Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2Tos/86/2015 z 3. 6. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 3. júna 2015, sp. zn. 2Tos/86/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3114012085.2 Krajský súd Trenčín | 2Tos/86/2015 | ECLI:SK:KSTN:2015:3114012085.2 | 2015-06-03 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: § 193 ods. 1 písm. c) TP, § 66 ods. 1 TZ, § 66 ods. 2 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a102e0dc-02ec-412c-ba80-6267998bb55d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3114012085.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/86/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114012085
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114012085.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., v trestnej veci proti odsúdenému F. M., nar. XX.X.XXXX
v Z. Z., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 4.
júna 2015, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. mája 2015, sp.
zn. 6Pp/117/2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm.c) Tr.por. sa sťažnosť odsúdeného F. M. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený F. M. bol rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 28.08.2014 sp. zn. 3T 50/2014
v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 12.11.2014 sp. zn. 3To 113/2014 pri
súčasnom zrušení výroku o vine a výroku o treste z trestného rozkazu Okresného súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 0T/4/2014 uznaný vinným v bode 1/ pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., v bode 2/
pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. f/ Tr.zák., za čo mu bol uložený spoločný trest
odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov, v bodoch 3/ a 4/ bol uznaný vinným pre prečin krádeže
podľa § 212 ods.2 písm. a/, písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a pokračovací prečin krádeže podľa § 212
ods.2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., za čo mu bol tiež uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
12 (dvanásť) mesiacov. Na výkon spoločného a úhrnného trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia. Predpokladaný koniec výkonu trestov mal mať po započítaní väzby
dňa 06.09.2015.

Ďalším trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 28.11.2014 sp. zn. 4T 86/2014 bol
pri súčasnom zrušení výroku o vine v bodoch 1/ a 2/ a výroku o treste 6 mesiacov odňatia slobody za
prečiny v bodoch 1/ a 2/ z rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.08.2014 sp. zn. 3T
50/2014 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 12.11.2014 sp. zn. 3To 113/2014
uznaný vinným v bode 1/ z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr.zák. a v bode 2/ z prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák., za čo mu bol uložený spoločný trest odňatia slobody vo výmere 8
(osem) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Vzhľadom k uvedenému predpokladaný koniec takto uložených trestov má mať dňa 06.11.2015, pričom
lehota na podanie návrhu na podmienečné prepustenie odsúdenému plynie od 06.01.2015.

Dňa 28.11.2014 bola na Okresný súd v Trenčíne doručená žiadosť odsúdeného F. M. o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Okresný súd v Trenčíne uznesením zo dňa 14.5.2015, sp.zn. 6Pp/117/2014 podľa § 415 odsek l
Tr. poriadku v zmysle § 66 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 Tr. zákona zamietol návrh odsúdeného F. M.,
nar. XX.XX.XXXX s odôvodnením, že u neho nie sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.



Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený F. M.. V jej podrobnom
písomnom odôvodnení sa v podstate domáhal zrušenia napadnutého uznesenia s tým, že vytýkal súdu
prvého stupňa nedodržanie 60 dňovej lehoty na rozhodnutie o jeho žiadosti, keď svoju žiadosť podal
dňa 28.11.2014 a konalo sa o nej až 26. februára 2015. Vytýka tiež súdu, že poukazoval na jeho
predchádzajúce odsúdenia, keď je zrejmé, že na 80 % sa týkajú skutkov, ktoré nespáchal v Slovenskej
republike a vo výkone trestu je v Slovenskej republike po druhý krát. Taktiež nesúhlasí s hodnotením
ÚVTOS, ktoré bolo na neho vypracované, ktoré podľa jeho názoru je rozporuplné a v tej súvislosti nie je
tiež v napadnutom uznesení konkrétne uvedené, prečo u neho nie je dostatočná záruka, že na slobode
bude viesť riadny život. Žiadal, aby pre procesné chyby súdu prvého stupňa krajský súd vyhovel jeho
žiadosti a podmienečne ho prepustil z výkonu trestu na slobodu.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods.1 Tr.por. správnosť výroku
napadnutého uznesenia i konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného
nie je dôvodná.

Prvostupňový súd postupoval správne a zákonne keď návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Aj podľa zistení krajského súdu, u odsúdeného nie sú
splnené všetky zákonné podmienky ustanovenia § 66 ods.1 Tr.zák. Citované ustanovenie podmieňuje
podmienečné prepustenie splnením troch podmienok - preukázaním polepšenia plnením svojich
povinností a svojim správaním vo výkone trestu; očakávaním, že v budúcnosti povedie riadny život a
vykonaním príslušnej časti uloženého trestu. Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd
prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Krajský súd vo vzťahu k vytýkanému nedodržaniu lehoty podľa § 415 ods.3 Tr.por. uvádza nasledovné.
Od podania žiadosti odsúdeného dňa 28.11.2014 sa v dôsledku jeho ďalšieho odsúdenia trestným
rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 28.11.2014 sp. zn. 4T 86/2014 a ním uloženého
a nariadeného trestu zmenil stav veci, nakoľko splnenie formálnej podmienky na podmienečné
prepustenie odsúdeného vykonaním príslušnej časti uložených trestov bola splnená až od 06.01.2015.
Nemožno preto vytýkať súdu nedodržanie 60-dňovej lehoty na rozhodnutie od podania žiadosti
odsúdeným. Okresný súd pritom o žiadosti odsúdeného rozhodol po prvýkrát dňa 26.2.2015, teda v
60-dňovej lehote od momentu splnenia tejto formálnej podmienky na podmienečné prepustenie. Na
uvedenom konštatovaní nič nemení skutočnosť, že krajským súdom bolo v ďalšom konaní pre procesné
pochybenie uznesenie okresného súdu zrušené a vec vrátená súdu na nové konanie a prejednanie.
Nad rámec uvedeného krajský súd podotýka, že 60-dňová lehota uvedená v § 415 ods. 3
 Trestného poriadku na
rozhodnutie o žiadosti sťažovateľa o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je
poriadkovou lehotou, ktorej prekročenie so sebou nemôže prinášať žiadne hmotnoprávne účinky a
bez ďalšieho samo osebe nemôže predstavovať ani zásah do základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože toto základné právo má, prirodzene,
inú podstatu ako poriadkové lehoty upravené procesno-právnymi predpismi, preto ich nedodržanie
automaticky nespôsobuje zásah do základného práva (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 347/2013-15). Z uvedeného teda vyplýva, že ani eventuálne nedodržanie uvedenej lehoty
nemôže mať za dôsledok povinnosť konajúceho súdu (prvého alebo druhého stupňa) rozhodnúť o
podmienečnom prepustení len v dôsledku tejto skutočnosti.

Napokon skúmajúc splnenie formálnych a materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie
odsúdeného v zmysle § 66 ods.1, 2 Tr.zák., krajský súd uvádza, že v posudzovanej veci odsúdený
splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorou je
vykonanie príslušnej časti uložených trestov. Pokiaľ ide ďalšie (materiálne) podmienky na takéto
rozhodnutie, tieto splnené neboli. Krajský súd na rozdiel od súdu prvého stupňa nepovažoval za
splnenú ani podmienku týkajúcu sa záveru o polepšení odsúdeného na podklade jeho vzorného plnenia
povinností a správania vo výkone trestu. V tejto súvislosti poukazuje krajský súd na hodnotenie ÚVTOS
Dubnica nad Váhom zo dňa 11.05.2015, ktoré konštatoval aj okresný súd vo svojom rozhodnutí a z
ktorého okrem iného vyplynulo, že z výkonu väzby nie sú zaznamenané žiadne negatívne poznatky
o odsúdenom. Po premiestnení do ÚVTOS Dubnica nad Váhom dňa 25.11.2014 bol zaradený do
kolektívu odsúdených s diferenciačnou skupinou „B“. V sociálnej skupine odsúdených zaujíma status
spolupracujúceho člena, v podmienkach výkonu trestu sa vie dobre pohybovať, má pomerne bohaté



skúsenosti z predchádzajúcich výkonov trestu. Jeho správanie a vystupovanie voči personálu ústavu
nie je vždy na požadovanej úrovni. Boli zaznamenané dva negatívne poznatky, keď sa nevhodne a
arogantne správal v ambulancii na zdravotníckom zariadení, za čo bol aj disciplinárne potrestaný.
Do pracovného procesu bol dňa 26.01.2015 zaradený na pracovisko v ústave s dohľadom Leoni,
kde bol hodnotený ako priemerný pracovník. V dňoch 02.03.2015 a 03.03.2015 opakovane svojvoľne
nenastúpil do práce a ako dôvod uviedol zdravotné problémy. Na základe vyšetrenia lekár konštatoval,
že menovaný je schopný vykonávať pridelenú prácu a vzhľadom k opakovanému nenastúpeniu do
práce bol z uvedeného pracoviska vyradený z dôvodu odmietnutia vykonávať pridelenú prácu, za čo bol
taktiež disciplinárne potrestaný. Voľný čas trávi individuálne, o spoločne organizované aktivity záujem
neprejavuje, do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdených sa zapája sporadicky. Vzťahy
s vonkajším prostredím udržuje formou pravidelnej korešpondencie a návštev s bratom a sestrou.
Počas doterajšieho pobytu vo výkone trestu nebol disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný
bol 2-krát. Stanovený program zaobchádzania sa nedarí plniť najmä v edukačnej a pracovnej oblasti,
čiastočne sa plní oblasť voľnočasových aktivít, oblasť vzťahov s vonkajším prostredím je plnená.
Menovaný neprejavuje snahu spolupracovať na svojej edukácii, opakovane sa arogantne správal
voči personálu ústavu. K trestnej činnosti má čiastočne kritický postoj. Resocializačná prognóza je
hodnotená ako menej priaznivá z dôvodu stredného rizika sociálneho zlyhania. Rizikovým faktorom je
jeho kriminálna anamnéza a najmä opakované páchanie trestnej činnosti. Záverom hodnotenia riaditeľ
ústavu konštatuje, že menovaný nepreukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, ktoré
nie je ústavom odporúčané.

Vzhľadom na uvedené hodnotenie odsúdeného je možné bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že
odsúdený svojim správaním a plnením povinností vo výkone trestu nepreukázal polepšenie a nesplnil
tak ďalšiu z podmienok na podmienečné prepustenie. Naviac krajský súd považuje za nutné zvýrazniť
tak ako už konštatoval aj súd prvého stupňa, že v minulosti už bol F. M. viac ako 10 x súdne trestaný
pre rôznorodú trestnú činnosť a to aj k nepodmienečným trestom odňatia slobody. Skutočnosť, že
v šiestich prípadoch sa jedná o odsúdenie súdmi v Českej republike nebráni súdu skonštatovať, že
sa jedná o osobu so sklonmi k páchaniu trestnej činnosti, pričom ani predchádzajúce odsúdenia a
uložené nepodmienečné tresty (uložené i súdmi v SR) nemali na neho dostatočný prevýchovný vplyv.
Na základe uvedeného potom aj krajský súd dospel ku konštatovaniu, že v súčasnosti nie je možné
vysloviť záver o dôvodnom očakávaní vedenia riadneho života odsúdeného F. M. po podmienečnom
prepustení. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby
bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí stanovenej doby bez zreteľa na jeho
správanie vo výkone trestu a tiež účelu trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým súdy
pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou takýchto úvah je potom v konečnom dôsledku
dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou
rizika jeho recidívy, čo v prejednávanom prípade zistené nebolo.

Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody nepovažoval sťažnosť odsúdeného F. M. za dôvodnú, preto
ju podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.