Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/372/2015 z 26. 4. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 26. apríla 2016, sp. zn. 17Co/372/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3713216527.2 Krajský súd Trenčín | 17Co/372/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3713216527.2 | 2016-04-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/64c337a2-54e0-471f-88b9-85d9efb093b7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3713216527.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/372/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713216527
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3713216527.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu
Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľky: K. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. L. XXX, právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so
sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti odporcovi: O., s.r.o. so sídlom O. XX, K., IČO: 35
807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 04. februára 2015, č.k. 7C/272/2013-145, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o veci samej a trovách konania mení tak, že návrh v celom rozsahu
zamieta a odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o poplatkovej povinnosti ruší.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodoval o nároku navrhovateľky na zaplatenie sumy
predstavujúcej úroky a poplatky zo spotrebiteľského úveru, ktoré navrhovateľka ako dlžníčka zaplatila
odporcovi ako veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny, i keď bolo potrebné predmetný úver považovať
za bezúročný a bez poplatkov v zmysle právnej úpravy spotrebiteľského úveru. Návrhu vyhovel a
odporcu zaviazal k zaplateniu sumy 956,30 eura spolu s príslušným s úrokom z omeškania, k náhrade
trov konania 554,79 eur a samostatným výrokom k zaplateniu súdneho poplatku za oslobodenú
navrhovateľku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že odporca ako veriteľ poskytol navrhovateľke ako dlžníčke
spotrebiteľský úver, pričom v úverovej zmluve neuviedol údaj o RPMN, v dôsledku čoho bol poskytnutý
úver bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g) Zák. č. 258/2001 Z.z.) a plnenie uhradené
navrhovateľkou nad poskytnutú istinu predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane odporcu, k vydaniu
ktorého okresný súd odporcu zaviazal podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ. Okresný súd nepovažoval za
dôvodnú odporcom vznesenú námietku premlčania, ktorú posúdil podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ. Subjektívnu
premlčaciu dobu nepovažoval za uplynutú, pretože o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane
odporcu sa navrhovateľka dozvedela až od svojho právneho zástupcu a o výške bezdôvodného
obohatenia sa dozvedela z doručeného potvrdenia o vykonaných zrážkach. Za uplynutú nepovažoval
okresný súd ani objektívnu premlčaciu dobu, ktorú posúdil ako 10 ročnú, pretože sa na strane odporcu
jednalo o úmyselné bezdôvodné obohatenie. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a o
poplatkovej povinnosti odporcu podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie alebo zmeniť tak, že návrh bude
v celom rozsahu zamietnutý. Namietal nesprávne právne posúdenie otázky premlčania, pretože pri



zmluve o úvere uzatváranej podľa Obchodného zákonníka je potrebné posúdiť podľa tohto právneho
predpisu aj otázku premlčania. Pretože Obchodný zákonník otázku úmyslu pri bezdôvodnom obohatení
nerozlišuje, prichádzala do úvahy iba štvorročná premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka, ktorá
pred podaním návrhu uplynula a uplatnené právo bolo preto premlčané.

Odporca považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a okresnému súdu vytýkal tiež
nesprávne posúdenie úverovej zmluvy ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nesprávne vyhodnotenie
právneho postavenia navrhovateľky ako spotrebiteľa.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov
odvolacieho konania. Bezdôvodné obohatenie považovala na strane odporcu za úmyselné, k čomu
citovala rozhodnutie okresných a krajských súdov SR. Čo sa týka subjektívnej premlčacej doby,
odporca podľa navrhovateľky v odvolaní neuviedol, kedy sa mala podľa neho navrhovateľka dozvedieť
o bezdôvodnom obohatení a z čoho usudzuje na premlčanie práva v subjektívnej dobe. Premlčanie
práva v subjektívnej dobe tak odporca nepreukázal. Navrhovateľka zdôraznila nevyhnutnosť skutočnej
vedomosti o bezdôvodnom obohatení a na podporu tohto záveru citovala viaceré rozhodnutia NS SR a
NS ČR. V závere vyjadrenia sa zaoberala povahou samotnej zmluvy o úvere.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania a zistil, že je potrebné
rozsudok okresného súdu zmeniť podľa § 220 ods. 1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia krajský súd nezistil nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia, keďže skutkové a právne dôvody, na ktorých je založené, sú z neho zrejmé, tak ako je
uvedené v prvom odseku odôvodnenia.

Okresný súd však nesprávne právne posúdil otázku premlčania uplatneného práva. Dôvodne je tým
uplatnený odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Toto pochybenie je mylná
aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na
skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Krajský súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom takto: Dňa 7.3.2003 uzavrela
navrhovateľka ako dlžník s odporcom ako veriteľom zmluvu o úvere č. 3200145, na základe ktorej
odporca poskytol navrhovateľke ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi úver 298,75 eur. Ku dňu
21.05.2010 splatila navrhovateľka sumu 1.255,05 eur. Návrh bol podaný dňa 19.12.2013.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Ako správne uviedol aj okresný súd, je pre posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby
významná skutočná vedomosť oprávneného a nie len možnosť vedomosti o vzniku bezdôvodného
obohatenia. Stotožňujúc sa s týmto východiskom, je však skutočnú vedomosť navrhovateľky o
vzniku bezdôvodného obohatenia potrebné vidieť v inom okamžiku ako v oboznámení sa s právnou
problematikou a s obsahom zmluvy o úvere, s ktorými mala byť navrhovateľka oboznámená zo strany
právneho zástupcu. Zároveň nebolo zo strany odporcu potrebné preukazovať k otázke premlčania práva
podľa § 107 ods. 1 OZ žiadne skutočnosti, ako sa opačne domnieva navrhovateľka vo vyjadrení k
odvolaniu, pretože všetky významné skutočnosti boli v konaní zrejmé už z tvrdení navrhovateľky (v
zásade sa jedná len o tvrdenie úhrad nad poskytnutú istinu - viď ďalej).

