Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/552/2015 z 26. 4. 2016 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 26. apríla 2016, sp. zn. 5Co/552/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3714209179.2 Krajský súd Trenčín | 5Co/552/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3714209179.2 | 2016-04-26 | Rozhodnutie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/34777706-8415-4fac-851d-902d96bc1c6f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3714209179.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/552/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714209179
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3714209179.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a členov JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so
sídlom Karadžičova 8, Bratislava, právne zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova
8, Bratislava, proti odporcom 1/R. Z., bytom M. Q. XXX/XX, Y., 2/ R. Z., bytom Q. XXX/XX, Y., 3/ J. E.,
bytom R. XXX/XXX, Y. Bystrica, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov, IČO: 42 362 962, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, právne zastúpený JUDr.
Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom Zámocká 36, Bratislava, v konaní o zaplatenie 5.977,33
eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo
dňa 2. apríla 2015, č.k. 3C/206/2014-119 v spojení s opravným uznesením zo dňa 11. mája 2015, č.k.
3C/206/2014-121, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Odporcom 1/, 2/, 3/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov
odvolacieho konania v sume 219,20 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, k rukám
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Patrika Podhorského, advokáta so sídlom Zámocká 36,
Bratislava.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh v celom
rozsahu. O náhrade trov konania rozhodol tak, že odporcom 1/, 2/, 3/ náhradu trov konania nepriznal
a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia v
sume 656,90 eur k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 39, § , § 524
ods. 1, 2, § 525 ods. 1, § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách, a § 142 ods. 1 O.s.p..

V odôvodnení uviedol, že v danej veci navrhovateľ odvodzuje svoje právo od zmluvy, ktorú odporcovia
1/ a 2/ uzatvorili so Slovenskou sporiteľňou, a.s., ktorá ( ako je všeobecne známe ) je bankou v zmysle
§ 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Túto pohľadávku voči odporcom 1/ a 2/ mal získať
navrhovateľ na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE zo dňa 28.3.2013. Postúpenie
pohľadávky je upravené v ustanoveniach § 524 a nasl. OZ. Postúpením pohľadávky treba rozumieť
zmenu v subjekte záväzkového vzťahu, konkrétne zmenu v osobe veriteľa, keď na základe zmluvy
medzi pôvodným veriteľom a treťou osobou postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku, ktorú má v
čase postúpenia voči dlžníkovi, novému veriteľovi, a to i bez súhlasu dlžníka. V danom prípade sa
však Slovenská sporiteľňa, a.s., ako banka a pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky odporcov 1/ a



