{"guid": "277bbff8-aefc-4f57-95fb-fa7fcca0a74e:d0f75d3e-8ace-46ed-8fcf-5af0e1fdc51a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8720201366.3", "spisova_znacka": "8CoPr/4/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8CoPr/4/2025 z 22. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 22. januára 2026, sp. zn. 8CoPr/4/2025, ECLI:SK:KSPO:2026:8720201366.3", "identifikacne_cislo": "8720201366", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Eduard Valenčin", "sudca_id": 1181, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eduard-valencin-1181", "datum_vydania": "2026-01-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d0f75d3e-8ace-46ed-8fcf-5af0e1fdc51a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8720201366.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2026:8720201366.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2026:8720201366.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n8CoPr/4/2025\n8720201366\n22. 01. 2026\nJUDr. Eduard Valenčin\nECLI:SK:KSPO:2026:8720201366.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu\nJUDr. Jany Burešovej a JUDr. Kataríny Krochtovej, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom\nD. XXXX/X, XXX XX E., proti žalovanému: I.V.A., s.r.o. so sídlom Matejovce nad Hornádom 2, 053 21\nMatejovce nad Hornádom, IČO: 36 452 751, právne zastúpený: LEGAL & CORP AK, Gajova 11, 811\n09 Bratislava, IČO: 47 237 325, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu\nmzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29Cpr/16/2023 – 321 zo dňa\n28.4.2025 takto\nrozhodol:\nI. P o t v r d z u j e rozsudok, s výnimkou výroku III.\nII. Žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\n1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) výrokom\nI. určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného so žalobkyňou zo dňa 10.03.2020 je\nneplatné, výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 4.899,20\nEUR s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.449,60 EUR od 21.04.2020 do zaplatenia a zo sumy\n2.449,60 EUR od 21.05.2020 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom III. žalobu\nv prevyšujúcej časti zamietol a výrokom IV. nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.\nV odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že\nokamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného so žalobkyňou zo dňa 10.03.2020 je neplatné\na súčasne žiadala priznať náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú\ndobu 2 mesiacov s úrokom z omeškania 5 % ročne od 21.04.2020 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila\ntým, že so žalovaným dňa 01.06.2017 uzatvorila pracovnú zmluvu. Žalovaný s ňou skončil okamžite\npracovný pomer 10.03.2020. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo odôvodnené tým, že od\n07.12.2017 je spoločníčkou a konateľkou v spoločnosti SlovDef Techonologies s.r.o., ktorej činnosť podľa\nžalovaného má jednoznačne konkurenčný charakter k predmetu činnosti žalovaného. Skutočnosť, že\nspoločnosť žalobkyne je držiteľom živnostenského oprávnenia na výrobu výrobkov obranného priemyslu\nje žalovanému známa od 7.12.2017 (zápis v obchodnom registri). Žalovanému platnosť povolenia na\nobchodovanie s výrobkami obranného priemyslu zanikla 09.12.2018, preto zo strany žalobkyne ani\nnemohlo dôjsť k žiadnemu výkonu činnosti, ktorá by mohla mať konkurenčný charakter k činnosti\nžalovaného ako zamestnávateľa.\nŽalovaný so žalobou nesúhlasil. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že spoločnosť, kde bola žalobkyňa\nspoločníčkou a konateľkou, mala od 03.01.2020 právo na obchodovanie s výrobkami obranného\npriemyslu. Uviedol, že žalobkyňa zneužila finančne náročnú situáciu svojho zamestnávateľa, aby získala\noprávnenie na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu, v spoločnosti v ktorej má 50 % podiel\nako spoločníčka. Vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobkyne, že dôvod skončenia pracovného pomeru je\nnejednoznačný a neurčitý, pričom je potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia bol špecifikovaný\n\na nebol zameniteľný s iným dôvodom. V okamžitom skončení pracovného pomeru je jasne a zreteľne\nuvedený popis závažného porušenia pracovnej disciplíny, z ktorého vyplýva, že zo strany žalobkyne\ndošlo k výkonu práce, ktorá má konkurenčný charakter vo vzťahu k práci, ktorú žalobkyňa vykonávala\nu žalovaného, pričom na vykonávanie konkurenčnej činnosti nemala písomný súhlas zamestnávateľa.