Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/9/2026 z 5. 5. 2026 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 5. mája 2026, sp. zn. 13Co/9/2026, ECLI:SK:KSPO:2026:8524200098.2 Krajský súd Prešov | 13Co/9/2026 | ECLI:SK:KSPO:2026:8524200098.2 | 2026-05-05 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6888df63-8311-409f-9e4e-5bb493038e77 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8524200098.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Prešov 13Co/9/2026 8524200098 05. 05. 2026 JUDr. Martin Baran ECLI:SK:KSPO:2026:8524200098.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu: Obec Šarišské Jastrabie, Šarišské Jastrabie 257, 065 48 Šarišské Jastrabie, IČO: 00 330 213, právne zast. doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., Hlavná 111/25, 040 01 Košice, IČO: 52 651 258 proti žalovaným: 1/ E. G., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX R. D. XXX, občan J., 2/ D. G., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX R. D. XXX, občan J., žalovaní v 1. a 2. rade právne zast. JUDr. Marián Geleneky, advokát so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 027 942, o vypratanie nehnuteľnosti a o vzájomnej žalobe žalovaných v 1. a 2. rade, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 5C/5/2024 - 191 zo dňa 26.11.2025, takto jednohlasne rozhodol: I. Potvrdzuje rozsudok. II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v konaní o vypratanie nehnuteľnosti a o vzájomnej žalobe žalovaných o určenie nadobudnutia vecného bremena rozhodol takto: „I. Žalobu z a m i e t a . II. Súd u r č u j e, že žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z práva užívania stavby bez súpisného čísla - garáže, ktorá je postavená na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, vedenej na LV č. XXXX Okresným úradom J. Q., katastrálny odbor, pre katastrálne územie R. D., obec R. D., okres J. Q., spočívajúce v povinnosti žalobcu strpieť užívanie predmetnej stavby bez súpisného čísla - garáže, ktorá je postavená na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. XXX, zapísanej na LV č. XXXX žalovanými v 1. a 2. rade. Vecné bremeno je zriadené bezodplatne. III. Žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o žalobe, ako aj trovy konania o vzájomnej žalobe žalovaných v 1. a 2. rade v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“ 2. Súd prvej inštancie na základe skutkového dokazovania mal za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v obci R. D., na ktorom je postavená garáž bez prideleného súpisného čísla. Predmetná garáž bola postavená bývalým riaditeľom školy v R. D., ktorú od roku XXXX užívajú žalovaní v 1/ a 2/ rade na základe ústnej zámennej zmluvy. Touto zmluvou žalovaní v 1/ a 2/ rade zamenili za garáž, ktorú vybudovali asi v roku XXXX na pozemku žalobcu s jeho súhlasom. 3. Ani jedna z garáži, ktoré boli predmetom výmeny nie sú zapísané v katastri nehnuteľností ako samostatné stavby s prideleným súpisným číslom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaní nadobudli právo na užívanie predmetnej garáže vydržaním, nakoľko boli splnené zákonné podmienky pre vydržanie, pokiaľ sa týka spôsobilého predmetu vydržania, požadovanej vydržacej doby, ako aj vstupu do oprávnenej držby. To, že v roku XXXX došlo k dohode medzi bývalým starostom a žalovanými o zámene garáží bolo preukázané výsluchmi žalovaného 1/, ale aj svedkov. Bolo preukázané, že bolo v záujme oboch strán z hľadiska polohy garáži, aby začali užívať tú garáž, ktorá je bližšie k bytu žalovaných, resp. obecnému úradu. Napriek skutočnosti, že táto zmluva nebola uzavretá v písomnej forme a nebola zapísaná v katastri nehnuteľnosti, vzhľadom na okolnosti vybudovania týchto garáží a to, že k nim neboli pridelené súpisné čísla možno priznať relevanciu takejto neformálnej dohode o zámene. Tento záver je podopretý aj judikatúrou vyšších súdnych autorít ako výnimočný prípad. Z týchto dôvodov bola zamietnutá žaloba o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti a bolo vyhovené protižalobe ohľadom určenia vzniku vecného bremena v prospech žalovaných v 1/ a 2/ rade. 4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článku 20 Ústavy Slovenskej republiky, § 3, § 123, § 124, § 126, § 135c, § 151n a § 151o Občianskeho zákonníka, § 137 a § 391 CSP. 5. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, a to pokiaľ sa týka konania o žalobe vo veci samej, ako aj vzájomnej žalobe. 6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie žalobcom s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP. Žalovaný namietol nesprávne právne posúdenie veci s poukazom na záväzný názor odvolacieho súdu, kedy mala byť otázka stavby na cudzom pozemku posúdená podľa § 135c Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie opomenul vyriešiť právne dôsledky existencie cudzej stavby na pozemku žalobcu, teda otázku akým spôsobom má byť vlastnícke právo žalobcu ďalej chránené a či má byť poskytnutá primeraná náhrada. Táto otázka zostala nevyriešená. Poukázal na to, že žalobca nemá inú reálnu možnosť ako sa domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva ako žalobou o vypratanie nehnuteľnosti a bol v dobrej viere, že stavba na jeho pozemku je v jeho vlastníctve. Záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaní vydržali právo zodpovedajúce vecnému bremenu nemôže viesť k tomu, aby boli oprávnení naďalej bezodplatne a neobmedzene užívať aj pozemok vo vlastníctve žalobcu. Takýto prístup je neprípustným rozšírením nad rámec jeho zákonného obsahu. Poukázal na to, že sa počas celého obdobia správal ako riadny vlastník, platil daň a nemôže byť sankcionovaný za to, že využil jediný právny prostriedok na dosiahnutie usporiadania vzťahu stavby na cudzom pozemku. Tento postup súdu nemožno považovať za spravodlivý. 7. Žalobca rovnako namietol odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k neúplnému posúdeniu predmetu konania, kedy súd zúžil predmet konania len na otázku preukazovania vecného bremena bez posudzovania právnych dôsledkov existencie stavby na cudzom pozemku. Namietaný nesprávny procesný postup súdu spočíva v absencii rozhodujúcich argumentov o tom ako náležite bol zistený skutkový stav a ktoré tvrdenia súd považoval za relevantné. Súd prvej inštancie nevysvetlil prečo nepovažoval za potrebné aplikovať § 135c Občianskeho zákonníka a s tým spojenú otázku primeranej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva. Z týchto dôvodov je napadnutý rozsudok vnútorne rozporný a nenapĺňa požiadavky kladené na odôvodňovanie súdnych rozhodnutí. Nevenoval dostatočnú pozornosť ani zásahu do vlastníckeho práva žalobcu čo je v rozpore s Listinou základných práv a slobôd. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že práva žalovaných užívať stavbu vyrieši v zmysle § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka vrátane rozhodnutia o primeranej náhrade. O trovách konania navrhol rozhodnúť tak, aby žalovaní v 1/ a 2/ rade, ako aj žalobca náhradu trov konania o žalobe, ako aj trov konania o vzájomnej žalobe niesli v podiele 50 % ku 50%. 8. Žalovaní v 1/ a 2/ rade vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedli, že rozsudok súdu prvej inštancie je zákonný a správny. Súd prvej inštancie po zrušení veci odvolacím súdom doplnil dokazovanie výsluchom svedkov. Žalobca nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie a nezaoberal sa ani právnou otázkou, na ktorú upriamil pozornosť odvolací súd. Súd prvej inštancie sa dôsledne riadil pokynmi odvolacieho súdu. Poukázal na to, že nie je pravdou, že žalobca platil daň z predmetného pozemku, nakoľko podľa zákona o miestnych daniach sú od dane oslobodené pozemky vo vlastníctve obce, ktorá je správcom dane. Súd prvej inštancie konal o žalobe, ktorú podal žalobca, pričom tento trval na podanej žalobe napriek rozhodnutiu odvolacieho súdu a otázku náhrady za obmedzenie jeho vlastníckeho práva otvoril až v rámci odvolacieho konania. Ide o novotu v odvolacom konaní, na ktorú odvolací súd nemôže prihliadnuť. Vzhľadom však na charakter veci a na charakter vzájomnej žaloby súd prvej inštancie ani nemohol rozhodovať o odstránení predmetnej garáže, resp. o výške primeranej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva. Z týchto dôvodov je odvolanie žalobcu irelevantné. Pokiaľ sa týka návrhu na vykonanie dokazovania vo vzťahu k výške náhrady, táto žalobcovi nepatrí. Ako vyplynulo z výpovedí svedkov, ako aj štatutárneho zástupcu obce, od roku XXXX obe strany pokojne užívajú predmety zámennej zmluvy a majú z nich obe strany prospech. Priznanie prípadnej náhrady by bolo v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka. Navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu odvolacieho konania. 9. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že podanie žalovaných je vnútorne rozporné a právne neudržateľné. Poukázal na to, že podstatou sporu je ochrana výlučného vlastníctva obce, ktorá nemala dôvod pochybovať o tom, že stavba je v jeho vlastníctve, preto podala túto žalobu. Napriek tvrdeniam žalovaných o zámene garáži, tieto obe sa nachádzajú na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve obce a odmietnutie tejto argumentácie by znamenalo priznanie neprimeranej výhody. Žalobca sa domáha len svojich vlastníckych práv, ktoré sú dlhodobo porušované. Neprimeranú výhodu získali výlučne žalovaní, ktorí dlhodobo užívajú pozemok, ktorý im nepatrí, čím zasahujú do vlastníckeho práva obce. Žalobca sa domáha tejto ochrany nie majetkových benefitov. Uviedol, že nie je možné vytrhávať jednotlivé skutkové okolnosti z kontextu veci a posudzovať ich izolovane, pričom zopakoval skutočnosť, že súd nepostupoval v intenciách vzrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu. Uviedol, že ak skutkový stav zistený v konaní nasvedčuje existencii neoprávnenej stavby, súd nemôže túto skutočnosť ignorovať len preto, že žalobca ju v čase podania žaloby nepredpokladal. Za takejto situácie nie je v súlade s dobrými mravmi, kedy osoby svojvoľne zriaďujúce stavby na cudzích pozemkoch ich dlhodobo užívajú a následne sa domáhajú ochrany pred zákonným vlastníkom pozemku. 10. Ďalšie vyjadrenia sporových strán v odvolacom konaní predložené neboli. 11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. 13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05). 14. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). 15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 16. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.1 písm. b) CSP) odvolací súd uvádza, že dôvodnosť tejto námietky nebola zo spisu zistená. 17. Právo na spravodlivý proces je veľmi široko koncipovaný pojem, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť práva ako prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, ako aj ďalšie iné. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie zo strany súdu. O porušenie práva na spravodlivý proces zo strany súdu však ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Zo spisu odvolacím súdom nebolo zistené všeobecne namietané konanie súdu porušujúce práva odvolateľov na spravodlivý proces. 18. K námietke o nesprávnom právnom posúdení § 365 ods.1 písm. h) odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka nebola naplnená. 19. Rovnako namietaný odvolací dôvod, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.1 písm. d) CSP) odvolací súd zo spisu nezistil. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolateľ tento odvolací dôvod dôvodil tým, že súd prvej inštancie neuskutočnil úplné a účelné právne posúdenie predmetu konania uloženému odvolacím súdom. Toto tvrdenie nebolo preukázané. 20. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že iniciatíva zámeny garáži vzišla zo strany obce cestou jej vtedajšieho starostu, pričom pokiaľ súčasťou takéhoto návrhu nebol návrh na finančnú kompenzáciu za takýto úkon, nepochybne sa možno domnievať, že týmto riešením boli obe zmluvné strany spokojné a vyjadrovala ich skutočnú vôľu. Po uplynutí dlhého časového obdobia nemožno následne zo strany žalobcu sa domáhať a považovať bezplatné vecné bremeno za nespravodlivé. Je nutné vychádzať aj z reálií v čase zriadenia garáží, kedy nepochybne v čase postavenia garáže riaditeľom ZŠ, teda ešte pred rokom XXXX nebola vlastníckemu právu pripisovaná dôležitosť, ako je to v súčasnosti. Rozhodujúcou skutočnosťou pre otázku posúdenia vecného bremena bez primeranej náhrady je to, že v čase uskutočnenia zámeny oba zmluvné strany boli spokojné s týmto riešením a niet dôvodu, aby po uplynutí niekoľkých desaťročiach sa jedna zo zmluvných strán domáhala riešenia v zmysle platných predpisov občianskeho práva bez prihliadnutia na individuálne okolnosti veci. Tieto nepochybne svedčia o tom, že došlo k zámene garáži bez ďalších náležitostí, ktoré nebolo uskutočnené písomnou formou, preto je v súlade s princípom spravodlivého usporiadania veci akceptovať dôsledky tejto dohody stabilizáciou právneho vzťahu, a to deklaratórnym určením vzniku vecného bremena súdnou cestou. Pokiaľ obec pri udelení súhlasu žalovaným na výstavbu garáže na jej pozemku nepožadovala od týchto žiadnu finančnú náhradu či inú kompenzáciu a následne došlo k výmene tejto garáže s inou garážou postavenou obcou, nemožno na základe tejto skutočnosti zo strany obce požadovať ďalšiu finančnú kompenzáciu. V tejto súvislosti to, že obe garáže sú postavené na pozemku vlastnícky patriacemu obci nie je relevantnou skutočnosťou s prihliadnutím na okolnosti vzniku stavby. 21. Pokiaľ obec v zastúpení svojich štatutárnych orgánov dlhodobo nenamietala a akceptovala bezplatné využívanie garáže zo strany žalovaných v 1/ a 2/ rade, bol tým udelený konkludentný súhlas, ktorý zaväzuje obec aj naďalej. Obdobný záver vyplýva, napríklad aj z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci číslo 5627/22 - Dopravné rozvojové stredisko ČR proti Českej republike, ktorý sa zaoberá otázkou časového aspektu, rozsahu užívania veci ako aj konkludentným súhlasom vlastníka. Aj v tejto veci ESLP uviedol, že nedošlo k obmedzeniu vlastníckeho práva sťažovateľa, pričom rámcovo túto situáciu možno porovnať aj s individuálnymi okolnosťami prejednávanej veci. V tejto veci bola odmietnutá ako zjavne neopodstatnená sťažnosť, kedy sťažovateľka namietala porušenie článku 1 protokolu 1 z dôvodu, že vnútroštátne orgány jej bez náhrady obmedzili výkon vlastníckeho práva k pozemku, ktorý získala vo verejnom verejnej dražbe, pričom cez neho vedie verejne prístupná účelová komunikácia, ktorú je povinná strpieť. Súd uviedol, že nebola porušená spravodlivá rovnováha, pokiaľ sťažovateľka kúpila pozemok, na ktorom už komunikácia slúžila svojmu účelu niekoľko desiatok rokov. Pred nadobudnutím pozemku mala preukázať osobitnú starostlivosť a zaobstarať si väčší okruh informácií o charaktere danej komunikácie. 22. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno spravodlivo žiadať od strán sporu, ktorá uzavrela právny úkon nie v predpísanej forme, aby po uplynutí dlhého časového obdobia niekoľkých desiatok rokov jedna strana ťažila na úkor druhej strany z tejto skutočnosti, ku ktorej obe strany prispeli minimálne rovnocenným dielom. Naviac v prejednávanej veci možno uzavrieť, že iniciátorom tejto zámeny bola obec, ktorá teda sa nemôže s úspechom v súčasnosti domáhať akýchkoľvek kompenzácii na základe tohto právneho úkonu. Takýto postup by bol v rozpore s princípmi spravodlivosti, ktorým je civilné sporové konanie ovládané. 23. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky, podľa ktorej sa súd prvej inštancie nevysporiadal s ust. § 135c Občianskeho zákonníka, táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Súd prvej inštancie vyriešil túto právnu otázku v súlade s ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, kedy usporiadal pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby tak, že zriadil vecné bremeno nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Pokiaľ § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka uvádza, že ide o zriadenie vecného bremena za náhradu, takouto náhradou v zmysle judikatúry súdov Slovenskej republiky nemusí byť finančná kompenzácia. 24. Pri posúdení tejto otázky možno primerane vychádzať aj z obdobnej právnej úpravy týkajúcej sa zrušenia vecného bremena pri zmene pomerov za náhradu, kedy jednoznačne súdna prax dospela k záveru, že takouto náhradou nie je len finančná náhrada. 25. R 65/1972 (s. 240, ods. 3): Primeraná náhrada podľa § 506 ods. 2 (teraz § 151p ods. 3 - pozn. autora) nemusí pozostávať z peňažného plnenia, ale z vytvorenia stavu, ktorý zabezpečí plnohodnotné uspokojenie potrieb žalovaného iným spôsobom, než je doterajší výkon oprávnení vyplývajúcich z vecného bremena. 26. Toto rozhodnutie Najvyššieho súdu možno primerane aplikovať aj na situáciu medzi stranami sporu s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, kedy obec uskutočnila zámennú zmluvu ohľadom stavieb bez toho, aby sa domáhala prípadnej ďalšej kompenzácie, čo odôvodňuje vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie o tom, že toto vecné bremeno je zriadené bezodplatne. Nepochybne na základe zámennej zmluvy bolo zabezpečené plnohodnotné uspokojenie potrieb oboch zmluvných strán. 27. Vo všeobecnosti je nevyhnutné konštatovať, že ust. § 135c OZ nie je konštruované iba na zabezpečenie ochrany vlastníckeho práva vlastníka pozemku, ale predstavuje nástroj spravodlivého vyriešenia vzťahov, ktoré vznikajú v dôsledku zriadenia stavby na cudzom pozemku, a to medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku. V súdnom konaní súd neprihliada výlučne na záujmy vlastníka pozemku, ale aj na záujmy vlastníka stavby (k tomu pozri aj rozsudok NS ČR 22 Cdo 1569/2008). Rozhodujúcou skutočnosťou pri posúdení otázky prípadnej náhrady bola skutočnosť, že stavba bola zriadená obcou a následne došlo k jej zámene so stavbou rovnakého charakteru, ktorú vybudovali žalovaní tiež na pozemkoch obce s jej súhlasom bez požadovania finančnej náhrady. 28. Pokiaľ sa týka námietky neprípustného rozšírenia oprávnení žalovaných vo vzťahu k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu v súvislosti s jeho vlastníctvom parcely, na ktorej je postavená garáž, uvádza odvolací súd, že z obsahu spisu vyplýva, že jedná sa o parcelu KN C č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2. Z uvedeného je zrejmé, že výmera parcely je v podstate zodpovedajúca výmere tam postavenej garáže, preto pokiaľ súd prvej inštancie určil, že žalovaní nadobudli vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z práva užívania stavby garáže postavenej na tejto parcele, nemôže ísť o neprimerane rozšírený zásah do vlastníckych práv žalobcu. Výmera parcely nedáva inú možnosť využívania tejto parcely len ako na zastavanú plochu pre užívanie na nej postavenej garáže. Reálne teda vlastnícke právo vo vzťahu k užívaniu tejto parcely je zúžené na užívanie garáže, čo vyplýva aj z druhu užívania pozemku v katastri nehnuteľností, preto súd tieto námietky ohľadom toho, že žalobca znáša negatívne dôsledky napriek tomu, že sa správal ako riadny vlastník považoval za nedôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že tento stav tu medzi stranami sporu trval bezproblémovo od zámeny garáži od roku XXXX, preto nemôžu byť dôvodné námietky, že žalobca sa správal ako riadny vlastník. Súd prvej inštancie správne právne posúdil túto otázku, pričom vychádzal z rozhodnutí obce v predošlom období. To, že obec neeviduje svoje rozhodnutia za predošlé obdobie, nemôže zaťažovať žalovaných v 1/ a 2/ rade. 29. Nemožno sa stotožniť ani s odvolacím argumentom nesprávneho právneho posúdenia, nakoľko z merita veci vyplýva, že pokiaľ je posudzovaná vzájomná žaloba, ktorou sa domáhajú žalovaní určenia, že im vzniklo právo vecného bremena užívania určitého pozemku, logicky tieto závery platia aj pre žalobu o odstránenie stavby z tohoto pozemku. Z uvedeného dôvodu nie je nutné sa formálne venovať aj ust. § 135c detailne, pokiaľ tu súd deklaruje vznik vecného bremena. Je logické, ak súd deklaroval vznik vecného bremena, tým zároveň posúdil aj otázku stavby na cudzom pozemku v zmysle ust. § 135c ods. 3 OZ. 30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods.1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešným žalovaným bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu, a to pokiaľ sa týka žaloby vo veci samej, ako aj vzájomnej žaloby. 31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).