{"guid": "9ede697c-c099-47c1-a8c8-fc6132c1ec1c:1f599013-25c6-4cc5-b949-2a1e6334b107", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8716201452.4", "spisova_znacka": "16Co/7/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/7/2026 z 24. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 24. marca 2026, sp. zn. 16Co/7/2026, ECLI:SK:KSPO:2026:8716201452.4", "identifikacne_cislo": "8716201452", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Anna Kovaľová", "sudca_id": 268, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-kovalova-268", "datum_vydania": "2026-03-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/258", "nazov": "zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/258-2001"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1f599013-25c6-4cc5-b949-2a1e6334b107", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8716201452.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2026:8716201452.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2026:8716201452.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n16Co/7/2026\n8716201452\n24. 03. 2026\nJUDr. Anna Kovaľová, PhD.\nECLI:SK:KSPO:2026:8716201452.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a členov\nsenátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v spore žalobcov: 1/ A. B., nar.\nXX.X.XXXX, XXX XX C., D. E. XXXX/XX, 2/ F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C., D. E. XXXX/XX,\noboch zastúpených: JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO:\n31954448, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava,\nIČO: 00 151 653, zastúpeného: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., Bočná 10, 040\n01 Košice, IČO: 36 863 017, o zaplatenie 1.669,42 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku\nOkresného súdu Poprad č.k. 15C/12/2016-219 zo dňa 21.1.2020, po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR\nsp.zn. 1VCdo/1/2025 zo dňa 22.1.2026, takto\nrozhodol:\nPotvrdzuje rozsudok vo výroku I. a III.\nŽalobcom sa priznáva vo vzťahu k žalovanému náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania\nv rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom (v poradím druhým) č.k.\n15C/12/2016-219 zo dňa 21.1.2020 výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom\noprávneným spoločne a nerozdielne sumu 1.669,42 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne\nzo sumy 1.669,42 eur od 11. 4. 2017 do zaplatenia. Výrokom II. v prevyšujúcej časti súd žalobu\nzamietol. Výrokom III. priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Dospel k\nzáveru, že zmluva o splátkovom úvere uzatvorená dňa 9.9.2008 medzi žalobcami a žalovaným nemá\nobligatórne náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. d) a i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských\núveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej\ninšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoSÚ“), a to adresu, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť\nreklamáciu alebo sťažnosť a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Absencia\ntýchto náležitostí má za následok to, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a\nbezpoplatkový. Na základe uvedeného tak žalobcovia mali žalovanému zaplatiť iba poskytnutú výšku\núveru, bez úrokov a bez poplatkov. V prípade plnenia žalobcov prevyšujúceho plnenie poskytnuté\nžalovaným na základe zmluvy o úvere došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Na\nzáklade vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že žaloba je dôvodná. V rozsahu, v ktorom\nvýška plnenia žalobcov presahovala výšku plnenia žalovaného zo zmluvy, vzniklo na strane žalovaného\nbezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný vydať žalobcom, resp. žalobcovia majú nárok\nna vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným. Súd mal za preukázané, že nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia bol žalobcami uplatnený dôvodne, preto zaviazal žalovaného na vydanie\nbezdôvodného obohatenia žalobcovi v sume 1.669,42 eur. Uvedená suma predstavuje rozdiel medzi\nplneniami žalobcov poskytnutými žalovanému na základe zmluvy v sume 8.308,20 eur (žalobcovia\n\npreukázali predloženým výpisom z účtu, ktoré sú obsiahnuté na č. l. 79 - 101, že túto sumu plnili\nžalovanému) a plnením žalovaného poskytnutým na základe zmluvy žalobcom v sume 6.638,78 eur.