Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/31/2011 z 9. 1. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 9. januára 2012, sp. zn. 5Co/31/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:3508200695.2 Krajský súd Trenčín | 5Co/31/2011 | ECLI:SK:KSTN:2012:3508200695.2 | 2012-01-09 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: § 120 ods. 4 OSP, § 182 ods. 1 zákona č. 311/2011 Z. z., § 224 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2c5bd9d1-9a1f-4337-a56e-3020f234a41c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3508200695.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/31/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3508200695
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3508200695.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Stanislavy Markovej v právnej veci navrhovateľa: C. P. - A., miesto podnikania
H. XXX, O.: XX XXX XXX, zast. E.. W. R., bytom F. E. F. R., D. č. XX proti odporcovi: D. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. A. č. XX, o zaplatenie 3.551,75 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 5. augusta 2010, č.k. 5C/201/2008 -
58, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 3.551,75 Eur do 15
dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 213,10
Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu
k zaplateniu sumy 3.551,75 Eur na tom právnom základe, že odporca bol jeho zamestnancom a na
základe uzavretej dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovedal za schodok na zverených hodnotách.
Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 182 ods. 1,
3, § 186 ods. 1, 2 Zákonníka práce, kedy z vykonaného dokazovania bolo zistené, že návrh bol
podaný dôvodne. Na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovedal odporca ako zamestnanec
navrhovateľa podľa ustanovenia § 182 Zákonníka práce za schodok na tržbách za rozvezený tovar.
Vznik schodku vo výške 107.000,- Sk bol v konaní jednoznačne preukázaný. Vzhľadom na to je
zodpovednosť odporcu za vzniknutý schodok daná a nie je možné ani obmedzenie v rozsahu náhrady
škody podľa § 186 ods. 2 Zákonníka práce, pretože sa jedná o zodpovednosť za schodok na zverených
hodnotách. Odporca nepreukázal, že by schodok vznikol čo i len sčasti bez jeho zavinenia a preto je
jeho zodpovednosť daná v plnom rozsahu. Ponechanie tak vysokej hotovosti v neuzamknutom vozidle
predstavuje natoľko ľahkovážne a nezodpovedné konanie odporcu, že nedostatok zavinenia na jeho
strane neprichádza do úvahy. Neobstojí argument odporcu o nemožnosti sústavného zamykania vozidla
pri každej vykládke. Jednoduchý a časovo nenáročný úkon zamknutia a odomknutia oboch dverí vozidla
pri každej vykládke nemožno považovať pri výške prepravovanej hotovosti a pri vysokej účinnosti tohto
spôsobu zabezpečenia za činnosť, ktorú by nebolo možné objektívne od odporcu požadovať. Ani tvrdený
nedostatok zabezpečenia peňazí trezorom umiestneným vo vozidle nie je okolnosťou, ktorá by mohla
vylúčiť, prípadne znížiť mieru zavinenia odporcu. Rovnako trezor by musel odporca ako vodič zamykať a
odomykať pri každej vykládke. Pokiaľ teda nezamykal vozidlo, je namieste sa domnievať, že z rovnakou
ľahkovážnosťou by nezamykal ani trezor vo vozidle. Naviac samotné zamknutie kabíny vozidla považuje
súd za dostatočné zabezpečenie hotovosti na čas, kedy posádka vykladá tovar a je teda v blízkosti
vozidla. Nie je preto namieste považovať neexistenciu trezoru vo vozidle za nedostatok podmienok na



strane zamestnávateľa a znižovať tým mieru zavinenia odporcu. Keďže odporca zodpovedá za vzniknutý
schodok, nepreukázal, že schodok vznikol čo i len čiastočne bez jeho zavinenia a tento ani po viacerých
upomienkach nenahradil, súd ho zaviazal k tejto povinnosti v celom rozsahu v zmysle podaného návrhu.
Vzhľadom na výšku uloženej povinnosti predĺžil súd zákonnú trojdňovú lehotu na zaplatenie až na 15
dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a
navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný, bola priznaná náhrada trov konania v sume 213,10 Eur,
ktorá predstavuje navrhovateľom zaplatený súdny poplatok z návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, ktorý namietal, že po odcudzení finančnej hotovosti
vo výške 3.551,75 Eur (107.000,- Sk) toto nahlásil ako krádež na polícii a zároveň majiteľovi firmy. Majiteľ
firmy vec neriešil a zároveň ho nenapadlo, aby sa spravila obhliadka auta a zobrali odtlačky prstov v deň,
kedy sa tak stalo. On ako vodič si nevie vysvetliť, prečo neboli brané odtlačky aj z kabíny vozidla. Vozidlo
je dostatočne vysoké, kde by sa žiadna osoba nedostala bez toho, aby sa chytila niečoho v kabíne.
Vyslovil preto presvedčenie, že prehliadka vozidla nebola dostačujúca, za čo je na vine majiteľ firmy.
Opätovne poukázal na tú skutočnosť, že keby bol zabudovaný trezor pevne vo vozidle, ktorý by mal svoj
kód, bolo by problém ho vytrhnúť a tiež otvoriť. Poukázal na tú skutočnosť, že je si istý, že vozidlo bolo
zamknuté a v panike ho zmiatlo, že vozidlo bolo odomknuté, pretože našiel pravé dvere odomknuté. Z
toho teda vyplýva, že cudzia osoba zrejme mala kľúče a preto boli dvere odomknuté. Nevidí preto dôvod
k tomu, prečo by mal niečo zaplatiť navrhovateľovi a zároveň aj zaplatiť poplatok vo výške 213 Eur.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na tú skutočnosť, že tvrdenia odporcu nie sú pravdivé. Odporca
nahlásil krádež navrhovateľovi a aj polícii, čo bolo jeho povinnosťou. To, že polícia urobila obhliadku
na ďalší deň, nebolo ovplyvnené navrhovateľom. Pokiaľ obhliadka podľa názoru odporcu nebola
dostačujúca, toto jeho tvrdenie je nezmyselné, keďže obhliadku vykonávala polícia. Jeho tvrdenie,
že vozidlo bolo uzamknuté, nie je v súlade s jeho predchádzajúcim tvrdením, kedy potvrdil, že k
odcudzeniu sumy 107.000,- Sk došlo z neuzamknutej kabíny vozidla. Preto považuje odvolanie odporcu
za neopodstatnené, keďže krádež bola spôsobená tak, ako bolo preukázané počas konania pred
okresným súdom. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že navrhovateľ po odcudzení predmetnej hotovosti
bol nútený z úverových prostriedkov okamžite dlžnú čiastku uhradiť spoločnosti, pre ktorú rozvoz
zabezpečoval. Z úveru bol nútený platiť vysoké úroky a napriek tomu, že odporca mal podpísanú
hmotnú zodpovednosť, aj dohodu o zrážkach zo mzdy, v ktorej dlh zo spôsobenej škody v celej výške
uznal, do dnešného dňa nezaplatil ani časť zo spôsobenej škody. Dôvody, prečo by odporca nemal byť
zodpovedný za škodu uvádza až po vydaní rozhodnutia vo svojom odvolaní. Z tohto je teda zrejmé, že
účelom podania odvolania je iba úmyselné zavádzanie súdu.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2
O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu
prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Súd prvého stupňa zistil vo veci dostatočný skutkový stav veci, vec po právnej stránke správne posúdil
a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že v prípade dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanca
organizácie, organizácia nemá povinnosť preukazovať, že pracovník zavinil schodok. Jej povinnosťou
je dokázať, že vznikol schodok a že bola uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti so žalovaným
pracovníkom. Ak hmotne zodpovedný pracovník preukáže, že schodok alebo jeho časť nezavinil,
nie je povinný škodu, prípadne jej časť nahradiť. Dôvody zbavenia sa zodpovednosti za schodok,
prípadne jeho časti, môžu byť rôzne. Schodok môže vzniknúť aj udalosťou, ktorú nikto nezapríčinil.
Pracovník sa môže zbaviť zodpovednosti celkom alebo sčasti aj vtedy, ak preukáže, že schodok vznikol
nedbanlivosťou niekoho iného. Pracovník sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti aj vtedy, ak
preukáže, že schodok vznikol tým, že mu organizácia nevytvorila primerané podmienky.



V prejednávanej veci je nepochybné, že navrhovateľ uniesol svoje dôkazné bremeno, nakoľko
preukázal, že odporca bol s ním v pracovnoprávnom vzťahu, zároveň mal uzatvorenú dohodu o hmotnej
zodpovednosti a zároveň preukázal, že mu vznikol schodok vo výške 107.000,- Sk, čo činí v prepočte
žalovanú čiastku 3.551,75 Eur.

Na rozdiel od navrhovateľa je to práve odporca, ktorý v prejednávanej veci neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal, že by sa mohol svojej zodpovednosti za vzniknutý schodok zbaviť. Pokiaľ došlo k
odcudzeniu finančnej hotovosti z neuzamknutého vozidla, je to práve zavinené konanie na strane
odporcu, ktorý spôsobil svojím konaním vznik schodku. Čo sa týka námietok uvedených v odvolaní,
jedná sa o nové skutočnosti, na ktoré odvolací súd prihliadnuť nemohol. Odporca bol riadne poučený
podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti predkladať všetky dôkazy pred súdom prvého stupňa. Pokiaľ
teda vo svojom odvolaní namieta nové skutočnosti v tom smere, že vozidlo uzamkol a niekto iný musel
mať kľúče od auta a preto bolo vozidlo v čase krádeže odomknuté, sú nové skutočnosti, na ktoré v
konečnom dôsledku odporca nepredložil žiadne dôkazy a ktoré v rámci odvolacieho konania nemohli
byť zobraté do úvahy.

Vo zvyšku odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa,
kedy v náväznosti na § 182 ods. 1, 3 Zákonníka práce, ako aj v náväznosti na § 186 ods. 1, 2 Zákonníka
práce je daná v celom rozsahu zodpovednosť odporcu za spôsobenú škodu na hodnotách, ktoré boli
odporcovi zverené na základe dohody o hmotnej zodpovednosti, s tým, že odporca neuniesol dôkazné
bremeno a nevyvinil sa zo svojej zodpovednosti za vzniknutú škodu.

Preto bol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdený podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.,
vrátane rozhodnutia o náhrade trov prvostupňového konania.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko
tomuto preukázateľne v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a z obsahu spisu mu ani žiadne trovy
nevyplývajú. Zároveň si tento žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .