{"guid": "228f3d33-994e-4796-8b4d-849303aad512:172f6a14-f673-4d85-8a74-e5fb571beb40", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3812207899.1", "spisova_znacka": "4CoP/98/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoP/98/2012 z 19. 9. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 19. septembra 2012, sp. zn. 4CoP/98/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3812207899.1", "identifikacne_cislo": "3812207899", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2012-09-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/36/#paragraf-72.odsek-1", "nazov": "§ 72 ods. 1 zákona č. 36/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/36/#paragraf-72.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2008/paragraf-72"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/36#paragraf-72"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/172f6a14-f673-4d85-8a74-e5fb571beb40", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3812207899.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3812207899.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3812207899.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 4CoP/98/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3812207899\nDátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3812207899.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov\nsenátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky C. Z., bytom Z., X.\nXX, zastúpenej JUDr. J. P., advokátkou, Z., M. G. XX/X proti odporcovi O. Z., bytom E. X., F. XXX/XX, o\nurčenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného\nsúdu Prievidza zo dňa 17. júla 2012, č. k. 8P/53/2012-44 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa      p o t v r d z u j e .\n\nOdporcovi náhradu trov odvolacieho konania       n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky o určenie príspevku\nna rozvedeného manžela. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že\nodporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil. Vychádzal zo zistenia, že\nmanželstvo účastníkov, uzavreté dňa 04.03.1989 v Prievidzi, bolo rozvedené rozsudkom Okresného\nsúdu Prievidza č.k. 10C 182/2010-25 zo dňa 08.03.2011. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom\n15.03.2011. Odporca počas rozvodového konania tvrdil, že stratil dôveru k navrhovateľke pre\nnedorozumenia, týkajúce sa hospodárenia s finančnými prostriedkami, čo vyústilo vo vzájomné\nodcudzenie. Navrhovateľka uznala nedorozumenia v oblasti hospodárenia, no od leta 2010 mala\npodozrenie, že odporca nadviazal známosť s I. F.. Odporca známosť poprel, pričom účastníci netrvali na\npreukazovaní týchto skutočností a s rozvodom manželstva súhlasili. V odôvodnení svojho rozhodnutia\nuviedol, že navrhovateľka pracovala v T. O. Z. s.d. od 25.04.2008 ako predavačka. Zamestnávateľ\ns ňou okamžite skončil pracovný pomer v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu\nporušenia pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom dňom 09.03.2011 na tom skutkovom základe,\nže počas práceneschopnosti dňa 11.02.2010 vykonal kontrolu na dodržiavanie liečebného režimu, a v\nčase o 21.30 hod. sa navrhovateľka nezdržiavala na lekárom určenom  mieste. Po okamžitom skončení\npracovného pomeru od 10.03.2011 je navrhovateľka evidovaná na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny\nv E. ako uchádzačka o zamestnanie doteraz. V T. O. Z. s.d. pracovala na dohodu o vykonávaní práce\nako pomocná sila a to v období od 17.06.2011 do 31.12.2011 a toho času od 15.03.2012 do 31.12.2012.\nJej priemerný zárobok je vo výške 85,45 eur mesačne. Býva u rodičov, ktorým prispieva na bývanie\nsumou 30 - 40 eur mesačne. Uhrádza cestovné do práce 20 eur mesačne a jej ďalšie nevyhnutné\nvýdavky sú na stravu 40 eur, drogériu 15 eur, obliekanie 20 eur, telefón do 25 eur, t.j. spolu 150-160\neur mesačne. Odporca po rozvode manželstva spolu s plnoletými synmi J. a P. zostal bývať v rodinnom\ndome rodičov. S rodičmi vedú spoločnú domácnosť, na chod domácnosti prispieva odporca sumou 200\neur mesačne. Pracuje ako šofér kamiónu, priemerný mesačný plat aj s diétami priznal v sume 800 -\n900 eur. Platí inkaso 121,16 eur a prispieva aj na palivové drevo. Má známosť s I. F.. Z vykonaného\ndokazovania mal preukázané, že navrhovateľka je nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o\n\nzamestnanie. Nebolo zistené, že by odmietla ponúknutú prácu. Pracuje v T. O. Z. s.d. na dohodu o\nvykonávaní práce, ako pomocná sila. V prípade potreby zastupuje zamestnancov čerpajúcich dovolenky.\nJej priemerný zárobok činí 85,45 eur mesačne. Je nemajetná a výživou odkázaná na odporcu. Odporca\nje zamestnaný, priznal priemerný zárobok aj s diétami v sume 800-900 eur mesačne. Odporca ďalšie\nvyživovacie povinnosti nemá, je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať navrhovateľke na\nprimeranú výživu. Konštatoval, že základným kritériom pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného\nmanžela sú dobré mravy. Dôvodom pre odopretie nároku  na výživu je konanie alebo opomenutie\nmanžela odkázaného na výživu, ktoré možno morálne hodnotiť negatívne. V konaní bolo preukázané,\nže s navrhovateľkou bol okamžite skončený pracovný pomer pre porušenie liečebného režimu počas\npráceneschopnosti dňom 09.03.2011. Ako predavačka vykonávajúca práce podľa pracovnej zmluvy\npred okamžitým skončením pracovného pomeru mala navrhovateľka príjem do 300 eur mesačne. Od\nokamžitého skončenia pracovného pomeru je nezamestnaná, pretože nenašla primerané zamestnanie.\nNachádza sa v zlej sociálnej situácii. Nebyť okamžitého skončenia pracovného pomeru, aj naďalej mohla\nnavrhovateľka pracovať ako predavačka a mala by dostatok finančných prostriedkov na svoju výživu.\nZlú sociálnu situáciu si spôsobila sama - porušením právnych povinností počas práceneschopnosti.\nPodľa názoru súdu tretia podmienka pre plnenie vyživovacej povinnosti odporcom, a to okolnosť, že\npriznanie výživného navrhovateľke musí byť v súlade s dobrými mravmi, nie je splnená, preto súd návrh\nnavrhovateľky ako neopodstatnený zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 72 ods. 1, 2, §\n75 ods. 2 Zákona o rodine.\n\nProti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, navrhla ho zmeniť tak, že\nodvolací súd jej návrhu vyhovie. Namietala nesprávne právne posúdenie veci. Uviedla, že súd prvého\nstupňa neprihliadol na jej obranu, že skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného\npomeru nezodpovedalo skutočnosti, čo v čase doručenia oznámenia o okamžitom skončení pracovného\npomeru u zamestnávateľa aj namietala. Poukázala na to, že disponuje písomnosťami, ktoré svedčia o\ntom, že v čase kontroly dodržiavania liečebného režimu bola na lekárskom vyšetrení. Ďalej namietala,\nže súd prvého stupňa však na tieto okolnosti neprihliadol, s poukazom na to, že nenapadla neplatnosť\nskončenia pracovného pomeru podaním na súde. K okolnostiam skončenia pracovného pomeru uviedla,\nže dňa 11.02.2010 vykonal zamestnávateľ kontrolu dodržiavania liečebného režimu, pri ktorej zistil, že v\nčase o 21.30 sa nenachádzala doma. Ihneď po doručení oznámenia o okamžitom skončení pracovného\npomeru predložila doklady o tom, že v čase kontroly zamestnávateľa bola na pohotovosti v Nemocnici s\npoliklinikou Prievidza, so sídlom v Bojniciach, o 17.59 hod. bola na vyšetrení v RDG ambulancii, o 19.04\nhod. na EKG, odkiaľ sa ešte vrátila do pohotovostnej ambulancie. Nevedela presne uviesť, o koľkej\nodtiaľ odišla, pretože tento doklad odovzdala zamestnávateľovi, a ani nevedela, koľko jej trvala cesta z\nBojníc do miesta bydliska vzdialeného 12 km, vracala sa však zrejme v čase, kedy bol zamestnávateľ na\nkontrole. Zamestnávateľ však k týmto námietkam neprihliadol. Žalobu o neplatné skončenie pracovného\npomeru nepodávala preto, že na to ani vtedy nemala dostatok finančných prostriedkov. Ďalej uviedla, že\naj po skončení pracovného pomeru pracuje pre T. O. Z. na základe dohody o vykonaní práce, čo svedčí\no tom, že tento zamestnávateľ bol s jej prácou a s jej pracovnou disciplínou spokojný.\n\nOdporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého\nstupňa ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že v odvolacom konaní nie je možné na okolnosti\nokamžitého skončenia pracovného pomeru u predchádzajúceho zamestnávateľa navrhovateľky\nprihliadnuť. Tieto okolnosti i dôkazy o nich boli navrhovateľke známe aj počas prvostupňového\nkonania, tieto v tomto štádiu konania neuplatnila napriek poučeniu súdu, že na neskôr označené\ndôkazy sa neprihliada. Odhliadnuc od tohto následku označil tvrdenia navrhovateľky za nepravdivé.\nPoukázal na to, že navrhovateľka dlhodobo maródovala, pričom pracovala v predajni potravín v mieste\nbydliska, teda v ich obci, a to, že navrhovateľka pri kontrole dodržiavania liečebného režimu dňa\n11.02.2010 sa nenachádzala na lekárom určenom mieste počas práceneschopnosti, nebol zriedkavý\nprípad. Navrhovateľka počas práceneschopnosti sa nachádzala na rôznych miestach, ktoré nesúviseli\ns liečebným režimom, navštevovala pohostinstvá, rôznych známych, u ktorých sa neliečila, skôr\nnaopak, pričom v predajni ostatné predavačky nestíhali s prácou. Zamestnávateľovi navrhovateľky\nboli tieto skutočnosti známe, a keď to už bolo neúnosné, bolo pristúpené ku kontrole liečebného\nrežimu navrhovateľky. Ak sa teda navrhovateľka počas kontroly nenachádzala doma, hoci z miesta\núdajného vyšetrenia v ambulancii mala dostatok času prísť domov, porušila liečebný režim. Podľa jeho\nvedomostí však domov nešla, ale išla opäť ku svojej známej do obce L., pričom cez ich obec z Bojníc\nmusela prejsť, pretože inak sa do L. nemohla dostať. Ďalej uviedol, že má vedomosť aj o tom, že\n\nkontrola zistila, že navrhovateľka sa nachádza práve u svojej známej v obci L., ktorá zhodou okolností\nbola tiež práceneschopná ako pracovníčka T. O. Z., ale na rozdiel od navrhovateľky táto bola doma,\nteda v mieste určenom na liečenie počas práceneschopnosti. Mal za to, že v súčasnosti by sa súd\nnemal ani zaoberať okamžitým skončením pracovného pomeru navrhovateľky, pretože zamestnávateľ i\nnavrhovateľka majú priame vedomosti, prečo k takémuto mimoriadnemu skončeniu pracovného pomeru\ndošlo a navrhovateľka takéto skončenie predsa akceptovala, pretože nepodala žalobu o neplatnosť\nokamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré konanie je oslobodené od platenia súdneho poplatku.\nSama sa tak pripravila nezodpovedným správaním o vhodné zamestnanie, ktoré mala v ich obci a do\npráce mala z miesta vtedajšieho bydliska 400 metrov. Priznanie príspevku na výživu na rozvedenú\nmanželku by teda v danej veci bolo v rozpore s dobrými mravmi.\n\nKrajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§\n212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky\nnie je dôvodné.\n\nOdvolací  súd sa podrobne zaoberal všetkými rozhodujúcimi otázkami, ktoré boli v odvolaní vznesené, a\nv plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Na základe toho\nsi aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozsudku dodáva:\n\nÚčastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených\ndôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie\nnevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Vo veciach, v ktorých konanie možno začať\naj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o\nosvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností\na družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu,\nhoci ich účastníci nenavrhli (§ 120 ods. 2 O.s.p.).  Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže\nosvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.). Súd je povinný\nokrem vecí podľa § 120 ods. 2  poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť\nskôr, ako vyhlási rozhodnutie vo veci samej, pretože na dôkazy označené a predložené neskôr súd\nneprihliada (§ 120 ods. 4 O.s.p.). Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd\nvytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť\n(povinnosť uviesť dôkazy na preukázanie ich tvrdení). Ustanovenie § 120 ods. 4 O.s.p. ukladá súdu\npovinnosť poučiť účastníkov o tom, že všetky dôkazy musia predložiť alebo musia označiť ešte pred\nvyhlásením rozhodnutia vo veci samej, a tiež o tom, že na dôkazy označené a predložené neskôr sa\nnebude prihliadať.\n\nV prejednávanej veci navrhovateľka na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 17.07.2012 uviedla,\nže nepopiera, že so zamestnávateľom T. O. Z. bol s ňou ukončený pracovný pomer pre porušenie\npracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom a že u tohto zamestnávateľa zarábala 270 - 300 eur\nmesačne netto. Účastníkom na uvedenom pojednávaní bolo dané poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,\nobaja účastníci uviedli, že návrhy na doplnenie dokazovania nemajú. Súd prvého stupňa po záverečných\nrečiach účastníkov vyhlásil dokazovanie za skončené. Pokiaľ za tejto situácie navrhovateľka spochybnila\nokolnosti ohľadne jej okamžitého skončenia pracovného pomeru a v odvolaní namietala, že súd prvého\nstupňa nevykonal riadne dokazovanie ohľadne okolností okamžitého skončenia jej pracovného pomeru\ntým, že nevyhodnotil skutočnosť, že v čase kontroly bola na lekárskom vyšetrení, odvolací súd má\nza to, že navrhované dokazovanie nebolo možné vykonať. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že v danom\nprípade navrhovaným dôkazom nebol dôkaz týkajúci sa podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,\nvylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu (§ 205a ods. 1 písm. a/ O.s.p.), ani dôkaz,\nktorým by malo byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci samej (§ 205a ods. 1 písm. b/ O.s.p.); odvolateľ bol riadne poučený podľa §\n120 ods. 4 O.s.p. (§ 205a ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Nešlo ani o dôkaz, ktorý bez svojej viny nemohla\nnavrhovateľka označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 písm. d/\nO.s.p.); keď navrhovateľka mala dostatok možností tvrdiť okolnosti v prvostupňovom konaní, uvádzané v\nodvolaní. Pokiaľ sa týka námietky navrhovateľky, uvádzanej v odvolaní, že nepodala žalobu o neplatnosť\n\nokamžitého skončenia pracovného pomeru pre nedostatok prostriedkov, odvolací súd poukazuje na\ntú skutočnosť, že navrhovateľ je v takomto konaní oslobodený od súdnych poplatkov. Za situácie, že\nnavrhovateľka akceptovala okamžité skončenie pracovného pomeru, nie je ani dôvod, aby sa odvolací\nsúd v danej veci zaoberal dôvodmi skončenia tohto pracovného pomeru v danej veci.\n\nZ týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219\nods. 1 O.s.p. potvrdil.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.\ntak, že úspešnému odporcovi náhradu týchto trov nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie      n i e      j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8P/53/2012", "guid": "5c5c1c68-2486-48ba-89ee-5b373328f465:b13c6df2-faa0-4fe0-97ae-51a9fa9d065f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}