{"guid": "038e48ce-b62c-4916-8883-b9a4aed5fd83:6888df63-8311-409f-9e4e-5bb493038e77", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8524200098.2", "spisova_znacka": "13Co/9/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/9/2026 z 5. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 5. mája 2026, sp. zn. 13Co/9/2026, ECLI:SK:KSPO:2026:8524200098.2", "identifikacne_cislo": "8524200098", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Martin Baran", "sudca_id": 201, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-baran-201", "datum_vydania": "2026-05-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6888df63-8311-409f-9e4e-5bb493038e77", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8524200098.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2026:8524200098.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2026:8524200098.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n13Co/9/2026\n8524200098\n05. 05. 2026\nJUDr. Martin Baran\nECLI:SK:KSPO:2026:8524200098.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu\nJUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu: Obec Šarišské Jastrabie, Šarišské\nJastrabie 257, 065 48 Šarišské Jastrabie, IČO: 00 330 213, právne zast. doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD.\n& Associates, s.r.o., Hlavná 111/25, 040 01 Košice, IČO: 52 651 258 proti žalovaným: 1/ E. G., nar.\nXX.XX.XXXX, XXX XX R. D. XXX, občan J., 2/ D. G., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX R. D. XXX, občan J.,\nžalovaní v 1. a 2. rade právne zast. JUDr. Marián Geleneky, advokát so sídlom Garbiarska 20, 064 01\nStará Ľubovňa, IČO: 42 027 942, o vypratanie nehnuteľnosti a o vzájomnej žalobe žalovaných v 1. a 2.\nrade, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 5C/5/2024 - 191 zo dňa\n26.11.2025, takto jednohlasne\nrozhodol:\nI. Potvrdzuje rozsudok.\nII. Žalovaní v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu\n100 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v konaní o vypratanie nehnuteľnosti a o vzájomnej žalobe\nžalovaných o určenie nadobudnutia vecného bremena rozhodol takto:\n„I. Žalobu z a m i e t a .\nII. Súd\nu r č u j e,\nže žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli vydržaním právo zodpovedajúce\nvecnému bremenu, ktoré pozostáva z práva užívania stavby bez súpisného čísla - garáže, ktorá je\npostavená na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. XXX, zastavaná plocha\na nádvorie o výmere XX m2, vedenej na LV č. XXXX Okresným úradom J. Q., katastrálny odbor, pre\nkatastrálne územie R. D., obec R. D., okres J. Q., spočívajúce v povinnosti žalobcu strpieť užívanie\npredmetnej stavby bez súpisného čísla - garáže, ktorá je postavená na parcele registra „C“ evidovanej\nna katastrálnej mape pod parc. č. XXX, zapísanej na LV č. XXXX žalovanými v 1. a 2. rade. Vecné\nbremeno je zriadené bezodplatne.\nIII. Žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o žalobe, ako aj trovy\nkonania o vzájomnej žalobe žalovaných v 1. a 2. rade v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov\nkonania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“\n2. Súd prvej inštancie na základe skutkového dokazovania mal za preukázané, že žalobca je výlučným\nvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v obci R. D., na ktorom je postavená garáž bez\nprideleného súpisného čísla. Predmetná garáž bola postavená bývalým riaditeľom školy v R. D., ktorú od\nroku XXXX užívajú žalovaní v 1/ a 2/ rade na základe ústnej zámennej zmluvy. Touto zmluvou žalovaní v\n1/ a 2/ rade zamenili za garáž, ktorú vybudovali asi v roku XXXX na pozemku žalobcu s jeho súhlasom.\n\n3. Ani jedna z garáži, ktoré boli predmetom výmeny nie sú zapísané v katastri nehnuteľností ako\nsamostatné stavby s prideleným súpisným číslom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaní\nnadobudli právo na užívanie predmetnej garáže vydržaním, nakoľko boli splnené zákonné podmienky\npre vydržanie, pokiaľ sa týka spôsobilého predmetu vydržania, požadovanej vydržacej doby, ako aj\nvstupu do oprávnenej držby. To, že v roku XXXX došlo k dohode medzi bývalým starostom a žalovanými\no zámene garáží bolo preukázané výsluchmi žalovaného 1/, ale aj svedkov. Bolo preukázané, že bolo\nv záujme oboch strán z hľadiska polohy garáži, aby začali užívať tú garáž, ktorá je bližšie k bytu\nžalovaných, resp. obecnému úradu. Napriek skutočnosti, že táto zmluva nebola uzavretá v písomnej\nforme a nebola zapísaná v katastri nehnuteľnosti, vzhľadom na okolnosti vybudovania týchto garáží a to,\nže k nim neboli pridelené súpisné čísla možno priznať relevanciu takejto neformálnej dohode o zámene.\nTento záver je podopretý aj judikatúrou vyšších súdnych autorít ako výnimočný prípad. Z týchto dôvodov\nbola zamietnutá žaloba o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti a bolo vyhovené protižalobe ohľadom\nurčenia vzniku vecného bremena v prospech žalovaných v 1/ a 2/ rade.\n4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd, článku 20 Ústavy Slovenskej republiky, § 3, § 123, § 124,\n§ 126, § 135c, § 151n a § 151o Občianskeho zákonníka, § 137 a § 391 CSP.\n5. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, a to pokiaľ\nsa týka konania o žalobe vo veci samej, ako aj vzájomnej žalobe.\n6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie žalobcom s poukazom na ust. § 365\nods. 1 písm. b), d), h) CSP. Žalovaný namietol nesprávne právne posúdenie veci s poukazom na\nzáväzný názor odvolacieho súdu, kedy mala byť otázka stavby na cudzom pozemku posúdená podľa\n§ 135c Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie opomenul vyriešiť právne dôsledky existencie\ncudzej stavby na pozemku žalobcu, teda otázku akým spôsobom má byť vlastnícke právo žalobcu ďalej\nchránené a či má byť poskytnutá primeraná náhrada. Táto otázka zostala nevyriešená. Poukázal na to,\nže žalobca nemá inú reálnu možnosť ako sa domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva ako žalobou\no vypratanie nehnuteľnosti a bol v dobrej viere, že stavba na jeho pozemku je v jeho vlastníctve. Záver\nsúdu prvej inštancie o tom, že žalovaní vydržali právo zodpovedajúce vecnému bremenu nemôže viesť k\ntomu, aby boli oprávnení naďalej bezodplatne a neobmedzene užívať aj pozemok vo vlastníctve žalobcu.\nTakýto prístup je neprípustným rozšírením nad rámec jeho zákonného obsahu. Poukázal na to, že sa\npočas celého obdobia správal ako riadny vlastník, platil daň a nemôže byť sankcionovaný za to, že\nvyužil jediný právny prostriedok na dosiahnutie usporiadania vzťahu stavby na cudzom pozemku. Tento\npostup súdu nemožno považovať za spravodlivý.\n7. Žalobca rovnako namietol odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k neúplnému\nposúdeniu predmetu konania, kedy súd zúžil predmet konania len na otázku preukazovania vecného\nbremena bez posudzovania právnych dôsledkov existencie stavby na cudzom pozemku. Namietaný\nnesprávny procesný postup súdu spočíva v absencii rozhodujúcich argumentov o tom ako náležite bol\nzistený skutkový stav a ktoré tvrdenia súd považoval za relevantné. Súd prvej inštancie nevysvetlil\nprečo nepovažoval za potrebné aplikovať § 135c Občianskeho zákonníka a s tým spojenú otázku\nprimeranej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva. Z týchto dôvodov je napadnutý rozsudok\nvnútorne rozporný a nenapĺňa požiadavky kladené na odôvodňovanie súdnych rozhodnutí. Nevenoval\ndostatočnú pozornosť ani zásahu do vlastníckeho práva žalobcu čo je v rozpore s Listinou základných\npráv a slobôd. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že práva žalovaných užívať\nstavbu vyrieši v zmysle § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka vrátane rozhodnutia o primeranej náhrade.\nO trovách konania navrhol rozhodnúť tak, aby žalovaní v 1/ a 2/ rade, ako aj žalobca náhradu trov\nkonania o žalobe, ako aj trov konania o vzájomnej žalobe niesli v podiele 50 % ku 50%.