Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/22/2024 z 15. 4. 2025
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 15. apríla 2025, sp. zn. 2Co/22/2024, ECLI:SK:KSPO:2025:8723200415.1
Krajský súd Prešov | 2Co/22/2024 | ECLI:SK:KSPO:2025:8723200415.1 | 2025-04-15 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Nájomná zmluva
Citované ustanovenia: OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f227dfe1-7b69-41d2-ad63-70b7e3e71984
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8723200415.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Prešov
2Co/22/2024
8723200415
15. 04. 2025
JUDr. Katarína Krochtová
ECLI:SK:KSPO:2025:8723200415.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej, v spore žalobcu: SuperScale s.r.o., so sídlom
Bottova 2A, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 523 697, právne zastúpený: Dagital
Legal, s.r.o., so sídlom Nové Záhrady I/9, 821 05 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 881 761,
proti žalovaným: 1/ A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, E., 2/ F. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXX/X, E., obaja právne zastúpení Sidor a partneri, s.r.o., so sídlom Železničná 4/A, 920
01 Hlohovec, IČO: 52 635 970, o zaplatenie 2.300,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Poprad č. k. 19C/12/2023 - 263 zo dňa 22.11.2023, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) rozhodol tak,
že vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. vyslovil, že žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcovi
nárok na 100 % náhradu trov konania.
2. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 3, § 580, § 682, § 683 Občianskeho zákonníka; § 3
ods. 2 zákona č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu (ďalej len „zákon č. 98/2014 Z. z.“); čl. 2 ods.
1, čl. 5, čl. 8, § 150 ods. 1, § 153 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Súd konštatoval, že žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a
nerozdielne zaplatiť mu sumu 2300,- eur s úrokom z omeškania vo výške 11,50 % (po úprave
7 %) od 16.12.2022 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobca uzatvoril so žalovanými
ako podielovými spoluvlastníkmi 4 - izbového bytu č. X - G., zapísaného na LV č. XXXX, vedenom
Okresným úradom v Bratislave, Katastrálny odbor, katastrálne územie H., dňa 09.03.2020 Zmluvu o
krátkodobom nájme bytu na obdobie od 01.04.2020 do 31.03.2021. Podľa bodu 5.5 Zmluvy, uhradil
na účet žalovaných návratný depozit vo výške 2.300,- eur, ktorý bol určený ako zábezpeka a slúžil
výhradne na zabezpečenie splatných nárokov žalovaných ako prenajímateľov. V zmysle predmetného
článku sa žalovaní zaviazali vrátiť žalobcovi depozit v celej jeho výške, a to do jedného mesiaca
od ukončenia Zmluvy za podmienky, že všetky záväzky nájomcu zo Zmluvy budú vyrovnané. Podľa
Zmluvy sú žalovaní ako prenajímatelia oprávnení započítať svoje oprávnené a splatné pohľadávky voči
žalobcovi s depozitom. Ku dňu 15.11.2022 došlo na základe dohody k ukončeniu Zmluvy a súčasne k
vyprataniu a odovzdaniu predmetu nájmu. Žalovaní boli povinní vrátiť depozit do 15.12.2022. Napriek
predchádzajúcej výzve zo strany žalobcu k tomu nedošlo, čím sa dostali žalovaní do omeškania s
úhradou záväzku podľa Zmluvy. Žalobca mal zároveň za to, že v nijakom rozsahu nedošlo ku skutočnosti,
ktorá by znamenala vznik akejkoľvek pohľadávky na strane žalovaných, započítateľnej s depozitom voči
žalobcovi.

4. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z vyjadrení strán sporu, z výsluchov svedkov, zo Zmluvy o
krátkodobom nájme bytu z 09.03.2020, z mailovej komunikácie, z faktúr, z pokladničných dokladov, z
kúpnej zmluvy uzavretej medzi H. B. A. a spoločnosťou Möbelix, z podacích lístkov, z výplatných pások
p. I., p. C., p. H. A. za mesiace november a december 2022, z fotodokumentácie a z videonahrávok,
z vyjadrenia F. J., konateľa spoločnosti E. K., C. z 10.10.2023, ako aj z ďalších listinných dôkazov
v spise, mal súd preukázané, že dňa 09.03.2020 uzavreli prenajímatelia A. B. A. a F. A. (žalovaní v 1.a
2.rade) a nájomca, spoločnosť C., C. (žalobca) Zmluvu o krátkodobom nájme bytu podľa § 3 a nasl.
zákona č. 98/2014 Z. z.. Užívateľom bytu podľa Zmluvy bol p. A. L.. V čl. 1 Zmluvy sa uvádza, že pri
vyjednaní tejto Zmluvy asistoval F. J., E. C.. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.04.2020 do
31.03.2021 s tým, že doba nájmu môže byť predĺžená podľa odseku 4.2. Zmluvy (čl. 4, bod 4.1 Zmluvy).
Podľa čl. 4 bod. 4.3, podbod 4.3.2 nájom podľa Zmluvy zaniká písomnou dohodou zmluvných strán k
dohodnutému dátumu. Zmluvné strany sa dohodli na ukončení nájmu ku dňu 15.11.2022. Toto medzi
sporovými stranami sporné nebolo. Sporná nebola ani skutočnosť, že žalobcovi depozit v zmysle nižšie
citovaných ustanovení Zmluvy vrátený nebol.
5. Súd prvej inštancie mal zato, že v konaní bolo preukázané, že žalobca depozit vo výške 2300,- eur
uhradil, ako aj to, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby. Zmluvnou stranou
(v postavení nájomcu) bol žalobca, v mene ktorého konal p. A. L., ako jeho štatutárny zástupca a depozit
rovnako uhradil žalobca, ako to vyplýva z výpisu z účtu zo dňa 06.03.2020. Táto skutočnosť nebola
sporná. Spornou ostala otázka, či žalobca má, alebo nemá nárok na jeho vrátenie, či spôsobil, alebo
nespôsobil na predmete nájmu žalovanými tvrdené škody a či títo mali právo depozit zadržať.
6. Podľa súdu prvej inštancie bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že pánom L., ktorý ako
nájomca v byte býval a užíval ho spolu s rodinou, boli spôsobené škody tak, ako to tvrdia žalovaní.
Žalovaní uvedené nielen tvrdili, ale aj relevantne preukázali, a to jednak fotografiami, ktoré do spisu spolu
s videonahrávkami vyhotovenými p. H. B. A. po vysťahovaní sa nájomcu z bytu predložili, i komunikáciou
s obchodnou spoločnosťou E., listinami i svedkami. Uvedené jednoznačne potvrdil okrem žalovaného
v 1. rade aj vypočutý svedok, p. M. I. a svedkyňa H. B. A.. Byt bol nájomcovi odovzdaný 09.03.2020. Pri
odovzdávaní bytu bol spísaný odovzdávací protokol a bol tam prítomný p. J., ktorý uviedol, že nájomný
vzťah trval do novembra 2022 a potvrdil tvrdenie svedkyne A., že ich dňa 15.11.2022 kontaktovala s
tým, že byt si prevzala od nájomcu a poslala p. J. prostredníctvom WhatsApp-u fotografie a video bytu
bezprostredne po odovzdaní. Na fotodokumentácii je vidno viaceré poškodenia, ako nefunkčné dvierka
na umývačke riadu, poškodené skrine, stenu polepenú detskými nálepkami a pokreslenú, poškodenia
na viacerých stenách, poškodené žalúzie, sieťku proti hmyzu, zašpinený koberec a pod.. Celú záležitosť
riešila p. A. so žalobcom (s p. A. L. a p. M. G.) a informovala ich, že im nevráti depozit z dôvodu
vzniknutých škôd prevyšujúcich výšku zábezpeky.
7. Súd ďalej poukázal na Protokol o prevzatí a súpis inventára predmetu nájmu (č.l. 86 a nasl. spisu),
ktorý tvoril prílohu č. 2 k Zmluve. Z jeho textu je zrejmé, že odovzdávania predmetu nájmu sa p.
F. J. zúčastnil. V protokole tak prenajímateľ, ako aj nájomca svojím podpisom potvrdili, že predmet
nájmu obsahuje inventár tam uvedený v nepoškodenom a funkčnom stave a tiež, že nájomca obdržal
informácie potrebné na zaobchádzanie so zariadením a vybavením nehnuteľnosti, že okná, podlahy a
dvere sú funkčné a nepoškodené a že prenajímateľ byt odovzdáva čistý, vrátane umytých okien. V tejto
súvislosti sú bezpredmetné námietky žalobcu o tom, že škody, ktoré v byte po vysťahovaní sa p. L. s
rodinou vznikli, neboli spôsobené nimi.
8. Z fotodokumentácie a videozáznamov spolu s faktúrami, pokladničnými blokmi a kúpnymi zmluvami
predloženými žalovanými je evidentné minimálne: poškodenie dvierok, systému otvárania na umývačke
riadu, kde náklady za výmenu poškodenej časti predstavovali sumu 709,60 eur; poškodenie nočného
stolíka, kde náklady za výmenu predstavovali sumu 121,60 eur; pokreslenie a dolepenie stien (v spálni
za manželskou posteľou aj diery v stene); poškodenie sieťky na oknách a žalúzií; poškodenie tesnenia
v sprchovacom kúte; poškodenie prahov a líšt; poškodenie dávkovača na jar; poškriabanie dverí na
roldor skrini; znečistenie koberca ; poškodenie stolíka, radiátora a iné. Náklady za materiál na opravu,
úpravu a čistenia predmetu nájmu a poškodení na sumu 1.136,50 eur preukázali žalovaní dokladmi
o kúpe materiálu. Ako z vykonaného dokazovania vyplynulo (výpovede svedkov), ďalšie náklady na
reparáciu škôd spočívali v úhrade miezd zamestnancov, ktorí odstraňovali poškodenia a znečistenia
bytu. Išlo o náklady na mzdy p. M. I., C. C. a H. B. A.. Títo zamestnanci žalovaného v 1. rade
vykonávali uvedené práce od 15.11.2022 do 05.12.2022, spolu 21 dní v rozsahu 8 - hodinového denného

pracovného času t.j. 1 zamestnanec v celku na predmete nájmu odpracoval 168 hodín prác s priemerným
hodinovým zárobkom vo výške 5,68 eur/hod.. Náklad na prácu 1 zamestnanca v rozhodnom období
predstavoval sumu 954,24 eur. Celková suma vynaložených prostriedkov na prácu zamestnancov ako
reálny náklad (škoda) žalovaného v 1. rade predstavoval 2.862,72 eur (3 x 954,24 eur). Pri uvedenom
tvrdení súd vychádzal okrem iného zo svedeckých výpovedí a tvrdení žalovaných aj z výplatných pások
týchto zamestnancov za obdobie mesiacov november a december 2022. Pri tak rozsiahlom poškodení
predmetného bytu súd nemal dôvod pochybovať o časovom rozsahu prác nevyhnutných na reparáciu
bytu a jeho privedenie do pôvodného stavu, teda stavu, v akom sa byt nachádzal pri jeho preberaní
užívateľom p. L.. V byte rovnako chýbala časť inventára, čo žalovaní aj oznámili žalobcovi v komunikácii
zo dňa 25.11.2022, a síce červený koberec (pôvodne v jedálni), žehlička, rýchlovarná kanvica, filter
na vodu, chlebník, rebrík. Nakoľko nájomca nevypratal garáž ani pivnicu (čo ani nebolo žalobcom
spochybňované, čiže v zmysle § 151 ods. 1 CSP je to nesporné), ktoré boli zaplnené jeho osobnými
krabicami, museli zamestnanci žalovaného v 1. rade tieto veci odstrániť. Vyčíslená škoda, resp. súvisiace
nároky vyplývajúce aj zo zákona na predmete nájmu teda dosiahla sumu 4.830,42 eur, do ktorej nie sú
zahrnuté chýbajúce časti inventára, určite teda prevýšila výšku zábezpeky, ktorá bola 2300,- eur.
9. Pokiaľ ide o údajnú preklúziu nároku žalovaných na použitie zábezpeky, túto námietku žalobca určite
neuviedol včas, teda ani v žalobe, ani v replike zo dňa 20.06.2023 k vyjadreniu žalovaných, ale až na
pojednávaní dňa 20.09.2023. Súd na túto námietku preto ani neprihliadal ako na prostriedok procesnej
obrany, lebo nebola predložená včas (§ 153 CSP).
10. V zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 98/2014 Z. z. nájomná zmluva musí byť písomná. Podľa § 40 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa
môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Súd ďalej konštatoval, že Zmluva je platná. Z dokazovania
ale vyplynulo, že oproti písomnej Zmluve, doba nájmu bola predĺžená iba akousi ústnou dohodou a
aj ukončenie nájmu bolo iba na základe ústnej požiadavky žalobcu, bez písomnej komunikácie, či
písomnej dohody. Preto súd musí konštatovať, že ďalšie predĺženie zmluvy bolo absolútne neplatné,
načo musí prihliadnuť. Nová písomná zmluva nevznikla, a preto nemožno na ustanovenia uvádzané
v Zmluve o krátkodobom nájme pri jej reálnom skončení ku dňu 15.11.2022 prihliadať, resp. ňou sa
riadiť, pričom, ani ukončenie zmluvy nebolo platným, nebolo totiž dohodnuté písomnou formou. Pôvodná
písomná zmluva tak zanikla uplynutím času - doby nájmu. Je potom nutné prihliadnuť iba na všeobecné
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobca užíval byt síce oprávnene, no nie na základe riadne a
zákonnej predĺženej zmluvy o krátkodobom nájme bytu, ale iba konkludentne.
11. Súd sa teda zaoberal tým, či k 31.03.2021 vznikol žalobcovi nárok na vrátenie zábezpeky. Je
zrejmé, že podmienka vrátenia zábezpeky do jedného mesiaca sa výlučne spája s vyprataním bytu
a s vysporiadaním všetkých nárokov súvisiacich s nájomným pomerom. Len po ich splnení je možné
žiadať vrátenie zábezpeky nájomcom, čo nevylučuje možnosť započítania prenajímateľom aj po uplynutí
tejto lehoty, hocikedy neskôr. Žalobca nevypratal byt, práve naopak, v nájme pokračoval konkludentnou
dohodou, nováciou a za vedomia ponechania zábezpeky - depozitu naďalej aj po 31.03.2021, a
pochopiteľne, ani nároky potom nevysporiadal. Teda vtedy mu nárok na vrátenie zábezpeky nevznikol.
Nárok mu nevznikol ani k 15.11.2022, pretože vtedy nevypratal pivnicu ako súčasť bytu, nájmu, k tomu
došlo až neskôr, niekedy v decembri 2022 a rovnako nevysporiadal všetky nároky súvisiace s nájmom,
a to ani ku dňu zápočtu pohľadávok zo strany žalovaných.
12. Z e-mailovej komunikácie zo dňa 25.01.2023 je zrejmé, že žalovaní žalobcovi oznámili, že z dôvodu,
že náklady súvisiace s maľovaním bytu, so zabezpečením opravy jednotlivých poškodení, s dodatočným
vyprataním priestorov, ako aj uprataním predmetu nájmu ďaleko prevyšovali depozit, ktorý bol určený
na pokrytie prípadných škôd, že celková suma nákladov vzniknutá v dôsledku nápravy škôd presiahla
4.000 eur, a preto depozit nevrátili, ale započítali na úhradu vzniknutých škôd. Právo na započítanie
vyplýva zo zákona a nie je podstatné, či druhá strana, v tomto prípade žalobca, so započítaním súhlasí.
Žalovaní vykonali voči žalobcovi prejav smerujúci k takémuto započítaniu. Započítací prejav bol najskôr
mailom žalobcovi doručený dňa 25.01.2023 (č.l. 28 spisu), ako reakcia žalovaných na výzvu žalobcu
mailom z 23.01.2023 na vrátenie depozitu vo výške 2300,- eur. Dňa 31.01.2023 žalovaní doručovali
žalobcovi započítanie aj poštovou prepravou. Následne opätovne z dôvodu právnej istoty žalovaní v
rámci procesnej obrany vykonali započítací prejav vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.04.2023, ktorým
voči pohľadávke žalobcu uplatnenej v tomto súdnom konaní započítali svoju pohľadávku, ktorú voči

nemu majú, a po podrobnej špecifikácii škôd započítali pohľadávku vo výške 4.830,42 eur. Zhodný
kompenzačný prejav ako 21.04.2023 vykonali žalovaní aj mailom zo dňa 28.04.2023, ktorý žalovaný
prevzal dňa 02.05.2023. K zániku vzájomných pohľadávok, ktoré sa kryjú, tak došlo dňom 28.04.2023,
ale podľa názoru súdu už v januári 2023.
13. Nájomca zodpovedá za všetky závady a poškodenia, ktoré spôsobil na predmete nájmu užívateľ,
príslušníci jeho domácnosti, ako i iné osoby zdržujúce sa v byte s jeho súhlasom. To, že nešlo len o
bežné opotrebenie, bolo v konaní preukázané či už fotodokumentáciou, na ktorej poškodenia jasne
vidieť (hlavne na farebných fotografiách v spise), ako aj svedeckými výpoveďami, ktoré toto jednoznačne
potvrdili. Žalovaní uniesli aj bremeno tvrdenia, aj dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení riadne a
včas.
14. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom popierania žalovanými tvrdenej a
preukázateľne spôsobenej škody na predmete nájmu p. L. a jeho rodinou. Žalobca ani neoznačil v žalobe
a ani neskôr v konaní, z akého právneho titulu sa domáha žalovaného nároku, či ide o bezdôvodné
obohatenie, alebo o iný nárok na plnenie. V prípade žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia
spravidla nemožno dospieť k meritórnemu záveru o dôvodnosti či nedôvodnosti žaloby bez toho, aby
sa zo skutkového hľadiska ujasnilo, o ktorú z viacerých zákonných skutkových podstát bezdôvodného
obohatenia ide (nález Ústavného súdu SR z 2. marca 2016, sp. zn. II. ÚS 620/2015-94), obdobne tiež
napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. januára 2012, sp. zn. 2 Cdo 92/2010.
15. Žalovaní na rozdiel od žalobcu poskytli množstvo dôkazov a ich tvrdenia sa ukázali pravdivými,
presnými a aj ich podporili aj možnými návrhmi na vykonanie ďalších dôkazov. Žalobca však ostal
pasívny a podľa súdu len zavádzal skreslenými a nepravdivými tvrdeniami.
16. Podľa názoru súdu konanie žalobcu nemôže požívať právnu ochranu, je to konanie v rozpore s
dobrými mravmi. Nie je mysliteľné, aby konanie škodcu, ktorý spôsobil škodu vo výške niekoľko tisíc eur,
bolo prejdené len konštatovaním, že veď ide len o bežné opotrebenie (hoci dôkazy preukazujú opak).
17. Nie je spravodlivé, zákonné a ani žiadúce, aby strana, ktorá v súdnom konaní vedome uvádza
nepravdivé tvrdenia, bola úspešná na úkor strany, ktorá si povinnosť tvrdenia riadne a pravdivo plnila.
S právom je skutočne potrebné spájať nielen zákonnosť, rovnosť pred zákonom, ale aj spravodlivé
následky pre osoby, ktoré sa právom neriadia. Povinnosť sporovej strany „hovoriť“ pravdu nemôže
existovať bez primeranej sankcie, pričom takouto sankciou je prehra v spore.
18. Žalobca postupoval aj v rozpore s ustanovením § 3 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
právnické osoby dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych
vzťahov.
19. Súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len
vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než
je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca
motivácia je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne
kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa vo vzťahu medzi
účastníkmi, ako aj na postavení niektorého z nich navonok. Korektív dobrých mravov však nesmie
byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov
vyplývajúce z právnych noriem. Je pravidlom, že súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí
byť posudzovaný vždy, bez ohľadu na to, či bol výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi
zmluvy.
20. Súd spôsobenie škôd na majetku žalovaných počas bývania v ich byte, neuvedenie bytu do
pôvodného stavu, resp. stavu zodpovedajúcemu bežnému užívaniu a postoj k spôsobeným škodám a
nárokom, ktoré možno považovať za oprávnené a preukázané, nepovažuje za postup v súlade s dobrými
mravmi.
21. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol.

22. Výrok o trovách konania súd posúdil právne podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP. Konštatoval,
že v konaní mali žalovaní plný úspech, preto im voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.
23. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
24. V súvislosti s námietkou o nesprávnych skutkových zisteniach žalobca uviedol, že súd prvej inštancie
bagatelizoval absenciu preberacieho protokolu pri ukončení nájmu medzi žalobcom a žalovanými.
Nevzal do úvahy zmluvnými stranami vymienenú potrebu prípravy preberacieho protokolu, pričom
sa bez adekvátneho právneho zdôvodnenia uspokojil so žalovanými vyhotovenými snímkami po
ukončení nájmu, ktoré boli dodatočne posielané prostredníctvom mobilnej aplikácie. Prvostupňový súd
odignoroval skutočnosť, že preberací protokol plní špecifickú funkciu a jeho podstata spočíva vtom,
že za prítomnosti oboch účastníkov nájomného zmluvného vzťahu sa zdokumentuje stav prenajímanej
nehnuteľnosti.
25. Podľa žalobcu sa súd na viacerých miestach rozsudku nekriticky a bez logického posúdenia
jednotlivých skutkových tvrdení stotožnil s argumentáciou žalovaných. Bez zdôvodnenia uznal celkové
náklady žalovaných bez toho, aby zohľadnil ním tvrdené neopodstatnené vyúčtovanie nákladov
predložených žalovanými.
26. Žalobca tiež tvrdil, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho argumentáciou, v rámci ktorej sa detailne
vyjadril k nákladom na opravu údajných poškodení. Súd sa takto vôbec nesnažil zistiť, či na základe
žalovanými prezentovaného „pokreslenia stien“ bolo potrebné vymaľovanie celého 4-izbového bytu, tak
ako to uvádzali žalovaní. Túto potrebu vymaľovania vyvodil z 1 fotografie detskými nálepkami polepenej
steny o rozmeroch 2 x 2m. V tomto prípade súd odignoroval tvrdenia žalobcu, ktorý uviedol, že nemôže
niesť náklady na premaľovanie celého bytu iba z dôvodu, že žalovaní chcú byt pripraviť pre nového
nájomcu.
27. Žalobca označil odôvodnenie súdu ako nedostatočné, nakoľko nie je z neho zrejmé, akou úvahou súd
dospel k presvedčeniu, že sa jedná o rozsiahle poškodenie. Súd sa ďalej obmedzil iba na jednoduché
tvrdenie, že v prípade poškodení prezentovaných žalovanými nešlo o bežné opotrebenie, bez toho aby
ponúkol kvalifikovaný výklad pojmu „bežné opotrebenie“, resp. bez toho, aby jednotlivé poškodenia
posudzoval individuálne. Súd absolútne nevyhodnotil, ktorý z predložených dôkazov možno ohodnotiť
ako opotrebenie a ktorý ako poškodenie. Žalobca pritom v priebehu konania opakovane poukazoval
na potrebu rozlišovania medi vedomým poškodením veci a opotrebením spôsobeným dlhodobým
užívaním, tak ako to vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp zn. 23Co/261/2015 zo dňa
20.06.2016. Vychádzajúc aj z označeného rozhodnutia žalobca vyslovil názor, že údajné poškodenie
bytu nemožno považovať za škody, nakoľko sa jedná o bežné známky opotrebenia po niekoľkoročnom
užívaní nehnuteľnosti rôznymi nájomcami. Pojmu bežné opotrebenie je potrebné prikladať omnoho viac
tolerancie práve z dôvodu, že tak ako vyplýva zo Zmluvy, účelom užívania bytu bolo jeho užívanie
rodinnými príslušníkmi vrátane dieťaťa, čo predpokladá aj inú mieru bežného opotrebenia.
28. Žalobca niekoľkokrát uviedol, že prenajatý byt nebol novostavbou, pred ním byt užívalo
niekoľko predchádzajúcich nájomcov a na už pred jeho nasťahovaním vzniknuté známky opotrebenia
prenajímateľa niekoľkokrát upovedomoval, čo vyplynulo aj z výpovede svedkov. Súd sa však
ignorovaním tvrdení žalobcu vzdialil od možnej miery zistenia skutkového stavu.
29. V súvislosti s námietkou o nesprávnom právnom posúdení veci žalobca uviedol, že súd sa nesprávne
vysporiadal s argumentáciou žalobcu ohľadom skutočnosti, že žalovaní si neuplatnili svoj nárok na
náhradu škody včas, pričom tak konali v rozpore s ustanovením bodu 4.5 Zmluvy. Z uvedeného dôvodu
neobstojí ani argumentácia súdu, podľa ktorej v súvislosti s otázkou, či k 31.03.2021 vznikol žalobcovi
nárok na vrátenie zábezpeky, iba konštatoval, že ustanovenia zmluvy v čl.5 bod 5.5 a čl. 4 bod 4.5
Zmluvy si čiastočne odporujú. Pravidlo pre spávanie sa oboch strán je v daných ustanoveniach jasne
prezentované, a obe strane nemali pochýb o tom, ako ho aplikovať.

30. Nie je možné prijať názor prvoinštančného súdu, že zmluva bola neplatná - resp., že sa po predĺžení
nájmu riadila výhradne ustanoveniami príslušného zákona. Súd nemôže ignorovať vôľu zmluvných strán,
najmä ak bolo oboma stranami potvrdené a preukázané, že obe majú záujem riadiť sa ustanoveniami
tejto zmluvy aj naďalej. Práve preto, že nebolo do 15.12.2022 oznámené voči žalobcovi nič o škode,
nemohli žalovaní započítať nedoplatky na depozit tak ako to vyplýva z bodu 4.5 Zmluvy. Prvý úkon,
na základe ktorého si žalovaní uplatnili náhradu škody, bol priamo aj prvý kompenzačný prejav (tak
ak to vyplýva z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaných zo dňa 24.08.2023). Tento kompenzačný
prejav nemohol vyvolať právom požadované účinky, a to jednak preto, že nebol vykonaný včas a taktiež
z dôvodu, že nebol vykonaný až potom, ako mal žalobca možnosť namietať uplatnené škody žalovaným.
31. Je neakceptovateľné, aby súd nerešpektoval zmluvnú vôľu strán sporu a bezdôvodne sa priklonil
k argumentácii žalovaných s poukazom na koncentráciu konania, dobré mravy a ďalšie inštitúty.
Týmto postupom súd nielenže neguje zmluvné dohodnutý postup, ale taktiež základné právne princípy
predvídateľnosti práva a právnej istoty.
32. Podľa názoru žalobcu súd prekročil hranicu voľnej úvahy, keď v súvislosti s nevyprataním pivnice
hovoril o konkludentnej dohode zmluvných strán ohľadom „novácie“ záväzku založeného zmluvou.
Je pritom medzi účastníkmi konania nesporné, že k jednoznačnému a oboma stranami potvrdenému
ukončeniu nájomného vzťahu došlo ku dňu 15.11.2022.
33. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe
vyhovie a prizná mu náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
34. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní, ktorí namietali formálne nedostatky odvolania pre absenciu
odvolacích dôvodov. Žalobca v obsahu odvolania neuviedol žiadne konkrétne skutkové, či právne
dôvody, ktoré by mohli (čo i len teoreticky) spochybniť závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k
zamietnutiu žaloby. V odvolaní žalobcu vo vzťahu k výrokom I. a II. absentuje akákoľvek úvaha ohľadne
individuálne konštatovaných vecných dôvodov (vyplývajúcich z napadnutého rozsudku), ktoré súd prvej
inštancie viedli k zamietnutiu žaloby voči žalovaným. Žalovaní poukázali na to, že celé sporové konanie
je poznačené pasivitou žalobcu ohľadom nielen skutkových tvrdení, ale i dôkazov. Žalobca v priebehu
konania nenavrhoval výsluch p. L. a p. L., ktorí Predmet nájmu užívali a ktorí ako jediní mohli a mali
možnosť sa ku skutočnostiam tvrdeným žalovanými, ale najmä svedkami, vyjadriť. Súd preto mohol
vychádzať len z dôkazov, ktoré v konaní vyšli najavo a sú súčasťou súdneho spisu.
35. Pokiaľ žalobca namietal zdokumentovanie stavu predmetu nájmu v čase jeho ukončenia, potom
žalovaní uvádzajú, že súdu predložili početnú video a fotodokumentáciu stavu predmetu nájmu vrátane
priamej výpovede svedkov, ktorí sa v čase ukončenia nájmu v predmete nájmu nachádzali.
36. Pokiaľ žalobca napádal, že súd uznal celkové náklady žalovaných na reparáciu vzniknutých škôd
na predmete nájmu, žalovaní v tejto súvislosti poukázali na to, že prosté formálne spochybňovanie
nákladov žalovaných na reparáciu škôd spôsobených žalobcom (resp. p. L.) bez uvádzania akýchkoľvek
tvrdení alebo predloženia dôkazov o opaku, je bez právneho významu. To, že sa náklady žalovaných na
reparáciu škôd javia žalobcovi ako vysoké, nemôže bez ďalšieho spochybniť ich relevanciu. Žalovaní
tiež uviedli, že nie je zrejmé, kedy a v obsahu ktorého podania mal žalobca „detailne položku po položke“
napádať náklady na opravu poškodení na predmete nájmu.
37. Nie je bez právneho významu ani to, že žalobca do dňa vyhotovenia tohto podania (okrem
žalovanými prezentovanými nákladmi na reparáciu predmetu nájmu) neuhradil ani náklady spojené s
užívaním bytu, čo do výšky ďalších 691,43 eur, ktoré podľa právnej úpravy, či aj Zmluvy uhradiť mal.
38. Ak žalobca tvrdil, že škody, ktoré p. L. v predmete nájmu napáchal, korešpondujú bežnému
opotrebeniu, bolo potrebné, aby v tomto smere produkoval vyjadrenia a predkladal dôkazy a toto
nenahrádzal len poukazom na obsah rozhodnutia v inom sporovom konaní, ktorého skutkový a právny
stav nie je pre toto konanie ani záväzný a rovnako zhodný.
39. Žalovaní poukázali aj na výpoveď svedka M. I. (zamestnanec žalovaného v 1. rade), ktorý vypovedal
o tom, že predmet nájmu bol v riadnom stave pred jeho odovzdaním do užívania p. L., ako aj o tom, že na
žiadosti p. L. boli priebežne v čase trvania nájmu odstraňované závady, napr. výmena žiarovky, oprava

sifónu v sprchovom kúte, či sušičky, čo bolo spôsobené práve p. L. v dôsledku nesprávneho používania
spotrebiča. Žalobca si teda Predmet nájmu prevzal v perfektom stave, čoho dôkazom je Protokol
o odovzdaní, čo potvrdil svojim podpisom a pokiaľ v Predmete nájmu počas jeho užívania aj vznikali
drobné závady, tieto boli priebežné zamestnancami žalovaného v 1. rade odstránené. Z uvedeného
dôvodu nemôžu obstáť tvrdenia žalobcu o bežnom opotrebení Predmetu nájmu. Pokreslenie stien v
Predmete nájmu, rozpučené lišty, poškodené žalúzie, nefunkčná umývačka riadu a ďalšie poškodenia
nemôžu byť ani pri laickom posúdení klasifikované ako bežné opotrebenie, nakoľko na spôsobenie
takých poškodení je potrebné vyvinúť cielenú činnosť s očakávaným následkom napr. deformácie,
poškodenia, či nefunkčnosti.
40. Pokiaľ ide o námietku žalobcu voči záveru súdu prvej inštancie o neplatnosti predĺženia nájmu bytu,
žalovaní uviedli, že súd musel konštatovať, že ďalšie predĺženie zmluvy bolo absolútne neplatné a nová
písomná zmluva nevznikla. Preto nemožno na ustanovenia uvádzané v Zmluve o krátkodobom nájme pri
jej reálnom skončení ku dňu 15.11.2022 prihliadať. Žalobcom vznesené námietky argumentačne opreté
o ustanovenia Zmluvy sú právne irelevantné, nakoľko pokračovanie v užívaní Predmetu nájmu po dni
31.03.2021 bolo preukázateľne v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 zák. č. 98/2014 o krátkodobom nájme
bytu v spojení s ustanovením § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca užíval po dni 31.03.2021
do 15.12.2022 Predmet nájmu len na základe ústneho, resp. konkludentného súhlasu prenajímateľa
(žalovaných), bez akejkoľvek nájomnej zmluvy.
41. Žalovaní súčasne dodali, že v danom prípade nedošlo k vyhotoveniu preberacieho protokolu o
odovzdaní Predmetu nájmu z dôvodov vyplývajúcich z obsahu spisu, a ktoré boli ťažiskovo na strane
žalobcu. V čase ukončenia nájmu sa v Predmete nájmu nachádzali viaceré osoby, ktoré ako svedkovia
v tomto konaní vypovedali o tom, v akom stave sa Predmet nájmu v čase, kedy tento p. L. s rodinou
opustil, nachádzal. V rozhodný deň, t. j. 15.11.2022 bola vyhotovená aj rozsiahla fotodokumentácia a
video dokumentácia, ktorá bola v deň 15.11.2022 zaslaná p. H. B. A. pánovi F. F. J., realitnému maklérovi,
konateľovi E., C., realitnej kancelárie, ktorý nájom pre žalobcu sprostredkoval.
42. Dokumentácia predložená žalovanými napokon bez ťažkostí umožňuje porovnať i stav Predmetu
nájmu v čase jeho odovzdania do užívania p. L. a stav Predmetu nájmu v čase, kedy p. L. s rodinou
Predmet nájmu opustil. Ak p. L. E. nájmu podľa odovzdávacieho protokolu preberal v bezchybnom stave,
predložené dôkazy sú nespochybniteľným dôkazom o tom, že p. L. s rodinou v Predmete nájmu napáchal
škody a je zrejmé i v akom rozsahu.
43. Žalovaní tiež dodali, že Zmluva žiadnu protokoláciu nepredpokladá. Ustanovenia Zmluvy, ktorých sa
žalobca (neopodstatnene) dovoláva, žiadny protokol o odovzdaní Predmetu nájmu nevyžadujú.
44. Na základe uvedeného žalovaní žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil.
45. Ďalšie vyjadrenia neboli do odvolacieho konania podané.
46. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
47. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v
ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke
kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
48. Odvolací súd v kontexte odvolacích námietok skúmal, či súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci, či na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

49. Primárne odvolací súd považuje za potrebné reagovať na argument žalovaných o absencií
obligatórnych náležitostí odvolania. S týmto argumentom sa odvolací súd nestotožňuje a zastáva názor,
že zo žalobcom podaného odvolania celkom zreteľne vyplýva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje
(rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku žalobcu na zaplatenie peňažnej sumy), v akom rozsahu
rozhodnutie napáda (v celom rozsahu), aké sú odvolacie dôvody (nesprávne skutkové zistenia
a nesprávne právne posúdenie veci) a je zjavné, čoho sa žalobca domáha, keďže jeho snahou je zmena
napadnutého rozsudku v jeho prospech.
50. Podstatou prejednávanej veci je nárok žalobcu o zaplatenie sumy 2.300,- eur s príslušenstvom
titulom nevrátenej peňažnej zábezpeky, ktorú ako nájomca uhradil žalovaným v 1. a 2. rade ako
prenajímateľom na základe zmluvy o krátkodobom nájme bytu zo dňa 09.03.2020. Podľa tvrdení žalobcu
došlo k ukončeniu nájmu dňa 15.11.2022 a žalovaní v 1. a 2. rade boli povinní vrátiť peňažnú zábezpeku
žalobcovi do jedného mesiaca od ukončenia nájmu, t. j. do 15.12.2022, čo však nespravili.
51. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 98/2014 Z. z. musí mať nájomná zmluva písomnú formu. Rovnako
tak písomnú formu musia mať jej zmeny vrátane dodatkov o predĺžení doby nájmu. V danom prípade
bolo medzi stranami písomne dojednané, že nájom trvá od 01.04.2020 do 31.03.2021. Žiadne písomné
dodatky o predĺžení nájmu bytu, hoci ho žalobca de facto užíval, neboli uzavreté. Preto predĺženie doby
nájmu bytu po 31.03.2021 bolo neplatné, ako správne konštatoval súd prvej inštancie.
52. K zániku nájmu bytu v zmysle § 6 zákona č. 98/2014 Z. z. dochádza a) uplynutím času, na ktorý
bol dohodnutý, b) písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom, c) písomnou výpoveďou
jednej zo zmluvných strán za podmienok uvedených v tomto zákone, d) písomným odstúpením od
nájomnej zmluvy jednej zo zmluvných strán za podmienok uvedených v nájomnej zmluve alebo podľa
tohto zákona; nájomná zmluva sa zrušuje okamihom doručenia odstúpenia od nájomnej zmluvy druhej
zmluvnej strane, e) zánikom predmetu nájmu.
53. Z uvedeného vyplýva, že pre zánik nájmu v dôsledku právneho úkonu sa vyžaduje dodržanie
písomnej formy, pretože jej nedodržanie má za následok neplatnosť právneho úkonu. Ak teda bol
v danom prípade nájom dohodnutý na dobu od 01.04.2020 do 31.03.2021 a nedošlo k písomnej dohode
o predĺžení nájmu bytu, nájomná zmluva zanikla v zmysle § 6 písm. a) zákona č. 98/2014 Z. z. uplynutím
dojednanej doby nájmu, t. j. dňom 31.03.2021.
54. V nadväznosti na uvedené sa správne súd prvej inštancie zaoberal tým, či žalobca mal nárok na
vrátenie peňažnej zábezpeky po 31.03.2021.
55. V tejto súvislosti však žalobca namietal, že neobstojí argumentácia súdu, podľa ktorej v súvislosti
s otázkou, či k 31.03.2021 mu vznikol nárok na vrátenie zábezpeky, súd iba konštatoval, že ustanovenia
zmluvy v čl.5 bod 5.5 a čl. 4 bod 4.5 Zmluvy si čiastočne odporujú.
56. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 98/2014 Z. z., Po skončení nájomného pomeru podľa tohto zákona
je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote
jedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace
s nájomným pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
57. V zmysle čl. 5, bod 5.5 zmluvy sa strany dohodli, že žalovaní vrátia žalobcovi Depozit v celej
jeho výške, a to do jedného mesiaca od ukončenia Zmluvy za podmienky, že všetky záväzky nájomcu
zo Zmluvy budú vyrovnané. Podľa Zmluvy sú žalovaní ako prenajímatelia oprávnení započítať svoje
oprávnené a splatné pohľadávky voči žalobcovi s depozitom.
58. Podľa čl. 4, bod 4.5 zmluvy Prenajímateľ svoje finančné pohľadávky, vyúčtovanie platieb
definovaných v bode 5.2 vrátane prípadného nároku na náhradu škody voči nájomcovi vyčísli v alikvotnej
výške ku dňu zániku nájmu, pričom prípadné nedoplatky mu písomne oznámi najneskôr do jedného
mesiaca od zániku nájmu. Ak nájomca do pätnástich dní od ich oznámenia neoznámi svoj nesúhlas,
vzniká prenajímateľovi právo započítať si nedoplatky na depozit a zvyšnú sumu je povinný bezodkladne,
najneskôr však do piatich dní, vrátiť nájomcovi.

59. Z uvedeného vyplýva, že zmluvné strany si dohodli, že žalovaní vrátia žalobcovi depozit do jedného
mesiaca od ukončenia zmluvy, ak všetky záväzky nájomcu budú vyrovnané. Povinnosť prenajímateľa
vrátiť peňažnú zábezpeku teda nebola viazaná na vypratanie bytu, čo vyslovil súd prvej inštancie, ale
na ukončenie zmluvy. Tieto nároky vrátane spôsobených škôd mal prenajímateľ vyčísliť žalobcovi ku
dňu zániku nájmu a prípadné nedoplatky písomne oznámiť najneskôr do jedného mesiaca od zániku
nájmu. Keďže nájom zanikol 31.03.2021, žalovaní mali vyčísliť škodu k tomuto dňu, resp. najneskôr do
jedného mesiaca od zániku nájmu.
60. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie bagatelizoval význam odovzdávacieho protokolu po
vysťahovaní sa nájomcov z bytu. Žalovaní v tejto súvislosti argumentovali tým, že zmluva o krátkodobom
nájme neobsahovala ustanovenie o potrebe vyhotovenia takého protokolu po tom, čo žalobca, resp.
pán L. s rodinou prestali byt po vzájomnej dohode s prenajímateľom, užívať. Zmluva o krátkodobom
nájme bytu musí v zmysle § 3 ods. 3 písm. d) zákona č. 98/2014 Z. z. obsahovať opis stavu bytu,
jeho príslušenstva, opis jeho vybavenia a známych závad. V záujme právnej istoty a bezpečnej
komparácie stavu bytu pred začiatkom nájmu a po jeho skončení, by malo byť v záujme oboch
zmluvných strán vypracovanie protokolu. Takýto protokol pri prevzatí bytu nájomcom vypracovaný bol.
Protokol o odovzdaní bytu nájomcami prenajímateľovi vypracovaný nebol, hoci zmluva v čl. 4, bod
4.4. stanovovala, že takýto protokol vypracovaný bude, pričom jeho súčasťou bude stav preberanej
nehnuteľnosti. Z tohto pohľadu je potom argument žalovaných o tom, že danú povinnosť nemali
dojednanú, irelevantný.
61. Na základe protokolu o odovzdaní bytu by bolo možné bezpečne uzavrieť, či a aké škody boli
nájomcami spôsobené.
62. Podľa názoru odvolacieho súdu záver súdu prvej inštancie o nespochybniteľnej škode, ktorú mali
nájomcovia žalovaným spôsobiť, nenachádza odraz vo vykonanom dokazovaní. Na tomto mieste
považuje odvolací súd za potrebné vyjadriť nesúhlas s tvrdeniami žalovaných o tom, že žalobca bol
v priebehu konania nečinný. O tom, že žalobca namietal žalovanými tvrdenú škodu, svedčí vyjadrenie
žalobcu zo dňa 20.06.2023 (č. l. 103 a násl. spisu).
63. V naznačených súvislostiach je potrebné prisvedčiť názoru žalobcu, že súd prvej inštancie prebral
tvrdenia protistrany, tie si osvojil a nezohľadnil tvrdenia žalobcu o význame preberacieho protokolu pri
ukončení užívania bytu, pričom sa nezaoberal bežným opotrebením vecí, ale konštatoval žalobcom
vedome spôsobenú škodu na majetku žalovaných.
64. Odvolací súd nespochybňuje, že žalovaným mohla byť v dôsledku konania žalobcu spôsobená
škoda na predmete nájmu. Existenciu a rozsah škody je však potrebné preukázať. Rovnako je potrebné
preukázať zodpovednosť žalobcu za spôsobenú škodu.
65. Na základe uvedených zistení dospel odvolací súd k záveru o spôsobilosti odvolacích námietok
privodiť zrušenie rozsudku, preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok zrušil a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
66. Úlohou súdu prvej inštancie bude po vrátení veci prioritne skúmať dôvodnosť nároku žalobcu
v kontexte neplatnosti nájomnej zmluvy za obdobie po 31.03.2021, existenciu a rozsah škody
spôsobenej zo strany žalobcu a zohľadniť všetky kritériá, ktoré musia byť kumulatívne splnené pre
zodpovednosť za spôsobenú škodu. Pokiaľ budú výsledky vykonaného dokazovania tomu nasvedčovať,
súd bude povinný skúmať započítací prejav žalovaných voči peňažnej zábezpeke. Súd prvej inštancie
bude povinný svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bolo zrozumiteľné a preskúmateľné, čiže
aby spĺňalo zákonné kritériá uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.
67. V nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne aj o trovách
prvoinštančného aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP), ktoré náležite s poukazom na konkrétne
zákonné ustanovenia aj odôvodní.
68. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).