\nV súvislosti so zmluvou s F. C. poukázal na to, že táto zmluva bola nevýhodná pre žalovaného a prinášala\nprofit spoločnosti žalobkyne.\n2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14.02.2024 v spojení s opravným uznesením zo dňa 15.02.2024\nvýrokom I. určil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaným so žalobkyňou zo dňa\n10.03.2022, výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 4.899,20\nEUR s príslušenstvom, výrokom III. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom IV. nárok na náhradu\ntrov konania stranám sporu nepriznal. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 24.10.2024 pod sp. zn.\n8CoPr/1,2/2024 na základe odvolania žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n3. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie oboznámením výpisu z obchodného registra žalovaného,\nz ktorého vyplynulo, že vypočutý svedok G. H. C. bol konateľom spoločnosti žalovaného s dátumom\nvzniku funkcie 01.03.2018 a skončením funkcie 06.02.2020. Svedkyňa A. I. bola konateľkou spoločnosti\nžalovaného s dátumom vzniku funkcie 17.02.2020 a skončením funkcie 11.04.2022.\nSvedok G. H. C. v rámci výsluchu pred súdom uviedol, že o pôsobení žalobkyne v inej obchodnej\nspoločnosti mal vedomosť s tým, že išlo o spoločnosť, ktorá sa zaoberala obchodovaním s výrobkami\nobranného priemyslu a žalobkyňa v uvedenej spoločnosti mala postavenie spoločníka, ako aj konateľa\nspoločnosti. O tom, že žalobkyňa pôsobila v uvedenej obchodnej spoločnosti sa dozvedel niekedy\nzačiatkom roku 2019. Pokiaľ išlo o zamestnaneckú štruktúru obchodnej spoločnosti žalovaného v\nčase jeho pôsobenia ako konateľa žalovaného, tak on bol konateľom, žalobkyňa právnym zástupcom\nspoločnosti, ďalej tam pôsobila svedkyňa I., ktorá vykonávala ekonomickú agendu a súčasne bola 50 %\nspoločníčkou a zrejme tam pôsobila ďalšia zamestnankyňa v pozícii skladového hospodárstva, pričom\non bol priamym nadriadeným samotnej žalobkyne.\nSúd prvej inštancie vzhľadom na záväzný právny názor odvolacieho súdu dospel k záveru o závažnom\nporušení pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne, pokiaľ v postavení spoločníčky a konateľky obchodnej\nspoločnosti táto vykonávala činnosť majúcu konkurenčný charakter k činnosti žalovaného ako jej\nzamestnávateľa v pracovnom pomere bez jeho písomného súhlasu. Činnosť konateľa spoločnosti je\nnepochybne spojená s jeho aktívnou činnosťou, teda s celkovým vedením a smerovaním spoločnosti,\nvykonávaním všetkých zásadných úkonov v mene spoločnosti. Pokiaľ bola konateľkou spoločnosti s\ntotožným predmetom činnosti akú má jej zamestnávateľ, tak je nepochybné, že konkurenčný charakter\nje naplnený a opačný výklad by popieral účel vyplývajúci z ust. § 83 ods. 1 Zákonníka práce.\nĎalej súd prvej inštancie skúmal, či žalovaný z vyššie uvedeného skutkového dôvodu skončil pracovný\npomer so žalobkyňou v lehote podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce.\nV čase vzniku konkurenčnej činnosti obchodnej spoločnosti žalobkyne voči činnosti zamestnávateľa bol\nkonateľom spoločnosti svedok G. H. C., ktorému konateľské oprávnenie vzniklo 01.03.2018 a zaniklo\n06.02.2020. O tom, že obchodná spoločnosť žalobkyne sa snaží získať platné povolenie na predmet\nčinnosti obchodovania s výrobkami obranného priemyslu sa dozvedel v roku 2019 v súvislosti s jeho\nosobným zámerom založiť obchodnú spoločnosť s rovnakým predmetom činnosti a za tým účelom mu\nžalobkyňa pripravovala aj podklady priemyselnej bezpečnosti.\nZ výpovede svedkyne A. I. nesporne vyplynulo, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky\nvydávalo povolenie na výkon činnosti obchodovania s výrobkami obranného priemyslu na obdobie 5\nrokov, pričom obchodná spoločnosť žalobkyne toto povolenie získala s účinnosťou od 16.12.2019.