{"guid": "a9d6a7c2-5b3f-4db3-9251-b274de44bb4a:1a546896-f796-4802-a6cd-1224c99fe2fc", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3212204635.2", "spisova_znacka": "8Co/152/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Co/152/2014 z 24. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 24. marca 2015, sp. zn. 8Co/152/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3212204635.2", "identifikacne_cislo": "3212204635", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Eva Bíróová", "sudca_id": 1284, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-biroova-1284", "datum_vydania": "2015-03-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 3 ods. 2 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-15", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-16", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1a546896-f796-4802-a6cd-1224c99fe2fc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3212204635.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3212204635.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3212204635.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 8Co/152/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3212204635\nDátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3212204635.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Čekanovej a členiek\nsenátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so\nsídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35807598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom\nGrösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36864421, proti žalovanému Slovenská republika, v mene ktorej\nkoná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava,\no náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu\nBánovce nad Bebravou zo dňa 05. februára 2014, č. k. 6C/232/2012-107, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .\n\nŽalovanému  náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom  súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba, ktorou sa žalobca domáhal\nproti žalovanému zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 125,- Eur a náhrady nemajetkovej ujmy\nvo výške 269,22 Eur z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou\nnie je dôvodná  a preto ju zamietol. Najskôr skúmal, či sú splnené podmienky konania. Uzavrel, že\npokiaľ sa žalobca domáha náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. na základe nesprávneho\núradného postupu exekučného súdu spočívajúceho v prieťahoch v konaní, je tak daná právomoc a\npríslušnosť súdu prvého stupňa tento nárok vecne posúdiť, prejednať a rozhodnúť o ňom. Námietku\nžalovaného o nesplnení podmienky predbežného prerokovania nároku vyhodnotil súd prvého stupňa ako\nnedôvodnú. Bol názoru, že ide o nedostatok podmienky konania, ktorý je odstrániteľný  a ten bol  v konaní\nodstránený tým, že v priebehu konania uplynulo od prijatia žiadosti žalovaným do dňa rozhodnutia súdu\nviac ako 6 mesiacov a žalovaný v tejto lehote nárok žalobcu na náhradu škody neuspokojil. Pokiaľ\nžalovaný namietal procesné nedostatky žaloby, tak konštatoval, že žaloba mala nedostatky, no nie\ntaké, aby odôvodňovali postup súdu podľa ustanovenia § 43 ods. 1 OSP. Žalobca uviedol v žalobe\nrozhodujúce skutočnosti a z označenia veci bolo možné zistiť, od  ktorej konkrétnej exekučnej veci\nsvoj nárok odvodzuje. Súd prvého stupňa prejednaním veci  dospel k záveru, že v exekučnom konaní\nnedošlo  k žalobcom tvrdeným prieťahom. Poukázal na Exekučný poriadok, ktorý  v ustanovení § 44\nods. 2 v čase začatia exekučného konania stanovoval 15 - dňovú lehotu iba pre udelenie poverenia\nexekútorovi na vykonanie exekúcie v prípade, že  súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom.\nTáto lehota pritom plynula od doručenia žiadosti exekútora súdu, nie od podania návrhu na vykonanie\nexekúcie u súdneho exekútora.  Uvedená lehota neplatila pre vydanie zamietavého rozhodnutia o\nžiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. pre vydanie rozhodnutia\no zastavení exekučného konania. Pre iné rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia platila všeobecná\npovinnosť súdu konať a rozhodnúť o tejto žiadosti v primeranom čase, bez zbytočných prieťahov tak,\naby to zodpovedalo právu oprávneného na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konštatoval, že pred rozhodnutím o žiadosti exekútora\n\nbol súd povinný posúdiť okrem formálnych náležitostí exekučného titulu (právoplatnosť, vykonateľnosť)\naj súlad s ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa (ako vyplýva z\nkonštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ), pričom ide - aj vzhľadom na rozsiahlosť právnej úpravy\na jej európsky aspekt - o pomerne náročný proces aplikácie práva. Toto posúdenie však v danom\nprípade sťažil resp. znemožnil práve žalobca (oprávnený), keď na výzvu súdu nepredložil súdu úverovú\nzmluvu a všeobecné obchodné podmienky obsahujúce rozhodcovskú doložku (keďže exekučným\ntitulom bol rozhodcovský rozsudok). Dobu od podania žiadosti o udelenie poverenia (15.07.2010) do\nrozhodnutia súdu o zastavení exekučného konania (03.09.2010),  preto nemožno považovať za prieťahy\nv konaní na strane súdu. Žalobca mal k dispozícii nielen rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, ale\naj zmluvu a všeobecné podmienky, v ktorých bola obsiahnutá rozhodcovská doložka, tieto súdnemu\nexekútorovi ani súdu nepredložil, hoci zo svojej činnosti ako subjektu poskytujúceho pôžičky a úvery\nmusel vedieť, že súd pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie potrebuje aj rozhodcovskú doložku.\nDospel k záveru, že vecný základ nároku žalobcu bol nedôvodný, nakoľko nebol zistený nesprávny\núradný postup v postupe exekučného súdu, bolo by tak bezpredmetné zaoberať sa vznikom škody,\njej výškou a príčinnou súvislosťou medzi postupom exekučného súdu a škodou žalobcu. Žalobca v\nkonaní nepreukázal výšku majetkovej škody relevantnými dôkazmi a na jej preukázanie ani nenavrhol\nžiaden dôkaz. Táto  nevyplýva ani z exekučného spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.\nzn. 3Er/294/2010. Žalobcom predložený znalecký posudok č. 1/2013 vypracovaný znalcom doc. JUDr.\nPhDr. Miroslavom Slašťanom, PhD.  nepovažoval za dôkaz, ktorý by mal význam v prejednávanej\nveci. Zdôraznil, že vzhľadom na potvrdenie rozhodnutia prvostupňového exekučného súdu v odvolacom\nkonaní treba považovať postup exekučného súdu a ním vydané rozhodnutie (ako akt aplikácie práva -\ntak vnútroštátneho, ako aj práva Európskej únie - na konkrétne skutkové okolnosti daného exekučného\nkonania) za správne a zákonné. V žiadnom prípade nemožno v konaní o náhradu škody posudzovať\nzákonnosť alebo nezákonnosť rozhodnutia exekučného súdu. Ďalej konštatoval, že vo veci by bolo\nnadbytočné vykonávať akékoľvek dokazovanie výsluchom svedkov pôsobiacich na exekučnom súde,\nkeď jediným objektívnym dôkazom o prípadných prieťahoch v konaní, resp. o inom nesprávnom úradnom\npostupe súdu môže byť iba exekučný spis, z ktorého sú zrejme všetky úkony a rozhodnutia súdu v\ndanej veci, ako aj dĺžka konania a čas vykonávania jednotlivých úkonov. Keďže žaloba bola nedôvodná\nuž v samotnom právnom základe uplatneného nároku, nebol dôvod o právnom základe uplatneného\nnároku rozhodovať medzitýmnym rozsudkom. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP\nv spojení s § 151 ods. 2 OSP a žalovanému nepriznal trov konania nepriznal, keďže si ich nevyčíslil a\nzo spisu mu žiadne nevyplývajú.\n\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že v konaní došlo k vadám\nuvedeným v § 221 ods. 1 OSP a to, že v spojení s § 205 ods. 2 písm. a) OSP sa mu postupom súdu\nodňala možnosť konať pred súdom, v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) OSP, v konaní\nrozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ OSP), súd\nprvého stupňa vec nesprávne právne posúdil podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s § 221 ods.\n1 písm. h) OSP, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté\ndôkazy, zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Doteraz\nzistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené\n(§ 205a) a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že\nsúd prvého stupňa vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu postupujúc\npodľa § 101 ods. 2 OSP preto on, žalobca, sa  bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil.\nPoukázal na to, že uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich  tomu,\nže sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu je potrebné z konania vylúčiť,\npričom okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených veciach a skutočnostiach dôvod na vylúčenie\nsudcu nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti, nemožno tohto\nsudcu považovať za nestranného, pritom  poukázal na rozhodovaciu prax iných krajských súdov.\nKonečné rozhodnutie vo veci (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj\npreto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa\n§ 109 ods. 2 písm. c) OSP, proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Namietal, že  súd prvého\nstupňa sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval\nžiadosť žalobcu o odročenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Rovnako nemal možnosť\nvyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich\naj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Konajúci súd sa  dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že\nžalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované\nčasové úseky tomu nenasvedčujú. Namietal tiež  porušenie svojho práva na kontradiktórne konanie,\n\nkedy žalobca ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť\nk týmto dôkazom o prednesoch vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich\ntvrdení. Kontradiktórnosť súdneho procesu sa neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k\ntvrdeniam protistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z\nvlastnej iniciatívy, preto  v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Súd\nprvého stupňa vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil\nsám, preto  poukázal  na judikatúru