Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/40/2016 z 12. 6. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 12. júna 2016, sp. zn. 3To/40/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3513010374.1 Krajský súd Trenčín | 3To/40/2016 | ECLI:SK:KSTN:2016:3513010374.1 | 2016-06-12 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo, Trestné právo – Poriadok vo verejných veciach, Majetok Citované ustanovenia: § 319 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a63f88a5-7b77-45ad-ac8d-45747133db5d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3513010374.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/40/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513010374
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3513010374.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci obžalovaného J. C., nar. XX.XX.XXXX
K., trvale bytom L. Q., trestne stíhaného na slobode pre zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti
podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom falšovania a
pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa
§ 352 ods. 2 Tr. zák. a s prečinom podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. prejednal na verejnom
zasadnutí konanom dňa 13. júna 2016 odvolanie obžalovaného J. podané proti rozsudku Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 7. septembra 2015, sp. zn. 1T/151/2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného J. C. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 7. septembra 2015, sp. zn. 1T/151/2013,
bol obžalovaný J. C. uznaný vinným zo zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1
písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona v súbehu s prečinom falšovania a pozmeňovania verejnej
listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 2 Trestného
zákona a v súbehu s prečinom podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. na tom skutkovom
základe, že
dňa 16.02.2009 predložil na Obvodnom úrade pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Z. F.
nad V., Žiadosť o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla zn. Škoda Octavia,
VIN: K ku ktorej priložil falošné rakúske osvedčenie o evidencii motorového vozidla uvedeného vozidla
číslo T s jeho úradným prekladom, z ktorého v rozpore so skutočnosťou vyplývalo, že toto vozidlo
bolo registrované v Rakúskej republike s registračným číslom Z ďalej tu predložil falošnú kúpno-
predajnú zmluvu, v ktorej v rozpore so skutočnosťou tvrdil, že vlastníkom vozidla je J. C. a vozidlo bolo
nadobudnuté legálnym spôsobom - kúpou v zahraničí, a to od osoby D. Q., na základe čoho Obvodný
úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Novom Meste nad Váhom žiadosti vyhovel, uznal
typové schválenie ES jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu a vydal osvedčenie o evidencii
s evidenčným číslom SF XXXXXX, následne dňa 18.02.2009 na Okresnom dopravnom inšpektoráte
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom na základe žiadosti o zapísanie
motorového vozidla a úradných listín získaných z Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie v Novom Meste nad Váhom - rozhodnutia o vyhovení žiadosti a osvedčení o evidencii
dosiahol to, že do osvedčenia o evidencii vozidla bol Okresným dopravným inšpektorátom zapísaný J. C.
ako vlastník vozidla a vozidlu bolo pridelené evidenčné číslo NM XXXB., pričom uvedeného konania sa
dopustil v snahe zakryť skutočný spôsob nadobudnutia predmetného vozidla trestným činom, nakoľko
uvedené vozidlo malo pôvodné VIN číslo K a patrilo vozidlu Škoda Octavia evidenčného čísla PB XXXB.,
ktoré bolo odcudzené dňa 16.11.2008 v B. X., a následne potom, čo takto zakryl nelegálny pôvod vozidla
získaným osvedčením o evidencii vozidla k predmetnému vozidlu, dňa 22.04.2009 v Novej Vsi nad
Váhom predstierajúc kupujúcemu P. A., že je vlastníkom vozidla, pretože ho doviezol z Nemecka, kde



ho kúpil od svojej sestry, ktorá tam pracuje, čím pod falošnou zámienkou uzatvorenia kúpnej zmluvy od
poškodeného P. A. vylákal sumu vo výške 7.635,-Eur.
Za to bol odsúdený podľa § 233 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j) Trestného zákona,
§ 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona na
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere tri roky, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a §
51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona podmienečne odložený za súčasného určenia skúšobnej doby v
trvaní štyri roky s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe a podľa § 51 ods. 2,
ods. 4 písm. c) Trestného zákona bola obžalovanému uložená povinnosť v skúšobnej dobe nahradiť
poškodenému spôsobenú škodu.
Obžalovaný bol zároveň podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazaný nahradiť poškodenému škodu
vo výške 7 635, -Eur.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, pretože v zákonnej lehote podal proti
všetkým jeho výrokom odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. V úvode písomných
dôvodoch odvolania obhajoba poukázala na podstatný obsah napadnutého rozsudku. Obhajoba
namietala, že napadnutý rozsudok je založený na listinnom dôkaze - potvrdení o zaistení veci - OMV
Škoda Octavia, ktoré zaistenie veci vykonal príslušník PZ podľa § 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z.
o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ktorý mal podozrenie, že vec súvisí so spáchaním
trestného činu a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci. Obhajoba vyslovila názor,
podľa ktorého Trestný poriadok je vo vzťahu špeciality k zákonu o Policajnom zbore, ale len pokiaľ
ide o konkrétne podozrenie zo spáchania skutku, ktorý je trestným činom, pričom tieto podozrenia
musia byť aspoň v základných črtách spojené s možnými zásahmi do základných slobôd v zmysle
Ústavy Slovenskej republiky. Trestný poriadok poskytuje väčšiu garanciu ochrany základných práv a
slobôd fyzickým osobám, než zákon o Policajnom zbore. Je teda nepochybné, že v prípade dôvodného
podozrenia, že vozidlo súvisí so spáchaním trestnej činnosti, mal príslušník PZ postupovať pri zaistení
veci v zmysle Trestného poriadku. Pokiaľ tak nekonal, takýto dôkaz je v celom rozsahu nezákonným
dôkazom. Takýto absolútne neúčinný dôkaz vykazuje stupeň nulity a hľadí sa naň, ako keby neexistoval.
Za tejto situácie je potom nutné konštatovať, že takto získaný dôkaz (predmetné OMV) príslušníkom
PZ bol poznačený nezákonnosťou, spôsobujúcou jeho absolútnu neúčinnosť a teda nepoužiteľnosť ako
dôkaz v trestnom konaní. Rovnako sú nepoužiteľné ako dôkazy v trestnom konaní aj ďalšie dôkazy, pre
ktorých získanie bol uvedený nezákonne získaný dôkaz podkladom, nakoľko tieto majú charakter tzv.
plodov z otráveného stromu. Podľa názoru obhajoby za tejto dôkaznej situácie odsudzujúci rozsudok
nie je prakticky o čo oprieť. Preto obhajoba navrhla, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr.
por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a aby odvolací súd sám rozhodol tak, že obžalovaného
oslobodí spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por.
K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor, ktoré písomné vyjadrenie bolo zaslané
obžalovanému a jeho obhajcovi. Vo vyjadrení sa prokurátor nestotožnil s názorom obhajoby o
nepoužiteľnosti dôkazov, na ktorých je založený napadnutý rozsudok. S poukazom na znenie § 119 ods.
2 Tr. por. je podľa názoru prokurátora vykonanie zaistenia veci policajtom podľa § 21 ods. 1 o zákona č.
171/1993 Z. z. dôkazom zabezpečeným v súlade so zákonom. Vzhľadom na to, že napadnutý rozsudok
je vo všetkých výrokoch správny a zákonný, prokurátor navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné.
Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Z obsahu odvolania obžalovaného vyplýva, že obžalovaný v podanom odvolaní namietal správnosť
postupu okresného súdu, predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozsudku, ktorá nesprávnosť mala
spočívať vo vykonaní dôkazov, ktoré podľa názoru obhajoby vôbec nebolo možné použiť v konaní pred
súdom.
Podľa § 119 ods. 2 prvá veta Tr. por. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie
veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona.
Z citovaného ustanovenia nepochybne vyplýva, že zdrojom dôkazov v trestnom konaní nie sú len
dôkazné prostriedky získané podľa ustanovení Trestného poriadku, ale aj dôkazné prostriedky, získané
podľa osobitného zákona, ktorým je aj zákon č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ak
teda v prejednávanom prípade bolo v súlade s ustanovením § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. v



znení neskorších predpisov (osobitného zákona) zaistené motorové vozidlo, ktoré zaistenie bolo riadne
zdokumentované, takáto dokumentácia je dôkazným prostriedkom, ktorý podľa § 119 ods. 2 prvá veta
Tr. por. spĺňa zákonné kritériá dôkazného prostriedku, použiteľného v trestnom konaní, na ktorý právny
záver správne poukázal aj prokurátor vo svojom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného. S poukazom na
uvedené odvolací súd sa nestotožnil s opodstatnenosťou obhajobou uplatneného dôvodu odvolania o
nepoužiteľnosti dôkazných prostriedkov, ktoré okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní a ktoré
boli podkladom pre vyhlásenie napadnutého rozsudku. Keďže odvolací súd v postupe okresného súdu
nezistil ani chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by však odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por., dospel k záveru že odvolanie obžalovaného je v tejto časti nedôvodné.
Následne odvolací súd preskúmal správnosť a zákonnosť samotných výrokov napadnutého rozsudku.
Keďže v odôvodnení odvolania s poukazom na vyššie uvedené bola namietaná len nesprávnosť postupu
okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku, odvolací súd bol v zmysle § 317
ods. 1 Tr. por. povinný obmedziť svoju prieskumnú povinnosť len na zisťovanie prípadných chýb, ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania.
Z hľadiska preskúmavania výrokov napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné poukázať
na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.
Na základe preskúmania samotných výrokov napadnutého rozsudku z uvedených dôvodov odvolací
súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení
§ 371 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolania zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. S poukazom na vyššie
uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Preto rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.