{"guid": "f6bdf587-5444-40c0-9e00-f19673264903:53574985-d834-4927-9a8a-12c2bf917cbd", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3011899952.3", "spisova_znacka": "7Cbs/1/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 7Cbs/1/2011 z 17. 9. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 17. septembra 2012, sp. zn. 7Cbs/1/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:3011899952.3", "identifikacne_cislo": "3011899952", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Soňa Langová", "sudca_id": 347, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-langova-347", "datum_vydania": "2012-09-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-233", "nazov": "§ 233 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-233"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-233"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/53574985-d834-4927-9a8a-12c2bf917cbd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3011899952.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3011899952.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3011899952.3/text", "citacie_n": 10, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 7Cbs/1/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3011899952
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3011899952.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členov
senátu JUDr. Natálie Čekanovej a JUDr. Dariny Legerskej v právnej veci žalobcu: Ing. K. N. - B., bytom
C., N. XXXX/XX, právne zast. Mgr. W. X., advokát, X. XXX, C. proti žalovanému: Roľnícke podielnické
družstvo v Krajnom, 922 11 Prašník 100, IČO: 00 206 989, právne zast. Mgr. Q. L., E. E. XX, K., F., o
zaplatenie 30.402,54 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný    j e    p o v i n n ý   zaplatiť žalobcovi 30.402,54 eur s 15% ročným úrokom z omeškania od
01.07.2000 do zaplatenia a náhradu trov konania, trovy žalobcu v sume 1.520,11 eur a trovy právneho
zastúpenia v sume 5.467,05 eur, k rukám právneho zástupcu Mgr. W. X., a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou zo dňa 12.02.2002 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu
30.402,54 eur (915.907 Sk) so 17,6% ročným úrokom z omeškania od 01.07.2000 do zaplatenia a
zaviazal žalovaného k náhrade trov konania. V písomných podaniach uviedol, že ukončením jeho
členstva u žalovaného mu vznikol nárok na vyrovnávací podiel vo výške 1.240.463,20 Sk. Ďalej uviedol,
že žalovaný neskôr znížil túto sumu na 968.891,36 Sk, pričom žalobca s týmto znížením súhlasil a neskôr
sám žalobca upravil žalovanú sumu na 915.910 Sk. Poukázal na to, že žalovaný nárok vznikol tak, že
jeho členstvo u žalovaného zaniklo k 15.09.1994 s tým, že k tomuto dňu predchádzalo jeho rozhodnutie
učinené dňa 03.10.1993, keď podal prihlášku za člena Y. - G. a W. Z. v I. (ďalej len NVOD). Y. I. vyzvala
žalovaného listom zo dňa 16.11.1993 na prejednanie možnosti vysporiadania majetkových podielov tých
členov družstva, ktorí mali u žalovaného majetkový podiel a ktorí sa chceli stať členmi Y. I.. V žalobe
zdôraznil, že dňa 08.03.1995 uzatvoril so žalovaným Dohodu o vydaní vyrovnávacieho podielu, a to
formou bezplatného prevodu majetku - slivkový sad č. 1, vo výške 968.891,36 Sk. S poukazom na list
žalovaného zo dňa 31.12.1998, keď mu žalovaný oznámil výšku členského vyrovnávacieho podielu v
sume 915.907 Sk. Ďalej uviedol, že pôvodný členský vklad v Y. I. bol 1.000 Sk, ale v roku 1997 Y. I.
zvýšilo základný členský vklad na 15.000 Sk a vyzvalo tých členov, ktorí mali pôvodný členský vklad len
1.000 Sk, aby ho splatili vo výške 15.000 Sk. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca vyzval žalovaného na
zaplatenie sumy 915.907 Sk, ale ako žalobca uviedol, žalovaný mu listom zo dňa 17.08.2000 oznámil, že
on vydal vyrovnávací podiel formou vydania slivkového sadu č. 1 do Y. I., a to v sume 968.891,36 Sk. Y. I.
žalobcovi listom zo dňa 03.07.2001 opätovne oznámilo, že nemá splatený členský vklad vo výške 15.000
Sk. Žalobca má za to, že žalovaný vyrovnávací podiel vo forme slivkového sadu č. 1 nevložil do Y. I. a nie
je teda pravdou tvrdenie žalovaného, že vyrovnávací podiel je vyrovnaný tým, že ho previedol do Y. I..
V závere žaloby uviedol, že viackrát vyzýval žalovaného k zaplateniu pohľadávky, avšak bezvýsledne.



Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 06.11.2002 uviedol, že vyrovnávací podiel žalobcu bol
vysporiadaný formou bezplatného prevodu majetku - slivkový sad č. 1 v sume 968.891,36 Sk ako vstupný
členský vklad žalobcu do Y. I..

Prvýkrát tunajší súd rozhodol dňa 09.12.2004, keď zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 915.910 Sk s
15% ročným úrokom z omeškania od 01.07.2000 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 98.105
Sk k rukám právneho zástupcu JUDr. K. I., a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku
uplatnených úrokov nad 15% žalobu zamietol. Rozhodnutie odôvodnil § 233 ods. 1 a § 234 ods. 1
Obchodného zákonníka, ako aj Stanovami žalovaného, keď mal za preukázané, že v časti, v ktorej bolo
žalobe vyhovené, je nárok dôvodný. Vychádzal zo zistenia, že nárok žalobcu vznikol jeho ukončením
členstva u žalovaného ku dňu 15.09.1994 - ako vyrovnávací podiel. Z Dohody o vydaní vyrovnávacieho
podielu zo dňa 08.03.1995 mal za preukázané, že bola uzavretá dohoda o ukončení členstva ku dňu
15.09.1994, ako aj to, že podľa § 233 Obch. zákonníka a Stanov žalovaného mu vznikol nárok na
vyrovnávací podiel z dôvodu ukončenia jeho členstva v družstve žalovaného. Mal za preukázané, a to z
listu žalovaného zo dňa 04.01.1999, že došlo k poklesu doposiaľ nevyplateného vyrovnávacieho podielu,
a to na sumu 915.907 Sk. Z § 233 Obch. zákonníka vyplýva, že pokiaľ sa podiel vypláca v peniazoch, je
splatný uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej ročne závierky za účtovné obdobie,
v ktorom členstvo zaniklo a zo Stanov družstva, ako aj z listu žalovaného zo dňa 31.12.1998. Podľa
Stanov je vyrovnávací podiel splatný, ak sa vypláca v peniazoch, do piatich rokov od ukončenia uzávierky
za rok, v ktorom bolo členstvo ukončené, a to podľa čl. III ods. 5, 6 citovaných Stanov s tým, že posledný
dátum zaplatenia bol stanovený na deň 30.06.2000. Tunajší súd z obsahu potvrdenia vydaného Y. I. zo
dňa 11.08.2004 zistil, že žalovaný nevydal tomuto družstvu majetkový podiel vo forme slivkového sadu
č. 1 a zdôraznil, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o tom, že nejaký majetkový podiel v prospech
žalobcu bol Y. I. vydaný.

Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 915.910 Sk s 15%
ročným úrokom z omeškania od 01.07.2000 do zaplatenia a výroku o náhrade trov konania, keď bol
zaviazaný zaplatiť žalobcovi k rukám právneho zástupcu 98.105 Sk, podal žalovaný odvolanie a žiadal
odvolací súd, aby rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a žalobu zamietol, alebo
aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní vzniesol námietku
premlčania, keď poukázal na ust. § 233 ods. 4 Obch. zákonníka a čl. IV ods. 14 Stanov žalovaného, podľa
ktorých dokumentov je vyrovnávací podiel žalobcu splatný uplynutím troch mesiacov od schválenia
účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo. Poukázal na to, že členstvo zaniklo v roku 1994,
ročná uzávierka za rok 1994 u žalovaného bola schválená dňa 17.03.1995, vyrovnávací podiel žalobcu
vo forme vecného plnenia sa podľa žalovaného stal splatný dňa 18.06.1995 a vzhľadom k tomu, že
žaloba bola podaná dňa 22.02.2002 je nárok žalobcu premlčaný.

V odvolaní sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa a tvrdil, že žalovaný vydal žalobcovi po
vzájomnej dohode vyrovnávací podiel formou bezodplatného prevodu svojho majetku - slivkový sad č. 1
vo výške 968.891 Sk Y. I.. Táto skutočnosť vyplýva z Dohody o vydaní vyrovnávacích podielov členov zo
dňa 08.03.1995, v ktorej je uvedený zoznam prevedených nehnuteľností. Ako dôkaz k týmto tvrdeniam
odvolaciemu súdu spolu s odvolaním zaslal potvrdenie NVOD I. zo dňa 12.11.2004.

Najvyšší súd ako súd odvolací vec prejednal a dňa 31.05.2007 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa v tom
smere, že žalobcovi vznikol nárok na vyrovnávací podiel v uplatnenej výške a tiež sa stotožnil s názorom
súdu prvého stupňa, že žalovaný v konaní nepreukázal, a to ani dôkazmi doplnenými v odvolacom
konaní, že na základe Dohody o vydaní vyrovnávacieho podielu zo dňa 08.03.1995 bezplatne previedol
vlastnícke právo k slivkovému sadu č. 1 na Y. I., na úhradu členského vkladu žalobcu, pretože táto
skutočnosť nevyplýva ani z písomnosti zo dňa 18.06.1997, ani z písomnosti zo dňa 22.05.2007. Odvolací
súd zdôraznil, že dôvodom zániku členstva žalobcu v Y. I. bolo práve nesplatenie základného členského
vkladu ku dňu 15.03.2001.

Odvolací súd sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania, ktorú žalovaný vzniesol v odvolaní a
uviedol, že nárok žalobcu je premlčaný. Poukázal na ust. § 233 Obch. zákonníka, ako aj čl. IV ods.
13 a 14 Stanov zo dňa 08.03.1995 a ustálil, že relevantnou vzhľadom na čas ukončenia členstva
žalobcu u žalovaného je skutočnosť, že nárok na vyrovnávací podiel je splatný uplynutím 3 mesiacov
od schválenia účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo. V danom prípade rozhodujúcou



bola účtovná závierka za rok 1994, schválená dňa 17.03.1995. Na základe vyššie uvedeného odvolací
súd deň 18.06.1995 považoval za deň, kedy sa nárok žalobcu na vyrovnávací podiel stal splatným a
štvorročná premlčacia doba upravená v § 397 Obch. zákonníka uplynula dňa 19.06.1999. S poukazom
na to, že žaloba bola podaná až dňa 22.02.2002 mal za to, že žalovaný úspešne vzniesol námietku
premlčania, a preto žalobu zamietol.

Proti rozsudku Najvyššieho súdu SR 5Obo 158/2005-86 zo dňa 31.05.2007 podal generálny prokurátor
dňa 11.03.2008 mimoriadne dovolanie, v ktorom uviedol, že rozhodnutím odvolacieho súdu bol porušený
zákon, nakoľko v prejednávanej veci sa neriadil § 1, 2, 3 O.s.p., § 233 ods. 1, 4, 5, § 266 ods. 1, § 407
ods. 1 a § 408 ods. 1 Obch. zákonníka. Podľa generálneho prokurátora odvolací súd vec nesprávne
právne posúdil a upozornil na list žalovaného zo dňa 31.12.1998, v ktorom oznamuje žalobcovi výšku
vyrovnávacieho podielu, ako aj splatnosť vyrovnávacieho podielu v sume 915.907 Sk dňom 30.06.2000.
Táto splatnosť v uvedenom liste je stanovená podľa § III ods. 5 a 6 Stanov žalovaného. Do pozornosti dal
list žalovaného zo dňa 04.01.1999, v ktorom uvádza, že splatnosť vyrovnávacieho podielu je 30.06.2000.
Poukázal na to, že v danom prípade ide o uznanie záväzku, za ktoré sa považuje každý písomný prejav
vôle dlžníka, z ktorého obsahu vyplýva, že v čase uskutočnenia tohto prejavu uznáva záväzok veriteľa.

Na základe podania mimoriadneho dovolania Najvyšší súd SR rozhodnutím č.k. 1MObdoV/3/2008-117
zo dňa 27.05.2010 rozhodol tak, že rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, keď sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že zo strany odvolacieho súdu došlo k
nedostatočne zistenému skutkovému stavu a k nesprávnej aplikácii Obchodného zákonníka, konkrétne
§ 233 ods. 4 prvá veta, ods. 5 a    § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorých náležité použitie
vyžadovalo vyriešenie daného prípadu. Vytýkal odvolaciemu súdu opomenutie ust. § 233 ods. 5 Obch.
zákonníka a v tejto súvislosti so stanovením splatnosti nároku na vyrovnávací podiel dňom 18.06.1995
bez toho, aby vykonal dokazovanie ohľadne vyhodnotenia, resp. nevyhodnotenia listu žalovaného zo
dňa 04.01.1999 za písomné uznanie dlhu, od ktorého dátumu by sa odvíjal začiatok plynutia novej 4-
ročnej premlčacej doby podľa § 407 ods. 1 Obch. zákonníka. Zdôraznil, že okamih začiatku plynutia
premlčacej doby je podstatný pre posúdenie včasnosti podania žaloby. Vytýkal odvolaciemu súdu, že
sa neoboznámil so Stanovami žalovaného - „Vlastných stanov B. R.“, napriek tomu na ne v rozhodnutí
poukazuje.

Najvyšší súd SR rozhodnutím č.k. 3Obo 100/2010-138 zo dňa 20.09.2011 rozsudok tunajšieho súdu
č.k. 7Cb 30/2002-44 zo dňa 09.12.2004 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, a to
z dôvodu vznesenej námietky premlčania a posúdenia jej včasnosti. Úlohou súdu prvého stupňa bude
oboznámiť sa so Stanovami žalovaného - „Vlastnými stanovami B. R.,“ v znení účinnom ku dňu zániku
členstva žalobcu a určiť splatnosť  nároku vzhľadom na list žalovaného zo dňa 04.01.1999 a vykonať
dokazovanie tak, aby sa účastníci konania mali možnosť k veciam vyjadriť a až potom vo veci rozhodnúť.

Tunajší súd, po tom, čo bolo jeho rozhodnutie v napadnutej časti zrušené, nariadil pojednávanie na deň
23.11.2010, 23.05.2012, doplnil dokazovanie a na základe doplnenia dokazovania zistil nasledovné:

Žalobca ako člen družstva sa podieľal na podnikaní žalovaného, a to v súlade s evidenčným listom č.
254/92 zo dňa 19.11.1992, znejúcim na meno Ing. K. N. - B., r.č. XXXXXX/XXX. Z Dohody o vydaní
vyrovnávacieho podielu člena podľa § 233 Obch. zákonníka a podľa čl. IV ods. 13, 14 Vlastných stanov
zo dňa 08.03.1995 mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá dohoda o
ukončení členstva, a to ku dňu 15.09.1994. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Z citovanej
dohody mal súd za preukázané, že žalobcovi bol v rámci transformácie podľa transformačného projektu,
schváleného 23.10.1992 valným zhromaždením, vypočítaný majetkový podiel. Z dohody ďalej vyplýva,
že nakoľko oprávnená osoba sa stala členom družstva, mení sa tento majetkový podiel v prípade
zrušenia členstva na vyrovnávací podiel. Ďalej z dohody vyplýva, že žalovaný na základe tejto dohody
vydáva oprávnenej osobe po vzájomnej dohode jej vyrovnávací podiel formou bezodplatného prevodu
svojho majetku zaradeného v transformácii družstva - slivkový sad č. 1 v sume 968.891,36 Sk. Podľa
čl. III tejto dohody podiel sa vydáva zálohovo, nakoľko jeho vyúčtovanie sa uskutoční až po uzávierke
účtovného roka 1994. Taktiež z dohody vyplýva, že nárok na vyrovnávací podiel je splatný uplynutím 3
mesiacov od schválenia účtovnej uzávierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo.

Z listu žalovaného zo dňa 04.01.1999, označeného ako odpoveď na list zo dňa 14.12.1998, žalovaný
oznámil žalobcovi, že vyrovnávací podiel, ktorý doposiaľ nebol vyplatený, klesol, a to z dôvodu



podpísania dodatku k záložnej zmluve o spracovaní ovocia, pri ktorom došlo k strate u žalovaného
približne 35 mil. Sk. Zároveň v prílohe tohto listu zaslal žalovaný žalobcovi oznámenie o výške
vyrovnávacieho podielu člena družstva, ktorý bol vypočítaný podľa transformačného zákona č. 42/1992
Zb. a následne upravený podľa Obchodného zákonníka a Vlastných stanov družstva v čl. IV ods. 13,
14 na sumu 915.907 Sk. V tomto liste žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ sa vyrovnávací podiel vypláca
v peniazoch, tak je splatných do piatich rokov od ukončenia uzávierky za rok, v ktorom bolo členstvo
ukončené podľa Stanov III čl. 5, 6 s tým, že dátum splatnosti vyrovnávacieho podielu je najneskôr do
30.06.2000.

Z potvrdenia NVOD I. zo dňa 12.11.2004 súd zistil, že v tomto družstve bol žalobca členom od 03.10.1993
do 15.03.2001, ako aj tú skutočnosť, že majetkové podiely boli vydané členom z RPD R. v marci 1995,
avšak v hodnote týchto podielov neboli podiely Ing. K. N. - B..

Z listu Y. I. označeného ako prevod majetkového podielu zo dňa 11.08.2004 súd zistil, že toto družstvo
oznámilo žalobcovi, že jeho majetkový podiel nebol nikdy prevedený z RPD Krajné do Y. I..

Z prihlášky žalobcu za člena Y. I. zo dňa 03.10.1993 súd zistil, že žalobca sa dňom 03.10.1993 stal
členom družstva Y. I.. Z výzvy Y. I. zo dňa 07.03.2001 súd zistil, že žalobca bol vyzvaný na splatenie
členského vkladu 15.000 Sk, pretože z účtovnej uzávierky bolo zistené, že ho nemal splatený. Taktiež bol
žalobca upozornený, že ak čiastku 10.000 Sk neuhradí do 15.03.2001, jeho členstvo v družstve zanikne.

Z listu NVOD I. zo dňa 16.03.2001 súd zistil, že ku dňu 15.03.2001 bolo zrušené členstvo žalobcu v Y. I..

Súd sa oboznámil s dohodou o vydaní vyrovnávacích podielov členov, ktorú dohodu vyhotovilo RPD R.,
adresovalo na NVOD I. a ide o dohodu zo dňa 09.03.1995, v ktorej dohode okrem iných nehnuteľností
je uvedené aj inventárne číslo 9094 007399 sad č. 1 a je uvedené v tejto dohode, že nehnuteľnosti
boli vydané v priestoroch bývalého družstva v obci I.. Z tohto listinného dôkazu nie je možné zistiť, či
dohoda sa týka aj žalobcu. Zo žiadosti NVOD I. adresované RPD R. dňa 31.01.1996 bolo preukázané,
že NVOD I. žiadalo o vydanie majetku na vysporiadanie podielu žalobcu. Z listu Y. I. adresovaného
RPD R. zo dňa 18.06.1997 súd zistil, že NVOD I. žiadalo o vydanie majetkového podielu oprávneným
osobám, medzi ktorými sa žalobca nenachádza. Pri porovnávaní oboch žiadostí súd zistil, že zoznam
členov, resp. žiadateľov o vydanie majetkového podielu nie je totožný. Ani jedno meno pri porovnávaní
zoznamov nie je totožné.

Podľa čl. IV ods. 14 Stanov RPD v R., účinného a platného dňa 15.09.1994 (ako aj Stanov z októbra
1992, pretože čl. 14 je totožný), je nárok na vyrovnávací podiel splatný uplynutím troch mesiacov
od schválenia účtovnej uzávierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo. Vyrovnávací podiel sa uhrádza v
peniazoch, alebo vo vecnom plnení. Ak sa má vyrovnávací podiel uhradiť v peniazoch, uhrádza sa v
splátkach po dobu 5 rokov, ak sa družstvo a člen nedohodnú inak.

Podľa § 233 ods. 1 Obch. zákonníka pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na
vyrovnávací podiel. Podľa ods. 4 prvá veta citovaného ustanovenia právo na vyplatenie vyrovnávacieho
podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za
účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti,
alebo ak takáto riadna účtovná závierka schválená nebola, tak uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď
mala byť schválená.

Podľa § 233 ods. 5 Obch. zákonníka ustanovenia odsekov 2 až 4 sa použijú len pokiaľ stanovy neurčujú
inak.

Podľa § 234 ods. 1 Obch. zákonníka vyrovnávací podiel sa uhrádza v peniazoch. Stanovy môžu určiť v
prípadoch, keď členský vklad spočíva úplne alebo v časti v prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
na družstvá, môže člen žiadať vysporiadanie vrátením tejto nehnuteľnosti, a to v hodnote, ktorá je
evidovaná v majetku družstva v čase zániku jeho členstva.

Podľa § 323 ods. 1, 2 Obch. zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa,
že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď



pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú
aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.

Podľa § 397 Obch. zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4
roky.

Podľa § 407 ods. 7 Obch. zákonníka ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná
premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba
ohľadne tejto časti.

Podľa § 408 ods. 1 Obch. zákonníka bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona skončí premlčacia
doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však
nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto doby.

Podľa § 365 Obch. zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do
doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však
nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 a § 502 ods. 1 Obch. zákonníka účinnom v čase vzniku omeškania ak je dlžník
v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z
omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o
1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502. Veriteľ má nárok na náhradu škody
spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len pokiaľ táto škoda nie je krytá úrokmi z
omeškania.

A podľa § 768f prechodných a záverečných ustanovení Obchodného zákonníka účinného od 15.01.2009
ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom
2009.

Súd po tom, čo bolo jeho rozhodnutie Najvyšším súdom SR sp. zn. 3Obo 100/2010-138 zo dňa 20.
septembra 2011 a ešte pred tým rozhodnutie odvolacieho súdu zrušené dovolacím súdom sp. zn.
1MObdoV/3/2008-117 zo dňa 27. mája 2010, doplnil dokazovanie oboznámením sa zo stanov RPD v R.
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré účastníci predložili po tom, ako tunajší súd rozhodol vo veci
dňa 9. decembra 2004, oboznámil sa s písomnými a ústnymi stanoviskami a vyjadreniami účastníkov
konania, doplnil dokazovanie vyžiadaním správy Y. I. zo dňa 31.07.2012 a dospel k záveru, že nárok
žalobcu je dôvodný. Žalobca preukázal, že jeho členstvo u žalovaného zaniklo ku dňu 15.09.1994
a preukázal, že žalovaný nepreviedol vyrovnávací podiel formou bezplatného prevodu majetku -
slivkového sadu č. 1 vo výške 968.891,36 Sk do Y. I. ako vstupný členský vklad aj na žalobcu tak, ako
to bolo medzi ním a žalovaným dohodnuté, a ako to aj žalovaný tvrdil. Z listinných dôkazov žalovaného
zo dňa 18. júna 1997 (z čl. 78), ako aj z listinného dôkazu zo dňa 22.05.2007 (z čl. 83) žalovaný
nepreukázal, že vydal žalobcovi vyrovnávací podiel v zmysle dohody zo dňa 08.03.1995, a to tým, že
bezplatne previedol vlastnícke právo k slivkovému sadu č. 1 na Y. I. na úhradu členského vkladu žalobcu.
Do pozornosti súd dáva tú skutočnosť, že členstvo žalobcu v Y. I. zaniklo práve z dôvodu nesplatenia
základného členského vkladu, a to ku dňu 15.03.2011. Taktiež vyjadrenie Y. I. zo dňa 31.07.2012,
doručené súdu dňa 03.08.2012, potvrdzuje, že žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, keď bolo súdu
oznámené, že sad č. 1 C. vrch bol vydaný ako celok a pokryl majetkovými podielmi ľudí, ktorí od
žalovaného prešli do Y. I., ale nie majetkový podiel Ing. K. N. - B.. Okrem vyššie uvedeného z vyjadrenia
vyplýva, že bývalí predstavitelia RPD R. rozhodli, že menovanému majetkový podiel nevydajú, pretože
ich spoločnosti spôsobil majetkovú ujmu. Práve nesplnenie povinnosti navýšiť základný členský vklad
(33,20 eur) na 497,90 eur malo za následok zrušenie členstva žalobcu v NVOD I., ku dňu 15.03.2001.

Vychádzajúc z ust. § 233 Obch. zákonníka a Stanov žalovaného mal súd za preukázané, že žalovaný
v stanovách čl. IV ods. 14 upravil odlišne splatnosť, ako je uvedená v § 233 ods. 2, 3, 4 Obch.
zákonníka. Preukázateľne v článku 14 tretia veta stanov vyplýva, že ak sa má vyrovnávací podiel uhradiť
v peniazoch, uhrádza sa v splátkach po dobu 5 rokov. Dňa 31.12.1998 žalovaný oznamoval žalobcovi,
že bol vypočítaný jeho vyrovnávací podiel ako člena družstva podľa transformačného zákona č. 42/1992
Zb.; § 231, § 233, § 234 a Stanov čl. IV. ods. 13, 14 a tento bol nakoniec ustálený na sumu 915. 907,-
Sk s tým, že v súlade s čl. III. ods. 5 a 6 stanov bude vyrovnávací podiel splatný 30.06.2000. Výška



vyrovnávacieho podielu nebola medzi účastníkmi sporná. Súd list žalovaného zo dňa 31.12.1998 ( z č.l.
24) posúdil ako uznanie záväzku podľa § 323 ods. 1 Obch. zákonníka, podľa ktorého ak niekto písomne
uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania.
Súd je názoru, že uznanie záväzku bolo urobené spôsobom požadovaným zákonom. Uznanie malo
písomnú formu a ide o jednostranný právny úkon urobený dlžníkom a adresovaný veriteľovi, pričom
dlžník špecifikoval dlh čo do dôvodu aj výšky.

Súd sa potom ďalej zaoberal tým, či žalobca podal žalobu v zákonom stanovenej lehote a dospel
k záveru, že áno. Podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka pri uznaní záväzku platí štvorročná
premlčacia doba od uznania. Žalovaný záväzok uznal dňa 31.12.1998 a žalobca si svoj nárok mohol
uplatniť do 31.12.2002. Žaloba bola podaná dňa 22.02.2002, t.j. v zákonom stanovenej dobe. Pokiaľ
by nešlo o uznanie záväzku, štvorročná premlčacia doba by začala plynúť od splatnosti nároku, t.j. od
30.06.2000.

Na základe vyššie uvedeného žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že vydal žalobcovi
majetkový podiel, keď družstvo, ktorému mal byť vyrovnávací podiel formou bezplatného prevodu
majetku - slivkového sadu č. 1 prevedený, túto skutočnosť nepotvrdil. Vzhľadom na túto skutočnosť aj
tvrdenia žalovaného o tom, že ak bol žalobcovi vydaný majetkový podiel formou vydania slivkového
sadu, nemôže sa domáhať vyrovnávacieho podielu v peniazoch, pretože by išlo o dvakrát poskytnuté
plnenie, súd nemohol prihliadnuť, pretože v konaní táto skutočnosť nebola preukázaná.

Preukázateľne sa žalovaný dostal do omeškania s plnením, preto súd zaviazal žalovaného okrem istiny
zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 15% ročne zo sumy 30.402,54 eur od 01.07.2000 do
zaplatenia, tak ako ich žiadal žalobca, s poukazom na to, že tieto boli uplatnené v súlade s § 365, § 369
ods. 1, § 502 a § 768f Obchodného zákonníka.

Úspešnému žalobcovi súd priznal plnú náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. za trovy konania,
ktoré vznikli žalobcovi vo výške 1.520,11 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 5.467,05 eur, spolu
6.987,16 eur, a to v súlade s vyhláškou č. 240/1990 Zb., č. 163/2002 Z.z. a č. 655/2004 Z.z. Súd priznal
žalobcovi za zaplatený súdny poplatok z návrhu sumu 1.520,11 eur a trovy právneho zastúpenia do
09.12.2004 za dva úkony právnej služby á 100,24 eur - príprava a prevzatie a spísanie návrhu, 2x
paušálna odmena á 3,31 eur podľa vyhl. č. 240/1996 Zb. Podľa vyhl. č. 163/2000 Z.z. za tri úkony
právnej služby á 458,40 eur - účasť na pojednávaní dňa 11.08.2004 a 09.12.2004 a za vyjadrenie zo
dňa 29.11.2004, 3x paušálnu odmenu á 4,51 eur a cestovné osobným motorovým vozidlom zo C. do L.
dňa 11.08.2004 sumu 70,95 eur a dňa 09.12.2004 v sume 67,29 eur, spolu 1.736,37 eur.

Podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. priznal za 7 úkonov právnej služby á 469,70 eur (3.287,90 eur) za podnet
na Generálnu prokuratúru na mimoriadne dovolanie dňa 21.09.2007, za vyjadrenie na Najvyšší súd dňa
23.04.2008, za pojednávanie dňa 23.11.2011, 23.05.2012 a 18.09.2012 na Krajskom súde v Trenčíne,
za písomné vyjadrenie zo dňa 11.01.2012 a vyjadrenie po preštudovaní spisu zo dňa 17.09.2012 (vo
výške 3.287,90 eur), 4x paušálna náhrada á 7,63 eur, 1x á 7,41 eur, 1x á 6,31 eur a 1x 5,91 eur (spolu
50,15 eur) a cestovné a strata času na pojednávanie dňa 23.11.2011 (cestovné 54 eur a strata času
74,10 eur za 6x 1/60 VZ), cestovné a strata času na pojednávanie dňa 23.05.2012 (cestovné 56 eur
a strata času 76,26 eur - 6x 1/60 VZ) a preštudovanie spisu dňa 06.09.2012 (cestovné 56 eur a strata
času 76,26 eur - 6x 1/60 VZ).

Súd žalobcovi nepriznal jeden úkon právnej služby á 469,70 eur zo dňa 12.09.2007 - prevzatie a príprava
z dôvodu, že tento za úkon priznal žalobcovi náhradu uplatnenú zo dňa 31.07.2001, keď mal právneho
zástupcu JUDr. K. I.. V danom prípade by išlo o duplicitné priznanie za jeden a ten istý úkon. Ďalej
nepriznal 117,43 eur + 7,41 eur za úkon, a to oznámenie zmeny sídla z dôvodu, že nešlo o právne
posúdenie a za úkon právnej služby preštudovanie spisu na Krajskom súde v Trenčíne dňa 06.09.2012
v sume 169,70 eur + 7,63 eur paušálna náhrada z dôvodu, že súd priznal za úkon právnej služby, a to
vyjadrenie vo veci samej po preštudovaní spisu. V danom prípade ide o neúčelne vynaložené náklady,
na ktoré nemá nárok.

Poučenie:



Proti  tomuto  uzneseniu  je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia cestou tunajšieho súdu na
Najvyšší súd SR v Bratislave.
V prípade podania odvolania sa má v tomto popri všeobecných náležitostiach v zmysle ust. § 42 ods. 3
O.s.p., (musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované) ďalej uviesť  proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§
205 ods.1 O.s.p.)", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2d72ec36-6cb8-45ec-bb82-dd75ca3d55c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.312.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 312/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 312/2021 z 16. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-16", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.312.2021.1"}, {"guid": "ussr:e52a4067-2e95-416d-a16d-f81049e656a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 212/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 212/2011 z 18. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-18", "citacie_n": 176, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e52a4067-2e95-416d-a16d-f81049e656a6"}, {"guid": "b3961617-f3a9-445b-902b-15fced67a467:7d5f0190-c340-4b76-b544-9a525d9e8ca7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1011899472.5", "spisova_znacka": "1ObdoV/2/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/2/2020 z 21. 10. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-10-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1011899472.5"}, {"guid": "b3961617-f3a9-445b-902b-15fced67a467:734319cb-984d-4316-b40e-82bcc962efe0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1011899472.5", "spisova_znacka": "1ObdoV/2/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/2/2020 z 20. 10. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-10-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1011899472.5"}, {"guid": "cbd18241-6e19-49c8-9f60-1b1694a49b1c:804ec6da-61c1-41f5-989a-d978e5948569", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1011899472.3", "spisova_znacka": "5Obo/20/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/20/2018 z 13. 8. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-08-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1011899472.3"}, {"guid": "cbd18241-6e19-49c8-9f60-1b1694a49b1c:f2b0701a-5355-424d-ba7b-f4494f97fa87", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1011899472.3", "spisova_znacka": "5Obo/20/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/20/2018 z 12. 8. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-08-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1011899472.3"}, {"guid": "f811aa45-106c-4796-9a1b-8150ab922fa5:21d3c0c2-c062-47d5-9b20-934d8b8ef746", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1011899472.1", "spisova_znacka": "5Ndob/6/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Ndob/6/2016 z 7. 4. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-04-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1011899472.1"}, {"guid": "f811aa45-106c-4796-9a1b-8150ab922fa5:64e0b01e-0982-4a51-85e0-88f57d432717", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1011899472.1", "spisova_znacka": "5Ndob/6/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Ndob/6/2016 z 6. 4. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-04-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1011899472.1"}, {"guid": "1e10266e-b6ae-46ec-b843-111ed3aba0d5:2306f976-e8a1-4ed5-8ff1-e0b45dfba949", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1311204781.2", "spisova_znacka": "5Co/169/2012", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/169/2012 z 29. 8. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-08-29", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1311204781.2"}, {"guid": "865dfc5d-0268-408b-a244-9bb0add4319b:ed8130fa-cdfc-4049-a2dd-78901530e737", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2024:1311205990.15", "spisova_znacka": "23Cb/64/2011", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 23Cb/64/2011 z 23. 10. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2024-10-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2024:1311205990.15"}]}