\n2. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 9Co/21/2020 zo dňa 13.10.2020 rozhodol tak, že zmenil\nrozsudok vo vyhovujúcom výroku, t. j. výroku I. a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, t. j. výroku\nIII. tak, že žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcom, povinným spoločne a nerozdielne,\nnárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov\nbude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. V odôvodnení rozsudku odvolací súd\nuviedol, že odvolanie žalovaného je dôvodné, pričom zásadným a rozhodujúcim bolo právne posúdenie\ntoho, či tvrdenie žalobcov o bezúročnosti úveru tak, ako ho vymedzili v žalobe, ktoré malo spočívať v\nabsencii členenia splátky na istinu, úrok a iné poplatky, je relevantné. Podľa odvolacieho súdu z ust.\n§ 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ v znení účinnom k 9.9.2008 nevyplýva požiadavka zákonodarcu vo vzťahu\nk adresátom právnej regulácie na to, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere mala byť splátka úveru\nrozčlenená na sumu istiny, sumu úroku a sumu poplatku, k takejto požiadavke nemožno dospieť ani\njazykovým výkladom zákonného textu ani inou výkladovou metódou. Pre konštrukciu logického výkladu\nako zvláštnej výkladovej metódy nie je možné nájsť dôvody, moderná právna metodológia preto s\nkategóriou logického výkladu nepracuje (Sobek T., Argumenty teorie práva, Praha, Aleš Čenek, 2008,\nstr. 43). Vo vzťahu k argumentu súdu prvej inštancie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá náležitosť\npodľa ust. § 4 ods. 2 písm. d) ZoSÚ uviedol, že v žalobe nie je tvrdenie žalobcov o absencii náležitosti\nzmluvy vyžadovanej podľa vyššie uvedeného ustanovenia, a aj to, že ide náležitosť u takej zmluvy,\nu ktorej je poskytnutie úveru spojené s kúpou konkrétneho tovaru alebo služby. Naviac žalobcovia vo\nformulári, ktorý podpísali tak ako aj zmluvu, je vyškrtnutý údaj o predávajúcom, úver, ako z jeho druhu\nvyplýva bol bezúčelový, inej ako logike veci, výkladu zmluvy a zákona nemôže preto zodpovedať to, že\nak nebol žiadny iný subjekt ako subjekt predávajúci tovar, predávajúcim (úverový produkt) mohol byť iba\nžalovaný, adresa ktorého je v záhlaví zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 0493587806 zreteľne uvedená.\n3. Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.10.2020 podali prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu dovolanie žalobcovia, o ktorom rozhodoval senát najvyššieho súdu 5C, ktorý po preskúmaní\nveci a zistení, že dovolaním je namietaná právna otázka, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná\nrozdielne, uznesením sp.zn. 5Cdo/60/2021 zo dňa 14.7.2022 postúpil vec na prejednanie a rozhodnutie\nveľkému senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR. Senát 5C vyslovil názor, že z textu\nzákona č. 258/2001 Z.z. § 4 ods. 2 písm. i) nie je možné vyvodiť záver o potrebe členenia splátok na\npresný rozpis splátok úveru.\n4. Veľký senát občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu rozhodol prvýkrát rozsudkom z 28.3.2023\nsp.zn. 1VCdo/4/2022 tak, že dovolanie zamietol. Vyslovil, že podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č.\n258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.\n71/1986 Zb. o slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov nie je potrebné, aby zmluva\no spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tejktorej anuitnej splátky (istina, úroky a poplatky).\n5. Následne Ústavný súd SR nálezom z 11.12.2024 sp.zn. II.ÚS/481/2024 vyššie uvedený rozsudok\nnajvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyslovil, že vždy je aplikovaná vnútroštátna\nnorma, ktorá má svoj pôvod v transponovanej smernici, a je potrebné uskutočniť eurokonformný výklad\ndanej vnútroštátnej normy pokiaľ sú na to splnené predpoklady a podmienky. Ďalej konštatoval, že je\npotrebné tiež zistiť, či transpozíciou bolo prevzaté pravidlo uvedenej smernice v celosti alebo sčasti, či\npravidlo v smernici zakotvuje konkrétne subjektívne právo jednotlivca a v neposlednom rade okrem iného\naj ustáliť, či výklad pravidla formulovaného smernicou je sporný, resp. naopak, že jeho výklad spadá\npod acte clair a následne porovnaním s vnútroštátnou normou zistiť, či došlo k jej transpozícii správne\n(v nevyhnutnom rozsahu), a následne uskutočniť výklad vnútroštátnej normy v súlade s európskym\nprávom, v danom prípade čl. 4 ods. 2 písm. c) smernice Rady 87/102/EHS v znení smernice Rady\n90/88/EHS, a s jej cieľom a účelom uvedeným v recitály príslušnej smernice. Až po zodpovedaní\ntýchto otázok je totiž možné dospieť k záveru, či vo veci konajúci súd v súlade s právom sťažovateľov\nna súdnu ochranu a spravodlivý proces dostatočne vyhodnotil potrebu obrátiť sa na Súdny dvor pri\nriešení eurokonformného výkladu vnútroštátnej normy, ktorej výklad vzhľadom na transpozíciu mohol\nbyť sporný.\n\n6. Po tomto rozhodnutí ústavného súdu Veľký senát vec opätovne prejednal a pristúpil k výkladu\nustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z., ktoré upravovalo, že zmluva o spotrebiteľskom\núvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a\niných poplatkov. Konštatoval, že zákonodarca prostredníctvom právnej úpravy ZoSÚ transponoval do\nslovenského právneho prostredia právne normy stanovujúce minimálny kvalitatívny štandard obsahu\nzmlúv o spotrebiteľských úveroch. Smernica 87/102/EHS bola derogovaná a nahradená Smernicou\n2008/48/ES, a to za využitia odlišnej metódy transpozície jej obsahu. Nová nahradzujúca právna úprava\nstanovuje maximálny možný rozsah transpozície jej obsahu, čo účinne bráni excesívnej interpretácii\nnoriem prevzatých do vnútroštátnych právnych poriadkov členských štátov (teda nadpráci zákonodarcov\nviacerých členských štátov, ktorí v zmysle pôvodnej právnej úpravy išli ďaleko nad rámec toho, čo\nsmernica vyžadovala a kládla za cieľ). Po preskúmaní spisového materiálu konštatoval, že z textu\nzákona č. 258/2001 Z. z. § 4 ods. 2 písm. i) je možné vyvodiť taký záver, ktorý požadoval potrebu\nčlenenia splátky na presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok úveru po častiach\n(istina, úrok a poplatky).\n7. Keďže záver odvolacieho súdu bol založený na opačnom názore, konštatoval, že jeho rozhodnutie\nbolo preto nesprávne a dovolateľmi namietané nesprávne právne posúdenie otázky potreby členenia\nsplátok na presný rozpis plávanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok úveru po častiach, bolo preto\ndôvodné.\n8. Zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, súčasne zrušil aj\nuznesenie súdu prvej inštancie o vyčíslení výšky náhrady trov konania ako uznesenie súvisiace.\n9. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej\ninštancie a odvolací súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n10. Po zrušení rozhodnutia krajského súdu najvyšším súdom, pred odvolacím súdom ostalo opätovné\nposúdenie predmetu sporu a dôvodnosť uplatňovanej žaloby s rešpektovaním vysloveného právneho\nnázoru najvyššieho súdu i ústavného súdu a posúdenie odvolania žalovaného voči rozhodnutiu\nOkresného súdu Poprad zo dňa 21.1.2020, ktorým prvoinštančný súd I. výrokom vyslovil, že žalovaný\nje povinný zaplatiť žalobcom oprávneným spoločne a nerozdielne sumu 1.669,42 eur s úrokom z\nomeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.669,42 eur od 11.4.2017 do zaplatenia, II. výrokom\nv prevyšujúcej časti žalobu zamietol a III. výrokom priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n11. Žalovaný odvolanie špecifikoval z dôvodov uvedených podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP,\na to čo do rozsahu výroku I. a výroku III. Podľa žalovaného napadnutým rozsudkom, ako aj konaním,\nktoré mu predchádzalo, došlo k extrémne príkremu a flagrantnému porušeniu jeho práv ústavnej kvality.\nNapadnutý rozsudok bol totiž vydaný na základe záväzného právneho názoru odvolacieho súdu pričom\npre zrušenie prvého rozsudku súdu prvej inštancie neboli splnené zákonné podmienky. V štádiu po\nzrušení prvého rozsudku žiadna zo sporových strán neuplatnila nové prostriedky procesného útoku\nalebo obrany, nevedno preto aké „ďalšie konanie“ viedol súd prvej inštancie. Podľa žalovaného rozsudok\nsúdu prvej inštancie je absolútne nepreskúmateľný, v priebehu celého konania žalovaný zdôrazňoval\nto, že žalobcovia nešpecifikovali dostatočne, čo tvorí žalovanú sumu v kontexte požiadaviek právnej\núpravy bezdôvodného obohatenia. Nedostatočným je konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že\nbezdôvodné obohatenie predstavuje rozdiel medzi plneniami žalobcov poskytnutými žalovanému pritom\nz listinných dôkazných prostriedkov vyplynulo, že žalovaný voči žalobcom opakovane uplatnil aj nároky\nna zaplatenie úroku z omeškania a na tieto sankčné úroky sa pritom ani hypoteticky nemôže vzťahovať\nprípadný záver o bezúročnosti úveru. Odôvodnenie napadnutého rozsudku tak vôbec neumožňuje určiť\naké právo vlastne aplikoval súd prvej inštancie keď mal za to, že všetky počiatočné plnenia žalobcov\nby mali byť plnením výlučne na istinu úveru.