{"guid": "a430d9a3-6112-4a35-af01-956615e0d4d0:3ff2e350-eba3-4fb2-8bc0-95364452c508", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3714210368.1", "spisova_znacka": "17Co/596/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/596/2015 z 25. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 25. októbra 2016, sp. zn. 17Co/596/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3714210368.1", "identifikacne_cislo": "3714210368", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2016-10-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ff2e350-eba3-4fb2-8bc0-95364452c508", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3714210368.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3714210368.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3714210368.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/596/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714210368
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3714210368.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov
Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobkyne Z. Z. nar. XX.XX.XXXX,
bytom K., ul. K. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou, Advokátska kancelária
Považská Bystrica, Železničná 90/12 proti žalovanému: N. V. - A. K. SR, I. 2, G., o náhradu škody, na
odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11. marca 2015, č. k.
8C/220/2014-80, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 8.401,37
eur s 5,25%-tným úrokom z omeškania zo sumy 1.401,37 eur od 26.09.2013 do zaplatenia, do troch
dní od právoplatnosti.

Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie    p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán    n e m á    právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej 36.002,73 eur titulom náhrady škody spolu s úrokom z
omeškania 5,25% ročne. V rozhodnutí konštatoval, že žalobkyňa podala túto žalobu z dôvodu, že
vyšetrovateľ OR PZ, Odbor kriminálnej polície Považská Bystrica začal trestné stíhanie pre obzvlášť
závažný zločin vraždy proti obvinenému O. X., ktorý dňa 27.02.2012 napadol jej dcéru  a usmrtil ju
veľmi brutálnym spôsobom. Krajský prokurátor v Trenčíne však trestné stíhanie proti obvinenému O.
X. zastavil s poukazom na ustanovenie § 215 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku, pretože znaleckým
dokazovaním bolo preukázané, že obvinený O. X. nebol v čase spáchania činu  trestne zodpovedný pre
nepríčetnosť. Podľa záverov znaleckého posudku č. 6/2012 a 9/2012 menovaný trpel v minulosti, ako aj
v čase spáchania trestného činu,  ale aj po spáchaní trestného činu závažnou duševnou poruchou, a to
schizoafektívnou poruchou t. j. psychotickým ochorením zmiešaného okruhu. Jedná sa o ťažkú duševnú
poruchu s výrazným kvalitatívnym narušením všetkých psychických funkcií akými sú vnímanie, myslenie,
emotivita, osobnosť, ako aj kontakt s realitou. V závere posudku znalci uviedli, že z psychiatrického
hľadiska považujú pobyt obvineného X. na slobode za nebezpečný pre spoločnosť. Uvedené bolo
zistené v rámci trestného stíhania pre zločin lúpeže, ktorého sa mal dopustiť O. X. ešte  dňa 18.10.2010.
Žalobkyňa poukázala na to, že pokiaľ by prokurátor, ktorý vec dozoroval, prípadne vyšetrovateľ, ktorý
sa na objasnení trestnej činnosti zúčastňoval, si uvedený posudok zo dňa 08.12.2011 náležite prečítali,
tomuto sa náležite venovali, musel by byť daný návrh na súd o okamžité umiestnenie menovaného do
ústavu, čím by došlo k zamedzeniu páchania jeho ďalšej trestnej činnosti,  a teda vôbec by k smrti jej
dcéry, ktorá nastala dňa 27.02.2012, teda po viac ako dvoch mesiacoch, nemuselo dôjsť. Vyšetrovateľ
predmetným znaleckým posudkom disponoval niekoľko týždňov a nespravil žiadne opatrenia, ktorými



by takémuto závažnému následku zabránil. V dôsledku uvedeného si uplatňovala náhradu škody proti
žalovanému spôsobenú nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora,
ktorá pozostávala z nákladov vynaložených v súvislosti s pohrebom, smútočným ošatením, kvetmi,
karom, pomníkom, poškodením zárubne, nábytku bytu vo výške 2.802,73 eur a trovy zmocnenca
poškodeného v sume 200 eur. Žalobou sa tiež domáhala zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 33.000
eur.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobu žalobkyne je  potrebné
zamietnuť. Citoval ust. § 3 ods. 1 písm. d/, § 9 ods. 3, 4 zák. č. 514/2003 Z. z. a § 415 Občianskeho
zákonníka a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre priznanie uplatneného nároku, a
to ani podľa príslušných ustanovení zák. č. 514/2003 ani podľa § 415 Občianskeho zákonníka. V
rozhodnutí poukázal na to, že dokazovaním bolo preukázané, že O. X. bol v rámci vyšetrovaného
trestného činu lúpeže vyšetrený dvoma znalcami dňa 23.11.2011, pričom v tom čase bol hospitalizovaný
na psychiatrickom oddelení od 29.09.2011 do 30.11.2011. Je pravdou, že v znaleckom posudku
znalca MUDr. Hastíka a MUDr. Lonckovej je konštatované, že z psychiatrického hľadiska znalci
považujú pobyt obvineného na slobode za nebezpečný pre spoločnosť, a preto odporučili vzhľadom
k anamnesticky prítomnej nespolupráci v ambulantnej liečbe, pokračovaní v zneužívaní drog v
ambulantných podmienkach a vzhľadom k neúplnej remisii duševnej poruchy v čase znaleckého
vyšetrovania, aby mu bolo uložené ochranné psychiatrické liečenie v ústavnej forme, z tohto znaleckého
posudku však nevyplýva, že by bol nebezpečný pre spoločnosť z iného dôvodu, než ktorý je
tam uvádzaný. Poukázal na to, že O. X. bol opätovne hospitalizovaný od 12.12.2011, teda už po
vypracovaní znaleckého posudku a z hospitalizácie bol prepustený až 12.01.2012, pričom v čase
prepustenia dosiahol remisiu a po dosiahnutí remisie bola liečba ukončená, pričom v ambulancii pri
kontrolách nejavil známky akútneho zhoršenia základného ochorenia. Okrem toho ešte osem dní
pred homicidiom dostal poslednú injekciu depotného disperidonu, ktorého podaním bola podľa lekárov
zabezpečená jeho terapeutická hladina na 14 až 21 dní dopredu a ošetrujúci lekár nemohol vzhľadom
na uvedené predpokladať ten vývoj udalostí, ktorý nastal. Súd preto konštatoval, že pokiaľ aj bola
prokurátorka oboznámená so znaleckým posudkom ohľadne duševného ochorenia O. X., tak vzhľadom
na stabilizovaný zdravotný stav O. X. po následnej hospitalizácii (od 12.12.2011 do 12.01.2012), kedy
neexistovalo z jeho strany žiadne ohrozenie, ako aj vzhľadom na to, že trestného činu lúpeže sa dopustil
O. X. takým spôsobom, že nepoužil násilie, nebol nikdy predtým trestne stíhaný, nedopustil sa žiadnej
násilnej trestnej činnosti, prokurátorka absolútne nemohla predpokladať taký vývoj situácie ako nastal.
O. X. sa od posledného prepustenia z hospitalizácie tiež nesprával takým spôsobom, že by bolo možné
a nutné pristúpiť k nútenej hospitalizácii podľa príslušných ustanovení O.s.p., resp. zák. č. 576/2004
Z. z.. Súd preto ustálil, že v danej veci nebola splnená prvá z podmienok uplatnenia náhrady škody z
titulu nesprávneho úradného postupu, pretože prokurátorka vykonávala prokurátorský dozor v súlade
s právnymi predpismi a neporušila žiadne ustanovenia Zákona o prokuratúre, Trestného poriadku,
ani žiadne ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo O.s.p.. Už nesplnenie jednej z podmienok
zodpovednosti za spôsobenú škodu je preto dôvodom na zamietnutie žaloby. Pre nesplnenie prvej z
kumulatívne vyžadovaných podmienok pre zodpovednosť za škodu potom súd ďalej nedokazoval ani
dôvodnosť a výšku uplatnenej nemajetkovej ujmy. Pre úplnosť dodal, že pokiaľ by bolo preukázané,
že prokurátorka sa svojou nečinnosťou dopustila nesprávneho úradného postupu, čo však preukázané
nebolo, tak ďalšou nevyhnutnou podmienkou, ktorá by musela byť splnená, by bola existencia príčinnej
súvislosti medzi zisteným nesprávnym úradným postupom a škodou, ak by bola riadne preukázaná. V
danej veci podľa názoru súdu chýbal aj kauzálny nexus, pretože skutočnosť, že O. X. nebol okamžite
umiestnený do ústavu na základe návrhu prokurátorky ešte neznamená, že jeho nevzatie do ústavu bolo
príčinou škody. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že O. X. bol opakovane hospitalizovaný a pokiaľ
bol prepúšťaný z hospitalizácie, bolo to v čase jeho úplnej remisie, čo znamená, že nebol už dôvod držať
ho v ústavnej liečbe a na zabezpečenie jeho liečby postačilo ambulantné liečenie. Skutočnosť, že nebol
v ústave, nebola príčinou, že sa dopustil trestného činu vraždy a spúšťačom jeho neskoršieho správania,
ktoré viedlo až k vražde dcéry žalobkyne dňa 27.02.2012 bola neschopnosť spracovať bolesť a žiaľ jeho
družky, čo bolo podmienené jeho duševným ochorením. O trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 1
O.s.p. tak, že žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa
nepriznal náhradu trov konania.

3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu,
ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jej žalobe vyhovel, resp. aby
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní namietala, že



v konaní jednoznačne preukázala, že ako prokuratúra, tak polícia nekonali riadne a včas s náležitou
opatrnosťou. Dňa 08.12.2011 vypracovali znalci MUDr. Hastík a MUDr. Loncková znalecký posudok,
v ktorom bolo jednoznačne ustálené, že pobyt O. X. na slobode je nebezpečný. Predmetný posudok
bol doručený vyšetrovateľovi 14.12.2011. K vražde došlo 27.02.2012. Počas doby 76 dní štátny orgán
prostredníctvom svojich zamestnancov vôbec nekonal. Hoci teda nedošlo, ako súd skonštatoval, k
porušeniu ustanovení Zákona o prokuratúre, poťažne iného predpisu, súd sa žiadnym spôsobom
nevysporiadal s ust. § 415 Občianskeho zákonníka, a to generálnou prevenčnou povinnosťou. Zastávala
názor, že orgány činné v trestnom konaní si nepočínali v zmysle tohto ustanovenia, čoho dôkazom je
skutočnosť, že hoci okresná prokuratúra už dňa 17.01.2012 mala vydať pokyn pre vyšetrovateľa, O. X.
izolovať umiestnením do zdravotného zariadenia, tak neučinila, teda včas nezareagovali ani polícia ani
okresná prokuratúra na danú situáciu, čím umožnili spáchanie uvedeného skutku a následne fatálny
následok na dcére žalobkyne. Poukázala na to, že v súvislosti s uvedeným zločinom následne krajská
prokuratúra prijala opatrenie pod č. 1/1 Spr 199/13, ktorým napravila prokurátorov, aby v obdobných
konaniach postupovali neodkladne a najneskôr do 24 hodín dali návrh na súd a páchateľov izolovali.
Aj zo stanoviska Generálnej prokuratúry SR zo dňa 25.03.2015, ktorý doručili žalobkyni je zrejmé, že
Generálna prokuratúra prijala potrebné opatrenia, ktoré by v budúcnosti mali zabrániť vzniku takýchto
fatálnych následkov.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. K
námietke žalobkyne, že súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal s ust. § 415 Občianskeho zákonníka
uviedol, že právne vzťahy uvedené v žalobe sa nespravujú Občianskym zákonníkom ale prioritne
zák.č. 514/2003 Z.z., teda náhradu škodu z nesprávneho úradného postupu nie je možné uplatňovať
podľa § 415 Občianskeho zákonníka, ktorý je výslovne súkromnoprávnou normou. Ďalej poukázal na
to, že hoci je pravdou, že Generálna prokuratúra až po skutku, ktorý sa stal, vydala pokyn, na ktorý
poukazovala žalobkyňa, ani doposiaľ v našom právnom poriadku neexistuje konkrétne ustanovenie,
ktoré by stanovovalo konkrétnu lehotu, v akej prokurátor musí podať návrh na súd na vzatie takejto osoby
do ústavného liečenia, neexistuje preto právny predpis, ktorý by bol konaním prokurátorky porušený.
Keďže pre vyvodenie zodpovednosti za nesprávny úradný postup sa vyžaduje porušenie konkrétneho
zákona, keď taký nie je, k žiadnej zodpovednosti zrejme nemôže dôjsť.

5. Krajský súd po nariadení pojednávania pred odvolacím súdom doplnil dokazovanie oboznámením
stanoviska Krajskej prokurátúry v Trenčíne zo dňa 08.11.2013 sp. zn. 1/1Spr 199/13-10, preskúmal vec
v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) a
zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 388 CSP zmeniť.

6. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP (predtým ust. § 205 ods. 2 písm. a/
až f/ O.s.p.).

7. V prejednávanej veci žalobkyňa v podanom odvolaní výslovne neuvádza žiaden z uvedených
odvolacích dôvodov, len z obsahu jej odvolania možno vyvodiť, že uplatňuje odvolací dôvod podľa § 205
ods. 2 písm. d/ a f/ vtedy platného a účinného procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku
(teraz § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP).

8. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), jeho nedostatok spočíva predovšetkým v
nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Za skutkové zistenia,
ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom,
ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP. Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo
možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by
si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní
najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti
je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 191 CSP.



9. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ O.s.p. je, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. V danej veci odvolací súd po preskúmaní dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobkyne boli
dôvodné a že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
záverom a vec aj nesprávne právne posúdil.

11. V danom konaní sa žalobkyňa domáhala nároku na náhradu majetkovej, ako aj nemajetkovej ujmy,
spôsobenú jej nesprávnym úradným postupom žalovaného, a to podľa Zák. č. 514/2003 Z. z..

12. Podľa § 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov, účinného v čase spáchania zločinu, tento zákon upravuje

a/  zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b/ zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c/ predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

13. Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

14. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

15. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

16. Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

17. Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

18. Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možno
uspokojiť ju inak.

19. Zákon č. 514/2003 Z.z. explicitne nedefinuje pojem „nesprávny úradný postup“. Z obsahu tohto pojmu
ale vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú
s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k
porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu, alebo k porušeniu
poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie, alebo cieľov tejto činnosti. Za nesprávny postup je však možné
považovať aj nekonanie (nečinnosť) príslušného orgánu (nevykonávanie úradného postupu), porušenie
povinnosti uskutočniť úkon, alebo vydať určité rozhodnutie v zákonom určenej lehote, či nevydanie
rozhodnutia. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších



podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého
postup štátneho orgánu smeruje.

20. Z ust. § 4 ods. 1 písm. a/ zák. č. 153/2001 Z. z. O prokuratúre vyplýva, že do pôsobnosti prokuratúry
patrí trestné stíhanie osôb podozrivých zo spáchania trestných činov a dozor nad zachovávaním
zákonnosti pred začatím trestného stíhania v rozsahu podľa osobitného zákona a v prípravnom konaní.
Takýmto osobitným zákonom je Trestný poriadok. V zmysle ust. § 230 ods. 2 písm. a/, b/ Trestného
poriadku pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený dávať záväzné pokyny na postup podľa §
197 Trestného poriadku, vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov a určovať lehoty na ich
vybavenie; také pokyny sú súčasťou spisu a vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy
o stave konania vo veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal
trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje.

21. V zmysle uvedeného prokurátor vykonáva previerku, ktorou získava podklady pre svoje rozhodnutie
v konkrétnej trestnej veci, prípadne na pokyny pre policajný orgán v priebehu vyšetrovania alebo
skráteného vyšetrovania a v rámci previerok skúma najmä včasnosť a dôvodnosť začatia trestného
stíhania, ako aj zákonnosť postupu v ňom.

22. V preskúmavanej veci odvolací súd po preskúmaní na rozdiel od skutkových a právnych záverov
súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci došlo k nesprávnemu úradnému postupu
spôsobenému nečinnosťou orgánu verejnej moci pri jeho výkone, keď dozorujúca prokurátorka
nedostatočným dohľadom nad činnosťou vyšetrovateľa, ako aj vlastnou nečinnosťou porušila citované
ustanovenia Zákona o prokuratúre a Trestného poriadku.

23. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že O. X., ako páchateľ zločinu
vraždy na dcére žalobkyne bol už v minulosti trestne stíhaný pre zločin lúpeže, v ktorom konaní bolo
nariadené vyšetrenie duševného stavu O. X.. Dňa 08.12.2011 bol vypracovaný znalecký posudok
znalcom MUDr. Hastíkom a MUDr. Lonckovou, ktorí v záveroch znaleckého posudku konštatovali,
že pobyt menovaného na slobode je nebezpečný pre spoločnosť a preto odporučili, aby vzhľadom
k anamnesticky prítomnej nespolupráci v ambulantnej liečbe, pokračovaní v zneužívaní drog v
ambulantných podmienkach a vzhľadom k neúplnej remisii duševnej poruchy v čase znaleckého
psychiatrického vyšetrenia (napriek dlhodobej hospitalizácii a intenzívnej liečbe pretrvávajú príznaky
ochorenia), mu bolo uložené ochranné psychiatrické liečenie v ústavnej forme.

24.  Z obsahu spisu vyplýva, že znalecký posudok bol doručený na Okresné riaditeľstvo Policajného
zboru v Považskej Bystrici dňa 14.12.2011. Od uvedeného dňa, t. j. od 14.12.2011 sa vo veci
nekonalo a spis bol dňa 17.01.2012 pridelený novej vyšetrovateľke. Tá v ten istý deň, t. j.
17.01.2012 oznámila dozorujúcej prokurátorke Okresnej prokuratúry Považská Bystrica, že po
komplexnom preštudovaní spisu a najmä s poukazom na závery znaleckého posudku vo veci
naplánuje preštudovanie vyšetrovacieho spisu a následne vo veci bez meškania rozhodne, najneskôr do
15.02.2012. Preštudovanie vyšetrovacieho spisu sa uskutočnilo 06.02.2012 a následne vyšetrovateľka
dňa 06.02.2012 spracovala návrh na zastavenie trestného stíhania, ktorý bol na Okresnú prokuratúru
Považská Bystrica doručený dňa 21.02.2012. K vražde dcéry žalobkyne O. X. došlo 27.02.2012;
dozorujúca prokurátorka trestné stíhanie proti obvinenému O. X. zastavila dňa 28.02.2012. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 27.03.2012 a po nadobudnutí právoplatnosti dňa 10.04.2012 podala
prokurátorka na Okresnom súde Považská Bystrica návrh na uloženie ochranného opatrenia O. X.
formou ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou, ktorý návrh bol doručený Okresnému
súdu Považská Bystrica dňa 12.04.2012.

25. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v čase
od 14.12.2011 do 21.02.2012 došlo k nečinnosti orgánu verejnej moci, spočívajúcom jednak v postupe
vyšetrovateľky, ktorá o záveroch znaleckého posudku neinformovala včas dozorujúcu prokurátorku,
ale najmä v postupe dozorujúcej prokurátorky Okresnej prokuratúry Považská Bystrica, nakoľko táto
zanedbala dozor nad prebiehajúcim vyšetrovaním a taktiež nezabezpečila urýchlené konanie v danej
veci, keď  po obdržaní návrhu na zastavenie trestného stíhania, ktorý bol na Okresnú prokuratúru
Považská Bystrica doručený dňa 21.02.2012 nezabezpečila ihneď umiestnenie obvineného X. do
príslušného zdravotníckeho zariadenia. Zo spisu pritom vyplýva, že skutočnosť týkajúca sa záverov
znaleckého posudku ohľadne nebezpečnosti pobytu obvineného na slobode bola oznámená dozorujúcej



prokurátorke aj zo strany obhajcu obvineného dňa 07.02.2012, ktorý vo svojom návrhu na zastavenie
trestného stíhania poukázal okrem iného aj na tieto dôvody. Je tak zrejmé, že o záveroch znaleckého
posudku mala dozorujúca prokurátorka vedomosť už odo dňa 07.02.2012, preto v jej postupe možno
konštatovať nečinnosť a zanedbanie povinnosti vyplývajúcich z citovaných ustanovení Zákona o
prokuratúre a Trestného poriadku.

26. Nečinnosť dozorujúcej prokurátorky Okresnej prokuratúry Považská Bystrica, ako aj nedostatky v
postupe vyšetrovateľov napokon konštatuje aj Krajská prokurátorka v Trenčíne v stanovisku zo dňa
08.11.2013 sp. zn. 1/1Spr 199/13-10, ktorý dôkaz nebol súdom prvej inštancie v predchádzajúcom
konaní oboznámený a ktorý odvolací súd oboznámil na pojednávaní pred odvolacím súdom.
V uvedenom stanovisku Krajská prokurátorka v Trenčíne konštatuje, že v postupe dozorujúcej
prokurátorky boli zistené pochybenia spočívajúce v časových prieťahoch, keď hoci prokurátorka
spočiatku vykonávala dozor v danej veci priebežne, v pravidelných časových intervaloch si vyžadovala
od vyšetrovateľky správy o stave konania, vo veci vykonávala previerky, vyšetrovateľku v rámci
vyšetrovania upravovala záväznými pokynmi, vec priebežne o telefonicky konzultovala, taktiež na
základe žiadosti obhajcu obvineného preskúmala postup vyšetrovateľky a o výsledku upovedomila
obhajcu listom, po obdržaní informácie o záveroch znaleckého posudku mala vyšetrovateľku ihneď
upraviť záväzným pokynom, aby vec predložila bezodkladne s návrhom na rozhodnutie a zároveň
mala ihneď zabezpečiť umiestnenie obvineného do príslušného zdravotníckeho zariadenia. Krajská
prokurátorka tiež konštatuje neodôvodnené časové prieťahy  v postupe dozorujúcej prokurátorky
v období od 7.2.2012 do 28.2.2012. Treba pritom poukázať tiež na skutočnosť, že z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že následne, po spáchaní uvedeného skutku O. X., bolo krajskou prokuratúrou
prijaté opatrenie, ktorým upravila prokurátorov, aby v obdobných konaniach postupovali neodkladne a
najneskôr do 24 hodín dali návrh na súd a páchateľov izolovali.

27. Na rozdiel od súdu prvej inštancie tak odvolací súd dospel k  záveru, že zodpovednosť žalovaného
za nesprávny úradný postup, spočívajúci v nečinnosti orgánu verejnej moci v zmysle § 9 ods. 1 zák.
č. 514/2003 Z. z. v preskúmavanej veci je daná a že žalovaný - Slovenská republika, v zmysle cit.
zákonného ustanovenia zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

28. Zároveň však odvolací súd bol toho názoru, že pre stanovenie rozsahu zodpovednosti je potrebné
v danej veci aplikovať aj ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bola škoda
spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho
zavinením, znáša ju sám. Dôvody pre aplikáciu citovaného zákonného ustanovenia odvolací súd videl
v skutočnosti, že poškodená - dcéra žalobkyne, žila s obvineným O. X. v spoločnej domácnosti, v byte
poškodenej, pričom z dôkazov vyplývajúcich zo spisu vyplýva, že poškodená, ako aj samotná žalobkyňa
mali k dispozícii dostatok informácií o ťažkom zdravotnom stave obvineného, o jeho psychickom
ochorení, o požívaní drog a napriek tomu poškodená s takouto osobou žila vo svojom byte, čím bol
umožnený blízky kontakt obvineného s poškodenou, čomu mohlo byť v prípade oddeleného bývania,
ako aj iného postoja k osobe obvineného, zamedzené. Spoluzavinenie poškodenej odvolací súd videl
v rozsahu 50 %.

29. Z uvedených dôvodov žalobkyňou uplatnenú skutočnú škodu, ktorú uplatnila vo výške 2.802,73
eur, pozostávajúcu z nákladov vynaložených v súvislosti s pohrebom, smútočným ošatením, kvetmi,
karom, pomníkom, poškodením zárubne, nábytku a trov zmocnenca krátil o polovicu a priznal žalobkyni
sumu 1.401,37 eur, spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania vo výške 5,25% z uvedenej sumy
od 26.09.2013 do zaplatenia, t. j. od druhého dňa nasledujúceho po doručení žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody na Generálnu prokuratúru SR.

30. Pokiaľ ide o uplatnenú nemajetkovú ujmu, odvolací súd bol toho názoru, že v danom prípade sa jedná
o situáciu, kde iba samotné konštatovanie porušenie práva zo strany žalovaného nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú žalobkyni nesprávnym úradným postupom, nakoľko túto
ujmu nie je možné uspokojiť inak, keďže došlo k smrti dcéry žalobkyne, a je preto dôvod na poskytnutie
zadosťučinenia formou nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ust. § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.
z.. Pokiaľ ide o výšku náhrady nemajetkovej ujmy, treba konštatovať, že otázka určenia výšky náhrady
nemajetkovej ujmy je spojená s riešením otázok, ktoré sú vo svojej podstate otázkami, na ktoré nemožno
nájsť uspokojivé odpovede, keďže ide o riešenie aká je majetková, peňažná hodnota ľudského života a
jeho kvality určovanej životom, či skôr v tomto prípade nádejou na život najbližších príbuzných, na ktorú



sa nedá explicitne odpovedať. Vzhľadom na okolnosti danej veci, najmä s prihliadnutím k už uvádzaným
skutočnostiam, ktoré viedli odvolací súd k zníženiu výšky skutočnej škody z dôvodu spoluzavinenia
poškodenej, odvolací súd za  primeranú výšku nemajetkovej ujmy v danej veci považoval sumu 7.000
eur. Túto nemajetkovú ujmu žalobkyni priznal bez uplatnených úrokov z omeškania, nakoľko sa jedná
o nárok, ktorý bol priznaný až týmto rozhodnutím.

31. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

32. O trovách prvostupňového aj odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 a § 255
ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom na čiastočný
úspech oboch strán v konaní..

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e     j e    p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa  (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)  (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/220/2014", "guid": "af582bd0-420a-457d-ab12-f2aefebc906b:c623aa7b-4764-476a-8eda-5170d510d58f", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "df5708cc-7c49-4475-9b60-893c2c722307:2d056930-72d9-4bcf-8665-14ac32a0537a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6912213359.1", "spisova_znacka": "12XCdo/16/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 12XCdo/16/2016 z 17. 2. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-02-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6912213359.1"}, {"guid": "35c16e44-f653-4d2d-9632-c9a29378fe74:0874fc61-1d9b-4acd-b2f6-c3254ce84a78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6912213359.2", "spisova_znacka": "12XCdo/17/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 12XCdo/17/2016 z 17. 2. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-02-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6912213359.2"}]}