2/ na inú osobu musí riadiť okrem všeobecných ustanovení OZ aj ustanovením § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý umožňuje banke postúpiť pohľadávku aj inej osobe ako banke,
avšak po splnení určitých podmienok. Jedná sa o prípad prelomenia bankového tajomstva, ktoré je
klientovi banky garantované § 91 spomínaného zákona č. 483/2001 Z. z., preto podľa názoru súdu
je pre platnosť postúpenia pohľadávky banky potrebné splniť prísnejšie kritériá, keďže k postúpeniu
pohľadávky ako takému môže dôjsť aj bez súhlasu dlžníka. V zmysle citovaného ustanovenia § 92
ods. 8 tak predpokladom postúpenia pohľadávky banky je, aby bol klient s plnením tejto pohľadávky v
omeškaní aspoň 90 dní a zároveň aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady
nie sú splnené, pohľadávku banka nemôže postúpiť, a ak tak aj napriek tomu urobí, potom takéto
„postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle §
39 OZ. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj
v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta ( v danom prípade ju namietal vedľajší účastník
na strane odporcu ). V danom prípade navrhovateľ tvrdiac, že pohľadávku nadobudol postúpením
od banky, mal riadne preukázať splnenie podmienok platného postúpenia (v zmysle § 92 ods. 8 cit.
zákona o bankách ), čo je predpokladom na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie. Podľa
názoru súdu len samotné oznámenie o postúpení pohľadávky, resp. zmluva o postúpení pohľadávky
nestačí, ako tvrdí navrhovateľ (zrejme majúc na mysli rozhodnutie R 119/2003). Uvedené rozhodnutie je
použiteľné na situáciu, keď pôvodným veriteľom je „nebanka“, v danom prípade však postupca je bankou,
preto R 119/2003 nemožno aplikovať. Navrhovateľ síce predložil súdu „Výzvu“ zo dňa 22.12.2010
adresovanú odporcom 1/ a 2/, v ktorej im Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, oznamuje, že so
splácaním pohľadávky - úver č. 0362100914 sú v omeškaní ku dňu 30.11.2010 vo výške 611,16 eur a
z uvedeného dôvodu ich vyzvala na úhradu do 10 dní od doručenia výzvy, následne však navrhovateľ
nepreukázal, že uvedená výzva bola odporcom 1/ a 2/ aj skutočne zaslaná ( keďže zákon č. 483/2001
Z. z. predpokladá aby výzva bola písomná, musí sa banka aspoň pokúsiť o jej zaslanie odporcom na
ich poslednú známu adresu ), a to napr. poštovým podacím lístkom, doručenkou a podobne. Vzhľadom
k tomu, že navrhovateľ nepreukázal, že pohľadávku banky bolo možné postúpiť na navrhovateľa, súd
má za to, že Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE zo dňa 28.3.2013, na základe ktorej
podľa tvrdenia navrhovateľa nadobudol pohľadávku voči odporcom 1/ a 2/ od Slovenskej sporiteľne,
a.s., treba považovať v zmysle § 39 OZ za neplatný právny úkon, nakoľko tento právny úkon je v
rozpore so zákonom. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané, že navrhovateľ nadobudol
platne pohľadávku Slovenskej sporiteľne, a.s., voči odporcom 1/ a 2/, ktorej zaplatenie je predmetom
tohto konania, súd návrh zamietol v celom rozsahu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo
strany navrhovateľa na podanie tohto návrhu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporcovia 1/ - 3/ ako i vedľajší účastník na
strane odporcu boli v konaní plne úspešní, preto im prináleží náhrada trov konania v plnom rozsahu. Z
dôvodu, že odporcom 1/ - 3/ v konaní žiadne trovy nevznikli, súd im ich náhradu nepriznal.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu však trovy konania vznikli, a to v súvislosti s právnym
zastúpením v celkovej výške 656,90 eur ( 3 úkony právnej služby á 210,81 eur - 1. 02.09.2014-
prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 2. 12.12.2014- písomné podanie vo veci
samej , 3. 30.1.2015 - písomné podanie vo veci samej ( vyjadrenie doručené na súd dňa 3.2.2015 ) + 2
režijný paušál á 8,04 eur + 1 režijný paušál á 8,39 eur ), ktorú náhradu trov konania je navrhovateľ povinný
zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku podľa § 149 ods. 1 a § 160 ods. 1 O.s.p.. K špecifikácii trov právneho zastúpenia zo strany
vedľajšieho účastníka na strane odporcov súd uviedol, že v danom prípade právny zástupca JUDr.
Patrik Podhorský zastupoval výlučne vedľajšieho účastníka na strane odporcu - občianke združenie
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, a nie samotných odporcov 1/ - 3/, preto mu neprináleží odmena
za ich spoločné zastupovanie ( hoci aj znížená o 50% ). Z dôvodu nehospodárnosti a neúčelnosti súd
nepriznal odmenu za doplňujúce vyjadrenie zo dňa 30.1.2015 ( doručené súdu dňa 27.3.2015 ), keďže
obdobná argumentácia vedľajšieho účastníka bola už obsiahnutá v predchádzajúcich vyjadreniach.
Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd prvostupňové
rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že súd I. stupňa nesprávne
právne posúdil vec a neúplne zistil skutkový stav veci. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní



preukázal predložením listinného dôkazu, Oznámenia o postúpení pohľadávky, ktorým si postupca, spol.
Slovenská sporiteľňa, a.s. splnil povinnosť podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb.. Relevantné oznámenie
postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na
vymáhanie postúpenej pohľadávky, podporne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003. Účelom § 92 zákona o bankách je úprava výnimiek z
bankového tajomstva. Ustanovenie § 92 ods.8 zákona o bankách nehovorí o podmienkach platnosti
postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach za splnenia, ktorých nedochádza k porušeniu bankového
tajomstva. Za daných podmienok môže banka postúpiť pohľadávku aj na inú osobu, ako je banka, teda
aj na osobu, ktorá ako taká nie je viazaná bankovým tajomstvom, a to aj bez súhlasu klienta. Ak by
postúpila pohľadávku na inú osobu skôr, ako sú splnené stanovené podmienky, a zároveň by nemala
na postúpenie pohľadávky súhlas, porušuje tým bankové tajomstvo. Účel ustanovení je vyjadrený aj v
dôvodovej správe k § 92 vládneho návrhu zákona o bankách. Správnym právnym posúdením veci a
riadnym zistením skutkového stavu z predložených dôkazov by súd I. stupňa, vyhovel v celom rozsahu.
Vedľajší účastník na strane odporcov v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že právne
posúdenie súdu prvého stupňa o aplikácii § 524 a násl. Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ohľadom podmienok postúpenia pohľadávky z banky na
tretiu osobu, je plne v súlade s právnym poriadkom, pričom navrhovateľ v tomto konaní nepreukázal
aktívnu vecnú legitimáciu. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil nedodržanie podmienok postúpenia
pohľadávky, keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Navrhovateľ svoje nároky voči odporcovi odvodzuje
zo zmluvy, ktorú odporca uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery
na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa (§ 121 O.s.p.). Tieto nároky mal
navrhovateľ získať postúpením. Preto je potrebné sa v prvom rade zaoberať otázkou, či zistený skutkový
stav opodstatňuje záver, že postúpenie je (aspoň voči dlžníkovi) platné a účinné. Z už uvedeného potom
vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako
napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., je postupca v súdnom konaní, v ktorom
takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle §120 ods.1 O.s.p tvrdiť a dokázať predpoklady
svojej aktívnej legitimácie. Teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca,
ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že
pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek
tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností
má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
OS Nitra, č.k 9C/261/2013 zo dňa 17.02.2015, rozsudok OS Banská Bystrica č.k. 7C/209/2014 zo dňa
04.03.2015, rozsudok OS Galanta č.k. 26C/261/2014 zo dňa 27.01.2015, rozsudok OS Galanta č.k.
15C/33/2014 zo dňa 27.01.2015, rozsudok OS Považská Bystrica č.k. 3C/195/2014 zo dňa 05.03.2015,
rozsudok OS Prešov č.k. 9C/153/2014 zo dňa 12.03.2015. Nepredložením dôkazu o odoslaní Výzvy
v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno
splnenia tejto povinnosti. Tento záver, teda povinnosť preukázať zaslanie výzvy bankou podľa § 92 odsek
8 zákona o bankách, vyvodil aj Okresný súd Považská Bystrica v už vyššie uvedenom rozsudku a ďalších
priložených k tomuto podaniu. Všetky vyššie uvedené závery potvrdzuje aj uznesenie Krajského súdu
Prešov zo dňa 29.5.2014 sp. zn. 6Co/119/2013. Čo sa týka trov vedľajšieho účastníka uviedol, že vyššie
uvedené právne argumenty boli opodstatnené, úkony vedľajším účastníkom boli účelne vynaložené, a
preto žiada uhradiť trovy právneho zastúpenia. Opodstatnenosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka potvrdzuje aj aktuálna judikatúra krajských súdov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
a s prihliadnutím na právnu argumentáciu vedľajšieho účastníka jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ
nie je aktívne vecne legitimovaný. Súd prvého stupňa vec správne posúdil, keď vyhodnotil postúpenie
pohľadávky za neplatné z dôvodu nedodržania podmienok postúpenia pohľadávky. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti, navrhoval, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny
a zaviazal žalobcu nahradiť mu trovy odvolacieho konania.
Odporcovia sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal vec, a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v spojení
s opravným uznesením je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Pričom v
nadväznosti na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.



Právne posúdenie, ako aj postup prvostupňového súdu, po preskúmaní odvolací súd považoval za
správny. Súd prvého stupňa rozhodol správne, keď návrh zamietol v celom rozsahu z dôvodu nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie zo strany navrhovateľa na podanie tohto návrhu.

Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že v danej veci navrhovateľ odvodzuje svoje právo
od zmluvy, ktorú odporcovia 1/ a 2/ uzatvorili so Slovenskou sporiteľňou, a.s., ktorá ( ako je všeobecne
známe ) je bankou v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Túto pohľadávku voči
odporcom 1/ a 2/ mal získať navrhovateľ na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE
zo dňa 28.3.2013.

