Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Cob/116/2011 z 27. 11. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 27. novembra 2012, sp. zn. 8Cob/116/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:3710204397.1
Krajský súd Trenčín | 8Cob/116/2011 | ECLI:SK:KSTN:2012:3710204397.1 | 2012-11-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 269 ods. 2 ObZ, § 582 ods. 1 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5edd3223-fd27-4be0-94f1-825ba485ecc9
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3710204397.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/116/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3710204397
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3710204397.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Čekanovej a členov
senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ondreja Gáboríka v právnej veci žalobcu: Chudovský, a.s.,
Žilinská 790/17, Považská Bystrica, IČO: 31 564 682, právne zastúpený R.. T. N., advokátom, AK so
sídlom N.XXX/XX, T. F. proti žalovanému MEGAWASTE SLOVAKIA, s.r.o. so sídlom ul. Nová 134,
Považská Bystrica, IČO: 36265144, právne zastúpený R.. N. F., E. W.. A. Q. XX/X, T. F. o určenie
neplatnosti výpovede, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k.
9Cb/117/2010-200 zo dňa 11. mája 2011 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd    m e n í   rozsudok súdu prvého stupňa tak, že určuje, že výpoveď zo dňa 25.02.2010 zo
zmluvy na poskytnutie služieb č. 001/2008 zo dňa 06.01.2008 v znení dodatku č. 1 zo dňa 01.11.2008
j e    n e p l a t n á .

Žalovaný je   p o v i n n ý   zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania v sume 99,50
eur titulom súdneho poplatku a v sume 378,25 eur titulom trov právneho zastúpenia, ako aj náhradu
trov odvolacieho konania v sume 99,50 eur titulom súdneho poplatku a v sume 292,15 eur titulom trov
právneho zastúpenia k rukám R.. T. N., advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa  zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia
neplatnosti výpovede zo zmluvy na poskytnutie služieb č. 001/2008 zo dňa 25.02.2010 danej mu
žalovaným. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 476,35
eur na účet jeho právnej zástupkyne. Rozhodnutie odôvodnil tak, že zmluvu č. 001/2008 uzavretú
dňa 06.01.2008 posúdil podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. ako inominátnu zmluvu a keďže Obchodný
zákonník nemá rámcovú úpravu výpovede, preto aplikoval na daný obchodno-záväzkový vzťah ust.
§ 582 Obč. zák. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že vypovedať je možné len zmluvu na dobu
neurčitú a dôvodil, že uvedené  nemožno vyvodiť zo zákonného znenia úpravy výpovede, naviac ide
o obchodno-záväzkový vzťah, v ktorom je daná široká zmluvná voľnosť medzi zmluvnými stranami.
Ak si účastníci konania dohodli túto formu ukončenia zmluvného vzťahu považoval ju za platnú, lebo
jej dojednanie neodporuje žiadnemu ustanoveniu Občianskeho zákonníka ani Obchodného zákonníka.
K tvrdenému neuvedeniu dôvodu výpovede, a tým jej neplatnosti uviedol, že dôvod výpovede, nebol
účastníkmi konania dojednaný a keďže toto nie je ani právnym predpisom určené, je možné dať
výpoveď len odvolaním sa na ustanovenie zmluvy, ktoré upravuje dôvody výpovede (čl. VIII. ods.
8.3 zmluvy). Žalovanému zo zmluvy, ani zo zákona nevyplývala povinnosť pred vypovedaním zmluvy
upomínať žalobcu na riadne plnenie zmluvy. Za nerelevantnú považoval skutočnosť, že žalovaný dal
žalobcovi výpoveď zo zmluvy už dňa 30.11.2009, ktoré následne vzal späť s tým, že nie je dôvodná
a k tejto skutočnosti neprihliadol. V tejto výpovedi neboli uvedené žiadne dôvody,  preto konštatoval,
že nemohol objektívne posúdiť, či bola daná z rovnakých alebo iných dôvodov, ako výpoveď zo dňa



25.02.2010 a neskúmal ani dôvod, pre ktorý bola ním výpoveď vzatá späť. Žalobcom namietanú
skutočnosť, že výpoveď zo dňa 25.02.2010 je neurčitá a ako právny úkon trpí vadou, ktorou je jeho
neurčitosť a nezrozumiteľnosť posúdil z hľadiska ust. § 37 Obč. zák.  Konštatoval, že pokiaľ je vo
výpovedi uvedený článok VII. namiesto článku VIII. zmluvy, evidentne ide o pisársku chybu, ktorá
nerobí tento úkon neplatným, lebo jeho význam je v tomto prípade nepochybný. Pri posúdení plnenia
zmluvných povinností žalobcom vychádzal z predmetu zmluvy a to poskytovanie plnenia žalobcom
vo vývoze dohodnutého počtu kontajnerov a dohodnutého maximálneho počtu vývozov. Stotožnil sa s
argumentáciou žalovaného, ktorý sa domáhal dodržiavania periodicity vývozu a množstva vyvezených
kontajnerov a teda plnenia v maximálne dohodnutom množstve vývozu a počtu kontajnerov. Mal za
preukázané, že žalobca uvedené neplnil. Neprihliadol k obrane žalobcu, že neuskutočnené vývozy
kontajnerov nefakturoval, ani na skutočnosť, že niektoré druhy kontajnerov vyvážal nad rámec zmluvne
dohodnutej periodicity vývozu, ako aj množstva nádob. Mal za to, že jeho argumentácia s ohľadom
na list, ktorým sa domáhal zmeny zmluvy a dodatku č. 1, a to zvýšenia počtu vývozov a počtu
kontajnerov, práve v mestských častiach, v ktorých podľa doloženej špecifikácie odvoz nevykonával,
pretože kontajnery neboli zaplnené, je rozporuplná a preto účelová. Konštatoval, že žalovaný v konaní
uniesol dôkazné bremeno a preukázal opakované evidentné porušenie zmluvných povinností zo strany
žalobcu, a tým aj naplnenie zmluvne dohodnutého ustanovenia čl. VIII. bod 8.3 zmluvy. Toto porušenie
zmluvných povinností zo strany žalobcu spočívalo v tom, že napriek opakovaným upomienkam zo strany
žalovaného nevyvážal v určitých mestských častiach Považskej Bystrice kontajnery na separovaný
odpad - sklo vôbec, a ani v dohodnutom maximálnom počte a nedodržal dohodnutý počet vývozov
kontajnerov na separovaný odpad. Z týchto  dôvodov žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalobcu, ktorý nebol v konaní úspešný, zaviazal ich žalovanému zaplatiť
v plnej výške.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhoval, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zmenil, žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal k náhrade prvostupňového a odvolacieho
konania. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil tým, že použil nesprávny
právny predpis. Poukázal na to, že predmetná zmluva č. 001/2008 zo dňa 06.01.2008 bola uzavretá na
dobu určitú do dňa 01.01.2011. Dojednanie výpovede v čl. VIII. bod 8.3 zmluvy, podľa právnej úpravy
výpovede upravenej v § 582 O.z., ktoré je kogentným ustanovením, a v zmysle ktorého je možné
vypovedať iba zmluvu uzavretú na dobu neurčitú, je podľa jeho názoru neplatným zmluvným dojednaním
v zmysle § 39 O.z. Rozpor tohto dojednania so zákonom (§ 582 O.z.) spôsobuje, že výpoveď žalovaného
zo dňa 25.02.2010 je neplatná a nespôsobuje zánik zmluvy. Je názoru, že predmetná zmluva mohla
zaniknúť okrem dohody účastníkov, uplynutím času a odstúpením od zmluvy. V prípade, že by si odvolací
súd neosvojil jeho názor ohľadom vyššie tvrdenej neplatnosti výpovede, z opatrnosti sa pridržiaval
svojej argumentácie pred súdom prvého stupňa, že text výpovede je neurčitý a nepreskúmateľný. Z
textu výpovede nie je zrejmé, aké údajne opakované porušenie povinností žalobcom vyplývajúcich z
predmetnej zmluvy, bolo dôvodom výpovede. Keďže absentuje konkretizácia zmluvných povinností,
ktoré žalobca porušil, je výpoveď neplatná. Nemôže sa preto stotožniť s právnym názorom súdu prvého
stupňa, že uvedenie dôvodu výpovede nie je podmienkou jej účinnosti. Vzhľadom na zmysel a účel
ust. § 582 O.z., je nevyhnutné osvedčiť nezameniteľne a dostatočne určito existenciu výpovedného
dôvodu, t.j., je potrebné vzhľadom na prípadnú objektívnu preskúmateľnosť dôvodnosti výpovede
uviesť konkrétny dôvod porušenia zmluvných povinností. Je názoru, že výpoveď žalovaného zo dňa
25.02.2010 je neurčitá vzhľadom na absenciu konkretizácie výpovedného dôvodu a je neprípustné
spätne preukázať dôvody, ktoré viedli k jej podaniu. Nakoniec z odôvodnenia napadnutého rozsudku ani
nie je zrejmé, z ktorých vykonaných dôkazov mal súd prvého stupňa preukázané porušenie jednotlivých
zmluvných povinností  zo strany žalobcu. Pokiaľ súd prvého stupňa konštatoval porušenie predmetnej
zmluvy žalobcom v nedodržaní periodicity vývozu kontajnerov na separovaný zber a ich počet zmluvne
dohodnutý v čl. IV. dodatku č. 1 zo dňa 01.11.2008 k zmluve, tak k takému záveru dospel nesprávnym
výkladom vôle zmluvných strán, keď tzv. predpokladaný maximálny počet vývozu smetných nádob
si nesprávne vyložil ako  presný konečný a nemenný kvantitatívny údaj. Zo znenia čl. VI. bod 6.1
zmluvy v znení dodatku č. 1 vyplýva, že v uvedenom cenníku služieb a v tabuľkovom znení je uvedený
predpokladaný maximálny počet smetných nádob a predpokladaný maximálny počet vývozov smetných
nádob. Z takého vyjadrenia vôle zmluvných strán nie je možné dospieť k záveru, že bol dohodnutý
pevný počet smetných nádob a pevný harmonogram ich vývozu. Dôvodom formulácie predpokladaného
harmonogramu bol charakter plnenia, nakoľko v prímestských častiach v období vykurovacej sezóny
občania jednotlivé odpady (plasty, papier) vôbec neseparovali. Keďže žalovaný nikdy nenamietal, ani



nereklamoval množstvá vyvezených smetných nádob, ktoré boli uvedené v prílohách faktúr, tieto riadne
uhrádzal, je názoru, že jeho obrana o nedodržaní maximálneho počtu smetných nádob aj maximálneho
počtu ich vývozov, je účelová a nie je daný dôvod (nedodržanie harmonogramu) výpovede zo dňa
25.02.2010.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdiť ako vecne správny. K odvolacím dôvodom žalobcu uviedol, že sa stotožňuje so záverom súdu
prvého stupňa o aplikovateľnosti § 582 O.z. na danú vec a to z dôvodu absencie úpravy výpovede
v Obchodnom zákonníku. V tomto právnom predpise nie je stanovená povinnosť uviesť do výpovede
zmluvy dôvody výpovede, preto sa on, žalovaný vo výpovedi odvolal na znenie článku a konkrétneho
bodu, podľa ktorého dal predmetnú výpoveď žalobcovi. Z tohto ustanovenia zmluvy je zrejmé, že
žalobcovi vypovedal zmluvu z dôvodu namietaného porušenia povinnosti dodávateľa, ktoré boli zmluvou
zrozumiteľne vymedzené. Opätovne poukázal na to, že žalobcovi dal výpoveď riadnym spôsobom
v zmysle dohodnutých podmienok inominátnej zmluvy uzavretej v režime Obchodného zákonníka, v
ktorom majú zmluvné strany vo všeobecnosti väčšiu voľnosť úpravy svojich obchodno-záväzkových
vzťahov a preto ju považuje za platnú. K žalobcom namietanej absencii konkrétnych porušení zmluvných
povinností vo výpovedi uviedol, že samotná zmluva takúto povinnosť zmluvným stranám neukladá a
neukladá to ani žiadny iný zákon. Podľa jeho právneho názoru, strany sporu pri dojednaní zmluvy a
jej ustanovení túto uzavreli s plným vedomím o jej obsahu a v slobodnej vôli, pričom v rámci tejto
zmluvnej voľnosti pri dojednávaní podmienok muselo byť obom stranám zrejmé, že pri možnom podaní
výpovede, ktorá by nemala dôvody v zmysle ustanovení zmluvy, by druhá strana bola povinná znášať
nepriaznivé následky. On nemal záujem podávať žalobcovi bezdôvodnú výpoveď a ako dôvod výpovede
poukázal na ustanovenie hovoriace o porušení zmluvných povinností. Žalobcom namietanú neurčitosť
rozsudku vo výklade prejavu vôle zmluvných strán, odôvodnil jeho účelovou obranou. Má za to,  že on
pred súdom prvého stupňa dostatočne vyjadril svoju vôľu a pohnútky konania a tieto boli aj správne
pochopené. Predmet zmluvy spočíva v plnení žalobcu - vývozu kontajnerov s odpadom, ktorých počet
bol zmluvne dohodnutý v prílohe č. 1 k zmluve a následne dodatkom č. 1. Stotožňuje sa s výkladom vôle
zmluvných strán, ktorú vykonal súd prvého stupňa, ktorý vyvodil, že voľbou zmluvných strán bolo pri
uzatváraní zmluvy stanoviť si počet vývozov za určité obdobie (mesiac), ktoré môže žalovaný od žalobcu
požadovať a ktoré môže žalobca pre žalovaného vykonať, pri zachovaní práva žalobcu tieto vývozy
časovo zaradiť podľa možnosti, požiadaviek a predložiť harmonogram. Pripomenul, že harmonogram
netvoril súčasť zmluvy a on žalovaný sa vo výpovedi na tento neodvolával. Počet vývozov je v
tabuľke číselne vyjadrený. Pri odchýlke, kedy žalobca preukázateľne v určitých lokalitách a pri určitých
komoditách opakovane nevykonal žiadny vývoz, je takéto konanie jednoznačne porušením zmluvy. Po
predchádzajúcich upozorneniach žalobcu na porušenie zmluvy mu dal výpoveď, hoci samotná zmluva
mu neukladala povinnosť upozorňovať žalobcu na porušenie zmluvy. Na záver uviedol, že nemal dôvod
reklamovať žalobcom vykonané činnosti, on namietal kvalitu vývozov a na uvedené predložil dôkazy.
Pokiaľ žalobcovi dal výpoveď, využil svoje právo dohodnuté v zmluve, lebo v tomto prípade došlo k
porušeniu zmluvy.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., s nariadením pojednávania podľa § 214 ods. 1
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 06.01.2008 zmluvu o poskytovaní
služieb č. 001/2008 podľa § 269 ods. 2 Ob.z. s názvom „Služby v oblasti nakladania s komunálnym
odpadom - separovaný zber“. Predmet zmluvy bol upravený v čl. II. zmluvy, body 2.1,   2.1.1 a 2.1.2, v
zmysle ktorých odberateľ (žalovaný) požaduje poskytnutie služieb od dodávateľa (právny predchodca
žalobcu Chudovský s.r.o.) v oblasti nakladania s komunálnym odpadom - separovaný zber, podľa
súčasne stanoveného systému zberu komunálneho odpadu v súlade s platným VZN v nasledovanom
rozsahu činnosti: zber a vývoz kontajnerov na separovaný zber od pôvodcov odpadu v mieste jeho
pôvodu zhromaždeného (umiestneného) v nádobách.

Žalovaný výpoveďou zo dňa 25.02.2010 vypovedal žalobcovi zmluvu č. 001/2008 zo dňa 06.01.2008,
ktorú odôvodnil čl. VIII. odsek  8.3 zmluvy.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie platnosti výpovede zo zmluvy zo dňa 25.02.2010 s
ohľadom na odvolacie dôvody žalobcu.



Odvolací súd prejednaním veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne právne posúdil
predmetný obchodno-záväzkový vzťah medzi účastníkmi ako inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2
Ob.z. Tiež prvostupňový súd správne konštatoval, že žalobca má v zmysle § 80 písm. c/ naliehavý právny
záujem na tomto konaní, nakoľko sa mieni domáhať proti žalovanému nárokov z porušenia záväzkového
vzťahu. Bez určenia, že výpoveď zo zmluvy zo dňa 25.02.2010 daná žalobcovi je platná alebo nie je,
by sa jeho postavenie pri uplatňovaní ďalších nárokov stalo správne neistým. Správne na daný právny
vzťah, ktorý podlieha režimu Obchodného zákonníka súd prvého stupňa aplikoval ust. § 582 ods. 1
O.z. upravujúceho predčasné ukončenie zmluvného vzťahu výpoveďou s ohľadom na skutočnosť, že
Obchodný zákonník nemá rámcovú úpravu výpovede. Keďže ust. § 582 O.z. má dispozitívnu povahu,
umožňuje predčasne vypovedať zmluvu uzavretú na dobu určitú. Vypovedateľnosť zmluvy uzavretej na
dobu určitú, musí však vyplývať buď zo zmluvy alebo zo zákona.

V danej veci si zmluvné strany v čl. VIII. ods. 8.2 zmluvy dohodli predčasné ukončenie záväzkového
vzťahu výpoveďou.

Podľa čl. VIII. ods. 8.3 predmetnej zmluvy, každá zmluvná strana môže zmluvu vypovedať i jednostranne,
v prípade opakovaného neplnenia povinností vyplývajúcich z ustanovení tejto zmluvy.

Z uvedeného vyplýva, že dôvod výpovede nebol v zmluve špecifikovaný a povinnosti žalobcu ako
dodávateľa vyplývajúce zo zmluvy  boli upravené mimo čl. II. v čl. IV. ods. 4.1, 4.2, 4.3, 4.8, 4.9, čl. V.
ods. 5.1, 5.3, čl. VI. ods. 6.5.

Súd prvého stupňa sa nesprávne vysporiadal s dôvodom výpovede a to s platnosťou zmluvných
dojednaní v čl. VIII. bod 8.3 v znení ako je uvedené vyššie a v dodatku č. 1 čl. VI. ods. 6-1 - cenník
služieb a práce pre vývoz kontajnerov na separovaný zber v meste Považská Bystrica a integrovaných
obcí na r. 2008 zo dňa 01.11.2008, ktorý pri jednotlivých typoch smetných nádob určoval predpokladaný
maximálny počet a pri periodicite vývozu za rok predpokladaný maximálny počet.

Odvolací súd dospel k záveru, že čl. VIII. odsek 8.3 je neurčitý, lebo nevymedzuje presne a jednoznačne,
porušenie ktorých konkrétnych povinností možno uplatniť zo strany odberateľa ako výpoveď voči
dodávateľovi.

Taktiež dodatok č. 1 má v čl. VI. ods. 6 ods. 6.1 neurčité dojednanie. Pojem „predpokladaný max.
počet smetných nádob a max. počet vývozov za rok „ odvolací súd vyložil tak, že tento pojem
neznamená záväzný a presný počet, či už smetných nádob alebo vývozov za rok. Keďže účastníci
konania si  nestanovili minimálny počet smetných nádob a vývozov, znamená to, že žalobca v
každom prípade mohol počet smetných nádob a vývozov zrealizovať menej ako maximálny počet. Obe
vyššie uvedené dojednania sú neurčité a pokiaľ ide o neurčitosť dojednania dôvodov výpovede, tak
toto umožnilo žalovanému až v konaní špecifikovať porušenie povinnosti odberateľa na opakované
porušenia povinnosti dodávateľa v periodicite vývozov a počte smetných nádob. Podľa dojednania v čl.
VIII. bod 8.3 zmluvy, sa však malo jednať o opakované porušenie všetkých povinností žalobcu, ktoré mu
zo zmluvy vyplývali, čo však žalovaný vôbec netvrdil.

Podľa § 37 ods. 1 O.z., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Predmetnému zmluvnému dojednaniu (čl. VIII. odsek 8.3 zmluvy a dodatku č. 1 v čl. VI ods. 6.1)
absentujú podstatné náležitosti právneho úkonu - určitosť a zrozumiteľnosť. Vada právneho úkonu
spočívajúca v neurčitosti a nezrozumiteľnosti sa nedá odstrániť ani podľa výkladových pravidiel
stanovených v § 266 ods. 1,2,3 Ob.z., preto dovolací súd dospel k záveru, že sú neplatné.  Je potrebné
zdôrazniť, že pre prípad, ak by čl. VIII. Ods. 8.3 bol platný, tak potom by žalovaný nepreukázal opakované
neplnenie povinností vyplývajúcich z ustanovení tejto zmluvy. Tiež by nepreukázal nedodržanie
periodicity vývozov smetných nádob, lebo zmluvne nebol dohodnutý minimálny počet vývozov a
kontajnerov, takže žalobca počty vývozov a predmetných nádob neporušil.

Odvolací súd s ohľadom na uvedené, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220
O.s.p. a určovacej žalobe vyhovel, lebo výpoveď s ohľadom na neplatné zmluvné dojednanie v čl. VIII.
ods. 8.3 a dodatku č. 1 bod VI. ods. 6.1. je neplatná.



Žalobca bol v konaní úspešný, preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. má právo na náhradu trov konania pred
súdom prvého stupňa v plnej výške 477,75 eur (súdny poplatok za návrh 99,50 eur, trovy právneho
zastúpenia v sume 378,25 eur za 5 úkonov právnej služby - príprava a prevzatie veci, podanie
žaloby, písomné vyjadrenie, na ktoré bol súdom prvého stupňa vyzvaný, účasť na pojednávaniach dňa
11.11.2010 a 11.05.2011, 5x paušálnu náhradu, 20% DPH).

Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd priznal žalobcovi v sume 99,50 eur - súdny poplatok za
odvolanie a trovy právneho zastúpenia v sume 292,15 eur (za 3 úkony právnej služby, odvolanie, účasť
na pojednávaní dňa 28.11.2012, ktoré trvalo od 9.00 hod. do 11.25 hod., takže bola priznaná 2x odmena
podľa § 14 ods. 1 písm. c/ Vyhl. MS SR 655/2004 Z.z., 2x paušálna náhrada, náhrada za stratu času za
2 polhodiny, cestovné osobným motorovým vozidlom, 20% DPH) podľa Vyhl. MS SR 655/2004 Z.z. , §
14 ods. 1 písm. b/, písm. c/, § 15 písm. a/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 písm. a/.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.