{"guid": "a4326914-b672-453c-bc11-432b9aa5a83e:e38268de-c5ed-4eb2-9084-71a431ea0fd7", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8724011283.3", "spisova_znacka": "11To/12/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11To/12/2026 z 23. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 23. apríla 2026, sp. zn. 11To/12/2026, ECLI:SK:KSPO:2026:8724011283.3", "identifikacne_cislo": "8724011283", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Monok", "sudca_id": 305, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-monok-305", "datum_vydania": "2026-04-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-158", "nazov": "§ 158 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-158", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-158"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-158"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e38268de-c5ed-4eb2-9084-71a431ea0fd7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8724011283.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2026:8724011283.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2026:8724011283.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n11To/12/2026\n8724011283\n23. 04. 2026\nJUDr. Vladimír Monok\nECLI:SK:KSPO:2026:8724011283.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.\nGabriely Dubovej, PhD. a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.4.2026, v trestnej\nveci proti obžalovanej A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, o odvolaní okresného\nprokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 3T/93/2024 zo dňa 06.11.2025 takto\nrozhodol:\nPodľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.\nNa základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku\nobžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom\nD. D. E., D. XX/XXX,\nF. C.,\nukladá:\nPodľa § 158 Tr. zákona v spojení s § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 1.000,(tisíc) eur.\nPodľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,\nstanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov.\nPodľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní\n1 (jedného) roka.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom bola obž. A. B. uznaná za vinnú z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr.\nzákona v znení účinnom od 6.8.2024 na tom skutkovom základe, že\n- dňa 13.11.2023 v čase o 18:23 hod. viedla osobné motorové vozidlo Honda Civie s evidenčným\nčíslom C. po ceste 1/18 v smere od mesta G. na mesto D., kde z priebežného jazdného pruhu prešla\ndo ľavého - odbočovacieho jazdného pruhu v smere na cestu 111/3082, pričom v križovatke cesty\n1/18 a cesty 111/3082 s osadeným dopravným svetelným signalizačným zaradením, na ktorom svietil\nsignál s prerušovaným svetlom žltej farby sa dostatočne nevenovala vedeniu a prevádzke motorového\nvozidla a začala odbočovať vľavo v smere z cesty 1/18 na cestu 111/3082, kde nedala prednosť v jazde\nmotorovému vozidlu Škoda Rapid, evidenčné číslo G. XXX H., ktoré viedla vodička C. C. po ceste X/\n\nXX označenej zvislým dopravným značeným „XXX -I. J.“ v smere od mesta D. na mesto G., pričom\ndošlo k nárazu ľavej prednej časti vozidla Honda Civie, evidenčné číslo C. XXX K. do ľavej prednej časti\nosobného motorového vozidla Škoda Rapid s evidenčným číslom G. XXX H., pričom C. C., narodenej\nXX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, okres G., spôsobila otras mozgu 1. stupňa, pomliaždenie hlavy\ns podkožným hematómom v čelovo spánkovej oblasti vľavo, tržnú ranu ľavého viečka, pomliaždenie\npalca ľavej ruky, zlomeninu muskulámeho výbežku sánky vpravo bez posunu úlomkov s dobou liečenia,\npráceneschopnosťou a obmedzením na obvyklom spôsobe života od 14.11.2023 do 14.12.2023 a\nA. C., narodenému XX.XX.XXXX, trvalé bytom I., C. XXX, okres G., spôsobila podvrtnutie krčnej\nchrbtice ľahkého stupňa, pomliaždenie ľavého kolena s dobou liečenia 2-3 dni, počas ktorých nebol\npráceneschopný ani obmedzený na obvyklom spôsobe života, kde spoločnosti D. D. D., F. L. G.,\nIČO:XXXXXXXX, so sídlom G., I. XXX/XX, okres G. bola spôsobená škoda na osobnom motorovom\nvozidle továrenskej značky Škoda Rapid, evidenčné číslo G. XXX H., vo výške 6.000,00 eur, pričom ako\nvodička porušila ustanovenie § 19 odsek 4 s poukazom na § 137 odsek 2 písmeno j/ zákona č. 8/2009\nZ. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\nZa to jej bol uložený podľa § 158 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 2 a § 56 ods. 2 Tr. zákona peňažný\ntrest vo výške 1.300,- eur, a pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, jej bol\npodľa § 57 ods. 3 Tr. zákona uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace.\nZároveň podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku boli poškodení: E. L. G., M., pobočka G., C. X, XXX XX G.,\nIČO: XX XXX XXX, D. G., pobočka G., N. X. O. P. XXXX/XX, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, a H. L. G.,\nM., so sídlom J. X, XXX XX Q., IČO: XX XXX XXX, s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaní\nna civilný proces.\nProti tomuto rozsudku, proti jeho výroku o treste v neprospech obžalovanej, ihneď po jeho vyhlásení\npodal prokurátor odvolanie, ktoré následne aj bližšie písomne odôvodnil. Po zrekapitulovaní výrokov\nnapadnutého rozsudku a jeho dôvodov prokurátor v písomnom odôvodnení uviedol, že sa s\nnapadnutým rozsudkom čo do výroku o treste nestotožňuje a považuje ho za nezákonný. Pokiaľ súd\nargumentuje neuloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá neúmerným skomplikovaním\nživota obžalovanej, odvolateľ považuje za potrebné uviesť, že aj napriek novele Trestného zákona a\nzneniu ustanovenia § 33a Trestného zákona, trest nemá byť odmenou pre páchateľa a je pochopiteľné,\nže uloženým trestom dôjde k určitému skomplikovaniu života odsúdeného. Pokiaľ ide o argumentáciu\ndopravnou situáciou v okrese C., vo vzťahu k tejto jednak nebolo vykonané dokazovanie, no okrem\ntoho odvolateľ poukazuje na skutočnosť, že nie všetci z 2200 obyvateľov mesta, v ktorom býva\nobžalovaná, disponujú vodičským oprávnením. Neukladanie trestu zákazu činnosti nemožno predsa\nodôvodňovať tým, že doprava odsúdeného do zamestnania verejnou dopravou by bola komplikovanejšia\nako doprava vlastným motorovým vozidlom. Pokiaľ súd argumentuje tým, že sa obžalovaná stará o svoju\nmatku, tak podľa odvolateľa nebolo preukázané (a v tomto smere ani vykonané dokazovanie), že by\nobžalovaná bola opatrovateľkou, resp. vykonávala neustálu opateru svojej matky. V danej súvislosti súd\nnezisťoval, či neexistujú ďalšie osoby, napr. príbuzní s vodičským oprávnením, ktorí by mohli jej matku v\nprípade potreby dopraviť k lekárovi. Rovnako tak podľa neho nebol zisťovaný ani zdravotný stav matky\nobžalovanej, či si tento naozaj vyžaduje pravidelné návštevy lekára a pod. Odvolateľ má za to, že pokiaľ\nide o samotné okolnosti trestného činu a jeho následok, tieto nemožno zľahčovať. Je pravdou, že k\ndopravnej nehode došlo 13.11. o 18:23 h., teda za tmy. Podľa § 2 ods. 2 písm. ab) zákona č. 8/2009 Z. z. o\ncestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoCP“) sa na účely daného zákona\nrozumie zníženou viditeľnosťou viditeľnosť, pri ktorej sa účastníci cestnej premávky dostatočne zreteľne\nnavzájom nevidia, ani keď nevidia predmety na ceste, najmä od súmraku do svitania, za hmly, sneženia,\ndažďa a v tuneli. V čase nehody neboli prítomné žiadne poveternostné podmienky, ktoré by zhoršovali\nviditeľnosť, čo preukazuje zápisnica z obhliadky miesta dopravnej nehody, okrem toho, že bola tma, čo\nje bežný jav neprekážajúci cestnej premávke vozidiel. Účastníci cestnej premávky v takom prípade v\nzmysle zákona používajú svetlomety, teda sa navzájom vidia (v danom prípade bolo zreteľne vidieť aj\ndopravné značenie, navyše svetelná signalizácia upozorňovala na križovatku), inak by bola jazda od\nsúmraku do svitania zakázaná. Podľa prokurátora jednoznačne nebola v mieste dopravnej nehody tak\nzlá viditeľnosť, ako uvádza obhajoba. V prípade prijatia danej argumentácie (čo vzhľadom na vykonané\ndokazovanie nie je podľa neho možné) bola obžalovaná povinná viesť vozidlo opatrnejšie a venovať\nzvýšenú pozornosť situácii v cestnej premávke. Vykonaným dokazovaním však podľa odvolateľa bolo\njasne, nad akékoľvek pochybnosti, preukázané, že obžalovaná mohla v dostatočnom predstihu vidieť\noproti idúce vozidlo, ktoré malo rozsvietené svetlomety. V danej súvislosti súd nijako neprihliadol na\n\nvýpoveď poškodenej C. C. zo dňa 28.08.2024 (vykonanej po vznesení obvinenia, pričom o termíne\na mieste úkonu bola obvinená upovedomená), kde svedkyňa uviedla, že z komunikácie s obvinenou\npočas hospitalizácie v nemocnici zistila, že príčinou nehody bola „únava druhej vodičky a že zaspala\nza volantom“. Uvedené u odvolateľa evokuje aj porušenie povinnosti vodiča - obžalovanej podľa § 4\nods. 2 písm. f) ZoCP. Prokurátor je presvedčený, že nemožno preto komentovať konanie obžalovanej\ntým, že si vozidlo poškodenej jednoducho nevšimla a išlo o prípad prostého prehliadnutia protiidúceho\nvozidla pri odbočovaní, čo pôsobí značne zľahčujúco a nedôstojne k tomu, ako trestný čin zasiahol\npoškodenú C. C.. Pokiaľ ide o samotné okolnosti dopravnej nehody, prokurátor nesúhlasí s prihliadaním\nna to, že obžalovaná viedla počas odbočovacieho manévru vozidlo nie neprimeranou rýchlosťou, ako\nna okolnosť, ktorá má byť v prospech obžalovanej (navyše pokiaľ súd poukazuje na to, že obžalovaná\nviedla vozidlo rýchlosťou 16 km/h, tak túto rýchlosť zistil znalec tesne pred zrážkou asi 0,3 s, pričom v\nčase 3 s pred zrážkou bola rýchlosť vozidla obžalovanej 56 km/h, preto môže konštatovanie o rýchlosti\n16 km/h vyznieť tak, že obžalovaná vlastne takouto rýchlosťou išla už od Popradu). Vedenie vozidla\npočas odbočovacieho manévru nie neprimeranou rýchlosťou nemožno podľa prokurátora považovať za\npoľahčujúcu okolnosť v prospech páchateľa, pretože pri odbočovaní v danom úseku ani nie je možné\nísť neprimeranou rýchlosťou. Na druhej strane súd neprihliadol na to, že aj poškodená viedla vozidlo\nnižšou rýchlosťou, ako je v danom úseku povolená, pričom ak by viedla vozidlo maximálnou povolenou\nrýchlosťou v danom úseku, následok by bol bezpochyby závažnejší. Pokiaľ ide o následok trestného\nčinu, tento taktiež podľa odvolateľa nemožno zľahčovať. Okrem popísaných zranení, ktoré utrpela\npoškodená C. C. v zmysle znaleckého posudku, podľa prokurátora súd neprihliadal na jej výpoveď z\n28.08.2024, kde uviedla, že: „Ostala som v nemocnici 4 dni. Po štyroch dňoch ma prepustili domov do\ndomáceho liečenia. Jeden deň som bola doma a išla som na pohotovosť na očné, lebo som mala dvojité\nvidenie. Potom som absolvovala vyšetrenia a kontroly na očnom, neurológii. Mala som bolesti ucha,\nmyslela som si, že je to od toho nárazu. Robili mi aj CT. Potom som chodila po lekároch, bola som aj\nv C. na stomatologickej klinike, kde zistili, že mám zlomenú sánku vpravo. Tam mi predpísali aj dlahu\nna noc, aby som nezatínala zuby. Kvôli zlomenej sánke som absolvovala rehabilitácie a tiež aj kvôli\nchrbtici som chodila na rehabilitácie do D. D.. Na PN som bola mesiac od 14.11.2023 do 14.12.2023.\nLiečim sa odo dňa dopravnej nehody do dnešného dňa, do práce chodím, ale mávam bolesti, ktoré sa\ndajú zvládnuť. Obmedzovaná na obvyklom spôsobe života som bola určite 30 dní počas PN a to takým\nspôsobom, že som mala bolesti zubov smerom k uchu, lícnej kosti. Tieto bolesti trvali a boli tlmené liekmi.\nNemohla som hýbať sánkou, nemohla som otvárať ústa a jedla som iba tekutú stravu. Dodnes užívam\nbežné lieky od bolesti.“ Odvolateľ má za to, že súd mal prihliadnuť aj na výpoveď samotnej poškodenej\na nie len na znalecký posudok z odvetvia chirurgia a traumatológia, ktorý je len jedným z dôkazov. V\ndanom prípade došlo k ublíženiu na zdraví podľa § 123 ods. 2 Tr. zákona, čo ani nie je predmetom\nodvolania s poukazom na prijaté vyhlásenie o vine, avšak odvolateľ je toho názoru, že je potrebné\nzdôrazniť, že v danom prípade nešlo o ublíženie na zdraví hraničiace s obyčajnou ujmou na zdraví,\nako to možno dedukovať z odôvodnenia napadnutého rozsudku, preto má za to, že aj keď ide o prečin,\njeho závažnosť určite nebola nepatrná. V súvislosti s následkom trestného činu odvolateľ poukazuje na\nskutočnosť, že poškodená na hlavnom pojednávaní uvádzala, že ukončila práceneschopnosť skôr, aby\nnepriťažila obžalovanej a tiež, že od nehody pociťuje bolesti doposiaľ, čo však súd nepojal do zápisnice,\nno na druhej strane poukázal na to, že obžalovaná sa na hlavnom pojednávaní osobne ospravedlnila\nzranenej poškodenej. Uvedené ospravedlnenie sa v kontexte pojednávania a štádia trestného konania\njaví prokurátorovi ako účelové a neúprimné, čo konštatovala aj poškodená. Ľútosť páchateľa nad\nspáchanou trestnou činnosťou musí byť úprimná, nestačí len formálny prejav. Vo vzťahu k uloženému\ntrestu odvolateľ považuje za potrebné uviesť, že samostatný peňažný trest, s prihliadnutím na vyššie\nuvedené skutočnosti, absolútne nezodpovedá ustanoveniu § 34 ods. 1 Tr. zákona. Podľa § 34 ods. 1 Tr.\nzákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej\ntrestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných\nodradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.\nVyššie uvedené ustanovenie predstavuje okrem iného aj prvok generálnej prevencie, ktorý bol v danom\nprípade uložením len peňažného trestu popretý, najmä ak prihliadneme na to, že podľa § 34 ods. 4\nštvrtá veta Tr. zákona, podľa ktorej pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a\nprávom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým\nnásledkom trestného činu. V danej súvislosti prokurátor považuje za potrebné zamyslieť sa nad tým,\nako uložený peňažný trest za spôsobený následok vnímajú poškodení, najmä C. C., keď pri dopravných\nnehodách majúcich znaky priestupkov ukladajú dopravné inšpektoráty bežne sankcie zákazu činnosti\nvedenia motorových vozidiel. Argumentácia ustanovením § 33a ods. 1 Tr. zákona podľa jeho názoru\npri treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá neobstojí. Nie je totiž zrejmé, akým spôsobom by\n\ndočasné odňatie vodičského preukazu obžalovanej bolo kruté, resp. by znížilo jej ľudskú dôstojnosť.\nMá za to, že vodičské oprávnenie nie je atribútom ľudskej dôstojnosti. Podľa § 61 ods. 1 Tr. zákona\ntrest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon\nurčitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie\nalebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Trest zákazu činnosti vedenia motorových\nvozidiel patrí k najúčinnejším prostriedkom ochrany bezpečnosti cestnej premávky z hľadiska účelu\ntrestu podľa § 34 Tr. zákona, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, zabránenie\nodsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a priviesť ho k tomu, aby viedol riadny život, pričom\nuložený trest má správne výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti (rozsudok Krajského\nsúdu v Žiline sp. zn. 1To/43/2016). V danom prípade nešlo o prvé porušenie pravidiel cestnej premávky,\nale obžalovaná má v evidenčnej karte vodiča evidované dva priestupky spočívajúce v prekročení\nnajvyššej dovolenej rýchlosti. Uvedený druh trestu je podľa odvolateľa v danej veci dôvodný aj spôsobom\nspáchania trestného činu, a to porušením jednej z najdôležitejších povinností vodiča, a to povinnosti\nvodiča odbočujúceho vľavo dať prednosť vjazde protiidúcim vozidlám podľa § 19 ods. 4 ZoCP. Následky\nporušenia tejto povinnosti bývajú často fatálne (z ktorého dôvodu ide o porušenie dôležitej povinnosti\naj v zmysle rozhodnutí R 11/1964 a R 31/1966), a to aj v mieste predmetnej dopravnej nehody, kde\nide navyše o nehodový úsek. Porušenie danej povinnosti vodiča je považované za závažné porušenie\npravidiel cestnej premávky aj podľa § 137 ods. 2 písm. j) ZoCP. V danom prípade nedošlo k ťažším\nnásledkom na zdraví poškodených len zhodou okolností, najmä tým, že poškodená viedla vozidlo nižšou\nrýchlosťou. Odvolateľ má za to, že zo strany obžalovanej nedošlo k žiadnemu konaniu smerujúcemu k\nzníženiu následku, pretože obžalovaná ako vodička v zmysle výpovede poškodenej C. C. a tiež v zmysle\nznaleckého posudku znalca R. C. v podstate plynule prešla do jazdného pruhu protiidúceho vozidla, na\nkolíznu situáciu, ktorú spôsobila, žiadnym spôsobom nereagovala (znalec síce uvádza, že je technicky\nprijateľné, že v čase 1,9 s pred zrážkou začala obžalovaná reagovať na vzniknutú situáciu, no zároveň\nkonštatuje, že jej vozidlo nezanechalo pred zrážkou na vozovke žiadne stopy, t. j. ani brzdné), teda\nnebrzdila (rýchlosť síce znižovala, avšak nenáhle a len z dôvodu odbočovania) a ani nemenila smer\njazdy s cieľom vyhnúť sa protiidúcemu vozidlu. Ďalej sa prokurátor nestotožňuje so zohľadnením doby\nod spáchania trestného činu ako dôvodu pre neuloženie trestu zákazu činnosti. V predmetnej trestnej\nveci bol skutok spáchaný dňa 13.11.2023, pričom obžaloba bola podaná na Okresnom súde Poprad dňa\n20.11.2024, teda rok po spáchaní trestného činu, čo nemožno považovať za neprimerane dlhú dobu\nodôvodňujúcu neuloženie trestu zákazu činnosti. Trestný rozkaz bol vydaný dňa 23.12.2024, pričom\nhlavné pojednávanie sa konalo dňa 06.11.2025. Má za to, že v konaní orgánov činných v trestnom konaní\nnedošlo k prieťahom, ktoré by si vyžadovali zásadné zmiernenie trestu v zmysle judikatúry Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, resp. Európskeho súdu pre ľudské práva. V danej súvislosti nepovažuje za\ndôvodné odkazovať na to, že policajti na mieste nehody nevyužili oprávnenie podľa § 70 ods. 1 písm.