{"guid": "3b9489c7-d949-4389-89c7-ed824ed400f1:36b665e0-9a68-4199-9211-4ba241338e78", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8722202929.2", "spisova_znacka": "11CoPr/4/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 11CoPr/4/2025 z 24. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 24. marca 2026, sp. zn. 11CoPr/4/2025, ECLI:SK:KSPO:2026:8722202929.2", "identifikacne_cislo": "8722202929", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.", "sudca_id": 1163, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/doc-judr-peter-molitoris-phd-1163", "datum_vydania": "2026-03-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/36b665e0-9a68-4199-9211-4ba241338e78", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8722202929.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2026:8722202929.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2026:8722202929.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n11CoPr/4/2025\n8722202929\n24. 03. 2026\ndoc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.\nECLI:SK:KSPO:2026:8722202929.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a\nčlenov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v právnej veci žalobcu: A., B., so\nsídlom XXX XX C. D. E. X, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného: PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA\nKANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, proti žalovanej: F.\nG., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX B., zastúpenej: Beňo & partners advokátska\nkancelária, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o určenie, že\npracovný pomer nevznikol, o zaplatenie 40.930,07 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku\nOkresného súdu Prešov č.k. 9Cpr/5/2023-270 zo dňa 11.3.2024, po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR\nsp.zn. 7CdoPr/4/2025 zo dňa 30.9.2025, jednohlasne takto\nrozhodol:\nZrušuje rozsudok s výnimkou výroku o zastavení konania (I.) a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol takto (cit.):\n„I. Konanie zastavuje v časti o zaplatenie sumy 26.448,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške\n5,00% ročne z tejto sumy od 14.10.2022 do zaplatenia.\nII. Určuje, že pracovný pomer medzi žalobkyňou ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnancom\nna podklade pracovnej zmluvy zo dňa 15.04.2008 nevznikol.\nIIa. V tejto časti konania je žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania\nv rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.\nIII. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 14.482,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške\n5,00% ročne z tejto sumy od 14.10.2022 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto\nrozsudku.\nIIIa. V tejto časti konania žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\"\n2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 137 písm. c) zákona č. 160/20105 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 43 ods. 1, § 222 ods. 1, 2 zák. č.\n311/2001 Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), § 22 ods.2, § 39,\n§ 451 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo\n„Občiansky zákonník“), § 135 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Obchodný zákonník). Výrok o úroku z omeškania odôvodnil ust. § 517 ods. 1, 2\nOZ, a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. O trovách konania rozhodoval podľa ust. § 251, § 255 ods.\n1, § 257 CSP, § 262 ods. 1 CSP.\n\n3. V dôvodoch rozhodnutia k naliehavému právnemu záujmu na požadovanom určení zo strany\nžalobkyne konštatoval, že právny záujem žalobkyne musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný,\nt. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich\nskutočností. Pre žalobkyňu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva\nexistencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd\nmohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými\naspektami: žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru žalobkyne,\nteda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho\nstavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp.\nstav neistoty právneho postavenia žalobkyne, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom;\njestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Zdôvodnenie\nnaliehavého právneho záujmu na požadovanom určení žalobkyňou v žalobe považoval súd prvej\ninštancie za dostatočné a preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci (citoval rozhodnutie NS SR\nsp.zn. 21Cdo/3691/2015).\n4. Pokiaľ ide o pracovnú zmluvu, pri posudzovaní jej platnosti vychádzal z ustanovení Zákonníka práce\na Občianskeho zákonníka. Zákonník práce ustanovenie § 43 ods.1 písm. a) formuluje jednoznačne a to\ntak, že pracovná zmluva musí obsahovať nielen druh práce ale súčasne aj jeho stručnú charakteristiku.\nJe tomu tak zjavne preto, aby sa obmedzila dispozičná možnosť zamestnávateľa pri prideľovaní\nkonkrétnej pracovnej činnosti zamestnancovi ale najmä preto, že pomenovanie druhu práce nemusí\nsprávne vystihovať pracovné činnosti, ktoré má zamestnanec vykonávať (napr. druh práce robotník\nv železiarňach pri vysokej peci nepredpokladá výkon činnosti robotníka na stavbe). Samotný tento\nnedostatok postačuje na konštatovanie neplatnosti pracovnej zmluvy zo dňa 15.04.2008 a určenie, že na\njej základe pracovný pomer nevznikol. Vzhľadom na priebeh konania sa však súd prvej inštancie vyjadril\naj k ďalším okolnostiam. Citoval § 22 ods. 2 OZ vo vzťahu ku spôsobilosti na právne úkony v zmysle\nzastupovania iného subjektu. Uviedol, že ako vyplýva z judikatúry citovanej žalobkyňou, predmetné\nustanovenie možno použiť aj na vzťah, ak pracovnú zmluvu uzatvára fyzická osoba ako zamestnanec\nso zamestnávateľom, za ktorého rovnako koná táto osoba. Je tomu tak preto, že záujem zamestnanca a\nzamestnávateľa by mal byť protichodný v zmysle, že každý z nich chce pre seba dosiahnuť čo najlepšie\npodmienky. Súd prvej inštancie mal za to, že samokontrahovanie v prejednávanej veci samo osebe\nneplatnosť pracovnej zmluvy nespôsobuje, najmä ak zamestnanec bol zároveň jediným konateľom\na spoločníkom zamestnávateľa a teda nemal koho „ochudobňovať“. Súd prvej inštancie sa zaoberal\npodstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy v zmysle druhu práce a vychádzal z jednotlivých pracovných\nportálov kde vychádzal z práce označenej ako druh práce ekonóm, a druh práce účtovník, ktoré odcitoval\nv bode 7. svojho rozhodnutia. K tomu uviedol, že žalovaná lavírovala medzi tvrdením o výkone práce\nekonóma (viď písomné vyjadrenie a organizačná štruktúra) a výkonom práce účtovníka (vyjadrenie\nprávneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 12.02.2024). Nemožnosť skutočného upresnenia\nnáplne pracovnej činnosti žalovanej vyplýva znovu z neuvedenia charakteristiky druhu práce v pracovnej\nzmluve. V konečnom dôsledku však pre posúdenie prekrývania druhu práce a výkonu funkcie konateľa\nto však rozhodujúce nebolo. V zmysle ust. § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka (Konatelia sú povinní\nzabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať\nspoločníkov o záležitostiach spoločnosti.) a zmluvy o výkone konateľa je vedenie predpísanej evidencie\na účtovníctva náplňou činnosti konateľa. Konateľ samozrejme tieto činnosti nemusí vykonávať osobne\nale môže túto činnosť zabezpečiť interným zamestnancom alebo externe. Ak však túto činnosť robí\nkonateľ osobne, ako tomu bolo v prejednávanej veci, nemôže tak robiť prostredníctvom pracovnej\nzmluvy, ktorej predmetom môže byť iba výkon závislej práce a nie výkon činnosti štatutárneho orgánu.\nAj z uvedeného dôvodu by v prípade úplnej pracovnej zmluvy, táto bola neplatná.\n5. Vo vzťahu k faktickému pracovnému pomeru a konkludentnému pracovnému pomeru súd prvej\ninštancie uviedol, že v prejednávanej veci predmetom neplatnej pracovnej zmluvy nebol výkon závislej\npráce, ale činnosť štatutárneho orgánu, preto faktický pracovný pomer vzniknúť nemohol. Rovnako\nžalovaná ako konateľka v postavení zamestnanca nemala žiadneho priameho nadriadeného a preto\nzávislú prácu nevykonávala. Obsah činnosti „generálneho riaditeľa“ F. H. z jeho pracovnej zmluvy\nnevyplýva a tento vypovedal skôr o kooperácii so žalovanou ako o jej zamestnaneckej podriadenosti.\nRovnako je potrebné brať do úvahy, že výpovede F. H., F. H. (je v spore so žalobkyňou) a p. H. (je v spore\nso žalobkyňou) na jednej strane a p. C. I. na strane druhej (podriadenosť žalovanej priamo odmietol) sú\nmotivované aj tým, na ktorej strane sporu so žalobkyňou teraz stoja.\n\n6. Vo vzťahu ku konkludentnému vzniku pracovného pomeru žalovaná nekonkretizovala, v akom období\nby pracovný pomer mal vzniknúť konkludentne. Táto konkludentnosť by prichádzala do úvahy iba vtedy,\nak by na strane zamestnávateľa a zamestnanca existovala vedomosť o neplatnosti písomnej pracovnej\nzmluvy (čo žalovaná priamo odmietla), inak by vznik pracovného pomeru konkludentne nemal logiku.\nAj konkludentne by však pracovný pomer mohol vzniknúť len vtedy, ak by išlo o výkon závislej práce\na len v čase keď žalovaná konateľkou nebola (od 03.03.2015 do 03.03.2020 - čo však substancovane\ntvrdené nebolo), čo by však aj v prípade hypotetickej správnosti nemalo vzhľadom na petit žaloby vplyv\nna rozhodnutie o nej.\n7. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj nárokom žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia,\nkeďže dospel k záveru, že pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.04.2008 medzi\nžalobkyňou a žalovanou nevznikol. Keďže pracovný pomer medzi stranami sporu nevznikol uviedol,\nže v predmetnej veci dospel k záveru, že pracovný pomer a to ani faktický medzi stranami sporu\nneexistoval. Preto na vyporiadanie súm uvedených žalobkyňou nemožno aplikovať žalovanou vyššie\ncitované ustanovenia Zákonníka práce ale vyporiadanie sa musí urobiť v rámci úpravy Občianskeho\nzákonníka. V prejednávanej veci tak ide o plnenie z neplatného právneho úkonu. Na rozdiel od úpravy\nv Zákonníku práce je úprava v OZ pri bezdôvodnom obohatení postavená na objektívnom princípe bez\npotreby zavinenia obohatenej osoby. Bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 14.482,- eur (4.000,eur + 4.354,- eur + 6.128,- eur) vyplatenej žalovanej ako mzda, ktorú je žalovaná povinná vrátiť žalobkyni.\n8. Výrok o trovách konania bol odôvodnený podľa ust. § 517 ods. 1, 2 OZ a vládneho nariadenia č.\n87/1995 Z.z., § 3 tohto ustanovenia.\n9. Splatnosť bezdôvodného obohatenia nie je zákonom stanovená, preto súd prvej inštancie vychádzal z\n§ 563 OZ (Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí,\nje dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal). Žalobkyňa vyzvala\nžalovanú na plnenie listom zo dňa 11.10.2022 doručeným dňa 12.10.2022. Žalovaná mala plniť dňa\n13.10.2022 a pokiaľ tak neurobila dňa 14.10.2022 sa dostala do omeškania a od tohto dňa patria\nžalobkyni úroky z omeškania.\n10. čiastočnom zastavení konania rozhodol súd podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti,\nsúd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci\nsamej, pričom zastavenie konania sa týka sumy 26.448,07 eur s prísl..\n11. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanoveniami CSP a uviedol, že pokiaľ išlo o časť žaloby, o\nurčenie neexistencie pracovného pomeru, tam patrí 100% nárok žalobkyni na náhradu trov konania,\nkeďže bola úspešná. V konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia v prevažnej časti bola úspešná\nžalovaná, ale v zadržiavaní účtovných a mzdových dokladov nevidel súd dôvod hodný osobitného\nzreteľa, podľa § 257 CSP, ako výnimočnú situáciu, a preto nepriznal náhradu trov konania.\n12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie podala žalovaná, a to z dôvodov podľa § 365\nods. 1 písm. f) a h) CSP, s výnimkou výroku I. o zastavení konania. V odvolaní uviedla, že namieta závery\nsúdu prvej inštancie o nedostatku stručnej charakteristiky druhu práce, o prekrývaní práce konateľa s\nprácou účtovníka, respektíve ekonóma, a nesplnenia podmienky závislej práce. Poukázala na výpovede\nsvedkov J. H., F. C. H., F. K. H. a A. C. I.. Z týchto výpovedí podľa názoru žalovanej jasne vyplýva, že\nvykonávala a viedla účtovníctvo spoločnosti, riešila agendu personálnu a mzdovú, vykonávala úhrady,\nplatby za spoločnosť a do rozhodovania o chode spoločnosti nezasahovala. Túto konštatáciu považuje\nza dôležitú pre to, že práca a jej charakter u žalovanej bol zrejmý a stručná charakteristika druhu práce\nvo svetle rozhodnutia súdu prvej inštancie neobstojí, ako dôvod neplatnosti pracovnej zmluvy. Zmluvné\nstrany nemali pochybnosti o obsahovej náplni žalovanej a nedodržanie písomnej pracovnej zmluvy nie\nje dôvod pre sankciu neplatnosti pracovnej zmluvy, ale spája ju so vznikom faktického pracovného\npomeru (citoval Nález ÚS SR 460/2012). K uzavretiu pracovnej zmluvy teda môže dôjsť písomne, ústne\nalebo aj iným spôsobom. Dôležité je, že nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chceli účastníci prejaviť.\nZ výpovede svedkov toto jednoznačne vyplynulo, že vykonávala prácu účtovníčky tak mzdovej, ale aj\nriešila personálne otázky a iné ekonomické činnosti, a podriadená bola tak pánovi I., ako aj F. H.. Preto\nak žalovaný sa nestotožňoval s týmto stavom, mal reagovať na jej výpoveď, a ak nereagoval, potom\nnebol naliehavý právny záujem na takomto určení. Za vykonanú prácu patrila žalovanej aj náhrada\n\nmzdy. Pokiaľ ide o prekrývanie práce konateľa a práce účtovníka, respektíve ekonóma, aj v tomto\nsmere je preukázané, že práca na pozícií ekonóma, vykonávanie účtovnej a ekonomickej agendy\nžalovanej nesúviselo s vykonaním funkcie konateľa spoločnosti. To vyplynulo z výsluchu svedkov. Bolo\npreukázané, že činnosť štatutárneho orgánu vykonávali obchodní riaditelia na základe plnomocenstva\nzo strany žalovanej smerom k F. K. H. a F. C. I., citovali ust. § 135 a § 36 Obchodného zákonníka.\nSvedok F. H. vypovedal, že v súvislosti s rozsahom obchodných transakcií žalobkyňa vyžadovala prijať\npracovnú silu na pozíciu ekonóma, čo bola žalovaná. V tejto súvislosti citovala zákon č. 431/2002 Z.z.\no účtovníctve. To, že konateľ je povinný zabezpečiť vedenie účtovníctva, neznamená, že konateľ za\nkaždých okolností musí túto agendu aj vykonávať. Zabezpečuje ju prostredníctvom inej osoby, čo v\ndanom prípade bola žalovaná. K tvrdenému nepreukázaniu podmienok závislej práce, trvá na výsluchu\nvýpovediach svedkov, ale aj e-mailovej komunikácie, ktorá bola súdu doložená predovšetkým medzi\npánom I. a ňou. Organizačná štruktúra, ktorú predložila žalovaná a viazala sa k žalobkyni ku dňu\n01.02.2017, preukazuje vzťah nadradenosti a podradenosti jednoznačne. Medzi stranami sporu boli\nvykonané aj dohody o zmene pracovnej zmluvy, čiže práca, ktorú vykonávala žalovaná bola žalobkyni\nzrejmá, a bolo jasné, že túto vykonáva v pracovnom pomere, a spĺňa nepochybne aj znaky závislosti.\nŽalovaná v konečnom dôsledku vo funkcii konateľky pôsobila od 12.03.2005 do 20.03.2015, a potom od\n04.03.2020 do 21.04.2022. Čiže v období medzi 2015 a 2020 rokom nebola konateľkou, a v tomto období\nvznikol fakticky pracovný pomer žalovanej. Žalobkyňa celú dobu až do roku 2022 akceptovala pozíciu\nžalovanej ako zamestnankyne, preto nemôže obstáť ani nárok na vyslovenie, že nevznikol pracovný\npomer, ale ani na vydanie bezdôvodného obohatenia (citovala rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.\n5Cdo/92/1997). Preto navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie buď zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie\nalebo zmeniť a žalobu zamietnuť.\n13. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa. Tá naopak, súhlasila s rozhodnutím súdu prvej\ninštancie v celom rozsahu a navrhla rozhodnutie súdu ako vecne správne potvrdiť. Vo vzťahu k výsluchu\nsvedkov, na ktoré poukazovala žalovaná v odvolaní, je potrebné skonštatovať, že výpovede svedkov\nje potrebné hodnotiť z pohľadu, že A. H. a F. H. sú v súdnom spore so žalobkyňou, a F. H. rozporne\nuvádzal skutočnosti, ktoré sú dôležité pre posúdenie nároku žalobkyne. Na jednej strane hovoril od\nzačiatku, že spolu so žalovanou riadili spoločnosť a išlo o kooperáciu, nie podriadenosť s tým, že\nrobila ekonomiku aj v období, kedy bola len konateľkou (roky 2005 až 2008), teda nie v čase, kedy\nmala uzavretú pracovnú zmluvu, čo jasne svedčí o prekrývaní tejto činnosti, a nevedel sa vyjadriť ani\nk rozdielu činnosti ako konateľky a zamestnankyne. Samotná žalovaná vo svojej výpovedi potvrdila,\nže sa stotožňuje s tvrdeniami F. H. o spoločnom riadení firmy a bola poverená riadením ekonomiky.\nŽalovaná nadriadeného nemala a funkciu ekonóma vykonávala spolu s funkciou konateľa o čom svedčí\nvýsluch svedka A. I.. Pokiaľ ide o mailovú komunikáciu, organizačnú štruktúru, tieto listiny nemajú vo veci\nrelevanciu ani dôkaznú a výpovednú hodnotu, ktorú im žalovaná pripisuje. Nepreukazujú totiž pracovný\npomer, ktorý tvrdí žalovaná, že bol uzavretý s ňou v súlade s touto štruktúrou, aj keď takýto dokument bol\npredložený, v praxi nebol aplikovaný, čo podľa názoru žalobkyne vyplýva práve z výpovedí vypočutých\nsvedkov. Vo vzťahu k vzniku pracovného pomeru, či už formálne, fakticky, alebo konkludentne, je\npotrebné predovšetkým zdôrazniť, že subjektívny postoj osôb konajúcich v mene spoločnosti, jej iných\nzamestnancov a žalovanej nemá význam pre posúdenie právnej perfektnosti týkajúcej sa právneho\núkonu pracovnej zmluvy. Práve z dôvodu, že hrozí prekrývanie činnosti zamestnanca a konateľa, a\nnáplne práce podľa tvrdenej pracovnej zmluvy, je potrebné takéto okolnosti jasne preukázať, a práve\npracovná zmluva by mala byť tým dôkazom, ktorej by pri rozsiahlejšej charakteristiky druhu práce\nodstránila akékoľvek pochybnosti, čo však v tomto prípade splnené nebolo. Žalovaná robila ekonomiku\nako konateľka a neexistoval rozdiel v jej náplni ani po tom, čo sa stala konateľkou tejto spoločnosti.\nPreto bolo jednoznačne preukázané, že existuje reálna kolízia a prekrývanie týchto náplní. Žalovaná sa\nnaďalej podieľala na riadení a analgetických činnostiach firmy a nebolo jednoznačne preukázané, že jej\nnáplňou bolo iba vedenie účtovníctva. Ekonomický riaditeľ má nápadnú podobnosť z pozíciou ekonóma,\na teda výlučná činnosť týkajúca sa účtovníctva a iných činností zo strany žalovanej preukázaná\nnebola. Faktický pracovný pomer je z povahy veci vylúčený, preto že u žalovanej ani hypoteticky\ntakýto pracovný pomer nemohol vzniknúť s charakteristikou činnosti, správa účtovníctva, respektíve\nčinnosť ekonóma, ktoré sa prekrývali s povinnosťami konateľskými bez podriadenosti žalovanej ďalším\nosobám. Je vylúčený aj konkludentný pracovný pomer a v tejto súvislosti odcitovali rozsudok NS SR\nsp.zn. 5Cdo/92/1997, keďže neboli preukázané ani skutkovo podmienky vzniku ďalších podmienok,\nktoré musia v pracovnom vzťahu a pri existencii pracovnej zmluvy byť zachytené. Následné správanie,\nsituačné zmeny, ale ani podpísané dodatky ex tunc v neplatnej pracovanej zmluve nemajú spôsobilosť\n\nzmeniť túto počiatočnú neplatnosť. Preto žaloba je podaná po práve a navrhli tento rozsudok súdu prvej\ninštancie ako vecne správny potvrdiť.\n14. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá v podstatnom zotrvala na svojich tvrdeniach,\nže existovala organizačná štruktúra spoločnosti, bola podriadenou F. H. a A. I., čo vyplynulo nielen\nz výpovede svedkov, ale aj e-mailovej korešpondencie. Išlo o organizačnú štruktúru z roku 2017. Z\ntýchto dôvodov je zrejmé, že súd prvej inštancie sám v bode 9. svojho rozhodnutie predpokladal\nkonkludentný vznik pracovného pomeru v čase, kedy nebola konateľkou. Nie je dôležité, či žalovaná\ntvrdila, kedy jej pracovný pomer mal vzniknúť, nakoľko sa nejedná otázku skutkovú, ale právnu a je vecou\nsúdu, aby tieto skutočnosti medzi stranami ustálil. Žalovaná sa domnieva, že vznikol faktický pracovný\npomer konkludentne, ktorý následne dohodami o zmene pracovnej zmluvy potvrdil tento vznik. Citovala\nrozhodnutie NS ČR sp.zn. 31Cdo/4831/2017. Žalovaná trvala na podanom odvolaní.