\n12. Poukázal na to, že nesprávne je posúdenie súdu prvej inštancie v tom zmysle, že ak príčinou\nbezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru má byť to, že v zmluve splátka úveru nie je rozčlenená na\nistinu, úrok a poplatky, uvedené nezodpovedá výkladu Zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom\nku dňu 9.9.2008 a v tejto súvislosti poukázal aj na to, že Zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom\nk 9.9.2008 zaviedol aj účinné pravidlá na zabezpečenie predzmluvnej informovanosti spotrebiteľa,\n\nktorú mali dodávatelia realizovať prostredníctvom určeného formulára, obsah ktorého upravila vyhláška\nMinisterstva financií Slovenskej republiky č. 620/2007 Z.z.. Z formulára je zrejmé, že informácia, ktorá\nmá byť komunikovaná spotrebiteľovi sa týka výlučne splátky, ktorá má byť platená bez špecifikácie jej\nvnútornej skladby.\n13. Nesprávny je taktiež názor súdu o tom, že v zmluve absentuje adresa predávajúceho. Žalovaný\nprioritne uviedol, že prvý raz bol tento dôvod žalobcami uplatnený až na pojednávaní 13.9.2017, nedošlo\nvšak k žiadnemu procesne relevantnému postupu, ktorým by sa táto skutočnosť mala takisto stať\npredmetom súdneho prieskumu. Táto skutočnosť nebola tvrdená v žalobe, a keď bola prednesená\nneskôr, nebolo o nej rozhodnuté v zmysle § 140 ods. 2 CSP. Tento dôvod však neobstojí ani meritórne\nnakoľko súd prvej inštancie opomenul, že zákonná úprava spájala príslušnú zmluvnú náležitosť výlučne\ns osobou predávajúceho, ako subjektu dodávajúceho tovar alebo službu, na zaplatenie ktorého bol\nposkytnutý spotrebiteľský úver. V danom prípade spotrebiteľský úver, ktorý bol poskytnutý žalobcom\nnebol priamo spojený s kúpou konkrétneho tovaru alebo služby, žalovaný tak nemohol mať povinnosť\nuviesť v zmluve adresu predávajúceho. Žiaden individualizovaný predávajúci totiž v takom prípade\nneexistoval a nemohol byť identifikovaný.\n14. Žalovaný preto žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu\ntak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému proti žalobcom právo na spoločnú a nerozdielnu náhradu\ntrov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom, v rozsahu 100 %.\n15. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili.\n16. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),\nvzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) preskúmal\nrozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj\nkonanie rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia\n§ 379 a nasl. CSP.\n17. Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania vychádzajúc z ustanovenia § 385\nods. 1 CSP a contrario; v predmetnej veci boli strany sporu vypočuté súdom prvej inštancie, skutkový\nstav bol ním zistený bez potreby jeho modifikácie odvolacím súdom. Oznámenie o verejnom vyhlásení\nrozsudku odvolací súd zverejnil na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove\ndňa 13.3.2026 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné\na rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.\n18. Žalobou podanou na súde sa žalobcovia domáhali, aby súd zaviazal žalovaného na vydanie\nbezdôvodného obohatenia vo výške 1.669,42 eur, úroku z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy\n1.669,42 eur odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému a náhradu trov konania. Nárok\nodôvodňovali tým, že dňa 9.9.2008 uzatvorili so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č. 0493587806,\nna základe ktorej im žalovaný poskytol úver vo výške 6.638,78 eur. Úver sa zaviazali splácať v\npravidelných mesačných splátkach vo výške 114,12 eur, počet splátok 118. V zmluve bol dohodnutý\núrok 15,95 %, RPMN 18,92 %, priemerná RPMN 16,64 %, konečná splatnosť úveru 20.8.2018.