\nPokiaľ v zmysle ust. § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka sú údaje zapísané v obchodnom registri účinné\nvoči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia, potom sa obchodná spoločnosť žalovaného dozvedela\no skutkovom dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru pre porušenie ust. § 83 Zákonníka\npráce najneskôr zápisom predmetu činnosti majúceho konkurenčný charakter k činnosti žalovaného do\nobchodného registra spoločnosti SlovDef Technologies s.r.o., teda od 03.01.2020. Konateľ spoločnosti\nžalovaného získal vedomosť o existencii platného povolenia pre výkon uvedeného predmetu činnosti\nobchodnej spoločnosti žalobkyne ešte koncom roka 2019.\nV zmysle vyššie uvedeného žalovanému subjektívna prekluzívna lehota na uplatnenie vyššie uvedeného\ndôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru začala plynúť od 03.01.2020 a uplynula 03.03.2020.\nSkutočnosť, že došlo k zmene štatutárneho zástupcu s účinnosťou od 17.02.2020 nemá vplyv na plynutie\nuvedenej prekluzívnej lehoty, a preto akákoľvek argumentácia žalovaného, že sa dozvedel o dôvode\n\nokamžitého skončenia pracovného pomeru až z listu predchádzajúceho konateľa spoločnosti (G. C.) zo\ndňa 12.02.2020 neobstojí.\nVedomosť obchodnej spoločnosti žalovaného o existencii konkurenčného charakteru činnosti obchodnej\nspoločnosti žalobkyne je možné vyvodiť aj priamo z listu zo dňa 12.02.2020, z ktorého nesporne vyplýva,\nže svedok G. H. C. ako konateľ spoločnosti žalovaného s obchodnou spoločnosťou žalobkyne uzatvoril\nobchodnú zmluvu o vykonaní inventúry. Z výpovede svedka H. C. nesporne vyplynulo, že akúkoľvek\nobchodnú zmluvu, ktorá sa týkala výrobkov obranného priemyslu bolo možné uzatvoriť iba s obchodnou\nspoločnosťou, ktorá disponovala platným povolením Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky na\nuvedený výkon predmetu činnosti. Argumentáciu žalovaného o nevieryhodnosti uvedeného svedka súd\nprvej inštancie posúdil ako účelovú. Poukázal na to, že žalovaný paradoxne tohto svedka považoval\nza dostatočne vieryhodného, keď vychádzal z jeho písomnosti adresovanej obchodnej spoločnosti\nžalovaného zo dňa 12.02.2020, od ktorej žalovaný odvodzuje existenciu vedomosti o vyššie uvedenom\ndôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne.\nNa základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru, že\nžalovaný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru porušením ust. § 83 Zákonníka práce\nneuplatnil včas podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, teda v lehote 2 mesiacov odo dňa, kedy sa o\ndôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru dozvedel, a preto žalobe o určenie neplatnosti\nokamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 10.03.2020 pre nesplnenie zákonných podmienok\npredpokladaných ust. § 68 a nasl. Zákonníka práce vyhovel.\nKeďže žalobkyňa v zmysle ust. § 79 ods. 4 Zákonníka práce netrvá na tom, aby ju žalovaný ďalej\nzamestnával platí, že ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite, skončil sa dňom, keď sa\nmal pracovný pomer skončiť teda 10.03.2020. V takomto prípade v súlade s ust. § 79 ods. 5 Zákonníka\npráce má žalobkyňa nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za\nvýpovednú dobu 2 mesiacov. Súd prvej inštancie preto priznal žalobkyni uplatnený nárok spolu so\nzákonným úrokom z omeškania v súlade s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. z náhrady mzdy za prvý\nmesiac výpovednej doby vo výške 2. 449,60 EUR od 21.04.2020 do zaplatenia a z náhrady mzdy za\ndruhý mesiac výpovednej doby zo sumy 2.449,60 EUR od 21.05.2020 do zaplatenia a v prevyšujúcej\nčasti žalobu v uplatnenom úroku z omeškania zamietol.\nO nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov\nkonania stranám sporu nepriznal. Úspešnej žalobkyni v konaní trovy konania nevznikli a žalovaný bol\nv konaní neúspešný.\n4. Proti vyhovujúcim výrokom I. a II. rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný\nz dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V podanom odvolaní opätovne poukázal na\nnedôveryhodnosť svedka G. H. C., s ktorým takisto ukončil pracovný pomer okamžitým skončením dňa\n10.3.2010 z dôvodu jeho konkurenčnej činnosti. Zotrval na tvrdení, že o dôvode okamžitého skončenia\npracovného pomeru sa dozvedel z listu G. C. zo dňa 12.2.2020. S poukazom na interpretáciu výpovede\nsvedka pána G. C. v bode 116 napadnutého rozhodnutia je evidentné, že pán G. C., ktorý v tom\nobdobí bol aj zamestnancom v spoločnosti žalovaného a žalobkyňa spoločne založili dôvod na okamžité\nukončenie pracovného pomeru.\nNapadnuté rozhodnutie žalovaný považuje za nepreskúmateľné. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok\nzmeniť a žalobu zamietnuť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.\n5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že prvoinštančný súd správne ustálil moment začiatku\nplynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty, a to vedomosťou štatutárneho orgánu v rozhodnom čase, nie\nvedomosťou členov štatutárneho orgánu vykonávajúcich funkciu po rozhodnom čase. Súd sa zároveň\nvysporiadal aj s vierohodnosťou svedka G. C., ktorú žalovaný napádal až v odvolaní, hoci z informácií\nním poskytnutých žalovaný vyvodil záver o dôvodoch na okamžité skončenie pracovného pomeru so\nžalobcom. Preto navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.\n6. Žalovaný vo svojom následnom vyjadrení poukázal na dôvody zakladajúce zaujatosť svedka G. C..\nUviedol, že zamestnancom podľa ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce, ktorého vedomosť o dôvodoch\nokamžitého skončenia pracovného pomeru je relevantná pre začiatok plynutia prekluzívnej lehoty, je\npán J., ktorý disponoval právomocou konať vo veciach zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch,\na ktorý sa o dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru dozvedel vo februári 2020.\n7. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovaného poukázala na to, že v čase okamžitého skončenia\npracovného pomeru, ako aj v čase tomu predchádzajúcom u žalovaného nepôsobil žiadny zamestnanec\n\nv riadiacej funkcii tak ako sa tento dojem snaží navodiť žalovaný, ani G. B. J.. Pracovný pomer s G. J. bol\nskončený v roku 2019. Práve z výsluchu svedkyne p. I. vyplýva, že ako jedna z konateľov žalovaného\npodpísaných pod okamžitým skončením pracovného pomeru, o existencii spoločnosti žalobcu vedela\nod počiatku, čo priamo vyvracia opodstatnenosť a včasnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru\nžalovaného so žalobcom a toto svedectvo žalovaný žiadnym spôsobom nespochybňuje, pričom práve\nz výsluchu svedka p. I. vyplynuli skutočné dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru.\n8. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok\n(CSP)), po preskúmaní rozsudku v napadnutom rozsahu, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania\nžalovaného podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, pri viazanosti dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379,\n§ 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je\nopodstatnené, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.\nOdvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd prvej\ninštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne\nsvoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť\ndaná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú\nrozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).\n9. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm.\nf) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní\njednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda\nspočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej\nveci, z ktorého vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne\nnormy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z\nnajdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre\nrozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti\ntvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť\nv sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj\nto, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj\nstrany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,\nprocesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky\nuvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v\nsúlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana\nsporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.\nK námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že\nvykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa §\n220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd\nhodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii\nnásledne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam\nz vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov,\nalebo porušením pravidiel formálnej logiky.\n10. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd\nuvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery\na aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je\nomyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny\npredpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7\nCdo 7/2010). Podľa odvolacieho súdu nedošlo k naplneniu žiadneho z uvedených odvolacích dôvodov.\n11. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli\nskutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré nepochybne\nexistovali v čase vyhlásenia rozsudku. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne podstatné, rozhodujúce,\nkonkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\n\nOdvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za konzistentné a logické, pričom konštatuje\nsprávnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti a v nadväznosti na\nnámietky žalovaného v podanom odvolaní uvádza nasledovné (§ 387 ods. 2 CSP):\n12. Podstatou odvolacej argumentácie žalovaného je to, že o dôvode okamžitého skončenia pracovného\npomeru sa dozvedel až dňa 12.2.2020 z listu G. C.. Zároveň za rozhodujúcu skutočnosť pre posúdenie\nzačiatku plynutia subjektívnej prekluzívnej doby považuje žalovaný výpoveď G. B. J. a okamih jeho\nnadobudnutia vedomosti o existencii dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru.\n13. Pokiaľ ide o osobu, ktorej vedomosť o existencii dôvodov okamžitého skončenia pracovného\npomeru je relevantná pre začiatok plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty, tak touto osobou je\nbezprostredne alebo vyššie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý je oprávnený podriadenému\nzamestnancovi (vo vzťahu ku ktorému sa má okamžite skončiť pracovný pomer) ukladať pracovné\núlohy a dávať mu záväzné pokyny. Najmä v prípade právnickej osoby ako zamestnávateľa, ako aj\nväčších zamestnávateľských subjektov je prakticky nereálne, aby o každom porušení mal zamestnávateľ\nvedomosť.\n14. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase vzniku dôvodu okamžitého skončenia pracovného\npomeru, t.j. ku dňu, kedy žalobkyňa začala s výkonom konkurenčnej činnosti (16.12.2019, resp.\n3.1.2020), bola organizačná štruktúra spoločnosti žalovaného nasledovná: p. A. I. a p. F. J. - spoločníčky;\nIng. Kiš - konateľ, riaditeľ; žalobkyňa - firemný právnik; p. Šarišská - skladové hospodárstvo.\n15. Podľa § 9 ods. 1 Zákonníka práce, v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za\nzamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu;\nzamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi\npoverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú\noprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich\nfunkcií určených organizačnými predpismi.\n16. Podľa vyjadrenia žalovaného, G. B. J. na základe generálnej plnej moci vykonával od roku\n2015 činnosť za svoju manželku F. J., ktorá je spoločníčkou od 3.3.2015. Žalovaný až, v poradí\ndruhom odvolacom konaní, tvrdil, že G. B. J. bol osobou, ktorá v spoločnosti fakticky vykonávala\nkaždodenné manažérske a rozhodovacie právomoci v oblasti personálnej, obchodnej a právnej. Tieto\ntvrdenia však žalovaný nepreukázal, nepredložil generálnu plnú moc, pracovnú zmluvu ani akýkoľvek\ninterný právny akt, ktorý by preukazoval, že G. B. J. zastával v spoločnosti žalovaného pozíciu v zmysle\nust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Výsluchom svedka G. B. J. na pojednávaní dňa 1.6.2022 bolo zistené,\nže svedok pracoval na pozícii obchodného zástupcu zodpovedného za obchodovanie s výrobkami\nobranného priemyslu, a to od roku 2008 do roku 2019. Z výpovede svedka však nevyplýva, aby bol vo\nvzťahu k žalobkyni v riadiacej funkcii.\n17. Z citovaného ust. § 9 Zákonníka práce je zrejmé, že za zamestnávateľa koná štatutárny orgán\n(ktorým bol v prípade žalovaného v rozhodnom čase G. C.) alebo poverený zamestnanec. Keďže\nžalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania pravdivosti svojich tvrdení o pracovnej\npozícii G. B. J. ako vedúceho zamestnanca v zmysle požiadaviek ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce, je\nvedomosť G. B. J. o dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru bezpredmetná.\n18. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že priamym nadriadeným vedúcim zamestnancom\nžalobkyne bol G. C., ktorý zároveň pôsobil ako jediný konateľ spoločnosti žalovaného, t.j. G. C. bol\nštatutárnym orgánom žalovaného, ktorý je v zmysle ust. § 9 Zákonníka práce oprávnený konať za\nzamestnávateľa. Keďže v spoločnosti žalovaného nepôsobil žiadny iný člen štatutárneho orgánu ani\npoverený vedúci zamestnanec, je pre začiatok plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty rozhodujúci\nokamih, kedy sa o dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru dozvedel G. C..\n19. Žalovaný namietal zaujatosť G. C.. Odvolací súd v zhode, s konštatovaním súdu prvej inštancie,\nnevzhliadol dôvod zaujatosti svedka v takej miere, ktorá by spochybňovala pravdivosť jeho svedeckej\nvýpovede.\nŽalovaný spochybňuje G. C. nielen ako osobu v procesnom postavení svedka, ktorého výpoveď\npred súdom môže byť nedôveryhodná, ale aj ako konateľa spoločnosti, ktorý sa podľa žalovaného\n\ndopustil rovnakého porušenia pracovnej disciplíny ako žalobkyňa, z tohto dôvodu nevyvodil z porušenia\npracovnej disciplíny žalobkyne žiadne dôsledky, a preto jeho vedomosť o konkurenčnej činnosti\nžalobkyne nemohla založiť plynutie subjektívnej prekluzívnej lehoty.\nNapriek tomu, že žalovaný opakovane poukázal na neobjektívnosť a zaujatosť svedka, samotnú jeho\nsvedeckú výpoveď relevantne nespochybnil. Zo svedeckej výpovede G. C. prvoinštančný súd získal\ninformácie podstatné pre posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby, a to že: (i) svedok\nbol konateľom spoločnosti od marca 2018 do februára, marca 2020, (ii) o aktivitách žalobkyne sa\ndozvedel začiatkom roka 2019, (iii) žalobkyňa mu pomáhala so získaním povolenia na obchodovanie\ns výrobkami obranného priemyslu, (iv) identifikoval organizačnú štruktúru spoločnosti, (v) uzatváranie\nzmlúv je možné iba so spoločnosťami s platným povolením na obchodovanie s výrobkami obranného\npriemyslu.\nŽalovaný svedeckú výpoveď ani v jednom bode nerozporoval, niektoré body vyslovene potvrdil. Tvrdenia\nsvedka nie sú v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi, naopak, len ich potvrdzujú, resp. dopĺňajú,\na rovnako ako prvoinštančný súd, ani odvolací súd nevidí žiadny iný dôvod, ktorý by spochybňoval\npravdivosť výpovede svedka G. C..\n20. Svedok G. C. bol ako štatutárny orgán a riaditeľ spoločnosti žalovaného oprávnený konať v mene\nžalovaného, vrátane vyvodenia príslušných právnych dôsledkov z porušenia pracovnej disciplíny\nžalobkyne. Pokiaľ tak neurobil, a v prekluzívnej lehote okamžite neukončil pracovný pomer so\nžalobkyňou, resp. neoznámil túto skutočnosť spoločníkom, čím sa vo vzťahu k žalovanému mohol\ndopustil pochybenia pri výkone svojej funkcie konateľa, nemožno toto pochybenie pripočítať na ťarchu\nžalobkyne ako zamestnankyne. Naopak, konanie štatutárneho orgánu zaväzuje v prvom rade právnickú\nosobu, ktorá za konanie aj opomenutie svojho štatutárneho orgánu zodpovedá. Preto pokiaľ G. C. ako\nkonateľ spoločnosti neukončil so žalobkyňou pracovný pomer v prekluzívnej lehote, ani o dôvodoch\nokamžitého skončenia pracovného pomeru včas neupovedomil spoločníkov spoločnosti, je za následnú\nneplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zodpovedný žalovaný. Skutočnosť, že žalovaný\nspätne spochybňuje dôveryhodnosť svojho vlastného štatutárneho orgánu nemá vplyv na to, že\npracovný pomer so žalobkyňou bol ukončený po uplynutí prekluzívnej lehoty.\n21. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že nie je postačujúce, že sa o porušení pracovnej disciplíny\ndozvedel G. C., pretože tento sa dôvodu zakladajúceho porušenie pracovnej disciplíny dopustil spolu so\nžalobkyňou. Pre začiatok plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty by sa musel o tomto prípade dozvedieť\niný vedúci, nadriadený tomu vedúcemu, ktorý spolu s podriadeným zamestnancom založil dôvod pre\nokamžité skončenie pracovného pomeru.\nŽalovaný v priebehu konania tvrdil (čo potvrdil aj samotný G. C.), že G. C. mal zámer založiť si\nobchodnú spoločnosť v predmete činnosti obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu. Z tohto\ndôvodu žalovaný okamžite ukončil pracovný pomer aj s G. C.. Posúdenie konkurenčného konania G.\nC. nie je predmetom tohto konania, avšak aj keby sa svedok G. C. dopustil rovnakého konania ako\nžalobkyňa, ktoré zakladá dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru, tak nekonal spoločne\nso žalobkyňou. Na to, aby sa žalobkyňa a G. C. spoločne dopustili konania, ktoré zakladá dôvod pre\nokamžité skončenie pracovného pomeru, tak ako tvrdí žalovaný, by museli spoločne založiť obchodnú\nspoločnosť s rovnakým predmetom podnikania ako žalovaný. Avšak žalobkyňa aj G. C. konali každý\nsamostatne. Nejde teda o jeden prípad porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa spoločne dopustili\ndvaja zamestnanci, ale o dva samostatné a v podstate nezávislé skutky.\nZáverom je potrebné dodať, že v spoločnosti žalovaného žiadny iný vedúci zamestnanec, ktorého\nvedomosť o závažnom porušení pracovnej disciplíny by bola relevantná, nepôsobil. Okrem konateľa\nv spoločnosti tam pôsobili už len spoločníčky p. A. I. a p. F. J..\n22. Žalovaný v priebehu celého konania tvrdil, že o dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru\nsa dozvedel z emailu G. C. zo dňa 12.2.2020. Tento email je adresovaný G. B. J., ktorého pracovné\nzaradenie v spoločnosti žalovaného nebolo preukázané, a v tom čase v spoločnosti žalovaného už ani\nnebol zamestnaný, a p. A. I., ktorá bola spoločníčkou žalovaného a ktorá sama uviedla, že o činnosti\nžalobkyne v spoločnosti SlovDef Technologies s.r.o. má vedomosť od roku 2016 – 2017. Z tohto dôvodu\nlist G. C. zo dňa 12.2.2020 nemohol založiť začiatok plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty.\nNavyše odvolací súd zároveň poznamenáva, že ak samotný žalovaný odvíja začiatok plynutia\nprekluzívnej lehoty od listu G. C. zo dňa 12.2.2020, tak minimálne od tohto dátumu mal žalovaný všetky\nvedomosti o dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne a aj od tohto dátumu do\n\n03.03.2020, mal dostatočný časový priestor pre realizáciu príslušných právnych krokov vo vzťahu k\nžalobkyni.\n23. Ako uviedol sám žalovaný, zápis v obchodnom registri môže mať konštitutívny alebo deklaratórny\núčinok. Právo podnikať v oblasti, kde sa vyžaduje špeciálne povolenie, nevzniká dňom zápisu tejto\nčinnosti do obchodného registra, ale vzniká platnosťou povolenia, resp. dňom v ňom uvedeným. Zápis\ntejto činnosti v obchodnom registri má potom už len deklaratórny charakter. Rovnaká situácia je aj\ns povolením žalobkyne na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu. Ako správne uviedol\nsúd prvej inštancie, zo zoznamu spoločností s platným povolením na obchodovanie s výrobkami\nobranného priemyslu (č.l. 25 spisu) v spojení so svedeckou výpoveďou p. A. I. je zrejmé, že žalobkyňa\nzískala predmetné povolenie dňa 16.12.2019. V tomto čase konateľ spoločnosti žalovaného (v zmysle\nust. § 9 ods. 1 Zákonníka práce) už vedel o konkurenčnej činnosti žalobkyne, nakoľko ešte pred\nzískaním povolenia žalobkyne mal vedomosť o tom, že žalobkyňa má v pláne venovať sa obchodovaniu\ns výrobkami obranného priemyslu. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie má za to, že za\ndaného stavu subjektívna prekluzívna lehota začala plynúť najneskôr v deň zverejnenia predmetu\nčinnosti žalobkyne „obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu“ v obchodnom registri, t.j.\ndňa 3.1.2020 a uplynula dňa 3.3.2020. Preto pokiaľ žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so\nžalobkyňou dňa 10.3.2020, urobil tak po uplynutí zákonom stanovenej subjektívnej prekluzívnej lehoty.\n24. Neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného o tom, že od neho nemožno žiadať, aby pravidelne\nkontroloval činnosť svojich zamestnancov v obchodnom registri. Žalovaný mal v rozhodnom čase len\nzopár zamestnancov (p. A. I. – ekonomická agenda, spoločníčka, G. C. – konateľ a riaditeľ, žalobkyňa –\nfiremný právnik, p. K. – skladové hospodárstvo) a ako uviedla p. A. I., ktorá je spoločníčkou spoločnosti\nžalovaného, o konkurenčnej činnosti žalobkyne v oblasti obranného priemyslu vedela od roku 2017,\npreto žalovaný mal byť vo vzťahu k žalobkyni obozretnejší a včas reagovať na jej konanie. V tejto\nsúvislosti odvolací súd taktiež poukazuje na správnu argumentáciu súdu prvej inštancie týkajúcu sa ust.\n§ 27 ods. 3 Obchodného zákonníka.\n25. K námietke žalovaného o nepreskúmateľnosti rozsudku odvolací súd uvádza, že Civilný sporový\nporiadok určuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodenie rozsudku, ktoré\nsú presne uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP. Z tohto ustanovenia sa dá vyvodiť aj záväzná logická\nštruktúra odôvodnenia. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom možno\nkonštatovať, že tento súd vydal rozhodnutie, ktoré spĺňa požiadavky na odôvodnenie rozsudku podľa §\n220 ods. 2 CSP. V prvom rade sa súd prvej inštancie riadne zaoberal tým, čoho sa strana žalobkyne\ndomáhala, aké skutočnosti tvrdila, a aké dôkazné prostriedky označila, riadne sa zaoberal vyjadreniami\nžalovanej strany a prostriedkami jej procesnej obrany a taktiež komplexne posúdil čiastkové skutkové\ntvrdenia strán a tieto aj riadne vyhodnotil. V odôvodnení taktiež uviedol, ktoré z rozhodných skutkových\nokolností preukázané boli a ktoré nie. Odvolací súd v tomto poukazuje na skutočnosť, že do odôvodnenia\nsúdu prvej inštancie je potrebné zahrnúť iba rozhodné skutkové okolnosti tak, aby rozsudok neobsahoval\nnadbytočné informácie. Súd prvej inštancie sa taktiež v odôvodnení zaoberal vyhodnotením dôkaznej\nsituácie a obsahom predmetného rozhodnutia je aj riadne hodnotenie dôkazov, ako aj riadne opísanie\núvahy súdu prvej inštancie pri ich hodnotení. Aj táto časť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie\nmá logickú postupnosť. Taktiež je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie riadne uviedol právne\nposúdenie tejto veci, pričom pod právnym posúdením sa rozumie činnosť, pri ktorej súd podriaďuje\nzistený skutkový stav pod príslušnú právnu normu. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie\nodcitoval právne normy a v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlil, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú\naplikáciu práve týchto právnych noriem. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval predmetnú\nodvolaciu námietku za nedôvodnú.\n26. Keďže žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktorými by preukázal\nnesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného v ich\nsúhrne ako právne nedôvodné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého\nrozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti\nako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1CSP. Žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, síce\nvznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, tieto si však neuplatnila a ani jej nevyplývajú z\n\nobsahu spisu, preto jej odvolací súd ich náhradu, s poukazom na čl. 17 základných princípov CSP,\nnepriznal.\n28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "29Cpr/16/2023", "guid": "3eb4c20a-8a05-4016-b283-72ad2793bce5:3dc2036b-1e90-4343-b857-59623895531b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}], "citovane_v": []}