Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8CoE/26/2012 z 28. 3. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 28. marca 2012, sp. zn. 8CoE/26/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:4607204019.1 Krajský súd Trenčín | 8CoE/26/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:4607204019.1 | 2012-03-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c804b0eb-430d-477e-b974-99e85a2bbc3e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:4607204019.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/26/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607204019
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:4607204019.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast.: JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom Pribinova
25, Bratislava, proti povinnej: I. T., bytom E. T. XX, o vymoženie 344,55 eur s príslušenstvom, na
odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 7. novembra 2011, č.k.
2Er/1610/2008-47, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 Ex. por. v spojení s § 45
ods. 1 písm. c/, ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V odôvodnení uviedol, že exekúcia
sa vedie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 6837/06 zo dňa 22.12.2006. Poverenie
na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi dňa
17.04.2007. Uznesením zo dňa 03.02.2010 č.k. 2Er/1610/2008-15 súd vyhovel návrhu oprávneného a
vykonaním exekúcie poveril exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Exekučný súd v každej fáze exekučného
konania ex offo skúma, či je, alebo nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť.
Z ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní vyplýva, že exekučný súd aj bez návrhu
rozhodne o zastavení exekúcie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods.
1 písm. b) alebo písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní. Ide o zákonnú výnimku zo zásady, že
exekučný súd neskúma skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu. Poukázal na to, že
ESD judikoval (vec C-243/08 Pannon GSM), že vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý
charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné pre tento
účel. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Océano Groupo Editorial
SA proti Roció Muraciano Quintero, cieľ článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov
vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby
bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takýchto podmienok. Ďalej, podľa rozsudku
Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti centro Móvil
Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana spotrebiteľa,
ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má
posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje
medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Citoval ust. čl. 2. písm. a), čl. 3, čl. 6 ods. 1, čl.
7 ods. 1 Príloha k čl. 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, § 52 ods. 1, 2, § 52 ods. 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k/, r/, ods. 5, 6 Obč.
zák. Konštatoval, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na podklade zmluvy úvere, ktorá má povahu
spotrebiteľskej zmluvy - formulárovej zmluvy s vopred určenými podrobnými podmienkami. Súd posúdil
predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa podľa výpisu z
Obchodného registra SR. Oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti
a zmluvu uzatvoril s povinnou ako s fyzickou osobou - nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal súd



jednoznačne za preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné
okrem ustanovení Všeobecných podmienok aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu
na dohodu strán. Podľa vnútroštátneho práva sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Obč. zák. nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Ustanovenie § 53 ods. 4 Obč. zák. obsahuje
príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento
výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca
reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou od 01.01.2008 výslovne uvedená
aj neprijateľná podmienka - požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že
sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala nemožno
vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou
v spotrebiteľskej zmluve. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom
zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany
aký stanovuje smernica 93/13/EHS. Súd zistil, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, keďže zmluva
obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že
právomoc rozhodcovského súdu bola založená Rozhodcovskou doložkou "dojednanou" v bode 17.
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“). Podľa bodu 17. všetky spory, ktoré
vzniknú z tejto zmluvy budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., alebo pred: b) príslušným súdom SR, ak žalujúca strana podá žalobu
na súde. Pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa
táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa
nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovskom súde.
VPPÚ v bode 06. obsahujú dojednanie, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak
sa stane splatný celý dlh naraz, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške
0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka
ako súčasť formulárovej zmluvy nebola individuálne dohodnutá, bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ
tak nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná.
Zmluvná podmienka, ktorá je súčasťou zmluvy, nebola individuálne dohodnutá, v podstate prenecháva
právo výberu riešenia sporov na dodávateľovi, a tým spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. O neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má
možnosť si vybrať medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu, alebo podať návrh na súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súd pri zisťovaní,
či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku, skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Aj keď rozhodcovská doložka umožňuje riešiť spory vzniknuté zo zmluvy buď pred štátnym, alebo
rozhodcovským súdom, výber ponecháva na žalobcovi, ktorým býva vo väčšine prípadov dodávateľ.
Dodávateľ vopred určil rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený rozhodovať spory v rozhodcovskom
konaní. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky dochádza k narušeniu smernicou
sledovanej rovnováhy medzi účastníkmi zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Odklon od
ochrany spotrebiteľa by mohol byť akceptovaný, ak by rozhodcovská doložka bola skutočne individuálne
dojednaná zmluvnými stranami. Keďže rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá, fakticky
tak ponecháva možnosť výberu riešenia sporov dodávateľovi, považuje súd takéto dojednanie za
nekalú podmienku, ktorá je v rozpore s právnou úpravou spotrebiteľa, a spotrebiteľ ňou nie je viazaný.
Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich
dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a
nasl. Obč. zák. a tiež smernice 93/13/EHS. Súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky
v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto
je v rozpore v rozpore s dobrými mravmi, s príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Obč. zák., ako aj
v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS, a preto je potrebné exekúciu zastaviť. Záverom dodal,
že o trovách rozhodne samostatným uznesením.



Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil. Namietal predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom.
Uviedol, že smernice vydávané v rámci acquis communautaire (v rámci tzv. európskeho práva) majú
len nepriamu záväznosť. Znamená to, že pre jednotlivé členské štáty spoločenstva sú záväzné, len
pokiaľ ich konkrétny členský štát v stanovenej dobe neimplementuje do svojho právneho systému.
Keďže v tomto prípade bola smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách implementovaná do právneho systému platného na území SR ešte v
rámci tzv. prístupového obdobia, slovenský súd ju nemôže používať ako prameň práva, ale musí na
riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá. Nesúhlasil so
záverom súdu prvého stupňa, že v zmluve o úvere obsiahnutá rozhodcovská doložka je neprijateľnou
podmienkou, keďže predmetná doložka umožňuje obom stranám riešiť spory zo zmluvy buď pred
rozhodcovským, alebo pred všeobecným súdom. Vo veci ide o tzv. nevýhradnú doložku, ktorá i v zmysle
odbornej literatúry nie je dotknutá ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. Predmetná doložka umožňuje
obom stranám riešiť spory zo zmluvy buď pred rozhodcovským, alebo pred všeobecným súdom. V
závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo do úvahy buď konanie pred rozhodcovským súdom,
alebo pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ sa mohol s ochranou svojich práv obrátiť i na všeobecný súd.
Prijatie argumentácie prvostupňového súdu by znamenalo úplné znemožnenie využitia rozhodcovského
konania pre oprávneného, čo však nie je zámerom ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. Alternatívne
rozhodcovské doložky sú prípustné podľa vnútroštátneho i európskeho práva. V zmysle smernice č.
93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez právneho
podkladu, ale v danom prípade rozhodcovské konanie prebehlo na základe a v súlade so zákonom č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Záverom namietal, že exekučný súd už skúmal exekučný titul
pri rozhodovaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a keďže ho uznal za súladný so zákonom,
udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Položil otázku, čo viedlo súd k zastaveniu exekúcie,
keď počas jej trvania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdiť. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi prvostupňového súdu. Z daného titulu si
v tejto časti osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle
§ 219 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru
o tom, že predmetnú zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve.
Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je
ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo
zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného
postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo
skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom.
Nevyhnutné je preto aspoň rámcovo vymedziť, ktoré podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa
považujú za neprijateľné, pričom dôsledkom toho je, že sú neplatné.

Odvolací súd na základe uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým exekúciu zastavil,
potvrdil ako vecne správne.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .