{"guid": "2c3e0dbd-d692-493d-825e-10e6cb071c76:b754c081-d77b-4de2-93c2-3da9484698e9", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3211200845.1", "spisova_znacka": "4CoE/174/2012", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoE/174/2012 z 6. 8. 2012", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 6. augusta 2012, sp. zn. 4CoE/174/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3211200845.1", "identifikacne_cislo": "3211200845", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2012-08-06", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 zákona č. 99/1964 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1964/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b754c081-d77b-4de2-93c2-3da9484698e9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3211200845.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3211200845.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3211200845.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 4CoE/174/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3211200845\nDátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3211200845.1\n\nRozhodnutie\nKrajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom\nBratislava, Astrová 2/A, IČO: 36 432 105, zastúpeného MCGA legal, s.r.o., so sídlom Bratislava,\nPartizánska 2, IČO: 36 715 662, proti povinnému: D. E., bytom N. U. č. XXX, o vymoženie 1.650,51 € s\npríslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k.\n4Er/228/2011-18 zo dňa 14. mája 2012 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa    p o t v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nSúd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a  zastavil ju podľa §\n57 ods. 1 písm. g/ Ex. por. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že v danom prípade ide o\nvykonanie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,\nARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. sp.zn. M1208784 zo dňa 05.05.2010. Rozhodcovská doložka je\nsúčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v\nprípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu. Súd má v ktoromkoľvek štádiu exekúcie povinnosť\nskúmať jej prípustnosť  a v prípade, že zistí existenciu dôvodov, pre ktoré je exekúcia neprípustná, môže\nex offo exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju. V danom prípade je dôvodom neprípustnosti\nexekučný titul, ktorý je podkladom pre exekúciu, a ktorý bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe\nrozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou jej neplatnosť. Slovenský\nprávny poriadok priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na\nzáklade rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za\núčasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Oprávnený\nako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 31.07.2006 zmluvu o úvere D. R. ( vo formulárovej\npodobe ), ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy  s poukazom  na znenie § 52 a nasl. Občianskeho\nzákonníka, ako aj s poukazom na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd posúdil predmetný\nprávny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa. Z okolností utvárania\nzmluvy a s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci\nsvojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako s fyzickou osobou nepodnikateľom. Na\nzáklade uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah\nmedzi účastníkmi je nutné okrem zmluvných dojednaní, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho\nzákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku\nbez ohľadu na dohodu strán. Súčasťou Zmluvy o úvere D. R. sú aj Obchodné podmienky pre úver /\nverzia 1/2006/, ktoré v článku /9/ Prechodné a záverečné ustanovenia, upravujú rozhodcovskú doložku\nnasledovne: 9.2./ Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú\nriešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh PB na riešenie vzájomných\nsporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a\nzánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri\nspoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. IČO: 35 862 882, zapísaná v OR\nSR OS Bratislava 1, odd. Sa, vl. č. 3157/B /RAM/ podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového\n\nkonania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné.\nMiestom rozhodcovského konania je Bratislava. Súd prvého stupňa citoval § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1,\n4 písm. r/, ods. 5, § 54 ods. 1 Obč. zák., čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 6 ods. 1 smernice\nRady 93/13/EHs z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a poukázal\nna rozsudky Súdneho dvora (ES)  vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Océano Grupo Editorial SA\nproti Roció Murciano Quintero, a vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti\nCentro Móvil Milenium SL bod 38. Ďalej uviedol, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou\nzmluvou sa v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Obč. zák. nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od\nustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré\nspôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa\n(§ 53 ods. 1 prvá veta Obč. zák.). Ust. § 53 ods. 4 Obč. zák. obsahuje len príkladný, t.j. neuzavretý\nvýpočet neprijateľných podmienok  v spotrebiteľských zmluvách, ktorý je zo strany zákonodarcu\nneustále dopĺňaný a precizovaný. V tomto výpočte je s účinnosťou od 01.03.2010 výslovne uvedená\naj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky,\naby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa\nuvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno\nvyvodiť, že nie je neprijateľnou podmienkou. Súd pritom vychádzal  z teleologického výkladu, teda z\npríslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Spotrebiteľ sa v porovnaní\ns dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj o úroveň\ninformovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom\nbez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. V predmetnom prípade povinný nemal\nmožnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj OP.\nPovaha zmluvy je adhézna, spotrebiteľ ju mohol buď prijať ako celok, resp. odmietnuť, pričom obsah\nrozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie\npovahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným\nprávom, sú ustanovenia smernice Rady 93/13/ES. Použitie smernice sa opiera o nepriamy účinok\npráva Európskej únie na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného\nvýkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame\ndosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho\nsúdu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť\nspotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou Rady 93/13/EHS, tak aj\nvnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice  a vnútroštátneho práva tak, aby\nbol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor súd podporil aj o stanoviskom\nSúdneho dvora (ES)  vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné\nGyőrfi bod 40. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej\ndoložky rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným. Zriaďovateľom rozhodcovského súdu\nje podnikateľ založený v zmysle Obchodného zákonníka za účelom podnikania, ktorého cieľom\nje dosahovanie zisku. Oprávnený zmluvy uzatváral rovnako v rámci svojej podnikateľskej činnosti,\npričom za prejednanie veci rozhodcovskom konaní zaplatil rozhodcovskému súdu poplatok. Záujmom\nzriaďovateľa rozhodcovského súdu teda zrejme bude, aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo\nnajväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých bude prislúchať odmena, čo môže mať vplyv\nna jeho rozhodovanie. Podľa § 58 ods. 1 Ex. por. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.\nZatiaľ čo dôvody, na základe ktorých súd zastaví exekúciu, podrobne upravuje Exekučný poriadok,\nustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne dané. Z uvedeného tak vyplýva,\nže súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, ak zistí, že sú na to dané\ndôvody. Súd je preto povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené\nvšetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný\nexekučný titul, bez ktorého existencie nemožno exekúciu vykonať. V danom prípade rozhodnutie súd\nopiera práve o neexistenciu relevantného exekučného titulu. Ďalej súd uviedol, že § 45 zákona č.\n244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť\nrozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Na to, aby\nmohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok\naj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou\nuvedenou v ustanovení § 40 písm. a) alebo b) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a\nnesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým\nmravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju\nvlastnosť exekučného titulu, tieto jeho nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania\nexekúcie na jeho základe. Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania prihliadať\n\nna to, či tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené v § 45\nzákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa zistil, že v OP je obsiahnutá\nneprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle § 52 a nasl. Obč. zák., ktorá spôsobuje značnú\nnerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a je teda neplatná.\n\nProti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne\nposúdenie súdom prvého stupňa. Poukázal na znenie dôvodovej správy NR SR k ust.  § 53 ods. 4\npísm. r/ Obč. zák., v zmysle ktorej dojednanie neprijateľnej rozhodcovskej doložky nespôsobuje bez\nďalšieho jej neplatnosť v celom rozsahu. Spotrebiteľovi i dodávateľovi potom ostáva možnosť riešiť\nspor medzi nimi jednak na rozhodcovskom súde a jednak spotrebiteľ môže svoje práva uplatniť aj v\nobčianskoprávnom konaní, pričom podmienka, ktorá by mu v tom bránila, sa považuje za neprijateľnú.\nV tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci sp.zn. 9CoE 18/2010, ako i\nKrajského súdu v Bratislave sp.zn. 18CoE 924/2009 a iné. Z týchto citovaných rozhodnutí vyplýva, že\nv období do 31.12.2007 bola zmluva o úvere upravená len v Obchodnom zákonníku a zák. č. 258/2001\nZ.z. a ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka sa na ňu nevzťahovali. V dôsledku uvedeného\nsa dovolenosť plnenia zo zmluvy o úvere, či jeho rozpor s dobrými mravmi môže posudzovať len\npodľa zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a Obchodného zákonníka v\nznení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Taktiež vo vzťahu k uvedenej judikatúre oprávnený poukázal\nna to, že smernicu nemožno aplikovať priamo, pretože nemá horizontálny (súkromnoprávny) účinok.\nNeprijateľnosť zmluvnej rozhodcovskej doložky je sankcionovaná jej neplatnosťou až od 01.01.2008,\navšak sama osebe nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Povinný\npritom nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ani žiadosť o jeho preskúmanie iným\nrozhodcom.\n\nOdvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.\n2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.\n\nOdvolací súd podrobne preskúmal vec a v plnom rozsahu sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa,\nosvojil si dôvody napadnutého rozhodnutia a v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle  ust. § 219\nods. 2 O.s.p.\n\nSúd prvého stupňa správne uviedol, že predmetnú zmluvu o úvere zo dňa 31.07.2006 je potrebné\nposudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa\nrozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany.\nPri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv.\nslabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv.\nsilnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť\nindividuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Nevyhnutné je preto aspoň\nrámcovo vymedziť, ktoré podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom\ndôsledkom toho je, že sú neplatné.\n\nPredmetná rozhodcovská doložka sa z dôvodov, na ktoré poukázal súd prvého stupňa, javí ako\nabsolútne nevyvážená, a preto nekalá. Zatiaľ čo veriteľ má zjavne viaceré výhody v porovnaní so\nsituáciou, kedy bola vec prejednávaná riadnymi súdmi, v danej veci oprávnený vo svojom odvolaní\nneuvádza, aké výhody z nej plynú pre spotrebiteľa. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ\nešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v\nmieste svojho bydliska. Na zreteľ treba vziať aj ust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve\nbráni konaniu pred štátnym súdom. Pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí\nspotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, preto nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci\nexekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú\ndoložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak\npráva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ.\n\nOchranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami súd zabezpečí bez ohľadu na povahu\nspotrebiteľského vzťahu, a teda dokonca aj v prípade, ak nejde o spotrebiteľský úver. Súd prvého\nstupňa  vyvodil správny záver o tom, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve\nalebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola\nspotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil\nvýlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na\nnávrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenie pre exekútora. O túto zmluvnú\npodmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa neho má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym\nsúdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ\nby bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel\nzabrániť rozhodcovskému konaniu.\n\nPostup prvostupňového súdu bol v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku a zákona č. 244/2002\nZ.z. o rozhodcovskom konaní, a preto dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu\nprvého stupňa potvrdiť podľa  § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne.\n\nToto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e    j e    p r í p u s t n é.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/228/2011", "guid": "d006516f-00a8-4e23-b054-5745c66c241d:a884b770-0cbb-45fb-ac8f-13c0d3493564", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "03816638-45e4-443e-8877-cab84615ecd2:a18529bb-f7e2-4cba-b325-84a8e0cd0209", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Er/228/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Rožňava sp. zn. 4Er/228/2011 z 8. 6. 2012", "sud": "Okresný súd Rožňava", "datum_vydania": "2012-06-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/03816638-45e4-443e-8877-cab84615ecd2:a18529bb-f7e2-4cba-b325-84a8e0cd0209"}], "citovane_v": []}