{"guid": "f7fffae4-5edc-4eda-b0d5-71aaabfb45b8:f227dfe1-7b69-41d2-ad63-70b7e3e71984", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8723200415.1", "spisova_znacka": "2Co/22/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/22/2024 z 15. 4. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 15. apríla 2025, sp. zn. 2Co/22/2024, ECLI:SK:KSPO:2025:8723200415.1", "identifikacne_cislo": "8723200415", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Katarína Krochtová", "sudca_id": 1191, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-krochtova-1191", "datum_vydania": "2025-04-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Nájomná zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f227dfe1-7b69-41d2-ad63-70b7e3e71984", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8723200415.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8723200415.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8723200415.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n2Co/22/2024\n8723200415\n15. 04. 2025\nJUDr. Katarína Krochtová\nECLI:SK:KSPO:2025:8723200415.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov\nsenátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej, v spore žalobcu: SuperScale s.r.o., so sídlom\nBottova 2A, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 523 697, právne zastúpený: Dagital\nLegal, s.r.o., so sídlom Nové Záhrady I/9, 821 05 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 881 761,\nproti žalovaným: 1/ A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, E., 2/ F. A., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom C. D. XXX/X, E., obaja právne zastúpení Sidor a partneri, s.r.o., so sídlom Železničná 4/A, 920\n01 Hlohovec, IČO: 52 635 970, o zaplatenie 2.300,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nOkresného súdu Poprad č. k. 19C/12/2023 - 263 zo dňa 22.11.2023, takto\nrozhodol:\nZ r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) rozhodol tak,\nže vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. vyslovil, že žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcovi\nnárok na 100 % náhradu trov konania.\n2. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 3, § 580, § 682, § 683 Občianskeho zákonníka; § 3\nods. 2 zákona č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu (ďalej len „zákon č. 98/2014 Z. z.“); čl. 2 ods.\n1, čl. 5, čl. 8, § 150 ods. 1, § 153 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).\n3. Súd konštatoval, že žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a\nnerozdielne zaplatiť mu sumu 2300,- eur s úrokom z omeškania vo výške 11,50 % (po úprave\n7 %) od 16.12.2022 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobca uzatvoril so žalovanými\nako podielovými spoluvlastníkmi 4 - izbového bytu č. X - G., zapísaného na LV č. XXXX, vedenom\nOkresným úradom v Bratislave, Katastrálny odbor, katastrálne územie H., dňa 09.03.2020 Zmluvu o\nkrátkodobom nájme bytu na obdobie od 01.04.2020 do 31.03.2021. Podľa bodu 5.5 Zmluvy, uhradil\nna účet žalovaných návratný depozit vo výške 2.300,- eur, ktorý bol určený ako zábezpeka a slúžil\nvýhradne na zabezpečenie splatných nárokov žalovaných ako prenajímateľov. V zmysle predmetného\nčlánku sa žalovaní zaviazali vrátiť žalobcovi depozit v celej jeho výške, a to do jedného mesiaca\nod ukončenia Zmluvy za podmienky, že všetky záväzky nájomcu zo Zmluvy budú vyrovnané. Podľa\nZmluvy sú žalovaní ako prenajímatelia oprávnení započítať svoje oprávnené a splatné pohľadávky voči\nžalobcovi s depozitom. Ku dňu 15.11.2022 došlo na základe dohody k ukončeniu Zmluvy a súčasne k\nvyprataniu a odovzdaniu predmetu nájmu. Žalovaní boli povinní vrátiť depozit do 15.12.2022. Napriek\npredchádzajúcej výzve zo strany žalobcu k tomu nedošlo, čím sa dostali žalovaní do omeškania s\núhradou záväzku podľa Zmluvy. Žalobca mal zároveň za to, že v nijakom rozsahu nedošlo ku skutočnosti,\nktorá by znamenala vznik akejkoľvek pohľadávky na strane žalovaných, započítateľnej s depozitom voči\nžalobcovi.\n\n4. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z vyjadrení strán sporu, z výsluchov svedkov, zo Zmluvy o\nkrátkodobom nájme bytu z 09.03.2020, z mailovej komunikácie, z faktúr, z pokladničných dokladov, z\nkúpnej zmluvy uzavretej medzi H. B. A. a spoločnosťou Möbelix, z podacích lístkov, z výplatných pások\np. I., p. C., p. H. A. za mesiace november a december 2022, z fotodokumentácie a z videonahrávok,\nz vyjadrenia F. J., konateľa spoločnosti E. K., C. z 10.10.2023, ako aj z ďalších listinných dôkazov\nv spise, mal súd preukázané, že dňa 09.03.2020 uzavreli prenajímatelia A. B. A. a F. A. (žalovaní v 1.a\n2.rade) a nájomca, spoločnosť C., C. (žalobca) Zmluvu o krátkodobom nájme bytu podľa § 3 a nasl.\nzákona č. 98/2014 Z. z.. Užívateľom bytu podľa Zmluvy bol p. A. L.. V čl. 1 Zmluvy sa uvádza, že pri\nvyjednaní tejto Zmluvy asistoval F. J., E. C.. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.04.2020 do\n31.03.2021 s tým, že doba nájmu môže byť predĺžená podľa odseku 4.2. Zmluvy (čl. 4, bod 4.1 Zmluvy).\nPodľa čl. 4 bod. 4.3, podbod 4.3.2 nájom podľa Zmluvy zaniká písomnou dohodou zmluvných strán k\ndohodnutému dátumu. Zmluvné strany sa dohodli na ukončení nájmu ku dňu 15.11.2022. Toto medzi\nsporovými stranami sporné nebolo. Sporná nebola ani skutočnosť, že žalobcovi depozit v zmysle nižšie\ncitovaných ustanovení Zmluvy vrátený nebol.\n5. Súd prvej inštancie mal zato, že v konaní bolo preukázané, že žalobca depozit vo výške 2300,- eur\nuhradil, ako aj to, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby. Zmluvnou stranou\n(v postavení nájomcu) bol žalobca, v mene ktorého konal p. A. L., ako jeho štatutárny zástupca a depozit\nrovnako uhradil žalobca, ako to vyplýva z výpisu z účtu zo dňa 06.03.2020. Táto skutočnosť nebola\nsporná. Spornou ostala otázka, či žalobca má, alebo nemá nárok na jeho vrátenie, či spôsobil, alebo\nnespôsobil na predmete nájmu žalovanými tvrdené škody a či títo mali právo depozit zadržať.\n6. Podľa súdu prvej inštancie bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že pánom L., ktorý ako\nnájomca v byte býval a užíval ho spolu s rodinou, boli spôsobené škody tak, ako to tvrdia žalovaní.\nŽalovaní uvedené nielen tvrdili, ale aj relevantne preukázali, a to jednak fotografiami, ktoré do spisu spolu\ns videonahrávkami vyhotovenými p. H. B. A. po vysťahovaní sa nájomcu z bytu predložili, i komunikáciou\ns obchodnou spoločnosťou E., listinami i svedkami. Uvedené jednoznačne potvrdil okrem žalovaného\nv 1. rade aj vypočutý svedok, p. M. I. a svedkyňa H. B. A.. Byt bol nájomcovi odovzdaný 09.03.2020. Pri\nodovzdávaní bytu bol spísaný odovzdávací protokol a bol tam prítomný p. J., ktorý uviedol, že nájomný\nvzťah trval do novembra 2022 a potvrdil tvrdenie svedkyne A., že ich dňa 15.11.2022 kontaktovala s\ntým, že byt si prevzala od nájomcu a poslala p. J. prostredníctvom WhatsApp-u fotografie a video bytu\nbezprostredne po odovzdaní. Na fotodokumentácii je vidno viaceré poškodenia, ako nefunkčné dvierka\nna umývačke riadu, poškodené skrine, stenu polepenú detskými nálepkami a pokreslenú, poškodenia\nna viacerých stenách, poškodené žalúzie, sieťku proti hmyzu, zašpinený koberec a pod.. Celú záležitosť\nriešila p. A. so žalobcom (s p. A. L. a p. M. G.) a informovala ich, že im nevráti depozit z dôvodu\nvzniknutých škôd prevyšujúcich výšku zábezpeky.\n7. Súd ďalej poukázal na Protokol o prevzatí a súpis inventára predmetu nájmu (č.l. 86 a nasl. spisu),\nktorý tvoril prílohu č. 2 k Zmluve. Z jeho textu je zrejmé, že odovzdávania predmetu nájmu sa p.\nF. J. zúčastnil. V protokole tak prenajímateľ, ako aj nájomca svojím podpisom potvrdili, že predmet\nnájmu obsahuje inventár tam uvedený v nepoškodenom a funkčnom stave a tiež, že nájomca obdržal\ninformácie potrebné na zaobchádzanie so zariadením a vybavením nehnuteľnosti, že okná, podlahy a\ndvere sú funkčné a nepoškodené a že prenajímateľ byt odovzdáva čistý, vrátane umytých okien. V tejto\nsúvislosti sú bezpredmetné námietky žalobcu o tom, že škody, ktoré v byte po vysťahovaní sa p. L. s\nrodinou vznikli, neboli spôsobené nimi.\n8. Z fotodokumentácie a videozáznamov spolu s faktúrami, pokladničnými blokmi a kúpnymi zmluvami\npredloženými žalovanými je evidentné minimálne: poškodenie dvierok, systému otvárania na umývačke\nriadu, kde náklady za výmenu poškodenej časti predstavovali sumu 709,60 eur; poškodenie nočného\nstolíka, kde náklady za výmenu predstavovali sumu 121,60 eur; pokreslenie a dolepenie stien (v spálni\nza manželskou posteľou aj diery v stene); poškodenie sieťky na oknách a žalúzií; poškodenie tesnenia\nv sprchovacom kúte; poškodenie prahov a líšt; poškodenie dávkovača na jar; poškriabanie dverí na\nroldor skrini; znečistenie koberca ; poškodenie stolíka, radiátora a iné. Náklady za materiál na opravu,\núpravu a čistenia predmetu nájmu a poškodení na sumu 1.136,50 eur preukázali žalovaní dokladmi\no kúpe materiálu. Ako z vykonaného dokazovania vyplynulo (výpovede svedkov), ďalšie náklady na\nreparáciu škôd spočívali v úhrade miezd zamestnancov, ktorí odstraňovali poškodenia a znečistenia\nbytu. Išlo o náklady na mzdy p. M. I., C. C. a H. B. A.. Títo zamestnanci žalovaného v 1. rade\nvykonávali uvedené práce od 15.11.2022 do 05.12.2022, spolu 21 dní v rozsahu 8 - hodinového denného\n\npracovného času t.j. 1 zamestnanec v celku na predmete nájmu odpracoval 168 hodín prác s priemerným\nhodinovým zárobkom vo výške 5,68 eur/hod.. Náklad na prácu 1 zamestnanca v rozhodnom období\npredstavoval sumu 954,24 eur. Celková suma vynaložených prostriedkov na prácu zamestnancov ako\nreálny náklad (škoda) žalovaného v 1. rade predstavoval 2.862,72 eur (3 x 954,24 eur). Pri uvedenom\ntvrdení súd vychádzal okrem iného zo svedeckých výpovedí a tvrdení žalovaných aj z výplatných pások\ntýchto zamestnancov za obdobie mesiacov november a december 2022. Pri tak rozsiahlom poškodení\npredmetného bytu súd nemal dôvod pochybovať o časovom rozsahu prác nevyhnutných na reparáciu\nbytu a jeho privedenie do pôvodného stavu, teda stavu, v akom sa byt nachádzal pri jeho preberaní\nužívateľom p. L.. V byte rovnako chýbala časť inventára, čo žalovaní aj oznámili žalobcovi v komunikácii\nzo dňa 25.11.2022, a síce červený koberec (pôvodne v jedálni), žehlička, rýchlovarná kanvica, filter\nna vodu, chlebník, rebrík. Nakoľko nájomca nevypratal garáž ani pivnicu (čo ani nebolo žalobcom\nspochybňované, čiže v zmysle § 151 ods. 1 CSP je to nesporné), ktoré boli zaplnené jeho osobnými\nkrabicami, museli zamestnanci žalovaného v 1. rade tieto veci odstrániť. Vyčíslená škoda, resp. súvisiace\nnároky vyplývajúce aj zo zákona na predmete nájmu teda dosiahla sumu 4.830,42 eur, do ktorej nie sú\nzahrnuté chýbajúce časti inventára, určite teda prevýšila výšku zábezpeky, ktorá bola 2300,- eur.\n9. Pokiaľ ide o údajnú preklúziu nároku žalovaných na použitie zábezpeky, túto námietku žalobca určite\nneuviedol včas, teda ani v žalobe, ani v replike zo dňa 20.06.2023 k vyjadreniu žalovaných, ale až na\npojednávaní dňa 20.09.2023. Súd na túto námietku preto ani neprihliadal ako na prostriedok procesnej\nobrany, lebo nebola predložená včas (§ 153 CSP).\n10. V zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 98/2014 Z. z. nájomná zmluva musí byť písomná. Podľa § 40 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda\núčastníkov, je neplatný. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa\nmôže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Súd ďalej konštatoval, že Zmluva je platná. Z dokazovania\nale vyplynulo, že oproti písomnej Zmluve, doba nájmu bola predĺžená iba akousi ústnou dohodou a\naj ukončenie nájmu bolo iba na základe ústnej požiadavky žalobcu, bez písomnej komunikácie, či\npísomnej dohody. Preto súd musí konštatovať, že ďalšie predĺženie zmluvy bolo absolútne neplatné,\nnačo musí prihliadnuť. Nová písomná zmluva nevznikla, a preto nemožno na ustanovenia uvádzané\nv Zmluve o krátkodobom nájme pri jej reálnom skončení ku dňu 15.11.2022 prihliadať, resp. ňou sa\nriadiť, pričom, ani ukončenie zmluvy nebolo platným, nebolo totiž dohodnuté písomnou formou. Pôvodná\npísomná zmluva tak zanikla uplynutím času - doby nájmu. Je potom nutné prihliadnuť iba na všeobecné\nustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobca užíval byt síce oprávnene, no nie na základe riadne a\nzákonnej predĺženej zmluvy o krátkodobom nájme bytu, ale iba konkludentne.\n11. Súd sa teda zaoberal tým, či k 31.03.2021 vznikol žalobcovi nárok na vrátenie zábezpeky. Je\nzrejmé, že podmienka vrátenia zábezpeky do jedného mesiaca sa výlučne spája s vyprataním bytu\na s vysporiadaním všetkých nárokov súvisiacich s nájomným pomerom. Len po ich splnení je možné\nžiadať vrátenie zábezpeky nájomcom, čo nevylučuje možnosť započítania prenajímateľom aj po uplynutí\ntejto lehoty, hocikedy neskôr. Žalobca nevypratal byt, práve naopak, v nájme pokračoval konkludentnou\ndohodou, nováciou a za vedomia ponechania zábezpeky - depozitu naďalej aj po 31.03.2021, a\npochopiteľne, ani nároky potom nevysporiadal. Teda vtedy mu nárok na vrátenie zábezpeky nevznikol.\nNárok mu nevznikol ani k 15.11.2022, pretože vtedy nevypratal pivnicu ako súčasť bytu, nájmu, k tomu\ndošlo až neskôr, niekedy v decembri 2022 a rovnako nevysporiadal všetky nároky súvisiace s nájmom,\na to ani ku dňu zápočtu pohľadávok zo strany žalovaných.\n12. Z e-mailovej komunikácie zo dňa 25.01.2023 je zrejmé, že žalovaní žalobcovi oznámili, že z dôvodu,\nže náklady súvisiace s maľovaním bytu, so zabezpečením opravy jednotlivých poškodení, s dodatočným\nvyprataním priestorov, ako aj uprataním predmetu nájmu ďaleko prevyšovali depozit, ktorý bol určený\nna pokrytie prípadných škôd, že celková suma nákladov vzniknutá v dôsledku nápravy škôd presiahla\n4.000 eur, a preto depozit nevrátili, ale započítali na úhradu vzniknutých škôd. Právo na započítanie\nvyplýva zo zákona a nie je podstatné, či druhá strana, v tomto prípade žalobca, so započítaním súhlasí.\nŽalovaní vykonali voči žalobcovi prejav smerujúci k takémuto započítaniu. Započítací prejav bol najskôr\nmailom žalobcovi doručený dňa 25.01.2023 (č.l. 28 spisu), ako reakcia žalovaných na výzvu žalobcu\nmailom z 23.01.2023 na vrátenie depozitu vo výške 2300,- eur. Dňa 31.01.2023 žalovaní doručovali\nžalobcovi započítanie aj poštovou prepravou. Následne opätovne z dôvodu právnej istoty žalovaní v\nrámci procesnej obrany vykonali započítací prejav vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.04.2023, ktorým\nvoči pohľadávke žalobcu uplatnenej v tomto súdnom konaní započítali svoju pohľadávku, ktorú voči\n\nnemu majú, a po podrobnej špecifikácii škôd započítali pohľadávku vo výške 4.830,42 eur. Zhodný\nkompenzačný prejav ako 21.04.2023 vykonali žalovaní aj mailom zo dňa 28.04.2023, ktorý žalovaný\nprevzal dňa 02.05.2023. K zániku vzájomných pohľadávok, ktoré sa kryjú, tak došlo dňom 28.04.2023,\nale podľa názoru súdu už v januári 2023.\n13. Nájomca zodpovedá za všetky závady a poškodenia, ktoré spôsobil na predmete nájmu užívateľ,\npríslušníci jeho domácnosti, ako i iné osoby zdržujúce sa v byte s jeho súhlasom. To, že nešlo len o\nbežné opotrebenie, bolo v konaní preukázané či už fotodokumentáciou, na ktorej poškodenia jasne\nvidieť (hlavne na farebných fotografiách v spise), ako aj svedeckými výpoveďami, ktoré toto jednoznačne\npotvrdili. Žalovaní uniesli aj bremeno tvrdenia, aj dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení riadne a\nvčas.\n14. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom popierania žalovanými tvrdenej a\npreukázateľne spôsobenej škody na predmete nájmu p. L. a jeho rodinou. Žalobca ani neoznačil v žalobe\na ani neskôr v konaní, z akého právneho titulu sa domáha žalovaného nároku, či ide o bezdôvodné\nobohatenie, alebo o iný nárok na plnenie. V prípade žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia\nspravidla nemožno dospieť k meritórnemu záveru o dôvodnosti či nedôvodnosti žaloby bez toho, aby\nsa zo skutkového hľadiska ujasnilo, o ktorú z viacerých zákonných skutkových podstát bezdôvodného\nobohatenia ide (nález Ústavného súdu SR z 2. marca 2016, sp. zn. II. ÚS 620/2015-94), obdobne tiež\nnapr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. januára 2012, sp. zn. 2 Cdo 92/2010.\n15. Žalovaní na rozdiel od žalobcu poskytli množstvo dôkazov a ich tvrdenia sa ukázali pravdivými,\npresnými a aj ich podporili aj možnými návrhmi na vykonanie ďalších dôkazov. Žalobca však ostal\npasívny a podľa súdu len zavádzal skreslenými a nepravdivými tvrdeniami.\n16. Podľa názoru súdu konanie žalobcu nemôže požívať právnu ochranu, je to konanie v rozpore s\ndobrými mravmi. Nie je mysliteľné, aby konanie škodcu, ktorý spôsobil škodu vo výške niekoľko tisíc eur,\nbolo prejdené len konštatovaním, že veď ide len o bežné opotrebenie (hoci dôkazy preukazujú opak).\n17. Nie je spravodlivé, zákonné a ani žiadúce, aby strana, ktorá v súdnom konaní vedome uvádza\nnepravdivé tvrdenia, bola úspešná na úkor strany, ktorá si povinnosť tvrdenia riadne a pravdivo plnila.\nS právom je skutočne potrebné spájať nielen zákonnosť, rovnosť pred zákonom, ale aj spravodlivé\nnásledky pre osoby, ktoré sa právom neriadia. Povinnosť sporovej strany „hovoriť“ pravdu nemôže\nexistovať bez primeranej sankcie, pričom takouto sankciou je prehra v spore.\n18. Žalobca postupoval aj v rozpore s ustanovením § 3 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého\nprávnické osoby dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych\nvzťahov.\n19. Súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len\nvo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než\nje dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca\nmotivácia je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne\nkedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa vo vzťahu medzi\núčastníkmi, ako aj na postavení niektorého z nich navonok. Korektív dobrých mravov však nesmie\nbyť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov\nvyplývajúce z právnych noriem. Je pravidlom, že súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí\nbyť posudzovaný vždy, bez ohľadu na to, či bol výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi\nzmluvy.\n20. Súd spôsobenie škôd na majetku žalovaných počas bývania v ich byte, neuvedenie bytu do\npôvodného stavu, resp. stavu zodpovedajúcemu bežnému užívaniu a postoj k spôsobeným škodám a\nnárokom, ktoré možno považovať za oprávnené a preukázané, nepovažuje za postup v súlade s dobrými\nmravmi.\n21. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol.\n\n22. Výrok o trovách konania súd posúdil právne podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP. Konštatoval,\nže v konaní mali žalovaní plný úspech, preto im voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %.\n23. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n24. V súvislosti s námietkou o nesprávnych skutkových zisteniach žalobca uviedol, že súd prvej inštancie\nbagatelizoval absenciu preberacieho protokolu pri ukončení nájmu medzi žalobcom a žalovanými.\nNevzal do úvahy zmluvnými stranami vymienenú potrebu prípravy preberacieho protokolu, pričom\nsa bez adekvátneho právneho zdôvodnenia uspokojil so žalovanými vyhotovenými snímkami po\nukončení nájmu, ktoré boli dodatočne posielané prostredníctvom mobilnej aplikácie. Prvostupňový súd\nodignoroval skutočnosť, že preberací protokol plní špecifickú funkciu a jeho podstata spočíva vtom,\nže za prítomnosti oboch účastníkov nájomného zmluvného vzťahu sa zdokumentuje stav prenajímanej\nnehnuteľnosti.\n25. Podľa žalobcu sa súd na viacerých miestach rozsudku nekriticky a bez logického posúdenia\njednotlivých skutkových tvrdení stotožnil s argumentáciou žalovaných. Bez zdôvodnenia uznal celkové\nnáklady žalovaných bez toho, aby zohľadnil ním tvrdené neopodstatnené vyúčtovanie nákladov\npredložených žalovanými.\n26. Žalobca tiež tvrdil, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho argumentáciou, v rámci ktorej sa detailne\nvyjadril k nákladom na opravu údajných poškodení. Súd sa takto vôbec nesnažil zistiť, či na základe\nžalovanými prezentovaného „pokreslenia stien“ bolo potrebné vymaľovanie celého 4-izbového bytu, tak\nako to uvádzali žalovaní. Túto potrebu vymaľovania vyvodil z 1 fotografie detskými nálepkami polepenej\nsteny o rozmeroch 2 x 2m. V tomto prípade súd odignoroval tvrdenia žalobcu, ktorý uviedol, že nemôže\nniesť náklady na premaľovanie celého bytu iba z dôvodu, že žalovaní chcú byt pripraviť pre nového\nnájomcu.\n27. Žalobca označil odôvodnenie súdu ako nedostatočné, nakoľko nie je z neho zrejmé, akou úvahou súd\ndospel k presvedčeniu, že sa jedná o rozsiahle poškodenie. Súd sa ďalej obmedzil iba na jednoduché\ntvrdenie, že v prípade poškodení prezentovaných žalovanými nešlo o bežné opotrebenie, bez toho aby\nponúkol kvalifikovaný výklad pojmu „bežné opotrebenie“, resp. bez toho, aby jednotlivé poškodenia\nposudzoval individuálne. Súd absolútne nevyhodnotil, ktorý z predložených dôkazov možno ohodnotiť\nako opotrebenie a ktorý ako poškodenie. Žalobca pritom v priebehu konania opakovane poukazoval\nna potrebu rozlišovania medi vedomým poškodením veci a opotrebením spôsobeným dlhodobým\nužívaním, tak ako to vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp zn. 23Co/261/2015 zo dňa\n20.06.2016. Vychádzajúc aj z označeného rozhodnutia žalobca vyslovil názor, že údajné poškodenie\nbytu nemožno považovať za škody, nakoľko sa jedná o bežné známky opotrebenia po niekoľkoročnom\nužívaní nehnuteľnosti rôznymi nájomcami. Pojmu bežné opotrebenie je potrebné prikladať omnoho viac\ntolerancie práve z dôvodu, že tak ako vyplýva zo Zmluvy, účelom užívania bytu bolo jeho užívanie\nrodinnými príslušníkmi vrátane dieťaťa, čo predpokladá aj inú mieru bežného opotrebenia.\n28. Žalobca niekoľkokrát uviedol, že prenajatý byt nebol novostavbou, pred ním byt užívalo\nniekoľko predchádzajúcich nájomcov a na už pred jeho nasťahovaním vzniknuté známky opotrebenia\nprenajímateľa niekoľkokrát upovedomoval, čo vyplynulo aj z výpovede svedkov. Súd sa však\nignorovaním tvrdení žalobcu vzdialil od možnej miery zistenia skutkového stavu.\n29. V súvislosti s námietkou o nesprávnom právnom posúdení veci žalobca uviedol, že súd sa nesprávne\nvysporiadal s argumentáciou žalobcu ohľadom skutočnosti, že žalovaní si neuplatnili svoj nárok na\nnáhradu škody včas, pričom tak konali v rozpore s ustanovením bodu 4.5 Zmluvy. Z uvedeného dôvodu\nneobstojí ani argumentácia súdu, podľa ktorej v súvislosti s otázkou, či k 31.03.2021 vznikol žalobcovi\nnárok na vrátenie zábezpeky, iba konštatoval, že ustanovenia zmluvy v čl.5 bod 5.5 a čl. 4 bod 4.5\nZmluvy si čiastočne odporujú. Pravidlo pre spávanie sa oboch strán je v daných ustanoveniach jasne\nprezentované, a obe strane nemali pochýb o tom, ako ho aplikovať.\n\n30. Nie je možné prijať názor prvoinštančného súdu, že zmluva bola neplatná - resp., že sa po predĺžení\nnájmu riadila výhradne ustanoveniami príslušného zákona. Súd nemôže ignorovať vôľu zmluvných strán,\nnajmä ak bolo oboma stranami potvrdené a preukázané, že obe majú záujem riadiť sa ustanoveniami\ntejto zmluvy aj naďalej. Práve preto, že nebolo do 15.12.2022 oznámené voči žalobcovi nič o škode,\nnemohli žalovaní započítať nedoplatky na depozit tak ako to vyplýva z bodu 4.5 Zmluvy. Prvý úkon,\nna základe ktorého si žalovaní uplatnili náhradu škody, bol priamo aj prvý kompenzačný prejav (tak\nak to vyplýva z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaných zo dňa 24.08.2023). Tento kompenzačný\nprejav nemohol vyvolať právom požadované účinky, a to jednak preto, že nebol vykonaný včas a taktiež\nz dôvodu, že nebol vykonaný až potom, ako mal žalobca možnosť namietať uplatnené škody žalovaným.\n31. Je neakceptovateľné, aby súd nerešpektoval zmluvnú vôľu strán sporu a bezdôvodne sa priklonil\nk argumentácii žalovaných s poukazom na koncentráciu konania, dobré mravy a ďalšie inštitúty.\nTýmto postupom súd nielenže neguje zmluvné dohodnutý postup, ale taktiež základné právne princípy\npredvídateľnosti práva a právnej istoty.\n32. Podľa názoru žalobcu súd prekročil hranicu voľnej úvahy, keď v súvislosti s nevyprataním pivnice\nhovoril o konkludentnej dohode zmluvných strán ohľadom „novácie“ záväzku založeného zmluvou.\nJe pritom medzi účastníkmi konania nesporné, že k jednoznačnému a oboma stranami potvrdenému\nukončeniu nájomného vzťahu došlo ku dňu 15.11.2022.\n33. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe\nvyhovie a prizná mu náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.\n34. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní, ktorí namietali formálne nedostatky odvolania pre absenciu\nodvolacích dôvodov. Žalobca v obsahu odvolania neuviedol žiadne konkrétne skutkové, či právne\ndôvody, ktoré by mohli (čo i len teoreticky) spochybniť závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k\nzamietnutiu žaloby. V odvolaní žalobcu vo vzťahu k výrokom I. a II. absentuje akákoľvek úvaha ohľadne\nindividuálne konštatovaných vecných dôvodov (vyplývajúcich z napadnutého rozsudku), ktoré súd prvej\ninštancie viedli k zamietnutiu žaloby voči žalovaným. Žalovaní poukázali na to, že celé sporové konanie\nje poznačené pasivitou žalobcu ohľadom nielen skutkových tvrdení, ale i dôkazov. Žalobca v priebehu\nkonania nenavrhoval výsluch p. L. a p. L., ktorí Predmet nájmu užívali a ktorí ako jediní mohli a mali\nmožnosť sa ku skutočnostiam tvrdeným žalovanými, ale najmä svedkami, vyjadriť. Súd preto mohol\nvychádzať len z dôkazov, ktoré v konaní vyšli najavo a sú súčasťou súdneho spisu.\n35. Pokiaľ žalobca namietal zdokumentovanie stavu predmetu nájmu v čase jeho ukončenia, potom\nžalovaní uvádzajú, že súdu predložili početnú video a fotodokumentáciu stavu predmetu nájmu vrátane\npriamej výpovede svedkov, ktorí sa v čase ukončenia nájmu v predmete nájmu nachádzali.\n36. Pokiaľ žalobca napádal, že súd uznal celkové náklady žalovaných na reparáciu vzniknutých škôd\nna predmete nájmu, žalovaní v tejto súvislosti poukázali na to, že prosté formálne spochybňovanie\nnákladov žalovaných na reparáciu škôd spôsobených žalobcom (resp. p. L.) bez uvádzania akýchkoľvek\ntvrdení alebo predloženia dôkazov o opaku, je bez právneho významu. To, že sa náklady žalovaných na\nreparáciu škôd javia žalobcovi ako vysoké, nemôže bez ďalšieho spochybniť ich relevanciu. Žalovaní\ntiež uviedli, že nie je zrejmé, kedy a v obsahu ktorého podania mal žalobca „detailne položku po položke“\nnapádať náklady na opravu poškodení na predmete nájmu.\n37. Nie je bez právneho významu ani to, že žalobca do dňa vyhotovenia tohto podania (okrem\nžalovanými prezentovanými nákladmi na reparáciu predmetu nájmu) neuhradil ani náklady spojené s\nužívaním bytu, čo do výšky ďalších 691,43 eur, ktoré podľa právnej úpravy, či aj Zmluvy uhradiť mal.\n38. Ak žalobca tvrdil, že škody, ktoré p. L. v predmete nájmu napáchal, korešpondujú bežnému\nopotrebeniu, bolo potrebné, aby v tomto smere produkoval vyjadrenia a predkladal dôkazy a toto\nnenahrádzal len poukazom na obsah rozhodnutia v inom sporovom konaní, ktorého skutkový a právny\nstav nie je pre toto konanie ani záväzný a rovnako zhodný.\n39. Žalovaní poukázali aj na výpoveď svedka M. I. (zamestnanec žalovaného v 1. rade), ktorý vypovedal\no tom, že predmet nájmu bol v riadnom stave pred jeho odovzdaním do užívania p. L., ako aj o tom, že na\nžiadosti p. L. boli priebežne v čase trvania nájmu odstraňované závady, napr. výmena žiarovky, oprava\n\nsifónu v sprchovom kúte, či sušičky, čo bolo spôsobené práve p. L. v dôsledku nesprávneho používania\nspotrebiča. Žalobca si teda Predmet nájmu prevzal v perfektom stave, čoho dôkazom je Protokol\no odovzdaní, čo potvrdil svojim podpisom a pokiaľ v Predmete nájmu počas jeho užívania aj vznikali\ndrobné závady, tieto boli priebežné zamestnancami žalovaného v 1. rade odstránené. Z uvedeného\ndôvodu nemôžu obstáť tvrdenia žalobcu o bežnom opotrebení Predmetu nájmu. Pokreslenie stien v\nPredmete nájmu, rozpučené lišty, poškodené žalúzie, nefunkčná umývačka riadu a ďalšie poškodenia\nnemôžu byť ani pri laickom posúdení klasifikované ako bežné opotrebenie, nakoľko na spôsobenie\ntakých poškodení je potrebné vyvinúť cielenú činnosť s očakávaným následkom napr. deformácie,\npoškodenia, či nefunkčnosti.\n40. Pokiaľ ide o námietku žalobcu voči záveru súdu prvej inštancie o neplatnosti predĺženia nájmu bytu,\nžalovaní uviedli, že súd musel konštatovať, že ďalšie predĺženie zmluvy bolo absolútne neplatné a nová\npísomná zmluva nevznikla. Preto nemožno na ustanovenia uvádzané v Zmluve o krátkodobom nájme pri\njej reálnom skončení ku dňu 15.11.2022 prihliadať. Žalobcom vznesené námietky argumentačne opreté\no ustanovenia Zmluvy sú právne irelevantné, nakoľko pokračovanie v užívaní Predmetu nájmu po dni\n31.03.2021 bolo preukázateľne v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 zák. č. 98/2014 o krátkodobom nájme\nbytu v spojení s ustanovením § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca užíval po dni 31.03.2021\ndo 15.12.2022 Predmet nájmu len na základe ústneho, resp. konkludentného súhlasu prenajímateľa\n(žalovaných), bez akejkoľvek nájomnej zmluvy.\n41. Žalovaní súčasne dodali, že v danom prípade nedošlo k vyhotoveniu preberacieho protokolu o\nodovzdaní Predmetu nájmu z dôvodov vyplývajúcich z obsahu spisu, a ktoré boli ťažiskovo na strane\nžalobcu. V čase ukončenia nájmu sa v Predmete nájmu nachádzali viaceré osoby, ktoré ako svedkovia\nv tomto konaní vypovedali o tom, v akom stave sa Predmet nájmu v čase, kedy tento p. L. s rodinou\nopustil, nachádzal. V rozhodný deň, t. j. 15.11.2022 bola vyhotovená aj rozsiahla fotodokumentácia a\nvideo dokumentácia, ktorá bola v deň 15.11.2022 zaslaná p. H. B. A. pánovi F. F. J., realitnému maklérovi,\nkonateľovi E., C., realitnej kancelárie, ktorý nájom pre žalobcu sprostredkoval.\n42. Dokumentácia predložená žalovanými napokon bez ťažkostí umožňuje porovnať i stav Predmetu\nnájmu v čase jeho odovzdania do užívania p. L. a stav Predmetu nájmu v čase, kedy p. L. s rodinou\nPredmet nájmu opustil. Ak p. L. E. nájmu podľa odovzdávacieho protokolu preberal v bezchybnom stave,\npredložené dôkazy sú nespochybniteľným dôkazom o tom, že p. L. s rodinou v Predmete nájmu napáchal\nškody a je zrejmé i v akom rozsahu.\n43. Žalovaní tiež dodali, že Zmluva žiadnu protokoláciu nepredpokladá. Ustanovenia Zmluvy, ktorých sa\nžalobca (neopodstatnene) dovoláva, žiadny protokol o odovzdaní Predmetu nájmu nevyžadujú.\n44. Na základe uvedeného žalovaní žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny\npotvrdil.\n45. Ďalšie vyjadrenia neboli do odvolacieho konania podané.\n46. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie\n§ 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad\nvyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP\na contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.\n47. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v\nktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie\nodvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal\nsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke\nkvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.\n48. Odvolací súd v kontexte odvolacích námietok skúmal, či súd prvej inštancie správne zistil skutkový\nstav veci, či na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne\nsvoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť\ndaná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre\nrozhodnutie (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).\n\n49. Primárne odvolací súd považuje za potrebné reagovať na argument žalovaných o absencií\nobligatórnych náležitostí odvolania. S týmto argumentom sa odvolací súd nestotožňuje a zastáva názor,\nže zo žalobcom podaného odvolania celkom zreteľne vyplýva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje\n(rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku žalobcu na zaplatenie peňažnej sumy), v akom rozsahu\nrozhodnutie napáda (v celom rozsahu), aké sú odvolacie dôvody (nesprávne skutkové zistenia\na nesprávne právne posúdenie veci) a je zjavné, čoho sa žalobca domáha, keďže jeho snahou je zmena\nnapadnutého rozsudku v jeho prospech.\n50. Podstatou prejednávanej veci je nárok žalobcu o zaplatenie sumy 2.300,- eur s príslušenstvom\ntitulom nevrátenej peňažnej zábezpeky, ktorú ako nájomca uhradil žalovaným v 1. a 2. rade ako\nprenajímateľom na základe zmluvy o krátkodobom nájme bytu zo dňa 09.03.2020. Podľa tvrdení žalobcu\ndošlo k ukončeniu nájmu dňa 15.11.2022 a žalovaní v 1. a 2. rade boli povinní vrátiť peňažnú zábezpeku\nžalobcovi do jedného mesiaca od ukončenia nájmu, t. j. do 15.12.2022, čo však nespravili.\n51. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 98/2014 Z. z. musí mať nájomná zmluva písomnú formu. Rovnako\ntak písomnú formu musia mať jej zmeny vrátane dodatkov o predĺžení doby nájmu. V danom prípade\nbolo medzi stranami písomne dojednané, že nájom trvá od 01.04.2020 do 31.03.2021. Žiadne písomné\ndodatky o predĺžení nájmu bytu, hoci ho žalobca de facto užíval, neboli uzavreté. Preto predĺženie doby\nnájmu bytu po 31.03.2021 bolo neplatné, ako správne konštatoval súd prvej inštancie.\n52. K zániku nájmu bytu v zmysle § 6 zákona č. 98/2014 Z. z. dochádza a) uplynutím času, na ktorý\nbol dohodnutý, b) písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom, c) písomnou výpoveďou\njednej zo zmluvných strán za podmienok uvedených v tomto zákone, d) písomným odstúpením od\nnájomnej zmluvy jednej zo zmluvných strán za podmienok uvedených v nájomnej zmluve alebo podľa\ntohto zákona; nájomná zmluva sa zrušuje okamihom doručenia odstúpenia od nájomnej zmluvy druhej\nzmluvnej strane, e) zánikom predmetu nájmu.\n53. Z uvedeného vyplýva, že pre zánik nájmu v dôsledku právneho úkonu sa vyžaduje dodržanie\npísomnej formy, pretože jej nedodržanie má za následok neplatnosť právneho úkonu. Ak teda bol\nv danom prípade nájom dohodnutý na dobu od 01.04.2020 do 31.03.2021 a nedošlo k písomnej dohode\no predĺžení nájmu bytu, nájomná zmluva zanikla v zmysle § 6 písm. a) zákona č. 98/2014 Z. z. uplynutím\ndojednanej doby nájmu, t. j. dňom 31.03.2021.\n54. V nadväznosti na uvedené sa správne súd prvej inštancie zaoberal tým, či žalobca mal nárok na\nvrátenie peňažnej zábezpeky po 31.03.2021.\n55. V tejto súvislosti však žalobca namietal, že neobstojí argumentácia súdu, podľa ktorej v súvislosti\ns otázkou, či k 31.03.2021 mu vznikol nárok na vrátenie zábezpeky, súd iba konštatoval, že ustanovenia\nzmluvy v čl.5 bod 5.5 a čl. 4 bod 4.5 Zmluvy si čiastočne odporujú.\n56. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 98/2014 Z. z., Po skončení nájomného pomeru podľa tohto zákona\nje prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi nevyčerpanú časť peňažnej zábezpeky najneskôr v lehote\njedného mesiaca odo dňa, keď nájomca vypratal byt a vysporiadal s prenajímateľom nároky súvisiace\ns nájomným pomerom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.\n57. V zmysle čl. 5, bod 5.5 zmluvy sa strany dohodli, že žalovaní vrátia žalobcovi Depozit v celej\njeho výške, a to do jedného mesiaca od ukončenia Zmluvy za podmienky, že všetky záväzky nájomcu\nzo Zmluvy budú vyrovnané. Podľa Zmluvy sú žalovaní ako prenajímatelia oprávnení započítať svoje\noprávnené a splatné pohľadávky voči žalobcovi s depozitom.\n58. Podľa čl. 4, bod 4.5 zmluvy Prenajímateľ svoje finančné pohľadávky, vyúčtovanie platieb\ndefinovaných v bode 5.2 vrátane prípadného nároku na náhradu škody voči nájomcovi vyčísli v alikvotnej\nvýške ku dňu zániku nájmu, pričom prípadné nedoplatky mu písomne oznámi najneskôr do jedného\nmesiaca od zániku nájmu. Ak nájomca do pätnástich dní od ich oznámenia neoznámi svoj nesúhlas,\nvzniká prenajímateľovi právo započítať si nedoplatky na depozit a zvyšnú sumu je povinný bezodkladne,\nnajneskôr však do piatich dní, vrátiť nájomcovi.