\n15. K vyjadreniu žalovanej zaslala odvolaciu dupliku žalobkyňa, ktorá rovnako trvala na svojom\nvyjadrení, pokiaľ išlo o organizačnú štruktúru z roku 2008 a 2017. Už samotné tvrdenie žalovanej, že\npísomnosti najprv odovzdala spoločnosti, neskôr polícií, vyvoláva pochybnosti o skutočnosti a existencii\ntejto organizačnej štruktúry. Pritom podľa organizačnej štruktúry v roku 2017, mala byť ekonomickou\nriaditeľkou, čo nikdy predtým v žiadnom písomnom podaní žalovaná netvrdila. Na druhej strane tvrdila,\nže ide o pracovnú zmluvu, ktorá mala vzniknúť v roku 2008, no tieto argumenty nemajú žiaden vplyv\npre posúdenie tohto vzniku pracovného pomeru. Zotrvala na svojom stanovisku, preto navrhla rozsudok\nsúdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.\n16. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 CSP, ďalej len ako „odvolací súd“) rozsudkom č. k.\n18CoPr/2/2024-327 zo dňa 24.10.2024 odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (s\nvýnimkou výroku I., ktorý nebol predmetom odvolacieho prieskumu) a žalobkyni priznal nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100% vo vzťahu k žalovanej.\n17. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie,\nktorého prípustnosť vyvodzovala z § 420 písm. f) CSP, ako i z § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7CdoPr/4/2025 zo dňa 30.9.2025 rozsudok\nodvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n19. Podľa názoru dovolacieho súdu sa v prejednávanej veci nedostatky v argumentácii, vedúce (nateraz)\nk neakceptovateľnosti prijatých záverov (skutkových aj právnych) v rozsudku odvolacieho súdu vyskytli.\n20. Dovolací súd poukázal na zásadné nedostatky v argumentácii odvolacieho súdu. Uviedol, že\nsúdy oboch inštancií vec riešili tak, že pracovný pomer žalovanej na základe pracovnej zmluvy z 15.\napríla 2008 platne nevznikol vzhľadom na nedostatok spočívajúci v tom, že pracovnej zmluve nie je\nuvedená stručná charakteristika druhu práce. Okrem toho sa súdy vyjadrili, že samokontrahovanie\nneplatnosť pracovnej zmluvy nespôsobuje. Zároveň podľa súdov, aj v prípade úplnej pracovnej zmluvy,\ntáto bola by neplatná, pretože konateľ vykonával činnosť štatutárneho orgánu osobne a nemôže tak\nrobiť prostredníctvom pracovnej zmluvy, ktorej predmetom je iba výkon závislej činnosti a nie výkon\nčinnosti štatutárneho orgánu. K faktickému pracovnému pomeru konštatovali nemožnosť jeho vzniku\nvzhľadom na skutočnosť, že predmetom neplatnej pracovnej zmluvy nebol výkon závislej práce, ale\nčinnosť štatutárneho orgánu. K možnosti vzniku konkludentného pracovného pomeru poukázali na to,\nže takýto pracovný pomer by mohol vzniknúť len vtedy, ak by išlo o výkon závislej práce a len v čase keď\nžalovaná konateľkou nebola (od 03.03.2015 do 03.03.2020 - čo však substancovane tvrdené nebolo),\nčo by však aj v prípade hypotetickej správnosti nemalo vzhľadom na petit žaloby vplyv na rozhodnutie\no nej. Keďže v posudzovanej veci ide o plnenie z neplatného právneho úkonu, prvoinštančný súd v\nsúvislosti s nárokom žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia tiež poukázal, že na rozdiel od\núpravy v Zákonníku práce je úprava v Občianskom zákonníku pri bezdôvodnom obohatení postavená\nna objektívnom princípe bez potreby zavinenia obohatenej osoby. Bezdôvodné obohatenie predstavuje\nsumu 14.482 eur (4.000 eur + 4.354 eur + 6.128 eur) vyplatenej žalovanej ako mzda, ktorú je žalovaná\npovinná vrátiť žalobkyni.\n21. Odvolací súd však nezaujal relevantné stanovisko k zásadnej argumentácii žalovanej, premietnutej\naj do tej odvolacej, podľa ktorej upozorňovala, že bola ustanovená vo funkcii konateľa od 12. marca 2005\n\ndo 02. marca 2015 a od 04. marca 2020 do 21. apríla 2022, pričom počas tohto obdobia vykonávala\ntotožnú prácu na základe pracovnej zmluvy z 15. apríla 2008. Žalovaná opakovane zdôrazňovala, že ak\npodľa súdu v čase keď nebola konateľkou od 02. marca 2015 do 04. marca 2020 neexistoval ani faktický\npracovný pomer žalovanej u žalobkyne, potom na základe akého titulu vykonávala predmetnú činnosť\npre žalobkyňu v tomto období. Podľa žalovanej sa súdy touto skutočnosťou nezaoberali, hoci mala\nrozhodujúci vplyv na výsledok konania. Súdy boli povinné zaoberať sa vznikom faktického pracovného\npomeru v období keď nevykonávala činnosť konateľa.\n22. Podľa dovolacieho súdu v danom prípade neboli naplnené zákonné podmienky pre umožnenie\nodvolaciemu súdu v odôvodnení rozsudku iba stotožniť sa s výkladom a posúdením podľa súdu prvej\ninštancie, vedome tým preberajúc zodpovednosť i za kvalitu argumentácie súdu prvej inštancie, pretože\nz jeho dôvodov nevyplýva kvalifikované vysporiadanie sa so zásadnou argumentáciou žalovaného\nstručne zhrnutou v bode 16. tohto odôvodnenia. Nedostatočnosť, resp. absencia vyčerpávajúcej\nargumentácie nastolenej právnej problematiky žalovanou spočíva v súdom prvej inštancie odôvodňovaní\npožiadavky na priznanie žalovanej sumy za obdobie marec 2021 až jún 2021, teda obdobia, v\nktorom bola členom štatutárneho orgánu. Od 03. marca 2015 do 03. marca 2020 žalovaná nebola\nčlenom štatutárneho orgánu, naďalej však pracovala u žalobkyne, v tomto období jej pracovný pomer\nzhodnotený nebol. Ďalej absentuje aj úvaha ako pristupovať k žalovanej, ktorej pracovná náplň v tomto\nobdobí (ne)spadala do pôsobnosti štatutárneho orgánu a stala sa členom štatutárneho orgánu. Takáto\nsituácia bezvýhradne vyžadovala, aby práve odvolací súd (keďže tak neurobil už súd prvej inštancie)\nposkytol naozaj pádne a dostatočne presvedčivé argumenty na podporu potvrdzujúceho výroku svojho\nrozhodnutia. Odvolací súd si pritom danú povinnosť absolútne nesplnil, keďže žalovanej neposkytol\nžiadnu odpoveď na jej zásadnú odvolaciu argumentáciu, poukázal výlučne na dostatočne odôvodnený\nvýklad problematiky súdom prvej inštancie.\n23. Vyššie opísanú argumentáciu je potrebné považovať za podstatné tvrdenie v zmysle § 387 ods. 3\nCSP, nakoľko išlo o námietky, ktoré sú relevantné, teda majú vecnú súvislosť s prejednávanou vecou\na zároveň sú takej povahy, že v prípade ich preukázania (samostatne alebo v spojitosti s ostatnými\nokolnosťami) mohli priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľku. Absencia vysporiadania sa s\npodstatnými tvrdeniami odvolateľa v odôvodnení odvolacieho súdu je takým nedostatkom rozhodnutia,\nktorého intenzita sama osebe zakladá porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na\nspravodlivé súdne konanie (III.ÚS/314/2018, ZNaU 47/2018).\n24. Na základe uvedených záverov dovolací súd označil rozsudok odvolacieho súdu za\nnepreskúmateľný pre absenciu náležitostí uvedených v § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 393 ods. 2 CSP,\nz tohto dôvodu ho zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n25. Odvolaciemu súdu uložil po vrátení veci opätovne posúdiť komplexne vzťah člena štatutárneho\norgánu a obchodnej spoločnosti, zamerať sa na obdobie, ktorého zaplatenia sa týka žalobkyňou\nuplatňovaný nárok, právne zhodnotiť obdobie od 03. marca 2015 do 03. marca 2020, v ktorom žalovaná\nnebola členom štatutárneho orgánu a následne sa zaoberať situáciou, z akej právnej pozície s ohľadom\nna pracovnoprávne predpisy sa stala konateľom od 04. marca 2020. Právne posúdenie vzťahu medzi\nstranami závisí od toho, ako uvedenú situáciu upravujú kogentné právne predpisy. Zároveň je potrebné,\naby odvolací súd pri ďalšom konaní, a najmä pri formulácii výroku rozhodnutia, vychádzal výlučne z\nrozsahu a dôvodov odvolania podaného žalovanou stranou.\n26. Odvolací súd po zrušení a vrátení veci opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, a súc viazaný\nprávnym názorom dovolacieho súdu dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.\n27. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v\nktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie\nodvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal\nsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj\npovinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.\n28. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol\nzistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušne právne predpisy, pričom v\n\nodôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie, ktoré\nmajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II.ÚS/78/2005).\n29. Odvolací súd po opätovnom prejednaní veci, a to v medziach odvolania žalovanej, súc viazaný\nprávnym názorom dovolacieho súdu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v\nnapadnutých výrokoch II., IIa., III. a IIIa. je potrebné zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP, § 391 ods. 1 CSP).\n30. Žalovaná v odvolaní namietala predovšetkým nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie, že už\nsamotná absencia stručnej charakteristiky druhu práce v pracovnej zmluve zo dňa 15.04.2008 postačuje\nna záver o neplatnosti pracovnej zmluvy a na určenie, že pracovný pomer nevznikol. Súčasne\nnamietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy vo vzťahu k reálnemu obsahu\nvykonávanej práce, k otázke súbehu funkcie konateľky a práce ekonómky alebo účtovníčky, ako aj\nk existencii znakov závislej práce, pričom osobitne zdôraznila, že počas obdobia od 12.03.2005 do\n02.03.2015 a následne od 04.03.2020 do 21.04.2022 bola konateľkou žalobkyne, avšak v období od\n03.03.2015 do 03.03.2020 konateľkou nebola a naďalej pre žalobkyňu vykonávala totožnú prácu. V tejto\nčasti sa podľa nej súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal s otázkou, na základe akého právneho titulu\nžalovaná pre žalobkyňu pracovala, ak súdy zároveň tvrdili, že ani v tomto období nevznikol faktický alebo\nkonkludentný pracovný pomer. Žalovaná poukazovala v tejto súvislosti aj na výpovede svedkov A. H., F.\nH., F. H. a na komunikáciu s C. I., z ktorej podľa nej vyplývala zamestnanecká podriadenosť žalovanej\na akceptácia jej pracovného postavenia zo strany žalobkyne. Poukázala tiež na dohody o zmene\npracovnej zmluvy z 01.05.2018 a 01.01.2021, ktoré podľa nej potvrdzovali trvanie pracovnoprávneho\nvzťahu. Namietala tiež, že peňažný nárok mal byť posudzovaný podľa § 222 Zákonníka práce, nie podľa\nObčianskeho zákonníka, keďže išlo o vyplatenú mzdu za vykonanú prácu, pričom žalovaná tvrdila svoju\ndobromyseľnosť. Napokon poukazovala aj na list žalobkyne zo dňa 08.07.2022, v ktorom ju žalobkyňa\nsama označila za „riadnu zamestnankyňu spoločnosti A. D. L. M.“.\n31. Odvolací súd má za to, že vychádzajúc z právneho názoru vysloveného v zrušujúcom uznesení\ndovolacieho súdu nie je možné na uvedené odvolacie námietky reagovať iba potvrdením vecnej\nsprávnosti právnych záverov okresného súdu, a to ani len doplnením argumentácie, na ktorej stálo\npôvodné potvrdzujúce rozhodnutie.\n32. Odvolací súd po opätovnom prerokovaní veci považuje za neudržateľný postup súdu prvej inštancie,\nktorý záver o neplatnosti pracovnej zmluvy argumentoval v podstate troma nosnými premisami, a to:\n1. absenciou stručnej charakteristiky druhu práce v zmluve, 2. tézou o materiálnom „prekrytí“ práce\nekonóma resp. účtovníka s výkonom funkcie konateľa a 3. na závere, že medzi žalobkyňou a žalovanou\nnevznikol ani faktický alebo konkludentný pracovný pomer, pričom z týchto premís následne vyvodil,\nže pre posúdenie uplatnených finančných nárokov žalobkyne je potrebné použitie všeobecnej úpravy\nbezdôvodného obohatenia podľa Občianskeho zákonníka.\n33. Pokiaľ ide o prvú z uvedených premís, okresný súd výslovne uviedol, že už samotný nedostatok\nstručnej charakteristiky druhu práce v pracovnej zmluve zo dňa 15.04.2008 postačuje na konštatovanie\njej neplatnosti a na určenie, že pracovný pomer na jej základe nevznikol. Následne si pri posudzovaní\nobsahu druhu práce „pomohol internetom“, teda opisom práce ekonóma a účtovníka z pracovných\nportálov. Takýto postup podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa požiadavku individuálneho, konkrétneho\na skutkovo ukotveného posúdenia veci. To, či žalovaná vykonávala pre žalobkyňu činnosti, ktoré napĺňali\nznaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, a aký bol ich skutočný obsah, nemožno\nuzavrieť iba v abstraktnej rovine abstraktne podľa všeobecných internetových opisov pracovných pozícií,\nale iba na základe dôsledného vyhodnotenia konkrétnej činnosti žalovanej v jednotlivých rozhodných\nobdobiach.\n34. Rovnako nepostačuje uzavrieť otázku súbehu výkonu funkcie konateľky a pracovnoprávneho\nvzťahu všeobecnou úvahou, že vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva patrí podľa § 135 ods. 1\nObchodného zákonníka do pôsobnosti konateľa, a preto konateľka nemohla rovnakú činnosť vykonávať\nna základe pracovnej zmluvy. Takýto záver možno urobiť až po zistení, aké konkrétne činnosti žalovaná v\nspoločnosti skutočne vykonávala, či išlo iba o zabezpečovanie vedenia účtovníctva v rámci obchodného\nvedenia spoločnosti, alebo aj o faktický výkon účtovnej, mzdovej a ekonomickej agendy v režime\npodriadenosti pokynom iných osôb, a v akom rozsahu sa obsah tejto práce prekrýval, alebo naopak\n\nneprekrýval s obsahom funkcie člena štatutárneho orgánu. Z vykonaného dokazovania totiž podľa\nobsahu odvolania vyplývali tvrdenia žalovanej, že ekonomickú a účtovnú agendu vykonávala dlhodobo,\nže rozhodovacie právomoci nemala, že bola podriadená najprv F. H., neskôr A. I., a že pracovné úlohy jej\nboli ukladané aj v období, ktoré je relevantné pre uplatnený peňažný nárok. Na tieto tvrdenia žalovanej\nnepostačovalo reagovať len všeobecným odkazom na zákonnú povinnosť konateľa zabezpečiť vedenie\nevidencie a účtovníctva.\n35. Za nedostatočné považuje odvolací súd aj odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu ku\nkonkludentnému alebo faktickému pracovnému pomeru. Okresný súd síce pripustil, že takýto pracovný\npomer by teoreticky mohol vzniknúť v čase, keď žalovaná konateľkou nebola, teda v období od\n03.03.2015 do 03.03.2020, avšak súčasne uzavrel, že by to ani tak nemalo, s ohľadom na petit žaloby,\nvplyv na rozhodnutie vo veci. V intenciách názoru dovolacieho súdu, ak žalovaná v odvolaní namietala,\nže počas uvedeného obdobia naďalej pre žalobkyňu vykonávala totožnú prácu, a ak uplatnený peňažný\nnárok sa týkal plnení z roku 2021, nebolo možné otázku právneho titulu výkonu práce v období, keď\nžalovaná konateľkou nebola, opomenúť ako pre vec nevýznamnú. Vyriešenie tejto právne otázky totiž\nmôže mať bezprostredný dopad na právne posúdenie vzťahu sporových strán v neskoršom období, ako\naj na právny režim uplatneného peňažného nároku.\n36. Vychádzajúc z uvedeného nemôže obstáť ani právny záver súdu prvej inštancie, že zostávajúci\npeňažný nárok 14.482,- eur sa má bez ďalšieho posúdiť podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka ako\nplnenie z neplatného právneho úkonu. Ak totiž nebola spoľahlivo a preskúmateľne vyriešená základná\nprávna otázka, či medzi stranami v rozhodnom období existoval alebo neexistoval pracovnoprávny\nvzťah (aspoň v rovine faktického pracovného pomeru), nemožno presvedčivo odôvodniť ani voľbu\nprávneho režimu, ktorým sa spravuje uplatnený peňažný nárok. Akýkoľvek záver je v tomto smere\npredčasný, pokiaľ nebola riadne právne posúdená existencia alebo neexistencia pracovnoprávneho\nvzťahu v obdobiach rozhodných pre uplatnený peňažný nárok, najmä v období marec až jún 2021, keď\npodľa skutkových zistení okresného súdu mali byť žalovanej vyplatené sumy 4.000,- eur dňa 19.03.2021,\n4.354,- eur dňa 06.04.2021 a 6.128,- eur dňa 18.06.2021.\n37. Odvolací súd s ohľadom na uvedené uzatvára, že napadnutý rozsudok trpí v napadnutých výrokoch\ntakým nedostatkom skutkových zistení a právneho posúdenia, ktorý v odvolacom konaní nemožno\nodstrániť bez rozsiahleho doplnenia dokazovania a bez toho, aby odvolací súd sám nahrádzal činnosť\nsúdu prvej inštancie v rozsahu, ktorý je nezlučiteľný s princípom dvojinštančnosti. Za tejto situácie sú\nsplnené podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku v napadnutej časti a na vrátenie veci súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodujúce pritom nie je to, že by odvolací\nsúd už v tomto štádiu prejudikoval konečný výsledok veci v prospech jednej alebo druhej strany, ale\nto, že doterajší skutkový základ neumožňuje preskúmateľným spôsobom uzavrieť ani otázku existencie\npracovnoprávneho vzťahu, ani otázku právneho režimu uplatneného peňažného nároku.\n38. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie znovu prejednať vec v rozsahu napadnutých\nvýrokov a doplniť dokazovanie tak, aby bolo možné spoľahlivo a preskúmateľne zodpovedať všetky pre\nvec významné právne významné otázky. Predovšetkým bude potrebné samostatne posúdiť najmenej tri\nčasové úseky, a to obdobie od uzavretia pracovnej zmluvy dňa 15.04.2008 do 02.03.2015, keď žalovaná\nbola konateľkou a spoločníčkou, obdobie od 03.03.2015 do 03.03.2020, keď konateľkou nebola, a\nobdobie od 04.03.2020 do 21.04.2022, so zvláštnym zreteľom na obdobie marec až jún 2021, ku ktorému\nsa viaže zostávajúci peňažný nárok. V každom z týchto období bude potrebné ustáliť a v odôvodnení\nrozsudku reflektovať, aký konkrétny obsah mala činnosť žalovanej, kto jej zadával úlohy, komu bola\npodriadená, kto kontroloval výsledky jej práce, kto schvaľoval jej dovolenku, zmeny mzdy a ďalšie\npracovné podmienky, a či išlo o výkon závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, alebo o výkon\nčinnosti, ktorý materiálne spadal do výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu. Pri tomto hodnotení súd\nprvej inštancie bude vychádzať primárne z relevantných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise,\nvrátane pracovnej zmluvy, dodatkov a dohôd o zmene pracovnej zmluvy, organizačných štruktúr, emailovej komunikácie, interných písomností spoločnosti a výpovedí svedkov, ktorých výpovede sú pre\nobjasnenie veci relevantné.\n39. Súd prvej inštancie sa zároveň v novom rozhodnutí osobitne a výslovne vysporiada s tým, aký\nvýznam má absencia stručnej charakteristiky druhu práce v pracovnej zmluve zo dňa 15.04.2008, či\ntento nedostatok sám osebe a za všetkých okolností vedie k záveru, že pracovný pomer nevznikol, alebo\n\nči je potrebné prihliadnuť aj na následné správanie strán, na prípadnú existenciu ústnej dohody o obsahu\npráce a na dlhodobé faktické plnenie pracovných úloh. Rovnako sa osobitne vysporiada s otázkou, či a v\nakom rozsahu sa činnosti vykonávané žalovanou materiálne prekrývali s výkonom funkcie konateľky, a to\nnie v abstraktnej rovine, ale vo vzťahu ku konkrétne zistenému obsahu jej práce v jednotlivých časových\nobdobiach. Ak dospeje k záveru, že aspoň v časti rozhodného obdobia existoval pracovnoprávny vzťah\nalebo faktický pracovný pomer, bude potrebné uzavrieť, či je potrebné na uplatnený peňažný nárok\naplikovať osobitnú pracovnoprávnu úpravu bezdôvodného obohatenia podľa § 222 Zákonníka práce,\nvysporiadať sa s otázkou dobromyseľnosti žalovanej, ako aj s obranou žalovanej, že suma 26.448,07\neur jej nikdy nebola vyplatená a že zostávajúce platby z marca až júna 2021 predstavovali mzdu za\nvykonanú prácu. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že pracovnoprávny vzťah v relevantnom\nobdobí neexistoval, tento záver musí presvedčivo, konkrétne a vnútorne bezrozporne odôvodniť, a to aj\nvo vzťahu k obdobiu, keď žalovaná konateľkou nebola.\n40. Pri novom rozhodovaní bude súd prvej inštancie viazaný právnym názorom dovolacieho súdu aj\nodvolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení. V novom rozhodnutí sa súd prvej inštancie riadne,\nkonkrétne a preskúmateľne vysporiada so všetkými podstatnými tvrdeniami a námietkami žalovanej.\n41. O trovách prvoinštančného, odvolacieho aj dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v\nnovom rozhodnutí.\n42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Cpr/5/2023", "guid": "8ac4ba95-959d-4e6a-97c5-204d8f2816ff:4476b9dc-c232-476e-a24f-e205dcf6d6ca", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "67386800-43eb-4ffe-937b-84703f8e172b:d950bcb6-f51b-4e3b-8901-2005acfa3add", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6722203166.5", "spisova_znacka": "9Cpr/5/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Cpr/5/2023 z 9. 4. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-04-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6722203166.5"}], "citovane_v": []}