Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11CoE/242/2015 z 14. 3. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 14. marca 2016, sp. zn. 11CoE/242/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3215203574.1 Krajský súd Trenčín | 11CoE/242/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3215203574.1 | 2016-03-14 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 104 ods. 1 OSP, § 159 ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b49f342-de25-4bdc-96f5-45deb2b40fd1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3215203574.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11CoE/242/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215203574
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3215203574.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 a Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Grösslingova
4, IČO: 36 864 421 proti povinnému: Rudolf Zicho Mobil Shop s miestom podnikania Bánovce nad
Bebravou, Mojmírova č. 1294/20, IČO: 43 759 416, o vymoženie 278 eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 26. augusta 2015, č.k.
5Er/509/2015-16, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p.
s poukazom na § 103, § 159 ods. 3 a § 251 ods. 4 O.s.p. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že návrhom spísaným na exekútorskom úrade dňa 22.03.2015, doručeným tamojšiemu súdu dňa
21.08.2015, sa oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu domáhal proti povinnému vykonania
exekúcie pre vymoženie sumy 278 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 10658/10 zo dňa 18.11.2010. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že
v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 5Er/56/2011 bolo exekučné konanie voči povinnému
vedené na podklade tých istých listinných dôkazov, t.j. na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR10658/10 zo
dňa 18.11.2010. Uznesením tamojšieho súdu č.k. 5Er/56/2011-101 zo dňa 02.07.2014 bola exekúcia
vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 03.12.2014, č.k. 11CoE/110/2014-161 dňa 12.02.2015.
Konštatoval, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd
nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už skôr právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný orgán, ktorého
rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných
vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania (iné rozhodnutie súdu v prípade
prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). Z ustanovení § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že
podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek
za konania. Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. možno vyvodiť, že pre exekučné konanie platia
procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú
aj dôsledky nedostatku podmienok konania, t.j. ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného
konania, exekučný súd je povinný exekučné konanie zastaviť vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 251 ods. O.s.p. Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne
ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné na exekučné konanie aplikovať
ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať znova. Súd prvého stupňa konštatoval, že pred podaním návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd už o totožnom nároku oprávneného,



uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu medzi tými
istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č.k. 5Er/56/2011-101
zo dňa 02.07.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 03.12.2014, č.k.
11CoE/110/2014-161. Nakoľko uvedeným uznesením bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku
oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru
o nespôsobilosti exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo
prekážku právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae), a teda keďže oprávnený podal v totožnej veci
návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať a bolo potrebné
exekučné konanie zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov
uvedených v § 205 ods. 2 písm. b), f) O.s.p. a v § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1
písm. d) O.s.p. Zastával názor, že v tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje
výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia.
Napriek tomu exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol. V tejto súvislosti poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa 23. januára 2013, ktoré
k odvolaniu priložil. V danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104
ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné
konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v
spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z., aplikovať zásadu res iudicata. V zmysle § 159 ods. 3
Exekučného poriadku je pod vecou potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych
právach a povinnostiach účastníkov konania. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete ,,vec“,
o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie,
ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci,
o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania preto
nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň oprávnený poukázal na vôľu zákonodarcu,
ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá
by bránila ďalšiemu postupu. Záverom vyjadril názor, že exekučný súd svojím postupom a napadnutým
rozhodnutím porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a súčasne účastníkom odňal
možnosť konať pred súdom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa
Krutého dňa 22.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 278 eur s
príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 18.11.2010, sp. zn. SR 10658/10,
ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 20.12.2010 a vykonateľnosť
dňa 23.12.2010. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, keďže
pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd už o
totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho
istého exekučného titulu medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol,
a to uznesením č.k. 5Er/56/2011-101 zo dňa 02.07.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Trenčíne č.k. 11CoE/110/2014-161 zo dňa 03.12.2014. Nakoľko uvedeným uznesením bolo právoplatne
rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové
okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne
rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae). Keďže oprávnený
podal v totožnej veci návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať
a súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.



Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že oprávnený sa už na podklade vyššie uvedeného exekučného
titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s. zo dňa zo dňa 18.11.2010, sp. zn. SR 10658/10, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému.
V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa uznesením č.k. 5Er/56/2011-101 zo dňa 2. júla 2014
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil z dôvodu, že dojednanie rozhodcovskej doložky
v spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v
rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s
ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.02.2015
v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 11CoE/110/2014-161 zo dňa 3.
decembra 2014.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p. , podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či
sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104
ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za
ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné
vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami
sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania;
ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie
zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p . Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku
rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p. , ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je
nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.



Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými
istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 5Er/56/2011-101 zo
dňa 2. júla 2014, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku s poukazom na § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z., nakoľko dospel k záveru,
že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ
ňou nie je viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS. Z uvedeného nesporne
vyplýva, že rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom pre vedenie exekúcie. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.02.2015 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 11CoE/110/2014-161 zo dňa 3. decembra 2014. Nakoľko uvedeným uznesením
o zastavení exekúcie a jej vyhlásení za neprípustnú bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku
oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o
nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo
prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd v zhode so súdom
prvého stupňa zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 5Er/56/2011-101 zo dňa
2. júla 2014 v spojení s uznesením tunajšieho krajského súdu č.k. 11CoE/110/2014-161 zo dňa 3.
decembra 2014, založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh
na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť
pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania, ako to správne konštatoval aj súd prvého stupňa vo
svojom rozhodnutí.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods.
1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .