Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/293/2011 z 22. 8. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 22. augusta 2012, sp. zn. 19Co/293/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:3210203779.1
Krajský súd Trenčín | 19Co/293/2011 | ECLI:SK:KSTN:2012:3210203779.1 | 2012-08-22 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
Citované ustanovenia: § 80 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/526c7089-655b-46c3-a420-7b95f7cb7d62
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3210203779.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/293/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3210203779
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3210203779.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľov 1) U. D., bytom H. XXX, 2)
Y. D., bytom H. XXX, 3) S. O., bytom H., všetci právne zastúpení U.. Q. M., Y., so sídlom v S., A. XXXX/
XXA proti odporcom 1) G.. G. Q., bytom H. XXX, 2) G.. B. Q., bytom H. XXX, obaja zastúpení P.. H. Q., Y.,
so sídlom v W., H. XXX/XX, 3) F. W., bytom H. XXX, 4) B. W., bytom H. XXX, o určenie, že odporcovia 1)
až 4) nie sú spoluvlastníci spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, na odvolanie navrhovateľov
proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 22. júla 2011, č.k. 4C/133/2010-80, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu      p o t v r d z u j e .

Navrhovatelia 1) až 3) sú    p o v i n n í    spoločne a nerozdielne zaplatiť                  odporcom 1), 2)
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 64,41 Eur, k rukám                            P.. H. Q., Y., do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol. Navrhovateľom 1) až 3) uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť odporcom 1), 2) náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením. Odporcom 3), 4)
náhradu trov konania nepriznal. Konštatoval, že predmetom konania je určovacia žaloba podaná podľa
§ 80 písm. c) O.s.p., ktorou navrhovatelia 1) až 3) žiadali určiť, že odporcovia nie sú spoluvlastníkmi
v podieloch na nehnuteľnostiach špecifikovaných v návrhu na tom skutkovom základe, že nesplnili
podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným podielom vydržaním. Mal za preukázané,
že na LV č. XXXX a LV č. XXX pre k.ú. H. navrhovatelia 1) a 2) sú zapísaní v podiele 1/5-ina, odporcovia
1), 2) v podiele 1/5-ina a 11/20-ín Y. P.                       (r. P., H. čd. XX) v podiele 4/220, P.
U. (ž. W. B.) v podiele 4/220 a G. P. (ž. O. P.) v podiele 3/220. Na LV č. XXXX navrhovatelia 1) a
2) sú zapísaní v podiele 1/5,  odporcovia 1) a 2) v podiele 1/5, odporcovia 3) a 4) v podiele 11/20,
Y. P. (r. P. H. čd. XX) v podiele 4/220, P. U. (ž. W. B.) v podiele 4/220 a G. P. (ž. O. P.) v podiele
3/220. Na LV č. XXXX navrhovateľka 3) je zapísaná v podiele  1/4  a  odporcovia 1) a 2) v podiele
3/4. Okresný súd konštatoval, že v konaní navrhovatelia 1) a 2) neoznačili všetkých spoluvlastníkov
na sporných nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXX, k.ú. H., LV č. XXXX, k.ú. H., LV č. XXXX,
k.ú. H., a teda v konaní o určenie neoznačili za účastníkov všetky osoby, ktorých vecná legitimácia
vyplýva z hmotného práva, čo je samo osebe dôvodom pre zamietnutie návrhu, v konkrétnom prípade,
v časti, v ktorej sa navrhovatelia 1) a 2) domáhali určenia, že odporcovia 1), 2) nie sú bezpodieloví
spoluvlastníci spoluvlastníckeho podielu 11/20-ín do BSM k pozemkom zapísaným v „C“ KN ako parc.
č. XXX/X, zastavané plochy                   a nádvoria vo výmere 165 m2, zapísaného na LV č.
XXXX pre Obec H., k.ú. H.; podielu 11/20-ín do BSM k parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 49 m2 zapísaného na LV č. XXX pre Obec H., k.ú. H., a že odporca 3), odporca 4) nie sú
bezpodieloví spoluvlastníci spoluvlastníckeho podielu 11/20-ín do BSM k pozemku zapísanom v „C“



KN ako parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 110 m2, zapísaného na LV č. XXXX
pre Obec H., k.ú. H., keďže okrem navrhovateľov a odporcov sú na LV č. XXXX, XXX a XXXX, k.ú. H.
vedení aj ďalší vlastníci. Okresný súd ďalej uviedol, že návrh zamietol v celom rozsahu, t. j. i vo vzťahu
k navrhovateľke 3) z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. Poukázal na tú skutočnosť, že
navrhovatelia svoj naliehavý právny záujem odôvodňovali tým, že pokiaľ bude vydané nimi navrhované
rozhodnutie, môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti, tak ako v
tomto prípade (odporcovia 1), 2), 3), 4) budú vymazaní ako podieloví spoluvlastníci), navrhovatelia majú
vždy naliehavý právny záujem na podaní takejto určovacej žaloby. Ďalej uviedli, že bez tohto určenia
bude ďalej ohrozené právo navrhovateľov ako menšinových spoluvlastníkov pozemku v súčasnosti
zapísaného ako                parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, parc. č . XXX v k. ú. H., vydaním
rozhodnutia sa priaznivo ovplyvní právne postavenie navrhovateľov a takýto určovací návrh vnesie istotu
do neistých právnych vzťahov, čo je aj v záujme všetkých účastníkov. Poukázal na to, že navrhovatelia
žiadali určiť, že odporcovia nie sú spoluvlastníkmi v podieloch na nehnuteľnostiach uvedených v návrhu.
Z listín súd zistil, že navrhovatelia 1) a 2) sú zapísaní ako spoluvlastníci všetkých pozemkov zapísaných
v LV č. XXX, k.ú. H., LV č. XXXX,  k.ú. H., LV č. XXXX, k.ú. H. a navrhovateľka 3) ako spoluvlastníčka
pozemku na LV č. XXXX, k.ú. H.. Navrhovateľov zaťažuje dôkazné bremeno v povinnosti preukázať,
že na určení práva alebo právneho vzťahu v čase rozhodovaniu súdu majú naliehavý právny záujem,
pretože bez tohto určenia sa ich postavenie stane neistým. Okresný súd zastával názor, že ak by súd
vyhovel návrhu, nič sa na právnom postavení navrhovateľov nezmení, zostanú naďalej spoluvlastníkmi
sporných nehnuteľnosti v rovnakom podiele, ako do času vyhovenia návrhu. Tým, že by súd vyslovil, že
odporcovia 1) až 4) nie sú vlastníkmi podielov, nebudú navrhovatelia v evidencii nehnuteľností zapísaní
ako vlastníci týchto spoluvlastníckych podielov k týmto podielom na nehnuteľnostiach. Navrhovatelia
v čase rozhodovania nepreukázali, že majú právny vzťah k sporným podielom na nehnuteľnostiach
(vo vlastníctve odporcov) a ani z ich vyjadrení nevyplynulo, že majú záujem o nadobudnutie právneho
vzťahu k sporným podielom na nehnuteľnostiach vo vlastníctve odporcov. Pretože   v tomto konaní nie
je možné usporiadať vlastnícke práva k sporným podielom na nehnuteľnostiam, súd nepovažoval za
potrebné vykonať ďalšie dokazovanie navrhnuté                         a označené účastníkmi konania a návrh
v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 151 ods. 1 O.s.p., keď odporcom 1), 2) priznal náhradu trov konania s prihliadnutím na ich úspech v
konaní s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným
uznesením. Odporcom 3), 4), ktorí si náhradu trov neuplatnili, náhradu trov nepriznal.

Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia, ktorí sa domáhali zrušenia
napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodili, že podaným
návrhom sa ako menšinoví spoluvlastníci nehnuteľností, označených v návrhu, dôvodne domáhali
ochrany svojich práv a vydania rozsudku negatívne určujúceho, že odporcovia nie sú spoluvlastníkmi
nehnuteľností v podieloch tak, ako toto bolo špecifikované v návrhu. Uviedli, že dôvodom podania
návrhu bola skutočnosť, že odporcovia nadobudli, či mali nadobudnúť právny vzťah, vlastníctvo k
spoločnej nehnuteľnosti vydržaním v zmysle osvedčenia o vydržaní, spísaného 22.07.2008 vo forme
notárskej zápisnice, a to iba na základe nepravdivých údajov uvádzaných najmä odporcami 1), 2),
3), 4) bez doloženia vyjadrenia navrhovateľky 3). Zdôrazňovali, že listinnými dôkazmi, založenými v
spise, bolo preukázané, že navrhovatelia 1), 2), 3) ako spoluvlastníci nehnuteľností majú právny vzťah,
vlastnícke právo k sporným pozemkom. Mali za to, že z ustálenej súdnej praxe Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vyplýva, že navrhovatelia sú v konaní aktívne legitimovaní a odporcovia sú v konaní
pasívne legitimovaní bez potreby dopĺňať účastníkov konania o ďalších spoluvlastníkov označených
nehnuteľností. Trvali na tom, že účastníci, označení v návrhu, boli označení správne. Nesúhlasili ani
so záverom súdu prvého stupňa o nedostatku naliehavého právneho záujmu. Mali za rozhodujúce, že
v konaní bolo preukázané, že navrhovatelia majú právny vzťah a vlastnícke právo k spoločnej veci,
že sú podielovými spoluvlastníkmi zapísanými v katastri nehnuteľností, že naviac navrhovateľka 3) je
aj právnou nástupkyňou po pôvodnom vlastníkovi pozemku parc. č. XXX, má teda právny vzťah aj
k tomuto pozemku. Za rovnako dôležité považovali aj tú skutočnosť, že práve odporcovia 1), 2), 3),
4) nadobudli rozhodujúci spoluvlastnícky podiel na spoločnej veci vydržaním na základe nepravdivých
údajov a v rozpore so zákonom bez splnenia zákonných podmienok potrebných pre vydržanie a v
dôsledku toho sa stali väčšinovými podielovými spoluvlastníkmi sporných pozemkov. Zdôrazňovali,
že ako väčšinovým spoluvlastníkom v súlade so zákonom im patrí podľa § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka nielen právo rozhodovať samostatne o hospodárení so spoločnou vecou, a to na úkor a v
neprospech menšinových spoluvlastníkov, ale aj predkupné právo podľa § 140 Občianskeho zákonníka



napriek tomu, že spoluvlastnícky podiel na veci získali v rozpore so zákonom. Mali za to, že právne
postavenie navrhovateľov je tak preukázateľne ohrozené a neisté. Iba rozsudkom súdu, negatívne
určujúcim, že odporcovia nie sú spoluvlastníkmi nehnuteľností v takom podiele, ktorý mali nadobudnúť
vydržaním, sa právne postavenie navrhovateľov ako spoluvlastníkov veci zlepší a zmení, odstráni sa
stav ohrozenia ich práv zo strany odporcov, a tým pádom sa odstráni aj pretrvávajúca neistota v právnych
vzťahoch medzi účastníkmi konania. Poukazovali na to, že nemožno opomenúť, že odporcovia mali
získať vlastníctvo vydržaním podľa osvedčenia o vydržaní zo 07/200,8 vydaného v čase prebiehajúceho
konania ROEP podľa zákona č. 180/95 Z. z., ktoré sa týkalo pozemkov v obci a v k.ú. H..

Odporcovia 1), 2) sa k podanému odvolaniu vyjadrili písomne, domáhali sa potvrdenia napadnutého
rozsudku. Uviedli, že navrhovatelia 1) až 3) neoznačili ako pasívne vecne legitimovaných všetkých
účastníkov právneho vzťahu, teda všetkých podielových spoluvlastníkov pozemkov parc. č. XXX/X
(LV č. XXXX, k.ú. H.) a parc. č. XXX/X                       (LV č. XXX, k.ú. H.), keďže okrem
účastníkov konania sú podielovými spoluvlastníkmi ďalšie tri osoby. Všetkým týmto osobám vyplýva
vecná legitimácia z hmotného práva a ich neoznačenie v návrhu je dôvodom pre jeho zamietnutie.
Jedná sa o subjektívnu procesnú kumuláciu. V zmysle § 16 ods. 2 zákona č. 180/95 Z. z. a taktiež v
zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. je zákonným zástupcom tzv. nezistených vlastníkov X. F. C.,
ktorý týchto zároveň zastupuje pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy. Rozhodnutie NS SR,
na ktoré poukazujú navrhovatelia 1) až 3), by sa dalo uplatniť v prípade kladnej určovacej žaloby, nie
negatívnej, keďže uvoľnený podiel po negatívnom určení musí niekomu patriť, teda sa musí nevyhnutne
týkať iných subjektov práva, ktorí však neboli v návrhu vôbec označení. Trvali na tom, že navrhovatelia
nepreukázali naliehavý právny záujem na navrhovanom určením. Veľkosti spoluvlastníckych podielov
navrhovateľov 1)              až 3) neboli vydaním notárskeho osvedčenia dotknuté, taktiež miera ich
rozhodovania o využití predmetných pozemkov. Mali za to, že extenzívny výklad naliehavého právneho
záujmu by podľa ich názoru predstavoval neprípustný zásah do princípu právnej ochrany vlastníctva
a dobromyseľne nadobudnutých práv a tiež do princípu právnej istoty. Rozhodnutie, ktorým by bolo
vyhovené návrhu, by bolo nevykonateľné a nezapísateľné do listu vlastníctva. Neurčovalo by, koho
do katastra nehnuteľností zapísať a pôvodný stav sa obnoviť nedá, pretože žiadny na liste vlastníctva
predtým nikdy nebol. Negatívne určenie vlastníckeho práva by malo byť iba výnimočné a podľa ich
názoru nie je prípustné v tomto prípade. Zároveň zdôrazňovali, že právne postavenie navrhovateľov 1)
až 3) sa vyhovením návrhu vôbec nezmení. Stále zostanú podielovými spoluvlastníkmi s tými istými
spoluvlastníckymi podielmi. Zmenu ich právneho postavenia nemožno v žiadnom prípade odôvodňovať
ust. § 39 ods. 2 OZ a § 140 OZ, pretože nech by využíval alebo nevyužíval tieto práva ktokoľvek, u
navrhovateľov 1) až 3) sa aj tak nič nezmení na ich právnom postavení menšinových spoluvlastníkov.
Vyhovením návrhu navrhovateľom žiadne práva nevzniknú, ani sa nezmenia. Pokiaľ ide o vecnú stránku
sporu, opakovane konštatovali, že boli splnené všetky hmotnoprávne i procesnoprávne podmienky pre
vydržanie vlastníckeho práva v prospech odporcov, o čom svedčí aj vydaná notárska zápisnica, ku
ktorej boli priložené čestné vyhlásenia jednotlivých pozemnoknižných vlastníkov, ako aj ich právnych
nástupcov a tiež vyjadrenie Obce H.. Ak sa navrhovatelia cítili byť dotknutí na svojich vlastníckych
právach, v konkrétnych spoluvlastníckych podieloch mohli podať kladnú určovaciu žalobu. Poukazovali
ďalej na to, že odporcovia 1), 2) splnili od roku 1993 až 1994 10-ročnú vydržaciu dobu, pričom koniec tejto
lehoty uplynul v období, keď už boli manželmi, preto v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka, ak bola vec
nadobudnutá počas trvania manželstva, patrí do BSM. Vlastnícke právo vydržaním sa nadobúda priamo
zo zákona uplynutím 10-teho roka bez ohľadu na prípadný deklaratórny zápis takejto záznamovej listiny
do katastra nehnuteľností. Za právne bezvýznamné považovali aj konštatovanie navrhovateľov 1) až 3),
že v priebehu konania ROEP až do jeho skončenia a mimo neho nemal notár vydávať odporcom 1) až
4) žiadne osvedčenie o vydržaní podľa § 63 Notárskeho poriadku. V tejto súvislosti uviedli, že žiadne
ustanovenie zákona neobmedzuje notára, že v rámci konania ROEP nemôže osvedčiť vyhlásenie o
vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného
súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci bolo rozhodnuté bez
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľmi
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa.



Odvolacie námietky navrhovateľov sú totožné s námietkami, ktoré uplatnili pred súdom prvého stupňa
a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také
skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si
osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.
Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné:

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Citované zákonné ustanovenie pripúšťa žalobu smerujúcu k určeniu, či tu právny vzťah alebo právo
je, alebo nie je len za podmienky, že na takomto určení je naliehavý právny záujem. Právny záujem
ako podmienka úspešnosti žaloby o určenie musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom
právnom vzťahu môže dosiahnuť odstránenie právnej neistoty a ochranu práv a oprávnených záujmov
práve navrhovaným určením.                               Vo všeobecnosti platí, že ak žaloba na určenie neslúži
potrebám praktického života, alebo ak má žalobca inú možnosť, ako odstrániť vzniknutú neistú situáciu
právneho vzťahu účastníkov, nie je takáto žaloba spravidla účelná a procesne prípustná.

Určovacia žaloba je spravidla prípustná v prípade spornosti v právnych vzťahoch evidovaných katastrom
nehnuteľností.

Nakoľko v danom prípade ide o žalobu v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p., súd prvého stupňa správne
posúdil otázku naliehavého právneho záujmu na strane navrhovateľov. Naliehavý právny záujem zákon
priamo nedefinuje, ale ak nevyplýva priamo z návrhu, súd ho zisťuje z vyjadrení navrhovateľa a z
celkového postavenia k právnemu vzťahu, ktorého určenia sa domáha.

V preskúmavanej veci požadované určenie vo svojich dôsledkoch nerieši sporný právny vzťah a
vyhovujúci rozsudok o požadovanej negatórnej určovacej žalobe nemôže byť podkladom pre zápis
do katastra nehnuteľností. Požadovaný rozsudok by nezmenil právne postavenie navrhovateľov.
Vyhovením návrhu by sa postavenie navrhovateľov nezlepšilo, naďalej by zostali podielovými
spoluvlastníkmi s tými istými spoluvlastníckymi podielmi.

Keďže prvostupňový súd návrh navrhovateľov zamietol, okrem iného aj pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu, výrok jeho rozhodnutia považoval odvolací súd za vecne správny, a preto rozsudok
prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Nakoľko okresný súd zamietol návrh práve v dôsledku neexistencie naliehavého právneho záujmu na
žiadanom určení, nebolo potrebné sa už ďalej zaoberať splnením podmienky okruhu účastníkov konania,
ani nebolo potrebné sa už následne zaoberať návrhom na začatie konania z vecného aspektu.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p., keď
úspešným odporcom priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 64,41 Eur. Trovy odvolacieho
konania spočívajú v odmene za poskytnuté právne služby advokáta                      za 1 úkon - vyjadrenie
k odvolaniu vo výške 57 Eur + režijný paušál 7,41 Eur podľa § 11       ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .