{"guid": "71977a2c-9d80-4656-83e6-d3d79a65772e:2ee4183e-4dd5-46a1-aaa8-fb798ad6a31a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8125201680.2", "spisova_znacka": "12CoCsp/1/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12CoCsp/1/2026 z 17. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 17. februára 2026, sp. zn. 12CoCsp/1/2026, ECLI:SK:KSPO:2026:8125201680.2", "identifikacne_cislo": "8125201680", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Katarína Krochtová", "sudca_id": 1191, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-krochtova-1191", "datum_vydania": "2026-02-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2ee4183e-4dd5-46a1-aaa8-fb798ad6a31a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8125201680.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2026:8125201680.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2026:8125201680.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n12CoCsp/1/2026\n8125201680\n17. 02. 2026\nJUDr. Katarína Krochtová\nECLI:SK:KSPO:2026:8125201680.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov\nsenátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom XXX XX A. C., A. C. XXX, právne zast.: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom 089 01 Svidník,\nSovietskych hrdinov 163/66, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so\nsídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, právne zast.: KUBINEC & PARTNERS\nadvokátska kancelária, s.r.o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Skuteckého 6, IČO: 36 851 574, o\nprimerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.\n11Csp/14/2025 – 40 zo dňa 23.04.2025 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Prešov č.\nk. 11Csp/14/2025 – 90 zo dňa 17.11.2025, takto\nrozhodol:\nI. Potvrdzuje rozsudok, v spojení s dopĺňacím rozsudkom, vo výroku II. o zamietnutí žaloby čo do sumy\n3.765,99 eur.\nII. Mení rozsudok, v spojení s dopĺňacím rozsudkom, vo výroku II. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť\nžalobkyni aj primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti\ntohto rozsudku.\nIII. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho\nkonania v rozsahu 100%.\nIV. Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým rozsudkom v spojení\ns dopĺňacím rozsudkom rozhodol tak, že:\n„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 16,60 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nII. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.\nIII. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ale len z prisúdenej\nistiny.\nIV. Žalovaný má vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %,\no výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“\n2. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 57 ods. 1 písm. m), § 243f zákona č. 233/1995 Z. z.\no súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov\n(ďalej len „Exekučný poriadok“), § 53 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z. z. zákona o ochrane spotrebiteľa\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 108/2024 Z. z.“), § 3 ods. 5, § 5 ods. 1\npísm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.\n\n372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“), § 17 ods.\n3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“).\n3. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že dňa 28.10.2018 žalovaný ako oprávnený podal návrh na\nvykonanie exekúcie na exekučný úrad B. D. E. na základe právoplatného a vykonateľného zmenkového\nplatobného rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava V. č. k. 3Zm/313/07-15 zo dňa 11.09.2007,\nktorým bola žalobkyňa a F. B. zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 116.967 Sk so 6%\núrokmi od 26.05.2007 do zaplatenia, ako aj zmenkovú odmenu 389,90 Sk a trovy konania. Zmenkový\nplatobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 04.10.2007. Súdny exekútor podal 30.10.2008 na tunajší\nsúd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 398/08. Konanie sa viedlo pod\nsp. zn. 2Er/3231/08 a dňa 06.11.2008 súd žiadosti o vydanie poverenia vyhovel.\n4. Povinní podali dňa 28.04.2016 návrh na zastavenie exekúcie s poukazom na § 39 ods. 4 Exekučného\nporiadku účinného od 23.12.2015 a § 243f ods. 1, 3, 4 až 6 Exekučného poriadku. Uviedli, že v\nzmenkovom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, hoci išlo o spotrebiteľskú\nzmluvu. Za neprijateľné zmluvné podmienky považovali ustanovenia o zmenke, kumuláciu viacerých\nzmluvných pokút, vysoké úroky a poplatky. Mali tiež za to, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie\nexekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku opísaním rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa\nvlastného vzťahu s povinnými, čo je dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 5 a § 57 ods.\n1 písm. m) Exekučného poriadku.\n5. Súd konštatoval, že z exekučného spisu vyplýva, že oprávnený si v zmysle novelizovaného\nustanovenia Exekučného poriadku v § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 splnil svoju povinnosť a doplnil návrh\nna vykonanie exekúcie podaním z 15.01.2016 s poukazom na úverovú zmluvu, ktorú aj predložil - išlo\no zmluvu o stavebnom úvere vo výške 100.000 Sk z 03.08.2005, pripojil tiež doklad o vydaní a vyplnení\nbiankozmenky a odstúpenie od zmluvy s doručenkou. Podľa predmetnej zmluvy žalovaný poskytol\nžalobkyni a jej manželovi F. B. mimoriadny medziúver vo výške 100.000 Sk s úrokovou sadzbou 6,99 %\np.a. Dňa 28.03.2019 tunajší súd uznesením č.k. 2Er/3231/2008, EX 398/08 exekúciu zastavil.\n6. Na základe odvolania oprávneného rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 18CoE\n26/2019-108 zo dňa 01.08.2019, ktorým napadnuté uznesenie potvrdil bez toho, aby reagoval na\nkonkrétne námietky v odvolaní alebo aby poukázal na konkrétne neprijateľné zmluvné podmienky, na\nktoré nebolo prihliadnuté alebo aby uviedol, v čom spočívalo obmedzenie alebo neprípustnosť použitia\nzmenky, prípadne o aký rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom išlo.\n7. Súd vo veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom č. k. 11Csp/87/2020-50 z 20.11.2020 tak, že žalobu\nzamietol pre nesplnenie základného predpokladu pre priznanie nároku v zmysle § 3 ods. 5 vety tretej\nzákona č. 250/2007 Z.z., a teda, že v rozhodnutiach exekučných súdov nebolo judikované žiadne\nporušenie práva žalobkyne ako spotrebiteľky. V dôsledku odvolania žalobkyne Krajský súd v Prešove\nrozsudkom č. k. 18CoCsp/1/2021-87 z 28.09.2021 zmenil rozsudok súdu I. inštancie a žalovanú zaviazal\nna zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyni vo výške 1.000 Eur, keďže dospel k\nzáveru, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 28.07.2005 uzavretá so\nžalobkyňou obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky v článku II o poplatku za biankozmenku vo\nvýške 500 Sk a v článku VII bode 10, v ktorom bolo uvedené, že v prípade odstúpenia od zmluvy sa\nsplatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s\nbodom 8 článku 7 zmluvy. Mal za to, že exekučný súd mal na tieto neprijateľné zmluvné podmienky\nprihliadnuť, čo však neurobil, ale keďže žalobkyňa v návrhu na zastavenie exekúcie poukázala na\nviaceré neprijateľné zmluvné podmienky a následne došlo k právoplatnému zastaveniu exekúcie, je\nzáklad nároku žalobkyne daný. Voči tomuto rozsudku súdu II. inštancie podala žalovaná dovolanie,\nktorému Najvyšší súd SR vyhovel a uznesením 2Cdo/28/2022 z 26.09.2024 rozsudok Krajského súdu v\nPrešove zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd konštatoval, že odvolací súd založil svoje\nrozhodnutie na iných právnych dôvodoch ako súd I. inštancie a nedal priestor na vyjadrenie stranám\nsporu.\n8. Následne Krajský súd v Prešove rozsudok súdu I. inštancie č.k. 11Csp/87/2020-50 zrušil a vec vrátil\nna ďalšie konanie uznesením 18CoCsp/30/2024-167 z 30.01.2025. V súčasnosti je predmetné konanie\n( s poukazom na dovolacie konanie) vedené pod sp. zn. 11Csp/14/2025.\n\n9. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia ďalej konštatoval, že v exekučnom konaní nebolo\nvyslovené, aby došlo k porušeniu nejakého práva žalobkyne ako spotrebiteľky, len zastavili exekúciu\nv dôsledku zmeny Exekučného poriadku, ku ktorej došlo zákonom č. 438/2015 Z.z. s účinnosťou od\n23.12.2015. Žalovaný nijako nepochybil, ak úver zabezpečil zmenkou v roku 2005, pretože v tom\nčase neexistovala žiadna právna norma, ktorá by mu to zakazovala. K určitému obmedzeniu došlo\naž od 01.01.2008 a úplný zákaz používania zmenky v spotrebiteľských vzťahoch bol zavedený až\nod 01.01.2011 v § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a následne v §\n5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. Je nepochybné, že pre posúdenie nárokov zo zmenky\nje potrebné rešpektovať stav v čase jej vystavenia, a to najmä s ohľadom na rešpektovanie princípu\nprávnej istoty a zákazu retroaktivity. To napokon uviedol aj Najvyšší súd v SR v spoločnom stanovisku\nObčianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia z 20.10.2015 pod č. 93. Z neho vyplýva aj to, že odo\ndňa splatnosti zmenky je v zmysle zákona možné priznať len zákonný zmenkový úrok 6% p.a. - teda\ntak, ako si tento úrok uplatnil žalovaný, ktorý mu bol aj priznaný zmenkovým platobným rozkazom.\n10. O závere o diskutabilnosti súdnych rozhodnutí v exekučnom konaní bolo možné dospieť na základe\nprávneho záveru vyplývajúceho z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 299/2019-44 zo dňa\n20.02.2020. Ako vyplýva z tohto nálezu, išlo o obdobný prípad, keď súdy zastavili v celom rozsahu\nexekúciu vedenú na základe zmenkového platobného rozkazu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného\nporiadku, ale v tomto prípade navyše súdy poukázali aj na konkrétne neprijateľné zmluvné podmienky\nv príslušnej zmluve, čo sa v prípade tejto exekúcie (2Er/3231/2008) nestalo. Ústavný súd však\nvyslovil názor, že citované ustanovenie Exekučného poriadku neznamená, že súd automaticky zastaví\nexekúciu v celom rozsahu, pokiaľ neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú súdy identifikovali, je možné\nkvantifikovať, a preto v záujme spravodlivého posúdenia veci je potrebné nepripustiť exekúciu len v\ntej časti nároku uplatneného zo zmenky, ktorá má svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke.\nUviedol tiež, že vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou\npri posudzovaní nárokov zo zmenky, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je potrebné\nmať na pamäti, že ide o judikovaný nárok a že zmenka bola vystavená v súvislosti s reálne poskytnutým\nplnením alebo službou. Preto by bolo ústavne neudržateľné a nespravodlivé, ako aj v rozpore s článkom\n20 ods. 1 Ústavy SR, ak by v takomto prípade oprávnený, v exekučnom konaní disponujúci riadnym\nexekučným titulom, nedostal príležitosť súdnou cestou vymôcť protihodnotu za reálne poskytnuté\nplnenie alebo službu len z toho dôvodu, že akcesoricky k hlavnému záväzku zmluvne dojednal ďalšie\nkvantifikovateľné a reálne oddeliteľné nároky, ktoré svojou povahou sú neprijateľné, a preto sa im súdna\nochrana neposkytuje.\n11. Súd prvej inštancie poukázal na to, že odvolací súd v zrušujúcom uznesení síce citoval z rozsudku\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, podľa ktorého sa pre priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia nevyžaduje vznik ujmy spotrebiteľa, ale právny záver tohto\nrozhodnutia je aj o tom, že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej\nzákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi (čo je zákonný predpoklad pre priznanie\nnároku na primerané finančné zadosťučinenie) treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa\nkonkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok z bezdôvodného obohatenia, z náhrady\nškody alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky.\n12. Podľa názoru súdu vychádzajúc z gramatického a logického výkladu § 3 ods. 5 vety tretej zákona č.\n250/2007 Z. z. účelom konania o primerané finančné zadosťučinenie nie je zisťovať, akého porušenia\nspotrebiteľského práva sa dopustil dodávateľ, pretože to musí byť konštatované v základnom konaní\na postačuje, ak to vyplýva z odôvodnenia príslušného súdneho rozhodnutia. Má to význam nielen pre\nzáklad nároku, ale aj jeho výšku, pri ktorej sa posudzuje aj závažnosť porušenia práva spotrebiteľa. Tento\nnázor však zjavne nezdieľa odvolací súd, ktorý v tomto konaní o primerané finančné zadosťučinenie\nsám podrobil prieskumu predmetnú zmluvu o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere a dospel k záveru\no dvoch neprijateľných zmluvných podmienkach, keď v bode 24 uznesenia uviedol: „Uvedená úverová\nzmluva obsahuje v čl. II dojednanie o poplatku za biankozmenku vo výške 500,- SK (16,60 Eur), pričom\nz rozhodovacej činnosti súdov SR je zrejmé, že tie posudzovali biankozmenku ako vystavovanú v\nprospech veriteľa za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky, nejde teda o poplatok za službu, plnenie,\nposkytované dlžníkovi - spotrebiteľovi. Naviac, poplatok vo výške 500,- SK nemôže sledovať výdavky\nspojené s vydaním biankozmenky. Ide o neprijateľnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v\nprávach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V čl. VII. bod 10 úverovej zmluvy, je zase uvedené,\n\nže v prípade odstúpenia od zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej\nsumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8. čl. VII zmluvy, sa v neprospech povinných odchyľuje\nod právnej úpravy obsiahnutej v § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 54 ods. 1\nObčianskeho zákonníka. Úroky z omeškania neprináležia aj zo zmluvných úrokov, pretože by tak išlo\no nárok na príslušenstvo (úroky z omeškania) z príslušenstva (úrokov), čo je v rozpore s § 121 ods. 3\nObčianskeho zákonníka; v právnej teórii sa takýto postup označuje ako tzv. anatocizmus“. Odvolací súd v\nnasledujúcom bode 25 potom uviedol, že keďže došlo k právoplatnému zastaveniu exekúcie na základe\nnávrhu žalobkyne, ktorá poukázala na neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve, hoci exekučný súd na\nne neprihliadal, hoci mal, základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie je daný. S poukazom na\n§ 391 ods. 2 CSP je preto súd I. inštancie viazaný týmto právnym názorom odvolacieho súdu.\n13. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobkyňa v návrhu na zastavenie exekúcie poukázala na\nviaceré neprijateľné zmluvné podmienky, ako je zmenka, kumulácia zmluvných pokút a vysoké úroky, s\ntýmto jej tvrdením sa zrejme nestotožnil ani odvolací súd a pokiaľ namietala poplatky, súd II. inštancie\nvyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku len poplatok za biankozmenku vo výške 500 SK, čo je\n16,60 Eur.\n14. Pri posudzovaní výšky nároku súd vychádzal z konkrétnych okolností prípadu, keď je potrebné\nprihliadať na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania žalovaného, intenzitu trvania a rozsahu\nnepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu. Súd musí\npostupovať v súlade so zákonnou požiadavkou primeranosti. Základným účelom daného inštitútu je\npredovšetkým satisfakcia žalobkyne ako spotrebiteľky, čo vyplýva zo samotného názvu tohto inštitútu\n„zadosťučinenie“. Keďže však zaplatenie finančného zadosťučinenia pre povinný subjekt spôsobuje\nfinančnú ujmu, má poskytnutie finančného zadosťučinenia aj sankčnú povahu, ktorá je však druhoradá,\nkeďže primárnou je satisfakcia žalobkyne. Udeľovanie sankcií je vecou trestného a správneho konania,\nnie občianskoprávneho konania. Pri rozhodovaní pritom súd zohľadňuje aj princíp spravodlivosti, ktorý\npovažuje za jeden zo základných princípov právneho štátu a ktorým vyhodnocuje konkrétne okolnosti\ndaného prípadu. Súd vychádzal z toho, že žalobkyni na základe jej žiadosti bol poskytnutý medziúver,\nktorý však žalobkyňa nevrátila, a to dokonca ani jeho istinu, a to napriek právoplatnému a vykonateľnému\nzmenkovému platobnému rozkazu, pričom pri vystavení zmenky žalovaný nepochybil, keďže v tom\nčase to bolo možné a neexistovala žiadna právna norma, ktorý by mu to zakazovala. Nie je možné\nsúhlasiť s tým, že je irelevantné, že žalobkyňa nevrátila ani istinu úveru a že žalovaný má možnosť\nsvoju pohľadávku voči nej uplatniť na súde, čo je však v tomto prípade už vylúčené, keďže žalovaný\nsi túto svoju pohľadávku na súde uplatnil, práve na základe súdneho rozhodnutia ju aj vymáhal\nexekučne, ale bezúspešne, keďže exekúcia v celosti bola súdmi zastavená, hoci vychádzajúc zo záveru\ncitovaného nálezu Ústavného súdu SR zjavne nedôvodne. Žalovaný preto už nemá možnosť znovu\nsi túto pohľadávku voči žalobkyni uplatniť. Žalobkyňa teda nemusí vrátiť ani istinu úveru, a preto už\ntáto skutočnosť predstavuje jej zadosťučinenie a je výraznou sankciou pre žalovaného. Žalobkyňa\nsi teda nesplnila svoju zmluvnú a zároveň zákonnú povinnosť vrátenia istiny úveru a zaplatenia jej\npríslušenstva a napriek tomu sa domáha ešte primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré uplatnila\ndokonca vo výške svojho dlhu voči žalovanému. Uplatnenie nároku za týchto okolností súd považoval\nza rozporné so zásadou dobrých mravov a princípom spravodlivosti. Keďže súd je viazaný právnym\nzáverom odvolacieho súdu, vychádzal z neprijateľnosti dvoch zmluvných podmienok v predmetnej\núverovej zmluve, a to poplatku za biankozmenku vo výške 16,60 Eur a zmluvnej podmienky umožňujúcej\npriznanie úrokov z omeškania aj zo zmluvných úrokov. Táto zmluvná podmienka však nebola uplatnená\npri vydaní zmenkového platobného rozkazu, pretože ním neboli priznané úroky z omeškania, ale\nzákonný zmenkový úrok zo zmenkovej sumy odo dňa jej splatnosti v súlade s § 48 ods. 2 zákona\nč. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona. Z toho možno vyvodiť, že exekúcia vychádzajúc\nzo záverov odvolacieho súdu o neprijateľnosti dvoch zmluvných podmienok mala byť zastavená len\nohľadom sumy 16,60 Eur predstavujúcej poplatok za biankozmenku, a to v zmysle záverov nálezu\nÚstavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 299/19 zo dňa 20.02.2020. Na základe toho súd priznal žalobkyni\nfinančné zadosťučinenie vo výške 16,60 Eur zodpovedajúcej sume poplatku, ktorý odvolací súd\npovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku a ktorú sumu súd považoval za primeranú vzhľadom na\nokolnosti tohto prípadu popísané vyššie. V prevyšujúcej časti preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n15. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V danom\nprípade výška prisúdenej istiny závisela od úvahy súdu, a preto súd vychádzal zo záveru, že žalobkyňa\nbola v spore úspešná a z toho dôvodu jej priznal nárok na plnú náhradu trov konania, ktorý sa bude\n\nodvíjať len od výšky prisúdenej istiny. Súd totiž nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý\nmožno použiť len výnimočne. O trovách dovolacieho konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP\ndopĺňacím rozsudkom a v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal voči žalobkyni plnú náhradu\ntrov tohto konania.\n16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala proti výroku II. a proti súvisiacemu výroku o trovách\nkonania odvolanie žalobkyňa z dôvodu podľa §365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.\n17. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že hoci súd prvej inštancie vychádzal z konkrétnych okolností\nprípadu, priznal jej finančné zadosťučinenie vo výške 16,60 Eur, čo považuje za nedostatočné\na neprimerané.\n18. Žalobkyňa uviedla, že do vydania zmenkového platobného rozkazu bola uhradená suma 264,92 Eur,\nkeďže reálne jej bol vyplatený úver vo výške 3 203,21 Eur, namiesto úveru podľa zmluvy vo výške 3\n319,39 Eur. Úver v plnej výške jej žalovaná neposkytla, ale ho znížila o poplatok, ktorý úverom nie je.\nExekútor F. D. E. ju e-mailom z 09.03.2010 vyzval na zaplatenie sumy 5 345,78 Eur. Žalovaná jej reálne\nposkytla sumu 3 203,21 eur a uhradená jej bola suma 2 764,92 Eur, čo znamená, že dlh predstavoval\nsumu 438,29 Eur. Žalovaná mala nárok len na vrátenie istiny, nakoľko žalobkyňa listom z 03.10.2006\nod zmluvy odstúpila, čím došlo k zrušeniu zmluvy od začiatku.\n19. Pokiaľ ide o neuhradenú istinu, žalobkyňa poukázala napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 6Co/104/2017 zo dňa 29.05.2018, z ktorého tiež vyplýva: „Pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého\nžalobkyňa si neplnila svoje povinnosti zo zmluvy, toto pre posúdenie uplatneného nároku na priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia nie je právne významné.“\n20. Na základe toho žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zmenil a priznal\njej primerané finančné zadosťučinenie aj nad sumu 16,60 Eur a zároveň aj náhradu trov celého konania.\n21. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne\nsprávny a náležite odôvodnený. Podľa žalovaného z odvolania nie je zrejmé, na základe akých\nskutočností považuje žalobkyňa rozsudok za nesprávny z dôvodu nesprávnych skutkových zistení\na z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa mienky žalovaného žalobkyňa považuje\npriznanú sumu za neprimeranú. V tejto súvislosti dodal, že žaloba o primerané finančné zadosťučinenie\nje osobitným konaním, ktoré nasleduje až po právoplatnom skončení prechádzajúceho „základného\nkonania“, v rámci ktorého sa malo skonštatovať porušenie práva spotrebiteľa alebo porušenie povinností\nobchodníka. Dané konanie nie je konaním, v ktorom sa majú opakovane a osobitne posudzovať\nokolnosti prípadu a iné skutočnosti v rámci „základného konania“. Súd rozhodujúci o výške primeraného\nfinančného zadosťučinenia je viazaný rozsahom a skutočnosťami zistenými v rámci „základného\nkonania“, rozsah porušenia súd rozhodujúci o priznaní a výške primeraného finančného zadosťučinenia\nnemôže moderovať – rozširovať, ani zužovať. Okrem toho žalovaný uviedol, že poskytnutý úver nebol\nzo strany žiadneho súdu posúdený ako bezúročný a bez poplatkov.\n22. Ak žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie v rámci svojho rozhodovania neprihliadol na\nskutočnosť, že vykonala úhrady na úver, žalovaný poukázal na to, že súd explicitne v bode 24.\nodôvodnenia konštatoval, že žalobkyňa uplatnila primerané finančné zadosťučinenie vo výške svojho\ndlhu voči žalovanému. Uvedená suma preto zodpovedá sume uplatnenej žalovaným v exekučnom\nkonaní, ako aj skutočnostiam tvrdených žalobkyňou o rozsahu ňou vykonaných úhrad. Podľa žalovaného\nsúd prvej inštancie pri výške primeraného finančného zadosťučinenia prihliadol na rozsah žalobkyňou\nvykonaných úhrad, keďže vykonal dokazovanie okrem iného aj oboznámením sa so spisom Okresného\nsúdu Prešov sp. zn. 2Er/3231/2008.\n23. Žalovaný súčasne dodal, že zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 23.04.2025 vyplýva,\nže žalobkyňa nemala návrhy na doplnenie dokazovania, preto na prípadné ňou uplatnené novoty v\nrámci odvolacieho konania nie je možné prihliadať. Tiež uviedol, že žalobkyňa porušila svoje zmluvné\npovinnosti, spotrebovala poskytnuté finančné prostriedky, ktoré nevrátila ani v rozsahu poskytnutej istiny\na napriek tomu sa voči nemu domáha primeraného finančného zadosťučinenia. Naznačené konanie\nžalobkyne je za daných okolností v rozpore so zásadou dobrých mravov a priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia sa za vzniknutej situácie javí byť v rozpore s princípom spravodlivosti.\n\n24. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne\nsprávne potvrdil a priznal mu voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n25. Ďalšie vyjadrenia neboli do odvolacieho konania podané.\n26. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom\nstanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému\nje odvolanie prípustné (355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce\nv zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)\na dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné. Oznámenie o verejnom vyhlásení\nrozsudku bolo v súlade s § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP zverejnené na úradnej tabuli\na webovej stránke Krajského súdu v Prešove.\n27. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v\nktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie\nodvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal\nsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a\npovinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.\n28. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým súd\nžalobu o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nad sumu 16,60 Eur zamietol, a súvisiaci\nvýrok o trovách konania.\n29. V konaní pred súdom prvej inštancie bol primárne sporný základ nároku podľa § 3 ods. 5\nzákona č. 250/2007 Z. z., avšak jeho danosť konštatoval odvolací súd v zrušujúcom uznesení sp. zn.\n18CoCsp/30/2024 zo dňa 30.01.2025, keď v bode 21. odôvodnenia vyslovil: „Odvolací súd je toho\nnázoru, že nemožno pričítať žalobkyni na ťarchu skutočnosť, že v danom prípade v exekučnom konaní\nsúdy vôbec nekonštatovali vo svojich rozhodnutiach, že by došlo k porušeniu práva žalobkyne ako\nspotrebiteľky, ale obmedzili dôvody zastavenia exekúcie len na skutočnosť, že mali preukázané, že\nvymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na podmienky\nuvedené v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod\nna zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).“\n30. Žalobkyňa v odvolaní namietala výšku priznaného finančného zadosťučinenia, ktorá sa jej zdala\nneprimerane nízka, s čím sa odvolací súd čiastočne stotožnil.\n31. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu a významným kritériom je\nprimeranosť. Aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať z\ntoho, že primerané finančné zadosťučinenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú\ntak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému\nspotrebiteľovi a jednak podľa názoru odvolacieho súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že\nsa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím\núspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ\nsa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho\nnedopustí v takej intenzite. Uvedené závery plne korešpondujú s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019.\n32. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom,\nktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby\nspotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne\nvznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.\n33. Poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv spotrebiteľa má byť vyvážené a\nnemôže slúžiť neprimeranému finančnému obohacovaniu spotrebiteľa. Suma, ktorú žalobkyňa pôvodne\npožadovala vo výške 3.882,59 Eur by však už dané kritérium nespĺňala. Okolnosti daného prípadu\nneodôvodňujú priznanie finančného zadosťučinenia v žiadanej výške. Na druhej strane súdom prvej\ninštancie priznaná suma vo výške 16,60 Eur tiež nie je primeraná okolnostiam prejednávanej veci.\n\nZákladným konaním v danej veci bolo exekučné konanie, ktorému žalobkyňa musela čeliť. Toto\nexekučné konanie, v ktorom žalobkyňa namietala neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré exekučné\nsúdy nereagovali, bolo napokon zastavené. Polemika súdu prvej inštancie ohľadom jeho úsudku, či\nexekučné konanie bolo zastavené v celom rozsahu správne, nie je náležitá. Rovnako tak pri rozhodovaní\no výške primeraného finančného zadosťučinenia nemožno významne vzhliadať k tomu, či spotrebiteľ\nuhradil veriteľovi istinu. Konanie o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je založené na\npostuláte úspešného uplatnenia alebo bránenia práva. Výsledok snaženia spotrebiteľa nemusí zrkadliť\nlen výrok rozhodnutia v základnom konaní, ale relevantná konštatácia môže vyplývať aj z dôvodov\nrozhodnutia. Nebolo by spravodlivé a míňalo by sa to účelu primeraného finančného zadosťučinenia, ak\nby súd rozhodujúci o danom nároku spotrebiteľa prihliadol len na vyslovený úspech spotrebiteľa, pretože\nako vyplynulo z prejednávanej veci, neprijateľné zmluvné podmienky existovali aj v čase rozhodovania\nexekučného súdu (v čase základného konania), avšak boli implikované, nie explicitné. Súc viazaný\nprávnym názorom odvolacieho súdu tieto vyjadril aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku (bod\n24. odôvodnenia).\n34. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu, s ohľadom na\nporušenie práv žalobkyne (dve neprijateľné zmluvné podmienky, z toho jedna aplikovaná) v základnom\nkonaní, ktoré napokon skončilo zastavením exekučného konania, sa odvolaciemu súdu javí ako\nprimerané finančné zadosťučinenie v celkovej sume 116,60 Eur. Súd prvej inštancie už právoplatne\npriznal žalobkyni sumu 16,60 Eur, ktorá však nie je postačujúca pre naplnenie kompenzačnej, sankčnej\na odradzujúcej funkcie tohto právneho inštitútu. Suma 16,60 Eur by nemala dostatočne odradzujúcu\nfunkciu voči dodávateľovi (obchodníkovi), aby sa obdobných konaní v podobe uplatňovania neprijateľnej\nzmluvnej podmienky nedopúšťal voči spotrebiteľovi. Žalobkyňa bola vystavená exekučnému konaniu,\npričom jeho závažnosť nie je potrebné zvlášť preukazovať, najmä pokiaľ ide o jeho následky. Žalobkyňa\nvšak svoj nárok, okrem jeho prípustnosti v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.