Postúpenie pohľadávky je upravené v ustanoveniach § 524 a nasl. OZ. Postúpením pohľadávky treba
rozumieť zmenu v subjekte záväzkového vzťahu, konkrétne zmenu v osobe veriteľa, keď na základe
zmluvy medzi pôvodným veriteľom a treťou osobou postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku, ktorú má
v čase postúpenia voči dlžníkovi, novému veriteľovi, a to i bez súhlasu dlžníka.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa však správne konštatoval, že Slovenská sporiteľňa, a.s.,
ako banka a pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky odporcov 1/ a 2/ na inú osobu sa musí
riadiť okrem všeobecných ustanovení OZ aj ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách, ktorý umožňuje banke postúpiť pohľadávku aj inej osobe ako banke, avšak po splnení určitých
podmienok. Jedná sa o prípad prelomenia bankového tajomstva, ktoré je klientovi banky garantované §
91 spomínaného zákona č. 483/2001 Z. z., preto aj podľa odvolacieho súdu je pre platnosť postúpenia
pohľadávky banky potrebné splniť prísnejšie kritériá, keďže k postúpeniu pohľadávky ako takému môže
dôjsť aj bez súhlasu dlžníka. V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 tak predpokladom postúpenia
pohľadávky banky je, aby bol klient s plnením tejto pohľadávky v omeškaní aspoň 90 dní a zároveň
aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávku banka
nemôže postúpiť, a ak tak aj napriek tomu urobí, potom takéto „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom
v rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ.

V danom prípade navrhovateľ tvrdiac, že pohľadávku nadobudol postúpením od banky, mal riadne
preukázať splnenie podmienok platného postúpenia (v zmysle § 92 ods. 8 cit. zákona o bankách ),
čo je predpokladom na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie. Odvolací súd zhodne so súdom
prvého stupňa je názoru, že len samotné oznámenie o postúpení pohľadávky, resp. zmluva o postúpení
pohľadávky nestačí. Navrhovateľ síce predložil súdu prvého stupňa „Výzvu“ zo dňa 22.12.2010
adresovanú odporcom 1/ a 2/, v ktorej im Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, oznamuje, že so
splácaním pohľadávky - úver č. 0362100914 sú v omeškaní ku dňu 30.11.2010 vo výške 611,16 eur a
z uvedeného dôvodu ich vyzvala na úhradu do 10 dní od doručenia výzvy, následne však navrhovateľ
nepreukázal, že uvedená výzva bola odporcom 1/ a 2/ aj skutočne zaslaná ( keďže zákon č. 483/2001
Z. z. predpokladá aby výzva bola písomná, musí sa banka aspoň pokúsiť o jej zaslanie odporcom na
ich poslednú známu adresu ), a to napr. poštovým podacím lístkom, doručenkou a podobne. Vzhľadom
k tomu, že navrhovateľ nepreukázal, že pohľadávku banky bolo možné postúpiť na navrhovateľa, mal
aj odvolací súd za to, že Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE zo dňa 28.3.2013, na
základe ktorej podľa tvrdenia navrhovateľa nadobudol pohľadávku voči odporcom 1/ a 2/ od Slovenskej
sporiteľne, a.s., treba považovať v zmysle § 39 OZ za neplatný právny úkon, nakoľko tento právny úkon
je v rozpore so zákonom.

Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané, že navrhovateľ nadobudol platne pohľadávku
Slovenskej sporiteľne, a.s., voči odporcom 1/ a 2/, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, súd
prvého stupňa správne návrh zamietol v celom rozsahu, a to z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie zo strany navrhovateľa na podanie tohto návrhu.

Súd prvého stupňa rozhodol správne i o náhrade trov konania a preto sa v tejto časti odvolací súd
stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa tak ako to predpokladá ust. § 219 ods. 2 O.s.p..

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd námietky navrhovateľa uvádzané v odvolaní nepovažoval
za dôvodné, a preto rozsudok prvostupňového súdu v spojení s opravným uznesením potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a
§ 151 ods. 1 O.s.p.. Odporcom 1/, 2/, 3/, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní odvolací súd náhradu



trov odvolacieho konania nepriznal, pretože títo si ju neuplatnili. V odvolacom konaní úspešnému
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov odvolací súd priznal k náhrade trovy odvolacieho konania
za 1 úkon právnej pomoci, t.j. 210,81 eur podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č.
655/2004 Z.z. za písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa + režijný paušál 8,39 eur podľa § 16 ods.
3 uvedenej vyhlášky, spolu 219,20 eur, k náhrade ktorých bol zaviazaný navrhovateľ, ktorý v odvolacom
konaní úspech nemal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .