{"guid": "2e8690aa-8287-4ad3-b436-e02e7b3ca7cb:8529e76e-6a35-482a-8568-23a42c4cacae", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8724201205.3", "spisova_znacka": "25Co/18/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 25Co/18/2025 z 12. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 12. februára 2026, sp. zn. 25Co/18/2025, ECLI:SK:KSPO:2026:8724201205.3", "identifikacne_cislo": "8724201205", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Marian Hoffmann, PhD.", "sudca_id": 481, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-hoffmann-phd-481", "datum_vydania": "2026-02-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/443", "nazov": "zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/443", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/443-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369", "nazov": "zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/369-1990"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8529e76e-6a35-482a-8568-23a42c4cacae", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8724201205.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2026:8724201205.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2026:8724201205.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n25Co/18/2025\n8724201205\n12. 02. 2026\nJUDr. Marian Hoffmann, PhD.\nECLI:SK:KSPO:2026:8724201205.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov\nsenátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobkyne: A. P., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom R. XXX/XX, XXX XX R. L., právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Maroš Zima, s. r.\no., so sídlom Okružná 1945/107, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 47 234 831, proti žalovanému: H. R. L.,\nso sídlom J. XX, XXX XX R. L., A.: XX XXX XXX, právne zastúpenému JUDr. Rastislavom Stašákom,\nadvokátom, so sídlom 17. novembra 14, Stará Ľubovňa, IČO: 420 859 51, o nahradenie prejavu vôle\ns príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k.\n25C/14/2024-295 zo dňa 22.01.2025 takto\nrozhodol:\nI. P o t v r d z u j e\n\nrozsudok.\n\nII. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd I. inštancie“) rozsudkom č.k. 25C/14/2024-295 zo dňa 22.01.2025\nrozhodol tak, že:\nI. Súd žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a.\n2. Z odôvodnenia rozsudku súdu I. inštancie vyplýva, že zistil tento skutkový stav:\n3. Medzi stranami sporu bola dňa 31.10.2019 uzatvorená Zmluva o nájme bytu č. XXX/XXXX, ktorou\nmedzi nimi vznikol nájomný vzťah od 01.11.2019 na dobu určitú do 31.10.2020, t. j. na dobu jedného\nroka, a ktorý bol na základe splnenia zmluvných podmienok predlžovaný vždy na dobu jedného roka,\na to až do 31.10.2023, kedy skončil uplynutím doby, bez predĺženia nájomnej zmluvy. Žalobkyňa sa\npreto z dôvodu nepredĺženia nájomnej zmluvy domáha žalobou, aby súd rozsudkom uložil žalovanému\npovinnosť prejavu vôle spočívajúceho v nahradení vyhlásenia vôle žalovaného uzatvoriť s ňou nájomnú\nzmluvu v znení uvedenom v navrhovanom petite na dobu určitú, a to na desať rokov.\n4. Z predloženej Zmluvy o nájme bytu č. 415/2019 zo dňa 31.10.2019 vyplýva, že medzi žalobkyňou\nako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom bola uzatvorená nájomná zmluva, predmetom ktorej\nbol odplatný prenájom garsónky - bytu č. 2, nachádzajúceho sa na prízemí obytného domu súpisné\nčíslo XXX, v R. L. na ulici R. č. XX za ročné nájomné vo výške XXX,XX eur, splatné v splátkach po\nXX,XX eur mesačne, vždy najneskôr do 25. dňa daného mesiaca na účet prenajímateľa. Zo zmluvy\nvyplýva, že Mestské zastupiteľstvo v R. L. dňa 31.10.2019 rozhodlo o pridelení uvedeného bytu do nájmu\nžalobkyne Uznesením č. 198/2010. V zmysle Článku III. nájomnej zmluvy (Doba nájmu) nájomný vzťah\nvznikol dňom 01.11.2019 a bol uzatvorený na dobu určitú do 31.10.2020, t. j. na dobu jedného roka. V\n\nposledný deň doby nájmu mal nájomca právo (nie nárok) na predĺženie tejto doby nájmu o ďalší rok za\npredpokladu splnenia všetkých „Podmienok pre pridelenie mestského nájomného bytu“ vyplývajúcich z\nUznesenia MsZ v R. L. č. 66/2010 zo dňa 02.06.2010 a č. 121/2017 zo dňa 04.07.2017 a za predpokladu,\nže počas celej doby doterajšieho nájmu nájomca a ostatní užívatelia tohto bytu dodržiavali podmienky\ntohto nájmu a povinnosti nájomcu vyplývajúce z tejto zmluvy alebo zo zákona. Nájomný vzťah strán bol\nv zmysle uvedeného každoročne obnovovaný, a to až do októbra 2022, kedy bola uzavretá nájomná\nzmluva na dobu jedného roka, do októbra 2023. V Článku V. bod 3 zmluvy sa nájomca zaviazal, že pri\nvýkone svojich práv bude dbať, aby v dome bolo vytvorené prostredie, zaisťujúce ostatným užívateľom\nbytov v dome nerušený výkon ich práv.\n5. Žiadosťou o ponechanie mestského bytu pre A. P., ktorá je ťažko postihnutá zo dňa 05.02.2024,\ndoručenou žalovanému dňa 05.02.2024 (čl. 228 spisu)\na Žiadosťou o predĺženie\nnájomnej zmluvy sociálneho bytu zo dňa 01.03.2024, doručenou žalovanému dňa 04.03.2024 (čl. 229\nrub a čl. 230 spisu) žiadala žalobkyňa o predĺženie nájomnej zmluvy na byt č. 2, nachádzajúci sa v\nbytovom dome súp. č. XXX, na ul. R. č. XX v R. L. z dôvodu jej zdravotného stavu, keďže je osobou\nZŤP s mierou funkčnej poruchy 70 %, invalidnou dôchodkyňou so závažnými zdravotnými problémami.\nK žiadosti o ponechanie mestského bytu pre A. P., ktorá je ťažko postihnutá zo dňa 05.02.2024, ktorou\nkonkrétne žalobkyňa žiadala späťvzatie výpovede z nájmu mestského nájomného bytu, jej žalovaný\nodpovedal listom zo dňa 12.02.2024, v ktorom uviedol, že vzhľadom na prebiehajúce konanie vedené\nna Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 23C/3/2023 o určenie neplatnosti výpovede, nebude na danú\nžiadosť odpovedať.\n6. Výzvou na vysťahovanie zo dňa 11.03.2024 žalovaný vyzval žalovanú na vypratanie predmetného\nbytu v lehote do 30.04.2024 s upozornením, že ak tak neurobí, bude nútený pristúpiť k uplatneniu práv\nvlastníka prostredníctvom súdu, podaním žaloby na vypratanie nehnuteľnosti a následnou exekúciou.\nVo výzve zároveň uviedol, že na základe opakovaných sťažností ostatných nájomcov v bytovom dome\nnedošlo z jeho strany k opakovanému uzavretiu nájomnej zmluvy.\n7. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny F., odbor sociálnych vecí a rodiny číslo: F zo dňa\n21.06.2019 bol žalobkyni poskytnutý s účinnosťou od 01.06.2019 peňažný príspevok na opatrovanie\nfyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím mesačne vo výške 369,36 eur. Z odôvodnenia\nrozhodnutia vyplýva, že je osobou ZŤP s mierou funkčnej poruchy 70 %. Dňa 22.07.2019 vydal Úrad\npráce sociálnych vecí a rodiny v F. pod č. XXXXXX žalobkyni preukaz ZŤP osoby so sprievodcom.\n8. Z lekárskych nálezov a správ predložených žalobkyňou vyplýva, že táto trpí reumatologickou\nartritídou 4. stupňa a psychickými poruchami. Navštevuje reumatologickú ambulanciu, psychiatrickú\nambulanciu, pneumologickú ambulanciu a neurologickú ambulanciu. Bola liečená aj v Národnom ústave\nreumatologických chorôb v J..\n9. Zo žalovaným predložených sťažností, petícií za vysťahovanie neprispôsobivej rodiny P., správ a\nvýpisov z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za obdobie od roku\n2016 do 18.01.2023 vyplýva, že obyvatelia bytového domu sa v súvislosti so správaním žalobkyne a jej\nblízkych osôb dostávali často do konfliktov so žalobkyňou (a jej rodinou), ktoré boli vybavované nielen\nukladaním pokút žalobkyni a jej blízkym osobám, ale aj podávaním trestných oznámení. Uznesením č.\n128/2021 zo dňa 05.11.2021 Mestské zastupiteľstvo v R. L. prerokovalo a vzalo na vedomie žiadosť\nobčanov bytového domu R. č. XX v R. L. a odporúčalo vypovedanie nájomných zmlúv nájomcov - H. P. v\nzastúpení opatrovníčky H. P. (byt č. 6) a A. P. (byt č. 1) v bytovom dome ulica R. XX. Ďalším uznesením\nč. 3/2022 zo dňa 31.10.2022 Mestské zastupiteľstvo v R. L. opätovne prerokovalo a vzalo na vedomie\nžiadosť občanov z bytového domu R. č. XX v R. L. o ukončenie nájomnej zmluvy a vysťahovanie rodiny\nH. a A. P. z bytového domu na ulici R. č. XX a odporúčalo nepredĺženie nájomných zmlúv nájomcom H.\nP. v zastúpení opatrovníčky H. P. (byt č. 6) a A. P. (byt č. 1) v bytovom dome ulica R. XX.\n10. Medzi stranami tak, ako to vyplýva aj z vyššie uvedených skutočností a listinných dôkazov nebolo\nsporné uzatvorenie nájomnej zmluvy dňa 31.10.2019, jej predlžovanie vždy na obdobie jedného roka,\ndo 31.10.2023, kedy bola ukončená, resp. zanikla uplynutím doby nájmu, na ktorú bola uzatvorená.\nVzhľadom k uvedenému nebolo sporné ani to, že žalobkyňa predmetný byt užíva bez právneho titulu.\nJe preto možné uzavrieť, že skutkový stav medzi stranami sporný nebol, sporné bolo jeho právne\nposúdenie, a teda to, či žalobkyňa má nárok na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy spôsobom, ktorým\n\nby súd uložil žalovanému povinnosť prejavu vôle spočívajúceho v nahradení vyhlásenia vôle žalovaného\nuzatvoriť s ňou nájomnú zmluvu v znení uvedenom v navrhovanom petite na dobu určitú, a to na\ndesať rokov. Súd už v rámci predbežného právneho posúdenia, ktoré prezentoval aj stranám sporu,\nmal za to, že žaloba je nedôvodná, podaná predčasne, nakoľko po ukončení zmluvy o nájme bytu č.\n415/2019 nemal preukázané, že by žalobkyňa podala žalovanému žiadosť o pridelenie nájomného bytu\nv zmysle VZN žalovaného č. X/XXXX, ktorá by bola prerokovaná a schválená mestským zastupiteľstvom\nžalovaného.\n11. Na takto zistený skutkový stav súd aplikoval ust. § 137 písm. a), § 229 Civilného sporového poriadku,\n§ 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 1, 2, § 11 ods.\n1, § 11 ods. 4 písm. a) a § 24 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších\npredpisov, § 7 ods. 1, § 7 ods. 2, § 9 ods. 2 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci v znení\nneskorších predpisov, § 1, § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 443/2010 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania\na o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov, § 1, § 2 ods. 1 písm. b), § 4 ods. 1, § 5 ods. 3\nVšeobecne záväzného nariadenia mesta R. L. č. X/XXXX zo dňa 14.08.2014 o určovaní podmienok\nprideľovania nájomných bytov vo vlastníctve mesta R. L.. Vec takto právne posúdil:\n12. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a citovaným zákonným ustanoveniam mal súd za\nto, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodná, resp. podaná predčasne. Podľa názoru súdu\nžaloba o nahradenie prejavu vôle nepochybne patrí medzi žaloby na plnenie v zmysle § 137 písm.\na) Civilného sporového poriadku a v prípade jej podania je potrebné skúmať dôvodnosť žalobcom\nuplatňovaného práva na plnenie spočívajúceho v nahradení prejavu vôle. Žaloba o nahradenie prejavu\nvôle je však špecifickým druhom žaloby, ktorej nahradenia je možné sa domáhať v prípade, ak to zákon\numožňuje alebo toto právo vyplýva z osobitného záväzkového dojednania. V tomto konkrétnom prípade\nsa súd musel zaoberať otázkou, či je oprávnený nahradiť prejav vôle žalovaného tak, ako to požaduje\nžalobkyňa, pričom dospel k záveru, že nie je oprávnený nahradiť prejav vôle žalovaného bez toho, aby\ns takýmto úkonom vyslovilo súhlas mestské zastupiteľstvo žalovaného.\n13. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného spočívajúceho v\nnahradení vyhlásenia vôle uzatvoriť s ňou nájomnú zmluvu v znení uvedenom v navrhovanom petite na\ndobu určitú, a to na desať rokov. Predmetom nájomnej zmluvy ako aj podanej žaloby bol tzv. nájomný\nbyt, t. j. byt vo vlastníctve žalovaného postavený s podporou štátu po 01.02.2001, na ktorý sa okrem\niného vzťahuje aj zákon č. 443/2010 Z. z. Pôvodná nájomná zmluva bola medzi stranami uzatvorená\ndňa 31.10.2019, so vznikom nájomného vzťahu dňa 01.11.2019 na dobu 1 roka, ktorá bola v súlade\ns Článkom III bod 2 zmluvy predlžovaná vždy o ďalší rok až do 31.10.2023, kedy nájomný vzťah\nmedzi stranami zanikol uplynutím doby nájmu (resp. jej nepredlžením). Uvedené nebolo medzi stranami\nsporné, nakoľko aj žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní súdu uviedla,\nže platnosť nájomnej zmluvy skončila v októbri 2023.\n14. Žalobkyňa sa však žalobným petitom, ktorým je súd viazaný, domáha nahradenia prejavu vôle\nuzatvoriť (nie predĺžiť) nájomnú zmluvu na dobu určitú, a to desať rokov. Už z uvedeného vyplýva, že\nžalobkyňa (vedomá si ukončenia platnosti pôvodnej nájomnej zmluvy) sa domáha nahradenia prejavu\nvôle uzavrieť novú zmluvu, t. j. zmluvu s inými podmienkami ako bola dojednaná pôvodná nájomná\nzmluva.\n15. Z VZN žalovaného vyplýva, že žiadosť o pridelenie nájomného bytu musí mať písomnú formu, musí\nbyť odôvodnená a vlastnoručne žiadateľom podpísaná a musia byť k nej doložené tam uvedené prílohy.\nPo predložení žiadosti o výbere nájomcu bytu rozhoduje vždy mestské zastupiteľstvo uznesením. Na\npridelenie bytu do nájmu nie je právny nárok. V súlade so znením VZN ako aj v súlade s vyššie citovanou\nprávnou úpravou týkajúcou sa kompetencií orgánov na úseku samosprávy miest a obcí sa súd zaoberal\ntým, či k uzavretiu novej nájomnej zmluvy tak, ako to požaduje v žalobnom petite žalobkyňa, je alebo nie\nje potrebný súhlas mestského zastupiteľstva a či by bol právny úkon v prípade absencie obligatórneho\nsúhlasu zastupiteľstva absolútne neplatný (§39 Občianskeho zákonníka).\n16. Z konania žalobkyne, ktorá na preukázanie svojich stvrdení o dôvodnosti podanej žaloby predložila\nsúdu žiadosť o ponechanie mestského bytu pre A. P., ktorá je ťažko postihnutá zo dňa 05.02.2024,\ndoručenú žalovanému dňa 05.02.2024 (čl. 228 spisu)\na žiadosť o predĺženie nájomnej zmluvy\nsociálneho bytu zo dňa 01.03.2024, doručenú žalovanému dňa 04.03.2024 (čl. 229 rub a 230 spisu),\n\nktorými žiadala o predĺženie nájomnej zmluvy na byt č.., nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXX,\nna ul. R. č. XX v R. L. z dôvodu jej zdravotného stavu, keďže je osobou B. s mierou funkčnej poruchy\n70 %, invalidnou dôchodkyňou so závažnými zdravotnými problémami, vyplýva, čo napokon ani medzi\nstranami taktiež nebolo sporné, že žalobkyňa novú žiadosť o pridelenie nájomného bytu nepodala.\n17. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že ak by sa na uzavretie novej nájomnej zmluvy vyžadoval\npredchádzajúci súhlas mestského zastupiteľstva (§ 5 ods. 3 VZN a Článok I. bod 3. nájomnej zmluvy) a\ntento by nebol daný, čo taktiež nebolo sporné, nebolo by možné, aby súd tento nedostatok konvalidoval\nsvojim rozhodnutím. Inak povedané, súd nemôže svojim rozhodnutím nahrádzať súhlas mestského\nzastupiteľstva s právnym úkonom, nakoľko by tým došlo k obchádzaniu zákonov upravujúcich\nkompetencie orgánov samosprávy. Súd by mohol nahradiť prejav vôle len vtedy, ak by takýto súhlas\nmestského zastupiteľstva bol, avšak k uzavretiu zmluvy by nedošlo z iného dôvodu (napr. že si to\nmesto rozmyslelo, príp. že zmluvu nechcel podpísať primátor a pod.). Nemožno však neexistenciu\nakéhokoľvek rozhodnutia mestského zastupiteľstva nahrádzať rozhodnutím súdu, a takto obchádzať\nzákony upravujúce kompetencie orgánov samosprávy. V tomto smere je nepochybné, že žalobkyňa ani\nlen nepodala novú žiadosť o pridelenie nájomného bytu, a teda nová žiadosť nemohla byť ani schválená\nmestským zastupiteľstvom. T. j. podpisu samotnej zmluvy o nájme bytu žalovaným ako prenajímateľom\nmusel okrem podania žiadosti predchádzať samotný schvaľovací proces, k čomu však v danom prípade\nnedošlo.\n18. Zákon o obecnom zriadení (vzťahujúci sa aj na mestá) definuje obec ako samostatný územný\nsamosprávny a správny celok Slovenskej republiky, ktorá je právnickou osobou, a ktorá za podmienok\nustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Obecné\nzastupiteľstvo a rovnako aj mestské zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov\nzvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce, ktoré podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Z.\nz. rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a\nnakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce\nsa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním. Podľa zákona č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí\nv znení neskorších predpisov orgány obce a organizácie sú povinné hospodáriť s majetkom obce v\nprospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia. Podľa § 9 ods. 2 písm. e)\ntohto zákona obecné zastupiteľstvo schvaľuje nakladanie s majetkovými právami nad hodnotu určenú\nv zásadách hospodárenia.\n19. Z uvedeného vyplýva, že mestské zastupiteľstvo vytvára samotnú vôľu mesta, ktorá je potom\nmanifestovaná navonok konaním jeho primátora. Starosta/primátor teda nevytvára vôľu obce/mesta,\nlen ju prejavuje navonok ako štatutárny orgán obce/mesta. Preto sa najprv musí samotná vôľa\nuzavrieť právny úkon s treťou osobou vytvoriť (proces schválenia právneho úkonu orgánom obce/\nmesta - v danom prípade mestským zastupiteľstvom) a až následne sa takto prijatá vôľa obce/mesta\nmôže prejaviť navonok (podpísaním samotnej nájomnej zmluvy). Z uvedeného dôvodu možno žalobu\nžalobkyne o nahradenie prejavu vôle považovať za predčasne podanú, nakoľko tu absentuje súhlas\nmestského zastupiteľstva na uzavretie takejto zmluvy, pričom súd takýto súhlas nemôže nahrádzať\nsvojim rozhodnutím. Ak mestské zastupiteľstvo takýto úkon na svojom zasadnutí schváli, a následne\nnapriek tomu nedôjde k uzavretiu samotnej nájomnej zmluvy, bude sa môcť žalobkyňa obrátiť na súd\nso žalobou o nahradenie prejavu vôle.\n20. Zhrnúc uvedené je možné uzavrieť, že primátor mesta podľa platného právneho stavu nemôže\nvytvárať vôľu mesta sám, ale môže ju len navonok oznamovať a prejavovať. Obce/mestá sú totiž\nverejnoprávnymi korporáciami a pokiaľ konajú vo veciach práva súkromného, nemožno tvorbu a prejavy\nich vôle mechanicky posudzovať rovnako, ako by išlo napríklad o obchodné spoločnosti; ide totiž\no samosprávny subjekt sui generis, ktorý pre platnosť s nakladaním majetku potrebuje schválenie\npríslušným orgánom obce/mesta (obecným zastupiteľstvom, mestským zastupiteľstvom). Schválenie\nprávneho úkonu zo strany príslušného orgánu obce/mesta predstavuje podmienku platnosti právneho\núkonu obce/mesta. Bez predchádzajúceho rozhodnutia obecného (mestského) zastupiteľstva by sa\nuskutočnenie majetkovoprávneho úkonu malo považovať zásadne za také, ktoré odporuje zákonu, a\npreto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.\n21. V tomto konkrétnom prípade, ako už súd vyššie uviedol, nájomná zmluva medzi stranami bola\nukončená uplynutím doby nájmu dňa 31.10.2023. Žalobkyňa, ak chcela, aby s ňou bola uzatvorená\n\nnová nájomná zmluva (viď žalobný petit) mala podať novú žiadosť o pridelenie nájomného bytu podľa\nVZN, o ktorej prislúchalo podľa VZN (§ 5 ods. 3), zákona o obecnom zriadení ako aj zákona o\nmajetku obcí rozhodnúť uznesením mestskému zastupiteľstvu, t. j. jedine mestské zastupiteľstvo ako\norgán samosprávy mesta mohlo dať súhlas potrebný na prenájom nehnuteľného majetku mesta, čo\nby predstavovalo podmienku platnosti právneho úkonu mesta. Až v prípade, ak by primátor mesta\nnepodpísal nájomnú zmluvu schválenú mestským zastupiteľstvom, mohol by súd svojím rozhodnutím\nnahradiť jeho vyhlásenie vôle. Z vykonaného dokazovania však bolo nesporné, že žiadny súhlas\nmestského zastupiteľstva daný nebol. Vzhľadom k tomu mal súd za to (ako argumentoval aj vyššie),\nže k uzavretiu nájomnej zmluvy na nájomný byt mal predchádzať súhlas mestského zastupiteľstva s\ntýmto právnym úkonom, pri absencii ktorého je takýto právny úkon neplatný pre rozpor so zákonom (§\n39 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ ide o samotnú navrhovanú nájomnú zmluvu, ak by súd žalobnému\nnávrhu vyhovel, došlo by tak k obchádzaniu kompetencií mestského zastupiteľstva, nakoľko by tým\nnahradil vôľu žalovaného bez toho, aby táto bola mestským zastupiteľstvom vôbec vytvorená. Vzhľadom\nna všetky vyššie uvedené argumenty, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n22. K tvrdeniu žalobkyne ohľadne uzavretia nájomnej zmluvy na dobu desať rokov argumentujúc tým,\nže je osobou ZŤP s mierou funkčnej poruchy 70 %, súd uvádza a zároveň sa stotožňuje s vyjadrením\nžalovaného, že v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 443/2010 Z. z. doba nájmu môže byť najviac 10\nrokov pri osobách so zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe č. 2 tohto zákona. Toto ustanovenie\nje fakultatívnym ustanovením a dáva prenajímateľovi možnosť uzavretia nájomnej zmluvy na dobu\n10 rokov s osobami, ktoré trpia niektorým zo zdravotných postihnutí uvedených v prílohe č. 2 tohto\nzákona. Žalobkyňa trpí reumatoidnou artritídou 4. stupňa, ktorá choroba/zdravotné postihnutie nie je\nuvedené v tejto prílohe. Je preto možné uzavrieť, že žalobkyňa nepreukázala, že by trpela niektorým\nz tam uvedených zdravotných postihnutí, čo okrem už uvedených dôvodov vylučuje uzatvorenie novej\nnájomnej zmluvy so žalovaným na dobu až desať rokov.\n23. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila a preukázala, že doručila žalovanému žiadosť o ponechanie mestského\nbytu zo dňa 05.02.2024 a žiadosť o predĺženie nájomnej zmluvy sociálneho bytu zo dňa 01.03.2024,\nktorými žiadala predĺženie nájomnej zmluvy na predmetný byt z dôvodu jej zdravotného stavu, keďže\nje osobou ZŤP s mierou funkčnej poruchy 70 %, invalidnou dôchodkyňou so závažnými zdravotnými\nproblémami; súd k tomu uvádza, že sama žalobkyňa v podaní zo dňa 14.10.2024 uviedla, že o žiadosti zo\ndňa 05.02.2024 bolo rozhodnuté dňa 12.02.2024 a na žiadosť zo dňa 01.03.2024 (doručenú žalovanému\n04.03.2024) nedostala odpoveď. Trvala na tom, že to, že ju žalovaný nepredložil na rozhodnutie\npríslušným orgánom, ju nemôže znevýhodňovať. K poslednej žiadosti súd uvádza, že táto bola dourčená\nžalovanému po uplynutí doby nájmu, teda po tom, čo nájomná zmluva zanikla, pričom nevidí dôvod, aby\nsa orgány žalovaného vyjadrovali k predĺženiu nájomnej zmluvy, ktorá v tom čase už neexistovala, keď\nich vyjadrenie by žiadnym spôsobom neovplyvnilo postavenie žalobkyne, ktorá doposiaľ užíva nájomný\nbyt bez akéhokoľvek právneho titulu.\n24. K zániku nájomnej zmluvy, jej neuzatvoreniu so žalobkyňou a „neprihliadnutiu“ na jej zdravotný\nstav ako osoby ZŤP s mierou funkčnej poruchy 70%, súd poukazuje aj na jej správanie v kontexte\nso správaním jej blízkych osôb, ktoré jasne a nespochybniteľne vyplýva zo žalovaným predložených\nlistinných dôkazov - sťažností, petícií za vysťahovanie neprispôsobivej rodiny P., správ a výpisov z\nústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za obdobie od roku 2016 do\n18.01.2023, ktoré vyústili do prijatia uznesení č. XXX/XXXX zo dňa 05.11.2021 a č. 3/2022 zo dňa\n31.10.2022, ktorými Mestské zastupiteľstvo v R. L. prerokovalo a vzalo na vedomie žiadosť občanov\nbytového domu R. č. XX v R. L. a odporúčalo vypovedanie nájomných zmlúv, resp. nepredĺženie\nnájomných zmlúv nájomcom H. P. v zastúpení opatrovníčky H. P. (byt č. 6) a A. P. (byt č. 1) v bytovom\ndome ulica R. XX. Už týmito prijatými uzneseniami dalo mestské zastupiteľstvo ako orgán samosprávy\nmesta svoje nesúhlasne stanovisko na prenájom nehnuteľného majetku mesta žalobkyni, pričom jedine\njeho rozhodnutie predstavuje podmienku platnosti právneho úkonu mesta. X. rámec už uvedeného\nje možné konštatovať, že žalobkyňa sama svojim nevhodným správaním (spolu so svojimi blízkymi\nosobami) zapríčinila situáciu, v ktorej sa teraz nachádza. Poskytnutím nájomného bytu žalobkyni\njej navyše žalovaný nijakým spôsobom nezabezpečí ňou požadovaný kľud ani pravidelnú zdravotnú\nstarostlivosť.\n25. Súd nespochybňuje zdravotný stav žalobkyne, ani jej sociálnu situáciu, v ktorej sa ocitla, avšak\nnemôže nahrádzať svojim rozhodnutím prejav vôle orgánu samosprávy, keď tento má zo zákona\n\nsám oprávnenie (kompetencie) rozhodovať o nakladaní so svojim majetkom, ktorým nepochybne je\naj predmetný nájomný byt.Vo vzťahu k trovám konania súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného na\npojednávaní súdu, ktorý si v prípade úspechu uplatnil nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni\ntvrdiac, že síce si je vedomý jej sociálnej situácie, avšak na druhej strane vzhľadom na jej postoj v\nkonaní, kedy bola podaniami upozorňovaná na bezdôvodnosť žaloby, aj pri predbežnom prejednaní bola\nna túto možnosť upozornená a stále trvala na podanej žalobe, trvá na priznaní mu plnej náhrady trov\nkonania voči žalobkyni.\n26. Rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania bude preto zistenie, či možno od\nžalovaného, ktorý má nárok na náhradu trov konania, spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v\nsúvislosti s predmetným konaním hradil sám. Aj tu treba prihliadať na všetky okolnosti významné pre\nposúdenie náhrady trov konania z hľadiska ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku.\n27. Na základe uvedeného a zisteného skutkového stavu súd prihliadol na zdravotný stav žalobkyne, jej\nsociálnu situáciu, keď z ňou predložených dôkazov mal preukázané, že je pacientkou s reumatoidnou\nartritídou 4. stupňa, lieči sa vo viacerých zdravotníckych ambulanciách, taktiež je osobou ZŤP s mierou\nfunkčnej poruchy 70 %, ktorej bol rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny F., odbor sociálnych\nvecí a rodiny pod číslom: F priznaný peňažný príspevok na opatrovanie vo výške 369,36 eur mesačne.\nŽalobkyňa je invalidnou dôchodkyňou, nezamestnaná, jej jediným zdrojom príjmu je invalidný dôchodok\nvo výške 258,80 eur mesačne. Žiadne iný príjem nemá, nevlastní ani nehnuteľný, či hnuteľný majetok\nväčšej hodnoty a nemá ani účty v banke. Jej mesačné výdavky predstavujú okrem splátky nájomného\naj výdavky na inkaso vo výške 80,- eur a lieky vo výške od 80,- eur až 90,- eur mesačne (viď čl. 16- 26\nspisu). Navyše jej uznesením tohto súdu č. k. 25C/14/2024-45 zo dňa 23.04.2024, právoplatným dňa\n14.05.2024 bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.\n28. Vzhľadom na všetky tieto okolnosti, uvedené teoretické východiská a konštantnú judikatúru má súd\nza to, že je opodstatnené a aj spravodlivé žalovanému - mestu ako úspešnej strane v merite veci\nžiadnu náhradu trov konania nepriznať, berúc taktiež v úvahu i to, že nepriznanie náhrady trov konania\nvýraznejším spôsobom neovplyvní jeho majetkovú situáciu a nebude mať na jeho pomery, ako orgánu\nsamosprávy zásadný dopad. Vzhľadom k uvedenému o trovách konania súd rozhodol podľa§ 257\nCivilného sporového poriadku a žalovanému voči žalobkyni nepriznal náhradu trov konania z dôvodov\nhodných osobitného zreteľa.\n29. Proti rozsudku súdu I. inštancie podali odvolanie žalobkyňa, aj žalovaný. Žalobkyňa podala odvolanie\nosobne listom zo dňa 04.03.2025. V odvolaní podanom osobne žalobkyňou poukazovala na jej zlý\nzdravotný stav a na rokovania s primátorom mesta R. L. - štatutárom žalovaného. Trvá na tom, aby jej súd\numožnil ďalej užívať sociálny byt. Bez sociálneho bytu nemôže zostať vzhľadom na jej zdravotný stav.\nZa žalobkyňu súčasne podal odvolanie aj jej právny zástupca, v ktorom uviedol, že súd prvého stupňa\nako hlavný dôvod zamietnutia mnou podanej žaloby o nahradenie prejavu vôle, ktorý je aj obsahom\nodôvodnenia napadnutého rozsudku, uviedol to, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodná,\nresp. podaná predčasne. Súd konštatoval, že nájomná zmluva medzi stranami sporu bola ukončená\nuplynutím doby nájmu dňa 31.10.2023. Žalobkyňa, ak chcela, aby s ňou bola uzatvorená nová nájomná\nzmluva, mala podať novú žiadosť o pridelenie nájomného bytu podľa VZN, o ktorej prislúchalo rozhodnúť\nuznesením mestskému zastupiteľstvu, t. j. jedine mestské zastupiteľstvo ako orgán samosprávy mesta\nmohlo dať súhlas potrebný na prenájom nehnuteľného majetku mesta.\n30. Žalobkyňa s touto argumentáciou ako ja s odôvodnením zamietnutia žaloby v celom rozsahu\nnesúhlasí. Žalobkyňa doručila súdu písomné podania zo dňa 05.02.2024, ktoré osobne doručila do\npodateľne žalovaného - označené ako „Žiadosť o prenechanie mestského bytu pre A. P., ktorá je ťažko\npostihnutá ZTP“ a následne dňa 04.03.2024 opätovne doručila do podateľne žalovaného nové podanie\noznačené ako „Žiadosť o predĺženie nájomnej zmluvy sociálneho bytu“.\n31. Z oboch týchto žiadosti je zrejmé a to podľa ich obsahu, že žalobkyňa žiada, aby mohla legálne na\nzáklade platnej nájomnej zmluvy užívať byt č. 2, nachádzajúci sa na 1. podlaží bytového domu súp. č.\nXXX, na ul. R. č. XX v R. L., to znamená, že z ich obsahu je zreimé. že žalobkyňa žiadala o obnovenie\nnájomnej zmluvy na byt. ktorý užívala na základe predchádzajúcej nájomnej zmluvy. To, že žalovaný\ntakúto žiadosť nepredložil na rozhodnutie príslušným orgánom mesta, t. j. na rozhodnutie mestskému\n\nzastupiteľstvu, a ani nevyzval žalobkyňu na prípadné doplnenie žiadosti, nemôže znamenať nedostatok\naktívnej legitimácie žalobkyne na podanie žaloby.\n32. Súd pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu žalobkyne na obnovení nájomnej zmluvy vôbec\nneprihliadal na vážny zdravotný stav žalobkyne, ktorá je ZTP osobou, je invalidnou dôchodkyňou, u\nktorej je miera funkčnej poruchy 70 %, okrem iného má tieto závažné problémy:\n- je liečená psychiatrom pre anxióznu porucha somatoformného charakteru,\n- trpí séropozitivnou reumatoidnou artritídou IV. stupňa s výrazným obmedzením mobility a iné.\n33. Žalobkyňa nie je vlastníckou žiadnej inej nehnuteľnosti. Jej osobné, zárobkové a majetkové pomery\njej neumožňujú kúpiť si iný náhradný byt, príp. uzatvoriť nájomnú zmluvu na iný byt za trhové ceny.\n34. Žalobkyňa si po celú dobu užívania predmetného bytu riadne platila všetky platby spojené s užívaním\ntohto bytu. Nikdy nebola v omeškaní s platením nájomného.\n35. Ďalej poukázal na právo na bývanie je ukotvené v medzinárodných základných ľudských právnych\ndokumentoch, ktorými je Slovenská republika (ako aj orgány samosprávy) viazané a z ktorých pre\nnich vyplývajú konkrétne záväzky a povinnosti, napríklad v Medzinárodnom pakte o hospodárskych,\nsociálnych a kultúrnych právach (ICESCR, článok 11, odsek 1), Medzinárodnom pakte o občianskych\na politických právach (ICCPR, článok 17), Medzinárodnom dohovore o odstránení všetkých foriem\nrasovej diskriminácie (ICERD, článok 5) a Európskej sociálnej charte (CRC, článok 31) je základné\nľudské právo na bývanie a jeho dostupnosť pre všetkých ľudí jednou zo základných priorít každého\nštátu - aj Slovenska. Zdôrazňujeme pritom, že právo na bývanie ako základ dôstojného života musí byť\nzabezpečené ako prvé, ktoré má prednosť pred akýmikoľvek majetkovými právami.\n36. Garancia práva na primerané bývanie na úrovni ústavného zákona je tiež jedným zo základných\nústavných práv chránených Ústavou SR, ktoré je v čl. 21 ods. 1 Ústavy SR, ktorý chráni nedotknuteľnosť\nobydlia.\n37. Pokiaľ žalovaný v rámci svojej procesnej obrany uvádzal, že žalobkyňa je neprispôsobivá osoba,\nna ktorú sú sťažnosti a petície, tak z jednotlivých písomných podaní je zrejmé, že tieto petície boli\nadresované voči rodine P. a to vo všeobecnosti. Pričom rodina P. je rozsiahla.\n38. S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti žalobkyňa má za to, že rozhodnutie súdu prvej\ninštancie je nezákonné nakoľko súd:\n-dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a\n-rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci\na preto žiadala, aby odvolací súd v celom rozsahu zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej\ninštancie na nové prejednanie a rozhodnutie. V prípade úspechu v odvolacom konaní si žalobkyňa\nuplatňuje právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n39. Voči rozsudku súdu I. inštancie podal odvolanie aj žalovaný, a to proti jeho výroku II., ktorým nebol\npriznaný žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni. Žalovaný vo svojom odvolaní\nuviedol, že v konaní mali plný úspech, keďže súd I. inštancie aj v dôsledku ich účinnej obrany žalobu v\ncelom rozsahu zamietol. Na neopodstatnenosť žaloby poukazovali v každom ich písomnom aj ústnom\nvyjadrení, žalobkyňa bola navyše upozornená na reálnu možnosť zamietnutia žaloby aj pri predbežnom\nprejednaní žaloby.\n40. Napriek týmto upozorneniam žalobkyňa na podanej žalobe trvala, hoci si bola vedomá že predmetný\nnájomný vzťah zanikol a pred jeho ukončením nepodala návrh na jeho predĺženie. Žaloba tak bola podľa\nnázoru žalovaného celkom zjavne bezúspešná.\n41. Žalovaný rešpektuje síce zložitú zdravotnú a sociálnu situáciu žalobkyne, avšak súčasne poukazuje\nna okolnosti samotného nájomného vzťahu, resp. porušovanie nájomnej zmluvy zo strany žalobkyne,\nv dôsledku ktorého mohli dokonca pristúpiť k jednostrannému ukončeniu zmluvy, pretože žalobkyňa a\nosoby, ktoré ju navštevovali opakovane konali v rozpore s dobrými mravmi a porušovali práva ostatných\nnájomcov v bytovom dome, čo bolo opakovane prejednávané v rámci priestupkových konaní, resp. na\nzasadnutiach mestského zastupiteľstva.\n42. Podľa § 255 ods. 1) CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n\n43. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že k nepriznaniu náhrady trov konania môže\ndôjsť len výnimočne. Sme toho názoru, že pre uplatnenie tohto postupu je potrebné zohľadniť nielen\nsociálnu situáciu sporovej strany, ale aj celkový prístup a postup pri uplatňovaní procesných práv, zjavnú\nbezúspešnosť žaloby, ale aj širšie súvislosti, ako napríklad v danom prípade porušovanie nájomnej\nzmluvy a následné uznesenia mestského zastupiteľstva.\n44. Ako subjekt územnej samosprávy hospodári žalovaný síce s vlastnými prostriedkami, tieto však\npochádzajú prevažne z verejných zdrojov, teda v prenesenom význame tieto prostriedky patria všetkým\nnašim občanom. V zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. orgány obce a organizácie sú povinné\nhospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného\nprostredia. Podľa § 7 ods. 2 cit zák. orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať,\nchrániť a zhodnocovať. Sú povinné najmä udržiavať a užívať majetok, chrániť majetok pred poškodením,\nzničením, stratou alebo zneužitím, používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane\nvčasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi.\n45. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa opakovane konala vo vzťahu k ďalším nájomcom\nbytového domu v rozpore s dobrými mravmi. Aj títo nájomcovia sú občanmi mesta, a teda s istou\ndávkou zovšeobecnenia je možné konštatovať, že majetok mesta je aj ich majetkom. Je podľa názoru\nžalovaného nesprávne, aby práve títo občania nepriamo museli prispievať na trovy spojené s obranou\nproti zjavne bezúspešnej žalobe.\n46. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nv jeho výroku č. II. v súlade s § 388 CSP zmenil a aby mu priznal nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100 %. Rovnako si uplatňuje aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n47. K odvolaniu žalobkyne vyjadril sa žalovaný listom zo dňa 15.04.2025, v ktorom uviedol, že s podaným\nodvolaním nesúhlasí, napadnutý rozsudok (s výnimkou výroku proti ktorému podali odvolanie) považuje\nza zákonný a správny.\n48. Zastáva názor, že súd I. inštancie prejednávanú vec správne právne posúdil a na základe\nvykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, preto odvolanie žalobkyne považuje za\nnedôvodné.\n49. Súd I. inštancie správne skonštatoval, že pôvodná zmluva o nájme uzavretá medzi sporovými\nstranami zanikla dňa 31.10.2023. K predĺženiu nájmu nedošlo v prvom rade z dôvodu že žalobkyňa pred\nskončením zmluvy nepožiadala o jej predĺženie. Navyše poukazujeme na tú skutočnosť, že už v tom\nčase bol predmetný nájomný vzťah predmetom viacerých rokovaní mestského zastupiteľstva z dôvodu\nnevhodného správania žalobkyne a osôb, ktoré ju navštevovali. Z uvedeného dôvodu bolo rozhodnuté,\nže k predĺženiu nájmu nedôjde. Ak by teda žalobkyňa aj včas požiadala o predĺženie nájmu, nebola\ntu vôľa zastupiteľstva, ako jediného orgánu oprávneného rozhodovať o takomto nájomnom vzťahu, na\njeho predĺžení.\n50. Žalobkyňa požiadala o predĺženie nájmu až podaniami z 05.02.2024 resp. 04.03.2024, teda až po\ntom čo nájomný vzťah zanikol a bola vyzvaná na vypratanie predmetu nájmu, nakoľko v tom čase už\nbyt užívala bez právneho dôvodu. Keďže žiadosť o predĺženie zmluvy bola doručená po jej zániku,\nnebolo možné zmluvu predĺžiť. Žalobkyňa mohla podať už jedine novú žiadosť o pridelenie nájomného\nbytu, so všetkými náležitosťami, čo však nespravila. V takom prípade by však musela byť zaradená\ndo poradovníka na byt a nemohla si nárokovať uzavretie nájomnej zmluvy na tento konkrétny byt.\nNavyše poukazujeme na tú skutočnosť, že medzitým mestské zastupiteľstvo na základe stále platného\nuznesenia rozhodlo o pridelení tohto bytu inému nájomcovi - rodine s maloletými deťmi, ktorá sa však z\ndôvodu bezdôvodného užívania bytu žalobkyňou nemôže do tohto bytu nasťahovať.\n51. Taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že v meste eviduje viac ako 80 žiadostí o pridelenie nájomného\nbytu a tieto sa týkajú aj osôb, ktoré sú v ešte zložitejšej životnej situácii ako žalobkyňa.\n\n52. Je nepochybné, že žalobkyňa je ŤZP osobou, invalidnou dôchodkyňou s nepriaznivým zdravotným\nstavom, má však za to, že ani tento stav ju neuprednostňuje a nezvýhodňuje pred ostatnými nájomcami,\nktorí taktiež majú právo nimi prenajaté byty pokojne a nerušene užívať. Aj ŤZP osoba sa musí prispôsobiť\na neznepríjemňovať bývanie ostatným nájomcom v bytovom dome. Rozsiahla spisová agenda, ktorú\nsme súdu zdokladovali preukazuje, že žalobkyňa právo ostatných nájomcov opakovane a hrubým\nspôsobom porušovala.\n53. Dokáže pochopiť zložitosť situácie žalobkyne, preto jej aj na pojednávaní ponúkli aj istú pomoc pri\nrekonštrukcii bytu jej sestry, hoci na to neboli povinní, žalobkyňa však túto možnosť odmietla. Rovnako\npoukazuje na tú skutočnosť, že vzhľadom na zdravotný stav žalobkyne môže sa táto uchádzať aj o\numiestnenie v sociálnom zariadení. Nie je teda pravdou, že by nemala inú možnosť bývania.\n54. Čo sa týka práva na bývanie resp. obydlie, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, toto právo sa neviaže na\njednu konkrétnu nehnuteľnosť, teda žiadna právna norma negarantuje žalobkyni, že bude môcť do smrti\nužívať konkrétnu nehnuteľnosť, ktorú síce nevlastní, avšak sa rozhodla ju užívať. Právo na primerané\nbývanie si môže žalobkyňa zabezpečiť aj iným spôsobom.\n55. V danom prípade však je potrebné prihliadať aj na právo vlastníka nehnuteľnosti, teda predmetného\nbytu, ako aj na už spomenuté práva ostatných nájomcov. Aj tieto subjekty majú právo na ochranu pred\nosobami, ktoré porušujú a ohrozujú ich práva, vrátane práva na pokojné bývanie.\n56. Vzhľadom na vedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd odvolaniu žalobkyne nevyhovel a aby\nnapadnutý rozsudok v časti napadnutej odvolaním žalobkyne potvrdil.\n57. V prípade úspechu si uplatňuje aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n58. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§\n362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§\n359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.\n1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363\nCSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP),\npreskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§\n380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale\nnezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez\npotreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383, § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo\noznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219\nods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne a žalovaného nie je možné priznať úspech,\nkeďže rozsudok je vo výroku vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387\nods. 1 CSP).\n59. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu I. inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa po odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po\npreskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy, vyvodil\nz nich správne skutkové zistenia, dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a\ntakto zistený skutkový stav aj náležite posúdil podľa relevantných právnych noriem vzťahujúcich sa na\ndanú vec. Súd dal odpoveď na všetky podstatné otázky, ktoré sa vzťahujú k posúdeniu uplatneného\nnároku žalobkyne.\n60. Po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj napadnutým rozhodnutím okresného súdu odvolací\nsúd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, rozhodnutie je nielen dostatočne\npodrobné a presvedčivé, ale i jasné a zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými\nrelevantnými otázkami a aspektmi, teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení §\n220 ods. 2 CSP a je aj v súlade s relevantnou rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky, ako aj\npríslušnou judikatúrou. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami\nsúdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil\n\nprávo na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná\nskutočnosť, alebo okolnosť tak ako to namieta žalobkyňa vo svojom odvolaní. Naopak, okresný súd\nich správnym spôsobom posúdil, a v celom rozsahu aj náležite vyhodnotil rešpektujúc formálnu logiku.\nOkresný súd sa zaoberal všetkými podstatnými námietkami strán sporu a vo veci rozhodol spravodlivo\na zákonne.\n61. Z vyššie uvedených dôvodov považoval odvolací súd za zákonný a správny aj súvisiaci výrok\no trovách konania, pri ktorom rovnako videl výnimočné dôvody spočívajúce v osobe žalobkyne a jej\nsociálnom a zdravotnom statuse pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.\n62. „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na\ntie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto\nodôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a\njasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo\n16.11.2011 sp. zn. 6Cdo 145/2011)\n63. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom\nvšeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nrozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu SR z\n08.06.2006 sp. zn. I.ÚS 188/06).\n64. Na doplnenie rozsudku súdu I. inštancie k podstatným odvolacím námietkam sporových strán\nodvolací súd uvádza:\n65. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1 CSP\npísm. f) odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom\nrozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie v predmetnej sporovej veci. Dokazovanie je\npotrebné vnímať ako procesný postup, ktorý smeruje k vytvoreniu skutkových poznatkov potrebných pre\nrozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý\nje založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení.\nVýznam dokazovania možno vzhliadať najmä v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd\nustanoví skutkový stav v prejednávanej veci, a z ktorého potom vychádza, a na ktorý následne aplikuje\nkonkrétnu právnu normu. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou\nz najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre\nrozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný predovšetkým aj z hľadiska posúdenia\npravdivosti tvrdení účastníkov a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti,\na to obzvlášť v sporom konaní (primerane rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/256/2012).\nOdvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom\nstrany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať\npovinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať\npodľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne\nakceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní\ndruhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu,\nprípadne štádia civilného procesu. Ani táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd\nprvej inštancie listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne, pravdivosť vykonaných\ndôkazov sporovými stranami napadnutá nebola a súd takto samotné listinné dôkazy ani nevyhodnocoval\n(nepravdivosť dôkazov) a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel\nformálnej logiky.\n66. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd\nuvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery\na aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci\nje omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.\nzn. 7 Cdo 7/2010).\n\nVo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi má odvolací súd za to, že výklad a aplikácia zákonných\npredpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade\ns účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti\ntak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a\nvýkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd\nprvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02,\nIV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012)\n67. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané\nskutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho\nprávne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na\nust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné a správne odôvodnenie\npísomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie\nargumenty uplatnené žalobkyňou a žalovaným nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových\nalebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pričom iné odvolacie dôvody uplatnené neboli,\nnemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a v\nreakcii na odvolaciu argumentáciu žalobkyne a žalovaného dopĺňa iba nasledovné:\n68. Žalobkyňa vo vlastnom odvolaní neprodukuje žiadne podstatné odvolacie dôvody. Obsahom jej\nodvolania je vyjadrenie nesúhlasu s rozsudkom súdu I. inštancie. Poukazuje na zdravotný stav a sociálne\ndôvody, ako aj na rokovanie s primátorom mesta - štatutárom žalovaného.\n69. Pokiaľ sa jedná o kvalifikované odvolanie podané jej právnym zástupcom, k tomuto odvolací súdu\nuvádza: Medzi sporovými stranami nebola sporná tá skutočnosť, že k schváleniu nájmu pre žalobkyňu je\npotrebné rozhodnutie Mestského zastupiteľstva žalovaného. Keďže k schváleniu nájmu, resp. predĺženiu\nnájmu na ďalšie obdobie nedošlo, nie je možné domáhať sa v súdnom konaní nahradenia prejavu\nvôle štatutára mesta - primátora žalovaného. Ak je totiž k uzavretiu nájomnej zmluvy potrebný súhlas\nmestského zastupiteľstva a tento nebol daný (čo v danom prípade sporné ani nebolo), nebolo by možné,\naby súd tento nedostatok konvalidoval svojim rozhodnutím. Súd nemôže svojim rozhodnutím nahrádzať\nsúhlas mestského zastupiteľstva s právnym úkonom, nakoľko by tým došlo k obchádzaniu zákonov\nupravujúcich kompetencie orgánov samosprávy. Súd by mohol nahradiť prejav vôle len vtedy, ak by\ntakýto súhlas mestského zastupiteľstva daný bol, avšak k uzavretiu zmluvy by nedošlo z nejakého iného\ndôvodu (napr. primátor by nechcel podpísať nájomnú zmluvu, zostal by nečinný a pod.). Nemožno\nvšak neexistenciu pozitívneho rozhodnutia mestského zastupiteľstva nahrádzať rozhodnutím súdu a\ntakto obchádzať diskrečnú právomoc mestského zastupiteľstva pri nakladaní s majetkom obce. V tomto\nsmere poukazuje odvolací súd na nález Ústavného súdu SR pod sp.zn. III. ÚS 389/2008 z 01.04.2009\npublikovaný v Zbierke nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 29/2009, v ktorom ústavný\nsúd uviedol: „Majetok obce ako majetok verejnoprávnej korporácie slúžiaci predovšetkým na plnenie\njej úloh daných kompetenciami pri výkone samosprávy, ktoré sa realizujú v prospech jednotlivých\nsubjektov práva majúcich k územiu obce právne relevantný vzťah, nemožno z hľadiska právneho\nrežimu nakladania s ním porovnávať s majetkom iných subjektov súkromného práva. Potreba odlišného\nprávneho režimu je daná snahou usmerniť využívanie majetku obce na plnenie úloh verejnoprávnej\npovahy, chrániť majetok obce pred jeho zneužitím a pred nehospodárnym nakladaním a zabezpečiť jeho\nčo najefektívnejšie zhodnocovanie a zveľadovanie, a tým v čo najväčšej možnej miere zabrániť situácii\ncharakterizovanej neschopnosťou obce plniť svoje verejnoprávne funkcie riadne a včas v dôsledku\nnedostatočnej majetkovej základne. Vychádzajúc z uvedených záverov ústavný súd vyvodzuje, že\nust. § 9 ods. 2 písm. b) a c) zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí\nv znení neskorších predpisov je potrebné vykladať zužujúco, čo sa týka oprávnenia starostu obce\nuskutočňovať právne úkony vo veciach hnuteľného majetku obce, alebo aj majetkových práv v prípade,\nak toto nakladanie nie je obmedzené zákonom, alebo samotnou obcou prostredníctvom záväzného aktu\nobecného zastupiteľstva. V tomto kontexte je zároveň potrebné pristúpiť k extenzívnemu výkladu ust.\n§ 11 ods. 4 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení\nneskorších predpisov, ktoré priznáva obecnému zastupiteľstvu právo schvaľovať najdôležitejšie úkony\ntýkajúce sa majetku obce, inými slovami, samotná skutočnosť neschválenia zásad hospodárenia a\nnakladania s majetkom obce obecným zastupiteľstvom mu uvedené právo neodníma. Opačný prístup k\nvýkladu týchto zákonných ustanovení narúša koncepciu zákonodarcu zameranú na ochranu majetkovej\nzákladne obce slúžiacej prioritne na plnenie verejných úloh obce a zároveň nerešpektuje požiadavku\n\nústavnej komformity výkladu zákona (čl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 65 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).\nAj z citovaného nálezu ústavného súdu vyplýva, že k výkladu kompetencií obecného zastupiteľstva je\npotrebné pristupovať extenzívne, pokiaľ ide o nakladanie aj s nehnuteľnosťami vo vlastníctve majetku\nobce, aj schvaľovanie dôležitých právnych úkonov, ako napr. nájom obecných bytov podlieha schváleniu\nobecným zastupiteľstvom.\n70. V tomto smere odvolací súd poukazuje mutandis aj na aktuálnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho\nsúdu SR, napr. na uznesenie pod sp.zn. 1Cdo/136/2023 zo dňa 09.07.2025.\n71. Odvolací súd poukazuje ďalej aj na judikát publikovaný pod č. R 90/2018 v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, a to rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky pod sp.zn. 1Obo/1/2015 zo dňa 17.02.2016, ktorého právna veta znie: „Ak je rozhodovanie\no nakladaní s majetkom obce rozdelené medzi orgány samosprávy obce, t.j. medzi starostu a obecné\nzastupiteľstvo, pre platnosť právneho úkonu obce sa vyžaduje súlad medzi vôľou obce, ktorú vytvára\nobecné zastupiteľstvo a vyjadruje vo svojom uznesení a prejavom vôle obce navonok starostom, ako aj\nštatutárnym orgánom. II. Obecné zastupiteľstvo má právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa\nmajetku obce a kontrolovať hospodárenie s ním aj v prípade, ak neboli schválené zásady hospodárenia\na nakladania s majetkom obce.\n72. Odvolací súd sa preto stotožňuje s právnym posúdením veci súdom I. inštancie v tom, že žaloba\nbola v tomto smere podaná predčasne, resp. nedôvodne, keďže došlo k uplynutiu nájomnej zmluvy\nmedzi stranami sporu, ktorá bola ukončená uplynutím nájmu dňa 31.10.2023. Táto nájomná zmluva\nnebola predĺžená a následné žiadosti zo dňa 05.02.2024, ktoré doručila do podateľne žalovaného a zo\ndňa 04.03.2024 by sa týkali posudzovania nového nájomného vzťahu, keďže predchádzajúci nájomný\nvzťah bol ukončený bez jeho predĺženia. Keďže štatutár žalovaného nepredložil túto následnú žiadosť\nna rokovanie mestského zastupiteľstva, odvolací súd uvádza, že nedošlo ani k rozhodovaniu mestského\nzastupiteľstva o nakladaní s vlastným majetkom (dispozíciou s nájomnými bytmi).\n73. K odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa nesprávnej aplikácie ust. § 257 vo vzťahu k trovám\nkonania odvolací súd uvádza, že rovnako sa s touto odvolacou námietkou nestotožnil. Aplikácia § 257\nv predmetnej veci je aj podľa názoru odvolacieho súdu dôvodná a správna. Súd I. inštancie prihliadol\nna zdravotný a sociálny status žalobkyne, povahu sporového konania ňou vyvolaného, súvisiacou s\nrealizáciou jej základného práva na bývanie, hoci v konaní nebola úspešná, aj podľa názoru odvolacieho\nsúdu sú dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 v danom prípade dané. Aj odvolací súd\nvidel dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 vo vzťahu k trovám prvoinštančného konania\nv tom, že žalobkyňa má vážne zdravotné problémy, je osobou zdravotne ťažko postihnutou, s mierou\nfunkčnej poruchy 70 % a nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť, ani žiadny významný majetok, v súdnom\nkonaní si uplatnila nárok súvisiaci so zabezpečením jej základných životných potrieb- bývaním.\n74. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, odvolací súd postupoval v zmysle ust. § 255 ods. 2 Civilného\nsporového poriadku, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov\nkonania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\nKeďže v posudzovanej právnej veci neboli so svojim odvolaním úspešní ani žalobkyňa, ani žalovaný, ich\nmiera úspechu v predmetnej veci je možné vyjadriť pomerom ku 50 : 50, preto odvolací súd rozhodol,\nže žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.\n75. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie dôvody, odvolací súd nezistil ich dôvodnosť.\n76. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu I. inštancie, vrátane jeho výroku o\ntrovách konania vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n77. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.\n\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený\nadvokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25C/14/2024", "guid": "212c7d6f-0ce0-4351-9583-8b3c08714993:92f1a892-c574-4a4d-b904-0eea382d1fcf", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 476, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}], "citovane_v": [{"guid": "5783e8bf-e2de-4bfe-940c-99199a269c6f:823750ba-67e1-40f5-8161-18758f1a4645", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:4108224053.3", "spisova_znacka": "5Cdo/8/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/8/2026 z 18. 6. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:4108224053.3"}]}