Pre uplatnený nárok založený na bezdôvodnom plnení nad rámec poskytnutej istiny úveru, sú podstatné
tri zložky, o ktorých musela navrhovateľka vedieť, aby na jej strane mohlo byť usudzované na vedomosť
o bezdôvodnom obohatení:

1. Vedomosť o tom, že v dôsledku neuvedenia RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je poskytnutý
úver bezúročný a bez poplatkov, teda vedomosť o obsahu práva.
2. Vedomosť o obsahu zmluvy, teda, že zmluva údaj o RPMN neobsahuje.



3. Vedomosť o tom, že zo strany navrhovateľky došlo k plneniu na úroky a poplatky, teda v zásade nad
rámec poskytnutej istiny.

Ad 1. Vedomosť o obsahu práva je ovládaná zásadou „Neznalosť práva neospravedlňuje.“ Znalosť práva
sa u jeho adresátov nevyvrátiteľne predpokladá a inak tomu nemôže byť ani v prípade posudzovania
jeho znalosti ako východiska pre vedomosť o bezdôvodnom obohatení. Za okamžik vzniku skutočnej
vedomosti o obsahu práva je potrebné považovať deň účinnosti právneho predpisu.

Ad 2. Vedomosť o tom, že zmluva neobsahuje údaj o RPMN je potrebné na strane navrhovateľky viazať
k okamžiku podpisu zmluvy. Podpis predstavuje prejav súhlasu s písomným právnym úkonom. Ako
prejav súhlasu teda logicky zahŕňa aj prejav znalosti obsahu. I keď sa z hľadiska skutočného priebehu
kontraktačných procesov jedná aj v uvedenom závere často o domnienku, je jej vyvratiteľnosť založená
na skutkovom omyle o obsahu zmluvy. Jeho danosť však z tvrdení navrhovateľky nevyplýva.

Pre uvedené zložky vedomia oprávneného o bezdôvodnom obohatení platí, že aj pri posudzovaní
skutočnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení v zmysle § 107 ods. 1 OZ je potrebné
vychádzať z normatívnych konštrukcií právnych domnienok a nimi predpokladaný stav je potrené
považovať za daný aj z hľadiska skutočnej vedomosti oprávneného. Len v prípade vyvrátiteľnej právnej
domnienky možno uvažovať o tvrdení a dôkaze opaku.

Ad 3. Pre posúdenie okamžiku vzniku vedomosti navrhovateľky o tom, že odporcovi uhrádza platby
nad rámec poskytnutej istiny je významné, kedy navrhovateľka preukázateľne získala informácie, na
základe ktorých si mohla urobiť dostatočný úsudok o tom, že jej platby titulom predmetnej úverovej
zmluvy presiahli v úhrne výšku istiny úveru poskytnutej zo strany odporcu. Tým, že splátky úveru uhrádza
sám dlžník v jemu známej výške, je možné úsudok o okamžiku zaplatenia sumy zodpovedajúcej istine
urobiť na základe jednoduchého matematického výpočtu. Preto sa dlžník musí dozvedieť o tom, že platí
veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny súčasne s okamžikom, kedy uhradí splátku, ktorou poskytnutú
istinu prvý krát preplatí.

Vzhľadom na uvedené nebol správny záver okresného súdu, že navrhovateľka sa o bezdôvodnom
obohatení na strane odporcu dozvedela až pri návšteve právneho zástupcu. Vedomosť dlžníka o
bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách na úroky a poplatky úveru, ktorý bol bezúročný a bez
poplatkov v dôsledku sankcie zakotvenej v právnej úprave spotrebiteľských úverov, vzniká v zásade v
okamihu prvej platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny.

Vychádzajúc v posudzovanom prípade zo skutočnosti, že navrhovateľke bola titulom úveru poskytnutá
istina 298,75 eur a ku dňu 21.05.2010 splatila na daný úver sumu 1.255,05 eur, je zrejmé, že dvojročná
subjektívna premlčacia doba podľa ust. § 107 ods. 1 OZ ku dňu podania návrhu 19.12.2013 uplynula.

Vzhľadom na to, že uplynutie subjektívnej premlčacej doby je samo o sebe dostatočným dôvodom,
pre ktorý nebolo možné návrhu vyhovieť, nezoberal sa krajský súd správnosťou ďalších odvolaním
napadnutých záverov rozhodnutia, a to najmä povahou bezdôvodného obohatenia ako úmyselného, či
neúmyselného a napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách prvostupňového aj odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 224 ods. 1 a 2 O.s.p.
v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho
konania nepriznal, pretože ju nežiadal (§ 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.).

V dôsledku zmeny rozhodnutia vo veci samej zanikli dôvody pre uloženie poplatkovej povinnosti
odporcovi podľa § 2 ods. 2 ZSP, a preto krajský súd napadnuté rozhodnutie v tejto časti zrušil podľa §
221 ods. 1 písm. i) O.s.p.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .