{"guid": "0b4abcfd-cd3c-4d54-b625-ddecb0d0b0b4:36d400d1-e719-43b8-a478-69c0ebb0f22c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3215201697.1", "spisova_znacka": "5CoE/192/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoE/192/2015 z 1. 12. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 1. decembra 2015, sp. zn. 5CoE/192/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3215201697.1", "identifikacne_cislo": "3215201697", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Mária Vrtochová", "sudca_id": 1525, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-vrtochova-1525", "datum_vydania": "2015-12-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/36d400d1-e719-43b8-a478-69c0ebb0f22c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3215201697.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3215201697.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3215201697.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 5CoE/192/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3215201697\nDátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3215201697.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: T. Z., L., so sídlom U. XXX/A, F., IČO: XX XXX\nXXX, právne zastúpený: R.. U. V. T.., advokátkou so sídlom Y. XX, F., proti povinnej: N. J., rod. T., trvalý\npobyt F. W. F., o vymoženie 300,63 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu\nOkresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 01. júla 2015, č. k. 4Er/356/2015-38, jednohlasne, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nUznesenie súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora                  o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený návrhom zo\ndňa 15.03.2015, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 30.03.2015, navrhol vykonanie exekúcie proti\npovinnej pre vymoženie sumy 300,63 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým\nje rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri C., E. A Y., E. sp.\nzn. IDC12100090 zo dňa 16.03.2012. Následne sa oboznámil                        s návrhom na\nvykonanie exekúcie, so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, s exekučným titulom,\ns predloženou Zmluvou o úvere zo dňa 30.07.2008, s Obchodnými podmienkami pre úver (verzia\n1/2008), všeobecnými obchodnými podmienkami a zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie je potrebné zamietnuť. Poukázal pritom, že zmluva, ktorú jej účastníci uzavreli, má formu\nspotrebiteľskej zmluvy. V predmetných všeobecných obchodných podmienkach vzhliadol k II. časti -\nSpoločné ustanovenia, bodu 10.2.2, v ktorom bola zakomponovaná rozhodcovská doložka. Takúto\nrozhodcovskú doložku obsiahnutú vo všeobecných obchodných podmienkach posúdil ako výhradnú,\nčo znamená, že všetky spory medzi účastníkmi zmluvy má po podaní návrhu právomoc rozhodovať\nvýlučne určený rozhodcovský súd.  Na daný skutkový stav súd aplikoval § 243d ods. 1, 2 Exekučného\nporiadku, ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.12.2014, § 52 ods. 1- 4, § 53 ods. 1-5\nObčianskeho zákonníka, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a čl. 3 ods.\n1, čl. 6 ods. 1, čl. 10 ods. Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že v zmysle čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS nesmú\nbyť nekalé podmienky pre spotrebiteľa záväzné. Poukázal na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora\nEÚ, v zmysle ktorej je vnútroštátny súd  povinný preskúmavať \"ex offo\" nekalý charakter zmluvnej\npodmienky, len čo má k dispozícii právne a správne skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Bol\ntoho názoru, že akékoľvek podmienky, ktoré sú podmienkami v zmysle Smernice 93/13/EHS a ktoré\nsa odchyľujú                  od kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa sa okrem toho musia\npovažovať                           za odporujúce požiadavke dobrej viery a spôsobujúce značnú\nnerovnováhu v právach a povinnostiach na škodu spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/\nEHS). Mal za to, že rozhodcovská doložka zakomponovaná do II. časti - Spoločné ustanovenia, bodu\n10.2.2 všeobecných obchodných podmienok nebola individuálne dojednaná a dlžník pri podpise zmluvy\nnemohol ovplyvniť jej podstatu a zmysel. Veriteľ nehľadel na skutočnú vôľu dlžníka - spotrebiteľa podrobiť\nsa pre prípad sporu rozhodcovskému konaniu. Už vopred, ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu s\ndlžníkom, si tak pripravil možnosť, aby mohol vylúčiť ochranu práv dlžníka - spotrebiteľa všeobecným\n\nsúdom. Uviedol, že rozhodcovská doložka uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade\nktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná\nindividuálne, resp. po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd považuje za neprijateľnú (nekalú)\npodmienku                      v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú, pretože\nposkytuje veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred\na výlučne podľa vlastnej vôle určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so\nspotrebiteľom a vylúčiť tak pre prípad iniciovania rozhodcovského konania veriteľom ochranu práv\nspotrebiteľa všeobecným súdom. Na podporu svojej argumentácie prvostupňový súd poukázal aj na\nprávny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený vo viacerých rozhodnutiach, podľa ktorého exekučný\nsúd má právomoc a povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky (bližšie napr. rozh. NS SR sp.\nzn. 6 Cdo 135/2012, sp. zn. 3 Cdo 146/2011, sp. zn. 6 Cdo 1/2012, sp. zn. 6 Cdo 143/2011 a iné).\nRovnako tak povinnosť súdu skúmať zákonnosť exekučného titulu pre exekučný súd mu vyplynula aj z\nprávneho názoru Ústavného súdu SR (I. ÚS 456/2011). Na záver uviedol, že exekučný titul má povahu\nnulitného rozhodnutia, a preto nemohol nadobudnúť vykonateľnosť. Z uvedených dôvodov, použijúc\neurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia §\n54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru\nsúdov vyššieho stupňa, prvostupňový súd v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom\ndo 31.12.2014 s poukazom na § 45 ods. 1, 2 zákona                          o rozhodcovskom konaní v\nznení účinnom do 31.12.2014 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\npre rozpor exekučného titulu so zákonom zamietol.\n\nProti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho\nzástupcu, odvolanie oprávnený. Podané odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e)\nO.s.p. a § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) O.s.p. Uviedol, že podľa ustanovení § 44 ods. 2, prvá veta a\ndruhá veta Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o\nudelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh                   na vykonanie exekúcie a exekučný\ntitul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá\nobsahuje rozhodcovskú doložku. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na\nvýkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie,\nkasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Poukázal\naj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 159/2009 zo dňa 16.06.2009. Ďalej\nuviedol, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom\nurčených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona\nč. 244/2002 Z. z., má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok\nsúdu, podľa ustanovení             § 159 O.s.p. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský\nsúd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Mal za to, že exekučný\nsúd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské\nkonanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý\nuž nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako\nprávoplatný rozsudok súdu (§ 35 zákona č. 244/2002 Z. z.), podľa ustanovení § 159 O.s.p. doručený\nrozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Výrok právoplatného rozsudku je\nzáväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať\nznova. Teda je tu prekážka res iudicata. Uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 odsek\n2 Ústavy Slovenskej republiky. V súvislosti s uvedeným poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. ÚS 2/2000, II. ÚS 499/2012 a PL. ÚS 21/08. Poukázal aj na skutočnosť, že ako právny\nnástupca T. F., E.ol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona. V zmysle\nustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, T. F., E.., postupovala v súlade s\n§ 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky,\ns tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku.\nTo, že ju neodmietol je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Súd zamietol poverenie z dôvodu,\nže exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak opomína tú skutočnosť, že oprávnený\nje zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky. Pokiaľ by tak neurobil, došlo\nby k porušeniu zákona o bankách, avšak aj napriek splneniu si zákonom stanovenej povinnosti, súd\npráve týmto splnením zákonnej povinnosti dôvodí zamietnutie poverenia. Mal za to, že exekučný súd\nnesprávne aplikuje ustanovenia Občianskeho zákonníka a plne sa stotožňuje s odôvodnením nálezu\nÚstavného súdu II. ÚS 499/2012. Poukázal aj na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. I. ÚS 17/01 z 19.04.2001, sp. zn. IV. ÚS 110/09 z 02.04.2009, sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29.09.2005\na na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 244/09              z 29.09.2009,\n\nsp. zn. I. ÚS 390/08 z 23.04.2009, sp. zn. I. ÚS 335/06 z 30.10.2007. Ďalej argumentoval porušením\nzákazu retroaktivity, ktorú videl v aplikovaní ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka účinného od\n01.01.2008 na právne vzťahy, ktoré vznikli uzatvorením predmetnej zmluvy o úvere zo dňa 09.12.2007.\nNamietal, že exekučný súd nijako neskúmal vôľu povinnej, že nebol preukázaný jej nedostatok pri\nuzatváraní rozhodcovskej doložky a rovno bez skutkových či právnych dôvodov ju označil za neplatnú.\nExekučný súd sa nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy prvého\nstupňa. Tiež uviedol, že exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne\nnové dokazovanie skutkového stavu, na základe ktorého dospel k odlišným právnym záverom ako\nrozhodcovský súd v nachádzacom konaní. Oprávnený sa nemal možnosť vyjadriť k takto vykonávaným\ndôkazom a k nanovo vytvorenému skutkovému stavu. Exekučný súd mu uprel právo byť účastným na\ntakomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky. Ani O.s.p., ani Exekučný poriadok, ani zákon č. 244/2002 Z. z. neposkytuje absolútne žiadnu\noporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako\nsúd, konajúci vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie, alebo napr. rozsudok\nzrušiť či zmeniť jeho výrok. Ďalej mal za to, že pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako\nneprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o\nSmernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou unijného práva,\nje aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona\nje výlučne indikatívny a v žiadnom prípade interpretačný. Taktiež pokiaľ by súd uvažoval o neprijateľnosti\nrozhodcovskej doložky, nie je možné brať do úvahy judikatúru Európskeho súdneho dvora, nakoľko\njudikatúra Európskeho súdneho dvora, vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo\nrozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom\ntohto konania - bezprostredne záväzná. Poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k.\n18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.06.2012 a Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2CoE/292/2012-59.\nBol názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže\nbez toho, aby povinná urobila akýkoľvek právny úkon, ju nezákonne zvýhodňuje len na základe jej\npostavenia. V súvislosti s uvedeným poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. III. ÚS 23/2013 a na Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18.10.2007\na sp. zn. III. ÚS 171/06 zo dňa 05.04.2007. Záverom poukázal na skutočnosť, že exekučný súd svojím\npostupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade\nzhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom\nrozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie,\nalternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie\nkonanie.\n\nPísomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.\n\nKrajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania\nodvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je\npotrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:\n\nPodľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, na exekučné konania\nzačaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v\nrozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a\nktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.\n\nPodľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,\nustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.\n\nPodľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania\nrozhodcovského rozsudku, teda v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len ,,zákon č. 244/2002 Z. z.\no rozhodcovskom konaní“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných\npredpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,\nkonanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví\na) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,\nb) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo\nc) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je\nobjektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.\n\nPodľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia\nalebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak\nzistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).\n\nExekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného\nporiadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní\nz úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d)\nExekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského\nkonania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom\n(§ 45 ods. 1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b).\nAk súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok\nvydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy,\nktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd správne v danej veci posudzoval\nrozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý\nje potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.\nUstanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení\npoverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom\npritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale aj to, či na jeho základe možno\nexekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na\nzáklade tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov vymenovaných v § 41 ods. 2\nExekučného poriadku, zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovenie § 45 priznáva exekučnému súdu\nprávo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva.\n\nUž v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je\nexekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle\n§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva\nmedzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského\nsúdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky\nvyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou\nviazaná (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012, sp. zn. 6 Cdo 105/2011).\n\nAj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť\nrozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný\nsúd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor\nrozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského\nrozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn. 5 Cdo\n230/2011).\n\nZa správny považuje odvolací súd právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná Zmluva o úvere\nuzavretá dňa 28.07.2008 je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným (jeho právnym\npredchodcom) a povinnou bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd poukazuje na\nskutočnosť, že predložená zmluva o úvere zo dňa 28.07.2008, ktorou bol založený právny vzťah medzi\núčastníkmi konania, vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, teda ide o zmluvu (bez ohľadu na\nprávnu formu), ktorú uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení\nzmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinnou ako fyzickou\nosobou nepodnikateľom, kedy povinná pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu\nobchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak na vzťah\núčastníkov aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka chrániace spotrebiteľa. V zmysle §\n54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou\nzmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže\nvopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.\n\nPri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c) zákona č.\n244/2002 Z. z. je preto potrebné vychádzať z ustanovení § 53 ods. 1 a 5 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho\nzákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a smernice Rady 93/13/EHS a zisťovať, či\n\npredložená zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku,\nktorá má nekalý charakter, a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel súd prvého stupňa\nk záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a\npovinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, teda povinnej  (§ 53\nods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku\nobsiahnutú v bode v časti II. bodu 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok, správne považoval súd\nprvého stupňa za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 5 Občianskeho\nzákonníka v príslušnom znení.\n\nOdvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05. apríla 1993 o\nneprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva\nhorizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo\nkomunitárne konformným spôsobom. Uvedené zákonné ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom\nkonaní je pritom podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/\nEHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorého členské štáty Európskej\núnie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom\nzo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a\naby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná\nbez nekalých podmienok.\nZa neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou\nvšeobecných obchodných podmienok, ktoré predkladal oprávnený povinnej na formulári, pričom nebola\nindividuálne dojednaná a jej obsah povinná ani nemohla ovplyvniť. Veriteľ mohol na základe predmetnej\nrozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovi, resp. rozhodcovskému súdu, ktorého\nsám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa\nvoči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcu, resp.\nrozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej\ndoložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, resp. všeobecných obchodných podmienkach\npre úver, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Odvolací súd zastáva názor, že                 o nekalú\nzmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a\nštátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh\ndodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Vychádzajúc z\nkomplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku\nv celosti za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a\npovinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho\ndvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05).\n\nPokiaľ oprávnený poukázal v odvolaní na skutočnosť, že v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z.\no bankách sú banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej\nzmluvy, odvolací súd k tomu uvádza, že právny predchodca oprávneného neuzatvoril s povinnou\nosobitnú rozhodcovskú zmluvu (ani nedal povinnej osobitný návrh na jej uzatvorenie a príslušné\npoučenie), ale rozhodcovská doložka bola začlenená do vopred pripravenej zmluvy, resp. všeobecných\nobchodných podmienok oprávneného (jeho právneho predchodcu). Povinná ako spotrebiteľ bola v\npostavení, že buď zmluvu aj s príslušnými všeobecnými obchodnými podmienkami prijme ako celok\na úver dostane, alebo zmluvu ako celok odmietne a úver nedostane. V tejto súvislosti odvolací súd\npoukazuje na skutočnosť, že stanovenie povinnosti banky ponúknuť klientom návrh na uzavretie\nrozhodcovskej zmluvy neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť do svojich zmlúv také znenie\nrozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných\nstrán, v neprospech spotrebiteľa (tak, ako tomu bolo v predmetnom prípade). Ak veriteľ uzatvára zmluvu\nso spotrebiteľom, je povinný rešpektovať aj príslušné zákonné normy chrániace spotrebiteľa.\nOdvolací súd považuje za potrebné dodať, že nakoľko v predmetnom prípade bola uzavretá neplatná\nrozhodcovská zmluva, táto nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu (v danom prípade\nStály rozhodcovský súd zriadený pri C., E. E..) na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia,\nktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej\npohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom). Podobne\ntak judikoval i Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení zo dňa 21. marca 2012, sp. zn.\n6Cdo 1/2012 skonštatoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný\ntitul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo\nrozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá,\n\nalebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie\nči neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť\n(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.\n\nOdvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech\nspotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý\nvzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,\nže takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie\nskutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu\na rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky\n(v danom prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia). Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou\npodmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon\npráv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa\n24. februára 2011, sp. zn. IV. ÚS 55/2011).\n\nV postupe súdu prvého stupňa odvolací súd nezistil neprípustné nahrádzanie procesnej pasivity\npovinnej, pričom oprávnenému bola možnosť vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu a právnym\nzáverom exekučného súdu reálne poskytnutá v odvolacom konaní a oprávnený  túto možnosť  aj využil.\n\nOdvolací súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danom prípade\nsprávne právne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju\nprávomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý\nexekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).\n\nOdvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e      j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/356/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 3964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26"}, {"guid": "ussr:55933d52-c692-4c28-acd0-a1af7bba0f27", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 23/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 23/2013 z 15. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-15", "citacie_n": 2057, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55933d52-c692-4c28-acd0-a1af7bba0f27"}, {"guid": "ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 456/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 2542, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:dfc1bbcc-58b6-4de0-8dca-f93ccfa398f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 244/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 244/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 1017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dfc1bbcc-58b6-4de0-8dca-f93ccfa398f9"}, {"guid": "ussr:b3a072a6-a3f7-42c5-b009-5cb4f22b8f1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/08 z 23. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-23", "citacie_n": 1935, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3a072a6-a3f7-42c5-b009-5cb4f22b8f1d"}, {"guid": "ussr:7c095bc4-b42b-40e6-92b5-3801dad2eae6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 390/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 390/08 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 959, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7c095bc4-b42b-40e6-92b5-3801dad2eae6"}, {"guid": "ussr:dc4f1134-2c89-4a5e-9ee0-d447dd645cde", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 110/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 110/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 1005, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc4f1134-2c89-4a5e-9ee0-d447dd645cde"}, {"guid": "ussr:28020ffe-33ba-487b-abe2-1f4c782985f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 335/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 335/06 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:28020ffe-33ba-487b-abe2-1f4c782985f1"}, {"guid": "ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 153/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 1501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767"}, {"guid": "ussr:c3b6ed84-6077-4e0d-b3c0-788821a16354", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 171/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 171/06 z 5. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-05", "citacie_n": 656, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3b6ed84-6077-4e0d-b3c0-788821a16354"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "a0fbda81-9272-43ca-87dd-5151a43359b2:86732085-4fd5-42a3-8173-13e64ffc3bf6", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3703899354.1", "spisova_znacka": "2CoE/292/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/292/2012 z 12. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2012-09-12", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3703899354.1"}, {"guid": "0cec8d6d-f723-4642-9985-64f1ed81a0b9:de5df914-cbd3-4f16-b6a0-9472c899cfd3", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Er/356/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Partizánske sp. zn. 4Er/356/2015 z 10. 11. 2015", "sud": "Okresný súd Partizánske", "datum_vydania": "2015-11-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0cec8d6d-f723-4642-9985-64f1ed81a0b9:de5df914-cbd3-4f16-b6a0-9472c899cfd3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8385b49a-a33e-4e07-9b12-66ba641947d9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.111.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 111/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 111/2017 z 12. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.111.2017.2"}]}