{"guid": "f06dd382-dcee-4488-b93a-d2c920c2dccf:c0f105ae-3f09-4656-a7bc-74b67071d386", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8317210277.4", "spisova_znacka": "20CoCsp/19/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20CoCsp/19/2025 z 23. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 23. apríla 2026, sp. zn. 20CoCsp/19/2025, ECLI:SK:KSPO:2026:8317210277.4", "identifikacne_cislo": "8317210277", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr Michal Boroň", "sudca_id": 76, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michal-boron-76", "datum_vydania": "2026-04-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/549", "nazov": "zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/549", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/549-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527", "nazov": "zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/527-2002"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c0f105ae-3f09-4656-a7bc-74b67071d386", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8317210277.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2026:8317210277.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2026:8317210277.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n20CoCsp/19/2025\n8317210277\n23. 04. 2026\nJUDr. Michal Boroň\nECLI:SK:KSPO:2026:8317210277.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu\nJUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Jany Jančíkovej v spore žalobcov: 1) A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D.\nXXXX/X, E., 2) A. A. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XXXX/X, E., obaja zastúpení JUDr. Janou Šepeľovou,\nadvokátkou, so sídlom Námestie Slobody 13/25, 066 01 Humenné, proti žalovaným: 1) Slovenská\nsporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpeného: Advokátska\nkancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, Košice - mestská časť Staré Mesto,\nIČO: 36 863 017, 2) DRAŽOBNÍK, s.r.o., so sídlom Národná trieda 246/10, 040 01 Košice - mestská časť\nSever, IČO: 36 764 281, 3) Profi-reality SK, s.r.o., so sídlom Gen. Petrova 2200/10, 071 01 Michalovce,\nIČO: 48 232 858, zastúpeným JUDr. Jánom Mikuľakom, advokátom, so sídlom Františkánska 5, 040 01\nKošice, v konaní o určenie neplatnosti záložnej zmluvy a neplatnosti dražby, odvolaní žalobcov v 1. a 2.\nrade proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 10Csp/227/2017-341 zo dňa 11.11.2021, takto\nrozhodol:\nI. Mení sa rozsudok súdu prvej inštancie tak, že dražba konaná dňa 27.11.2017 v F. G. H. I. X v\nKonferenčnej miestnosti v suteréne E. B., predmetom ktorej bola dražba nehnuteľností nachádzajúcich\nsa v obci E., okres E., kat. úz. E., zapísané na LV č. XXXX, ako byt č. XX na XX. poschodí bytového domu\n- bytovka so súpisným číslom XXXX, vchod X, ulica D. v E., postavený na parcelách číslo XXXX, XXXX,\npodiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu: 75/6266, spoluvlastnícky\npodiel o veľkosti 75/6266 k pozemkom evidovaným ako parcely registra „J.“, parcelné číslo XXXXXXXXXXXXX plochy a nádvoria o výmere 373 m2, parcelné číslo XXXX- zastavané plochy a nádvoria\no výmere 332 m2, je neplatná.\nII. Žalobcom v 1. a 2. rade sa voči žalovaným v 1. až 3. rade priznáva nárok na náhradu trov\nprvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie\nsamostatným uznesením.\nIII.\n\nStranám sporu sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n\nI.\nKonanie pred súdom prvej inštancie\n1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol\nnasledovne:\n,,Žalobu o určenie neplatnosti dražby zamieta.\nŽalovaným v 1., 2. a 3. rade priznáva vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania v\nrozsahu 100% s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto\nrozsudku.“\n\n2. Aplikoval ust. § 151a a § 151j zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej v texte ako ,,Občiansky\nzákonník“ alebo ,,OZ“), § 11 ods. 1, § 12 ods. 1 až 6, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 21 ods. 2 zákona č.\n527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona NR SR č. 323/1992 Zbierky o notároch\na notárskej činnosti (ďalej len ,,zákon o dobrovoľných dražbách“).\n3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že po doplnení dokazovania mal\nza preukázané, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť ani z pohľadu skúmania proporcionality a\nprimeranosti dražby. Zobral pritom do úvahy závery uznesenia pléna PL ÚS 23/2014, podľa ktorého\nintenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala\nbyť vo výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň skutočnosti sa najviac približujúcej cene tohto\npredmetu vlastníctva. Záujem záložného veriteľa na speňažovaní majetku dlžníka v procese, ktorý sa\nneuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná súdna kontrola a to\nobzvlášť vtedy, ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec plniaca významné sociálne potreby dlžníka,\nvšak nemôže byť nadradený záujmu dlžníka vo väčšej miere ako to je v prípade právnej úpravy exekúcie.\nV zmysle intencií zrušujúceho rozsudku krajského súdu súd prvej inštancie skúmal, či sa veriteľ mohol\ndomáhať vykonania iného, primeranejšieho spôsobu výkonu záložného práva a či predaju bytu žalobcov\nnemohlo predchádzať povolenie splátok v základnom konaní, ktorého sa žalobcovia domáhali.\n4. Z časového prehľadu jednotlivých úkonov týkajúcich sa posudzovania neplatnosti dražby pre súd\nprvej inštancie vyplynulo, že konaniu samotnej dražby predchádzalo vyhlásenie mimoriadnej splatnosti\ncelého dlhu, oznámenie o začatí výkonu záložného práva a samozrejme ohodnotenie bytu. Keďže\nvýkon záložného práva predajom nehnuteľnosti bol nariadený pre sumu 43.254,71 eura a byt bol\nohodnotený na sumu 41.359,42 eura, už z toho mal súd prvej inštancie zrejmé, že nedošlo porušeniu\nzásady primeranosti vo výške dlhu a cene nehnuteľnosti, o ktorú mali žalobcovia prísť. Výsledkom\npredaja nehnuteľnosti bola suma 37.300 eur, ktorú nepovažoval za takú, aby bola v hrubom nepomere\nk výške dlhu. Teda aj v zmysle intencií uznesenia PL ÚS 23/2014 súd prvej inštancie konštatoval, že\nintenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva nie je vo\nvýraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene tohto predmetu\nvlastníctva. Hodnota bytu bola určená znaleckým posudkom (druhým v poradí) na sumu 41.359,42\neura a byt bol predaný za 37.300,- eur. Vzhľadom na výšku dlhu 43.254,71 eura súd prvej inštancie\nkonštatoval, že záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou predajom bytu,\nktorého hodnota bola primeraná vo vzťahu k výške dlhu.\n5. Pokiaľ ide o skúmanie sociálneho aspektu vo vzťahu k žalobcom s prihliadnutím na skutočnosť, že\nnehnuteľnosť, ktorá bola predmetom dražby je ich jediným obydlím, súd prvej inštancie konštatoval,\nže ani tu nedošlo k porušeniu žiadnych právnych noriem. Súd prvej inštancie prihliadol na skutočnosť,\nže žalobcovia uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere nie za tým účelom, aby si zabezpečili bývanie,\nale na prekrytie a splatenie iných úveroch, jeden v Slovenskej sporiteľni a druhý v Poštovej banke.\nZistil, že poskytnutý úver mal byť splácaný v splátkach po 274,63 eura mesačne za situácie, keď\nobidvaja manželia pracovali. V čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bol žalobca v druhom\nrade už nezamestnaný, vedený ako uchádzač o zamestnanie a v roku 2017 bol čistý mesačný príjem\nžalobkyne v prvom rade vo výške 755,- eur mesačne. Z toho platila poplatky spojené s bývaním vo\nvýške zhruba 150,- eur mesačne, teda po odrátaní týchto výdavkov zostávala žalobkyni v 1. rade\nsuma zhruba 600,- eur mesačne a preto považoval za nereálne, aby mohla zaplatiť splátku vo výške\n300,- až 350,- eur mesačne tak, ako to žiadala žiadosťou o splátkový kalendár z 26.10.2017. Po\nzaplatení splátky vo výške 350,- eur mesačne by jej zostal príjem len 250,- eur mesačne, pričom sama\nuviedla, že v tom čase bol manžel nezamestnaný a syn študoval na vysokej škole. To bolo aj dôvodom,\nprečo žalobcovia prestali uhrádzať jednotlivé splátky. Považoval za nereálne, aby niekto z najbližších\npríbuzných žalobcov im mohol poskytnúť finančné prostriedky na zaplatenie celého dlhu, ktorý bol po\nzosplatnení vyšší než 43.000,- eur. Ak by súd aj pripustil možnosť, že žalovaný v prvom rade mal\npodať najprv žalobu a domáhať sa zaplatenia zvyšku úveru voči žalobcom v základnom konaní, bolo\npreukázané, že žalobcovia nedisponovali takým množstvom finančných prostriedkov, aby svoj dlh mohli\nuhradiť naraz.\n6. V konaní mal súd prvej inštancie preukázané, že voči žalobcom sa vedú viaceré exekučné konania\nvo vzťahu k oprávneným, ktorými sú nebankové spoločnosti poskytujúce úvery, napríklad EOS KSI\nSlovensko a Intrum Slovakia s.r.o. a teda ja v prípadnom exekučnom konaní by žalobca v prvom rade\n\nbol len jedným z viacerých oprávnených, pričom celková suma uplatnených pohľadávok by bola taká\nvysoká, že by opodstatňovala súdneho exekútora viesť exekúciu predajom nehnuteľnosti.\n7. Za nezanedbateľnú skutočnosť považoval súd prvej inštancie aj fakt, že žalobkyňa v 1. rade uviedla,\nže v čase nesplácania úveru disponovala finančnými prostriedkami vo výške minimálne 5.000,- eur v\nhotovosti a tiež motorovým vozidlom. Svoju situáciu sa nesnažila vyriešiť uspokojením svojho veriteľa\naspoň čiastočne, ale naopak, prestala splácať úver a po oznámení, že dôjde k výkonu záložného práva\ndražbou bytu sa domáhala splácania dlhu v splátkach, ktorých výška nebola reálna. Za situácie, že\nžalobcovia prestali splácať úver mesačne vo výške 274,- eur, čo bola splátka úveru za situácie, že\nžalobca v druhom rade stratil prácu a žalobcovia nemali iné zdroje, považoval súd prvej inštancie za\nnereálne pripustiť možnosť, že úver by splácali v splátke 300,- až 350,- eur mesačne.\n8. Na základe vykonaného dokazovaním súd prvej inštancie získal odpovede na otázky predostrené\nkrajským súdom a to tak, že nedošlo k porušeniu princípu primeranosti a proporcionality vykonaním\nzáložného práva formou dobrovoľnej dražby na zabezpečenie pohľadávky žalovanej v 1. rade. Nemal\npreukázané porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, ani to, aby zákonu odporujúcim\nspôsobom došlo k porušeniu práv žalobcov, či už na obydlie alebo na ich súkromný život tak, ako to\nprezentovali.\nO nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v\nspojení s § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), pričom\nnezistil dôvody pre aplikáciu § 257 CSP.\nII.\nOdvolanie žalobcov 1. a 2. rade\n9. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade. Sú toho\nnázoru, že veriteľ mohol vymôcť svoju pohľadávku aj iným spôsobom, a to žalobou na plnenie a následne\nprípadnou exekúciou. Veriteľ nevyčerpal iné možnosti vymoženia dlhu, resp. ani sa o ne nepokúsil, hneď\npristúpil k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Došlo teda, tak ako to pripustil aj odvolací\nsúd, k porušeniu princípu proporcionality ako ústavného princípu, ktorý musí byť v súkromnoprávnych\nvzťahoch rešpektovaný.\n10. Keď sprístupnili byt na ohliadku pre prípadných záujemcov, boli to ľudia z Humenného a okolia, avšak\nnakoľko dražba sa konala v meste Prešov, tejto sa už zúčastnili len záujemcovia z Michaloviec, Žiliny\na Stropkova. Tieto osoby, či už fyzické alebo právnická, zrejme nemali ekonomický problém dostaviť\nsa do miesta konania dražby, pretože všetci sa venujú podnikateľskej činnosti, pričom záujemcov z\nHumenného a okolia, ktorí by mali skutočný záujem o vydraženie nehnuteľnosti za účelom bývania (nie\nfinančného obohatenia sa ako zúčastnení účastníci dražby), od účasti na dražbe odradila vzdialenosť\nkonania tejto dražby.\n11. Taktiež trvajú na tom, že žalovaný v 2. rade ako dražobník nepostupoval s odbornou starostlivosťou,\npretože predal byt pod cenu, resp. uspokojil sa s cenou, za akú bol vydražený. Vo svojom vyjadrení\nuviedol, že ich tvrdenie o tom, že nemal záujem na získaní čo najvyššieho podania pri výkone dražby\npovažuje za vykonštruované. Zo strany žalovaného v 2. rade ide len o všeobecné konštatovanie, bez\nbližšej špecifikácie, ktoré podľa ich názoru možno vyvrátiť už len samotnou skutočnosťou, že byt bol\nvydražený už v 1. kole a to za cenu, po odpočítaní nákladov na vykonanie dražby, v sume 29.970,56\neura. Pritom predmet dražby bol ohodnotený, aj keď stále tvrdia, že za účelovo nižšiu cenu, na 41.400,eur a dlh voči žalovanej v 1. rade bol v čase konania dražby vyčíslený na sumu 43.254,70 eura.\n12. Nesúhlasili s konštatovaním súdu prvej inštancie o nereálnosti pripustenia možnosti, aby žalobcovia\núver splácali v splátke 300 - 350,- eur mesačne, ako to žalovanej v 1. rade ponúkli, a to vzhľadom\nna ich vtedajšiu finančnú situáciu. Krajský súd v Prešove v rozsudku sp.zn. 20Co/45/2019-201 zo dňa\n30.07.2019, čo sa týka zrušujúceho výroku o zamietnutí žaloby v časti určenia neplatnosti dobrovoľnej\ndražby nariadil súdu prvej inštancie, aby preskúmal, či veriteľ, teda žalovaná v 1. rade vyčerpala iné\nmožnosti vymoženia dlhu. Konštatovanie súdu prvej inštancie je len hypotetické, pretože ak navrhli\nbanke, že bude splácať svoj dlh aj vo vyšších splátkach, ako bolo dohodnuté, v zmysle názoru\nodvolacieho súdu, táto mala prijať ich návrh a až po tom, ak by nevyužili túto možnosť, pristúpiť k výkonu\nzáložného práva dobrovoľnou dražbou ako „ultima ratio“.\n\n13. V neposlednom rade, poukázali na to, ako už bolo v priebehu konania preukázané, žalobkyňa\nv 1. rade nadobudla predmet dražby počas manželstva, teda ako manželka žalobcu v 2. rade na\nzáklade kúpnej zmluvy od svojich rodičov, a to zo spoločných prostriedkov, a preto predmetný byt patrí\nv zmysle § 143 Občianskeho zákonníka do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, ako manželov.\nV predmetnom prípade nebol dodržaný postup v zmysle § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď\nzáložný veriteľ, teda žalovaná v 1. rade, neoznámila žalobcovi v 2. rade, ako spoluvlastníkovi zálohy\nzačatie výkonu záložného práva (oznámil to len žalobkyni v 1. rade) a taktiež mu nebolo doručené\noznámenie o vykonaní dražby, z čoho vyplýva, že nebol dodržaný postup uvedený v ust. § 151l\nObčianskeho zákonníka. Zároveň nebol dodržaný ani postup v zmysle § 12 ods. 2 a ods. 4 zákona\nč. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, keď dražobník, teda žalovaný v 2. rade nezaslal žalobcovi\nv 2. rade ako spoluvlastníkovi výzvu na umožnenie vykonania ohodnotenia a nezaslal žalobcovi v 2.\nrade, ako vlastníkovi predmetu dražby ani znalecký posudok. Tento dôvod neplatnosti dražby uvádzajú\naž teraz, v rámci v poradí druhého odvolania proti zamietajúcemu výroku o neplatnosť dražby. V tejto\nsúvislosti poukázali na ust. § 295 CSP, podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ\nnenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí\ntaký dôkaz.\n14. Za významné pre právne posúdenie tejto veci, berúc na zreteľ európsku judikatúru, stále považujú\nprávo na ich obydlie za prioritné. Bolo preukázané, že v predmetnej nehnuteľnosti stále bývajú. Nemajú\ninú možnosť inak viesť bytovú otázku. Predajom ich bytu došlo k vážnemu zásahu do práva na ich\nobydlie, t.j. k porušeniu ústavného práva na obydlie.\n15. Na základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a určil, že\ndražba konaná dňa 27.11.2017 v F. G. H. I. X v Konferenčnej miestnosti v suteréne E. B., predmetom\nktorej bola dražba nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci E., okres E., kat. úz. E., zapísané na LV č.\nXXXX, ako byt č. XX na XX. poschodí bytového domu - bytovka so súpisným I., vchod X, ulica D. v\nE., postavený na parcelách číslo XXXX, XXXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných\nzariadeniach domu: 75/6266, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 75/6266 k pozemkom evidovaným ako\nparcely registra „J.“, parcelné číslo XXXX-XXXXXXXXX plochy a nádvoria o výmere 373 m2, parcelné\nčíslo XXXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 332 m2, je neplatná. Zároveň žiadali priznať voči\nžalovaným v 1. - 3. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nIII.\nVyjadrenia strán v odvolacom konaní\n16. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný v 2. rade. Vo vzťahu k žalobcami uvádzaným skutočnostiam uviedol,\nže v plnom rozsahu trvá na argumentoch a skutočnostiach uvedených v konaní pred súdom prvej\ninštancie. Pokiaľ ide o tvrdenie, že veriteľ mohol vymôcť pohľadávku aj iným spôsobom ako pristúpením\nk výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, opätovne uvádza, že navrhovateľ v dražbe sleduje\nlegitímny cieľ uspokojenia svojej pohľadávky z úverovej zmluvy spôsobom dovoleným zákonom.\n17. Tvrdenia žalobcov ohľadne miesta konania dražby nemôžu obstáť, pretože táto vzdialenosť\nrozhodne nepredstavuje znemožnenie účasti na dražbe. Na podporu tejto skutočnosť uviedol uznesenie\nNajvyššieho súdu SR z 5. júna 2019, sp.zn. 8Cdo/58/2018. Mesto Prešov vzhľadom na jeho polohu,\ninfraštruktúru, počet obyvateľov a dostupnosť služieb účasť na dražbe umožňuje, a to pre záujemcov\nzo všetkých oblastí Slovenskej republiky. Čo sa týka určenia ceny draženej nehnuteľnosti, táto nemôže\npodľa žalovaného v 2. rade mať vplyv na platnosť dražby, pritom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp.zn. 3Cdo233/2010, podľa ktorého určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za\nnásledok neplatnosť dražby.\n18. Pokiaľ ide o závery znalca uvedené v znaleckom posudku, žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2.\nrade nemajú žiadne právomoci určitým spôsobom znalca ovplyvňovať alebo usmerňovať pokiaľ ide\no stanovenie ceny predmetu, pretože jeho povinnosťou podľa zákona bolo iba zabezpečiť, aby cena\npredmetu dražby bola v tomto prípade určená znaleckým posudkom, čo aj urobil a znalecký posudok\nobjednal u osoby, zapísanej v zozname znalcov, vedenom MS SR.\n\n19. Pokiaľ žalobcovia namietajú, že došlo k porušeniu zákona zo strany žalovaného v 2. rade, a síce\nže pánovi A. A. C. nebolo doručené oznámenie o dražbe, v tomto prípade nastala fikcia doručenia,\nnakoľko žalobca si zásielku neprevzal. Žalovaný v 2. rade si splnil všetky povinnosti, ktoré mu Zákon\no dobrovoľných dražbách ukladá.\n20. Vo vzťahu k námietke, že vydraženie nehnuteľnosti v I. kole dražby za cenu 37.300,- eur\nje neprimerane nízke, že nehnuteľnosť bola predaná hneď v I. kole, a že žalovaný v 2. rade\nnekonal s odbornou starostlivosťou uviedol, že zo Zmluvy o realizácii dražby zo dňa 19.10.2017\nmedzi navrhovateľom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaným v 2. rade je zrejmé, že v dohodnutých\npodmienkach je aj oprávnenie licitátora znížiť najnižšie podanie a to 2x o sumu 2.050,- eur. Žalovaný\nv 2. rade teda postupoval striktne v zmysle uzatvorenej zmluvy a v intenciách zákona. Vydražiteľ ako\njediný z účastníkov bol ochotný vydražiť nehnuteľnosť za sumu 37.300,- eur. Žalovaný v 2 . rade konal s\nodbornou starostlivosťou, pretože ak by sa pripustila možnosť opakovanej dražby, zvýšili by sa náklady\ndražby a taktiež by aj porástli úroky žalobcov.\n21. Navrhol odvolanie žalobcov zamietnuť, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a\npriznať žalovaným v 1. až 3. rade náhradu trov konania.\n22. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný v 3. rade pri odvolacích dôvodoch poukázal na napádané\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, s rozhodnutím a odôvodnením ktorého sa stotožnil. S prihliadnutím na\nargumentáciu žalobcov (veriteľ si mal vymáhať svoju pohľadávku prostredníctvom žaloby na zaplatenie)\nzdôraznil, že práve tento postup by bol pre žalobcov (dlžníkov) finančne nevýhodný oproti výkonu\nzáložného práva dobrovoľnou dražbou. V prípade súdneho konania by k vymáhanej sume bolo potrebné\npripočítať aj trovy súdneho konania, a prípadného exekučného konania, ktoré by sa vyčíslili z dlžnej\nsumy, čím by okrem úroku z omeškania došlo k ďalšiemu zbytočnému navýšeniu záväzku dlžníkov.\n23. Poukázal na to, že žalobcovia prvýkrát v odvolaní argumentovali o porušení povinností žalovanej\nv 1. rade ako veriteľa podľa ust. § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. nezaslanie oznámenia\nzáložného veriteľa žalobcovi v 2. rade ako spoluvlastníkovi predmetných nehnuteľností. Záložná\nzmluva bola uzatvorená len so žalobkyňou v 1. rade ako výlučným vlastníkom zálohu evidovaným v\nkatastri nehnuteľností. Záložný veriteľ, ako ani dražobník nemajú možnosť zistiť rozsah bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov (jeho zúženie alebo zánik), ak im tieto informácie nie sú poskytnuté priamo od\ndlžníka. Takéto opomenutie (či už úmyselné alebo neúmyselné) nemôže byť pripísané na ťarchu druhej\nstrany, ktorá disponuje len verejne prístupnými alebo dobrovoľne poskytnutými informáciami.\n24. Uviedol, že prípadné vady (porušenie ustanovení Občianskeho zákonníka) konania záložného\nveriteľa pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nezakladá v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách\nneplatnosť dražby.\n25. Rovnako, aj v prípade postupu dražobníka pri doručovaní listín podľa ust. § 12 Zákona o\ndobrovoľných dražbách nie je možné akceptovať tvrdenie žalobcov. Opätovne zdôraznil, že dražobník\nnemá povinnosť zisťovať okruh potenciálnych vlastníkov predmetu dražby a ani túto možnosť nemá. V\nrámci svojej činnosti vychádza z verejne dostupných zdrojov. Žalobcovia ani nepreukázali, a dražobníka\ninformovali o tom, že predmet dražby patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Poukázal\nna ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého právo domáhať sa určenia\nneplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu. Uvedená lehota je\nprekluzívna a jej nedodržanie má za následok zánik práva. V súlade s ustálenou judikatúrou je aj\ndodatočné uvádzanie skutkových dôvodov neplatnosti dražby v rozpore s účelom preklúzie, ktorú v tomto\nprípade možno označiť za sankciu za včasné neuplatnenie práva.\n26. Z uvedených dôvodov žalovaný v 3. rade navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie\nako vecne a právne správny potvrdil a žalobcov zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania.\nIV.\nOdlišné právne posúdenie veci\n27. Odvolací súd vyzval výzvou zo dňa 02.02.2023 (č.l. 396 spisu) žalovaného v 1. rade, aby v lehote\n10 dní od doručenia výzvy oznámil:\n\na) na základe akej dohody (zmluvnej podmienky) sa žalobcovia v 1. a 2. rade dohodli so žalovaným v 1.\nrade na možnosti využiť právo veriteľa upravené v § 565 Občianskeho zákonníka, v dôsledku ktorého\nžalovaný v 1. rade mimoriadne zosplatnil úver zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX ku dňu\n27.06.2017,\nb) splátky úveru a ich výšku, pre ktoré žalovaný v 1. rade vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu\n27.06.2017,\nc) celkovú výšku dlžnej sumy, so splácaním ktorej boli žalobcovia v 1. a 2. rade v omeškaní v čase\nvyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 27.06.2017.\nUvedená výzva bola doručená žalovanému v 1. rade prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa\n18.02.2023 (doručenka medzi č.l. 396 a 397 spisu). Žalovaný v 1. rade v súdom určenej lehote sa\nnevyjadril k výzve.\n28. Zároveň v súlade s § 382 CSP odvolací súd vyzval výzvou zo dňa 08.09.2023 (č.l. 397 spisu)\nstrany sporu na vyjadrenie k odlišnému právnemu posúdeniu veci, keďže mal za to, že na vec sa\nvzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní\nvo veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, a to ust. § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka v spojení § 565 Občianskeho zákonníka, a to v súvislosti s proporcionalitou výšky dlžnej\nsumy splátok, so splácaním ktorých boli žalobcovia v 1. a 2. rade v omeškaní v čase vyhlásenia\nmimoriadnej splatnosti úveru k celkovej výške dlhu, pre ktorý bol nariadený výkon záložného práva, a\nk hodnote vydraženej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom záložného práva. Odvolací súd poukázal na\nnávrhy generálnej advokátky Laila Medina prednesené 12. januára 2023 vo veci C-598/21, SP, CI proti\nVšeobecnej úverovej banke, a.s., ktorá v zmysle návrhov okrem iného uviedla, že článok 3 ods. 1 a\nčlánok 4 ods. 1 smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o posúdenie prípadnej\nnekalej povahy podmienky týkajúcej sa predčasného splatenia úveru v dôsledku toho, že dlžník nesplnil\nsvoje povinnosti v určitej obmedzenej lehote zo strany vnútroštátneho súdu, tomuto súdu prislúcha, aby\npreskúmal najmä tieto kritériá: po prvé, či právo predajcu alebo dodávateľa požadovať splatenie celého\núveru je podmienené tým, že spotrebiteľ nesplní povinnosť, ktorá je v rámci predmetného zmluvného\nvzťahu podstatná, po druhé, či sa toto právo priznáva v prípadoch, v ktorých je takéto nesplnenie\npovinnosti dostatočne závažné z hľadiska doby splácania úveru a jeho výšky, po tretie, či toto právo\npredstavuje odchýlku od právnych predpisov uplatniteľných v danej oblasti pri neexistencii osobitných\nzmluvných ustanovení, a po štvrté, či vnútroštátne právo stanovuje primerané a účinné prostriedky, ktoré\nspotrebiteľovi, na ktorého sa takáto podmienka uplatní, umožnia, aby odvrátil účinky takejto splatnosti\núveru.\nVýzva bola doručená právnej zástupkyni žalobcov a žalovanému v 2. rade 11.09.2023, právnym\nzástupcom žalovaných v 1. a 3. rade dňa 24.09.2023.\n29. K odlišnému právnemu posúdeniu podal vyjadrenie žalovaný v 1. rade. Namietal absenciu\noprávnenia vyššieho súdneho úradníka, v tomto prípade JUDr. Radoslava Mušinského, na vykonanie\nprocesného úkonu podľa § 382 CSP.\nNamietal, že s výnimkou vecí, v ktorých zákon výslovne priznáva vyššiemu súdnemu úradníkovi\noprávnenie, aby o nich sám konal a rozhodol, je právne posúdenie - ako činnosť, pri ktorej sa zo\nskutkových zistení vyvodzujú právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétna právna norma\n- výlučnou úlohou a zodpovednosťou sudcu (senátu). V civilných veciach vykonávajú súdnictvo na súde\niba sudcovia (§ 11 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon č. 757/2004 Z.z.“). (Vyšší) súdny úradník môže konať\na rozhodovať iba vo veciach, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon (§ 11 ods. 4 zákona č. 757/2004\nZ.z.). Z výpočtu v ustanovení § 5 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 549/2003 Z.z.“) je evidentné, že prejednávaná vec nepatrí medzi také, v\nktorých by vyšší súdny úradník mohol samostatne konať a rozhodnúť.\nUviedol, že výzva zo dňa 08.09.2023 pritom nepochybne obsahuje právne posudzovanie veci (hoci\nlen ako jedno z možných). Nemožno z neho zistiť, či k tomuto právnemu posúdeniu dospel vyšší\nsúdny úradník sám (vlastnou myšlienkovou činnosťou), alebo mu bolo komunikované niektorým členom\nodvolacieho senátu. Ani v jednom prípade však nemôže ísť o zákonný a procesné korektný postup.\nV prvej alternatíve by išlo o zreteľné prekročenie oprávnení vyššieho súdneho úradníka, ktorý môže\nnanajvýš vyhotoviť „právny rozbor veci“ (§ 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 549/2003 Z.z.] ako internú\npomôcku pre konajúceho sudcu (senát), nesmie ho však navonok vydávať za právne posúdenie\nzo strany príslušného súdu. Avšak ani druhá možnosť nemá žiadnu oporu v zákone a odporuje\nsamotnej povahe výkonu súdnictva - právne posúdenie veci predstavuje vnútorný myšlienkový proces\n\nsudcu, ktorého komunikácia musí prebiehať v striktne stanovenom procesnom rámci, prostredníctvom\nprocesných úkonov, ktoré sú na to výslovne dezignované (okrem samotného rozhodnutia a jeho\nodôvodnenia napr. výzva na späťvzatie: žaloby podľa § 138 CSP, predbežné právne posúdenie veci\npodľa § 181 ods. 2 CSP, alebo práve upozornenie strán na možnú odlišnú právnu kvalifikáciu podľa §\n382 CSP.\n30. Subsidiárne ďalej žalovaný v 1. rade namietal, že výzva súdu indikuje zámer prieskumnej činnosti,\nktorá by bola hrubým porušením, kategorickej viazanosti súdu žalobou (§ 216 ods. 1 CSP). Odlišné\nprávne posúdenie veci v odvolacom konaní je pri súčasnom splnení podmienok podľa § 382 CSP\nmožné iba v mantineloch predmetu a skutkového základu sporu. Predmet sporu zásadne určujú strany\nsporu (čl. 7 ods. 1 Základných princípov CSP). V podanej žalobe sa však nenachádza opis žiadnych\nskutočností, ktorých sa týka aktuálna výzva súdu (okolnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru).\nRovnako ani v neskoršom priebehu sporu neboli tieto skutočnosti procesné relevantných spôsobom\n„vnesené\", najmä nedošlo k zmene žaloby v zmysle ustanovení § 139 a nasl. CSP. Osobitne tu poukázal\nna ustanovenie § 140 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého je zmenou žaloby i podstatná zmena alebo doplnenie\nrozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. (Pre úplnosť dodal, že zmena žaloby v odvolacom konaní\nnie je prípustná, § 371 CSP). Zároveň akcentoval, že žalobcovia boli a stále sú zastúpení kvalifikovaným\nprávnym zástupcom (advokátom), na ktorého i dopadá domnienka odbornosti (čl. 11 ods. 3 Základných\nprincípov CSP), takže ani z tohto hľadiska nie je namieste, aby súd suploval aktivitu, ktorou bol podľa\nprávnych predpisov regulujúcich advokáciu, povinný ich právny zástupca. Keďže skutočnosti, ktoré sú\npopísané vo výzve súdu zo dňa 08.09.2023, neboli nikdy predmetom sporu, nemôže do úvahy prichádza\nani akákoľvek ich „odlišná\" právna kvalifikácia.\n31. Napokon žalovaný v 1. rade uviedol, že je pre neho vrcholne nezrozumiteľná aj identifikácia právnych\nnoriem, ktorými by mal byť „odlišne\" i posudzovaný procesný nárok žalobcov (bod 2 výzvy súdu ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka). Pripomenul, že predmetom sporu je určenie\nneplatnosti dobrovoľnej dražby. Jedinou relevantnou právnou normou je tak ustanovenie § 21 ods. 2\nzákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona.\nPodľa žalovaného môže ísť navyše len o žalobný dôvod spočívajúci v porušení ustanovení tohto\nzákona, a nie o spochybnenie platnosti záložnej zmluvy, keďže žalobný návrh žalobcov na určenie\nneplatnosti záložnej zmluvy uzavretej so žalovaným bol právoplatne zamietnutý (rozsudkom Okresného\nsúdu Humenné č.k. 10Csp/227/2017-158 zo dňa 22.11.2018, v spojení s výrokom I. rozsudku Krajského\nsúdu v Prešove č. k. 20Co/45/2019-201 zo dňa 30.07.2019).\nUviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa veľmi starostlivo a podrobne zapodieval\nvšetkými žalobnými dôvodmi, a posúdil ich vo svetle zodpovedajúcich ustanovení zákona č. 527/2002\nZ.z., t.j. či došlo k porušeniu povinností tam normovaných. Odlišná právna kvalifikácia by v zmysle § 382\nCSP do úvahy, iba keby bolo - v medziach žaloby - identifikované iné ustanovenie zákona č. 527/2002\nZ.z., ktoré malo byť porušené (§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z.: „boli porušené ustanovenia tohto\nzákona\"). Len taká situácia by následne vyhovovala hypotéze procesnoprávnej normy v ustanovení §\n382 CSP, ktorá o. i. vyžaduje, aby išlo o aplikáciu zákonného ustanovenia, ktoré „je pre rozhodnutie veci\nrozhodujúce“. Ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka takúto povahu nijako nemôžu\nmať, keďže nejde o ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z.\nVýzva súdu navyše opomína, že okolnosti predčasného „zosplatnenia\" úverového záväzku sú z hľadiska\nzákonnosti dobrovoľnej dražby úplne irelevantné. Žiadne ustanovenie právneho predpisu nevyžaduje,\naby sa dražba mohla vykonať len na uspokojenie záväzku „zosplatneného“ pre neplatenie splátok.\nJedinou zákonnou podmienkou je, že musí ísť o omeškaný záväzok zabezpečený záložným právom (§\n151j ods. 1, v spojení s § 53 ods. 10, Občianskeho zákonníka). K tomu pristupuje špecifické obmedzenie\npodľa § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. a to že nehnuteľnosti nemožno dražiť, ak hodnota pohľadávky\nbez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného\npráva neprevyšuje 2.000,- eur. V priebehu sporu však žalobcovia ani raz neprodukovali prostriedok\nprocesného útoku, z ktorého by vyplývalo, že by ktorákoľvek z uvedených zákonných i podmienok nebola\nsplnená.\nV tomto kontexte nemôže podľa žalovaného preto obstáť ani poukaz na návrhy generálnej advokátky\nv prebiehajúcom konaní na i Súdnom dvore Európskej únie vo veci C-598/21 - Všeobecná úverová\nbanka. Ako vyplýva z návrhu Krajského súdu v Prešove na začatie prejudiciálneho konania, predmetom\nvnútroštátneho sporu, v rámci ktorého inicioval toto prejudiciálne konanie, je zdržanie sa výkonu\nzáložného práva, ktoré z povahy veci predchádza samotnému uskutočneniu dražby. Jeho závery sú\npreto nepoužiteľné na prejednávanú vec, v ktorej žalobná požiadavka cieli na určenie neplatnosti už\n\nuskutočnenej dražby, a teda podlieha úplne inému súboru právnych noriem, než ktoré sú aplikovateľné\nna vec, ku ktorej sa má vyjadriť Súdny dvor vo vyššie označenom prejudiciálnom konaní.\n32. Žalovaný na záver pripomenul odvolaciemu súdu, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa\nveľmi detailne a presvedčivo vyporiadal aj s otázkou proporcionality výkonu záložného práva (najmä\nv bodoch 32 až 34 odôvodnenia), odhliadajúc pre potreby tejto obrany, že k takému prieskumu vôbec\nnemalo dôjsť, keďže mu nezodpovedalo nič v obsahu podanej žaloby. Aktuálnu výzvu preto považuje za\nvýraz neobhájiteľného favorizovania a protežovania žalobcov, bez akéhokoľvek zreteľa na ich vlastné\nprotiprávne správanie a najmä absenciu akejkoľvek ich snahy o riešenie úverovej delikvencie inými\nspôsobmi než speňažením zábezpeky, ako to všetko výstižne popísal súd prvej inštancie v odôvodnení\nsvojho rozsudku. Konštatoval preto, že zo strany odvolacieho súdu vôbec nejde o prejednanie veci zo\nvšetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk, je tomu presne naopak, riadne procesné zistené skutočnosti\no nezodpovednosti a ľahostajnosti žalobcov sú úplne ignorované a v rozpore so zásadou rovnakej\npríležitosti na uplatňovanie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany sa prihliada výlučne na\nzáujmy žalobcov, zatiaľ čo jeho oprávnené záujmy a legitímne očakávania sú negované.\n33. K odlišnému právnemu posúdeniu sa vyjadril taktiež žalovaný v 2. rade. Nesúhlasil s názormi\nprezentovanými v Návrhoch generálnej advokátky Laila Medina prednesené 12. januára 2023 vo\nveci C-598/21. Naďalej trvá na svojich doterajších vyjadreniach. Má za to, že otázka proporcionality\nneprichádza do úvahy nakoľko žalobcovia úver riadne nesplácali a zároveň v konaniach bolo\npreukázané, že sa voči nim vedú viaceré exekučné konania vo vzťahu k oprávneným, ktorými sú najmä\nnebankové spoločnosti poskytujúce úvery. Nekalá povaha zmluvnej podmienky v tomto prípade nie je\nna mieste. Konanie žalobcov považuje za účelové s cieľom vytvárať prieťahy v konaní, pretože všetky\nskutkové tvrdenia a právne formulácie žalobcov boli jasne vyvrátené na podklade dôkazov. Vykonaným\ndokazovaním bolo zistené, že nedošlo ani k porušeniu princípu primeranosti a proporcionality vykonaním\nzáložného práva formou dobrovoľnej dražby na zabezpečenie pohľadávky žalovaného v prvom rade.\nPoukázal na Uznesenie Ústavného súdu SR PL. ÚS 23/2014 - 18 zo dňa 24. septembra 2014, ktorý\nsa k otázke proporcionality vyjadril, že „intenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaného v podobe\npredaja predmetu vlastníctva by nemala byť vo výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň skutočnosti\nsa čo najviac približujúcej cene toho predmetu vlastníctva. V zmysle intencií uvedeného uznesenia\nústavného súdu možno konštatovať, že intenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaného v podobe\npredaja predmetu vlastníctva nie je vo výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň skutočnosti sa čo\nnajviac približujúcej cene tohto predmetu vlastníctva. Hodnota bytu bola určená znaleckým posudkom\n(druhým v poradí) na sumu 41.359,42 eura. Vzhľadom na výšku dlhu 43.975,41 eura konštatoval, že\nzáložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou predajom bytu, ktorého hodnota\nbola primeraná vo vzťahu k výške dlhu. Poukázal na ust. § 151j Občianskeho zákonníka, z ktorého\nžalovaný v 2. rade vyvodzuje, že zákonodarca prenecháva veriteľovi alternatívne možnosti uspokojenia\nsa, a teda je výlučne na ňom akú alternatívu zvolí. Podľa jeho názoru nemožno spravodlivo žiadať, aby\nveriteľ zvolil možnosť, ktorá by ho zaťažovala a spôsobovala komplikácie - žaloba na plnenie, ktorú\nuvádzajú žalobcovia ako príklad. Výška pohľadávky činila 43.975,41 eura, a preto tvrdenie, že došlo\nk porušeniu princípu primeranosti nie je na mieste. Záložný veriteľ vychádzajúc z právneho názoru\nÚstavného súdu je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj\nbez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Žalobcovia\nnepreukázali žiaden dôvod neplatnosti dražby. Čo sa týka námietky o údajnom podhodnotení znalcom\nurčenej ceny nehnuteľnosti, žalobcovia nepreukázali žiadnu neobjektívnosť dražobníka. V konaní neboli\nzistené žiadne porušenia zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré by svojou intenzitou s ohľadom na\nokolnosti prípadu odôvodňovali taký fatálny zásah do právnej istoty záložného veriteľa či vydražiteľa,\nakým by bolo určenie neplatnosti vykonanej dražby.\n34. Žalobcovia a žalovaný v 3. rade sa v stanovenej lehote nevyjadrili v určenej lehote k odlišnému\nprávnemu posúdeniu odvolacím súdom.\nV.\nPrvé konanie pred odvolacím súdom\n35. Odvolací súd rozsudkom z 28. septembra 2023 sp.zn. 20CoCsp/10/2022 v spojení s opravným\nuznesením z 31. októbra 2023 sp.zn. 20CoCsp/10/2022 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak,\nže určil, že dražba konaná dňa 27.11.2017 v F. G. H. I. X v Konferenčnej miestnosti v suteréne E.\n\nB., predmetom ktorej bola dražba nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci E., okres E., kat. úz. E.,\nzapísané na LV č. XXXX, ako byt č. XX na XX. poschodí bytového domu - bytovka so súpisným\nčíslom XXXX, vchod X, ulica D. v E., postavený na parcelách číslo XXXX, XXXX, podiel priestoru\nna spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu: 75/6266, spoluvlastnícky podiel o veľkosti\n75/6266 k pozemkom evidovaným ako parcely registra „J.“, parcelné číslo XXXX-XXXXXXXXX plochy\na nádvoria o výmere 373 m2, parcelné číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 332 m2, je\nneplatná. žalobcom v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania\nvoči žalovaným v 1. až 3. rade v rozsahu 100 %. Opravným uznesením z 31. októbra 2023 sp.zn.\n20Csp/10/2022 odvolací súd opravil výrok o trovách konania.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že žalobcov v 1. a 2. rade možno považovať za\nspotrebiteľov, keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nekonali v rámci\npredmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane žalovaného\nv 1. rade možno považovať za dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. S poukazom na\nspotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako dlžníkmi a žalovaným v 1.\nrade ako úverovými veriteľom, odvolací súd následne posudzoval aj otázku predčasného zosplatnenia\npohľadávky, pre naplnenie ktorej žalovaný veriteľ realizoval záložné právo a vyvolal dobrovoľnú dražbu.\nPodmienkou pre platné zosplatnenie úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka je dohoda strán\nkonania o možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Keďže\nžalovaný v 1. rade v konaní nepreukázal existenciu dohody o možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie celej\npohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky podľa § 565 Občianskeho zákonníka s dlžníkmi, vyhlásenie\npredčasnej splatnosti úveru z 27. júna 2017 bolo odvolacím súdom považované za neplatné pre rozpor\nso zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že neexistovala ani pohľadávka banky\n(žalovaného v 1. rade ) nevyhnutná pre realizáciu výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby,\naj samotná dražba nehnuteľností je neplatná.\nVI.\nKonanie na dovolacom súde\n36. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný v 1. rade. O podanom\ndovolaní rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako ,,dovolací súd“) uznesením sp.zn.\n8Cdo/60/2024 z 30.06.2025. tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove z 28.09 2023 sp.zn.\n20CoCsp/10/2022 v spojení s opravným uznesením z 31.10.2023 sp.zn. 20CoCsp/10/2022 zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\n37. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia dovolací súd okrem iného uviedol, že z okolností\npreskúmavanej veci vyplýva, že odvolací súd v súlade s § 382 CSP nepostupoval. K verejnému\nvyhláseniu rozhodnutia došlo bez toho, že by dovolateľ mal možnosť vyjadriť sa k aplikácii ustanovení §\n53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia súd prvej inštancie\nv rozsudku č.k. 10Csp/227/2017-341 z 11. novembra 2021 nepoužil. Žalobu ako nedôvodnú zamietol\nz dôvodu, že nedošlo k porušeniu princípu primeranosti a proporcionality vykonaním záložného práva\nformou dobrovoľnej dražby na zabezpečenie pohľadávky žalovaného v 1. rade. Z jeho odôvodnenia je\nzrejmé, že dôvodom zamietnutia žaloby bolo nezistenie porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných\ndražbách. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym posúdením súdom prvej inštancie, napadnutý\nrozsudok zmenil v súlade s § 388 CSP a žalobe vyhovel. Pri posúdení platnosti dobrovoľnej dražby\nzohľadnil najmä neexistenciu dohody o mimoriadnom zosplatnení pohľadávky podľa § 565 Občianskeho\nzákonníka.\n38. Dovolací súd poukázal na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, z ktorej vyplýva, že rozhodnutie,\nktorým odvolací súd v merite veci za rozhodujúcu považoval skutočnosť, ktorá nebola predtým\npredmetom posudzovania súdom prvej inštancie, sa považuje za prekvapivé rozhodnutie, ktoré je\nzaložené na iných právnych záveroch ako rozhodnutie súdu prvej inštancie, resp. z pohľadu výsledkov\nkonania na súde prvej inštancie nečakane založené na nepredvídateľne iných resp. nových dôvodoch,\nnež na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie (m. m. sp.zn. 3Cdo/76/2024, 3Cdo/102/2008,\n5Cdo/46/2011).\n39. V kontexte uvedeného preto dovolací súd dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade dôvodne namietal\nporušenie jej procesných práv v takej miere, že z dôvodu, že k vydaniu rozhodnutia vo veci samej došlo\npred uplynutím lehoty na vyjadrenia sa k výzve v zmysle § 382 CSP, poskytnutej odvolacím súdom\n\nsporovým stranám. Týmto nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\npreto možno konštatovať, že konanie je zaťažené vadou zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP,\npreto dovolanie je nielen prípustné, ale aj dôvodné. Vzhľadom na uvedené dôvody dovolací súd zrušil\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s opravným uznesením v súlade s § 449 ods. 1\nCSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP). V ďalšom konaní uložil odvolacieho súdu opätovne\nprejednať a rozhodnúť o podanom odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade. Zároveň sa má odvolací súd\nvysporiadať aj vyjadrením žalovaného v 1. rade k výzve v zmysle ustanovenia § 382 CSP (§ 455 CSP).\nVI.\nDruhé konanie na odvolacom súde\n40. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34\nCSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu\npredchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, viazaný právnym posúdením\ndovolacieho súdu (§ 455 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario). Dospel pritom k\nzáveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť, pričom na vec sa vzťahuje ustanovenie\nprávneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci\nrozhodujúce.\n41. V zmysle ustanovenia § 455 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho\nsúdu. Pri kasačnom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR neexistuje pre súd nižšej inštancie priestor na\nprávny dialóg alebo úvahy o tom, či je záväzný právny názor správny, fundovaný alebo úplný. Povinnosť\nsúdov nižšej inštancie bezvýhradne sa podriadiť právnemu názoru súdu vyššej inštancie vyplýva z\nnutnosti definitívne ukončiť konkrétny spor a predísť nekonečnému súdnemu presúvaniu spisu medzi\nsúdmi, čo by neúmerne predlžovalo konanie a tým porušovalo ústavné práva účastníkov na skončenie\nveci v primeranej dobe a na spravodlivý proces. Najvyšší súd SR považuje nerešpektovanie záväzného\nprávneho názoru (v prípade kasačného rozhodnutia) za závažné pochybenie súdu nižšej inštancie, ktoré\nzakladá porušenie práva strany na spravodlivý proces.\n42. Podľa § 382 CSP ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného\nprávneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci\nrozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.\n43. Podľa § 3 ods. 1 až 5 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch vyšší súdny úradník je\noprávnený vykonávať úkony súdu v civilnom procese, správnom súdnom procese, v trestnom konaní, v\nkonkurznom konaní a inú činnosť súdu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.\nÚkonmi vyššieho súdneho úradníka sú: a) konanie a rozhodovanie v rozsahu ustanovenom týmto\nzákonom, b) skutkový a právny rozbor veci, c) iné úkony súdu (2).\nSudca môže písomne poveriť vyššieho súdneho úradníka konaním a rozhodovaním a) vo vymedzenom\nokruhu vecí podľa rozvrhu práce,6) b) v určitej veci (3).\nAk sudca poveril súdneho úradníka vykonaním úkonu podľa odseku 3 písm. b), môže súdny úradník\npožiadať sudcu o odňatie veci, ak ide o úkon, na ktorý súdny úradník nie je oprávnený, alebo ak ide o\núkon, ktorý je v rozpore s právnymi predpismi (4) .\nVyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu samostatne. Poverenie je súčasťou\nrozvrhu práce6) alebo súčasťou súdneho spisu (5) .\n44. Podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch v civilnom procese vyšší súdny\núradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu\na) o návrhu na vydanie platobného rozkazu,\nb) v konaní o dedičstve,\nc) v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu okrem schválenia príklepu súdom,\nd) v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí, ak nejde o výkon rozhodnutia, ktorým sa\npriznáva právo na styk s maloletým dieťaťom po obmedzený čas alebo o výkon rozhodnutia o návrate\nmaloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní,\ne) v konaní o výkon rozhodnutia súdnych pohľadávok podľa osobitného predpisu,\nf) v upomínacom konaní.\n\n(2) Vyšší súdny úradník nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie.\n45. Podľa § 7 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch v civilnom procese a správnom súdnom\nprocese vyšší súdny úradník vykonáva\na) dožiadania,\nb) úkony súvisiace s rekonštrukciou súdneho spisu,\nc) úkony súvisiace s prípravou pojednávania,\nd) zisťovanie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie, rozsudku na základe uznania alebo\nvzdania sa nároku,\ne) zisťovanie podmienok na vyhlásenie konkurzu,\nf) prípravu hodnotenia dôkazov po skončení dokazovania,\ng) prípravu rozhodnutí pre sudcu, h) úkony vo vykonávacom konaní,\ni) úkony súvisiace s prípravou súdneho spisu na predloženie odvolaciemu súdu alebo dovolaciemu súdu,\nj) úkony v správnych veciach pri príprave veci na rozhodnutie,\nk) iné procesné úkony.\n46. Podľa Rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove na rok 2023, v znení Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce\nna r. 2023 zo dňa 20.12.2022, č.1SprR/37/2022, v znení Dodatku č. 2 k Rozvrhu práce na r. 2023 zo\ndňa 27.2.2023, č.1SprR/8/2023, v znení Dodatku č. 3 k Rozvrhu práce na r. 2023 zo dňa 27.3.2023, č.\n1SprR/10/2023 v znení Dodatku č. 4 k Rozvrhu práce na r. 2023 zo dňa 25.5.2023, č. 1SprR/11/2023\n(E.) pre súdne oddelenie 20CoCsp v civilnom procese a správnom súdnom procese vyšší súdny úradník\nvykonáva podľa písm. k) iné procesné úkony.\n47. Odvolací súd vyhodnotil námietku žalovaného v 1. rade, týkajúcu sa nedostatku právomoci vyššieho\nsúdneho úradníka JUDr. Radoslava Mušinského (ďalej ako ,,vyšší súdny úradník“) v na uskutočnenie\nprocesného úkonu podľa § 382 CSP, ako nedôvodnú. Z ustanovenia § 7 zákona č. 549/2003 Z.z. o\nsúdnych úradníkoch v spojení s Rozvrhom práce Krajského súdu v Prešove na rok 2023 vyplýva, že\nvyšší súdny úradník bol v rozhodnom čase ex offo oprávnený na výkon tzv. iných procesných úkonov.\nMedzi tieto úkony bezpochyby patrí aj vykonanie výzvy stranám sporu na vyjadrenie sa k odlišnému\nprávnemu posúdeniu veci podľa § 382 CSP. V danom prípade nešlo o alternatívu v zmysle § 5 zákona\nč. 549/2003 Z.z., ktorá pre konanie a rozhodovanie vyššieho súdneho úradníka vyžaduje explicitné\npoverenie sudcu. Vyšší súdny úradník realizáciou procesného úkonu podľa § 382 CSP vo veci samej\nmeritórne nerozhodoval, nakoľko samotná výzva predstavuje len procesný úkon odvolacieho súdu\nsmerujúce k zabezpečeniu práva strán na predvídateľnosť súdneho rozhodovania a rozhodnutia, keď\noboznámi strany so svojím odlišným právnym názorom a dá príležitosť sa k tomuto názoru vyjadriť.\nVyšší súdny úradník svojím procesným postupom sám neuskutočňoval konečne právne posúdenie\nprejednávanej veci, ktoré zostáva vyhradené senátu odvolacieho súdu.\n48. Podľa § 216 ods. 1 a 2 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (1). Súd môže prekročiť\nžalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania\nvzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (2).\n49. Odvolací súd taktiež vyhodnotil za nedôvodnú námietku žalovaného v 1. rade, že zo strany\nodvolacieho súdu došlo predmetnou výzvou podľa § 382 CSP k hrubému porušenia kategorickej\nviazanosti súdu žalobou podľa § 216 ods. 1 CSP, keď okolnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti nie\nsú obsahom žaloby, a ani v neskoršom priebehu sporu tieto skutočnosti neboli procesným spôsobom\nvnesené do konania.\n50. ,,Použitie ustanovenia § 382 odvolacím súdom znamená, že nárok treba posúdiť alebo podľa celkom\niného právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie, alebo síce podľa toho istého právneho\npredpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie, ale podľa iného ustanovenia (iného paragrafu alebo iného\njeho odseku). To je prvá zákonná podmienka, ktorá musí byť splnená. Právnym predpisom (alebo aj\nzákonným ustanovením), ktorý pri doterajšom rozhodovaní nebol použitý, je právny predpis (zákonné\nustanovenia), o ktorého výklad a použitie nežiadala v priebehu konania žiadna zo sporových strán.\nDruhou zákonnou podmienkou, ktorá musí byť splnená súčasne, je, že toto iné zákonné ustanovenie\nje pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, ak\nodvolací súd mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej, t. j. je\n\ntoho názoru, že skutkový stav zistený súdom prvého stupňa (§ 383) alebo po doplnení dokazovania\nodvolacím súdom (§ 384) treba subsumovať pod určitú právnu normu alebo súbor právnym noriem.\nZa splnenia podmienok stanovených komentovaným zákonným ustanovením môže odvolací súd\nrozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť alebo zmeniť.“ (BARICOVÁ, Jana. § 382 [Použitie iného\nprávneho predpisu a výzva odvolacieho súdu]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ,\nJana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový\nporiadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1430, marg. č. 2.).\n51. V posudzovanej veci bola splnená prvá zákonná podmienka, keď odvolací súd mal za to, že na vec\nsa vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní\nvo veci nebolo použité, a to ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení § 565 Občianskeho\nzákonníka.\nZároveň bola splnená aj druhá zákonná podmienka, a to že ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v\nspojení § 565 Občianskeho zákonníka bolo pre rozhodnutie veci rozhodujúce a to v súvislosti s odkazom\nna návrhy generálnej advokátky Laila Medina prednesené 12. januára 2023 vo veci C-598/21, SP, CI\nproti Všeobecnej úverovej banke, a.s., a to za účelom posúdenie prípadnej nekalej povahy podmienky\ntýkajúcej sa predčasného splatenia úveru v dôsledku toho, že dlžník nesplnil svoje povinnosti v určitej\nobmedzenej lehote zo strany vnútroštátneho súdu, tomuto súdu prislúcha, aby preskúmal kritériá, a to\nokrem iných, či právo predajcu alebo dodávateľa požadovať splatenie celého úveru je podmienené tým,\nže spotrebiteľ nesplní povinnosť, ktorá je v rámci predmetného zmluvného vzťahu podstatná.\nOdvolací súd uvádza, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaným v 1. rade v súvislosti\ns dobrovoľnou dražbou zo dňa 27.11.2017 bolo súčasťou už posudzovania skutkového stavu súdom\nprvej inštancie, keď v napadnutom rozsudku konštatoval, že predloženými listinnými dôkazmi mal\nnesporne preukázané okrem iného, že dňa 27.6.2017 došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru\na to vo výške 43.254,71 eura a z časového prehľadu jednotlivých úkonov týkajúcich sa posudzovania\nneplatnosti dražby vyplýva, že konaniu samotnej dražby predchádzalo vyhlásenie mimoriadnej splatnosti\ncelého dlhu, oznámenie o začatí výkonu záložného práva a samozrejme ohodnotenie bytu (bod 32\nuvedeného rozsudku). Na tento skutkový záver zistený súdom prvej inštancie nadviazal odvolací súd\nvýzvou zo dňa 02.02.2023, keď vyzval žalovaného v 1. rade, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy\noznámil okrem iného, na základe akej dohody (zmluvnej podmienky) sa žalobcovia v 1. a 2. rade dohodli\nso žalovaným v 1. rade na možnosti využiť právo veriteľa upravené v § 565 Občianskeho zákonníka,\nv dôsledku ktorého žalovaný v 1. rade mimoriadne zosplatnil úver zo Zmluvy o splátkovom úvere č.\nXXXXXXXXXX ku dňu 27.06.2017.\n52. V súvislosti s akcentom žalovaného, že žalobcovia boli a stále sú zastúpení kvalifikovaným právnym\nzástupcom (advokátom), na ktorého dopadá domnienka odbornosti, a preto nie je na mieste aby\nsúd suploval aktivitu advokáta odvolací súd konštatuje, že rozhodovanie v rovine pravidiel verejného\nporiadku a tým spojená ingerencia súdu aj pri zastupovaní advokátom je plne akceptovateľná.\nZ judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že všeobecná otázka rozsahu preskúmania ex offo, ktoré má\nvykonať vnútroštátny súd, musí byť rozhodnutá bez ohľadu na konkrétne okolnosti každého konania. Vo\nveci sp.zn. C-511/17, Györgyné Lintner proti UniCredit Bank Hungary Zrt. Súdny dvor za takúto okolnosť\noznačil aj skutočnosť, že sťažovateľka bola v konaní zastúpená právnym zástupcom. Taktiež vo veci\nC 497/13, Froukje Faber proti Autobedrijf Hazet Ochten BV Súdny dvor uviedol v bode 47, že to, či\nspotrebiteľ využíva alebo nevyužíva právnu pomoc advokáta, nemôže tento záver zmeniť, keďže výklad\npráva Únie, ako aj rozsah zásad efektivity a ekvivalencie sú nezávislé od konkrétnych okolností každého\nprípadu. V tomto zmysle Súdny dvor poukázal na rozsudok vo veci C 429/05, Max Rampion a MarieJeanne Godard proti Franfinance SA, bod 65.\nOdvolací súd poukazuje na to, že lehota ustanovená v § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o\ndobrovoľných dražbách slúži k uplatneniu práva na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Pokiaľ to\nnie je v rozpore s koncentráciou konania, môže žalobca po včas podanej žalobe nielen rozširovať okruh\nžalovaných, ale tiež uvádzať ďalšie skutkové okolnosti spôsobilé založiť aj iný, ako v žalobe uplatnený\ndôvod neplatnosti dražby (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2021, sp.zn.\n5Cdo/220/2018) pozri rozhodnutie č. 89 Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 7/2021.\n53. K ďalšej námietke žalovaného v 1. rade, že jedinou relevantnou právnou normou v spore o určenie\nneplatnosti dobrovoľnej dražby, je ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách,\nodvolací súd uvádza, že pokiaľ sa teda žalobca - spotrebiteľ v konaní domáha vyslovenia neplatnosti\ndobrovoľnej dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z., (ako je to aj v prejednávanom spore), rozsudkom\n\nSúdneho dvora Európskej únie z 10. septembra 2014 vo veci C-34/13, Kušionová bol poskytnutý výklad\npráva Európskej únie k možnosti vykonania tzv. dobrovoľných dražieb, ktoré Súdny dvor EÚ z možnosti\nich použitia na spotrebiteľov nevylúčil pod podmienkou, že spotrebiteľom bude garantovaná ochrana\npred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. S ohľadom na právnu úpravu ochrany spotrebiteľa,\nuvedené vo vzťahu k Smernici 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách znamená, že vnútroštátna právna úprava nesmie znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon\npráva na riadnu ochranu pred nekalými zmluvnými podmienkami, ktoré uvedená smernica priznáva\nspotrebiteľom. Z toho potom pre vnútroštátne súdy vyplýva povinnosť podrobiť zmluvu ex offo prieskumu\nneprijateľných zmluvných podmienok.\n54. Odvolací súd ďalej v plnom rozsahu poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.\n9Cdo/187/2022 zo dňa 27.11.2023, vo veci o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, v ktorom najvyšší\nsúd prijal záver, že cit.: ,,13.1 Rozhodovacia prax sa pritom ustálila na tom, že v sporoch o učenie\nneplatnosti dobrovoľnej dražby je jednou z kľúčových otázok skutková otázka týkajúca sa výšky\npohľadávky a jej pomerovanie k hodnote draženej nehnuteľnosti. Ústavný súd SR už dávnejšie dospel\nk záveru, že zistenie skutkových okolností k pomeru splatného dlhu a hodnoty nehnuteľnosti je dôležité\n(PL. ÚS 23/2014). K následkom nesprávnej výšky pohľadávky sa vyjadril aj najvyšší súd so záverom, že\n„... ak záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. uplatní pohľadávku, ktorej\nzáklad bude spočívať v neprijateľnej zmluvnej podmienke, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia,\npretože záložný veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zákona\nč. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej\ndražby podľa § 21 ods. 2 cit. zákona, pretože týmto neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu\npráv dlžníka (resp. záložcu), od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky\nbez právneho základu...“ (uznesenie najvyššieho súdu č.k. 4Cdo/149/2020 z 23. februára 2022, nález\nÚstavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 416/2022 z 13. júla 2023)\n13.2 Súdny dvor EÚ opakovane judikoval, že vykonanie ex offo kontroly relevantných zmluvných\npodmienok nie je o možnosti, ale o povinnosti: „Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu\nsúdu udeľuje právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej\nnekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku,\npokiaľ je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane\nprípadu“ (rozsudok C-243/08, ECLI:EU:C:2009:350, bod 32). Súd má pritom tento cieľ naplniť s\ntakou mierou procesnej ingerencie, ktorá je typická pre ochranu verejného poriadku (porov. uznesenie\nC-76/10, ECLI:EU:C:2010:685, bod 50), a to bez ohľadu na zastupovanie spotrebiteľa advokátom (porov.\nrozsudok C-497/13, ECLI:EU:C:2015:357, bod 47).\n13.3 Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/159/2020 zo 7. decembra\n2022 v spore o určenie neplatnosti dražby bolo možné aj podľa právnej úpravy ustanovenia § 21 ods.\n2 zákona č. 527/2002 Z. z. prejudiciálne posúdiť či spochybniť neplatnosť záložnej zmluvy v spojitosti\ns konštatovaním porušenia ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. Výkonu dražby nepredchádza žiadna\npredbežná kontrola a ani iné preskúmanie pohľadávky a preverenie splnenia podmienok, preto je\nnevyhnutné dikciu prvej vety § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. vykladať extenzívne tak, že dôvodom\nneplatnosti dražby môže byť porušenie akýchkoľvek procesných alebo hmotnoprávnych podmienok\nvýkonu záložného práva a výkonu dražby, ktoré vedú k spochybneniu platnosti zmluvy, platnosti záložnej\nzmluvy, existencie záložného práva, pravosti a splatnosti pohľadávky, jej výšky a charakteru pohľadávky,\nktorá môže byť tvorená plneniami v rozpore s dobrými mravmi, či z neprijateľných zmluvných podmienok.\nPodľa názoru ústavného súdu je tento záver najvyššieho súdu plne ústavne konformný (uznesenie sp.zn.\nII. ÚS 329/2023 z 21. júna 2023).“\n,,16.1 Hoci súčasná právna úprava dobrovoľných dražieb do istej miery zužuje možnosť namietania\nneplatnosti dobrovoľnej dražby len na dôvody (i) neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, (ii)\nporušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. a (iii) trestnej činnosti, súdy sú v konaní o určenie\nneplatnosti dražby povinné ex offo skúmať aj to, či záložná zmluva, ak má charakter spotrebiteľskej\nzmluvy, neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Inak povedané, ak je predmetom súdneho konania\nurčenie neplatnosti dražby v zmysle zákona\nč. 527/2002 Z. z. a procesná strana spochybňuje\nplatnosť záložnej zmluvy majúcej spotrebiteľský charakter, súdy sú povinné aplikovať aj hmotné právo k\nneprijateľným zmluvným podmienkam (§ 52 a nasl. OZ). Len tak môže byť zabezpečená zodpovedajúca\nprávna ochrana spotrebiteľa, s poukazom na vyššie citované závery rozhodovacej praxe najvyššieho\nsúdu a ústavného súdu.\n17. Dovolací súd opätovne na tomto mieste zdôrazňuje, že ochrana spotrebiteľa sa prejavuje aj v tom,\nže všeobecné súdy sú povinné ex offo skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok, za predpokladu, že\n\ntieto spadajú do predmetu konania, t.j. ak tieto súvisia s predmetom sporu, ako ho vymedzili procesné\nstrany. Uvedené potom v posudzovanom prípade opodstatňovalo záver o povinnosti súdov oboch\ninštancií vyrovnať sa nielen so zmluvnými podmienkami obsiahnutými v zmluve o zriadení záložného\npráva, ale vzhľadom na akcesorický charakter záložného práva bolo nepochybne potrebné ex offo\npreskúmať aj samotnú zmluvu o úvere. Povinnosťou súdov oboch inštancií preto bolo z tohto hľadiska\npreskúmať aj obsah hlavného, zabezpečovaného záväzku, pretože to mohlo mať podstatný vplyv na\n(ne)platnosť záložnej zmluvy, účinky záložného práva, a v konečnom dôsledku aj na (ne)platnosť\nsamotnej dobrovoľnej dražby. Súdy nižších inštancií preto viazala povinnosť zaoberať sa otázkami\npravosti a splatnosti pohľadávky (osobitne zamerajúc pozornosť na otázku zosplatnenia úveru), jej\nvýšky (osobitne zamerajúc pozornosť na výšku úrokov, poplatkov či ďalšieho príslušenstva) a charakteru\npohľadávky zabezpečenej predmetným záložným právom, ktorá môže byť tvorená plneniami v rozpore\ns dobrými mravmi, či z neprijateľných zmluvných podmienok. Ak má súd poskytnúť záložcovi ako\nspotrebiteľovi účinnú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nie je to možné bez toho,\naby dôsledne preskúmal základný úverový vzťah zabezpečený záložným právom.\n18.S ohľadom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd (rovnako ako aj súd\nprvej inštancie) vec nesprávne právne posúdil, keď žalobkyni v plnej miere neposkytol účinnú ochranu,\nktorá jej ako spotrebiteľke vyplýva z hmotného práva, a v súdnom konaní nepodrobil akcesorickú\nzmluvu o zriadení záložného práva, ako ani ňou zabezpečovaný hlavný záväzok - zmluvu o úvere, ex\noffo prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok. Nesprávne právne posúdenie veci je v kontexte\nprejedávanej veci navyše o to zásadnejšie, že súdy oboch inštancií vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou\n1/ založený zmluvou o zriadení záložného práva posudzovali ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý sa\naplikujú ustanovenia o ochrane spotrebiteľa“.\n55. Vzhľadom na vyššie uvedenú judikatúru Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR, bolo\npovinnosťou odvolacieho súdu poskytnúť žalobcom ako spotrebiteľom ex offo účinnú ochranu s cieľom\nzistiť, či došlo porušeniu akýchkoľvek procesných alebo hmotnoprávnych podmienok výkonu záložného\npráva a výkonu dražby, ktoré vedú k spochybneniu platnosti zmluvy, platnosti záložnej zmluvy, existencie\nzáložného práva, pravosti a splatnosti pohľadávky, jej výšky a charakteru pohľadávky, ktorá môže byť\ntvorená plneniami v rozpore s dobrými mravmi, či z neprijateľných zmluvných podmienok. Túto svoju\npovinnosť odvolací súd naplnil práve s odkazom na odlišnú právnu kvalifikáciu veci podľa § 53 ods. 9\na § 565 Občianskeho zákonníka za účelom posúdenie prípadnej nekalej povahy podmienky týkajúcej\nsa predčasného splatenia úveru, a teda overenia existencie splatnej pohľadávky, ktorá bola predmetom\nvýkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby dňa 27.11.2017.\n56. Odvolací súd konštatuje, že je irelevantné, či ide o zdržanie sa výkonu záložného práva,\nktoré bolo predmetom vnútroštátneho sporu vo veci vedenej na Súdnom dvore EÚ pod sp.zn.\nC-598/21 alebo určenie neplatnosti už uskutočnenej dražby, ako v prejednávanej veci. Súdny\ndvor sa vo svojom rozsudku sp.zn. C-598/21 z 09.11.2023 zaoberal výkladom smernice 93/13 a\nkonkrétne rozsahom súdneho preskúmania nekalej povahy klauzuly o predčasnej splatnosti obsiahnutej\nv zmluve o spotrebiteľskom úvere, ak táto podmienka umožňuje mimosúdny predaj rodinného obydlia\nspotrebiteľa. Dospel pritom k záveru, že cit.: ,, Článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1, článok 6 ods. 1 a článok 7\nods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách\nv spojení s článkami 7 a 38 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle,\nže: bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej súdne preskúmanie nekalej povahy klauzuly\no predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere nezohľadňuje proporcionalitu\nmožnosti priznanej predajcovi alebo dodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto klauzuly,\ns ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou nesplnenia zmluvných povinností zo strany\nspotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke\ntrvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že uplatnenie uvedenej klauzuly povedie k tomu, že predajca\nalebo dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu súm dlžných na základe tejto klauzuly predajom rodinného\nobydlia spotrebiteľa v mimosúdnom konaní.“ Z hľadiska vnútroštátneho práva sú práve pre naplnenie\ntoho súdneho prieskumu súdu rozhodujúce ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.\n57. K okolnostiam tejto veci odvolací uvádza, že dňa 09.02.2015 medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako\ndlžníkmi a žalovanou v 1. rade bola uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (úver na\nbývanie), na základe ktorej bol žalobcom v 1. a 2. rade poskytnutý úver na bývanie vo výške 41.900,- eur\n(č.l. 6 - 8 spisu). Žalobcovia sa zaviazali splácať úver v 238 pravidelných mesačných splátkach k 20. dňu\nv kalendárnom mesiaci, počnúc 20.03.2015 vo výške 274,63 eura mesačne. Dátum konečnej splatnosti\n\nbol stanovený na 20.12.2034. Toho istého dňa uzavrela žalobkyňa v 1. rade so žalovaným v 1. rade aj\nzáložnú zmluvu k nehnuteľnostiam na zabezpečenie tejto jej pohľadávky a zálohou boli nehnuteľnosti\nzapísané na LV č. XXXX, ktoré boli vedené v katastri nehnuteľností ako vlastníctvo žalobkyne v 1. rade\n(č.l. 9 - 10 spisu).\n58. Z dokazovania súdu prvej inštancie je zrejmé, že žalovaný veriteľ vyvolal dobrovoľnú dražbu, ktorá\naj prebehla a z dôvodu tvrdenej aktivácie zosplatnenia pohľadávky vo výške 43.254,71 eura. Vyhlásenie\nmimoriadnej splatnosti vykonal veriteľ listom zo dňa 27.06.2017 (č.l. 11 spisu). Žalobcovia požiadali\nveriteľa o splátkový kalendár s tým, že dlh budú splácať vo vyšších splátkach vo výške po 300 až\n350,- eur a to aj napriek tomu, že bolo pristúpené k výkonu záložného práva s poukazom na to, že v\nnehnuteľnosti bývajú. Slovenská sporiteľňa, a.s. sa listom zo dňa 16.11.2017 (č.l. 14 spisu) vyjadrila k\ntejto žiadosti tak, že s ňou nesúhlasí, pretože bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, po ktorej už\nsplatenie pohľadávky formou splátkového kalendára v zmysle zmluvy o splátkovom úvere nie je možné,\nbanka pokračuje vo výkone záložného práva k nehnuteľnosti na základe záložnej zmluvy a navrhla\nprípadne, aby žalobcovia v 1. a 2. rade predali nehnuteľnosť aj vo vlastnej réžii so súhlasom banky,\nalebo refinancovaním.\n59. Cena dosiahnutá vydražením bola 37.300,- eur, ako vyplýva z Oznámenia výsledku dražby zo dňa\n29.11.2017 (č.l. 21 spisu). Žalobkyňa 1. rade uviedla, že úver nepravidelne splácala, v roku 2017 uhradila\nlen dve splátky, a to v celkovej výške 167,91 eura. V súčasnosti už uvedený úver nespláca vôbec a\npotvrdila, že sa voči nej vedú exekúcie na splatenie úverov poskytnutých nebankovými spoločnosťami\na mesačne spláca sumy 200,- a 150,- eur, ale má ešte viaceré exekúcie. Tieto úvery jej boli poskytnuté\nskôr, než úver od žalovanej v prvom rade. Výšku svojich dlhov odhadla na sumu 7.000 - 8.000,- eur\na potvrdila, že má kvôli tomu zablokovaný účet v banke. Vyjadrila sa tak, že požiadala aj dražobnú\nspoločnosť, aby jej umožnila zaplatiť dlh v splátkach, ale išlo už o sumu takmer 50.000,- eur a nebolo\njej to umožnené. Hoci bola vo finančnej tiesni, už v roku 2016 a najmä v roku 2017 nepožiadala nikoho\nz príbuzných o pomoc pri splácaní úveru, ani nepredala motorové vozidlo, ktoré vlastnila, lebo ho\npotrebovala. Potvrdila, že sa dostala do kolotoča nesplácania dlhov voči nebankovým spoločnostiam a\nnevie, koľko mala úverov a v akej výške, ani v akých sumách ich splácala. Po zosplatnení žalovanú v 1.\nrade už nekontaktovala a celková výška dlhu jej bola oznámená po dražbe nehnuteľností.\n60. Manžel žalobkyne uviedol, že k nesplácaniu úveru došlo z dôvodu, že prišiel o zamestnanie a nemali\ndostatok finančných prostriedkov. Uviedol, že o všetkých dlhoch svojej manželky nevedel, ale podľa\njeho vedomostí ona tieto peniaze míňala pre potreby domácnosti. Potvrdil, že v jeho rodine nikto nemal\nfinančnú sumu dostatočnú na to, aby ňou mohol byť splatený úver vo výške 40.000,- eur. Tiež potvrdil,\nže v tom čase mali jeho rodičia zdravotný problém a hrdosť mu nedovolila pýtať si od nich peniaze. V\nroku 2016 zarábal asi 500,- eur mesačne ako živnostník a z toho platil ešte odvody.\n61. Dlh bol vyčíslený na sumu 43.254,70 eura a X-XXXXXX byt v centre E. v roku 2017 bol ohodnotený\nznaleckým posudkom na sumu 41.400,- eur (č.l. 33 spisu). Vydražený bol za sumu 37.300,- eur. Žalovaný\nsa po odpočítaní nákladov vo výške 7.330,- eur na vykonanie dražby uspokojil so sumou 29.970,56\neura, čo je podľa tvrdenia žalobcov neadekvátna suma.\n62. Je zrejmé, že medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným v 1. rade došlo ku vzniku záväzkového\nvzťahu, v ktorom sa dve zmluvné strany dohodli navzájom si poskytnúť určité plnenia; žalovaný\nposkytnúť žalobcom v 1. a 2. rade peňažné prostriedky a žalobcovia v 1. a 2. rade poskytnuté finančné\nprostriedky vrátiť formou pravidelných mesačných splátok spolu s úrokmi a poplatkami. Žalobcov v 1. a\n2. rade možno s určitosťou považovať za spotrebiteľov v zmysle § 52 ods. 4 OZ, keďže pri uzatváraní\na plnení zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej\nčinnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane žalovaného v 1. rade možno považovať\nza dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ, nakoľko pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal\nv rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z vyššie uvedeného dôvodu\nje teda potrebné pri posudzovaní predmetného právneho vzťahu brať na zreteľ všeobecnú úpravu\nspotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku, úprava ktorých je obsiahnutá v ust. §\n52 a nasl. OZ a ktoré poskytujú výraznú ochranu pre spotrebiteľa. Odvolací súd poznamenáva, že\nspotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu v spore spochybnený zo strany žalovaných nebol.\n\n63. Okolnosti, akými sú najmä (i) chránený záloh (obydlie), (ii) chránené osoby ako dražbou dotknuté\nosoby, (iii) proporcionalita vzťahu pohľadávky a zálohu, (ip) možnosti udržania vlastníctva k zálohu\nuspokojením pohľadávky iným spôsobom ako dražbou v prípade núteného výkonu záložného práva\n(súdnou exekúciou), (ir) dobrovoľná dražba ako prostriedok ultima ratio pri existencii iných možností\nvýkonu záložného práva, (is) možnosti reštartu v splácaní úveru, (it) hrozba mimosúdneho vymoženia\nplnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky,(iu) oslabenie práva premlčaním, (iv) nedostatok odbornej\nstarostlivosti veriteľa pri vyhodnocovaní bonity dlžníkov dôležitej na splácanie úveru predstavujú\nokolnosti, ktoré môžu mať relevanciu v konaní o zdržanie sa výkonu záložného práva v procese\ndobrovoľnej dražby. Oddialenie dobrovoľnej dražby a dosiahnutie súdneho príkazu na zdržanie sa\ndobrovoľnej dražby závisí od intenzity vyššie uvedených okolností. Ak súčasne pôsobia dve a viac z\nvyššie uvedených okolností, úmerne s tým stúpa opodstatnenie obmedzenia dobrovoľnej dražby, najmä,\nak záložné právo rozhodnutím súdu nezanikne a veriteľovi plynú úroky z omeškania.\n64. Odvolací súd preto vychádzal z premisy, že predmetom sporu je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej\nzmluvy a v nadväznosti na právny charakter vzťahu medzi žalobcami v 1. a 2. rade, ako dlžníkmi a\nžalovanou v 1. rade, ako úverovými veriteľom, potom aj posudzoval otázku predčasného zosplatnenia\npohľadávky, pre naplnenie ktorej žalovaný veriteľ realizoval záložne právo a vyvolal dobrovoľnú dražbu.\n65. Významné aspekty výkonu dobrovoľnej dražby pre správnu aplikáciu režimu a posúdenie\nrelevantných otázok neplatnosti dobrovoľnej dražby sú: 1. existujúca splatná a preukázaná pohľadávka\nčo do dôvodu i výšky, 2. splnenie ďalších hmotnoprávnych podmienok pre výkon záložného práva podľa\nObčianskeho zákonníka a podľa osobitných právnych predpisov a 3. správny a zákonný procesný postup\npri realizácii dražby a zachovanie práv dotknutých osôb.\n66. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu zosplatnenia úveru 27.06.2017, ak ide\no plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo\npodľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne\nupozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.\n67. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie\ncelej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.\nToto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.\n68. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka umožňovalo, aby v prípade, ak ide o plnenie v splátkach,\nveriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo\ndohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti\nnajbližšej nasledujúcej splátky. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je\npodmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva v zmysle § 53 ods. 9\nObčianskeho zákonníka upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného\nupozornenia je uplatnenie neúčinné. (JUDr. Jaroslav Krajčo, Občiansky zákonník pre prax; Komentár;\nVydalo Vydavateľstvo Eurounion, máj 2015, str. 758-759).\n69. Podmienkou pre platné zosplatnenie úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka je dohoda strán\nkonania o možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Je\npovinnosťou žalovanej v 1. rade ako veriteľa uzavretie takejto dohody a splnenie i ďalších podmienok\nvyžadovaných ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka pre platné zosplatnenie úveru tvrdiť a\npreukázať.\n70. Odvolací súd vyzval žalovanú v 1. rade výzvou z 02.02.2023, aby v lehote 10 dní od doručenia\nvýzvy oznámila, na základe akej dohody (zmluvnej podmienky) sa žalobcovia v 1. a 2. rade dohodli\nso žalovanou v 1. rade na možnosti využiť právo veriteľa upravené v § 565 Občianskeho zákonníka,\nv dôsledku ktorého žalovaná v 1. rade mimoriadne zosplatnila úver zo Zmluvy o splátkovom úvere\nč. XXXXXXXXXX ku dňu 27.06.2017. Žalovaná v 1. rade však v súdom stanovenej lehote, a ani do\nrozhodnutia odvolacieho súdu neoznámila, na základe akej dohody so žalobcami v 1. a 2. rade ich\npožiadala o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej zmluvnej splátky. V tomto smere\nžalovaná v 1. rade neuniesla bremeno tvrdenia. Keďže žalovaná 1. rade v konaní nepreukázala\nexistenciu dohody o možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej\nsplátky podľa § 565 OZ s dlžníkmi, vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa 27.06.2017 je v danom\n\nprípade neplatné pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ. Kľúčovým je, že neexistencia pohľadávky banky\n(žalovanej v 1. rade) nevyhnutná a označená veriteľom pre realizáciu výkonu záložného práva formou\ndobrovoľnej dražby, a teda aj samotná dražba nehnuteľností, je neplatná.\nOdvolací súd, rovnako ako Ústavný súd SR, ktorý už konštatoval v obdobnej veci, že vyššie\nuvedené okolnosti spornej dražby nútia k vážnemu zamysleniu nad deficitom judikatúry vo veciach tzv.\ndobrovoľných dražieb. Nielen táto vec či nedávny nález (IV. ÚS 493/2022 alebo Nález Ústavného súdu\nSR III.ÚS 416/2022) celkom opodstatnene vyvolávajú obavy, že dražobné procesy nadobúdajú prvky\nskôr akoby dražobného priemyslu než výkonu záložného práva založeného na naplnení princípov práva.\nNezaplatená splátka je automaticky dôvodom na predčasné zosplatnenie a následne sa vo výsledku\nrovná predaju bytu či rodinného domu (tu s najväčšou pravdepodobnosťou pre omeškanie so splátkou\n274,36 eura nastala predčasná splatnosť pohľadávky cca 43.000,- eur a nasledoval predaj trojizbového\nbytu v Humennom), samozrejme za absencie akejkoľvek dohody o zosplatnení.\nZo strany všeobecného súdnictva sa javia ako nedostatočne judikované následky stavu, keď sa zo strany\nveriteľa uprednostňuje dražba nehnuteľnosti napriek tomu, že primeranejším riešením je uplatnenie\nomeškaných splátok s príslušenstvom (úroky, úroky z omeškania, prípadná náhrada škody, náklady na\nuplatnenie pohľadávky a náhrada trov). Ak ale existuje iná miernejšia možnosť uplatnenia pohľadávky\nnež dražobný predaj nehnuteľnosti, dokonca obydlia, uprednostnenie spôsobu ultima ratio teda ako\nprvého riešenia už nadobúda ústavnoprávny rozmer. Ústavný súd už rozhodol, že v predaji nehnuteľnosti\nna tzv. dobrovoľnej dražbe treba vidieť nie prvú, ale poslednú možnosť s prirovnaním ochrany, ktorá sa\nposkytuje v súdnej exekúcii (PL. ÚS 23/2014) pozri odlišné stanovisko sudcu Petra Straku k odôvodneniu\nnálezu č.k. III. ÚS 416/2022 z 13. júla 2023.\nV tejto veci dlžníci požadovali reštart pre prechodné objektívne dôvody (dočasná strata zamestnania\njedného z manželov), zo strany veriteľa im to umožnené nebolo.\nOdvolací súd pre porovnanie poukazuje na úpravu francúzskeho občianskeho zákonníka v článku\n1343-5, ktorý umožňuje až 2-ročný odklad splátok úveru, počas ktorého úroky ani iné sankčné\nmechanizmy do úvahy neprichádzajú.\nSudca môže s prihliadnutím na situáciu dlžníka a so zreteľom na potreby veriteľa odložiť alebo odložiť\nplatbu dlžných súm v lehote dvoch rokov.\nOsobitným a odôvodneným rozhodnutím môže nariadiť, aby sa sumy zodpovedajúce odloženým\ntermínom splatnosti úročili zníženou sadzbou, ktorá sa rovná aspoň zákonnej sadzbe, alebo aby sa\nplatby najskôr zrážali z kapitálu.\nMôže podmieniť tieto opatrenia tým, že dlžník vykoná úkony, ktoré by uľahčili alebo zaručili splatenie\ndlhu.\nRozhodnutie sudcu pozastavuje exekučné konania, ktoré by inicioval veriteľ. Zvýšenie úrokov alebo\nsankcie stanovené v prípade omeškania nevzniknú počas lehoty stanovenej sudcom.\nAkékoľvek opačné ustanovenie sa nebude brať do úvahy.\nUstanovenia tohto článku sa nevzťahujú na dlhy na výživnom.\nZdá sa, že problematickou je aj nová právna úprava v ust. § 53 ods. 9 OZ, ktorá zjavne neumožňuje\nodvrátenie a zvrátenie dražby zaplatením dlžných splátok s príslušenstvom, prípadne škody, ktorého\ncieľom by bolo zachovanie obydlia a aj obligačného vzťahu.\n71. Pokiaľ veritelia neuplatňujú omeškané splátky a poslednú možnosť realizujú a presadzujú ako\nprioritnú, nepochybne, tak ako v tejto veci, to môže súvisieť s tolerovaním dohôd o predčasnej splatnosti.\nV predmetnej veci však banka, tak ako už odvolací súd uviedol, dohodu o predčasnej splatnosti\nnepredložila ani na výzvu odvolacieho súdu.\n72. Je dôležité poukázať na pripomienky Európskej komisie Súdnemu dvoru EÚ vo veci C-598/21,\nžalobcu Všeobecnej úverovej banky, v ktorej tunajší súd podal návrh na začatie konania o prejudiciálnej\notázke tykajúcej sa výkladu článku 47 v spojení s čl. 4 a 38 Charty základných práv Európskej únie,\nsmernice Rady 93/13/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ ES, zásady efektivity\npráva Európskej únie a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES. V bode 58. týchto\npripomienok je uvedené cit.: ,,Vzhľadom na vyššie uvedené sa Komisia domnieva, že vnútroštátnemu\nsúdu nielenže nič nebráni, ale dokonca je povinný v rámci konania (pokiaľ v konaní vo veci samej, ktoré\nžalobcovia začali, má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel) posúdiť ex offo, či\nzmluvná podmienka uvedená v článku VI. bodoch 42 a 42.1 zmluvy, podľa ktorej sa spotrebiteľ „dohodol“\ns VUB bankou na jej možnosti využiť právo veriteľa upravené v § 565 Občianskeho zákonníka (a ktorej\ndôsledkom je zároveň aj možnosť následného výkonu záložného práva k nehnuteľnosti, ktorá je zároveň\n\nobydlím spotrebiteľa, na dobrovoľnej dražbe), sa má považovať za nekalú podmienku podľa článku 3\nods. 1 smernice.\nAj predmetná vec je typická tým, že procesom výkonu tzv. dobrovoľnej dražby je dotknuté obydlie, na\nzačiatku ktorého bola neuhradená splátka bez využitia možnosti jej uplatnenia a vymoženia napriek\ntomu, že záložné právo veriteľa by dotknuté nebolo. Teda nezaplatenie splátky-tok sa vo výsledku\nrovnala dražbe bytu. Konštrukty spojené s takýmto procesom súvisia aj s mimoriadnym podcenením\na neskúmaním proporcionality pomeru medzi už splatnou pohľadávkou a hodnotou nehnuteľnosti,\nteda skutočnej výšky pohľadávky s vlastnosťou „splatná“. Na zistenie skutočnej výšky pohľadávky v\nkonaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby dopadá smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach\nv spotrebiteľských zmluvách (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 4Cdo/149/2020 z\n23. februára 2022, bod 26).\nOdvolací súd je presvedčený, že dojednanie predčasnej splatnosti nie je obligatórne a predčasná\nsplatnosť nenastupuje ani ako výsledok dispozitívnej normy pre prípad, že by sa predčasná splatnosť\nnedohodla. Preto dohoda o predčasnej splatnosti pre prípad, že existuje, má podliehať súdnemu\nprieskumu, tak ako to pripomienkuje generálna advokátka Laila Medina vo veci C-598/21 (publ. 12.\njanuára 2023): ,,68. Treba tiež zdôrazniť, že hoci § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka odkazuje\nna spotrebiteľskú zmluvu plnenú v splátkach, osobitne nepredpokladá predčasné splatenie zmluvy\no dlhodobom úvere ani existenciu zabezpečenia tohto úveru záložným právom na rodinný dom\nspotrebiteľa. Za týchto podmienok rozhodnutie podnikateľa zahrnúť do zmluvy o úvere zabezpečenom\nrodinným domom spotrebiteľa nevyjednanú podmienku, ktorá odráža toto ustanovenie, nemožno\npovažovať za nastolenie rovnováhy medzi všetkými právami a povinnosťami zmluvných strán zo strany\nvnútroštátneho zákonodarcu.\n73.\nVnútroštátny súd sa konkrétnejšie pýta, či na účely posúdenia nekalej povahy spornej zmluvnej\npodmienky možno zohľadniť proporcionalitu výkonu práva podnikateľa požadovať splatenie celého\núveru a najmä závažnosť porušenia povinností spotrebiteľa vo vzťahu k výške úveru a dobe jeho\nsplácania. Vnútroštátny súd v tejto súvislosti odkazuje na jedno z kritérií uvedených v bode 73 rozsudku\nAziz.(20).\n74.\nTento rozsudok stanovuje niekoľko kritérií, na základe ktorých vnútroštátny súd posúdi\nprípadnú nekalú povahu podmienky týkajúcej sa predčasného splnenia dlhodobej zmluvy, konkrétne\nzmluvy o hypotekárnom úvere, z dôvodu, že dlžník nesplnil svoje povinnosti v určitej obmedzenej\nlehote. Tieto kritériá boli ďalej rozpracované v rozsudku Banco Primus(21). Súdny dvor rozhodol, že\nprináleží vnútroštátnemu súdu, aby okrem iného preskúmal, či po prvé právo predajcu alebo dodávateľa\npožadovať splatenie celého úveru je podmienené tým, že spotrebiteľ nesplní povinnosť, ktorá je v rámci\npredmetného zmluvného vzťahu podstatná, po druhé, či sa toto právo priznáva v prípadoch, v ktorých\nje takéto nesplnenie povinnosti dostatočne závažné z hľadiska doby splácania úveru a jeho výšky,\npo tretie, či toto právo predstavuje odchýlku od právnych predpisov uplatniteľných v danej oblasti pri\nneexistencii osobitných zmluvných ustanovení, a po štvrté, či vnútroštátne právo stanovuje primerané a\núčinné prostriedky, ktoré spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto podmienka uplatní, umožnia, aby odvrátil\núčinky takejto splatnosti úveru. Súdny dvor ďalej vo svojom rozsudku Caisserégionale de Crédit mutuel\nde LoireAtlantique et du Centre Ouest (22) objasnil, že rozsudok Banco Primus sa má vykladať v tom\nzmysle, že kritériá, ktoré z neho vyplývajú na účely posúdenia nekalej povahy zmluvnej podmienky v\nzmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13, najmä značnej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami\nzmluvných strán, ktoré táto podmienka vytvára v neprospech spotrebiteľa, nemožno chápať ani ako\nkumulatívne, ani ako alternatívne, ale musia sa chápať ako súčasť všetkých okolností súvisiacich s\nuzavretím dotknutej zmluvy, ktoré musí vnútroštátny súd preskúmať, aby mohol posúdiť nekalú povahu\nzmluvnej podmienky v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13.\n75.\nSporná zmluvná podmienka sa týka predčasného splatenia dlhodobého úveru, ktorý bol\nuzatvorený na dvadsať rokov a je zabezpečený rodinným domom spotrebiteľa. Za týchto okolností by\nsa posúdenie nekalej povahy tejto podmienky malo vykonať s ohľadom na judikatúru pripomenutú v\npredchádzajúcom bode.\n76. Z predchádzajúcich úvah vyvodzujem, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom\nzmysle, že táto smernica sa uplatňuje na zmluvnú podmienku odrážajúcu ustanovenie vnútroštátneho\npráva, ktoré umožňuje podnikateľovi uplatniť predčasné splatenie úveru z dôvodu, že dlžník nesplnil\nsvoje povinnosti v určitej obmedzenej lehote, pričom toto právo nepodlieha požiadavke proporcionality.\nČlánok 3 ods. 1 a článok 4 ods. 1 smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o\nposúdenie prípadnej nekalej povahy podmienky týkajúcej sa predčasného splatenia úveru v dôsledku\ntoho, že dlžník nesplnil svoje povinnosti v určitej obmedzenej lehote zo strany vnútroštátneho súdu,\ntomuto súdu prislúcha, aby preskúmal najmä tieto kritériá: po prvé, či právo predajcu alebo dodávateľa\n\npožadovať splatenie celého úveru je podmienené tým, že spotrebiteľ nesplní povinnosť, ktorá je v rámci\npredmetného zmluvného vzťahu podstatná, po druhé, či sa toto právo priznáva v prípadoch, v ktorých\nje takéto nesplnenie povinnosti dostatočne závažné z hľadiska doby splácania úveru a jeho výšky,\npo tretie, či toto právo predstavuje odchýlku od právnych predpisov uplatniteľných v danej oblasti pri\nneexistencii osobitných zmluvných ustanovení, a po štvrté, či vnútroštátne právo stanovuje primerané a\núčinné prostriedky, ktoré spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto podmienka uplatní, umožnia, aby odvrátil\núčinky takejto splatnosti úveru.“\n73. Porušenie povinnosti spotrebiteľa zaplatiť včas splátku úveru je síce vážnym porušením zmluvnej\npovinnosti, no nesplnenie si tejto povinnosti nemôže byť „in genere“ bez ďalšieho rozhodujúcim prvkom\nna skúmanie prijateľnosti, resp. neprijateľnosti dohody o predčasnej splatnosti. Pokiaľ neexistovala\nmožnosť zvrátenia dôsledkov predčasnej splatnosti tak, ako to konštatuje Súdny dvor vo veci C-415/11\npre prípad, že by bolo platne dohodnuté (rozsudok Súdneho dvora zo 14. marca 2013 vo veci C-415/11,\nECLI:EU:C:2013:164, bod 73), bolo by zosplatnenie aj preto neakceptovateľné.\n74. Odvolací súd pripomína pre prípad existencie dohody o zosplatnení, že pre skúmanie pomeru výšky\nsplatného dlhu a hodnoty nehnuteľnosti je v záujme komplexného zistenia skutkového stavu dôležité\naj samotné ex offo preverenie výšky splatnej pohľadávky v nadväznosti na závery Súdneho dvora vo\nveci C-598/21, či vôbec platne (nie neprijateľne) došlo k predčasnej splatnosti, a tak zistenie všetkých\nskutkových okolností pre pomerovanie výšky skutočne splatného dlhu a hodnoty nehnuteľnosti. Najvyšší\nsúd vo veci 4Cdo/149/2020, okrem iného uviedol, že nesprávna výška vymáhanej pohľadávky má dopad\npre záver o neplatnosti dražby. Uvedené rozhodnutie je zaradené v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov SR 6/2023, podľa ktorého, ak záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2\nzákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách uplatní pohľadávku, ktorej pravosť je spochybňovaná\nexistenciou neprijateľných zmluvných podmienok s ňou súvisiacich, súd je povinný tieto v konaní o\nurčenie neplatnosti dobrovoľnej dražby skúmať (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23.\nfebruára 2022, sp.zn. 4Cdo/149/2020) pozri rozhodnutie č. 75 Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov\nSR 6/2023, v dôvodoch ktorého okrem iného je uvedené „17. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel\nk záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným\nna odôvodnenie rozhodnutí. Vo svojom rozhodnutí odvolací súd neskúmanie neprijateľných zmluvných\npodmienok v úverovej zmluve odôvodnil tým, že v tomto konaní sa rozhoduje o určení neplatnosti\ndobrovoľnej dražby v zmysle predpokladaného porušenia ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách,\nktoré má za následok neplatnosť dražby, ktoré porušenie zistené v spore nebolo, a žalobkyňa mala\nmožnosť podať žalobu o určenie prípadných neprijateľných podmienok v úverovej zmluve, čo nevyužila,\nrovnako ako nevyužila ani možnosť podania námietok proti ohodnotenému predmetu dražby ani\nnepožiadala o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom. Pokiaľ ide o neskúmanie žalobkyňou\nnamietaných neprijateľných podmienok, dovolací súd konštatuje, ak by žalovaná 1) v rámci dobrovoľnej\ndražby uplatnila plnenia majúce svoj základ v niektorých zo žalobkyňou označených neprijateľných\nzmluvných podmienok, prieskumu ich oprávnenosti sa môže žalobkyňa domáhať žalobou na určenie\nneplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.), pretože ak záložný veriteľ (žalovaná\n1) vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. uplatní pohľadávku, ktorej základ bude\nspočívať v neprijateľnej zmluvnej podmienke, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia, pretože záložný\nveriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zákona č. 527/2002\nZ.z. (o dobrovoľných dražbách) zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby\npodľa § 21 ods. 2 cit. zákona, pretože týmto neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv\ndlžníka (resp. záložcu), od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez\nprávneho základu. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že v konaní o určenie neplatnosti\ndobrovoľnej dražby nie sú súdy nižších inštancií zbavené povinnosti dôsledne skúmať neprijateľné\nzmluvné podmienky namietané žalobkyňou a výsledné rozhodnutie v tomto smere náležite odôvodniť.\nRozhodnutie odvolacieho súdu preto malo ozrejmiť skutkové a právne závery takým spôsobom, aby\nstrana sporu nemusela hľadať odpoveď na pre vec rozhodujúce skutočnosti v rovine dohadov a aby\nmohla skutkovo aj právne proti rozhodnutiu argumentovať. Keďže odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho\nsúdu uvedené obsahové náležitosti nemá, možno skonštatovať, že je nepreskúmateľné.\n75. V nadväznosti na uvedený právny záver odvolací súd prvýkrát, tak ako už bolo uvedené, vyzval\nžalovanú v 1. rade, aby oznámila splátky úveru a ich výšku, pre ktoré vyhlásila mimoriadnu splatnosť\núveru ku dňu 27.06.2017, ako aj celkovú výšku dlžnej sumy, so splácaním ktorej boli žalobcovia v 1. a 2.\nrade v omeškaní v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 27.06.2017, ako aj na odlišné\n\nprávne posúdenie zo dňa 8.9.2023 v tomto ohľade, na čo banka na prvý výzvu ani len nereagovala.\nOdvolací súd konštatuje, že ani v tomto prípade žalovaná v 1. rade neuniesla bremeno tvrdenia, a preto\nodvolací súd nemohol ,,pomerať“ výšku dlžnej sumy splátok, so splácaním ktorých boli žalobcovia v 1. a\n2. rade v omeškaní v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, a to k celkovej výške dlhu, pre ktorý\nbol nariadený výkon záložného práva, ako aj k hodnote vydraženej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom\nzáložného práva. Uvedená skutočnosť v negatívnom zmysle pri existencii dohody o zosplatnení by\nmala dopad na platnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a v konečnom dôsledku na platnosť\ndobrovoľnej dražby.\n76. Rozhodnutie o neplatnosti dražby nepredstavuje prekážku res iudicata, a pokiaľ nastane zmena\npomerov a predaj obydlia spotrebiteľa sa stane už nevyhnutne poslednou možnosťou (zvýšenie\nrozsahu omeškania), ďalší proces výkonu dobrovoľnej dražby s tkzv. „nepriestrelnou“, resp. judikovanou\npohľadávkou súčasne primeranou k hodnote nehnuteľnosti môže byť výkon záložného práva, ako\naj dražba, akceptovateľná, a to tak, ako už bolo uvedené za stavu existencie platnosti dohody po\nzosplatnení.\n77. Podľa článku 38 Charty základných práv Európskej únie politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň\nochrany spotrebiteľa.\n78. Za týmto účelom pre naplnenie týchto elementárnych podmienok nevyhnutných pre starostlivé\nskúmanie platnosti dobrovoľnej dražby, resp. ex ante o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou\ndražbou a so zreteľom na „odlišné“ dôvody, ktoré častokrát nekorešpondujú a naopak ako keby\nobchádzali recentnú aplikačnú prax Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, Súdneho dvora EÚ\na napokon aj Európskeho súdu pre ľudské práva, je nutné pre naplnenie spravodlivého usporiadania\npomerov, ale i pre kvalitu aplikačnej praxe preveriť nevyhnutné minimum, skúmaním podmienok, čo\nbude mať dopad na včasnosť nastolenia spravodlivej rovnováhy.\nTeda kľúčovou otázkou je, čo má chronologicky skúmať sudca, ktorému („pristane takáto vec na stole“) je\nvec o neplatnosť dobrovoľnej dražby, resp. ex ante o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou\ndražbou pridelená?\nOdvolací súd je presvedčený o nevyhnutnosti venovať mimoriadnu pozornosť a súčasne chronologicky\npreveriť uvedené skutočnosti najmä v časti:\na) Posúdenia existencie a platnosti dohody podľa § 565 Občianskeho zákonníka.\nb) Posúdenia platnosti predčasného zosplatnenia podľa § 37, § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka.\nc) Posúdenia platnosti záložnej zmluvy z hľadiska jej obsahových náležitostí, resp. povahy neprijateľnej\nzmluvnej podmienky.\nd) Posúdenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere z hľadiska jej obsahových náležitostí a skúmania bonity\nspotrebiteľa, pre účely možného vyslovenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, resp.\npôžičky.\ne) Posúdenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere z hľadiska skúmania bonity spotrebiteľa pre účely\nposúdenia možnosti veriteľa požadovať okamžité splatenie úveru.\nf) Posúdenia proporcionality medzi nezaplatenou sumou splátok a výškou zosplatneného dlhu.\ng) Posúdenia neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere.\nh) Posúdenia ekvivalencie medzi výškou dlhu spotrebiteľa a hodnotou nehnuteľnosti.\ni) Postupu dražobníka a veriteľa pri výkone dobrovoľnej dražby.\nj) Posúdenia akceptovateľnosti výšky nákladov dobrovoľnej dražby so zreteľom na osobitné okolnosti\nveci.\nJednoducho povedané, pokiaľ banka nedisponuje dohodou o zosplatnení, tak mala možnosť\nopodstatnene žalovať nesplatené splatné splátky úveru a za stavu, ak právo na zosplatnenie celého\núveru absentuje, dražba nehnuteľností pre nepravosť pohľadávky, na základe ktorej sa dražba\nrealizovala, je neplatná.\n79. Na základe vyššie prijatých právnych záverov, najmä pre neexistenciu dohody o zosplatnení podľa\n§ 565 OZ, odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je uvedené vo\nvýroku I. tohto rozsudku.\n80. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 CSP, keď v konaní v celom rozsahu úspešným žalobcom v 1. a 2. rade bol voči\nneúspešným žalovaným v 1. až 3. rade priznaný nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho\n\nkonania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa\n§ 262 ods. 2 CSP.\n81. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 453 ods. 1 a 3\nv spojení s § 262 ods. 1, podľa § 255 ods. 1 a § 257 CSP.\n82. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že žalovaný v 1. rade bol síce úspešný v rámci dovolacieho konania,\nkeď dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu, avšak v tomto smere bolo potrebné zohľadniť\ndôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP spočívajúce v tom, že rozsudok odvolacieho súdu\nbol zrušený len z procesných dôvodov, keď k verejnému vyhláseniu rozhodnutia došlo bez toho, že\nby dovolateľ mal možnosť vyjadriť sa k aplikácii ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a §\n565 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia súd prvej inštancie vo svojom rozsudku nepoužil; na\nstrane žalovaného v 1. rade ide o subjekt zodpovedný v konečnom dôsledku za to, že výkon záložného\npráva dobrovoľnou dražbou z jeho strany dôvodný nebol; žalobcovia v 1. a 2. rade sú vo výsledku\ncelého konania úspešnou stranou sporu a bolo by tak v rozpore s princípom spravodlivého usporiadania\npomerov medzi účastníkmi, pokiaľ by žalovaným bola priznaná náhrada trov dovolacieho konania.\n83. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10Csp/227/2017", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b8520357-0340-440d-ae69-cbd3aadcc69c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.329.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 329/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 329/2023 z 21. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-21", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.329.2023.1"}, {"guid": "ussr:1f1ff034-d0da-4d40-89a0-bf5ea2871e6a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.416.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 416/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 416/2022 z 14. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-14", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.416.2022.1"}, {"guid": "ussr:7664175e-bdc1-45e6-b802-7d6902749494", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 23/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/2014 z 24. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-24", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7664175e-bdc1-45e6-b802-7d6902749494"}, {"guid": "44234f09-f6e1-487f-a9d9-c8b79408c115:6ef0bbf0-b62d-4c78-9c62-2cd1e5f25827", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6621204131.1", "spisova_znacka": "3Cdo/76/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/76/2024 z 25. 2. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6621204131.1"}, {"guid": "122d242c-e346-47c9-a7d9-256fdc81d2cc:65d1065d-4503-4ee3-a77c-cfe23abd7dc5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:7212232715.1", "spisova_znacka": "6Cdo/159/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/159/2020 z 7. 12. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-12-07", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:7212232715.1"}, {"guid": "a683d887-7206-4bd0-a102-9874b5ed1fd2:8eb91e50-59e1-40fe-acba-371ed3252884", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:7915210029.1", "spisova_znacka": "4Cdo/149/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/149/2020 z 20. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-20", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:7915210029.1"}, {"guid": "946198dc-45ec-49b0-b5dc-f1305f23712e:f4f1e55b-cc88-451d-a6cd-33ff9a631436", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8712218775.1", "spisova_znacka": "8Cdo/58/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/58/2018 z 8. 5. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-05-08", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8712218775.1"}, {"guid": "f300c2b9-f0e8-4245-b6c2-ed8a9fef72c5:6664ed3b-cea7-4601-bc77-ed473fc3e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Csp/227/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice okolie sp. zn. 10Csp/227/2017 z 25. 10. 2017", "sud": "Okresný súd Košice okolie", "datum_vydania": "2017-10-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f300c2b9-f0e8-4245-b6c2-ed8a9fef72c5:6664ed3b-cea7-4601-bc77-ed473fc3e8fe"}], "citovane_v": []}