Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/59/2014 z 8. 9. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 8. septembra 2015, sp. zn. 13S/59/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:7014200166.1
Krajský súd Trenčín | 13S/59/2014 | ECLI:SK:KSTN:2015:7014200166.1 | 2015-09-08 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 250j ods. 1 OSP, § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/14543b1a-de18-4e4b-bb87-a18f3a266c16
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:7014200166.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/59/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200166
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:7014200166.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov
JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča, v právnej veci žalobcu F. E., bytom L. XXX,
zastúpeného JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., advokátom so sídlom Nezábudková 22, Bratislava,
proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce so sídlom Masarykova 10, Košice, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. januára 2014, č. S/2014/00521 - 2.1, O - 292/2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu   z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného
rozhodnutia žalovaného, ktorým podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a
potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín, č.k. 6626/173/2013/2.1/L zo dňa 07.11.2013, ktorým
podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. uložil žalobcovi pokutu v sume 2000 euro za
porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 3             ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a) zákona
č. 82/2005 na tom skutkovom základe, že v čase začatia výkonu inšpekcie práce dňa 23. apríla 2013
o 11,30 hod., kedy na základe živnostenského listu a koncesnej listiny vykonával svoju podnikateľskú
činnosť pod obchodným menom F. E. J. G. s miestom podnikania A. Hlinku, Bánovce                        nad
Bebravou, IČO: 30 327 920, porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že na prevádzke hostinec
na ulici A. Hlinku 158, Bánovce nad Bebravou využíval závislú prácu fyzickej osoby A. B. ako čašníčky
a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu.

Zo žalobou napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný pri svojom
rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného správnym orgánom I. stupňa v rámci výkonu
inšpekcie v dňoch 23.04.2013, 30.04.2013 a 21.05.213. Zopakoval, že vykonanou inšpekciou bol zistený
skutkový stav tak, ako je popísaný vo výrokovej časti prvostupňového správneho rozhodnutia. Námietky
žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné, keď žalobcom predloženú dohodu o občianskej výpomoci posúdil
ako právne irelevantnú dohodu, a ako inštitút od 01.01.1992 zrušený. Zdôraznil, že činnosť A. B. napĺňala
znaky závislej práce, ktorá môže byť v zmysle zákonníka práce vykonávaná výlučne v pracovnom
pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone
aj v inom pracovnoprávnom vzťahu, ktorú podmienku však A. B. nespĺňala. Ďalšiu námietku, že
A. B. nevykonávala v čase inšpekcie práce dohodnutú pracovnú činnosť, nakoľko sa na prevádzke
nenachádzal žiaden zákazník, vyhodnotil žalovaný taktiež ako účelové tvrdenie žalobcu. S odkazom
na to, že záver, ktorý prvostupňový správny orgán zo zistených skutkových okolností urobil, zodpovedá
zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami na



prejednávanú vec sa vzťahujúcimi, žalovaný rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo výroku žalobou
napadnutého rozhodnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu s odôvodnením, že rozhodnutie žalovaného je
nezákonné.  Žalobca konkrétne vytýka žalovanému, že:

1) Rozhodnutie žalovaného vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu.

2)  V rozhodnutí žalovaného je aplikovaná neadekvátna tvrdosť zákona.

3) Žalobca nezamestnal osobu, ale požiadal v rámci občianskej výpomoci svoju bývalú pracovníčku o
záskok, pričom sa jednalo len o krátky časový úsek.

4) Nesprávne vyhodnotil dôkazy.

5) Žalobca mal v úmysle zvýšiť zamestnanosť u seba, po tejto skúsenosti však žalobca už nemá vôbec
dôvod niekoho zamestnať.

6) Výška uloženej pokuty 2000 euro, zdôvodňovaná ako minimálna a výchovná je                    pre
žalobcu s ročníkom narodenia XXXX výsmechom.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietnuť, pričom zopakoval skutkové zistenia, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal ako i
právne zdôvodnenie aplikácie na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení (ide o skutočnosti a právne
posúdenie, ktoré sú uvedené v úvode odôvodnenia tohto rozsudku).

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie                 (§ 246 ods. 1
O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého
rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie                    a postup správneho orgánu
podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom
rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum
a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.), zastúpenou
advokátom (§ 250a O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť
premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský
súd v Trenčíne vec rozhodol bez pojednávania, nakoľko s tým účastníci konania súhlasili a nie je to
v rozpore s verejným záujmom (§ 250f ods. 1 O.s.p.), a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov
konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru,
že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom (keď Krajský
súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv
na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p.), nie je možné priznať
správnej žalobe úspech a preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.).

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa                     14. januára
2014, č. S/2014/00521 - 2.1, O - 292/2013, ktorým podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín,                   č.k. 6626/173/2013/2.1/L zo
dňa 07.11.2013, ktorým podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona                 č. 125/2006 Z.z. uložil žalobcovi
pokutu v sume 2000 euro za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 2 v spojení s § 2
ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 na tom skutkovom základe, že v čase začatia výkonu inšpekcie práce
dňa 23. apríla 2013 o 11,30 hod., kedy na základe živnostenského listu a koncesnej listiny vykonával
svoju podnikateľskú činnosť                   pod obchodným menom F. E. J. G. s miestom podnikania
A. Hlinku, Bánovce nad Bebravou, IČO: 30 327 920, porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že
na prevádzke hostinec na ulici A. Hlinku 158, Bánovce nad Bebravou využíval závislú prácu fyzickej
osoby A. B. ako čašníčky a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu.

Krajský súd v Trenčíne po vykonanom súdnom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného konštatuje, že z administratívneho spisu je na základe dostatočne vykonaného dokazovania
zo strany správneho orgánu I. stupňa preukázané, že v období                    od 01.04.2013 do 23.05.2013



využíval žalobca ako živnostník vo svojej prevádzke - Hostinec   na adrese A. Hlinku 158, Bánovce nad
Bebravou závislú prácu fyzickej osoby A. B. ako čašníčky, s ktorou žalobca žije v spoločnej domácnosti
ako druh a družka, pričom s ňou nemal založený pracovnoprávny vzťah, napriek ktorej skutočnosti A.
B. pracovala u žalobcu od pondelka do piatku, denne 6 hodín, za hodinový zárobok 1,15 euro / hod..
Takto zistený skutkový stav popísala zhodne i samotná A. B. v zápisnici                   o podaní informácie
zo dňa 23. apríla 2013.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keď niet pochýb o pravdivosti a úplnosti zisteného skutkového stavu
veci, Krajský súd v Trenčíne je jednoznačne toho názoru, že vyššie uvedený skutkový stav nie je možné
vyhodnotiť inak len tak, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. A. B. vykonávala pre
žalobcu prácu čašníčky, čo je práca vykonávaná jednoznačne vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa
a podriadenosti zamestnanca a práca, ktorú vykonávala A. B. osobne a podľa pokynov zamestnávateľa,
v mene žalobcu ako zamestnávateľa a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Niet teda pochýb,
že ide o závislú prácu v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 zákonníka práce, ktorú nie je možné vykonávať
na základe dohody o občianskej výpomoci. Závislú prácu je možné v zmysle ustanovenia § 1 ods. 3
zákonníka práce vykonávať výlučne len v pracovnom pomere,                         v obdobnom pracovnom vzťahu
alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone  aj v inom pracovnoprávnom vzťahu.
Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom
obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Žalobca teda využíval závislú prácu A. B. a
nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah. Týmto konaním jednoznačne žalobca naplnil skutkovú
podstatu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z.. Keďže žalobca
nie je ku A. B. vo vzťahu príbuzného v priamom rade, súrodenca alebo manžela                    a A. B. nie
je ani žiakom alebo študentom do XX rokov veku, nie sú splnené ani podmienky vylúčenia nelegálneho
zamestnávania podľa ust. § 2a ods. 1 zákona č. 82/2005 Z.z.. Naplnenie skutkovej podstaty nelegálneho
zamestnávania zo strany zamestnávateľa, v prípade nelegálneho zamestnávania jednej osoby, má zo
zákona sankciu v rozmedzí od 2000 euro                   do 200 000 euro. Pokiaľ správny orgán I. stupňa uložil
žalobcovi pokutu vo výške 2000 euro               a žalovaný ako odvolací orgán sa s týmto rozhodnutím
stotožnil, nezostáva Krajskému súdu              v Trenčíne iné ako konštatovať, že rozhodnutie žalovaného
je v súlade so zákonom.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a závery Krajského súdu v Trenčíne je zrejmé, že námietky, ktoré
žalobca uviedol v žalobe neboli spôsobilé žalobcovi privodiť úspech v konaní.

Pokiaľ žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci, uvedená námietka nemôže byť
dôvodná, nakoľko skutkový stav, tak ako je popísaný vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia,
popísala zhodne i A. B. a ani sám žalobca nakoniec neuviedol, v čom je zistený skutkový stav nesprávny
a neúplný. Skutkový stav, tak ako ho ustálil správny orgán I. stupňa je dostatočný na to, aby ho bolo
možné subsumovať pod príslušné ustanovenia zákona (námietka č. 1).

Ani ďalšia námietka žalobcu nie je dôvodná. Žalovaný uložil žalobcovi za naplnenie skutkovej podstaty
nelegálneho zamestnávania najnižšie možnú pokutu vo výške 2000 euro. Skutočnosť, že sa žalobca
dopustil protiprávneho konania nemôže byť sama osebe považovaná za neprimeranú tvrdosť zákona
(námietka 2).

Tvrdenie žalobcu, že nezamestnal A. B., ale že sa jednalo len o občiansku výpomoc, nemá žiadnu
právnu relevanciu, nakoľko práca A. B. jednoznačne vykazovala znaky závislej činnosti (námietka 3).

Taktiež nie je dôvodná ani námietka žalobcu, že žalovaný nesprávne vyhodnotil dôkazy. Ako bolo už
vyššie uvedené, Krajský súd v Trenčíne sa v celom rozsahu stotožnil nielen so skutkovým stavom ako
bol ustálený, ale i s právnym posúdením veci. Navyše, Krajský súd v Trenčíne je toho názoru, že nebolo
možné v súdenej veci v rámci administratívneho konania obstarané dôkazy vyhodnotiť iným spôsobom,
ako to učinili správne orgány oboch stupňov (námietka 4).

Námietka žalobcu, že mal v úmysle zvýšiť zamestnanosť u seba, a že po tejto skúsenosti už nemá
vôbec dôvod niekoho zamestnať, nemá žiadnu právnu relevanciu a nemôže privodiť žalobcovi úspech v
tomto súdnom konaní, rovnako ako námietka, že výška uloženej pokuty 2000 euro, zdôvodňovaná ako
minimálna a výchovná je pre žalobcu s ročníkom narodenia XXXX  výsmechom (námietky 5 a 6).



Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zák. č. 82/2005 Z.z., nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou
osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá
s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.
Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 82/2005 Z.z., právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie
nelegálne zamestnávať.

Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zák. č. 125/2006 Z.z., Inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi
alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a
ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

V súdenej veci správne orgány oboch stupňov dôvodne ustálili, že žalobca porušil zákaz nelegálneho
zamestnávania a uložili žalobcovi zodpovedajúcu sankciu.

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu
a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel                     k záveru, že
rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom,
že sa žaloba zamieta.

Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že krajský súd
žalobu zamieta.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná
zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku   j e   p r í p u s t n é   odvolanie  do 15  dní od jeho doručenia, písomne, cestou
tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.