\nničím ďalším neodôvodnila. Žalobkyňa neuviedla, či konanie žalovaného viedlo aj k vzniku iných\nnegatívnych dôsledkov v jej súkromnom a spoločenskom živote. Takýmito negatívnymi dôsledkami resp.\nnepriaznivým okolnosťami prípadu, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s nekalým konaním žalovaného,\nje napr. vznik nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie v konkrétnom čase, odkázanosť na iných alebo\npsychická záťaž a pod.. Spotrebiteľské práva žalobkyne boli porušené, a preto správne konštatoval súd\nprvej inštancie, že žalobkyni vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Neznamená to však,\nže jej patrí v takej výške, ako sama požadovala, resp. v takej, v akej jej tento nárok priznal súd prvej\ninštancie.\n35. Pri priznaní primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné zohľadniť závažnosť ujmy\na okolnosti, za ktorej k nej došlo. Bolo preukázané, že žalovaný v základnom exekučnom konaní\nvymáhal voči žalobkyni sumu 3.882,59 Eur s príslušenstvom. Exekučné konanie bolo právoplatne\nzastavené. Nebolo preukázané, aby rozhodnutia exekučných súdov boli spochybnené vyššou súdnou\nautoritou. Rešpektujúc princíp právnej istoty je potrebné tieto rozhodnutia akceptovať. Žalobkyňa teda\nbola vystavená ujme, ktorá jej hrozila. Toto zistenie postačuje. Nie je potrebné, aby aj reálne došlo\nk nejakej ujme. Okrem toho súd marginálne môže prihliadnuť aj na to, či žalobkyňa uhradila veriteľovi\naspoň istinu poskytnutého úveru, avšak táto okolnosť nemôže byť natoľko významná, aby žalobkyni\nbolo priznané zadosťučinenie v naozaj symbolickej sume 16,60 Eur.\n36. Výška primeraného finančného zadosťučinenia spočíva na voľnej úvahe súdu a je vždy prispôsobená\nkonkrétnym okolnostiam prípadu. Tzv. ujma sa posudzuje zakaždým individuálne a závisí výlučne na\nposúdení súdu s ohľadom na všetky okolnosti, ktoré žalobca súdu v danom prípade preukáže.\n37. Odvolací súd aktuálne zastáva názor, že primerané finančné zadosťučinenie nemá predstavovať\nnapr. výšku bezdôvodného obohatenia priznanú v základnom konaní, resp. že neprijateľná zmluvná\npodmienka má mať hodnotu 300 Eur, resp. 600 Eur. Výška primeraného zadosťučinenia má\npredstavovať určitú sankciu pre dodávateľa a satisfakciu pre spotrebiteľa, avšak vo výške, ktorá sa\nv bežných veciach pohybuje v rozmedzí od cca 100 Eur do 200 Eur a iba v osobitých špecifických\nprípadoch môže byť vyššia.\n38. V prípade, ak spotrebiteľ požaduje priznať určitú sumu primeraného finančného zadosťučinenia,\nje zároveň povinný preukázať, teda uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania konkrétnych\nokolností prípadu, pričom pokiaľ sú tieto okolnosti natoľko špecifické, že výrazne zasiahli do práv a\n\noprávnených záujmov spotrebiteľa, tak je, samozrejme, možné priznať aj vyššiu sumu tohto nároku,\navšak pokiaľ spotrebiteľ ale ani len netvrdí konkrétne skutočnosti týkajúce sa uplatneného nároku, tak\nsúd zohľadňuje skutočnosti vyplývajúce zo základného konania, od ktorého spotrebiteľ odvíja svoje\nprávo na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.\n39. Vychádzajúc z uvedeného považoval odvolací súd za primerané priznať žalobkyni finančné\nzadosťučinenie aj v sume 100 Eur (keďže žalobkyni už bola právoplatne priznaná suma 16,60 Eur v danej\nveci), preto v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnutý výrok II. rozsudku v spojení s dopĺňacím\nrozsudkom o zamietnutí žaloby čo do sumy 3.765,99 Eur ako vecne správny a súčasne podľa § 388\nCSP zmenil výrok II. rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom tak, že žalobkyni priznal aj primerané\nfinančné zadosťučinenie v sume 100 Eur (obdobne napr. rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n14CoCsp/13/2025 zo dňa 11.12.2025, sp. zn. 12CoCsp/24/2025 zo dňa 22.01.2026).\n40. O trovách prvoinštančného konania a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a\n2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V rámci prvoinštančného konania a odvolacieho konania bola\núspešná žalobkyňa, nakoľko bolo vyhovené žalobe o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia,\npričom výška jeho priznania závisela od úvahy súdu, a preto nemožno na účely rozhodovania o nároku\nna náhradu trov konania žalobkyňu považovať za čiastočne neúspešnú. Keďže odvolací súd čiastočne\nzmenil napadnutý výrok II. rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom, rozhodol aj o trovách dovolacieho\nkonania. V tomto bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, keďže na základe rozhodnutia dovolacieho\nsúdu bol zrušený zmeňujúci rozsudok Krajského súdu v Prešove, ktorým bolo žalobkyni priznané\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000 Eur. To znamená, že žalovaný dosiahol podaným\ndovolaním úspech, ktorý napokon vyústil k priznaniu primeraného finančného zadosťučinenia vo výrazne\nnižšej sume, než pôvodne rozhodol odvolací súd. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej\ninštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nPodľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\nPodľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.\nPodľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\nPodľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané\nopravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej\nopravy.\nPodľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací\nnávrh).\nPodľa ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo\nv elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie\npodľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe\nautorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie\nsa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.\n\nPodľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a\niné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.\nPodľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá\nmá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo\nčlen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s\nochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo\nzriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom\nzaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec\nalebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.\nPodľa § 160 ods. 2 CSP dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Csp/14/2025", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:082c13e2-b0c0-4029-a527-f1a82fb61beb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.299.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 299/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 299/2019 z 20. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-20", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.299.2019.1"}, {"guid": "a352d141-2149-4188-a377-66359461767b:88e9fb2c-4581-4d9d-b33e-a5c2e5f562fc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8120205413.1", "spisova_znacka": "2Cdo/28/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/28/2022 z 26. 9. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-09-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8120205413.1"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "70fdd281-075b-4569-babf-fb0dc71fdd71:7a2bc8ea-2e78-4638-b5f4-942f11266be5", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8125205038.1", "spisova_znacka": "12CoCsp/24/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12CoCsp/24/2025 z 22. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-01-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8125205038.1"}, {"guid": "ddc93505-515e-479c-a3c5-9b969921a2bd:014c669a-e13d-4842-96c2-a0716f8f030c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8824201263.2", "spisova_znacka": "14CoCsp/13/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 14CoCsp/13/2025 z 11. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-12-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8824201263.2"}, {"guid": "f2fa8811-8eb9-4540-9863-513535caa610:16e71232-68af-40c3-991e-2fa565c0cdbe", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8120205413.2", "spisova_znacka": "18CoCsp/30/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 18CoCsp/30/2024 z 30. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8120205413.2"}, {"guid": "f28483a0-55f7-4843-b2da-ec70c381d37a:8f902940-8775-430d-9ab6-73c581f0d3a2", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8120205413.1", "spisova_znacka": "18CoCsp/1/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18CoCsp/1/2021 z 27. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-09-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8120205413.1"}, {"guid": "decb7544-cefd-45a5-95ee-e04ae9d5e4d8:636a8d8f-71aa-4442-9b93-f1aa1f3a3b00", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7514202780.1", "spisova_znacka": "6Co/104/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/104/2017 z 17. 7. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-07-17", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7514202780.1"}, {"guid": "45c12bc6-c49e-4dac-8506-4b7b23a8d380:2642d1fd-22ef-49ba-9bdc-d0fd640fc463", "ecli": "ECLI:SK:OSTN:2025:3125202945.1", "spisova_znacka": "11Csp/14/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 11Csp/14/2025 z 16. 4. 2025", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-04-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTN:2025:3125202945.1"}, {"guid": "c95e80ca-23fe-4566-944f-5c050475a95d:9b2188c5-92d9-49cf-bb02-67c2ff18903a", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Er/3231/2008", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Skalica sp. zn. 2Er/3231/2008 z 15. 10. 2012", "sud": "Okresný súd Skalica", "datum_vydania": "2012-10-15", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c95e80ca-23fe-4566-944f-5c050475a95d:9b2188c5-92d9-49cf-bb02-67c2ff18903a"}], "citovane_v": []}