\n\n59. Z uvedeného vyplýva, že zmluvné strany si dohodli, že žalovaní vrátia žalobcovi depozit do jedného\nmesiaca od ukončenia zmluvy, ak všetky záväzky nájomcu budú vyrovnané. Povinnosť prenajímateľa\nvrátiť peňažnú zábezpeku teda nebola viazaná na vypratanie bytu, čo vyslovil súd prvej inštancie, ale\nna ukončenie zmluvy. Tieto nároky vrátane spôsobených škôd mal prenajímateľ vyčísliť žalobcovi ku\ndňu zániku nájmu a prípadné nedoplatky písomne oznámiť najneskôr do jedného mesiaca od zániku\nnájmu. Keďže nájom zanikol 31.03.2021, žalovaní mali vyčísliť škodu k tomuto dňu, resp. najneskôr do\njedného mesiaca od zániku nájmu.\n60. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie bagatelizoval význam odovzdávacieho protokolu po\nvysťahovaní sa nájomcov z bytu. Žalovaní v tejto súvislosti argumentovali tým, že zmluva o krátkodobom\nnájme neobsahovala ustanovenie o potrebe vyhotovenia takého protokolu po tom, čo žalobca, resp.\npán L. s rodinou prestali byt po vzájomnej dohode s prenajímateľom, užívať. Zmluva o krátkodobom\nnájme bytu musí v zmysle § 3 ods. 3 písm. d) zákona č. 98/2014 Z. z. obsahovať opis stavu bytu,\njeho príslušenstva, opis jeho vybavenia a známych závad. V záujme právnej istoty a bezpečnej\nkomparácie stavu bytu pred začiatkom nájmu a po jeho skončení, by malo byť v záujme oboch\nzmluvných strán vypracovanie protokolu. Takýto protokol pri prevzatí bytu nájomcom vypracovaný bol.\nProtokol o odovzdaní bytu nájomcami prenajímateľovi vypracovaný nebol, hoci zmluva v čl. 4, bod\n4.4. stanovovala, že takýto protokol vypracovaný bude, pričom jeho súčasťou bude stav preberanej\nnehnuteľnosti. Z tohto pohľadu je potom argument žalovaných o tom, že danú povinnosť nemali\ndojednanú, irelevantný.\n61. Na základe protokolu o odovzdaní bytu by bolo možné bezpečne uzavrieť, či a aké škody boli\nnájomcami spôsobené.\n62. Podľa názoru odvolacieho súdu záver súdu prvej inštancie o nespochybniteľnej škode, ktorú mali\nnájomcovia žalovaným spôsobiť, nenachádza odraz vo vykonanom dokazovaní. Na tomto mieste\npovažuje odvolací súd za potrebné vyjadriť nesúhlas s tvrdeniami žalovaných o tom, že žalobca bol\nv priebehu konania nečinný. O tom, že žalobca namietal žalovanými tvrdenú škodu, svedčí vyjadrenie\nžalobcu zo dňa 20.06.2023 (č. l. 103 a násl. spisu).\n63. V naznačených súvislostiach je potrebné prisvedčiť názoru žalobcu, že súd prvej inštancie prebral\ntvrdenia protistrany, tie si osvojil a nezohľadnil tvrdenia žalobcu o význame preberacieho protokolu pri\nukončení užívania bytu, pričom sa nezaoberal bežným opotrebením vecí, ale konštatoval žalobcom\nvedome spôsobenú škodu na majetku žalovaných.\n64. Odvolací súd nespochybňuje, že žalovaným mohla byť v dôsledku konania žalobcu spôsobená\nškoda na predmete nájmu. Existenciu a rozsah škody je však potrebné preukázať. Rovnako je potrebné\npreukázať zodpovednosť žalobcu za spôsobenú škodu.\n65. Na základe uvedených zistení dospel odvolací súd k záveru o spôsobilosti odvolacích námietok\nprivodiť zrušenie rozsudku, preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok zrušil a vrátil\nvec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n66. Úlohou súdu prvej inštancie bude po vrátení veci prioritne skúmať dôvodnosť nároku žalobcu\nv kontexte neplatnosti nájomnej zmluvy za obdobie po 31.03.2021, existenciu a rozsah škody\nspôsobenej zo strany žalobcu a zohľadniť všetky kritériá, ktoré musia byť kumulatívne splnené pre\nzodpovednosť za spôsobenú škodu. Pokiaľ budú výsledky vykonaného dokazovania tomu nasvedčovať,\nsúd bude povinný skúmať započítací prejav žalovaných voči peňažnej zábezpeke. Súd prvej inštancie\nbude povinný svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bolo zrozumiteľné a preskúmateľné, čiže\naby spĺňalo zákonné kritériá uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.\n67. V nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne aj o trovách\nprvoinštančného aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP), ktoré náležite s poukazom na konkrétne\nzákonné ustanovenia aj odôvodní.\n68. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený\nadvokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/12/2023", "guid": "8f3546e9-5cbf-4b69-9086-c269c522649f:ab8f6e04-dd51-4fa5-b1b4-114d9383bda2", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:306a4a64-7205-4e59-8504-1a4711505821", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.620.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 620/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 620/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.620.2015.1"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "d782c14d-4420-476c-bdc4-784b36b0247c:07dd0d93-c4bd-4484-87e8-c93ae185d67d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2113208732.1", "spisova_znacka": "23Co/261/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/261/2015 z 19. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-06-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2113208732.1"}], "citovane_v": []}