\n8. Žalovaní v 1/ a 2/ rade vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedli, že rozsudok\nsúdu prvej inštancie je zákonný a správny. Súd prvej inštancie po zrušení veci odvolacím súdom doplnil\ndokazovanie výsluchom svedkov. Žalobca nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie a nezaoberal sa\nani právnou otázkou, na ktorú upriamil pozornosť odvolací súd. Súd prvej inštancie sa dôsledne riadil\npokynmi odvolacieho súdu. Poukázal na to, že nie je pravdou, že žalobca platil daň z predmetného\npozemku, nakoľko podľa zákona o miestnych daniach sú od dane oslobodené pozemky vo vlastníctve\nobce, ktorá je správcom dane. Súd prvej inštancie konal o žalobe, ktorú podal žalobca, pričom tento\n\ntrval na podanej žalobe napriek rozhodnutiu odvolacieho súdu a otázku náhrady za obmedzenie jeho\nvlastníckeho práva otvoril až v rámci odvolacieho konania. Ide o novotu v odvolacom konaní, na ktorú\nodvolací súd nemôže prihliadnuť. Vzhľadom však na charakter veci a na charakter vzájomnej žaloby\nsúd prvej inštancie ani nemohol rozhodovať o odstránení predmetnej garáže, resp. o výške primeranej\nnáhrady za obmedzenie vlastníckeho práva. Z týchto dôvodov je odvolanie žalobcu irelevantné. Pokiaľ\nsa týka návrhu na vykonanie dokazovania vo vzťahu k výške náhrady, táto žalobcovi nepatrí. Ako\nvyplynulo z výpovedí svedkov, ako aj štatutárneho zástupcu obce, od roku XXXX obe strany pokojne\nužívajú predmety zámennej zmluvy a majú z nich obe strany prospech. Priznanie prípadnej náhrady by\nbolo v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka. Navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu\nodvolacieho konania.\n9. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že podanie žalovaných je vnútorne\nrozporné a právne neudržateľné. Poukázal na to, že podstatou sporu je ochrana výlučného vlastníctva\nobce, ktorá nemala dôvod pochybovať o tom, že stavba je v jeho vlastníctve, preto podala túto\nžalobu. Napriek tvrdeniam žalovaných o zámene garáži, tieto obe sa nachádzajú na pozemkoch vo\nvýlučnom vlastníctve obce a odmietnutie tejto argumentácie by znamenalo priznanie neprimeranej\nvýhody. Žalobca sa domáha len svojich vlastníckych práv, ktoré sú dlhodobo porušované. Neprimeranú\nvýhodu získali výlučne žalovaní, ktorí dlhodobo užívajú pozemok, ktorý im nepatrí, čím zasahujú do\nvlastníckeho práva obce. Žalobca sa domáha tejto ochrany nie majetkových benefitov. Uviedol, že\nnie je možné vytrhávať jednotlivé skutkové okolnosti z kontextu veci a posudzovať ich izolovane,\npričom zopakoval skutočnosť, že súd nepostupoval v intenciách vzrušujúceho uznesenia odvolacieho\nsúdu. Uviedol, že ak skutkový stav zistený v konaní nasvedčuje existencii neoprávnenej stavby, súd\nnemôže túto skutočnosť ignorovať len preto, že žalobca ju v čase podania žaloby nepredpokladal. Za\ntakejto situácie nie je v súlade s dobrými mravmi, kedy osoby svojvoľne zriaďujúce stavby na cudzích\npozemkoch ich dlhodobo užívajú a následne sa domáhajú ochrany pred zákonným vlastníkom pozemku.\n10. Ďalšie vyjadrenia sporových strán v odvolacom konaní predložené neboli.\n11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona\nč. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a\n2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu\npredchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§\n385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského\nsúdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie\nje dôvodné.\n12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v\nktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie\nodvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal\nsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a\npovinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.\n13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte\ns namietaným nesprávnym právnym posúdením to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav\nsprávne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko\ns prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo\nargument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o\nodvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).\n14. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal\nsprávny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych\nzisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom\nprvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).\n15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku\nktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že\npremisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,\nale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú\nv súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,\n\npokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n16. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.1 písm. b) CSP) odvolací súd\nuvádza, že dôvodnosť tejto námietky nebola zo spisu zistená.\n17. Právo na spravodlivý proces je veľmi široko koncipovaný pojem, pričom medzi jeho zložky možno\nzaradiť práva ako prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo\nna prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo navrhovať\ndôkazy a vyjadrovať sa k nim, ako aj ďalšie iné. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva strany\nsporu postupom súdu predstavuje pochybenie zo strany súdu. O porušenie práva na spravodlivý proces\nzo strany súdu však ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv\nstrany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí ako\nnespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Zo spisu\nodvolacím súdom nebolo zistené všeobecne namietané konanie súdu porušujúce práva odvolateľov na\nspravodlivý proces.\n18. K námietke o nesprávnom právnom posúdení § 365 ods.1 písm. h) odvolací súd poznamenáva,\nže právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je\nomyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny\npredpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.\n7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka nebola naplnená.\n19. Rovnako namietaný odvolací dôvod, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.1 písm. d) CSP) odvolací súd zo spisu nezistil. Tento odvolací\ndôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod\nostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci. Odvolateľ tento odvolací dôvod dôvodil tým, že súd prvej inštancie neuskutočnil úplné a účelné\nprávne posúdenie predmetu konania uloženému odvolacím súdom. Toto tvrdenie nebolo preukázané.\n20. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že iniciatíva zámeny garáži vzišla zo strany\nobce cestou jej vtedajšieho starostu, pričom pokiaľ súčasťou takéhoto návrhu nebol návrh na finančnú\nkompenzáciu za takýto úkon, nepochybne sa možno domnievať, že týmto riešením boli obe zmluvné\nstrany spokojné a vyjadrovala ich skutočnú vôľu. Po uplynutí dlhého časového obdobia nemožno\nnásledne zo strany žalobcu sa domáhať a považovať bezplatné vecné bremeno za nespravodlivé.\nJe nutné vychádzať aj z reálií v čase zriadenia garáží, kedy nepochybne v čase postavenia garáže\nriaditeľom ZŠ, teda ešte pred rokom XXXX nebola vlastníckemu právu pripisovaná dôležitosť, ako je\nto v súčasnosti. Rozhodujúcou skutočnosťou pre otázku posúdenia vecného bremena bez primeranej\nnáhrady je to, že v čase uskutočnenia zámeny oba zmluvné strany boli spokojné s týmto riešením a\nniet dôvodu, aby po uplynutí niekoľkých desaťročiach sa jedna zo zmluvných strán domáhala riešenia\nv zmysle platných predpisov občianskeho práva bez prihliadnutia na individuálne okolnosti veci. Tieto\nnepochybne svedčia o tom, že došlo k zámene garáži bez ďalších náležitostí, ktoré nebolo uskutočnené\npísomnou formou, preto je v súlade s princípom spravodlivého usporiadania veci akceptovať dôsledky\ntejto dohody stabilizáciou právneho vzťahu, a to deklaratórnym určením vzniku vecného bremena\nsúdnou cestou. Pokiaľ obec pri udelení súhlasu žalovaným na výstavbu garáže na jej pozemku\nnepožadovala od týchto žiadnu finančnú náhradu či inú kompenzáciu a následne došlo k výmene\ntejto garáže s inou garážou postavenou obcou, nemožno na základe tejto skutočnosti zo strany obce\npožadovať ďalšiu finančnú kompenzáciu. V tejto súvislosti to, že obe garáže sú postavené na pozemku\nvlastnícky patriacemu obci nie je relevantnou skutočnosťou s prihliadnutím na okolnosti vzniku stavby.\n21. Pokiaľ obec v zastúpení svojich štatutárnych orgánov dlhodobo nenamietala a akceptovala bezplatné\nvyužívanie garáže zo strany žalovaných v 1/ a 2/ rade, bol tým udelený konkludentný súhlas, ktorý\nzaväzuje obec aj naďalej. Obdobný záver vyplýva, napríklad aj z rozhodnutia Európskeho súdu pre\nľudské práva vo veci číslo 5627/22 - Dopravné rozvojové stredisko ČR proti Českej republike, ktorý sa\nzaoberá otázkou časového aspektu, rozsahu užívania veci ako aj konkludentným súhlasom vlastníka.\nAj v tejto veci ESLP uviedol, že nedošlo k obmedzeniu vlastníckeho práva sťažovateľa, pričom rámcovo\n\ntúto situáciu možno porovnať aj s individuálnymi okolnosťami prejednávanej veci. V tejto veci bola\nodmietnutá ako zjavne neopodstatnená sťažnosť, kedy sťažovateľka namietala porušenie článku 1\nprotokolu 1 z dôvodu, že vnútroštátne orgány jej bez náhrady obmedzili výkon vlastníckeho práva\nk pozemku, ktorý získala vo verejnom verejnej dražbe, pričom cez neho vedie verejne prístupná\núčelová komunikácia, ktorú je povinná strpieť. Súd uviedol, že nebola porušená spravodlivá rovnováha,\npokiaľ sťažovateľka kúpila pozemok, na ktorom už komunikácia slúžila svojmu účelu niekoľko desiatok\nrokov. Pred nadobudnutím pozemku mala preukázať osobitnú starostlivosť a zaobstarať si väčší okruh\ninformácií o charaktere danej komunikácie.\n22. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno spravodlivo žiadať od strán sporu, ktorá uzavrela právny\núkon nie v predpísanej forme, aby po uplynutí dlhého časového obdobia niekoľkých desiatok rokov\njedna strana ťažila na úkor druhej strany z tejto skutočnosti, ku ktorej obe strany prispeli minimálne\nrovnocenným dielom. Naviac v prejednávanej veci možno uzavrieť, že iniciátorom tejto zámeny bola\nobec, ktorá teda sa nemôže s úspechom v súčasnosti domáhať akýchkoľvek kompenzácii na základe\ntohto právneho úkonu. Takýto postup by bol v rozpore s princípmi spravodlivosti, ktorým je civilné sporové\nkonanie ovládané.\n23. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky, podľa ktorej sa súd prvej inštancie nevysporiadal s ust. § 135c\nObčianskeho zákonníka, táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Súd prvej inštancie vyriešil túto právnu\notázku v súlade s ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, kedy usporiadal pomery medzi vlastníkom\npozemku a vlastníkom stavby tak, že zriadil vecné bremeno nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva\nk stavbe. Pokiaľ § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka uvádza, že ide o zriadenie vecného bremena\nza náhradu, takouto náhradou v zmysle judikatúry súdov Slovenskej republiky nemusí byť finančná\nkompenzácia.\n24. Pri posúdení tejto otázky možno primerane vychádzať aj z obdobnej právnej úpravy týkajúcej sa\nzrušenia vecného bremena pri zmene pomerov za náhradu, kedy jednoznačne súdna prax dospela k\nzáveru, že takouto náhradou nie je len finančná náhrada.\n25. R 65/1972 (s. 240, ods. 3): Primeraná náhrada podľa § 506 ods. 2 (teraz § 151p ods. 3 - pozn.\nautora) nemusí pozostávať z peňažného plnenia, ale z vytvorenia stavu, ktorý zabezpečí plnohodnotné\nuspokojenie potrieb žalovaného iným spôsobom, než je doterajší výkon oprávnení vyplývajúcich z\nvecného bremena.\n26. Toto rozhodnutie Najvyššieho súdu možno primerane aplikovať aj na situáciu medzi stranami sporu\ns poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, kedy obec uskutočnila zámennú zmluvu ohľadom stavieb\nbez toho, aby sa domáhala prípadnej ďalšej kompenzácie, čo odôvodňuje vecne správne rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie o tom, že toto vecné bremeno je zriadené bezodplatne. Nepochybne na základe\nzámennej zmluvy bolo zabezpečené plnohodnotné uspokojenie potrieb oboch zmluvných strán.\n27. Vo všeobecnosti je nevyhnutné konštatovať, že ust. § 135c OZ nie je konštruované iba na\nzabezpečenie ochrany vlastníckeho práva vlastníka pozemku, ale predstavuje nástroj spravodlivého\nvyriešenia vzťahov, ktoré vznikajú v dôsledku zriadenia stavby na cudzom pozemku, a to medzi\nvlastníkom stavby a vlastníkom pozemku. V súdnom konaní súd neprihliada výlučne na záujmy vlastníka\npozemku, ale aj na záujmy vlastníka stavby (k tomu pozri aj rozsudok NS ČR 22 Cdo 1569/2008).\nRozhodujúcou skutočnosťou pri posúdení otázky prípadnej náhrady bola skutočnosť, že stavba bola\nzriadená obcou a následne došlo k jej zámene so stavbou rovnakého charakteru, ktorú vybudovali\nžalovaní tiež na pozemkoch obce s jej súhlasom bez požadovania finančnej náhrady.\n28. Pokiaľ sa týka námietky neprípustného rozšírenia oprávnení žalovaných vo vzťahu k zásahu do\nvlastníckeho práva žalobcu v súvislosti s jeho vlastníctvom parcely, na ktorej je postavená garáž, uvádza\nodvolací súd, že z obsahu spisu vyplýva, že jedná sa o parcelu KN C č. XXX - zastavaná plocha a\nnádvorie o výmere XX m2. Z uvedeného je zrejmé, že výmera parcely je v podstate zodpovedajúca\nvýmere tam postavenej garáže, preto pokiaľ súd prvej inštancie určil, že žalovaní nadobudli vydržaním\nprávo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z práva užívania stavby garáže postavenej na\ntejto parcele, nemôže ísť o neprimerane rozšírený zásah do vlastníckych práv žalobcu. Výmera parcely\nnedáva inú možnosť využívania tejto parcely len ako na zastavanú plochu pre užívanie na nej postavenej\ngaráže. Reálne teda vlastnícke právo vo vzťahu k užívaniu tejto parcely je zúžené na užívanie garáže,\n\nčo vyplýva aj z druhu užívania pozemku v katastri nehnuteľností, preto súd tieto námietky ohľadom\ntoho, že žalobca znáša negatívne dôsledky napriek tomu, že sa správal ako riadny vlastník považoval\nza nedôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že tento stav tu medzi stranami sporu trval bezproblémovo od\nzámeny garáži od roku XXXX, preto nemôžu byť dôvodné námietky, že žalobca sa správal ako riadny\nvlastník. Súd prvej inštancie správne právne posúdil túto otázku, pričom vychádzal z rozhodnutí obce\nv predošlom období. To, že obec neeviduje svoje rozhodnutia za predošlé obdobie, nemôže zaťažovať\nžalovaných v 1/ a 2/ rade.\n29. Nemožno sa stotožniť ani s odvolacím argumentom nesprávneho právneho posúdenia, nakoľko z\nmerita veci vyplýva, že pokiaľ je posudzovaná vzájomná žaloba, ktorou sa domáhajú žalovaní určenia,\nže im vzniklo právo vecného bremena užívania určitého pozemku, logicky tieto závery platia aj pre žalobu\no odstránenie stavby z tohoto pozemku. Z uvedeného dôvodu nie je nutné sa formálne venovať aj ust.\n§ 135c detailne, pokiaľ tu súd deklaruje vznik vecného bremena. Je logické, ak súd deklaroval vznik\nvecného bremena, tým zároveň posúdil aj otázku stavby na cudzom pozemku v zmysle ust. § 135c ods.\n3 OZ.\n30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.\n§ 396 ods.1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešným žalovaným bol priznaný nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu, a to pokiaľ sa týka žaloby\nvo veci samej, ako aj vzájomnej žaloby.\n31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\n\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/5/2024", "guid": "8e4bfb17-1268-4d3d-9af7-a0d015aad3e0:f7ac1dd5-c84c-4a9b-b1bc-4e0678428ab1", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}], "citovane_v": []}