{"guid": "8f37806f-0e00-4984-acc8-f56c61b0e5ef:44e0a53f-7634-4226-8d26-76da20addfee", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3810214905.2", "spisova_znacka": "23CoE/11/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/11/2014 z 23. 2. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 23. februára 2014, sp. zn. 23CoE/11/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3810214905.2", "identifikacne_cislo": "3810214905", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. František Kováč", "sudca_id": 1603, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-frantisek-kovac-1603", "datum_vydania": "2014-02-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy", "Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4", "nazov": "§ 53 ods. 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45", "nazov": "§ 45 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1", "nazov": "§ 57 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-2", "nazov": "§ 57 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-45", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/44e0a53f-7634-4226-8d26-76da20addfee", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3810214905.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3810214905.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3810214905.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 23CoE/11/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3810214905\nDátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3810214905.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,\nBratislava, IČO: 35807598, právne zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25,\nBratislava a advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO:\n36864421, proti povinnej: R. D., bytom C. XXX/X, G., o vymoženie 722,84 eur s príslušenstvom, na\nodvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 15Er/2734/2010-36 zo dňa 9.\naugusta 2013, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nNávrh oprávneného na prerušenie konania   z a m i e t a .\n\nUznesenie súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju s poukazom\nna § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 Ex.por., § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom\nkonaní, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako aj smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa\n05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený návrhom zo\ndňa 30.07.2010 navrhol vykonať exekúciu voči povinnej, na podklade rozhodcovského rozsudku, sp.\nzn. SR 06200/09 zo dňa 01.07.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.08.2009 a vykonateľnosť\ndňa 13.08.2009. Z predloženého exekučného titulu zistil, že dňa 30.09.2008 bola medzi oprávneným\na povinnou uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXX., z ktorej vyplýva, že oprávnený poskytol povinnej\nako dlžníkovi sumu vo výške 531,10 eur za poplatok vo výške 381,73 eur, pričom povinná sa zaviazala\nvrátiť úver s poplatkom v celkovej výške 912,83 eur v 10 mesačných splátkach po 91,28 eur, počnúc\ndňom 19.10.2008. Dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na vzťah medzi oprávneným\na povinnou je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Preskúmaním Všeobecných\nobchodných podmienok, ako neoddeliteľnej časti zmluvy o úvere, konkrétne čl. 17. vzhliadol súd prvého\nstupňa v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V danom prípade bola voľba\nrozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie\nrozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne\naj samotnému rozhodnutiu povinnej si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako\nk uzatvoreniu zmluvy vôbec pristúpila. Faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor\nzo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie\nrozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Spotrebiteľ sa v porovnaní\ns predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu\nsilu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené\nvopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Pre účely posúdenia\nprípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z\nkonkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa § 53 ods. 4 Občianskeho\nzákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek\ndojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu podľa ustanovenia § 53\n\nods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Neprijateľné podmienky\nsú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď s účinnosťou os 01.01.2008 je v ustanovení §\n53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania\nod spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v\nrozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere\npodľa názoru súdu prvého stupňa spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, § 54\nObčianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS\nkvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a § 9\nzákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Neplatnosť má formu absolútnej\nneplatnosti. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci\nrozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom\nzáklade následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané\nosobou na to oprávnenou. Uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.\n\nProti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený s poukazom na § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.,\n§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/, e/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.\na z dôvodu, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite\ndokazovanie a namietal aj, že súd svojím postupom odňal účastníkovi konania možnosť konať pred\nsúdom. Mal za to, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný\nvykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom\ntakéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa\ndo situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Exekučný súd nie je súdom v zmysle § 40 a nasl.\nzákona o rozhodcovskom konaní, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku, a ani\nnepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej\nžalobe. Extenzívna interpretácia § 44 ods. 2 Ex.por., tak ako ju v danej veci uskutočnil exekučný\nsúd, je v priamom rozpore s ústavným právom veriteľa na súdnu ochranu a právom na spravodlivý\nsúdny proces, ako aj v rozpore so zásadou legality, princípom ochrany legitímneho očakávania a\nprincípom právnej istoty. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/09 zo dňa 11.11.2010.\nPovinnosťou všeobecných súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad je vykladať\nprávny predpis spôsobom ústavne konformným. Zákonodarca priznal všeobecným súdom právomoc\nposudzovať zákonnosť rozhodnutí rozhodcovských súdov iba v rámci konania o zrušení rozhodcovského\nrozsudku, teda iba v rámci konania zvláštneho, uskutočňovaného na základe zákona, ktorý by bol\nna úpravu rozhodovania sporov rozhodcovskými súdmi a úpravu uznania a výkonu tuzemských a\ncudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike prijatý. Rozsudkom rozhodcovského súdu\nje exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd\nnedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Tvrdí, že exekučný\nsúd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu alebo exekučného\nkonania realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia len na návrh účastníka konania. Exekučný súd\nvydal rozhodnutie bez aplikácie relevantnej právnej normy, bez vykonania ústavne súladnej interpretácie\naplikovaných právnych noriem a bez vykonania dokazovania, čím porušil právo oprávneného na\nsúdnu ochranu. Súdne konanie neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý súdny proces a osobitne\ns dodržaním zásady rovnosti zbraní. Došlo k vylúčeniu akejkoľvek možnosti podania opravného\nprostriedku vo vzťahu k meritu veci a úplným uskutočnením judiciálneho procesu v podmienkach\nexekučného konania tak bola porušená zásada dvojinštančnosti súdneho konania. Exekučný súd je\nv zmysle § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený skúmať len to, či plnenie\npriznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi, a nie otázku súladu rozhodcovskej\ndoložky s dobrými mravmi. Ak by odvolací súd napriek vyššie uvedenej argumentácii usúdil, že exekučný\nsúd je oprávnený skúmať platnosť rozhodcovskej doložky, oprávnený tvrdí, že táto je platná. Mal za to, že\núčastníkom zmluvy je daná možnosť voľby či sa obrátia na rozhodcovský súd, alebo na riadny súd. Nie je\nmožné sa stotožniť s názorom, že pre spotrebiteľa je konanie rozhodcovského súdu nevýhodné, resp. že\nby samo o sebe spôsobovalo akúkoľvek nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a už\nvôbec nie nerovnováhu kvalifikovanú - značnú. Oprávnený nesúhlasí ani s právnym posúdením zmluvy o\núvere ako zmluvy o spotrebnom úvere, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva\nobsahuje podstatné náležitosti zmluvy ustanovené v § 497 Obch. zákonníka s odkazom na       § 269\nods. 1 Obch. zákonníka, ktoré je svojou povahou ustanovením kogentným, teda v predmetnej zmluve\no úvere nemusela byť ako podstatná náležitosť dohodnutá o. i. ročná percentuálna miera nákladov, tak\nako to nesprávne uvádza v odôvodnení súd prvého stupňa. Nakoľko predmetnom úverov poskytovaných\nzo strany oprávneného klientom sú peňažné prostriedky, teda nie tovar alebo služba, zmluvy o úvere\n\nzo strany oprávneného nemôžu obsahovať viaceré náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských\núveroch pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere. K tvrdeniam súdu prvého stupňa o neprimerane vysokých\núrokoch z omeškania, oprávnený uviedol, že tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len\nv prípade, že poruší zmluvné podmienky, čiže nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve. Povinná si\nsvoju povinnosť nesplnila, čo mal preukázané v rámci vykonaného dokazovania tak rozhodcovský súd\nv rámci rozhodcovského konania ako aj prvostupňový súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia\nsúdnemu exekútorovi. Dohodnutá výška úrokov 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so\nzásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery\nz vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých\nposkytol úver povinnej a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko oprávneného. Poukázal na skutočnosť,\nže ani zo zákona, ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy\nobmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. Následne oprávnený\npoukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obdo 26/2004 zo dňa 22.09.2005 a 2 Obdo\n28/2004 zo dňa 22.09.2005, kde sa daný súd zaoberal otázkou úrokov z omeškania a skúmal ich z\nhľadiska otázky dobrých mravov, pričom v závere zdôraznil, že nie je možné odvolávať sa zo strany\nodporcov na dobré mravy, keďže každý odporca v čase, keď bol pri uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii\ndlžníka mal možnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere za podmienok tam uvedených, či je schopný\nsplácať záväzok, ku ktorému sa v danej zmluve o úvere zaväzuje a musel si byť vedomý následkov v\nprípade riadneho a včasného neplnenia tohto záväzku, t.j. platiť úroky z omeškania v dojednanej výške.\nPri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže, vždy možnosť platenie\ntýchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Povinná si však svoju povinnosť\nnesplnila a oprávnený sa domnieva, že za porušenie svojej povinnosti by mala znášať vopred dohodnutú\nsankciu, s ktorou pri uzatváraní záväzkovo - právneho vzťahu súhlasila. Oprávnený má za to, že v\nzmysle § 499 Obchodného zákonníka si mohli dojednať odplatu - príslušný poplatok  pozostávajúci v 1/3\nz dohodnutého úroku a v 2/3 z nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou\nadministratívou s tým spojenou. K poplatku za zasielanie upomienok uviedol, že v zmysle bodu 4 VPPÚ,\nktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, sa povinná zaviazala uhradiť oprávnenému za každú\nzaslanú upomienku v prípade porušenia zmluvných podmienok sumu 1,99 eur, ako paušálnu náhradu\nnákladov a administratívy s tým spojenej. Súd prvého stupňa poverenie na vykonanie exekúcie vydal,\nteda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so\nzákonom. Podľa § 44 ods. 2 Ex. por. môže súd vykonať revízny postup vo vzťahu k exekučnému titulu v\nlimitoch vytvorených ústavne konformnou interpretáciou § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dbajúc na\nexistenciu § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní len v spojení s revíziou práve podaného návrhu\nna vykonanie exekúcie, ktorého je prílohou. Ak exekučný súd uskutočňuje revíziu exekučného titulu po\ntomto čase, koná v rozpore s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov\npráva v právny poriadok, čím taktiež porušuje základné práva účastníkov exekučného konania (najmä\nprávo na súdnu ochranu, na spravodlivý súdny proces, vlastniť majetok a právo na pokojné užívanie\nmajetku). Oprávnený ma za to, že súd nie je oprávnený vykonať prieskum rozhodcovského rozsudku\npodľa § 45 ods. 1 písm. a/ zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa však vyhlásil exekúciu\nza neprípustnú a zastavil ju práve podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex.por. a urobil tak nie na návrh účastníka\nkonania, ale z úradnej povinnosti. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon\nexekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.\n\nSpolu s podaním odvolania oprávnený podal návrh na prerušenie konania na základe   § 109 ods. 1 písm.\nc/ O.s.p. a podanie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní\nEurópskej únie. Poukázal na viaceré nejasnosti právneho základu a jeho interpretácie Súdnym dvorom\nEurópskej únie a všeobecným súdom rozhodujúcim v exekučnom konaní, ktoré slúži na uspokojovanie\npohľadávok veriteľov. Oprávnený považuje za správne a dôležité, aby odvolací exekučný súd konanie\npodľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267\nZmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky, a to či sa má ustanovenie písm. q/\nPrílohy smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách\nvykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na\nzáklade rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov, v prípade zápornej odpovede,\nči je možné písm. q/ Prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 vykladať tak, že mu neodporuje\nuzavretie predmetnej rozhodcovskej doložky, ktorú citoval a či je v súlade s čl. 17 a 47 Charty základných\npráv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne\nustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči\nspotrebiteľovi.\n\nPovinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.\n\nPodľa § 251 ods. 4 veta prvá O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného\npredpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.\n\nPodľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych\nspoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.\n\nPodľa § 36 ods. 5 Ex. por., ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť,\nnemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu\nexekučného konania.\nCitované ustanovenie § 36 ods. 5 Ex. por. reaguje na výnimku z pravidla o neprerušiteľnosti exekučného\nkonania, ktorá je obsahom právnej úpravy v § 14 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a\nreštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.  Podľa citovaného ustanovenia začatie\nkonkurzného konania má, okrem iného, aj za následok, že na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať\nkonanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo\nexekučné konania sa prerušujú. To sú aj účinky začatia reštrukturalizačného konania podľa § 114 zákona\nč. 7/2005 Z.z. Z toho vyplýva, že na súdnu exekúciu netreba aplikovať § 47 cit. zákona, ktorý prerušenie\nkonaní spája s vyhlásením konkurzu. Dôsledkom vyhlásenia konkurzu je aj to, že už začaté konania\no výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa dňom vyhlásenia konkurzu zastavujú. Ak v konaní o\nvýkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu,\navšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy\nkonania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky,\nvýťažok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, akoby\nkonkurz nebol vyhlásený.\n\nNad rámec uvedeného je potrebné uviesť, že zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku,\nako subsidiárneho právneho predpisu k Ex. por. nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie\na predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu\nEurópskej únie len na návrh účastníka konania, avšak predpokladom takéhoto procesného postupu nie\nje len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikujú ustanovenia zákona platného v Slovenskej\nrepublike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem. Predpokladom povinnosti zahájiť\nkonanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry\nSúdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva je pre riešenie daného\nprípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je\nvo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva.\nRozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva, teda musí mať bezprostredný súvis so\nsporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke právnej.\nZároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a\nirelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah\nna prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá\nreálny základ v prejednávanom spore.\nOdvolací súd pre zdôraznenie vecnej správnosti svojho rozhodnutia v časti výroku, ktorým návrh\noprávneného na prerušenie konania zamietol, napriek ustanoveniu § 36 ods. 5 Ex. por. videl za\nnevyhnutné zaoberať sa otázkami, ktoré oprávnený v predmetnom návrhu na prerušenie konania podľa\n§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu považoval za\nprejudiciálne.\n\nPrvá otázka je, či sa má ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa\n05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých\nokolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky\nprostredníctvom rozhodcovských súdov. Uvedená otázka nemá základ v prejednávanom spore, a\nako taká nie je spôsobilá ovplyvniť jeho výsledok. Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení\nneodôvodňoval zákaz rozhodcovského konania vo všeobecnosti a pre každý prípad, to ani nie je možné,\nnakoľko zákonodarca uznáva rozhodcovský rozsudok za exekučný titul v zmysle ustanovenia § 41  ods.\n2 písm. d/ Ex.por. Preskúmaním článku 17. VPPÚ zmluvy o úvere zo dňa 30.09.2008 dospel k záveru,\nže rozhodcovská doložka obsiahnutá v týchto zmluvných dojednaniach spĺňa všetky podmienky, tak\n\nz pohľadu ustanovení § 53, § 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvoreniu zmluvy, ako\naj z pohľadu smernice 93/13/EHS, aby bola kvalifikovaná ako nekalá. Zákon však nevylučuje, aby v\nspotrebiteľskej zmluve bola platne so spotrebiteľom dojednaná rozhodcovská doložka, to znamená, že\nrozhodovanie spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní nie je vylúčené. Tento právny názor\nvychádza z ustálenej praxe odvolacieho súdu vysloveného vo viacerých svojich rozhodnutiach, ako aj\nz viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012). Nakoľko je uvedená otázka doložená viacerými rozhodnutiami\nkrajského súdu, ako aj Najvyššieho súdu, nemá základ v prejednávanom spore.\n\nDruhou otázkou je, či je možné ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS\no nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie\npresne formulovanej rozhodcovskej doložky, ktorú využíva vo všeobecných zmluvných dojednaniach\noprávnený. Odvolací súd uvádza, že Smernica Rady 93/13/EHS v článku 3 uvádza, že zmluvná\npodmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery\nspôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku\nškode spotrebiteľa. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa\nmôžu považovať za nekalé        (čl. 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS). Spotrebiteľskú zmluvu\nv zmysle uvedeného do Občianskeho zákonníka zaviedla jeho novela zákonom č. 150/2004 Z.z.\nBola tak implementovaná predmetná smernica Rady č. 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach\nv spotrebiteľských zmluvách. Neprijateľné podmienky sú vymedzené v § 53 ods. 4 Občianskeho\nzákonníka v platnom znení, pričom súd môže postupovať aj podľa generálnej klauzuly v § 53 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, to znamená nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice\nalebo okruhu v Občianskom zákonníku. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej\ndoložky je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie\npoverenia a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 a 2 Ex. por.\n\nTreťou otázkou, ktorá mala byť podľa oprávneného Súdnemu dvoru EÚ predložená, je otázka, či je v\nsúlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc\nvnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni\nvymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.\n\nSúdny dvor EÚ už vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05) a vo veci\nOcéano Grupo Editorial a Salvat Editores (C-240/98 až C-244/98) uviedol, že  systém ochrany zavedený\nSmernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom\nnachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti,\na táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom\nbez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo\ndodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným\núčastníkom zmluvy. Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky predstavuje\nprostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice, teda zabránenie\ntomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa\nstanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k\nukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov\nalebo dodávateľov. Ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa aj vo fáze výkonu rozhodnutia\nposudzovať nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak posudzujúci súd\ndospeje k záveru o nekalosti takejto podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky\nrelevantné dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Uvedeným následkom v zmysle\npráva Slovenskej republiky je zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2   Ex.por. alebo\nzastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Ex. por., obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči\nspotrebiteľovi nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť. Na základe uvedeného možno dôjsť k\nzáveru, že nie je dôvod mať pochybnosti o tom, že vnútroštátny súd vo všeobecnosti (za predpokladu, že\npostupuje zákonným spôsobom) môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa\nvoči spotrebiteľovi, a uvedené zabránenie potom nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv\nEÚ o ochrane vlastníckeho práva, a ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý\nproces. Uvedené posúdenie bol odvolací súd spôsobilý uskutočniť sám, na základe už existujúcej\nkonštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru\nEÚ, keď toto jeho posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne\nv súlade s doktrínou acte éclaire ako aj s doktrínou acte clairé, ktoré stanovujú výnimky z povinnosti\n\npredkladania predbežných otázok Súdnemu dvoru EÚ. Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo\nkonanie už rozsúdené) je pritom založená na koherencii a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho\ndvora EÚ, teda na konštantnej judikatúre, judikatúre ustálenej, nemeniacej sa v čase. Predstavuje snahu\no to, aby sa neodpovedalo na už zodpovedané a neriešili sa „problémy“, ktoré už problémami v dôsledku\nexistencie konštantnej judikatúry vlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie jasné alebo konanie\nzrozumiteľné) je potom založená na postuláte, že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné\nv prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa\ns predbežnou otázkou na Súdny dvor ES.\n\nVzhľadom na vyššie uvedené, dospel odvolací súd k záveru, že v preskúmavanej exekučnej veci nie\nje potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou (otázkami) týkajúcimi sa výkladu úniového práva na Súdny\ndvor EÚ, a preto návrh oprávneného na prerušenie konania  zamietol.\n\nNásledne odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa\n§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa §\n219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správne.\n\nSúd prvého stupňa postupoval správne, keď ustálil, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah.\nSpotrebiteľské právo totiž patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou\nje ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo\nzásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany, a neprípustnosti zneužívania monopolného\npostavenia dodávateľov ako     tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo\nskutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom.\nNevyhnutné je preto aspoň rámcovo vymedziť, ktoré podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa\npovažujú za neprijateľné, pričom dôsledkom toho je, že sú neplatné.\n\nSpotrebiteľská zmluva totiž nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku\npomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj\niné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať\na naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu slabšej zmluvnej strany\n- spotrebiteľa. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-\nprávnych vzťahoch a je základný inštitútom spotrebiteľského práva. Vnútroštátny súd má posudzovať\nex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi\nspotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka\nnie je prekážkou na aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenia §\n52 a nasl., týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka.\n\nV tomto zmysle je nevyhnutné uviesť, že slovenský právny poriadok v znení účinnom ku dňu uzavretiu\núverovej zmluvy exemplifikatívne vymedzoval neprijateľné podmienky v       § 53 ods. 4 Obč. zákonníka,\npričom súd môže postupovať aj podľa generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, to znamená\nnad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu v Obč. zákonníku. Pokiaľ\nvo veci vydal rozhodcovský rozsudok, rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorá\nsa považuje za neplatnú, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne exekúciu vyhlásil za\nneprípustnú a zastavil ju. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je totiž\nneprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a\nnásledne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 a 2 Ex. por.\n\nV posudzovanej exekučnej veci sa v zmysle vyššie uvedeného vymáha plnenie zo spotrebiteľskej\nzmluvy, kde súd prvého stupňa poverením č. 5307 075372 zo dňa 29.11.2010 poveril súdneho exekútora\nJUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie pre vymoženie 333,15 eur s príslušenstvom, na podklade\nrozhodcovského rozsudku, sp. zn. SR 06200/09 zo dňa 01.07.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa\n10.08.2009 a vykonateľnosť dňa 13.08.2009.\n\nPoverenie na vykonanie exekúcie však samo o sebe ešte neznamená, že súdny exekútor pohľadávku\nreálne vymôže. Exekučný súd je totiž v exekučnom konaní zo zákona oprávnený a povinný preskúmať\nrozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom\nkonaní. Toto zákonné ustanovenie umožňuje exekučnému súdu preskúmať aj materiálnu správnosť\nrozhodcovského rozsudku. Ak zistí naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v § 45 zákona č.\n\n244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie zastaviť bez ohľadu na to,\nv akom štádiu sa exekučné konanie nachádza. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu\nexekútorovi, vydanie upovedomenia o začatí exekučného konania, či vydanie exekučného príkazu a\nsamotné uskutočňovanie exekúcie jednotlivými spôsobmi uvedenými v § 63 Ex. por. sú z tohto pohľadu\nprávne irelevantné. Ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní tak nie je\nvylúčená možnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu za splnenia predpokladov uvedených v § 57 Ex.\npor. S poukazom na uvedené, odvolací súd vzhľadom na námietku oprávneného uzaviera, že aj po\npreskúmavaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a\nexekučného titulu podľa ustanovenia     § 44 ods. 2 Ex. por. so zákonom a poverení súdneho exekútora\npo tomto preskúmavaní, má exekučný súd právo, a aj povinnosť exekúciu zastaviť, ak je na to zákonný\ndôvod. Exekučný súd má preto zákonné zmocnenie skúmať exekučný titul počas celého exekučného\nkonania (na návrh účastníka alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia nezákonnosti vedenia exekúcie\naj adekvátne procesne zareagovať.\n\nExekučný súd správne venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok z hľadísk a kritérií\nspotrebiteľského práva v celom jeho kontexte a zameral sa na posúdenie prijateľnosti a zákonnosti\npredovšetkým rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť legitimitu nielen exekučného titulu, ale aj\nsamotného rozhodcovského konania, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo. Podstatnou z\nhľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola\nso spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť\nobsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť.\nRozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočnou alternatívou. Veriteľ podaním návrhu v\nrozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia\núveru. Po tomto výbere už povinná nemala faktickú možnosť podať návrh na začatie konania\npred všeobecným súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o\nrozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlači Všeobecných podmienok\nposkytnutia úveru v rozhodcovskej doložke je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je\noprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyvolávajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou\nrozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinnej absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia\nči bránenia svojho práva medzi nielen všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo\nslobodného výberu konkrétneho rozhodcu, či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej\nzmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol.\n\nDojednanie o rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve možno preto z ústavnoprávneho hľadiska\npripustiť len za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného\ncharakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ -\npodnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t.j. spotrebiteľa, a že dohodnuté procesné pravidlá\nbudú garantovať spravodlivé konanie, vrátane možnosti preskúmania rozhodcovského rozsudku iným\nrozhodcom, ako to umožňuje platný zákon č. 244/2002 Z . z. o rozhodcovskom konaní.\n\nAk nevydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorého výber sa uskutočnil podľa transparentných\npravidiel, resp. bol rozhodca určený právnickou osobou, ktorá nie je Stálym rozhodcovským súdom\nzriadeným na základe zákona, a nemôže byť teda akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania,\npotom tento rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41\nods. 2 písm. d/ Ex. por., podľa ktorého by mohla byť nariadená exekúcia, pretože rozhodca určený na\nzáklade absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky (§ 39 Občianskeho zákonníka), nemal k vydaniu\nrozhodcovského rozsudku podľa zákona o rozhodcovskom konaní právomoc.\n\nOdvolací súd pre úplnosť dodáva, že nedošlo ani k porušeniu ústavou garantovaného práva\noprávneného, na spravodlivý súdny proces. Exekučný súd k právnemu záveru o neprijateľnosti zmluvnej\npodmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve dospel na základe listinných dôkazov predložených\nsamotným oprávneným. Všetky skutočnosti potrebné pre právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi\noprávneným a povinnou sú zrejmé z obsahu predloženej zmluvy o úvere a Všeobecných podmienok\nposkytnutia úveru, preto nie je možné konštatovať porušenie práva prístupu k vykonanému dokazovaniu\noprávneného, ako účastníka konania. Neobstojí ani námietka oprávneného spočívajúca v údajnom\nvylúčení dvojinštančnosti konania, keďže voči uzneseniu exekučného súdu, ktorý rozhoduje, či už o\nžiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia, alebo v prípade zastavenia exekúcie z dôvodov\npredpokladaných ustanovením § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/ a k/ Ex. por., je prípustné odvolanie (§ 44\n\nods. 2 veta posledná, § 58 ods. 5 Ex. por.) a preskúmanie vecnej správnosti a zákonnosti rozhodnutia\nexekučného súdu, ako súdu prvého stupňa, je predmetom odvolacieho (druhostupňového) konania.\n\nNakoľko rozhodcovská doložka v tejto konkrétnej veci, tak ako bola dojednaná naplňuje znak\nneprimeraných podmienok, z dôvodu, že vyvoláva nerovnováhu medzi účastníkmi konania, a táto\nnerovnováha dosahuje zvýšenú intenzitu (čo do práv a povinností), a vo svojom dôsledku vedie k značnej\nprocesnej nevýhode jedného z účastníkov konania (povinnej), tak odvolací súd uznesenie súdu prvého\nstupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Er/2734/2010", "guid": "a53ad0da-153f-48a7-b01b-23dc48a06479:c4b5ab7e-76d0-4b4d-8b45-06ccd336b6a9", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 331/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/09 z 11. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-11", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:cff3a327-bbfb-4991-b80f-e372d7a7f37e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.580.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 580/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 580/2015 z 10. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.580.2015.1"}]}