ústavného súdu, týkajúcej sa koncepcie spravodlivého súdneho\nkonania, z ktorej vyplýva, že kontradiktórnosť súdneho procesu sa neobmedzuje len na oprávnenie\nvyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale aj na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z\nvlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to, či tieto skutočnosti boli známe iba jednej strane, alebo\nžiadnej z nich. Bez nariadenia pojednávania súd prvého stupňa  doplnil skutkový základ dokazovaním,\nktorého obsah a rozsah si určil sám, keď žalobca žiadal vykonať dokazovanie všetkými listinami, ktoré\ntvoria exekučný list. V odôvodnení rozhodnutia sa súd prvého stupňa  zaoberal len škodou, ktorá mala\nsúvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej\nsúvislosti konaním dlžníka. Úplne ignoroval všetky tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu\nudržiavania a správy informačného systému a z titulu výdajov, na administratívne spracovanie textov,\npublikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé\nakou úvahou  dospel k presvedčeniu, že majetková škoda nevznikla. Rovnako sa to týka chýbajúcich\ndôvodov pri nemajetkovej ujme. Navyše napriek tomu, že skutkový dej a skutkový základ v tomto konaní\nje jedinečný, odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami,\nako v iných svojich rozhodnutiach. Nesúhlasil tiež s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas\nnečinnosti súdu zapríčinil dlžník, teda povinný. V danej veci je právnym titulom  nesprávny úradný\npostup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. On, žalobca hodlal v konaní pred\nsúdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj\nprostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie si zabezpečil. Súd vo svojom rozhodnutí\nvôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov, keď sám  zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a\npre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívne udržateľný ospravedlňujúci\ndôvod. Rozhodnutie súdu je preto vnútorne rozporné a napriek tomu, že súd zistil porušenie práva,\nnekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi.\nUviedol, že sú irelevantné úvahy súdu o tom aké spôsoby judikovania pohľadávky si on,  žalobca zvolil\na tiež sú irelevantné úvahy o podstate a rozsahu podnikateľského rizika. Problémy, ktoré boli vyvolané v\nprávnej sfére žalobcu nerešpektovaním zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu svedčia o potrebe\nnastoliť spravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie za porušené práva. Žalobca preto navrhoval, aby\nodvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.\n\nŽalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu nevyjadril.\n\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania,\nže spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods. 3 OSP aj náležitosti podľa § 205 ods.\n1 OSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Dôvodmi odvolania vymedzenými\nžalobcom a ich rozsahom je v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd viazaný.\n\nOdvolací súd  preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.\n2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné ako\nvecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.\n\nOdvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý\nproces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo\nokolnosť, naopak prvostupňový súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil aj náležite\nvyhodnotil (nález Ústavného súdu SR sp.zn. III ÚS 36/2010). Jeho úvahy a dôvody podporujú príslušný\nzáver o nedôvodnosti nároku žalobcu. Rozhodnutie súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí,\nrovnako aj záver, ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd dospel sú pre právnickú, ale i\nlaickú verejnosť prijateľné, racionálne aj spravodlivé.\n\nŽalobca založil svoj nárok v prejednávanej veci na tom skutkovom základe, že exekučný súd v exekučnej\nveci vedenej proti povinnému W. rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 05.10.2010 a to\n\nrozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia,  pričom konanie na exekučnom súde začalo dňa\n12.05.2010, tzn. že k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej\nlehoty.\n\nZ dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde.\n\nSúd prvého stupňa správne konštatoval, že žalobca ako oprávnený podal prostredníctvom súdneho\nexekútora žiadosť o udelenie poverenia dňa 15.07.2010. Výzvou zo dňa  19.08.2010 bol oprávnený\nvyzvaný súdom  na predloženie úverovej zmluvy vrátane všeobecných zmluvných podmienok.\nOprávnený na výzvu doručenú  jeho právnemu zástupcovi  20.08.2010  nereagoval. Exekučný súd\nuznesením č. k. 3Er/294/2010-12 zo dňa 03.09.2010 exekučné konanie zastavil. Žalobca (oprávnený)\npodal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie a Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 22.12.2010 č.k.\n8CoE/199/2010-28 uznesenie prvostupňového exekučného súdu potvrdil, takže uznesenie nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 01.02.2011.\n\nOdvolací súd zdôrazňuje, že zo znenia ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehotu\n15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora stanovuje zákon na vydanie písomného poverenia\nexekútora na vykonanie exekúcie. Exekučný poriadok a ustálená súdna prax usmerňuje exekučné súdy\npred vydaním poverenia materiálne preskúmať, či neexistuje právna nedovolenosť alebo rozpor žiadosti\nalebo návrhu alebo exekučného titulu. V prípade materiálneho prieskumu súladnosti exekučného titulu\nje vo všeobecnosti 15-dňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie veľmi problematickým\nčiniteľom, keďže spotrebiteľské právo je jedno z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich odvetví súkromného\npráva, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú aj právne predpisy na úrovni Európskeho spoločenstva\nvrátane judikatúry Súdneho dvora EÚ. A práve preto zákon nestanovuje žiadnu lehotu na zamietnutie\nžiadosti o udelenie poverenia ani na zastavenie exekučného konania. Z jazykového, gramatického\nvýkladu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že zákonodarca nemal na mysli lehotu\n15 dní na vydanie akéhokoľvek rozhodnutia, ale iba na vydanie „poverenia“ súdnemu exekútorovi, aby\nvykonal exekúciu. Ak by bolo jeho zámerom, aby sa lehota 15 dní vzťahovala i na rozhodnutie, ktorým\nsa zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, výslovne by to\nupravil spôsobom ako pri iných ustanoveniach Exekučného poriadku (napr. § 44 ods. 8, § 50 ods. 2,\natď.) teda s použitím slova „rozhodne.“ Z uvedených viacerých druhov výkladov zákona (gramatický,\njazykový, účelový) vyplýva, že je nesprávny výklad žalobcu, podľa ktorého je zákonom daná povinnosť\nexekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do 15 dní od doručenia\ntakej žiadosti.\n\nZároveň odvolací súd zdôrazňuje, že čo sa týka postupu súdu v exekučnom konaní s poukazom na\nustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v nadväznosti na ustanovenia\nZákona o ochrane spotrebiteľov v Občianskom zákonníku, Zákone o spotrebiteľských úveroch, je\nexekučný súd vždy ex offo povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje spotrebiteľa na\nplnenie právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi.  Keďže spotrebiteľské právo je jedno z\nnajdynamickejšie sa rozvíjajúcich odvetví súkromného práva, ktoré ovplyvňujú aj právne predpisy na\núrovni Európskeho spoločenstva vrátane judikatúry Súdneho dvora EÚ, nemožno sa stotožniť s tvrdením\nžalobcu, že v prejednávanej veci sa po právnej stránke  nejednalo o zložitú vec.\n\nZároveň odvolací súd zdôrazňuje, že čo sa týka nesprávneho úradného postupu v dôsledku prieťahov\nv exekučnom konaní, je nutné konštatovať, že existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní môže\nurčiť len Ústavný súd SR, ktorý má právomoc rozhodovať o porušení ústavných práv fyzických a\nprávnických osôb. Napriek tomu súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR (1ÚS 27/02, 1ÚS\n197/03, 1ÚS 38/04), podľa ktorej dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj\nzistenie, že sa postup všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo\nmožné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za\nnásledok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.\n48 ods. 2 Ústavy SR. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postupom dotknutého súdu nemusí\nvyznačovať takými významným prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. V\nzmysle záverov Ústavného súdu potom možno konštatovať, že dobu od podania žiadosti o udelenie\npoverenia (15.07.2010) do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie (03.09.2010), nemožno považovať za\nprieťahy v konaní, ktoré by mohli viesť na strane žalobcu  k vzniku uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy,\nani za rozhodnutie v lehote, ktorá by bola neprimeraná vo vzťahu k právu žalobcu na súdnu ochranu.\n\nPreto odvolací súd zdôrazňuje, že na to, aby bolo možné zaoberať sa samotnou skutočnou škodou,\nprípadne ušlým ziskom by bolo potrebné v prvom rade konštatovať, že došlo k nesprávnemu úradnému\npostupu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z..\n\nV nadväznosti na vyššie uvedené je potom nutné uviesť, že na to, aby sa ďalej súd mohol zaoberať\nprípadnou nemajetkovou ujmou, tak ako to predpokladá ustanovenie § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003\nZ. z., by v prvom rade muselo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Keďže ako súd prvého stupňa,\ntak odvolací súd vychádzajú zo základnej premisy, že k nesprávnemu úradnému postupu zo strany\nexekučného súdu vôbec nedošlo, nie je dôvod sa v prejednávanej veci zaoberať ani prípadnou výškou\nnemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona.\n\nOdvolací súd nezistil pri preskúmaní námietok žalobcu uvedených v odvolaní,  že by bola žalobcovi\npostupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, že by vo veci rozhodoval vylúčený sudca, prípadne,\nže by súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ani že súd dospel\nk nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, v dôsledku čoho rozhodnutie súdu\nprvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\nSúd prvého stupňa neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces a preto  neobstojí námietka\nžalobcu,  že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca. Predmetná  vec bola náhodným výberom\npridelená sudcovi JUDr. Radoslavovi Svitanovi PhD. Námietku zaujatosti vznesenú žalobcom preskúmal\nKrajský súd v Trenčíne a uznesením č.k. 4NcC/497/2012-15 zo dňa 19.10.2012 rozhodol, že sudca\nJUDr. Radoslav Svitana PhD. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom\nsúde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 6C/232/2012.  Odvolací súd zdôrazňuje, že dôvodom  na\nvylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho  to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia\nžalobcu svojim nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovaného  za\nmajetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Odvolací súd tiež poukazuje na to,\nže Ústavný súd SR uznesením č. k. II ÚS 551/2013-11 zo dňa 30.10.2013 odmietol sťažnosť žalobcu,\nktorou namietal porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu a spravodlivý proces z dôvodu, že\nkrajský súd nevylúčil všetkých sudcov okresného súdu, pričom svoj nárok odvodzuje od postupu tohto\nokresného súdu.\n\nĎalšie odvolacie námietky zo strany žalobcu neobstoja z dôvodu, že súd prvého stupňa na prejednanie\nveci nariadil opakovane pojednávanie, čím účastníkom konania vytvoril predpoklady pre uplatnenie\nmožnosti vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré považujú pre rozhodnutie vo veci za podstatné.\nVyjadrenie žalovaného k návrhu na začatie konania bolo žalobcovi doručené dňa 14.03.2013 spolu s\npredvolaním na prvý termín pojednávania vytýčený na 04.06.2013, pričom tento termín pojednávania bol\nnásledne zrušený z dôvodu potreby rozhodnutia o návrhu žalobcu na prerušenie konania. Druhý termín\npojednávania súd prvého stupňa vytýčil na 11.03.2014 a predvolanie žalobcovi doručil dňa 21.02.2014.\nŽiadneho z nariadených pojednávaní sa žalobca napriek riadne doručenému predvolaniu nezúčastnil,\nani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju\nneúčasť ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal,  preto nemožno uzavrieť, že by v danej\nsúvislosti bola žalobcovi súdom prvého stupňa odňatá možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného v\nkonaní. Túto možnosť žalobca nevyužil ani po poučení podľa ustanovenia § 120 ods. 4 OSP, ktoré bolo\ndoručené právnemu zástupcovi žalobcovi dňa 14.03.2013, ako to vyplýva z obsahu spisu súdu prvého\nstupňa.\n\nZároveň odvolací súd na záver dodáva, že samotná žaloba ako aj podané odvolanie sú z väčšej\nčasti zmätočné a nezakladajú sa na skutkových zisteniach, pretože podstata odvolacích dôvodov zo\nstrany žalobcu spočíva v nacyklostilovaných dôvodoch, ktoré sa z 90 % nevzťahujú na prejednávaný\nprípad (napr. o prerušení konania nebolo rozhodnuté napadnutým rozsudkom, ale uznesením zo\ndňa 25.07.2013 č.k. 6C/232/2012-63, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k.\n6Co/622/2013-94 zo dňa 24.09.2013 nadobudlo právoplatnosť 27.01.2014).\n\nZ vyššie uvedených dôvodov,  odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny\npodľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení       s § 142 ods. 1\nOSP. Žalovanému ako úspešnému účastníkovi by patrila náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací\nsúd zistil, že z obsahu spisu žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú a žalovaný si\ntrovy odvolacieho konania neuplatnil. Preto odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie   n i e    j e    p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/232/2012", "guid": "54e814a6-f14a-447b-860a-ffb58ffdee3d:fc639cff-d3ce-42f5-a036-981e3cfe8881", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9f734e77-9d24-42ff-89a5-820164715cd0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 551/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 551/2013 z 30. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-30", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9f734e77-9d24-42ff-89a5-820164715cd0"}, {"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "bb206321-8af7-4ef7-9a88-375ed2f2356a:e87ffb03-4b23-46eb-8da4-594a116346c2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1407230449.1", "spisova_znacka": "6Co/622/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/622/2013 z 24. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-11-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1407230449.1"}, {"guid": "582b7ecd-235a-4866-bef6-4caeffa990cf:c1aa8121-b8d3-4099-94bd-3b77cefe040f", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Er/294/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Skalica sp. zn. 3Er/294/2010 z 27. 10. 2020", "sud": "Okresný súd Skalica", "datum_vydania": "2020-10-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/582b7ecd-235a-4866-bef6-4caeffa990cf:c1aa8121-b8d3-4099-94bd-3b77cefe040f"}], "citovane_v": []}