\na) ZoCP, keďže konanie policajta nemá a ani nemôže mať vplyv na ukladanie trestu, čo je výsostné\nprávo súdu. Na základe uvedeného má odvolateľ za to, že v danom prípade nie sú prítomné také\nokolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, ktoré by odôvodňovali neuloženie trestu zákazu činnosti\nviesť motorové vozidlá a uloženie samostatného peňažného trestu. Práve naopak, spôsob spáchania\nčinu a následok - dopravná nehoda zavinená hrubou nedbanlivosťou obžalovanej závažným porušením\npravidiel cestnej premávky v nehodovom úseku s následkom ublíženia na zdraví u vodiča protiidúceho\nvozidla a ujmy na zdraví u jeho spolujazdca sú takými okolnosťami, ktoré podľa neho odôvodňujú\nuloženie aj trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel. Záverom prokurátor poukázal\naj na skutočnosť, že v trestnom rozkaze z 23.12.2024 súd uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky\ndruhy motorových vozidiel na 12 mesiacov, pričom v priebehu ďalšieho konania nevysvitli z dôkazov\nžiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok tak zásadnú zmenu uloženého trestu. Vzhľadom\nna vyššie uvedené má za to, že súdom uloženým trestom nie je možné dosiahnuť jeho účel a tento\npredovšetkým nesplní prvky individuálnej a generálnej prevencie. S poukazom na vyššie uvedené preto\nnavrhol, aby Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku zrušil\nrozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 3T/93/2024 zo dňa 06.11.2025 vo výroku o treste a v súlade\ns ustanovením § 322 ods. 3 Tr. poriadku vo veci sám rozhodol tak, že obžalovanej A. B. uloží aj trest\nzákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona.\nK odvolaniu prokurátora sa v rozsiahlom podaní s prílohami na 133 listoch vyjadrila obžalovaná\nprostredníctvom svojho zvoleného obhajcu. Uviedla, že sa s odvolaním prokurátora podaným\nvoči výroku o treste nestotožňuje a považuje ho za účelové a vychádzajúce z nesprávnej aplikácie\nzákona, pričom je čisto formalistické. Napadnutý rozsudok považuje za správny, zákonný a spravodlivý.\nJeho odôvodnenie je podľa nej presvedčivé a vychádza z riadneho posúdenia skutkového stavu pri\n\nsprávnej aplikácii zákonných noriem ohľadom ukladania trestov a reflektuje všetky zásady a princípy\ntrestného práva a ukladania trestov. Poukázala pritom na odôvodnenie napadnutého rozsudku.\nK argumentácii prokurátora, že trest uložený súdom nemá byť odmenou pre páchateľa a je pochopiteľné,\nže taký uloženým trestom dôjde k určitému skomplikovaniu života odsúdeného, obžalovaná cituje\nustanovenia § 33a ods. 1, 2, 3 a § 34 ods. 3, 6 Tr. poriadku (zjavne Tr. zákona - poznámka súdu).\nPodľa nej súd môže aj mimoriadne znížiť trest či upustiť od potrestania a podobne, čo by v tomto\nprípade považovala tiež za vhodné a nie je neobvyklé. Trest nemá byť drakonický, ale má ísť o trest\nprimeraný a to taký, že ak postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť\npáchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Predstava, že vodič, ktorému sa zakáže\nriadiť vozidlo, sa stane lepším vodičom len preto, lebo rok či 2 roky nešoféroval, jej nepríde rozumná\na ani správna. Pri treste zákazu činnosti do dvoch rokov vykoná po tomto čase osoba iba preskúšanie\na vodičský preukaz má späť, hoci 2 roky neriadila vozidlo a jej vodičská prax po takejto prestávke je\nnaozaj otázna. Je toho názoru, že pokiaľ niekto v dôsledku nedbanlivosti, nepozornosti alebo slabej\nzručnosti spôsobil dopravnú nehodu, mal by mu byť skôr uložený iný trest alebo povinnosť spočívajúca\nv príkaze podrobiť sa napríklad v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom\nporadenstve či povinných jazdách za účasti inštruktora. Má zato, že rozsudkom uložený trest spĺňa\ntest proporcionality, konkrétne jeho subjekt vhodnosti a nevyhnutnosti. Jeho negatívne dôsledky na\nňu, jej rodinu, blízkych, spoločnosť aj štátny rozpočet mnohonásobne presahujú pozitíva stelesnené\nv presadení celého verejného záujmu sledovaného právnou úpravou podľa názoru prokurátora. Už len\nz tohto dôvodu považuje uložený trest z hľadiska jeho druhu a výmery za úplne primeraný a ústavne\nsúladný, konformný. Represívne opatrenia, ktoré umožňuje vnútroštátna právna úprava, nemôžu ísť\nnad rámec toho, čo je primerané a potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných touto\nprávnou úpravou. Prísnosť sankcií musí byť primeraná závažnosti porušení, ktoré ju postihujú, a to\nnajmä zabezpečením skutočne odstrašujúceho účinku, pričom nesmú ísť nad rámec toho, čo je potrebné\nna dosiahnutie uvedeného cieľa. Pokiaľ prokurátor k argumentácii súdu súvisiacej s tým, že uloženie\ntrestu zákazu činnosti by obžalovanej skomplikovalo bežný život v oblasti aktuálnej dopravnej situácie\nv oblasti obce, v ktorej obžalovaná býva a cestou do mesta, v ktorom pracuje, že v tomto ohľade\nnebolo súdom vykonané dokazovanie a že nie všetci bývajúci v obci D. D. E. disponujú vodičským\noprávnením, obžalovaná uvádza, že v trestnom konaní nie je potrebné dokazovať notoriety a skutočnosti\nchronicky známe a to, že v meste G. je už vyše 8 mesiacov kvôli výstavbe železničného mosta\nuzatvorená najfrekventovanejšia jediná príjazdová komunikácia od C. teda i zo D. D. E.. Trvá na tom,\nže v danom regióne za súčasného stavu Slovenskej republiky vodičský preukaz znamená jeden\nzo základných predpokladov na získanie a udržanie si zamestnania či povolania, respektíve podnikania.\nPokiaľ prokurátor uvádza, že nebolo preukázané, aby obžalovaná bola opatrovateľkou, respektíve\nvykonávala neustálu opateru svojej matky, v akom zdravotnom stave sa matka obžalovanej nachádza\na že nebolo preukázané, či neexistujú iné plnoleté osoby schopné starať sa o ňu -dopraviť ju k lekárovi,\ntak obžalovaná uvádza, že ani netvrdila, že je formálnou opatrovateľkou svojej matky, no v takom\nveku už každý človek trpí zdravotnými problémami, a pri veku 77 rokov zdravotný stav ani nie je\nnutné dokazovať, pretože priemerný vek žien pri úmrtí v okrese C. predstavoval v roku 2024 vek\nniečo cez 72 rokov. Matka má problémy s obstaraním si vecí okolo seba, nakupovaním, upratovaním\na chodením k lekárom aj bez toho, aby vo veku 77 rokov mala nejaké pridružené ochorenia, ktoré by\njej znemožňovali sa o seba postarať. Obžalovaná s ňou býva a stará sa o ňu. Ak by prišla o vodičský\npreukaz s následkom straty práce či zásadného sťaženia jej vykonávania, tak by plnenie zákonnej\nvyživovacej povinnosti bolo výrazným spôsobom obmedzené, ak nie vylúčené, a to podľa nej nie je\nzámerom trestu. Okrem nej s matkou v rodinnom dome nebýva už nikto a preto je starostlivosť o matku\nči o jej bývanie, dom a záhradu na nej. Má síce dvoch súrodencov, z ktorých brat býva v S. v Českej\nrepublike a sestra býva v G. a je učiteľkou. Podľa obžalovanej jej súrodenci nemôžu matke zabezpečiť\ndennú starostlivosť. Ona dohliada na matku, ktorá stráca orientáciu a pamäť a je potrebné ju kontrolovať.\nPodľa prokurátora v čase nehody neboli prítomné také poveternostné podmienky, ktoré by zhoršovali\nviditeľnosť, okrem toho, že bola tma, čo je bežný jav neprekážajúci cestnej premávke vozidiel a že súd\nmal prihliadnuť aj na výpoveď poškodenej, podľa ktorej mala jej obžalovaná v nemocnici povedať,\nže zaspala za volantom. Toto tvrdenie prokurátora podľa obžalovanej je v rozpore s ustanovením\n§ 2 ods. 2 písm. ab zákona o cestnej premávke, pretože v čase nehody bola riadna tma a bol čas\nod súmraku do svitania, čo zodpovedá definícii zákona o zníženej viditeľnosti. Zlá viditeľnosť patrí\nmedzi najrizikovejšie situácie v premávke, pričom tma skracuje reakčný čas a zvyšuje riziko nehody.\nMení tiež spôsob, akým vodič vníma cestu a ostatných účastníkov premávky, vzdialenosti sa skresľujú,\nprekážky sa objavujú neskôr, reakčný čas sa predlžuje. V noci je ťažšie odhadnúť vzdialenosť a rýchlosť\nvozidla pred sebou v oboch smeroch, takže je treba viac času na reakciu. V predmetnom prípade\n\nje podľa obžalovanej zrejmé, že si po celodennej smene v obchodnom dome OBI osvetlenom trvale\nsilným umelým osvetlením priamo tesne pred nehodou sadla do auta a tým autom zaparkovaným vedľa\nobchodného domu išla domov, pričom tento časový úsek mohol trvať cca 3 minúty, jej pracovisko je\nod miesta nehody z dielne cca 600 až 700 metrov, a tak jej oči sa vôbec nestihli prispôsobiť tme\na toto malo ovplyvniť jej vizuálne a reakčné schopnosti, odhad rýchlosti a vzdialenosti protiidúceho\nvozidla v tme, a teda nie to, čo tvrdí prokurátor, že vraj zaspala. Zdôraznila, že vo výpovedi 28.08.2024\npoškodená neuviedla, aby jej obžalovaná priamo povedala, že zaspala za volantom. Uviedla len, že si\nmyslí podľa komunikácie s obžalovanou, že príčinou bola únava obžalovanej a že zaspala za volantom.\nTo sú len domnienky poškodenej. Okrem toho súd postupoval správne, ak v zmysle § 257 ods. 8 Tr.\nporiadku rozhodol, že dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaná priznala, sa nevykoná. Nesúhlasí\nani s tým tvrdením prokurátora, že jej ospravedlnenie adresované poškodenej priamo na hlavnom\npojednávaní nebolo úprimné a že to mala konštatovať aj poškodená. Ona niečo také na hlavnom\npojednávaní nezachytila. Ospravedlnila sa poškodenej aj v nemocnici, keď ležali na tej istej izbe.\nPokiaľ prokurátor tvrdí, že u obžalovanej nešlo o prvé porušenie pravidiel cestnej premávky, lebo má\nv evidenčnej karte vodiča evidované 2 priestupky spočívajúce v prekročení najvyššej dovolenej rýchlosti,\ntak obžalovaná poukazuje na to, že išlo o priestupky z roku 2015, ktoré boli vyriešené v blokovom konaní\npokutou 20,- eur a 40,- eur. Nešlo teda o nijako závažné priestupky a ani o významné prekročenie\npovolenej rýchlosti. Naviac, dôvodom predmetnej nehody nebola neprimeraná rýchlosť, keď v čase\nnehody išlo jej vozidlo rýchlosťou iba 16 kilometrov za hodinu. Tvrdí, že záznamy o priestupkoch sú\nuž dávno zahladené a že štátny orgán, ktorý poskytol o nich informáciu, konal v rozpore so zákonom,\na tak ide o nezákonný dôkaz. Za dôvodné nepovažuje ani námietky prokurátora, podľa ktorých svojím\nkonaním porušila jednu z najdôležitejších povinností vodiča, a to povinnosti vodiča odbočujúceho\nvľavo dať prednosť v jazde protiidúcemu vozidlu a že pred nehodou nebrzdila. Tvrdí, že ak jej vozidlo\nnezanechalo brzdné stopy, tak je to úplne normálne, ak nebrzdilo náhle, ale postupne tak, ako to\nuviedol znalec v znaleckom posudku. Prispôsobovala rýchlosť vozidla manévru, ktorý mala v pláne\nurobiť (odbočiť doľava), no jazdu protiidúceho vozidla nevyhodnotila v tme správne (jeho vzdialenosť\na rýchlosť jeho približovania). Podľa jej názoru výrok o treste, ktorým by jej bol uložený aj trest zákazu\nčinnosti, za daných okolností prípadu by bol trestom nespravodlivým a aj v rozpore s ustálenou súdnou\npraxou, na ktorú už obhajca poukázal v konaní pred Okresným súdom Poprad vo svojej záverečnej\nreči. Dva tresty na ochranu spoločnosti či jej nápravu nie sú potrebné a za zistených okolností by bol\ntrest zákazu činnosti kontraproduktívny, keď ani dopravná polícia na mieste a ani neskôr jej nezadržali\nvodičský preukaz. Poukázala tiež na rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré v obdobných prípadoch vo\nveciach dopravy trest zákazu činnosti neuložili. Nevidí preto dôvod, aby jej bol za podobných okolností\nuložený trest zákazu činnosti. To by bolo podľa nej v rozpore so zásadou právnej istoty. Namieta tiež,\nže predmetné konanie trvá už neprimerane dlho, pretože od skutku už uplynulo vyše 30 mesiacov,\nčo ju stresuje a spôsobuje neistotu. Tvrdí, že dĺžka konania presahuje dĺžku konania v porovnateľných\nveciach a tiež odôvodňuje použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods. 1 Tr.\nzákona. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie prokurátora\nako nedôvodné zamietol.\nNa základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia\n§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.\n1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých\nvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré\nim predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by\nodôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie\nprokurátora je dôvodné.\nObžalovaná A. B. na hlavnom pojednávaní dňa 6.11.2025 urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm.\nb) Tr. poriadku o tom, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, je jej veľmi ľúto, čo\nsa stalo a aké problémy má poškodená C. a tejto sa ospravedlňuje. Po tom, čo obžalovaná aj kladne\nodpovedala na otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku, okresný\nsúd podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku prijal jej vyhlásenie a vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom\no treste a o náhrade škody.\nV súvislosti s uvedeným je potrebné prvostupňovému súdu vytknúť, že napriek tomu, že prijal vyhlásenie\no vine obžalovanej vo vzťahu k právnej kvalifikácii podľa Trestného zákona účinného do 5.8.2024, tak\nnásledne, bez predošlého upozornenia o zmene právneho posúdenia, uznal obžalovanú za vinnú podľa\n\nTrestného zákona účinného od 6.8.2024. Postupoval tak s odôvodnením, že Trestný zákon v znení\núčinnom od 6.8.2024 je pre obžalovanú priaznivejší, pričom poukazoval na absenciu ustanovení § 38\nods. 3, ods. 4 Tr. zákona účinného do 5.8.2024, menšiu citeľnosť trestnej sankcie v zmysle § 33a\nods. 3 Tr. zákona, navýšenie hornej hranice trestnej sadzby v § 50 ods. 1 a § 51 ods. 1 a úpravu\nmimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 5 Tr. zákona. Prvostupňový súd si však neuvedomil, že\nžiadna zmena týchto ustanovení nie je priaznivejšia v trestnej veci obžalovanej, ale naopak, že prevaha\npoľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona v znení účinnom do 5.8.2024 pre obžalovanú by\nv jej konkrétnej veci znamenala zníženie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, a to tak k trestnej\nsadzbe trestu odňatia slobody, ako aj k peňažnému trestu či trestu zákazu činnosti.\nJe tak možné konštatovať, že z hľadiska § 2 ods. 1 Tr. zákona mal prvostupňový súd trestnosť činu\nposudzovať a trest uložiť podľa Trestného zákona účinného do 5.8.2024. Výrok o vine obžalovanou\nani prokurátorom však napadnutý nebol a je teda právoplatný. Preto odvolací súd nemal oprávnenie\nuvedenú chybu napraviť a pri ukladaní trestu bol limitovaný právnym posúdením skutku v právoplatnom\nvýroku o vine. Naviac, vzhľadom na individualizáciu trestu u obžalovanej, pohybujúcej sa pri dolnej\nhranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, uvedená chyba na právne postavenie obžalovanej ani\nžiadny negatívny vplyv nemala.\nOkrem uvedenej chyby však krajský súd pri preskúmaní napadnutého výroku o treste zistil aj chybu pri\nrozhodovaní o druhu a výmere trestu. Popri chýbajúcom ustanovení odseku 1 v § 56 Tr. zákona, podľa\nktorého prvostupňový súd peňažný trest ukladal, tiež nedostatočne zhodnotil účel trestu a kritériá pri\nurčovaní druhu trestu a jeho výmery uvedené v § 34 ods. 4 Tr. zákona, najmä spôsob spáchania činu\na jeho následok.\nVychádzajúc z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona, účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred\npáchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu\nk tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň\nvyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.\nPodľa § 34 ods. 3, 4 Tr. zákona, trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší\nvplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä\nna spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce\nokolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní\ntrestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a\nna úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania\ntrestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného\nčinu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech.\nPredovšetkým je potrebné zdôrazniť, že prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona\nobžalovaná, v dôsledku porušenia dôležitej povinnosti uloženej jej zákonom č. 8/2009 Z.z. o cestnej\npremávke, spôsobila poškodenej C. C. zranenia s dobou liečenia a obmedzením v obvyklom spôsobe\nživota v trvaní jedného mesiaca (od 14.11.2023 do 14.12.2023) a poškodenému A. C. zranenia s dobou\nliečenia 2-3 dni. Porušenie dôležitej povinnosti obžalovanou pritom spočívalo v nedostatočnom venovaní\nsa vedeniu a prevádzke motorového vozidla a v porušení povinnosti dať prednosť v jazde ako jednej\nz najdôležitejších povinností v cestnej premávke, ktorej porušenie bez ďalšieho už samo osebe vedie\nk bezprostrednému a reálnemu nebezpečenstvu stretu vozidiel, pretože sa vždy týka situácie, v ktorej\nide o vzťah najmenej dvoch vozidiel s pretínajúcim sa smerom jazdy. Práve porušenie týchto povinností\nbolo aj v tomto prípade príčinou zrážky vozidla vedeného obžalovanou s vozidlom vedeným poškodenou\nC. C. a spôsobenia zranení dvoch osôb - poškodeným C. C. a A. C., u C. C. majúce naviac charakter\nublíženia na zdraví s dobou liečenia vyše 4 týždňov, a tiež škodu na vozidle spoločnosti D. D. vo výške\n6.000,- eur, ako aj na nákladoch zdravotnej starostlivosti a nemocenských a úrazových dávkach.\nJe síce pravdou, že obžalovaná sa doposiaľ nedopustila trestného činu a bola postihnutá len za 3\npriestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, z ktorých 2 za porušenie rýchlosti sú až\nz roku 2015 a všetky boli riešené v blokovom konaní ako menej závažné. Súčasne však vzhľadom na\nspôsob spáchania činu a jeho následky, ktoré sú priamym dôsledkom zavineného porušenia dôležitej\npovinnosti pri vedení motorového vozidla obžalovanou, sa ako nevyhnutným z hľadiska účelu trestu\n\njaví, popri uložení peňažného trestu, aj uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých\ndruhov. Práve v súvislosti s touto činnosťou sa obžalovaná dopustila predmetného trestného činu.\nUloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov vo výmere na dolnej hranici\ntrestu je podľa odvolacieho súdu nevyhnutné na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je podľa § 34 ods. 1 Tr.\nzákona zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej\nčinnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od\npáchania trestných činov, pričom trest zároveň vyjadrí aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.\nTrest totiž musí plniť nielen funkciu individuálnej prevencie, ale musí pôsobiť výchovne aj vo vzťahu\nk ostatným členom spoločnosti a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.\nNa závere o zákonnosti uloženia aj trestu zákazu činnosti nemôžu nič zmeniť ani námietky obžalovanej\no tom, že vodičské oprávnenie potrebuje na poskytovanie starostlivosti o svoju matku, s ktorou býva, či\nna výkon svojej zárobkovej činnosti. K tomuto považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že každý trest\npredstavuje ústavným poriadkom predvídaný zásah do základných práv a slobôd páchateľa, ale nielen\njeho. Aj preto jedna zo zásad ukladania trestov stanovuje, že trest má postihovať iba páchateľa tak, aby\nbol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby (§ 34 ods. 3 Tr. zákona). Krajský\nsúd túto zákonnú požiadavku zohľadnil, nakoľko uložené tresty neznamenajú izolovanie obžalovanej od\njej rodiny a ani jej neznemožňujú naďalej poskytovať starostlivosť o matku, od prepravy pomocou ďalších\nrodinných príslušníkov, cez prepravu zdravotnou dopravnou službou až po prepravu inými spôsobmi,\nnapríklad taxislužby. Obmedzenie spočívajúce v zúžení tejto možnosti v dôsledku uloženého zákazu\nviesť motorové vozidlá je zákonným dôsledkom toho, že obžalovaná spáchala trestný čin pri výkone\nuvedenej činnosti. Uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá pritom nie je vylúčené ani\nv situácii, ak spôsobí zhoršenie sociálnej situácie obžalovanej či iných osôb, napr. v tom, že im nebude\nmôcť zabezpečiť prepravu osobným vedením vozidla.\nRovnako bez významu je aj námietka obžalovanej, že policajti jej po nehode vodičský preukaz nezadržali\na ona už dva a pol roka naďalej jazdí na vozidle bez porušenia pravidiel cestnej premávky. Jednak polícia\nnerozhoduje v trestnom konaní o treste zákazu činnosti a zadržanie vodičského preukazu políciou nie\nje ani podmienkou pre následné uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Naviac, ako už\nbolo vyššie uvedené, trest má plniť nielen funkciu individuálnej prevencie, ale má pôsobiť výchovne aj\nvo vzťahu k ostatným členom spoločnosti a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Teda\ndôvodom neuloženia trestu zákazu činnosti za trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom tejto činnosti,\nnemôže byť len skutočnosť, že už obžalovaná neporušuje pravidlá cestnej premávky.\nPo zhodnotení všetkých uvedených skutočností, vrátane nezistenia priťažujúcej okolnosti a zistení dvoch\npoľahčujúcich okolností (vedenie riadneho života a priznanie a úprimná ľútosť zo spáchania trestného\nčinu), ako aj jej správaní po trestnom čine, dospel odvolací súd k záveru, že na dosiahnutie účelu\ntrestu bude u obžalovanej dostačovať mierny peňažný trest vo výmere 1.000,- eur (zodpovedajúci jej\npríjmu 1.100,- eur, odmenám a úsporám, ako aj výdavkom) a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy\nmotorových vozidiel na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 1 roka.\nPokiaľ ide o odvolacie námietky prokurátora, týkajúce sa spochybňovania zníženej viditeľnosti,\nrýchlosti vozidla obžalovanej, zranení poškodenej či neprihliadnutie na svedeckú výpoveď poškodenej\nz prípravného konania, je potrebné prokurátorovi pripomenúť, že skutkové okolnosti v obžalobe\npopisoval on, pričom po vyhlásení obžalovanej o vine k ním popísanému skutku navrhoval jej vyhlásenie\nprijať. Keďže vyhlásenie obžalovanej bolo súdom prijaté, žiadne dôkazy týkajúce sa výroku o vine ani\nvykonávané neboli, a to ani výsluch poškodenej. Proti výroku o vine prokurátor ani odvolanie nepodal\na tento výrok sa stal právoplatným a aj pre krajský súd záväzným. Súd podľa § 2 ods. 19 a § 278 ods.\n1, 2 Tr. poriadku pritom môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na\nhlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Nie je preto\nzrejmé, ako by súd za tejto situácie mohol prihliadať na okolnosti, ktoré zo skutku nevyplývajú a ktoré\npred súdom ani prebraté neboli, a ako by sa mohol opierať o dôkazy, ktoré na hlavnom pojednávaní\nvykonané neboli. Preto tieto námietky súd hodnotil ako nedôvodné.\nK vyjadreniu obžalovanej krajský súd podotýka, že nie všetky jej tvrdenia je možné hodnotiť v\njej prospech. Tak tomu je aj pri jej tvrdení, že v obchodnom dome F. bola osvetlená trvale silným umelým\nosvetlením a pri následnom vedení vozidla sa jej oči vôbec nestihli prispôsobiť tme, čo ovplyvnilo jej\n\nvizuálne a reakčné schopnosti – odhad rýchlosti a vzdialenosti protiidúceho vozidla v tme. Znamenalo\nby to totiž, že obžalovaná vedome viedla motorové vozidlo v stave nespôsobilom na riadne vedenie\nvozidla, čo jej bránilo venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, vrátane\nmožnosti vyhodnotiť správne danie prednosti v jazde iným vozidlám. Ako už bolo uvedené, skutkové\nokolnosti sú už právoplatne ustálené v napadnutom rozsudku a z nich takéto skutočnosti ovplyvňujúce\nhodnotenie konania v neprospech obžalovanej nevyplývajú.\nZ vyššie uvedených dôvodov nie je možné súhlasiť ani s námietkami obžalovanej ohľadom neexistencie\npodmienok pre uloženie trestu zákazu činnosti vedenia všetkých druhov motorových vozidiel, ale ani\ns tvrdenou existenciou podmienok pre mimoriadne zníženie trestu pre neprimeranú dĺžku konania.\nKu skutku došlo 13.11.2023, keď následne bolo najprv vedené priestupkové konanie, a po ustálení\nzistených zranení poškodenej C. C. odborným vyjadrením znalca O. D. z 12.5.2024 bola vec dňa\n29.5.2024 odovzdaná do skráteného vyšetrovania a dňa 9.7.2024 začaté trestné stíhanie a vznesené\nobvinenie. Následne sa plynulo zabezpečovali výpovede obvinenej a svedkov, znalecké posudky\nz odboru zdravotníctva a z odboru dopravy cestnej, ako aj listinné dôkazy a boli vykonávané ďalšie úkony\na dňa 20.11.2024 bola podaná obžaloba. Následne súd už 23.12.2024 rozhodol trestným rozkazom,\nproti ktorému podala obžalovaná odpor, dňa 17.6.2025 bolo rozhodnuté o prijatí obžaloby a na 18.9.2025\nnariadený termín hlavného pojednávania. Následne však obžalovaná splnomocnila nového obhajcu,\nktorý požiadal o odročenie termínu. Na následne vykonanom hlavnom pojednávaní 6.11.2025 bol\nvyhlásený napadnutý rozsudok a po jeho doručení, predložení odôvodnení a vyjadrení strán konania bol\nspis na rozhodnutie o odvolaní prokurátora predložený dňa 12.3.2026 krajskému súdu. Z uvedeného je\nzrejmé, že vo veci bolo konané plynulo a bez zbytočných prieťahov. Preto neboli splnené podmienky\npre mimoriadne zníženie trestu pre prieťahy v konaní, ale ani iné podmienky predpokladané v ust. § 39\nods. 1 Tr. zákona. Na vyhlásenie obžalovanej o vine bolo prihliadnuté tým, že jej boli uložené mierne\nalternatívne tresty.\nK námietke obžalovanej, podľa ktorej obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že\nna určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď,\na že, poukazujúc na iné rozhodnutia okresných a krajských súdov neukladajúcich trest zákazu činnosti\nv podobných veciach, nevidí dôvod, aby v jej prípade bol trest zákazu činnosti uložený, krajský súd\nzdôrazňuje, že podľa ustanovenia § 2 ods. 3, ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších\npredpisov sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní viazaný len Ústavou Slovenskej\nrepubliky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a ods. 5 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a zákonom. Právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v jeho rozhodnutí\nvydanom v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na základe návrhu súdu, je pre\nsúd záväzný. Za podmienok ustanovených osobitnými predpismi je sudca viazaný aj právnym názorom,\nktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí súd vyššieho stupňa.\nZ označených zákonných ustanovení je teda nesporné, akými právnymi predpismi je súd pri svojej\nrozhodovacej činnosti viazaný. Vo svetle okolností, pri riešení prejednávaného prípadu, odvolací súd\nnemá právomoc preskúmavať a vyjadrovať sa k rozhodnutiam iných okresných a krajských súdov. Opak\nby znamenal, že odvolací súd si atrahuje pôsobnosť, ktorá mu nepatrí, a tým by svojvoľne negoval princíp\nustanovený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (princíp legality), ktorý je jedným zo základných\npostulátov právneho štátu, nevyhnutným aj pre ochranu základných práv a slobôd občanov.\nV zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov, Najvyšší súd Slovenskej republiky zverejňuje rozhodnutia zásadného\nvýznamu a prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov, a to za účelom zabezpečenia jednotného výkladu a jednotného používania. Význam\ntakéhoto uverejňovania rozhodnutí, ktorého dôsledkom je aj faktické rešpektovanie tzv. konštantnej\njudikatúry súdmi, je treba vidieť z pohľadu princípu predvídateľnosti práva, ktoré je neopomenuteľným\nkomponentom princípu právnej istoty ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorým je Slovenská\nrepublika v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky viazaná. To však v žiadnom prípade\nneznamená, že všetky rozhodnutia okresných a krajských súdov a dokonca aj Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky nadobúdajú povahu precedensov, alebo sa stávajú tzv. sudcovským právom.\nSúdne rozhodnutie (judikát) nie je prameňom práva (je len zdrojom argumentačnej sily pre zabezpečenie\nústavne súladnej aplikácie a interpretácie právnych noriem).\n\nV predmetnej veci k otázke uloženia trestu zákazu činnosti obžalovaná vo svojom vyjadrení nepoukazuje\na nepripája k nemu žiadne takéto zverejnené rozhodnutie zásadného významu či stanovisko\nNajvyššieho súdu SR, ktoré by sa týkalo podobného prípadu. Pripojil len niekoľko rozhodnutí okresných\na krajských súdov, ktoré trest zákazu činnosti neuložili, ktorých správnosť v tejto veci rozhodujúci senát\nkrajského súdu nie je oprávnený preskúmavať a nie je ich možné považovať za rozhodnutia najvyšších\nsúdnych autorít či rešpektované názory právnej vedy (I. ÚS 41/2020).\nNa základe uvedeného odvolací súd na podklade odvolania prokurátora zrušil výrok o treste\nnapadnutého rozsudku a vo veci sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.\nToto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.\njednomyseľne\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3T/93/2024", "guid": "9941cbeb-fa45-403d-9b05-468133c56f6e:03b70fe6-ff12-4c46-aac8-ce928301724a", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4ad08f03-6829-4ca2-8e90-4209ad694335", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.41.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 41/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.41.2020.2"}, {"guid": "b2504ffe-4a64-40f1-9d89-93011a249762:fbde6413-b4d8-493a-bd72-9d777472df9f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1112010254.1", "spisova_znacka": "1To/43/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To/43/2016 z 10. 1. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-01-10", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1112010254.1"}], "citovane_v": []}