{"guid": "fb2167ec-fc46-464f-8877-335aa04895be:d34f2201-346a-4858-a253-12be79a6bd00", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8723211727.2", "spisova_znacka": "3CoCsp/22/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoCsp/22/2025 z 10. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 10. marca 2026, sp. zn. 3CoCsp/22/2025, ECLI:SK:KSPO:2026:8723211727.2", "identifikacne_cislo": "8723211727", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Eva Šofranková", "sudca_id": 56, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-sofrankova-56", "datum_vydania": "2026-03-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d34f2201-346a-4858-a253-12be79a6bd00", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8723211727.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2026:8723211727.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2026:8723211727.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n3CoCsp/22/2025\n8723211727\n10. 03. 2026\nJUDr. Eva Šofranková\nECLI:SK:KSPO:2026:8723211727.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov\nsenátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: I. H., nar. XX.XX.XXXX, A.B. XXXX/X, C., práv. zast. JUDr. Matúš Motyka, advokát, Nám. SNP 7, Stropkov, IČO: 50 487 108,\nproti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, Bratislava, práv.\nzast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516,\no zaplatenie 4.392,46 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu\nPoprad zo dňa 19.06.2025 č. k. 12Csp/52/2023-146 takto jednohlasne\nrozhodol:\nI. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. a III.\nII. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol,\ncit.:\n„I.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n350,-- Eur do 3 (troch) dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\nII.\nV prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.\nIII.\nŽalobca má nárok voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že\no výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí.“\n2. Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 25.03.2021 č. k.\n9Csp/44/2019-60, v právnej veci žalovaného ako žalobcu a žalobcu ako žalovaného o zaplatenie\n1.208,74 eur s príslušenstvom bola žaloba žalobcu zamietnutá. V odôvodnení citovaného rozsudku súd\nkonštatoval neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy v dôsledku jednostrannej zmeny obligatórnej náležitosti\nspotrebiteľskej zmluvy (RPMN) zo strany dodávateľa. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť\ndňa 19.08.2021. Po právoplatnosti citovaného rozsudku žalovaný listom zo dňa 21.09.2021 vyzval\nzamestnávateľa žalobcu Poľnohospodárske družstvo podielníkov v G. U. na vykonávanie zrážok zo\nmzdy žalobcu na vymoženie istiny vo výške 4.392,46 eur, a preto žalobca sa návrhom na nariadenie\nneodkladného opatrenia voči žalovanému domáhal povinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo\nmzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Okresný súd Poprad uznesením\nzo dňa 08.11.2021 č. k. 13Csp/35/2021-18 vydal neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému\npovinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy až do právoplatného skončenia konania\nvo veci samej. Rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 06.04.2022 č. k. 13Csp/35/2021-65 bola\nžalovanému uložená povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka\nč. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX\n\nuzavretej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu. V odôvodnení uvedeného\nrozhodnutia súd dospel k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy ako právny úkon nie je dostatočne\nurčitá, keďže neobsahuje všetky podstatné náležitosti dohody, resp. niektoré podstatné náležitosti nie\nsú v dohode upravené jednoznačne (výška zabezpečovanej pohľadávky, výška splátky), a preto v\nzmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide o neplatný právny úkon. Súd zároveň konštatoval,\nže pokiaľ sa žalovaný snaží používať Dohodu o zrážkach zo mzdy na vymáhanie nárokov, u ktorých\nsúd v konaní 9Csp/44/2019 konštatoval ich nedôvodnosť, nemožno konanie žalovaného hodnotiť inak,\nako výkon práv odporujúcich dobrým mravom, ktoré v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka\nnepožíva právnu ochranu. Žalovaný v čase, keď doručil žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy\nzamestnávateľovi žalobcu, vedel o tom, že v konaní 9Csp/44/2019 bola ním uplatnená pohľadávka,\nvrátane príslušenstva, posúdená ako nedôvodná, napriek uvedenému, požadoval zaplatenie ešte vyššej\nsumy ako v konaní 9Csp/44/2019. Žalobcovi preto vznikol nárok požadovať od dodávateľa zaplatenie\nprimeraného finančného zadosťučinenia.\n3. Žalobca sa v predmetnom konaní žalobou domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia\ns odkazom na ust. § 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa z dôvodu porušenia jeho práv\ndeklarovaných v rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 9Csp/44/2019 a sp. zn. 13Csp/35/2021.\n4. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia,\nže súdne konanie na zaplatenie istiny nesplateného úveru a súdne konanie o uloženie povinnosti zdržať\nsa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, vedené v období rokov 2019 až 2022, v ktorých konaniach\nbol žalobca úspešným, predstavovali pre žalobcu ako bežného občana - spotrebiteľa určitú záťaž.\nÚspešný výsledok súdneho konania nebol istý, a preto až do právoplatného skončenia bol žalobca v\nneistote, najmä čo sa týka konečného dopadu z finančného hľadiska, najmä pri nedôvodnom vymáhaní\nžalovaným ničím nepodloženej vyčíslenej pohľadávky formou zrážok z jeho mzdy u zamestnávateľa.\nZ výpovede svedkyne I. Y. súd zistil, že žalobca ťažko psychicky znášal konanie žalovaného, na\nzáklade ktorého si uplatňoval opätovne vymoženie pohľadávky, ktorá bola skôr zamietnutá z dôvodu\nneplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy, čo ho nútilo k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia, ako aj žaloby o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka. Uvedené konania\nsa určitým spôsobom prejavili v konfliktoch medzi žalobcom a svedkyňou, nebolo však zároveň\npreukázané, aby práve tieto súdne spory ako jediné viedli k rozpadu partnerského vzťahu žalobcu\na svedkyne. Nie je však možné opomenúť ani skutočnosť, že aj samotný žalobca svojím konaním\nvedúcim k finančnému zaťažovaniu sa, ktoré sa v konečnom dôsledku stalo vzhľadom k jeho príjmom\na príjmom jeho partnerky nezvládnuteľným, nepriaznivo ovplyvnil jeho súkromný život, psychickú\npohodu, životosprávu, čo žalobca riešil nadmernou konzumáciou alkoholu. Súd prvej inštancie ako\nzáklad pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia vzal do úvahy jednak skutočnosť,\nže samotná zmluva o úvere zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver\nvo výške 1.500 eur bola neplatná (rozsah porušených povinnosti pri uzatváraní úverovej zmluvy v\nčasti týkajúcej sa RPMN), následne žalovaný len mesiac po právoplatnosti rozsudku, v ktorom súd\nkonštatoval neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy, nedôvodne uplatnil Dohodu o zrážkach zo mzdy vo výške\n4.392, 64 eur u zamestnávateľa za žalobcu, čím zasiahol do súkromného života žalobcu. Tým došlo\nk naplneniu účelu daného inštitútu, najmä satisfakčnej funkcii, vykonania zadosťučinenia a vyrovnania\npomerov, ktoré boli postupom žalovaného narušené a uvedenia týchto pomerov do rovnováhy. Na\ndruhej strane žalobca nepreukázal skutočnosti majetkovej ujmy, keďže z jeho strany nedošlo ani k\nuhradeniu poskytnutej sumy úveru, a preto odškodnenie vo vzťahu k ujme, ktorá žalobcovi objektívne\nhrozila (zadosťučinenie nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, ale musí zostať na úrovni vo\nfunkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany) je suma 350 eur primeranou a zodpovedajúcou\nsvojmu účelu. Priznaním primeraného finančného zadosťučinenia sa poskytuje spotrebiteľovi satisfakcia\nza prežitú nepohodu počas vedenia dvoch súdnych konaní, najmä konania o zdržania sa použitia\nDohody o zrážkach zo mzdy, ktoré konanie odradí dodávateľa od ďalšieho porušovania práv a nebude\nsumou slúžiacou výlučne na bezdôvodné obohatenie sa žalobcu. Priznané finančné zadosťučinenie je\npostačujúce na kompenzáciu nekonformnej situácie žalobcu, a preto súd v prevyšujúcej časti nárok\nžalobcu zamietol.\n5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. Žalobca pri podávaní žaloby objektívne\nnemohol vedieť v akom rozsahu sa súd s jeho úvahami o výške finančného zadosťučinenia stotožní.\nPri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné selektovať čo je základné a čo sprevádzajúce. Za\nzákladné sa považuje rozhodnutie, že do práva žalobcu bolo zasiahnuté. Výška plnenia je druhotná,\n\nžalobcu v takom prípade treba považovať za plne procesne úspešného, keďže mal úspech čo do základu\nnároku a výška nadväzujúca na úspech závisela výlučne od úvahy súdu.\n6. Proti rozsudku v zamietavej časti (výrok II.) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.\nNesúhlasí so stanovenou výškou primeraného finančného zadosťučinenia, pretože ide o exemplárny\nprípad spojený s vymáhaním nezákonnej a súdom právoplatne zamietnutej pohľadávky žalovaného.\nVýška priznaného zadosťučinenia (350 eur) nenaplní požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku\nochrany, zároveň nenaplní funkciu satisfakčnú ani sankčnú, pričom žalovaného ani neodradí od\nprotiprávneho konania voči spotrebiteľovi. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v\nPrešove zo dňa 09.01.2020 sp. zn. 23Co/42/2019, ktorý konštatuje, že výška primeraného finančného\nzadosťučinenia v krajnom prípade môže dosiahnuť až výšku majetkovej ujmy, ktorá spotrebiteľovi\nhrozila. Popísané správanie sa žalovaného (ignorácia právoplatného súdneho rozhodnutia) pri\nvymáhaní pohľadávky odôvodňuje, aby finančné zadosťučinenie bolo priznané v exemplárnej výške\nako účinný, primeraný a odradzujúci prostriedok nápravy. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok vo\nvýroku II. zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške\nstanovenej podľa úvahy odvolacieho súdu tak, aby tento inštitút bol prostriedkom účinným, primeraným\na odradzujúcim voči dlhodobému správaniu sa dodávateľa.\n7. Proti rozsudku v časti výroku III. o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie\nžalovaný. Uviedol, že rozhodnutie vo veci samej nezáviselo len na úvahe súdu, ale vychádzalo z toho, že\npodstatná časť tvrdení žalobcu nebola v konaní konkretizovaná ani preukázaná, čo konštatuje procesný\nsúd aj v odôvodnení svojho rozsudku zo dňa 19.06.2025. Výsledok sporu teda nezávisel od úvahy a\niného posúdenia súdu konkrétnych skutočností, ktoré by tvrdil žalobca a o ktorých si len spravil „inú“\núvahu pri podaní žaloby, ako napokon spravil súd vo svojom rozhodnutí. Žalovaný napadá rozhodnutie\na jeho nespravodlivosť aj s poukazom na to, že pred vydaním prvého rozsudku súd nevykonal žiadne\ndokazovanie, a teda ani nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho úvahu o priznaní nároku v\nsume 3.500 eur. Po vrátení veci odvolacím súdom, súd prvej inštancie už vykonal dokazovanie a dospel\nk záveru o dôvodnosti žaloby vo výške 350 eur. Z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno\no skutočnostiach, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku v sume 3.500 eur, žiadal, aby odvolací súd\nzmenil rozsudok vo výroku o trovách konania a stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.\n8. Žalobca k odvolaniu žalovaného proti výroku III. navrhol napadnutý rozsudok o trovách konania\npotvrdiť. Uviedol, že zo strany žalovaného je viac ako povážlivé domáhať sa nepriznania náhrady trov\nkonania za stavu, keď žalovaný sám nerešpektoval výsledok súdneho konania (9Csp/44/2019), pričom\ntakéto jeho správanie balansuje na hrane trestnoprávnych následkov.\n9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)\nvzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutom rozsahu, ako aj konanie\nmu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§\n385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a žalovaného nie je dôvodné.\n10. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu, uplatnený na základe právoplatného\nrozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 25.03.2021 č. k. 9Csp/44/2019-60 a na základe právoplatného\nrozhodnutia Okresného súdu Poprad zo dňa 06.04.2022, č. k. 13Csp/35/2021-65, z titulu porušenia práv\nžalobcu ako spotrebiteľa žalovaným ako dodávateľom podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.\no ochrane spotrebiteľa.\n11. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie\nokrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.\n12. Odvolací súd konštatuje, že súdom prvej inštancie bol správne zistený skutkový stav a zo zisteného\nskutkového stavu boli vyvodené správne právne závery vo vzťahu ku základu uplatňovaného nároku\nna primerané finančné zadosťučinenie. Odvolací súd nevzhliadol dôvody pre zopakovanie vykonaného\ndokazovania na nariadenom pojednávaní a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP\na contrario).\n13. Odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje\nprávo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní\n\nporušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného\nzadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho\nstupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné\nuplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom č. 250/2007 Z.z., alebo osobitnými\npredpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu.\nSamotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto\nsúdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak táto ujma tu je. Bez právneho\nvýznamu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku ujmy. Inštitút\nprimeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a\nodradzujúceho prostriedku ochrany.\n14. „Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej\nstrany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho\nstupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ,\nna súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými\npredpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia\ntreba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo\npovinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku\nrozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej\nzmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku,\nt. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola\nprivodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom\ndôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné\nbremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky\nškody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej\nvýšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia,\nneustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným\nkritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom\nna všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.“ (Pozri\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019).\n15. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu primeraného finančného zadosťučinenia titulom úspešného\nuplatnenia svojich spotrebiteľských práv v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.\n9Csp/44/2019 a titulom úspešného uplatnenia svojich spotrebiteľských práv v konaní vedenom na\nOkresnom súde Poprad pod sp. zn. 13Csp/35/2021. Okresný súd Poprad rozsudkom zo dňa 25.03.2021\nč. k. 9Csp/44/2019-60 žalobu žalovaného v postavení žalobcu zamietol. V odôvodnení rozsudku\nkonštatoval neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy v dôsledku jednostrannej zmeny obligatórnej náležitosti\nspotrebiteľskej zmluvy RPMN zo strany dodávateľa. V konaní o povinnosti zdržať sa použitia Dohody\no zrážkach zo mzdy, v ktorom bol žalobca v postavení spotrebiteľa bolo najprv nariadené neodkladné\nopatrenie v prospech žalobcu a následne vo veci samej súd uzavrel, že Dohoda o zrážkach zo mzdy\nako právny úkon je neurčitá, pretože neobsahuje všetky podstatné náležitosti dohody, resp. niektoré\npodstatné náležitosti nie sú v dohode upravené jednoznačne (výška zabezpečovanej pohľadávky, výška\nsplátky), čím ide o neplatný právny úkon. Súd zároveň konštatoval, že pokiaľ sa žalovaný snažil používať\nDohodu o zrážkach zo mzdy na vymáhanie nárokov, u ktorých súd v skoršom konaní 9Csp/44/2019\nkonštatoval ich nedôvodnosť, nemožno konanie žalovaného hodnotiť inak ako výkon práv odporujúcich\ndobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v čase,\nkeď doručil žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľovi žalobcu, vedel o skutočnosti, že v\nkonaní 9Csp/44/2019 bola ním uplatnená pohľadávka vrátane príslušenstva posúdená ako nedôvodná,\nnapriek uvedenému požadoval zaplatenie ešte vyššej sumy ako v konaní 9Csp/44/2019.\n16. Možno konštatovať, že súd prvej inštancie správne zistil, že za týchto okolnosti patrí žalobcovi nárok\nna primerané finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na\nto, že žalobca v obidvoch konaniach úspešne uplatnil porušenie svojho spotrebiteľského práva, keď v\nprvom konaní bola žaloba zamietnutá z dôvodu neplatnosti úverovej zmluvy v rozsahu porušených práv\na povinností pri uzatváraní úverovej zmluvy v časti týkajúcej sa RPMN, následne v druhom konaní si\nžalobca úspešne uplatnil porušenie svojho spotrebiteľského práva, keď sa domáhal určenia povinnosti\nžalovaného zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov.\n\n17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa správne vyporiadal s primeranou výškou\nsumy peňažného zadosťučinenia v prejednávanej veci, keď zvolil primerané finančné zadosťučinenie v\npriznanej výške 350 eur. Súd prvej inštancie zvážil kritérium primeranosti finančného zadosťučinenia.\nAplikoval tiež dôvodne voľnú úvahu pri ustálení celkovej výšky primeraného finančného zadosťučinenia.\nV tomto kontexte odvolací súd konštatuje, že z povahy veci vyplýva, že výška primeraného finančného\nzadosťučinenia by nemala dosahovať sumu, ktorej sa týkalo porušenie spotrebiteľského práva žalobcu,\na to ani za tých okolností, ktoré žalobca popísal v priebehu prvoinštančného konania a odvolacom\nkonaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca nikdy nepoprel, že z jeho strany nedošlo ani k úhrade\nposkytnutej sumy úveru. Podľa názoru odvolacieho súdu výška primeraného finančného zadosťučinenia\nby preto nemala dosahovať možnú výšku údajného dlhu, ktorú žalovaný uviedol v žiadosti o vykonávanie\nzrážok zo mzdy zo dňa 21.09.2021 (na základe Dohody o zrážkach zo mzdy), v ktorej požadoval\ndoplatenie údajného dlhu vo výške 4.392,64 eur.\n18. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto\nma plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradzovalo od\nzískavania plnení, na ktoré dodávateľovi nárok nevznikol, či už dôsledku neplatnosti právnych úkonov,\nneprijateľnosti zmluvných podmienok alebo nedodržania zákonných náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom\núvere a jednako to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne\nekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných\nspotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu\nsa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.\n19. Výška finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritériá,\na to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a pod. Za primerané\nvzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu je potrebné považovať finančné zadosťučinenie vo výške\n350 eur pre žalobcu tak, ako to priznal a odôvodnil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku.\n20. Základ pre určenie sumy peňažného zadosťučinenia je primeranosť a súd túto sumu určí na základe\nvlastnej úvahy. Je teda posudzovaná podľa subjektívnej povahy a zohľadňuje všetky skutočnosti, ktoré\nviedli spotrebiteľa k podaniu žaloby o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Tak to bolo aj\nv prejednávanej veci, keď súd prvej inštancie považoval za adekvátnu a primeranú výšku finančného\nzadosťučinenia 350 eur vzhľadom na porušenie povinnosti dodávateľa zistené v základnom konaní. Je\nzrejmé, že žalobca tak v konaní 9Csp/44/2019, ako aj v konaní 13Csp/35/2021 bol dlhodobo nedôvodne\nvystavený stavu právnej neistoty, a to až do právoplatného skončenia každého z vyššie uvedených\ndvoch konaní. Ak by sa žalobca nebol úspešne bránil v konaní 9Csp/44/2019, žalovaný by sa na\núkor žalobcu obohatil, taktiež v konaní 13Csp/35/2021 sa žalobca úspešne domohol voči žalovanému\npovinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX .\nzo dňa XX.XX.XXXX.\n21. V dôsledku konania žalovaného bol žalobca v obidvoch konaniach vystavený bezprostredne\nhroziacej majetkovej ujme, nad rámec uvedeného bol nútený chrániť svoje práva súdnou cestou. Nie je\nsnáď ani potrebné pripomínať, že súdne konania sú stresujúcim zážitkom vyplývajúcim z obáv z výsledku\nsporu či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane v prípade\nneúspechu v konaní. Spotrebiteľ, teda žalobca nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla,\npretože zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už\nvtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.\n22. Odvolací súd má za to, že priznaná suma finančného zadosťučinenia reflektuje závažnosť\nkonkrétnych porušení práv žalobcu ako spotrebiteľa, konkrétne skutkové okolnosti v danom prípade\na intenzita trvania a rozsah nepriaznivých následkov, prípadne potenciálnych dôsledkov, ktoré\nspotrebiteľovi hrozili, ako aj subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu. Pri určení výšky\nprimeraného finančného zadosťučinenia súd zohľadnil všetky okolnosti tohto prípadu a dospel k záveru,\nže primerané finančné zadosťučinenie vo výške 350 eur považuje za primerané, splňujúce jednak\nfunkciu satisfakcie pre žalobcu a minoritne aj funkciu sankcie pre žalovaného.\n23. Za týchto okolností aj odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považuje výšku predmetného\nprimeraného finančného zadosťučinenia v prospech žalobcu za postačujúcu na naplnenie všetkých\nfunkcií primeraného finančného zadosťučinenia a nestotožňuje sa s tým, že jeho výška by mala\n\ndosiahnuť výšku požadovaného doplatenia údajného dlhu vo výške 4.392,64 eur. V tomto smere\nnemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalobcu v tom smere, že takto priznaná výška\nprimeraného finančného zadosťučinenia neplní dostatočne odradzujúcu funkciu tohto právneho inštitútu.\nJudikovanie porušenia spotrebiteľského práva žalovaným a priznanie akejkoľvek výšky primeraného\nfinančného zadosťučinenia je vždy naplnením tohto inštitútu v zmysle § 3 ods. 5 zákona o\nochrane spotrebiteľa a plní aj odradzujúcu funkciu. V zmysle vyššie uvedeného primerané finančné\nzadosťučinenie je inštitútom, ktorý by nemal dosahovať sumu bezdôvodného obohatenia, ku ktorému\nby došlo, ak by sa žalobca ako spotrebiteľ úspešne v základnom konaní nebránil. Primerané finančné\nzadosťučinenie by malo byť priznávané len podielom (percentom) zo sumy eventuálneho žalovaným\ntvrdeného dlhu spotrebiteľa, o ktorú sumu sa žalovaný mohol obohatiť, ktoré porušenie je zároveň\npredpokladom pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Práve v tomto kontexte súd prvej\ninštancie správne zvolil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 350 eur .\n24. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného v rozsahu trov konania, správne postupoval súd prvej inštancie,\nkeď rozhodol, že žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu o 100 % podľa\n§ 255 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo zásady úspechu\nvo veci, ktorú treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisela od úvahy súdu. Nejde\no procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť uplatneného nároku. Žalobcu je\npotrebné považovať za plne úspešného, keďže mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a\nvýška priznaného plnenia závisela výlučne od úvahy súdu. Napriek tomu, že bola výška finančného\nzadosťučinenia súdom prvej inštancie znížená, žalobca bol v konaní úspešný čo sa týka základu nároku,\na preto mu správne priznal súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom\nnáhrada účelných trov konania bude vypočítaná z prisúdenej istiny. O výške náhrady rozhodne súd prvej\ninštancie po právoplatnosti tohto konania samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262\nods. 2 CSP).\n25. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady\nspravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto\nsúdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,\nbola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec\nzásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.\ndecembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.\n303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd\nSR vyslovil, že: „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu“. (porovnaj IV.ÚS 115/03).\n26. Za toho stavu odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu (vo výrokoch II. a III.) ako vecne správny\npotvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).\n27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP,\npodľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,\nprípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Odvolací súd konštatuje, že\nžiadna zo strán v odvolacom konaní nemala úspech, preto odvolací súd rozhodol, že stranám sporu\nnáhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\n28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\n\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Csp/52/2023", "guid": "f4fc708a-b57d-4303-afa5-9e728f62a4da:933bf685-e67b-4171-9009-bb0543b0ff4a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "f11fe6e8-7555-4e1c-b11c-fdb0bda50b5a:62326fc7-af6d-42bc-a598-c31d13f3c363", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8118209167.1", "spisova_znacka": "23Co/42/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 23Co/42/2019 z 28. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8118209167.1"}, {"guid": "34396ba8-b599-4337-ba3d-570346522c89:41824ac9-4cae-452e-9dbe-4ebb8fcbc664", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Csp/52/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 12Csp/52/2023 z 9. 11. 2023", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2023-11-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/34396ba8-b599-4337-ba3d-570346522c89:41824ac9-4cae-452e-9dbe-4ebb8fcbc664"}, {"guid": "d0546da3-16a1-4679-b2fd-b6ad92c8de2d:ed9f7496-c63e-49a7-bff7-72f4b616424f", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Csp/35/2021", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice okolie sp. zn. 13Csp/35/2021 z 22. 3. 2021", "sud": "Okresný súd Košice okolie", "datum_vydania": "2021-03-22", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d0546da3-16a1-4679-b2fd-b6ad92c8de2d:ed9f7496-c63e-49a7-bff7-72f4b616424f"}, {"guid": "b22b738a-30e7-43d6-abcf-ee00ceac9d90:fb390c05-63d4-4de4-ba90-12902da9c323", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Csp/44/2019", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/44/2019 z 11. 3. 2019", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2019-03-11", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b22b738a-30e7-43d6-abcf-ee00ceac9d90:fb390c05-63d4-4de4-ba90-12902da9c323"}], "citovane_v": []}