Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/755/2013 z 11. 11. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 11. novembra 2014, sp. zn. 17Co/755/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3113208418.2 Krajský súd Trenčín | 17Co/755/2013 | ECLI:SK:KSTN:2014:3113208418.2 | 2014-11-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/45c817ab-d03d-494d-9c84-8fb3b5fafb70 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3113208418.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/755/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113208418
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113208418.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov
JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľa Slovenská sporiteľňa,
a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpeného JUDr. Romanom Kvasnicom,
advokátom, s.r.o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 36 866 598 proti odporcovi Z. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XXX, C. F., zast. JUDr. Pavlom Čičmancom, advokátom, Braneckého 161/12, Trenčín, o
zaplatenie 1.468,99 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 3. júla 2013 č.k. 20C/24/2013-147, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi
zaplatenia sumy 1.468,99 Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.132,26 Eur od 11.03.2013
do zaplatenia. V rozhodnutí konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na základe zmluvy
o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.08.2006 zriadil navrhovateľ odporcovi bežný účet v
mene SR a predmetom zmluvy bola aj možnosť poskytnúť odporcovi povolené prečerpanie k bežnému
účtu, ak splní podmienky stanovené v obchodných podmienkach. Navrhovateľ listom zo dňa 21.05.2007
oznámil odporcovi, že s účinnosťou od 21.05.2007 mu ponúka možnosť prečerpávať bežný účet až
do výšky 40.000,- Sk s tým, že povolené prečerpanie účtu sa úročí premenlivou úrokovou sadzbou,
ktorá bola ku dňu vyhotovenia oznámenia vo výške 16,10 % ročne. Konečná splatnosť povoleného
prečerpania účtu bola dohodnutá do 16.04.2048. Z výpisu účtu, prehľadu transakcií úveru bolo zistené,
že odporca sa viackrát dostal do nepovoleného prečerpania, pretože pri čerpaní úveru prekročil limit
40.000,- Sk s tým, že nepovolené prečerpanie presiahlo 10 dní, a preto navrhovateľ zrušil odporcovi k
15.07.2009 možnosť povoleného prečerpania účtu a vyzval ho na zaplatenie celej sumy prečerpania
účtu. Z listín je zrejmé, že neuhradený dlh odporcu predstavoval k 10.03.2013 čiastku 1.468,99
Eur, ktorá pozostávala z nesplatenej časti istiny v sume 1.132,26 Eur, skladajúcej sa z nesplatených
poskytnutých prostriedkov 1.023,59 Eur, vyčíslených riadnych úrokov 107,47 Eur, poplatkov 1,20 Eur a
z vyčísleného úroku z omeškania 336,73 Eur. Na pojednávaní odporca namietol premlčanie uplatnenej
pohľadávky. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd prvého stupňa zisťoval, či nárok uplatnený
navrhovateľom je premlčaný. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny vzťah medzi
navrhovateľom a odporcom vznikol zo zmluvy o bežnom účte podľa ust. § 708 ods. 1 a nasl. Obchodného
zákonníka. Súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky, ktoré vopred pripravil navrhovateľ a odporca
nemohol ovplyvniť ich obsah. Súd zmluvu preskúmal aj podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a uzavrel, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pretože navrhovateľ vystupoval v postavení dodávateľa, ktorého predmetom



podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov a odporca bol v zmluve označený ako fyzická osoba -
nepodnikateľ, pričom úver si vzal a aj použil na osobnú spotrebu, opravu havarovaného auta, teda nie
na výkon svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čiže je zrejmé, že vystupoval v pozícii
spotrebiteľa. Jedná sa o tzv. formulárový typ zmluvy, keďže odporca obsah zmluvy pred jej podpisom
podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť a súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že navrhovateľ
vzorový text zmluvy a obchodných podmienok používa vo viacerých prípadoch pri poskytovaní úverov
iným spotrebiteľom. Predmetná zmluva teda spĺňa kritériá spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a ods.
1 a 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že je síce pravdou, že Občiansky
zákonník v § 52 ods. 1 účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (21.08.2006) taxatívne určoval, ktoré zmluvy
sú spotrebiteľskými zmluvami a medzi ne nezaraďoval zmluvu o úvere a ani zmluvu o bežnom účte,
poukázal však na to, že s účinnosťou od 01.01.2008 bolo ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka zmenené zákonom č. 568/2007 Z.z. tak, že za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom v prechodnom
ustanovení § 879j bolo určené, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
pred 01.01.2008, čo potom znamená, že aj zmluvu o bežnom účte zo dňa 21.08.2006 uzavretú medzi
dodávateľom a spotrebiteľom treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka.
Na právny vzťah založený touto spotrebiteľskou zmluvou je teda nutné použiť ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré poskytujú zvýšenú ochranu spotrebiteľovi. Ustanovenie § 54 ods. 1
prvá veta Občianskeho zákonníka prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a
povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie než príslušné ustanovenia
Obchodného zákonníka. Na zmluvný vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou sa nepoužije žiadne
ustanovenie Obchodného zákonníka, ktoré by zhoršovalo postavenie spotrebiteľa a pokiaľ aj obchodné
podmienky stanovujú, že na právne vzťahy zo zmluvy sa bude prednostne aplikovať Obchodný zákonník,
táto klauzula obchádza ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je preto zo zákona neplatná.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v danej veci treba aplikovať trojročnú premlčaciu dobu
podľa § 101 Občianskeho zákonníka a ostatné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce inštitút
premlčania, ktoré sú pre odporcu ako spotrebiteľa výhodnejšie. V preskúmavanej veci navrhovateľ
odporcovi s účinnosťou od 15.07.2009 zrušil možnosť povoleného prečerpania účtu, v dôsledku čoho mu
vznikla povinnosť uhradiť navrhovateľovi celý dlh. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka od 16.07.2009
mohol navrhovateľ prvýkrát uplatniť na súde právo proti odporcovi. Od uvedeného dátumu začala plynúť
trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 16.07.2012. Navrhovateľ návrh na zaplatenie podal na
súd dňa 02.04.2013, teda po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej premlčacej doby. Vzhľadom na
uvedené súd prihliadol k námietke odporcu, týkajúcej sa premlčania pohľadávky a nárok navrhovateľa
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 7 O.s.p. tak, že odporcovi priznal
100 % náhrady trov konania, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho
zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.
V odvolaní namietal, že na zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, vzhľadom na dátum
uzavretia zmluvného vzťahu - 21.08.2006, nie je možné aplikovať ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho
zákonníka, a to ani s poukazom na ust. § 879j Občianskeho zákonníka. Na uzavretý zmluvný vzťah by
bolo možné aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách iba v prípade,
pokiaľ by zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom bol uzavretý po 01.01.2008, čo však nebol.
Súd aplikáciu ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka odôvodnil ustanovením Občianskeho
zákonníka o nepravej retroaktivite; vychádzajúc z tohto právneho názoru súdu by to v skutočnosti
znamenalo, že právny vzťah uzavretý medzi navrhovateľom a odporcom do 31.12.2007 nespadal pod
zákonnú úpravu spotrebiteľských zmlúv, obsiahnutú v Občianskom zákonníku v ustanoveniach § 52 až
§ 54 Občianskeho zákonníka, avšak od 01.01.2008 po túto zákonnú úpravu už začal spadať. Uvedené
by malo za následok, že pokiaľ by navrhovateľ ukončil odporcovi možnosť povoleného prečerpania pred
31.12.2007, premlčacia lehota na uplatnenie jeho nároku z nezaplatenia prečerpanej sumy by v zmysle
Obchodného zákonníka bola štvorročná, avšak keby mu ukončil možnosť povoleného prečerpania po
01.01.2008, bola by už táto premlčacia lehota podľa ust. § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka trojročná.
Súdu uniklo, že nepravou retroaktivitou je myslené také pôsobenie právnej normy, že norma, ktorá je
platná a účinná, sa novelizuje alebo deroguje prijatím inej právnej normy, dôsledkom čoho je potrebné
do reálnej účinnosti neskoršej právnej normy postupovať v jej intenciách. To znamená, že pri nepravej



retroaktivite nová právna norma nepôsobí do minulosti a práva a povinnosti získané v minulosti toleruje
a nesnaží sa určovať, čo v minulosti malo alebo nemalo byť. Pri nepravej retroaktivite sa tak obsah
právneho vzťahu od účinnosti novej právnej úpravy bude posudzovať podľa tejto novej právnej úpravy,
ale forma vzniku a obsah právneho vzťahu pred účinnosťou novej právnej úpravy sa posudzuje podľa
pôvodnej právnej úpravy. V danej veci súd pochybil, keď zmluvný vzťah uzavretý medzi navrhovateľom
a odporcom neposúdil v celom rozsahu ako absolútny obchodný záväzkový vzťah v zmysle ust. § 261
ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka a podanú žalobu na základe vznesenej námietky premlčania s
poukazom na ust. § 101 Občianskeho zákonníka zamietol.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdiť, pričom v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd konštatuje správnosť
dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa stotožňuje, a len pre doplnenie správnosti dodáva
nasledovné:

V prejednávanej veci navrhovateľ ako odvolací dôvod uplatnil odvolací dôvod uvedený v ust. § 205 ods.
2 písm. f/ O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Nesprávne právne posúdenie veci videl v tom, že súd prvého stupňa na daný vzťah aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní, hoci podľa navrhovateľa mal aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že vzťah medzi navrhovateľom a odporcom vznikol na základe
zmluvy o bežnom účte uzatvorenej dňa 21.08.2006 podľa ust. § 708 ods. 1 a nasl. Obchodného
zákonníka. Je zrejmé, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy
vystupoval v postavení dodávateľa, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov
a odporca vystupoval ako fyzická osoba - nepodnikateľ, ktorý poskytnuté peniaze použil na osobnú
spotrebu. Uvedená zmluva je štandardnou formulárovou, resp. typovou zmluvou v zmysle ust. § 23a
zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase jej uzavretia, ktorá je typická tým, že sa
uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení, vzhľadom na formulárovú
predtlač. Teda spotrebiteľ buď príjme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda zjavne
v kľude a bez časového stretu podľa svojej predstavy naformuloval alebo zmluvný vzťah nevznikol.
Nemali by byť žiadne pochybnosti, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a
vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu.

So vstupom do Európskej únie prijala Slovenská republika aj záväzky náležite transponovať smernice
Európskej únie a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchto smerníc. V oblasti ochrany spotrebiteľa, teda aj
finančného spotrebiteľa, Európska únia prijala viaceré smernice, ktoré smerujú k ochrane spotrebiteľa,
pričom prevažnú väčšinu smerníc Slovenská republika preniesla do svojej legislatívy už pred vstupom
do Európskej únie (napríklad zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch).

Zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy bola zvýšená ochrana
slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri predaji tovaru alebo pri poskytovaní
služieb. Z tohto dôvodu právna úprava spotrebiteľských zmlúv obsahuje určité odchýlky od ostatných
záväzkových vzťahov, ktoré spočívajú v zásade zmluvnej autonómie a rovnosti strán. Do právnej
úpravy spotrebiteľských zmlúv sa takto premieta snaha zákonodarcu vyrovnávať takýmto spôsobom
faktickú nerovnováhu, ktorá vzniká tým, že na druhej strane zmluvného vzťahu je profesionálny
účastník, ktorý navyše v mnohých prípadoch vystupuje ako monopolný dodávateľ, prípadne ako účastník
rôznych kartelových dohôd. Novelou ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vykonanou
zákonom č. 568/2007 Z.z. došlo k novému a presnejšiemu zadefinovaniu základných pojmov a tiež k
zavedeniu definície spotrebiteľských zmlúv. Podľa nového znenia citovaného zákonného ustanovenia
je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom, pričom podľa odseku 4 tohto ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri



uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného možno vyvodiť, že spotrebiteľskou zmluvou je akákoľvek
súkromnoprávna zmluva, ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a v Smernici 93/13/EHS bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom,
Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom. V ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
je zakotvené pravidlo o spôsobe aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských
zmluvách. Zákon tu predpisuje povinnú aplikáciu tých ustanovení zákona, ktoré upravujú právne
vzťahy, ktorých je spotrebiteľ účastníkom, ale len za podmienky, že tieto ustanovenia sú v prospech
spotrebiteľa. Z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že aj keby spotrebiteľ v
spotrebiteľskej zmluve súhlasil, aby sa právny vzťah dodávateľom riadil na základe ustanovenia §
262 ods. 1 Obchodného zákonníka režimom Obchodného zákonníka, nemôže si privodiť zhoršenie
svojho právneho postavenia, ktoré mu garantuje Občiansky zákonník, najmä prostredníctvom svojich
ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv sa dotýka aj právnej
úpravy zmlúv, ktoré dodávatelia uzavreli so spotrebiteľmi pred nadobudnutím účinnosti zákona č.
250/2007 Z.z., ktorý s účinnosťou od 01.01.2008 nahradil ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka
novým znením. Prechodné ustanovenie, ktoré zavádza nepravú spätnú pôsobnosť tohto zákona, je
obsiahnuté v ustanovení § 879j Občianskeho zákonníka.

Námietka navrhovateľa, že v danom prípade preto nebolo možné aplikovať ustanovenie § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka na predmetnú zmluvu, pretože až od 01.01.2008 sú spotrebiteľskými zmluvami
i zmluvy uzatvorené podľa Obchodného zákonníka, preto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú a
stotožnil sa s právnym názorom prvostupňového súdu, že v predmetnej veci je potrebné aplikovať v
otázke premlčania predpisy občianskeho práva, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a na vznesenú
námietku premlčania aplikovať ustanovenie § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Keďže z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ svoj nárok uplatnil na súde po uplynutí trojročnej premlčacej
lehoty, súd po prihliadnutí k vznesenej námietke premlčania preto správne tento nárok navrhovateľa
zamietol.

Preto rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 tak, že odporcovi, ktorý bol v
odvolacom konaní plne úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil
postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é