Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Cob/1/2011 z 15. 11. 2011 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 15. novembra 2011, sp. zn. 8Cob/1/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3106212308.2 Krajský súd Trenčín | 8Cob/1/2011 | ECLI:SK:KSTN:2011:3106212308.2 | 2011-11-15 | Rozhodnutie Citované ustanovenia: § 21 ods. 2 zákona č. 70/1998 Z. z., § 373 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9600362b-5458-4448-a285-d052ac64848c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3106212308.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/1/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106212308
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3106212308.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Čekanovej a členov
senátu JUDr. Márie Prikrylovej a JUDr. Dariny Legerskej v právnej veci žalobcu: ZSE Distribúcia, a.s.,
Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518 proti žalovanému: H. L. T. E. H., s miestom podnikania T. XXXX/
X, R. U. R., IČO: XX XXX XXX právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou R. - G., E., so sídlom A.
XX, R., IČO: XX XXX XXX o zaplatenie 3 783,80 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 3Cb/3/2008-232 zo dňa 5. októbra 2010 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým bola žalovanému uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi 3 723,07 eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 920,60 eur, p o t v
r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3 723,07
eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 920,60 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia
a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vychádzal zo zistenia, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným došlo dňa 19.08.1994 k uzavretiu zmluvy na úhradu dodávky elektrickej energie, a
to konkludentným prejavom vôle oboch zmluvných strán. Predmetom zmluvy bola úhrada dodávky
elektrickej energie v odbernom mieste L. H. - D.. Aj keď zmluvné strany neuzavreli písomnú zmluvu, ich
záväzkový vzťah trval nerušene niekoľko rokov, čomu nasvedčuje najmä predloženie zmluvy žalovaným,
i keď nepodpísanej a tiež predloženie faktúr za spotrebu elektrickej energie. Medzi účastníkmi nebolo
sporné, že predmetný zmluvný vzťah sa realizoval tým, že žalobca dodával žalovanému elektrickú
energiu a služby s tým spojené a žalovaný elektrickú energiu odoberal a platil za ňu podľa platných
cenových predpisov. Kontrolou vykonanou zástupcom žalobcu u žalovaného dňa 18.09.2003, z ktorej
bol spísaný protokol č. 1046/25/2003/560 8/3 o zistení neoprávneného odberu v zmysle zák.č. 70/1998
Z.z. a vyhl.č 267/1999 Z.z. na odbernom mieste č. 421649201, adresa odberného miesta Borčany
103, meno odberateľa D. L. H., číslo elektromera: 2647975, stav elektromera: WT 20 103, NT 11
522 bolo zistené, že na elektromery boli porušené 2 ks plomb PA 45, ktoré boli hodené naspodu
rozvádzača. V protokole bolo uvedené, že išlo o odberateľa kategórie C, menovitá hodnota hlavného
ističa alebo súčet menovitých príkonov spotrebičov 24,7 A (kW). Protokol nebol podpísaný žalovaným,
pretože ten ho odmietol podpísať. V dôsledku neoprávneného odberu elektrickej energie si žalobca
vyčíslil škodu vo výške 113 990,70 Sk pozostávajúcej zo sumy 112 161,20 Sk titulom škody vzniknutej
neoprávneným odberom elektriny vypočítanej v súlade s vyhl.č. 267/1999 Z.z. a zo súm 1 126,60
Sk a 516,20 Sk predstavujúcich náklady súvisiace so zistením a odstránením neoprávneného odberu.
Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa predmetný záväzkový vzťah účastníkov,
ktorého vznik ustálil k dátumu 19.08.1994 (keďže k tomuto dátumu bola vyhotovená zmluva o dodávke
elektrickej energie, i keď ju účastníci nepodpísali, ale nesporne podľa nej plnili), posúdil ako obchodno-
záväzkový vzťah dvoch podnikateľských subjektov podriadených režimu Obch. zák. ako i špeciálneho



zák.č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvoze a spotrebe elektriny (tzv. elektrizačný zákon). Súd prvého stupňa
konštatoval, že tzv. elektrizačný zákon nevyžadoval pre vznik záväzkového vzťahu písomnú formu. Až
zák.č. 70/1998 Z.z. o energetike, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.1998 a ktorý zrušil zák.č. 97/1957
Zb. (elektrizačný zákon), zaviedol písomnú formu zmluvy. Aj keď účastníci konania podľa zákona č.
70/1998 Z.z. o energetike písomnú zmluvu o dodávke elektrickej energie neuzavreli, ich zmluvný vzťah
založený ústnou formou dňa 19.08.1994 na základe zák.č. 79/1957 Zb. nezanikol ani výpoveďou ani
iným spôsobom, ale naďalej trval, súd prvého stupňa pri skúmaní predpokladov vzniku škody v zmysle
ust. § 373 Obch. zák., ktorými je porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu,
ako aj príčinný vzťah medzi vznikom škody a protiprávnym konaním, dospel k názoru, že žalovaný v
rozpore s jeho povinnosťou odoberať elektrickú energiu tak, aby bola merateľná a žalobcom účtovateľná,
nezabezpečil k tomu meracie zariadenie. Meracie zariadenie mal pritom uzavreté a prístup k nemu mal
iba on. Naopak, kontrolou žalobcu bolo zistené, že do meracieho zariadenia bol vykonaný zásah tak, že
odobratá elektrická energia neprechádzala meradlom a nebola tak merateľná pre účely výpočtu odberu
elektrickej energie. Konštatoval, že zodpovednosť za škodu podľa Obch. zák. je koncipovaná na princípe
objektívnej zodpovednosti, bez ohľadu na zavinenie, s možnosťou vyvinenia len pre prípad porušenia
povinnosti v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť. Uviedol, že z tohto dôvodu neobstojí obrana
žalovaného, podľa ktorej okolnosťami vylučujúcimi jeho zodpovednosť je jeho neznalosť v oblasti
elektroenergetiky a umiestnenie pohostinstva na frekventovanom mieste, kde sa konajú diskotéky a
často tam dochádza k vandalizmu. Súd prvého stupňa na daný právny vzťah, pokiaľ ide o neoprávnený
odber elektrickej energie, aplikoval zák.č. 70/1998 Z.z. o energetike spolu s jeho vykonávacím predpisom
upravujúcim výpočet výšky škody č. 267/1999 Z.z. Konštatoval, že zákon o energetike č. 70/1998 Z.z.
ukladá odberateľovi povinnosť udržiavať a dbať o bežnú a spoľahlivú prevádzku odberného elektrického
zariadenia. Pre prípad, že odberateľ zistí na tomto závadu, je povinný ju nahlásiť dodávateľovi elektrickej
energie, ktorý je povinný do 30 dní overiť predmetné meradlo a v prípade zistenia závady túto odstrániť.
Závadu tak, ako bola zistená kontrolou 18.09.2003, teda porušenie plomb, ktoré boli hodené naspodu
rozvádzača, žalovaný musel pri náležitej starostlivosti zistiť a bolo jeho povinnosťou túto nahlásiť
bez zbytočného odkladu dodávateľovi. Okrem toho žalovaný uzavrel elektromer visiacim zámkom, od
ktorého mali kľúče len on a jeho manželka, čím znemožnil prístup iných osôb k meraciemu zariadeniu.
Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že kontrolou bolo zistené, že stav počítadiel vysokej a
nízkej tarify bol rovnaký ako pri poslednom odpočte zo dňa 25.03.2003 a napriek vykonávaniu odberu
elektrická energia nebola registrovaná. Pokiaľ ide o ustálenie výšky škody, táto bola vypočítaná podľa §
8 vykonávacieho predpisu č. 267/1999 Z.z. s tým, že neoprávnený odber elektriny trval od 25.03.2003 do
18.09.2003, teda 176 dní. Denná spotreba elektriny podľa prepočtov žalobcu predstavovala 205,11 kW
a táto suma bola vynásobená počtom dní neoprávneného odberu (205,11 x 176), pričom táto suma bola
podľa výpočtu žalobcu rozdelená do časových pásiem nízkej a vysokej tarify a vynásobená hodnotou
týchto taríf (NT-1,7, VT-3,9). Výška škody v dôsledku neoprávneného odberu elektriny tak predstavovala
celkom 112 161,20 Sk, čo v prepočte na platnú menu euro predstavuje 3 723,07 eur. Pokiaľ žalovaný
namietal rozdiel medzi pojmami určené meradlo a odberné zariadenie a poukazoval na skutočnosť, že
starostlivosť o tieto zveruje zákon rozdielne žalobcovi a žalovanému, súd prvého stupňa uviedol, že
celé zariadenie, teda odberné zariadenie vrátane určeného meradla bolo uzavreté visiacim zámkom, ku
ktorému mal kľúč len žalovaný, takže žalobca na ňom logicky nemohol vykonávať žiadnu kontrolu a bez
súčinnosti žalovaného nemal k nemu vôbec prístup. Z výpovede manželky žalovaného ako svedkyne
vyplynulo, že aj v deň vykonania kontroly musel prísť pracovník žalobcu kontrolu vykonať opakovane,
lebo elektromer bol uzavretý a pracovník žalobcu nemal k nemu prístup. Bolo teda vylúčené, aby
žalobca zodpovedal za stav určeného meradla alebo odberného zariadenia. Za právne irelevantné súd
prvého stupňa považoval aj námietku žalovaného v tom smere, že žalobca nepreukázal predložením
protokolu o stave elektromera jeho funkčnosť v súlade s právnymi predpismi a že protokol o kontrole
neobsahoval náležitosti vyžadované právnymi predpismi. Prvostupňový súd uviedol, že nakoľko plomby
boli odtrhnuté a hodené naspodu rozvádzača, je nepodstatné, či mal elektromer nejaké vady, lebo
elektrická energia týmto meradlom aj tak neprechádzala a práve v dôsledku toho došlo k neoprávnenému
odberu (nebola merateľná). Prípadné nedostatky protokolu o prehliadke boli odstránené výsluchom
samotného pracovníka, ktorý dňa 18.09.2003 vykonal kontrolu a v konaní pred súdom presvedčivo
opísal skutočnosti zistené kontrolou, ako i okolnosti vzniku neoprávneného odberu. Za nedôvodnú
považoval aj námietku premlčania vznesenú žalovaným a uviedol, že všeobecná premlčacia doba je v
danom prípade v zmysle § 393 ods. 1 a § 397 Obch. zák. štvorročná, nakoľko špeciálny právny predpis
inú premlčaciu dobu neupravuje. Povinnosť bola porušená a porušenie bolo zistené dňa 18.09.2003 a
keďže návrh bol podaný na súd dňa 30.05.2006, právo bolo uplatnené včas. Pokiaľ si žalobca uplatňoval
aj náhradu škody spočívajúcu v náhrade mzdy, cestovných nákladov a náhrady za poškodené meracie



zariadenie celkom vo výške 1 829,50 Sk (teda 60,728 eur), v tejto časti nezdokladoval uvedenú škodu
relevantnými dokladmi, teda neuniesol dôkazné bremeno, preto žalobu v tejto časti zamietol. Výrok o
náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi bola priznaná plná
náhrada trov konania, keďže neúspešný bol len v nepatrnej časti. Trovy pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku za návrh vo výške 227 eur, za odvolanie vo výške 217 eur a z hotových výdavkov vo
výške 351,50 eur (cestovné náhrady).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v časti výroku, ktorým mu bola
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 3 723,07 eur a nahradiť mu trovy konania 920,60 eur. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil záväzkový vzťah
účastníkov ako obchodno-záväzkový vzťah, ktorého vznik sa riadil ustanoveniami zák.č. 79/1957
Zb. (elektrizačným zákonom). Dňa 01.07.1998 nadobudol účinnosť zák.č. 70/1998 Z.z. o energetike.
Žalovaný poukázal na ust. § 14 ods. 2 zákona o energetike, v zmysle ktorého zmluva o dodávke
elektriny musí mať písomnú formu a musí obsahovať podstatné náležitosti uvedené v § 14 písm. a),
b) c) citovaného zákona. Zdôraznil, že žalobca v súdnom konaní nepreukázal, že by s účinnosťou
od 01.07.1998 alebo kedykoľvek neskôr uzavrel s ním takú zmluvu, ktorá by spĺňala náležitosti podľa
zákona o energetike. Je preto nepochybné, že právny vzťah medzi ním a žalobcom sa nemôže spravovať
ustanoveniami zákona č. 70/1998 Z.z. o energetike a jeho vykonávacích predpisov, a nemôže sa riadiť
ani ustanoveniami zrušeného, teda neúčinného elektrizačného zákona. Bol názoru, že v čase, keď
podľa žalobcu malo dôjsť k neoprávnenému odberu elektriny podľa zákona o energetike, že medzi ním
a žalobcom neexistoval platný právny vzťah podľa zákona o energetike, takže od 01.07.1998 sa na
ich vzťah môžu aplikovať výlučne len ustanovenia Obch. zák., lebo ide o vzťah medzi podnikateľmi,
ktorý vznikol na základe elektrizačného zákona alebo v dôsledku zrušenia tohto zákona a nesúladu s
novým zákonom o energetike sa nemohol riadiť zákonom o energetike. Preto ak súd prvého stupňa
na právny vzťah účastníkov aplikoval analogicky ustanovenia zákona o energetike a vyhl.č. 267/1999
Z.z., postupoval v rozpore s ust. § 1 Obch. zák. a nepoužil ustanovenia správnych právnych predpisov;
okrem toho použil aj predpisy neúčinné. Súd prvého stupňa tak použitím nesprávnej a neúčinnej právnej
normy porušil jeho právo na súdnu a inú právnu ochranu. Ďalej namietal, že v dôsledku nesprávnej
aplikácie právneho predpisu súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu záveru, že on, žalovaný, mal
voči žalobcovi presne stanovené povinnosti podľa zákona o energetike. Uviedol, že takýto rozsah
povinností by mohol mať však výlučne len v prípade, ak by sa preukázala existencia platnej písomnej
formy podľa zákona o energetike. Okrem toho súd prvého stupňa vec nesprávne posúdil aj pokiaľ ide
o aplikáciu ust. § 373 v nadväznosti na ust. § 379 Obch. zák. Zdôraznil, že ak súd prvého stupňa
aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka o náhrade škody, nie je prípustné, aby na stanovenie
škody použil vyhlášku č. 267/1999 Z.z., lebo v zmysle ust. § 379 Obch. zák., ak tento zákon neustanovuje
inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Vzhľadom na toto znenie ustanovenia Obch. zák. sa
nahrádza skutočná škoda a nie akákoľvek vypočítaná škoda podľa nesprávnej a neúčinnej právnej
normy, ktorej použitie Obch. zák. nepripúšťa. Súd prvého stupňa pri vypočítanej škode neakceptoval
ani jeho námietky, pokiaľ ide o niektoré položky uvedené vo výpočte (napr. dôvod použitia vysokej a
nízkej tarify).Výpočet predložený žalobcom nie je postačujúcim dôkazom, avšak súd prvého stupňa si
ho aj napriek tomu bez ďalšieho osvojil. Keďže dokazovanie už bolo vyhlásené za skončené, žalobca
už ďalej produkovať iné dôkazy na preukázanie výšky škody nemôže. Žalovaný ďalej zdôraznil, že
bez ohľadu na povahu právneho vzťahu medzi ním a žalobcom, žalobca nepreukázal, že predmetné
zariadenie bolo funkčné, a že bolo nainštalované v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Ak súd
prvého stupňa konštatoval, že žalobca nemal k dispozícii kľúč a teda prístup k tomuto zariadeniu, je
otázne, či zariadenie mohol uviesť do stavu zodpovedajúceho právnym predpisom, teda zaplombovať
ho. Týmito skutočnosťami sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal a bez vykonania dôkazov ich označil
za irelevantné. Prvostupňový súd pochybil, keď nezisťoval hodnoverným spôsobom stav týkajúci sa
meracieho zariadenia. Žalovaný ďalej namietal zákonnosť postupu žalobcu v súvislosti s protokolom
o vykonaní kontroly. Zdôraznil, že v konaní bolo preukázané, že osoba, ktorý vyhotovila predmetný
protokol nemala odbornú spôsobilosť a tento nedostatok nebolo možné nahradiť jej výsluchom ako
svedka. Nedostatky v chýbajúcich náležitostiach protokolu a v chýbajúcej odbornej spôsobilosti osoby,
ktorý protokol vyhotovila, majú za následok neplatnosť dokumentu, ktorý nie je možné konvalidovať
výpoveďou svedka v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ súd predmetný protokol akceptoval, zvýhodnil
žalobcu, čím došlo k porušeniu zásady rovnosti strán a nestrannosti súdu.



Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a
že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.
ako vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania a zistil, že súd prvého stupňa vykonal
dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. §
132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o povinnosti žalovaného
nahradiť žalobcovi škodu vo výške 3 723,07 eur s poukazom na ust. § 373 Obch. zák. v dôsledku
porušenia povinnosti zo záväzkového vzťahu zo strany žalovaného - neoprávneným odberom elektriny
meraného meracím zariadením, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
s poukazom na ust. § 21 ods. 1 písm. d) zák.č. 70/1998 Z.z. o energetike, ktorej výpočet bol stanovený
podľa § 8 vyhl.č. MH SR č. 267/1999 Z.z., upravujúcou podrobnosti o niektorých podmienkach dodávky
elektriny a spôsob výpočtu škody spôsobenej dodávateľovi elektriny neoprávneným odberom elektriny.
Náležite sa vysporiadal s obsahom listinných dôkazov predložených účastníkmi, s ich výpoveďami,
vyjadreniami i svedeckými výpoveďami a správne ustálil, že predmetný záväzkový vzťah síce vznikol
konkludentne dňa 19.08.1994 podľa zák.č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvoze a spotrebe elektriny (tzv.
elektrizačný zákon), avšak po zrušení tohto zákona novým zákonom č. 70/1998 Z.z. o energetike,
účinným od 01.07.1998, sa právne vzťahy účastníkov spravovali týmto novým zákonom. Súd prvého
stupňa tiež správne posúdil záväzkový vzťah účastníkov ako obchodno-záväzkový vzťah, pričom pokiaľ
ide o náhradu spôsobenej škody, správne postupoval podľa špeciálnej právnej úpravy - zák.č. 70/1998
Z.z. o energetike a vyhl.č. 267/1999 Z.z., a to s poukazom na ust. § 21 ods. 2 zák.č. 70/1998 Z.z. o
energetike.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k argumentácii žalovaného o nesprávnom
právnom posúdení veci odvolací súd zdôrazňuje, že zmluvný vzťah účastníkov, založený konkludentne
(ústnou formou) za účinnosti zák.č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvoze a spotrebe elektriny (tzv.
elektrizačného zákona) nezanikol, ale práva a povinnosti z neho sa po nadobudnutí účinnosti zák.č.
70/1998 Z.z. o energetike spravovali týmto novým zákonom. Zák.č. 70/1998 Z.z. totiž neobsahoval
v prechodných a záverečných ustanoveniach žiadne ustanovenie, podľa ktorého by pôvodné zmluvy
zanikli v prípade, ak by sa neuzavreli nové zmluvy písomnou formou. Záväzkový vzťah účastníkov na
základe ústnej zmluvy zo dňa 19.08.1994 teda trval naďalej, jeho vznik sa síce posudzuje podľa zák.č.
79/1957 Zb., avšak práva a povinnosti účastníkov sa po zrušení uvedeného zákona spravovali zák.č.
70/1998 Z.z. Námietka žalovaného, že prvostupňový súd pri rozhodovaní použil predpisy neúčinné alebo
nesprávne, preto neobstojí.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dôkladne zaoberal všetkými tvrdeniami žalovaného,
totožného s tými, ktoré žalovaný opätovne uvádzal v odvolaní a náležite svoje rozhodnutie odôvodnil.
Napadnutému rozsudku niet čo vytknúť a odvolací súd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje.

Úspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, podľa zásady úspechu vo veci
obsiahnutej v ust. § 142 ods. 1 O.s.p. by mu patrila; žalovanému však v odvolacom konaní preukázateľne
žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.