Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/685/2014 z 22. 4. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 22. apríla 2015, sp. zn. 4Co/685/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3714201484.2 Krajský súd Trenčín | 4Co/685/2014 | ECLI:SK:KSTN:2015:3714201484.2 | 2015-04-22 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/922aadda-d297-4d55-a00b-c033ba2df61c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3714201484.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/685/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714201484
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3714201484.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčka JUDR. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr.
Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobcu: F. I. X., s.r.o., so sídlom W., F. XX, G.:
XXXXXXXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Y. I., s.r.o. so sídlom W., F. XX proti žalovanej
E. L., bytom F. W., H. XXXX/XX, o zaplatenie 1.642,79 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30.apríla 2014, č. k. 8C/73/2014-33 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej
zaplatenia sumy 1 642,79 eur s príslušenstvom. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo
zistenia, že dňa 23.03.2010 medzi účastníkmi konania bola uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere
číslo 8200028479 (ďalej len zmluva). V bode 5 zmluvy žalovaná žiadala žalobcu, aby jej bol poskytnutý
úver vo výške 930 eur. Úver mal byť splácaný 42 splátkami splatnými k 19. dňu v mesiaci. Zmluvná
odmena za poskytnutie úveru mala byť 1 162,86 eur. Tiež žiadala, aby jej bol poskytnutý revolving 490,33
eur pri zmluvnej odmene za poskytnutie revolvingu 705,59 eur. Predpokladaná RPMN bola 70,01 % a
predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 63,32 % a ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná
RPMN pre obdobný typ úverov bola vo výške 48,66 %. Úroková sadzba revolvingu bola 76,21 %. V
bode 6 žalobca schválil, že žalovanej poskytne úver vo výške 930 eur. Poskytnutý úver mal byť splatený
42 splátkami po 49,83 eur splatnými k 19. dňu v mesiaci. Zmluvná odmena za poskytnutie úveru bola 1
162,86 €. RPMN za úver bola 65,08 %. Ročná úroková sadzba za úver bola 70,01 %, priemerná RPMN
pre obdobný typ úverov bola 48,66 %. Ďalej bol schválený revolving 490,33 eur a zmluvná odmena
za jeho poskytnutie 705,59 eur Predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu bola 60,49 %. Úroková
sadzba revolvingu bola 76,21 %. Súčasťou Zmluvy bola v článku 8 aj Dohoda o poskytnutí služby.
Predmetom tejto Dohody bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť po splnení uvedených
podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp.
revolvingu. Služba bola dohodnutá za odplatu vo výške 133,98 eur za odloženie splatnosti úveru a za
odplatu vo výške 69,60 eur za odloženie splatnosti revolvingu. Odplata za odloženie splatnosti úveru
bola splatná dňom uzavretia Dohody o poskytnutí služby, t. j. 23.03.2010, Odplata za odloženie splatnosti
revolvingu bola splatná dňom poskytnutia. Súčasťou Zmluvy boli aj zmluvné dojednania Zmluvy o
revolvingovom úvere. Dňa 23.03.2010 žalobca ako veriteľ zaslal žalovanej Oznámenie o schválení
úveru - Zmluvy, kde jej uviedol všetky údaje o schválenom úvere, čo sa týka čísla Zmluvy, výšky úveru
(930 eur), splatnosti úveru (42 mesiacov), výšky mesačnej splátky úveru (49,83 eur), dátumu splatnosti
prvej splátky (19.05.2010), dátumu splatnosti poslednej splátky (19.10.2013), periodicity splácania úveru
(mesačne), dátumu splatnosti splátky v priebehu splácania (19. deň v mesiaci), celkovú výšku úveru (930



eur), RPMN úveru (65,08 %), priemernú hodnotu RPMN (48,66 %), ročnú úrokovú sadzbu (70,01 %),
zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru (1.296,84 eur), odplatu za poskytnutie služby - odkladu splátok
(133,98 eur), dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti Zmluvy (23.03.2010). Z oznámenia o schválení
úveru vyplýva, že schválená výška revolvingu bola 559,93 eur. Podľa bodu 4.2. v prípade, že dlžník
splatí vždy každých 24 splátok pri úvere so splatnosťou 42 a 48 mesiacov, bude mu za podmienky
predchádzajúceho schválenia zo strany veriteľa úver automaticky navýšený. Podľa bodu 4.2. (III)
zmluvných dojednaní revolving bude poskytnutý bezhotovostným spôsobom, a to bankovým prevodom
na účet dlžníka do 8 dní od pripísania každej ďalšej 24. splátky pri úvere so splatnosťou 42 a 48 mesiacov.
Z karty klienta, ktorá bola žalobcom do súdneho spisu predložená, vyplýva, že žalovanej bolo celkom
vyplatené vrátane revolvingov 1 216,75 eur, pričom žalobcovi vrátila 1 645,99 eur. Z karty ďalej vyplýva,
že jej bol úver poskytnutý vo výške 930 eur, ale vyplatené bolo len 796,02 eur; revolving jej bol poskytnutý
vo výške 490,33 eur, ale vyplatený len vo výške 420,73 eur. Z oznámenia o zosplatnení vyplýva,
že žalobca vyzval žalovanú dňa 01.10.2013, aby v lehote 15 dní od doručenia oznámenia zaplatil
splátky, so zaplatením ktorých je v omeškaní, konkrétne 39, 40, 41. Zároveň ju upozornil na možnosť
splátky zosplatniť. Oznámenie bolo žalobcovi vrátené s označením adresát neznámy. Súdu je z jeho
úradnej činnosti známe, že predmetom podnikania žalobcu je poskytovanie spotrebiteľských úverov. Z
predložených listinných dôkazov taktiež nevyplýva, že by žalovaná pri uzatváraní zmluvy jednala v rámci
predmetu svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, preto súd považoval právny vzťah medzi
žalobcom žalovaným za spotrebiteľský právny vzťah, a to i napriek tomu, že nakoniec k uzavretie zmluvy
podľa názoru súdu nedošlo (viď nižšie). Žalobca súdu predložil ako listinný dôkaz zmluvu označenú ako
Zmluva o revolvingovom úvere. Z obsahu Zmluvy predloženej žalobcom je zrejmé, že žalovanej mal
byť poskytnutý úver vo výške 930 eur. Následne však z karty klienta vyplýva, že žalovanej bolo reálne
vyplatené len 796,02 eur. Zo zmluvy tiež vyplýva, že revolving mal byť poskytnutý vo výške 490,33 eur z
oznámenia o schválení úveru vyplýva, že revolving bol schválený vo výške 559,93 eur, no z karty klienta
vyplýva, že vyplatené mu bolo len 420,73 eur, teda spolu mu vyplatili 1 216,75 Eur. Ďalej napriek tomu,
že údaje o výške úveru a revolvingu, počte i výške splátok sú v bode 5 a 6 zmluvy rovnaké, z neznámeho
dôvodu sa odlišujú údaje o RPMN za úver (v bode 5 zmluvy je to 70,01 % a v bode 6 zmluvy 65,08
%) a predpokladanej RPMN po poskytnutí revolvingu (v bode 5 zmluvy 63,32 % a v bode 6 zmluvy je
60,49 %). Vzhľadom na vyššie uvedené údaje v Zmluve o revolvingovom úvere, ktoré sú podľa názoru
súdu nejasné, nezrozumiteľné pre bežného občana, nie je ani súdu zrejmé, v akej výške bol reálne
poskytnutý úver a revolving, nakoľko sa odlišujú údaje o schválenom a reálne vyplatenom úvere v zmluve
a v karte klienta. Čo sa týka revolvingu, údaje o žiadanom (body 5 a 6 zmluvy), schválenom (oznámenie
o schválenom úvere), reálne vyplatenom (karta klienta) revolvingu sa rozchádzajú. Uvedené rozdiely
pri poskytnutom úvere zodpovedajú výške odplaty za poskytnutie odkladu splátok, no súd považuje
za neprípustné, aby žalobca už pri vyplácaní úveru, resp. revolvingu predpokladal, že sa žalovaná
dostane do omeškania so splácaním splátok a požiada o ich odklad, následkom čoho si túto odplatu
rovno ponechá a peňažné prostriedky vo výške zodpovedajúcej výške odplaty ani žalovanej neposkytne.
Neprípustnosť tohto konania spočíva najmä v tom, že hoci tieto peniaze žalobca žalovanej neposkytol,
započítal ich do úverovej istiny, úročil ich spolu s reálne vyplatenými peniazmi, čím vlastne požadoval
úrok i z peňazí ktoré reálne neodovzdal žalovanej, a teda odplata za reálne poskytnuté peniaze bola
dokonca ešte vyššia ako 70,01% ročne, pričom už túto výšku úroku by bolo možné považovať pri platne
uzavretej zmluve za v rozpore s dobrými mravmi. Okrem toho, napriek tomu, že sa jedná o údaje dôležité,
nie doplňujúce, dojednania na tom, za akých podmienok vzniká nárok na poskytnutie revolvingu, boli
uvedené v zmluvných podmienkach, navyše malým písmom a dosť neprehľadným spôsobom, ktorý by
mal priemerný spotrebiteľ problém pochopiť. Tieto zmluvné podmienky neboli žalovanou podpísané a nie
je ani preukázané, že sa s nimi oboznámila. Z uvedených dôvodov súd preto považuje úverovú zmluvu
vzhľadom na jej nejasnosť a nezrozumiteľnosť za neplatný právny úkon, a teda plnenie na základe
takejto Zmluvy súd považuje za bezdôvodné obohatenie, ktoré musí žalovaná, ktorá plnenie prijala,
vydať (§ 451 OZ). Žalovaná prijala plnenia vo výške 1 216,75 eur, pričom uhradila 1 645,99 eur, takže
žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia nedlhuje žiadnu sumu a súd preto žalobu zamietol. Aj v
prípade, ak by Zmluva o úvere, ktorá bola predložená žalobcom bola Zmluvou platnou, súd poukazuje
na ustanovenia Zmluvy upravujúce ročnú priemernú mieru nákladov (RPMN), ktoré sú uvedené tiež
nezrozumiteľným, nejasným a mätúcim spôsobom a podľa názoru súdu nekorešpondujú zákonnej
povinnosti uviesť RPMN v predmetnej úverovej zmluve, ktorá musí byť uvedená nepochybne jasným a
zrozumiteľným spôsobom, avšak ako vyplýva zo zmluvym, výška RPMN je len predpokladaná a teda
ju nemožno považovať za konečnú. Práve RPMN je pre bežného spotrebiteľa podstatný údaj, ktorý
zákonodarca vyžaduje v každej spotrebiteľskej zmluve práve z dôvodu, že spotrebiteľovi umožňuje
jednoduchým spôsobom porovnať výšku odplaty, ktorú za poskytnutie úveru veriteľ požaduje. To, že



údaje o RPMN neboli definitívne, spotrebiteľ sa nemohol kvalifikovane rozhodnúť, či do zmluvného
vzťahu vstúpi, alebo nie v prípade, že by inak bola zmluva zrozumiteľná. Navyše údaje o RPMN v bodoch
5 a 6 zmluvy sa od seba líšia a žalovaná nemohla vedieť, ktorá RPMN je tá „správna.“ A preto Zmluvu
je možné považovať za Zmluvu, kde RPMN uvedená nie je, a teda sa jedná o úver bez poplatkov a
bezúročný v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z.. Ďalej i dojednaná výška odplaty, v prípade,
že by zmluva bola platne dojednaná, koliduje s dobrými mravmi, pretože priemerná výška RPMN pre
obdobný typ spotrebiteľských úverov v čase uzatvárania predmetnej úverovej zmluvy bola 51,49 %,
pričom v dotknutej zmluve bola 70,01 %, teda o 18,52 percentuálneho bodu vyššia ako priemer, resp. o
36 % vyššia ako priemer. Takto dojednanú výšku odplaty súd považoval za rozpornú s dobrými mravmi,
pretože pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke veriteľ koná v súlade s dobrými mravmi len vtedy ,
ak požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke
„uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za
užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Právne vec posúdil podľa § 37 ods. 1, § 39 Obč. zák.,
§ 4 ods. 1, ods. 2 písm. j/ zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinnom ku dňu podpísania
zmluvy, § 261 ods. 3 písm. d/, § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1-4 Obč. zák.. O trovách konania
súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., pričom žalovaná, ako procesne úspešný účastník o náhradu
trov konania nežiadala.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávnosť právneho
posúdenia uzavretej Zmluvy o revolvingovom úver č. 8200028479 ako neplatného právneho úkonu.
Zo zmluvy vyplýva, že na základe žiadosti žalovanej /bod 5/ o poskytnutie úveru vo výške 930 eur pri
výške mesačnej splátka 49,83 eur a s dobou splácania 42 mesiacov. V prípade revolvingu žalovaná
požiadala o poskytnutie revolvingu vo výške 490,33 eur. Bod 5 predstavoval žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru. Z bodu 6 vyplýva, že bola akceptovaná žiadosť o poskytnutie úveru tak, ako to
bolo uvedené v bode 5. V tejto súvislosti podľa jeho názoru je podstatné, že zmluva o revolvingovom
úvere nie je nezrozumiteľná a nejasná. Vytýkal súdu, že pri svojich záveroch nedostatočne vzal do úvahy,
že výška vyplatenej sumy zohľadňuje tú skutočnosť, kedy medzi účastníkmi došlo k uzavretiu Zmluvy o
poskytnutí služby. Na základe tejto dohody si žalovaná zakúpila možnosť odkladu splatnosti splátok. Z
právneho a faktického hľadiska je zakúpenie danej služby rovnakým postupom, ako je zakúpenie tovaru
na konzumáciu, zakúpenie balíka telefónnych služieb a podobne. Tvrdenie o nejakom predpoklade o
omeškaní považoval za nepodstatné, už len z toho dôvodu, že daná skutočnosť sa predpokladať nedá.
Nielen, že ide o dobrovoľnú službu, ale po jej zakúpení je výhradne na dlžníkovi, či ju využije alebo
nie. V tomto smere poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33 Cdo 1956/2007. Dohodou o poskytnutí
služby sa nepredpokladá žiadne omeškanie zo strany dlžníka, ide o zakúpenie služby, ako sa vyhnúť
zákonným dôsledkom porušenia povinnosti splácať peňažný záväzok. Výška úveru sa započítaním ceny
za službu neznížila, tá zostala rovnaká. Započítaním nedošlo k úhrade pohľadávky na vrátenie úveru.
Ďalej ako nezákonné považoval tvrdenie, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov. Nie je jasné, v čom má byť údaj mätúci a nezrozumiteľný. Zmluva o
revolvingovom úvere pritom obsahuje údaje o RPMN z úver, priemernej RPMN a predpokladanej RPMN
za revolving. Závery súdu považoval za nesprávne a rozhodnutie založené na nesprávnom skutkovom
a právnom posúdení. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovanú
zaviaže na zaplatenie žalovaných nárokov, ako aj k náhrade trov konania, alternatívne žiadal rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania
vo za zaplatený súdny poplatok za odvolanie a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 95,29 eur.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.



Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z tohto dôvodu si odvolací
súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 219 ods. 2
O.s.p. a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

Ochrana spotrebiteľa je daná jeho nerovným postavením vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ, vyplývajúcim
z nerovnováhy vyjednávacej sily, nerovnomernosti znalosti a z ekonomickej neúmernosti zdrojov (vo
veciach spotrebiteľského úveru je to spotrebiteľ, ktorý pre nedostatok finančných prostriedkov žiada úver
u veriteľa, ktorý má úverovanie v predmete podnikania). Systém ochrany zavádzaný smernicou č. 93/13
vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnomernom postavení voči predávajúcemu
alebo poskytovateľovi z hľadiska ako vyjednávacej sily, tak v úrovni informovanosti, čo ho vedie k tomu,
že pristúpi k podmienkam vopred vyhotovených predávajúcim alebo poskytovateľom, bez toho, aby
mohol ovplyvniť ich obsah. Vzhľadom k takémuto nerovnému postaveniu článok 6 ods. 1 smernice
stanovuje, že neprimerané podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ako vyplýva z judikatúry, jedná
sa kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorou zmluva nastoľuje
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán skutočnú rovnováhu, ktorá umožňuje obnoviť rovnosť
medzi týmito zmluvnými stranami.

Súd prvého stupňa danú vec posudzoval z hľadiska tejto ochrany spotrebiteľa a správne dospel k
záveru, že dojednania medzi žalobcom a žalovanou v zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 23.03.2010
boli uzavreté rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Obč. zák., na základe čoho sa poskytnutý
úver považuje v zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnou
v čase uzavretia úveru za bezúročný a bez poplatkov. Aj podľa názoru odvolacieho súdu výške
úrokov z poskytnutého úveru bola dojednaná v rozpore s dobrými mravmi, keď priemerná výške RPMN
pre obdobný typ spotrebiteľského úveru v čase uzatvárania úverovej zmluvy bola 51,49%, pričom v
predmetnej zmluve o revolvingovom úvere bola 70,01%, teda o 18,52 percentuálneho bodu vyššia ako
priemer. Rovnako tak zmluva upravuje RPMN nezrozumiteľným, nejasným a mätúcim spôsobom, keď
výška RPMN je len predpokladaná a teda ju nemožno považovať za konečnú.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalovaná nepodala
návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .