{"guid": "f1ec2b67-1f86-4566-803d-f7d0827662ee:1cd8acc9-0dc3-4767-9544-4c0c647242e8", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3014201073.1", "spisova_znacka": "13S/307/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/307/2014 z 31. 3. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 31. marca 2015, sp. zn. 13S/307/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3014201073.1", "identifikacne_cislo": "3014201073", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Mariana Podbehlá", "sudca_id": 656, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-podbehla-656", "datum_vydania": "2015-03-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "5Sžo/109/2015", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "463a64a5-d827-4e72-bdb6-5cfb04e0c1d1:8665386b-a63e-4d1c-a16f-01e0eca2a2ca", "datum": "2016-06-28", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1cd8acc9-0dc3-4767-9544-4c0c647242e8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3014201073.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3014201073.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3014201073.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/307/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014201073
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3014201073.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudcov
JUDr. Miroslava Manďáka a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu Z. Z., bytom E., H., D.
XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Daliborom Pavelkom, advokátom, so sídlom Hlohovec, Pribinova
46, proti žalovanému Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Trenčín,
Hviezdoslavova 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 31. októbra 2014 č. OU-
TN-OOP4-2014/022500-002/152/2014/Sla jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd   z r u š u j e   rozhodnutie žalovaného č. OU-TN-OOP4-2014/022500-002/152/2014/Sla zo
dňa 31. októbra 2014 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. c) O.s.p..

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 319,08 eur k rukám JUDr. Dalibora
Pavelku, advokáta do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku
označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku
odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Považská Bystrica, odboru
všeobecnej vnútornej správy, číslo OU-PB-OVVS-2014/003403-012 AP11,2014/078 zo dňa 21. júla
2014. Potvrdeným rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bol žalobca uznaný za vinného
zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o
priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 14.3.2014 v čase okolo 18.03 hod. pred vchodom č. X,
panelového domu č. XXXX/X,         na ul. S. v S. vulgárne nadával S. Z., bytom S., výrokmi „ožran, zas
je ožratý“, konečne sa prebral“, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie hrubým správaním. Za
tento priestupok mu bola uložená podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch pokuta vo výške 10
eur a povinnosť uhradiť štátu trovy konania v sume                     16 eur.

Žalobca vo včas podanej žalobe poukazuje na rozpornosť jednotlivých svedeckých výpovedí, s ktorými
sa podľa jeho názoru správny orgán žiadnym spôsobom nevysporiadal. Napriek tomu, že svedectvá
svedkov, ktoré majú preukazovať jeho vinu si na viacerých miestach odporujú alebo nemajú žiadnu
výpovednú hodnotu, pre správne orgány boli dostatočným podkladom pre rozhodnutie o jeho vine.
Naopak výpoveď samotného žalobcu ako aj osôb vypovedajúcich v jeho prospech správne orgány
vyhodnotili ako nehodnoverné a právne irelevantné.

Uviedol, že správne orgány vychádzali pri rozhodovaní z troch svedeckých výpovedí, a to výpovede S.
Z., mal. Z. Z. a M. S.. K osobe S. Z., ktorý je oznamovateľom priestupku a súčasne aj jeho „obeťou“
uviedol, že tento je bývalým manželom terajšej manželky žalobcu Z. Z.. Medzi S. Z., žalobcom a Z. Z.
dochádzalo k nezhodám pri realizácii styku                         s mal. F. Z., keď S. Z. prekáža prítomnosť



žalobcu                             pri odovzdávaní resp. odovzdávaní maloletej. Z tohto dôvodu malo byť zo
strany S. Z. podaných viacero oznámení a žalôb, ktoré boli však zastavané alebo odmietnuté.

K výpovedi svedka mal. Z. Z., ktorý je synom S. Z., žalobca v žalobe uviedol, že z jej obsahu vyplýva,
že nebol svedkom celej situácie, keď iba otváral dvere svojej sestre, videl žalobcu cez presklenú časť
nad schránkami ako stojí pri aute, ktoré bolo zaparkované zadnou časťou smerom k vchodu bytového
domu. Tento svedok vypovedal, že počul, ako žalobca hovorí S. Z. niečo ako „zasran“. Z tejto výpovede
nie je možné dovodiť záver, že by sa žalobca dopustil priestupku, ktorý sa mu kladie za vinu. Podľa
žalobcu výpoveď mal. Z. Z. bola spochybnená aj svedkyňou mal. F. Z., ktorá vo svojej výpovedi uviedla,
že počas cesty z auta do bytu nepočula žiadne nadávky. Je teda vylúčené, aby ich počul jej brat, ktorý
jej otváral dvere.

Podľa žalobcu je viacero nezrovnalosti aj vo výpovedi svedka M. S., ktorý opísal vulgarizmy, ktoré mal
použiť absolútne zhodne s S. Z.. Predovšetkým žalobca zdôraznil, že tohto svedka nikto z ostatných
svedkov, vrátane S. Z. nevidel. Na druhej strane on všetkých videl a aj počul, čo si hovoria. Okrem toho
tento svedok nevidel zaparkované auto žalobcu. Nie je ani zrejmé ako mohol vidieť samotného žalobcu,
ktorý mal podľa iných výpovedí stáť vedľa auta na strane spolujazdca. Vzhľadom na strednú postavu
žalobcu, by bol tento úplne skrytý za zaparkovaným vozidlom.

Žalobca taktiež namietal, že správne orgány riadne nezistili, kde sa mal žalobca v čase spáchania
priestupku nachádzať. Svojvoľne vychádzali z toho, že sa stál pri aute na strane vodiča, hoci z výpovede
mal. Z. Z. vyplynulo, ak ho videl cez presklený priestup nad schránkami, tak musel stáť  na strane
spolujazdca. Rovnako spochybňoval, že svedok S. stál od miesta domnelého incidentu vo vzdialenosti
20 metrov, keď podľa neho išlo až o 40 metrov. Považoval potom za zvláštne, že správne orgány nemali
pochybnosti o tom, že tento svedok mohol z takejto vzdialenosti detailne počuť nadávky a na druhej
strane neprihliadali na výpoveď Z. Z., ktorá sedela v zaparkovanom aute, keď správne orgány uzavreli,
že jej výpoveď nie je vierohodná lebo sedela chrbtom k vchodu, vozidlo malo tieniace fólie a okná vozidla
boli zatvorené. Uvedenú argumentáciu považoval žalobca za absurdnú, keď tieniace fólie nespôsobujú
zvukotesnosť a ak mali byť nadávky také hlasé, že ich počul svedok M. S., tak by ich musela počuť v
zaparkovanom vozidle aj Z. Z..

Žalobca taktiež poukazoval na časové nezrovnalosti a výpoveď svedka S. Z. v konaní o výkon
rozhodnutia, ktoré je vedené na Okresnom súde Považská Bystrica.

Záverom konštatoval, že správne orgány rozhodli na základe nespoľahlivo zisteného skutkového stavu,
pričom žalovaný sa snažil subjektívnymi interpretáciami svedeckých výpovedí a skutkového deja zhojiť
nedostatky v dokazovaní Vzhľadom na uvedené žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie.

Žalovaný v podanom písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol,
že celé správne konanie sa riadilo všeobecne záväznými právnymi predpismi, zásadami správneho
konania vrátane zásadami zákonnosti, objektívnosti a nestrannosti, pričom prvostupňový správny orgán
zistil skutkový stav spoľahlivo. K namietanej rozporuplnosti svedeckých výpovedí uviedol, že S. Z., tak
ako aj ostatní svedkovia, bol poučený o povinnosti vypovedať pravdu, čo potvrdili svojim podpisom. Z
tohto dôvodu nebol dôvod neveriť svedeckým výpovediam jednotlivých svedkov. Pokiaľ ide o výpoveď
mal. Z. Z., tak žalovaný uviedol, že vychádzal z výsluchu tohto svedka, ktorý sa uskutočnil 12 dní po
incidente a pri ktorom uviedol, že počul ako žalobca povedal jeho otcovi „že je zas ožratý, či sa už
konečne zobudil“. Neprihliadol na neskoršiu výpoveď, pri ktorej uviedol, že počul, že mu vraví niečo
ako „zasran“, keďže výsluch sa uskutočnil až 3,5 mesiaca po konflikte. Žalovaný nemal za to, že by
hodnovernosť mal. svedka Z. Z. spochybnila svedecká výpoveď jeho sestry mal. svedkyne F. Z..

K námietkam žalobcu k obsahu svedeckej výpovede svedka M. S. žalovaný uviedol, že tento svedok
pred správnym orgánom uviedol, že „tam bolo viacero aút“ a nie ako tvrdí žalobca, že pred domom nebolo
zaparkované žiadne auto. Taktiež vzdialenosť svedka  od miesta incidentu nebola nikým objektívne
zmeraná a jedná sa len o subjektívne odhady žalobcu a M. S., teda pre vyvrátenie akéhokoľvek tvrdenia
je  irelevantná.



Žalovaný taktiež konštatoval, že skutočnosť, kde  presne stál žalobca nebola jednoznačne napísaná
v spisovom materiáli, žalovaný preto vychádzal z tvrdení jednotlivých svedkov a obvineného a svoju
úvahu, ktorou dospel k záveru uviedol v napadnutom rozhodnutí.

K dôvodom, pre ktoré neprihliadal na svedeckú výpoveď manželky žalobcu Z. Z. bola skutočnosť, že táto
sama uviedla, že v aute sedela chrbtom k vchodu, venovala sa 10 mesačnej dcérke, pričom okná auta
boli zatvorené. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval napadnuté rozhodnutie za správne
a zákonné a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods.
1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania, pretože to nie je v rozpore s verejným záujmom (§ 250f O.s.p.),
v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby
je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že žaloba
bola podaná dôvodne.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa               31.
októbra 2014, č. OU-TN-OOP4-2014/022500-002/152/2014/Sla, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2
správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Považská
Bystrica, odboru všeobecnej vnútornej správy, číslo OU-PB-OVVS-2014/003403-012 AP11,2014/078 zo
dňa 21. júla 2014. Potvrdeným rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bol žalobca uznaný za
vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona
o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 14.3.2014 v čase okolo 18.03 hod. pred vchodom č. X,
panelového domu č. XXXX/X, na ul. S. v S. vulgárne nadával S. Z., bytom S., výrokmi „ožran“, „zas je
ožratý“, „konečne sa prebral“, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie hrubým správaním. Za
tento priestupok mu bola uložená podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch pokuta vo výške 10
eur a povinnosť uhradiť štátu trovy konania v sume 16 eur.

Zo správneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva:

Z predloženého administratívneho spisu bolo zistené, že dňa 14.3.2014 o 19.00 hod. podal S. Z.
oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na Okresnom riaditeľstve PZ v Považskej
Bystrici, obvodnom oddelení Púchov, s tým, že o 18.03 hod. prišiel na adresu jeho trvalého bydliska Z.
Z. a potom čo oznamovateľ vyšiel z pivnice, v ktorej od 16.00 hod upratoval mu začal Z. Z. nadávať
do „ožranov ožratých, či sa už konečne prebral, či ide do krčmy chľastať.“ Toto mal počuť aj mal. Z.
Z., ktorý otvoril vchodové dvere svojej sestre mal. F., ktorá sa vracala z realizácie striedavej osobnej
starostlivosti od svojej matky Z. Z.. Následne o 3 dni S. Z. podával vysvetlenie, pri ktorom uviedol, že
svedkom udalosti bol aj M. S., ktorý ho sám 15.3.2014 oslovil s tým, že nechápe prečo mu v deň predtým
nadával „ten“ chlap, najmä keď mu neodporoval a šiel smerom ku kontajneru.

Dňa 28.3.2014 podal vysvetlenie žalobca, ktorý uviedol, že dňa 14.3.2014 o 17.30 hod. doviezol na
adresu S., S. XXXX/X mal. F. Z.. Tejto nikto neotváral dvere, tak spolu s ňou čakal v aute do 18.02 hod..
Potom išla maloletá  znova zazvoniť, keď jej nikto neotváral o 18.05 hod. vystúpil žalobca z auta a šiel k
nej. V tom vyšiel z vchodových dverí S. Z., ktorý vpustil maloletú dnu a šiel smerom ku kontajnerom. Keď
ho žalobca upozornil na to, že maloletú má prevziať o 18.00 hod. S. Z. mu mal povedať, že je chudák
a úbožiak. Žalobca na toto nemal žiadnym spôsobom reagovať.

Dňa 26.3.2014 podal k veci za prítomnosti S. Z. (svojho otca) vysvetlenie  mal. Z. Z., ktorý situáciu
opísal tak, že dňa 14.3.2014 o 18.03 hod. otvoril vchodové dvere, aby vpustil dnu svoju sestru F., ktorá
hneď vošla do ich bytu na prízemí. On mal zostať vo dverách, nakoľko čakal svojho otca, ktorý práve
vychádzal z pivnice a šiel von vyniesť smeti. Vtedy prišiel k vchodovým dverám Z. Z., ktorý mal na S.
Z. vykrikovať, že je zase ožratý, či už sa konečne zobudil, keď neotvára dvere.                          Na
to S. Z. podľa jeho tvrdenia žiadnym spôsobom nereagoval, išiel vyniesť smeti                     a mal. Z.
Z. zavrel dvere bytu a zostal v ňom.

M. S. vo svojom vysvetlení uviedol, že dňa 14.3.2014 okolo 18.00 hod. išiel pešo z miesta trvalého
bydliska smerom k základnej škole O., pričom prechádzal okolo bytového domu č. XXXX na S. ulici. N.
z vchodu vychádzať S. Z.,    pri ktorom sa nachádzal muž, ktorý mu nadával do ožranov, že je zas ožratý



či sa už konečne prebral a ide do krčmy zas chlastať. S. Z. mu na to neodpovedal, nereagoval a išiel
k smetiaku. V tomto čase sa nik iný pred vchodom nenachádzal.

Následne bol vo veci vydaný dňa 13.5.2014 Rozkaz č. OU-PB-OVVS-2014/003403-2 AP11,2024/078,
ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku. Proti tomuto rozkazu podal žalobca včas
odpor, ku ktorému priložil aj uznesenie Ministerstva vnútra SR   zo dňa 15.4.2014, ktorým bolo konanie,
ktoré začalo z podnetu žalobcu voči S. Z. odovzdané na disciplinárne konanie, podanie advokátky A..
E., ktorá je právnou zástupkyňou S. Z. v konaní o výkon rozhodnutia, v ktorom je incident opísaný tak,
že ho mal vyvolať žalobca za prítomnosti maloletej F.. Následne bolo na 30.6.2014 nariadené ústne
pojednávanie, na ktorom bol vypočutý žalobca, S. Z., mal. Z. Z.,                mal. F. Z., M. S., Z. Z..

Na nariadenom ústnom pojednávaní  pred správnym orgánom I. stupňa, svedok M. S. zopakoval, že v
predmetný deň išiel peši z miesta svojho trvalého bydliska na ul. Q. č. XXXX/X a keď prechádzal okolo
S. ulice videl S. Z., ktorý bol od neho vzdialený tak na 20-30 metrov, niečo držal v ruke a šiel smerom
k smetiakom. Vtedy zbadal neznámeho muža, ktorý Z. začal nadávať, kričať na neho, že je „ožran, zas
ožratý, či už sa konečne prebral a či ide o krčmy zase chlastať“.

S. Z. taktiež zopakoval, že upratoval v pivnici. O 18.00 hod. mala prísť dcéra od svojej matky. V tomto
čase vychádzal z pivnice a syn Z. bol vo dverách bytu na prízemí a oznámil mu, že F. je už doma. Cez
presklené dvere bytovky videl na schodoch stáť žalobcu a tento na neho spustil nadávky „ ožran, ožratý,
či som sa prebral“.  Bol pritom na verejnom priestranstve a mohlo to počuť veľa susedov. Nič mu na
to nepovedal                            a pokračoval smerom k smetiakom vyhodiť odpadky. Nadávky mal
počuť mal. Z., ktorý stál vo dverách bytu. Na druhý deň zistil, že nadávky počul aj M. S., ktorý sa ho
na ten incident sám pýtal.

Z.. Z. Z., bol v tomto štádiu konania vypočutý už za prítomnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí
a kurately Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica. Tento svedok taktiež zopakoval
pôvodnú výpoveď s tým, že uviedol, že žalobcu videl cez presklenné dvere. Žalobca mal  jeho otcovi
nadávať niečo v tom zmysle, že je „zasran“. Presne si nepamätal znenie výrokov. Otec na to však
nereagoval a šiel smerom                   k smetiakom. Keď sa vchodové zatvorili už nič nepočul.

Svedkyňa mal. F. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že ju žalobca a jej mama Z. Z.  doviezli autom na adresu
trvalého pobytu k jej otcovi. Opakovane zvonila a snažila sa telefónom zavolať, aby jej otvorili dvere.
Keď jej neotvárali, tak čakala               v aute. Keď bolo 18.00 hod. opätovne vyšla z auta a sama
zazvonila na zvonček, vchodové dvere jej otvoril brat Z. a vošla do bytu. Otca nevidela , stretla ho až
v byte, žiaden incident nevidela.

Z. Z. bola spolu so žalobcom odviezť mal. F. k S. Z.. Rovnako ako žalobca a mal. F. opísala, že dcére
nikto neotváral a tak čakali do 18.00 hod v aute. Potom išla maloletá sama zazvoniť a žalobca išiel za
ňou skontrolovať ako ide k svojmu otcovi. Vozidlo bolo zaparkované na parkovisku medzi ostatnými
autami. Bývalý manžel S. Z. prechádzal popri nej, ale nevidel ju lebo sedela v aute na zadnom sedadle
a na skle sú tieniace fólie. Na aute neboli pootvárané dvere a ani nevidela žiadnych svedkov. Žalobca
podľa nej S. Z. nič nepovedal.

Okresný úrad Považská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím               č. OU-
PB-OVVS-2014/003403-012 AP11,2014/078 zo dňa 21. júla 2014 uznal žalobcu                  za
vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona
o priestupkoch.  Za tento priestupok mu bola uložená podľa § 11 ods. 1  písm. b) zákona o priestupkoch
pokuta vo výške 10 eur a povinnosť uhradiť štátu trovy konania v sume 16 eur. V odôvodnení rozhodnutia
pri tom konštatoval, že disponuje dvoma protichodnými skupinami svedectiev. Na jednej strane je tu
výpoveď S. Z., mal. Z. Z. a M. S., ktorí zhodne potvrdili vulgárne výroky žalobcu adresované S. Z.
a na druhej výpoveď žalobcu a Z. Z.. Na základe uvedeného pristúpil správny orgán k hodnoteniu
vierohodnosti jednotlivých výpovedí                       s prihliadnutím na ich vzájomné rozpory a dospel k
záveru, že tvrdenie Z. Z. bolo spochybnené skutočnosťami uvádzanými samotnou svedkyňou a to tým,
že sedela vo vozidle zaparkovanom zadnou časťou ku vchode, na vozidle vybavenom tieniacimi fóliami,
ktoré sťažujú výhľad, pričom dvere aj okná boli zatvorené. Podľa záverov prvostupňového správneho
orgánu sa za tejto situácie nemohla objektívne vyjadriť k situácii, či medzi žalobcom a S. Z. došlo k
nejakej komunikácii. M. S.                              v odôvodnení výslovne označil za nestranného svedka, čo



má vyplynúť aj z dokumentácie OO PZ. Vierohodnosť svedka nespochybňuje , že ho nevidel žalobca,
keďže ho nevidel ani S. Z..

Rovnako podľa prvostupňového správneho orgánu nespochybňuje vierohodnosť S. Z. skutočnosť, že
zavolal hliadku OO PZ, ktorá prišla na miesto až o 18.45hod., keď tam žalobca už nebol, pričom túto
skutočnosť použil v konaní o výkon rozhodnutia. Správny orgán dospel k záveru, že na základe výpovedí
S. Z. M. S. a mal. Z. Z. , ktorý si síce úplné znenie výrokov nepamätal, čo správny orgán pripísal tomu,
že incident vnímal cez zatvárajúce sa dvere, bola preukázaná vina žalobcu.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal predovšetkým zaujatú
interpretáciu dôkazov správnym orgánom  v jeho neprospech. Poukázal na to, že S. Z. je policajtom
v Považskej Bystrici, čo mohlo rozhodovanie ovplyvniť. Mal za to, že tento svedok a oznamovateľ
o veci podal tri rozdielne výpovede a to na OO PZ Púchove, pre súdom v konaní sp. zn. Em
1/2013 a v priestupkovom konaní vedenom Okresným úradom Trenčín č.j. 84/2014 IL-Ja, v ktorom
bol vydaný rozkaz, ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa
14.3.2014               v obci E., časť H. pred domom č. XXX/XX na D. ulici (t.j. na adrese trvalého pobytu
žalobcu) nadával S. Z. do ožranov.

Na základe podaného odvolania žalovaný preskúmal prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a
dospel k záveru, že je vecne správne. Žalovaný sa s odvolacími námietkami žalobcu vyporiadal tak, že
ich považoval za nedôvodné. Uviedol, že z výpovede mal. Z. Z. a ani iných svedkov nebolo preukázané,
ako ďaleko bolo auto žalobcu     od vchodu (resp. ako ďaleko je „ tesne“ pod schodmi„) a ani to, z ktorej
strany žalobca                  pri aute stál. Vzhľadom na to, že bol šoférom auta žalovaný dovodil, že stál
z ľavej strany vozidla, z ktorej ho svedok M. S. mohol vidieť. Rovnako nepovažoval za podstatné, že
mal. Z. Z. vo svojej výpovedi na nariadenom ústnom pojednávaní uviedol, že žalobca mal jeho otcovi
povedať, že je „zasran“, keď svedok si s odstupom času na presné výroky nepamätal, vedel však, že
boli hanlivé. Žalovaný taktiež nedospel k záveru, že by výpoveď svedkyne mal. F. Z. vyvrátila výpoveď
mal. Z. Z.. Zdôraznil, že zobral do úvahy aj výpoveď svedkyne Z. Z., ktorá však z dôvodov uvedených v
rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu nemohla mať vedomosť o komunikácii medzi žalobcom
a S. Z.. Odmietol tvrdenie o zaujatosti správneho orgánu proti jeho osobe a poukázal na to, že o nej
žalobca nepredložil žiadne dôkazy. Záverom ustálil, že v danej veci boli dané všetky znaky priestupku
a záver prvostupňového orgánu o vine a sankcii je vecne správne.

Súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

Z pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že správne orgány dospeli k záveru, že žalobca
spáchal priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným
hrubým správaním tak, že dňa 14.3.2014 v čase okolo 18.03 hod pred vchodom č. X, panelového domu
č. XXXX/X, na ul. S. v S. vulgárne nadával S. Z., výrokmi „ožran, zas je ožratý, konečne sa prebral“, čím
úmyselne narušil občianske spolunažívanie hrubým správaním.

Krajský súd v Trenčíne sa podrobne oboznámil so skutkovým a právnym stavom súdenej veci, so
súdnym ako i s  administratívnym spisom a konštatuje, že správne orgány               v nedostatočnom
rozsahu zistili skutkový stav a na základe takto zisteného stavu rozhodli.              Z tohto dôvodu je
rozhodnutie žalovaného nezákonné.

Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb., ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon             č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní - ďalej len „správny poriadok“).

Podľa § 58 ods. 1, písm. a/, b/, c/, d/ a e/ zákona č. 372/1990 Zb. objasňovaním priestupkov podľa tohto
zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom,
či sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, tento skutok spáchala osoba
podozrivá zo spáchania priestupku. Uloží sa sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k
náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, uloží ochranné opatrenie, uloží
páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.



Podľa § 58 ods. 2 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú
správne orgány, ktoré sú príslušné prejednať zistené priestupky, ak priestupok a jeho páchateľa zistili
v rozsahu svojej pôsobnosti alebo ak im priestupok a jeho páchateľa oznámil iný orgán (§ 56 ods. 1),
ktorý nie je oprávnený priestupok prejednať podľa tohto alebo iného zákona.

Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. objasňovanie priestupkov sa koná                       na základe
vlastného zistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3)
alebo na základe oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

Podľa § 59 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. správne orgány a orgány oprávnené objasňovať priestupky
(§ 58 ods. 3) sú povinné v rozsahu svojej pôsobnosti prijímať oznámenia o priestupkoch a čo najskôr
ich vybavovať.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ a e/ zákona č. 372/1990 Zb. orgány oprávnené objasňovať priestupky
(§ 58 ods. 3) sú pri objasňovaní priestupkov oprávnené vyžadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo
právnických osôb, vyžadovať vysvetlenie                               od štátnych orgánov alebo obcí,
vyžadovať odborné vyjadrenie od príslušných orgánov, vykonávať alebo vyžadovať úkony potrebné na
zistenie totožnosti osôb a ich pobytu, vyžadovať predloženie potrebných podkladov, najmä spisov a
iných písomných materiálov.

Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o úkonoch uvedených v odseku 1 napíše orgán oprávnený
objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) záznam alebo ich výsledok zapíše                   do správy o výsledku
objasňovania priestupku.

Podľa § 60 ods. 3 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods.
3) predloží správu o výsledku objasňovania priestupku po zistení páchateľa priestupku príslušnému
správnemu orgánu, ak tu nie sú dôvody na postup podľa písmen a/ a c/.

Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde o
priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh (§ 68 ods. 1).

Podľa § 67 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. podkladom na začatie konania o priestupku je správa
o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o
priestupku, poznatok z vlastnej činností správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v
trestnom konaní.

Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne
pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne
dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého
ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.

Podľa § 83 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. návrh na preskúmanie rozhodnutia                          o priestupku
súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní.

Podľa § 83 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. na podanie návrhu podľa odseku 2 sú oprávnení účastníci
konania (§ 72) v rozsahu, v akom sú oprávnení podať odvolanie (§ 81).

Podľa § 83 ods. 5 zákona č. 372/1990 Zb. pri preskúmavaní rozhodnutia o priestupku súdom sa
postupuje podľa osobitných predpisov (§ 244 a nasl. O.s.p.).

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „správny poriadok“) správne orgány postupujú v konaní                  v súlade so
zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu                          a spoločnosti,
práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné
podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre



rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako
aj skutočností všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a
spôsob zisťovania podkladov                        pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2
správneho poriadku).

Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú V súlade                            s právnymi predpismi.

Podľa § 34 ods. 2 správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny
a ohliadka.

Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť                       na podporu
svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitostí.

Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru,
že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce                  na posúdenie veci.

Ako bolo uvedené vyššie Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia  a
procesných postupov predchádzajúcich jeho vydaniu konštatuje, že rozhodnutie žalovaného vychádza
z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Konanie                  o priestupkoch je vo svojej podstate
konaním o trestnom obvinení, v ktorom platí zásada prezumpcie neviny. Vina obvineného musí byť
teda bez pochybnosti preukázaná. Záver                 o vine pritom musí vychádzať z dostatočne
zisteného skutkového stavu, z ktorého možno vinu obvineného bez pochybností dovodiť. V opačnom
prípade správne orgány musia v zmysle zásady „ in dubio pro reo“, priestupkové konanie zastaviť.

Súd má za to, že v danej veci neboli výsluchy jednotlivých svedkov vykonané tak, aby z nich bolo možné
zistiť všetky relevantné skutočnosti pre posúdenie veci, tak aby sa správny orgán mohol kvalifikovane
vysporiadať s ich prípadnými rozpormi, námietkami žalobcu a v končenom dôsledku mohol ustáliť
skutkový stav tak, tak aby mohol o veci v súlade                   so zákonom rozhodnúť.

Svedkovia neboli dostatočne vypočutí k jednotlivým detailom incidentu, ktorý sa mal podľa oznamovateľa
stať dňa 14.3.2014 o 18.03 hod. pred miestom jeho trvalého bydliska               v S.. Na základe
takto nedostatočne zisteného stavu nie je možné uzavrieť podstatné skutkové okolnosti a to  kde
v čase incidentu mal presne žalobca podľa jednotlivých svedkov stáť, v akej vzdialenosti bolo od
vchodu zaparkované jeho auto, kde presne stál v čase tvrdeného incidentu svedok M. S. a podobne. V
administratívnom spise sa nenachádza žiaden nákres miesta incidentu, vyhotovený správnym orgánom,
z ktorého v ktorom by boli jednotlivé vzdialenosti uvedené, bola označená trasa cesty svedka M. S.,
poloha vozidla a podobne. Uvedené zistenia sú pritom podstatné aj pre posúdenie pravdivosti                      a
vierohodnosti výpovede svedka M. S., ktorý by mal byť jediným nezainteresovaným svedkom. Súd z
administratívneho spisu nezistil kadiaľ presne mala viesť trasa cesty tohto svedka, v akej vzdialenosti
sa nachádzal, a či teda mohol z takejto vzdialenosti vidieť zreteľne osobu žalobcu, počuť komunikáciu
medzi ním a S. Z.. Súčasne  neboli správnymi orgánmi zisťované aj ďalšie okolnosti podstatné pre
posúdenie vierohodnosti tohto svedka a to jeho vzťah k S. Z., prípadne k ostatným svedkom alebo
obvinenému. Rovnako, napriek písomným dokladom, ktoré predložil počas priestupkového konania
žalobca, správny orgán nezisťoval skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie vierohodnosti
svedka, oznamovateľa S. Z., ktorý má podľa dostupných informácii problematický a konfliktný vzťah so
žalobcom.



Súd súčasne poukazuje na určitý paradox v hodnotení dôkazov a v logickej úvahe správneho orgánu,
keď vo všeobecnosti považoval výpoveď svedkyne Z. Z. za nevieryhodnú, keďže sedla chrbtom ku
vchodu, v zavretom aute, s oknami s tieniacimi fóliami. Z uvedeného dovodili, že nemohla počuť
komunikáciu medzi žalobcom a S. Z.. Hoci však sedela chrbtom, jej výpovedi v časti, v ktorej sa
vyjadrovala práve tomu, čo mala vidieť (a nie počuť, t.j. k miestu, kde sa mal žalobca nachádzať) uverili,
odkazovali na ňu a vychádzali z nej. Uvedený selektívny prístup k jej výpovedi je nelogický. Žiadnym
spôsobom sa pritom správne orgány nevysporiadali s tým, či vzhľadom                           na
vzdialenosť auta od miesta incidentu mohla táto svedkyňa prípadnú komunikáciu žalobcu počuť, najmä
ak správne orgány vychádzali z toho, že ju mohol zreteľne počuť svedok M. S., ktorý bol nepochybne
vo väčšej vzdialenosti. Rovnako súd poukazuje na to, že žalovaný pri hodnotení výpovede mal. Z. Z.
vychádzal z jeho prvej výpovede, ktorá však bola vykonaná v prítomnosti jeho otca, ktorý bol súčasne
oznamovateľom priestupku a nie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného vychádza z
nedostatočne zisteného skutkového stavu a rozhodnutie zrušil a vec vrátil                        na ďalšie
konanie. Úlohou žalovaného bude vyššie vytknuté vady vo svojom ďalšom konaní odstrániť.

Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti
žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 tak, že úspešnému žalobcovi priznal
náhradu trov konania, ktorá predstavuje náhradu za zaplatený súdny poplatok v sume 35 eur a trov
právneho zastúpenia v celkovej sume 284,08 eur. Uvedená suma predstavuje odmenu za prevzatie a
prípravu zastúpenia, (tarifná odmena 134 eur                   + 8,04 eur), vypracovanie žaloby (134 eur
+ 8,04 eur). Výška tarifnej odmeny za úkony advokáta navrhovateľa bola vypočítaná podľa § 11 ods. 4
vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Výška režijného paušálu bola určená podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky
ako jedna stotina výpočtového základu pre rok 2014, v ktorom boli úkony právnej pomoci vykonané.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku   j e   p r í p u s t n é   odvolanie  do 15  dní              od jeho doručenia, písomne,
cestou tunajšieho krajského súdu                          na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné.                       Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie
na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {"stav": {"sz": "5Sžo/109/2015", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "463a64a5-d827-4e72-bdb6-5cfb04e0c1d1:8665386b-a63e-4d1c-a16f-01e0eca2a2ca", "datum": "2016-06-28", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}