\n19. Žalobcovia poukázali na to, že zmluva o splátkovom úvere neobsahuje výšku, počet a termíny\nsplátok istiny, úrokov a iných poplatkov tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001\nZ.z. o spotrebiteľských úveroch. To má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Na základe\nzmluvy plnili žalovanému sumu 8.308,20 eur, t.j. o 1.669,42 eur viac ako mali. Táto suma predstavuje\nbezdôvodné obohatenie.\n20. Skutkové tvrdenia o tom, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva špecifikovaná v žalobe,\nneboli sporné a rovnako nebolo sporným ani poskytnutie úveru podľa zmluvy, ani to, že žalobcovia\nzaplatili žalovanému na úhradu úveru sumu 8.308,20 eur.\n21. Zásadným a rozhodujúcim bolo právne posúdenie v otázke a zároveň o tvrdení žalobcov\no bezúročnosti úveru, ktoré malo spočívať v absencii členenia splátky na istinu, úrok a iné\npoplatky. K týmto právnym otázkam sa zásadným spôsobom po rozhodnutí ústavného súdu nálezom\nII.ÚS/481/2024 zo dňa 11.12.2024 vyjadril i Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 22.1.2026 č.k.\n\n1VCdo/1/2025 tak, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať\nvýšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov [§ 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001\nZ.z.].\n22. Zákonodarca prostredníctvom právnej úpravy ZoSÚ transponoval do slovenského právneho\nprostredia právne normy stanovujúce minimálny kvalitatívny štandard obsahu zmlúv o spotrebiteľských\núveroch. Smernica 87/102/EHS bola derogovaná a nahradená smernicou 2008/48/ES, a to za využitia\nodlišnej metódy transpozície jej obsahu. Nová nahradzujúca právna úprava stanovuje maximálny\nmožný rozsah transpozície jej obsahu, čo účinne bráni excesívnej interpretácii noriem prevzatých do\nvnútroštátnych právnych poriadkov členských štátov (teda nadpráci zákonodarcov viacerých členských\nštátov, ktorí v zmysle pôvodnej právnej úpravy išli ďaleko nad rámec toho, čo smernica vyžadovala a\nkládla za cieľ).\n23. Smernicou 90/88/EHS bol do smernice 87/102/EHS k článku 4 ods. 2 upravujúceho pôvodne\nnáležitosti úverovej zmluvy vložený tento pododsek: ,,písomná zmluva zahŕňa: c) údaje o výške, počte\na frekvencii alebo dátumoch platieb, ktoré musí spotrebiteľ zrealizovať s cieľom splácania úveru,\nako aj úrokových platieb a iných poplatkov; podľa možnosti sa uvedie aj celková čiastka týchto\nplatieb. Smernica 2008/48/ES v čl. 10 ods. 2 písm. h) upravuje, že zmluva o úvere zrozumiteľne a\nstručne upravuje výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú\nsplátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely\nsplatenia. Je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že smernice mali odlišný spôsob transponovania\ndo vnútroštátnych poriadkov jednotlivých členských štátov, boli prijaté v rôznych obdobiach, pričom\nsmernica 2008/48/ES zrušila a nahradila smernicu 87/102/EHS, a teda bola reakciou na predchádzajúcu\nprávnu úpravu.\n24. Veľký senát sa stotožňuje so závermi stanoviska Právnickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v\nKošiciach vychádzajúceho z historického, jazykového a teleologického výkladu, že ak v zmysle znenia\nzákona č. 129/2010 Z. z. táto povinnosť rozpisu splátok nie je daná a vzhľadom na to, že aktuálne\nznenie sa líši od pôvodného znenia obsiahnutého v zákone č. 258/2001 Z. z., a to práve pre potrebu\nopravy transpozície Smernice 2008/48/ES je potrebné vyvodiť záver, že pred úpravou jeho znenia\nbola povinnosť rozpisu splátok daná. V opačnom prípade by nebola potrebná zmena právnej úpravy\nobsiahnutej v zákone č. 129/2010 Z. z. za účelom opravy transpozície Smernice 2008/48/ES. K\nrovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn. 4Cdo/122/2019\nzo dňa 29.4.2020 a sp. zn. 7Cdo/128/2016 zo dňa 29.11.2017.\n25. Smernicou 2008/48/ES sa sledovalo odstránenie negatívnych dopadov nesúrodosti vnútroštátnych\nprávnych úprav na vnútorný trh, ktorá bola založená v dôsledku transponovania Smernice 87/102/\nEHS. Smernica 2008/48/ES okrem odstraňovania negatívnych dopadov predchádzajúcej právnej úpravy\nnavyše precizovala právnu úpravu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere (v rozsahu\nšpecifikácie anuitných splátok).\n26. Z porovnania zákonných ustanovení § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. ZoSÚ a § 9 ods.\n2 písm. l) resp. k) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre\nspotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zrejmé, že ich znenie nie je identické. V zákone\nč. 129/2010 Z. z. sa uplatňuje aj ďalší významný informačný inštitút tzv. amortizačná tabuľka. Podľa § 9\nods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom odo dňa 11.6.2010: „Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere\nna dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis\nz účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere.“ Hlavnou úlohou amortizačnej tabuľky bolo uviesť „splátky, ktoré sa majú zaplatiť,\na lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov\nvypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady“ (§ 9\nods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom odo dňa 11.6.2010). Zákon takisto stanovil osobitný\nmechanizmus, aby bol spotrebiteľ s touto možnosťou oboznámený, keď ďalšou povinnou náležitosťou\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere je poučenie o „práve spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme\namortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere\nna dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere“ [§\n9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31.3.2015, resp. § 9 ods. 2 písm. m)\nzákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 1.4.2015].\n\n27. Na základe uvedených skutočností senát dovolacieho súdu konštatoval záver, že z textu zákona č.\n258/2001 Z.z. § 4 ods. 2 písm. i) je možné vyvodiť záver, ktorý požadoval potrebu členenia splátky na\npresný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok úveru po častiach (istina, úrok a poplatky).\n28. Práve záver odvolacieho súdu založený na opačnom názore spôsobil to, že uznesením najvyššieho\nsúdu bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9Co/21/2020 zo dňa 13.10.2020 v spojení\ns uznesením Okresného súdu Poprad zo dňa 25.9.2023 č.k. 15C/12/2016-462.\n29. S poukazom na ustanovenie § 455 CSP bol odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho\nsúdu, a preto odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd vykonaným dokazovaním a svojím\nrozhodnutím dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci po ustálení zásadnej právnej otázky\nnajvyššími súdnymi autoritami, na ktoré odvolací súd vo svojom rozhodnutí odkazuje.\n30. Keďže úver, ktorý žalovaný poskytol žalobcom nebol úverom bezúročným a bezpoplatkovým,\nna strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré má žalobcom vydať. Žalobcovia mali\nžalovanému z vyššie uvedených dôvodov zaplatiť iba poskytnutú výšku úveru bez úrokov a bez\npoplatkov. Z tohto dôvodu mal odvolací súd za to, že postup súdu prvej inštancie, po ustálení právnych\nnázorov vyšších súdnych autorít, bol správny.\n31. Keďže odvolanie podal žalovaný v rozsahu I. výroku a III. výroku, odvolaním nebol dotknutý výrok II.\n(ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol), preto odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutej\nčasti ako vecne správny a zákonný v zmysle § 387 CSP potvrdil.\n32. O trovách odvolacieho konania a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd v spojení\ns ustanovením § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania\nvo vzťahu k žalovanému v plnom rozsahu. Žalobcom rovnako patrí aj v plnom rozsahu náhrada trov\ndovolacieho konania, v dovolaní ktorom boli žalobcovia úspešní a žalovaný úspešný nebol.\n33. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodne prvoinštančný súd postupom podľa § 262\nods. 2 CSP.\n34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/12/2016", "guid": "4904f55f-3a8f-45a3-8f8f-001380ea75a2:456a2207-950a-4a96-8026-95144c75a23b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "977e31e5-0a38-43d3-9a53-8d44a92f6adc:ea967b0d-7fb9-4f91-b6c4-3473c8d51d44", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8115222909.1", "spisova_znacka": "4Cdo/122/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/122/2019 z 28. 4. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8115222909.1"}, {"guid": "865e5bdf-1267-4f4b-817e-c23775a5c81a:7c0d5302-27dc-4b0c-8d64-16e810913d8b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5315210558.2", "spisova_znacka": "9Co/21/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/21/2020 z 27. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-05-27", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5315210558.2"}], "citovane_v": []}