Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoE/175/2012 z 4. 9. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 4. septembra 2012, sp. zn. 17CoE/175/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:4607213606.1 Krajský súd Trenčín | 17CoE/175/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:4607213606.1 | 2012-09-04 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2abcacdf-06f1-4306-afd0-44780287304c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:4607213606.1 Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17CoE/175/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607213606 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:4607213606.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, Bratislava, ul. 29. augusta č. 8, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Topoľčany, Nám. M.R. Štefánika 2269/18 proti povinnému: BLANAZ s.r.o., Partizánske, Malé Bielice 62, IČO: 36 323 161, pre vymoženie 1.359,09 eur istiny a prísl., na odvolanie súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 05.06.2012, č.k. 4Er/2119/2008-16 takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd svojim uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil. Poverenej exekútorke náhradu trov exekúciu nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že z podnetu súdnej exekútorky zistil, že povinný 17.03.2011 zanikol výmazom z obchodného registra ex offo, po jeho zrušení uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.01.2011. Túto skutočnosť považoval za dôvod pre rozhodnutie o neprípustnosti exekúcie a jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Zároveň konštatoval, že súdna exekútorka doručila súdu vyúčtovanie trov exekúcie, pričom trovy si uplatnila v sume 19,80 eur a pozostávajú z odmeny vo výške 16,50 eur a DPH 3,30 eur. Na výzvu súdu doplnila vyúčtovanie trov exekúcie tak, že sa domáha priznania odmeny podľa § 5 ods. 1 vyhl.č. 288/1995 Z.z. v najmenšej zákonnej výške 16,50 eur a DPH v sume 3,30 eur. V závere vyslovil názor, že poverenej súdnej exekútorke na podklade predloženého vyúčtovania nie je možné priznať náhradu trov exekúcie, lebo v prípade zastavenia exekúcie sa trovy súdneho exekútora určia podľa ust. § 14 a nasl. vyhl.č. 288/1995 Z.z.. Znamená to, že ak súd exekúciu zastaví, nie je možné aplikovať ust. § 5 ods. 1 cit. vyhlášky, podľa ktorého si vyčíslila odmenu súdna exekútorka, ale odmenu a náhrady je možné priznať len podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a podľa počtu úkonov exekučnej činnosti. Výnimkou je len ust. § 16 ods. 2 cit. vyhlášky v prípade, ak súdny exekútor vymôže aspoň časť peňažnej pohľadávky pred zastavením exekúcie, patrí mu odmena podľa ust. § 5 vyhlášky. V tejto veci však súdna exekútorka netvrdila, ani nepreukázala, že by aspoň časť vymáhanej peňažnej pohľadávky v priebehu konania vymohla a preto trovy súdnej exekútorke nepriznal. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie súdna exekútorka a to proti výroku o trovách. Uviedla, že vychádzala pri stanovení výšky náhrady trov exekúcie zo znenia vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ktorá síce hovorí podľa § 5 ods. 1 o výške odmeny 16,50 eur, ale súdny exekútor nežiadal priznať odmenu podľa tohto ustanovenia len sa naň odvolal, pretože je toho názoru, že je možné sa pri vyčíslovaní o toto ustanovenie oprieť hlavne v prípade, keď náhrada vypočítaná podľa ust. § 14 a nasl. vyššie cit. vyhlášky je nepomerne vyššia ako výška minimálnej odmeny upravenej v § 5 ods. 1. Navrhla preto, aby odvolací súd uznesenie vo výroku o trovách zrušil a opätovne rozhodol o náhrade trov exekúcie v intenciách ustálenej judikatúry. Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach odvolania, t.j. vo výroku o trovách a zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné uznesenie okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno rozhodnúť o odvolaní aj bez nariadenia pojednávania. Z ust. § 4 ods. 1 vyhl.č. 288/1995 Z.z. vyplýva, že základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je zásadne výška vymáhanej pohľadávky. To však neplatí v prípadoch, v ktorých § 6, § 14 až § 16 vyhlášky je určené inak, t.j. odlišne než § 4 ods. 1 vyhlášky. V prípade zastavenia exekúcie (ako tomu bolo aj v danom prípade) odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa neurčuje podľa výšky vymáhanej pohľadávky, ale podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Ust. § 196 a § 197 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný a len výnimočne môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie (§ 203 Exekučného poriadku). V každom prípade súd uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelne vymáhanie nároku. Pokiaľ ide o odmenu a náhradu výdavkov exekútora, tak je povinnosťou súdneho exekútora uviesť aké úkony vo veci vykonal, prípadne aké hotové výdavky v súvislosti s uskutočňovaním úkonov do zastavenia exekúcie vynaložil. V danej veci bolo vydané poverenie pre vyššieho súdneho exekútora Okresným súdom v Partizánskom dňa 06.03.2008. Následne 07.05.2012 podala súdna exekútorka podnet na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a návrh na zastavenie s tým, že povinný bol 17.03.2011 vymazaný z obchodného registra. Zároveň žiadala priznať trovy zastavenej exekúcie podľa § 203 Exekučného poriadku a uložiť túto povinnosť oprávnenému s tým, že výška trov je vyčíslená v zmysle § 14 a nasl. vyhl.č. 288/1995 Z.z. a predstavuje čiastku 16,50 eur a DPH vo výške 3,30 eur. Súd prvého stupňa výzvou zo dňa 15.05.2012 vyzval súdnu exekútorku, aby v lehote 10 dní špecifikovala z čoho pozostávajú trovy exekučného konania vo výške 16,50 eur + 3,30 eur DPH v súlade s § 14 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. v znení platnom do 30.04.2008 a to za a/ počet hodín účelne vynaložených na exekúcie, b/ jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Súdna exekútorka listom zo dňa 24.05.2012 oznámila, že v zmysle § 5 ods. 1 vyhl.č. 288/1995 Z.z. odmena súdneho exekútora je najmenej 16,50 eur a preto trovy exekútora sú vo výške 16,50 eur a 20% DPH. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa nemohol rozhodnúť o trovách súdneho exekútora v zmysle § 203 Exekučného poriadku a to podľa § 14 a § 15 vyhl.č. 288/1995 Z.z. v znení do 30.04.2008, pretože súdna exekútorka napriek výzve neuviedla aké úkony exekučnej činnosti vykonala, prípadne aký čas si uskutočňovanie týchto úkonov vyžiadalo. Údaje, ktoré sú základom pre rozhodnutie o trovách súdneho exekútora neuviedla súdna exekútorka ani v odvolaní. Krajský súd preto uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.