Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoE/227/2012 z 10. 10. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 10. októbra 2012, sp. zn. 17CoE/227/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3208899393.1 Krajský súd Trenčín | 17CoE/227/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3208899393.1 | 2012-10-10 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/37eb55cb-6217-4292-9331-a59f22fe9486 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3208899393.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/227/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3208899393
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3208899393.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, so sídlom
v Bratislave, ul. 29 augusta 8, proti povinnému: EFKA, s.r.o., so sídlom v Bánovciach nad Bebravou,
Kpt. Jaroša 42, IČO: 36 308 005, o vymoženie 2.001,52 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho
exekútora JUDr. Jozefa Ivančíka - nástupcu, Exekútorský úrad Komárno, so sídlom Svätoondrejská
č. 9, Komárno proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, zo dňa 26. júla 2012, č.k.
4Er/404/2008-25 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov exekúcie p o t v
r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa §
57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, kedy povinný zanikol výmazom z obchodného registra
dňa 22.01.2008 bez právneho nástupcu. Keďže povinný stratil procesnú spôsobilosť byť účastníkom
exekučného konania, ďalšie vedenie exekúcie v jeho neprospech je bezpredmetné a neúčelné. O
trovách exekúcie podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku
súd prvého stupňa rozhodol tak, že nakoľko bola exekúcia zastavená z dôvodu výmazu povinného z
obchodného registra, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, nedá sa v takomto prípade hovoriť
o zavinení zastavenia exekúcie oprávneným, pretože za takéto zavinenie sa má pokladať v zmysle § 203
ods. 1 Exekučného poriadku, také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za
následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konania, ktoré by spôsobilo zastavenie
exekúcie. Keďže oprávnený sa žiadneho takéhoto konania nedopustil, nie je možné ho zaviazať na trovy
exekúcie a keďže povinná osoba zanikla bez právneho nástupcu, súd po preskúmaní súdneho spisu
nepriznal exekútorovi náhradu trov konania.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie súdny exekútor, ktorý namietal, že návrh na zastavenie
exekúcie podal exekútor v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Okresný súd Bánovce nad
Bebravou neskúmal dôvody výmazu povinného v intenciách uznesení Najvyššieho súdu SR, 3MCdo
10/2011 a 6MCdo 7/2012, na základe čoho došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ak došlo
z dôvodu, že povinný nemal majetok na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie
likvidátora, resp. správcu konkurznej podstaty prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie a
nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/. Žiadal preto Krajský súd v Trenčíne, aby tento zrušil napadnuté uznesenie
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z nasledovných dôvodov:



V prejednávanej veci je nepochybné, že súdny exekútor doručil na základe žiadosti oprávneného zo
dňa 19.04.2000 na Okresný súd Bánovce nad Bebravou dňa 28.04.2000 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Okresný súd Bánovce nad Bebravou vydal dňa 17.05.2000 poverenie pre
súdneho exekútora na vymoženie uloženej povinnosti, t.j. zaplatenia istiny 60.290,- Sk a všetkých účelne
vynaložených trov exekučného konania.

Z výpisu obchodného registra povinného je zároveň zrejmé, že povinný spoločnosť EFKA, s.r.o. so
sídlom v Bánovciach nad Bebravou bol ex offo vymazaný z obchodného registra dňom 22.01.2008.

Na základe tejto skutočnosti následne súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil
ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, pretože povinný zanikol výmazom z obchodného
registra a súdnemu exekútorovi nepriznal trovy exekúcie.

V prejednávanej veci čiastočne dôvodné odvolanie súdneho exekútora, ktorý namietal, že v
prejednávanej veci mala byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z
dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra.

Pochybenia sa preto dopustil súd prvého stupňa, ktorý exekúciu zastavuje podľa § 57 ods. 1 písm. g/
Exekučného poriadku, avšak táto skutočnosť sama o sebe nič nemení na vecne správnom rozhodnutí
súdu prvého stupňa ohľadom trov exekučného konania.

V prejednávanej veci je nepochybné, že exekúcia na súde prvého stupňa začala podaním návrhu na
začatie exekúcie dňom 19.04.2000 na Exekútorskom úrade JUDr. Gabriela Szénasiho s tým, že z
ust. § 203 Exekučného poriadku platného a účinného v čase začatia exekúcie je zrejmé, že ak dôjde
k zastaveniu exekúcie môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži,
ktoré trovy potreboval na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod
zastavenia exekúcie.

Z ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku zároveň vyplýva, že exekučné konania, ktoré sa začali do
01.02.2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona potom nebol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý
pri otázke náhrade trov exekúcie použil ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku platného a účinného
v čase rozhodovania pred súdom prvého stupňa. V prejednávanej veci je nepochybné ako vyplýva z
ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, že súd prvého stupňa bol povinný použiť na otázku náhrady
trov exekúcie ust. § 203 Exekučného poriadku platného a účinného do 01.02.2002, ktoré v tom čase
nepoznalo pojem zavinenia na strane oprávneného, ale z jeho znenia vyplýva, že ak dôjde k zastaveniu
exekúcie môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, avšak súd zváži, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod
zastavenia exekúcie.

V prejednávanej veci je nepochybné, že návrh na začatie exekúcie bol podaný na súd prvého stupňa
28.04.2000 a k výmazu povinného dochádza dňom 22.01.2008, t.z. po ôsmich rokov od podania návrhu
na vykonanie exekúcie. Z tohto potom možno následne dovodiť, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti
nemohol predvídať výmaz povinného z obchodného registra a je v súčasnosti bez právneho významu,
z akého dôvodu došlo k výmazu povinného.

Keďže z ust. § 203 Exekučného poriadku platného a účinného do 01.02.2002 je zrejmé, že súd
môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie za predpokladu, že tento mohol predvídať dôvod
zastavenia exekúcie, bol v konečnom dôsledku správny postup súdu prvého stupňa, ktorý súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, avšak z toho dôvodu, že oprávnený nemohol predvídať



dôvod zastavenia exekúcie, tak ako to predpokladá ust. § 203 Exekučného poriadku, ktoré bolo potrebné
použiť na prejednávaný prípad.

Preto v konečnom dôsledku napriek chybnému použitiu znenia právneho predpisu zo strany súdu prvého
stupňa, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov exekúcie ako
vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .