Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoE/316/2015 z 28. 1. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 28. januára 2016, sp. zn. 4CoE/316/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3514208102.1 Krajský súd Trenčín | 4CoE/316/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3514208102.1 | 2016-01-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy – neplatná podmienka vo výroku Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3217e50a-a4c1-48ec-b469-3e67a1fc7d97 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3514208102.1 Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4CoE/316/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514208102 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3514208102.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného D., s.r.o., so sídlom R., D. č. XX, B. : XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou W. D. s.r.o., so sídlom R., I. 4, proti povinnému F. E., bytom R. pod C., T. XXX, o vymoženie 469,36 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k. 7Er/871/2014-11, zo dňa 09. septembra 2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 103, § 159 ods. 3 a § 251 ods. 4 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 26.08.2014 bola tamojšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie 469,36 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn.: SR 9385/07 vydaného dňa 18.12.2007 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, právoplatným dňa 28.01.2008 a vykonateľným dňa 31.01.2008. Vykonanou lustráciou, ako aj z pripojeného spisu sp. zn. 5Er/2243/2008 bolo zistené, že predmetnej exekučnej veci predchádza spis vedený na tunajšom súde pod sp. zn.: 5Er/2243/2009, z ktorého súd prvého stupňa zistil, že uznesením č.k. 5Er/2243/2008-14 zo dňa 25.11.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoE/23/2012-28 zo dňa 31.07.2012 súd exekúciu vykonávanú na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn.: SR 9385/07 vydaného dňa 18.12.2007 vyhlásil za neprípustnú a následne zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Uznesenie č.k. 5Er/2243/2008-14 zo dňa 25.11.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoE/23/2012-28 zo dňa 31.07.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2012. Súd prvého stupňa zistil, že v predmetnej veci 7Er/871/2014 ako aj v exekučnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn.: 5Er/2243/2008 ide o vymoženie nároku priznaného exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom sp. zn.: SR 9385/07 vydaného dňa 18.12.2007 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave. Exekúcia, ktorá bola vedená pod sp. zn. 5Er/2243/2008 bola ex offo vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená z dôvodu, že plnenie priznané exekučným titulom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného vyplýva, že o rovnakom uplatnenom (vymáhanom) nároku bolo už právoplatne rozhodnuté. Súd prvého stupňa preto rozhodol o zastavení konania z dôvodu existujúcej prekážky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), ktorá bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednaná. Konanie o uplatnenom nároku, z procesného hľadiska nemôže prebehnúť, keďže už raz bolo o ňom právoplatne rozhodnuté v konaní, ktoré prebehlo na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod spisovou značkou 5Er/2243/2008 a bolo právoplatne skončené. "Res iudicata" predstavuje neodstrániteľnú prekážku, ktorá bráni pokračovať v súdnom konaní. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že v tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. V predmetnej veci však súd prvého stupňa o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol napadnutým uznesením o zastavení exekúcie. Zastával názor, že danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval ust. 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z., aplikovať zásadu rei iudicatae. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, pretože exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Je teda zrejmé, že exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces, v dôsledku čoho akékoľvek skončenie exekučného konania nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade C.. A. L. dňa 23.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 18.12.2007, sp. zn. SR 9385/07, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 28.01.2008 a vykonateľnosť dňa 31.01.2008. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vo svojom skoršom rozhodnutí zo dňa 25.11.2011, č.k. 5Er/2243/2008 - 14 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p. Z obsahu pripojeného rozhodnutia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 25.11.2011, č.k. 5Er/2243/2008 - 14 vyplýva, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 19.06.2008, sp. zn. SR 9385/07 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 469,36 Eur s príslušenstvom. V uvedenej exekučnej veci Okresný súd Nové Mesto nad Váhom predmetným uznesením zo dňa 25.11.2011, č.k. 5Er/2243/2008 - 14 exekúciu zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.10.2012, sp.zn. 19CoE/23/2012-28. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p. , podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi; 3. a o tej istej veci. Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p . Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p. , ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, Okresný súd Nové Mesto nad Váhom už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol a to uznesením zo dňa 25.11.2011, č.k. 5Er/2243/2008 - 14, ktorým exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. V uvedenej exekučnej veci dospel Okresný súd Nové Mesto nad Váhom k záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením tunajšieho krajského súdu zo dňa 31.07.2012, sp.zn. 19CoE/23/2012-28. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd zastáva právny názor, že uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 25.11.2011, č.k. 5Er/2243/2008-14 v spojení s uznesením tunajšieho krajského súdu zo dňa 31.07.2012, sp.zn. 19CoE/23/2012-28, založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .