{"guid": "f53c2c1c-e29a-46d5-8374-921d387992e0:85b4a5db-8517-4db5-8013-b879f2ffb5e7", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8723010690.2", "spisova_znacka": "3To/39/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3To/39/2024 z 27. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. júna 2025, sp. zn. 3To/39/2024, ECLI:SK:KSPO:2025:8723010690.2", "identifikacne_cislo": "8723010690", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Monika Halkociová", "sudca_id": 421, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-halkociova-421", "datum_vydania": "2025-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Trestné právo", "Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie", "Iné práva a slobody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-156.odsek-1", "nazov": "§ 156 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-156.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-156"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-364.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 364 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-364.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-364"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-156", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-364"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/85b4a5db-8517-4db5-8013-b879f2ffb5e7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8723010690.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8723010690.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8723010690.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n3To/39/2024\n8723010690\n27. 06. 2025\nJUDr. Monika Halkociová\nECLI:SK:KSPO:2025:8723010690.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.\nMariána Sninského a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.06.2025, v trestnej\nveci obžalovaného A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a iné, o odvolaní\nobžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/82/2023 zo dňa 28.06.2024, takto\nrozhodol:\nPodľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. poriadku zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o treste.\n\nNa základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku\nObžalovanému\nA. B., nar. XX.XX.XXXX v Poprade, trvale bytom C. XXXX/X, D., E. F., G. D.,\nu k l a d á:\nPodľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, § 56 ods. 1 Tr. zákona a § 41 ods. 1 Tr. zákona ukladá úhrnný peňažný\ntrest 300,- (tristo) eur.\nPodľa § 57 ods. 1 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,\nustanovuje náhradný trest odňatia slobody na 2 (dva) mesiace.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného A. B. vinným z prečinu ublíženia na\nzdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.\nzákona na tom skutkovom základe, že\n- dňa 18.03.2023 v čase okolo 00:00 hod. v D., na H. I. J. E. XXXX/XX v priestoroch podniku C.\nK. L. konkrétne na pánskych toaletách, po predchádzajúcej slovnej výmene názorov fyzicky napadol\npoškodeného M. L., a to tým spôsobom, že ho niekoľkokrát udrel dlaňou zovretou v päsť do oblasti\ntváre, ako aj do oblasti krku, chrbta a hrudníka, čím poškodenému spôsobil zlomeninu IV. rebra\nvľavo, podvrtnutie krčnej chrbtice, otras mozgu, pomliaždeniny oka a čela vľavo, ktoré zranenia si u\npoškodeného M. L., trvale bytom D. - A., N. O. E. XX, vyžiadali dobu liečenia s obmedzením obvyklého\nspôsobu života v trvaní 3 týždňov.\n\nZa to obžalovanému uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods.\n2, ods. 4 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov. Podľa\n§ 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa §\n50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 20 mesiacov. Zároveň okresný\nsúd podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej F. P. D., a. s.\nškodu vo výške 237,68 eur a I. D. škodu vo výške 60,20 eur.\nProti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote obžalovaný odvolanie a to priamo do\nzápisnice o hlavnom pojednávaní, ktoré dodatočne prostredníctvom zvoleného obhajcu písomne\nodôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že má za to, že rozhodnutie okresného súdu sa\nnezakladá na objektívnom zhodnotení dôkazov, ale na subjektívnych domnienkach súdu o priebehu\nincidentu, ktoré nahrádzajú nesprávny a nedostatočný postup orgánov činných v trestnom konaní v\npriebehu prípravného konania. Obžalovaný na tieto nedostatky poukázal v sťažnosti proti uzneseniu\no vznesení obvinenia, kedy postup orgánov činných v trestnom konaní, ktoré ho k incidentu zo dňa\n17.03.2023 vypočuli až 26.06.2023, t. j. s odstupom 102 dní, hlavne po tom, ako už vo veci vypovedali\nM. L., jeho kamaráti D. C. a A. C. a dokonca už bolo vykonané aj znalecké dokazovanie znalcom A.\nQ.. Takýto procesný postup, keď je obžalovaný de facto postavený pred upečenú vec a ďalšie konanie\nsa nesie už len v rovine procesného formalizmu, je podľa názoru odvolateľa, hrubým porušením práva\nna obhajobu, pretože z neho zjavne vyplýva diskriminácia postavenia obžalovaného, ktorý ak by mal\nvedomosť, že je voči nemu vedené takéto konanie, mohol v priebehu šetrenia zabezpečovať dôkazy\n(svedkov, stopy) vo svoj prospech, čo mu zo strany orgánov činných v trestnom konaní bolo práve týmto\n102 dňovým odstupom značným spôsobom sťažené. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní tieto okolnosti\ndoslova odignoroval a vinu obžalovaného vyvodil z nepriamych dôkazov, pričom dôkazy svedčiace v\nprospech obžalovaného súd zámerne ignoroval alebo bagatelizoval. Vo svojom odôvodnení zároveň\nviackrát zaujal postoj, ktorý nie je podporený dôkazmi, ale hypotetickými úvahami o priebehu incidentu.\nTým podľa názoru odvolateľa nahradil skutočnosti, ktoré neboli preukázané vlastnými dohadmi, čo malo\nza následok nesprávne rozhodnutie o vine obžalovaného. Hrubé procesné pochybenie okresného súdu,\nokrem vyššie spomenutého „inkvizičného procesného postupu“, v ktorom sa síce obžalovaný mohol k\nveci vyjadriť, ale až po vykonaní všetkých dôkazov v jeho neprospech a so značným časovým odstupom,\npočas ktorého napríklad neprikladal vážnosti predmetného incidentu patričnú dôležitosť, sa k porušeniu\npráv obžalovaného v konaní pripojil aj súd prvého stupňa, keď odmietol vykonať dôkaz relevantný\npre zistenie skutočného stavu veci, ktorý navrhoval obžalovaný. Za jeden z najdôležitejších dôkazov\npovažovala obhajoba výpoveď svedkyne A. M., ktorej vzťah s poškodeným M. L. bol priamym motívom\njeho agresívneho správania sa voči obžalovanému A. B.. Svedkyňa M. mohla svojou výpoveďou\nobjasniť kľúčové okolnosti, ktoré predchádzali konfliktu a mohla potvrdiť, že to bol práve poškodený\nL., ktorého cieľom bolo vyprovokovať v uvedený deň potýčku s obžalovaným. Súd však výsluch\ntejto svedkyne zamietol, čím odoprel obžalovanému možnosť obhájiť sa voči kľúčovému tvrdeniu\npoškodeného. Tento dôkaz má potenciál zásadne zmeniť pohľad na skutkový stav, najmä v otázke osoby\nM. L.. Ďalej odvolateľ uviedol, že okresný súd v odôvodnení rozsudku ignoroval zásadné rozpory vo\nvýpovediach svedkov, ktorí boli prítomní na mieste incidentu. Tieto rozpory mohli zásadne spochybniť\nverziu poškodeného, ktorú súd bez kritického hodnotenia prijal ako základ pre rozhodnutie o vine\nobžalovaného. Táto selektívna aplikácia a vyhodnocovanie dôkazov porušuje princíp objektivity súdneho\nkonania a spôsobuje závažnú procesnú vadu vedúcu k nesprávnemu rozhodnutiu. Akceptácia záverov\nznaleckého dokazovania vykonaného pred tým, než bol obžalovaný vypočutý a postavenie celého\nrozhodnutia na tomto dôkaze, hoci sám znalec pri výsluchu pripustil, že bez výpovede obžalovaného\njeho závery mohli byť neúplné, je druhou zásadnou nespravodlivosťou v konaní, keď znalecký posudok\nbol vypracovaný výlučne na základe verzie poškodeného M. L. bez toho, aby obžalovanému bolo\numožnené vyjadriť sa k skutkovým okolnostiam, ktoré tento posudok skúmal. Týmto postupom bola\nzásadne porušená zásada kontradiktórnosti a právo obžalovaného na obhajobu, pretože obžalovanému\nnebola poskytnutá rovnaká možnosť preukázať svoju verziu udalostí pred vypracovaním posudku a\numožniť, aby znalec okolnosti jeho výpovede pri svojom znaleckom skúmaní zohľadnil. Navyše, počas\nvýsluchu samotného znalca na pojednávaní bolo potvrdené, že jeho závery mohli byť neúplné, keďže pri\nich vypracovaní neboli zohľadnené vyjadrenia obžalovaného. Skutočnosť, že znalec pripustil možnosť,\nže L. mohol byť nielen poškodený, ale aj útočníkom, vyvoláva vážne pochybnosti o hodnovernosti celého\nposudku, pretože ak by bola verzia obžalovaného zohľadnená už v počiatočnom štádiu znaleckého\ndokazovania, závery znalca mohli byť zásadne odlišné a mohli preukázať, že obžalovaný konal v\nsebaobrane. Preto, aj keď súd uvádza, že poranenia na poškodenom vznikli viac údermi, ako nárazmi,\ntento záver je založený na znaleckom posudku, ktorý neanalyzoval tieto skutočnosti v plnom rozsahu,\n\npretože vychádzal z predpokladu pravdivosti výpovede poškodeného, bez zohľadnenia výpovede\nobžalovaného, ktorá mohla poskytnúť iný kontext a perspektívu. Ďalej odvolateľ uviedol, že ani v\nprípade, ak by B. uštedril L. nejaké údery, neznamená to automaticky neprimeranú obranu. V rámci\nnutnej obrany totiž nie je vylúčené, aby brániaca sa osoba spôsobila útočníkovi zranenia, ak sú\ntieto údery použité na odvrátenie bezprostredného útoku. To, že L. utrpel viacero úderov, nevylučuje\nmožnosť, že obžalovaný konal v rámci zákonnej obrany, najmä ak sa bránil protiútoku zo strany\npoškodeného. Súd teda nesprávne interpretoval rozsah a povahu poranení, pričom tento zámer nebol\nplne podložený objektívnym znaleckým dokazovaním, ani presvedčivou výpoveďou znalca pri jeho\nvýpovedi na hlavnom pojednávaní, ktorá si v zásadných otázkach obhajoby vzájomne protirečila. Ďalšou\nzo zásadných vád rozhodnutia je podľa odvolateľa to, že okresný súd neodstránil zásadný rozpor\nmedzi výpoveďami obžalovaného A. B. a poškodeného M. L., týkajúcich sa toho, kto začal fyzický\nkonflikt. Súd s týmto rozporom naložil tak, že vo svojom rozhodnutí postavil vinu obžalovaného výlučne\nna tom, že poškodený si zadokumentoval svoje zranenia, zatiaľ čo obžalovaný tak neurobil. Takýto\nprístup, podľa odvolateľa, nielenže ignoruje zásadu prezumpcie neviny, ale aj nesprávne predpokladá,\nže samotné zadokumentovanie zranení a lekárske ošetrenia má preukazovať vinníka konfliktu, čo\nje v rozpore so zásadami kauzálneho nexu a logického myslenia. Ďalej poukázal na odôvodnenie\nrozsudku okresného súdu, kde sa uvádza, že výpoveď poškodeného M. L. je konzistentná a podporená\nzdravotnou dokumentáciou, ktorá preukazuje rozsah jeho zranení. Tento záver však neberie do úvahy\nmožnosť, že konflikt mohol začať poškodený, čo je zásadný logický rozpor. Z toho, že si poškodený\nzadokumentoval zranenia a že tieto zranenia vznikli aj úderom päsťou, nemožno jednoznačne vyvodiť,\nže bol obeťou a nie agresorom. Okresný súd tak bez relevantného dôkazu neprípustne vylúčil možnosť,\nže to bol M. L., kto incident vyprovokoval bez toho, aby túto verziu kvalifikovane vyvrátil a odsudzujúci\nrozsudok tak nepostavil na dôkazoch, ale na vlastnej subjektívnej predstave o skutku odvodenej od\njednostranne zadokumentovaných poranení jedného z účastníkov incidentu. V tomto smere však úvahy\nokresného súdu, hoci sa v kontexte odôvodnenia javia ako súvislé, sú súvislými iba preto, že v nich súd\nopomenul všetky podstatné okolnosti, ktoré prednastavenému záveru v rámci vykonaného dokazovania\nodporovali, a to zamlčanie motívu poškodeného ku konfrontácii z dôvodu jeho rozchodu s A. M.,\nzamlčanie predchádzajúcej verbálnej intervencie zo strany L. po príchode do baru, kedy tento sám\nprišiel k stolu A. B. so slovami, že preňho nie je dobré, aby sa v bare ďalej nachádzal, zamlčanie\ntej časti svedeckej výpovede svedka C., kde tento sám uviedol, že to bol L., ktorý sa na toalete\nB. ozval so slovami „co A.?“, pričom čakal na neverbálny pokyn od L. na opustenie WC, načo by\ntoto svedok C. uvádzal, ak by sa zo správania B. javilo, že má v úmysle L. napadnúť, tak by tam\nostal. Rozporu v obsahu výpovede svedka D. C. v tom, že útoku malo predchádzať pokojné jednanie\nútočníka, ako aj v jeho uisťovacom kroku vo vzťahu k M. L., keď sa ho mal pýtať, či všetko v pohode\na mal od L. dostať pokyn, že áno, aby ich s B. nechal na WC osamote, načo by tam tento kamarát\nL. na jeho pokyn nechával osamote. Zamlčanie tej časti svedeckej výpovede svedkom C., kde mal\ntento svedok podrobne popísať, kto koho napádal a kto na koho útočil, hoci on sám bol ten, kto ich\nmal rozdeľovať. Zamlčanie tej časti svedeckej výpovede svedkom C., kde mal L. ešte aj po príchode\na ich rozdelení kopnúť B. do tváre pri tom, ako sa tento zohýnal pre roztrhnutú retiazku. Ďalej\npoukázal na rozpor v obsahu výpovede svedka A. C., ktorý si nepamätal žiaden kontakt medzi B. a\nL., hoci ich sám oddeľoval, čo možno vyhodnotiť aj ako účelové zamlčanie okolností, ktoré by verziu\nkamaráta L. vyvracali. Ďalej odvolateľ poukázal na zamlčanie tej časti výpovede znalca Q. na hlavnom\npojednávaní, kde tento priznal, že posudok spracoval bez výpovede obžalovaného a že okolnosti nutnej\nobrany v ňom vôbec nezohľadňoval, rovnako aj tej časti výpovede, kde znalec priznal, že výpoveď\nobžalovaného môže mať na spracovanie posudku zásadný význam, práve naopak, svedkovia prítomní v\npodniku vypovedali o predchádzajúcej verbálnej konfrontácii, ktorú vyvolal poškodený. Táto skutočnosť\nbola súdu predložená, a nebola podľa odvolateľa v rozsudku vôbec zohľadnená. L. obžalovanému\njasne oznámil, že by sa nemal zdržiavať v bare, čím vytvoril napätú situáciu už pred samotným\nfyzickým konfliktom na toalete. Táto predchádzajúca verbálna intervencia jednoznačne podporuje verziu\nobžalovaného, že to bol poškodený, kto ho vyprovokoval a začal celý incident. Súd však túto skutočnosť\nvo svojom rozhodnutí úplne ignoroval a v odôvodnení rozsudku nesprávne uviedol, že poškodený a\nobžalovaný sa dostali do konfliktu na toalete bez predchádzajúceho verbálneho sporu. Tento záver je\nnielen v priamom rozpore s výpoveďou obžalovaného, ale aj so svedectvami ďalších osôb prítomných\nv bare, ktoré potvrdili, že poškodený slovne konfrontoval obžalovaného ešte pred tým, ako došlo\nk fyzickému stretu. Ignorovanie tohto zásadného faktu spôsobuje podľa odvolateľa závažný logický\nrozpor v odôvodnení rozsudku a vedie k nesprávnemu záveru o vine obžalovaného. Podľa názoru\nodvolateľa, okresný súd nesprávne posúdil dynamiku celého incidentu tým, že sa nezameral na kľúčové\nokolnosti, ktoré mohli preukázať, že poškodený konal ako agresor, svojím ignorovaním predchádzajúcej\n\nverbálnej konfrontácie neprimerane zjednodušil skutkový stav a tým obmedzil právo obžalovaného na\nspravodlivú obhajobu. Tento postup zakladá zásadnú vadu rozsudku a vyžaduje prehodnotenie celého\nprípadu so zohľadnením všetkých relevantných dôkazov, ktoré boli v procese prehliadané. Výpovede\nsvedkov A. C. a D. C. vyhodnotil okresný súd povrchne, bez zohľadnenia všetkých relevantných\nskutočností, pretože sa zameral na to, čo títo svedkovia, kamaráti L. uviedli a nie to, čo v dôsledku snahy\npomôcť kamarátovi, vo svojich výpovediach zamlčali. Okresný súd nesprávne vyhodnotil dôveryhodnosť\nsvedkov na základe chybného predpokladu, že nemali dôvod skresľovať svoje výpovede. Skutočnosť,\nže svedok C. zamlčal kľúčovú časť incidentu, a to kopnutie obžalovaného do tváre, jasne poukazuje\nna to, že jeho výpoveď mohla byť ovplyvnená priateľstvom s poškodeným. Týmto spôsobom chcel C.\nsvojou výpoveďou poškodeného chrániť a zabrániť tomu, aby bol odhalený ako iniciátor konfliktu. Súd\ntým, že tieto motivácie a okolnosti nezohľadnil, pochybil pri vyhodnocovaní dôkazov, čo malo zásadný\nvplyv na závery o vine obžalovaného. Dôležitým dôkazom, ktorý súd prehliadol, je výpoveď svedka\nD. C., ktorý už v prípravnom konaní uviedol, že to bol práve poškodený M. L., kto začal verbálnu\nkonfrontáciu s obžalovaným A. B.. Poškodený L. nebol len pasívnou obeťou, ale aktívne eskaloval\nsituáciu už od svojho príchodu do baru, čo mal súd zohľadniť pri posudzovaní skutkového stavu a\nhodnotení výpovedí jednotlivých účastníkov incidentu. Ignorovanie tejto výpovede narušuje objektivitu\na spravodlivosť rozhodnutia, čím súd pochybil pri hodnotení dôkazov, a preto žiadal, aby krajský súd\ntieto pochybenia odstránil a rozhodol v prospech obžalovaného, keďže z výpovedí svedkov je možné\nvyvodiť, že poškodený M. L. bol skutočným iniciátorom konfliktu. Posledným zo zásadných pochybení\nsúdu je podľa odvolateľa nesprávne vyhodnotenie fotodokumentácie L. vo vzťahu k otázke primeranosti\nobrany obžalovaného A. B., keď okresný súd nesprávne usúdil, že obrana bola neprimeraná, pretože\nobžalovaný spôsobil poškodenému L. závažnejšie zranenie, než aké utrpel sám. Tento záver však nie\nje v súlade s ustanoveniami trestného práva a právnou doktrínou týkajúcou sa nutnej obrany. Zákon\nnevyžaduje, aby osoba, ktorá sa bránila, spôsobila útočníkovi menšie zranenia alebo mu ublížila v\nrovnakej miere. Obrana musí byť primeraná v tom zmysle, že obranca použije také prostriedky, ktoré\nsú primerané povahe a závažnosti útoku. Prostriedky obrany musia byť proporcionálne vzhľadom na\nútok. V tomto prípade Krupko použil holé ruky, čo sú rovnaké prostriedky, ako použil poškodený L..\nB. použil obranné prostriedky, ktoré neboli vo vzťahu k útoku prehnané a neprimerané. Nutná obrana\nmá za cieľ zastaviť alebo odvrátiť útok. Zákon nevyžaduje, aby obranca čakal, kým útočník spôsobí\nvážne zranenia, aby mohol reagovať. Použitie rovnocenných prostriedkov, holé ruky, preukazuje, že\nB. nekonal neprimerane. Zákon nevyžaduje, aby osoba, ktorá sa bráni, spôsobila útočníkovi menšie\nalebo jemnejšie zranenia, než aké sama utrpela. Kritérium primeranosti obrany spočíva v posúdení, či\nprostriedky použité pri obrane boli primerané vo vzťahu k samotnému útoku, nie v porovnaní rozsahu\nspôsobených zranení. Primeranosť obrany sa posudzuje z pohľadu toho, či použitý spôsob obrany\nbol primeraný intenzite a povahe útoku. Na základe uvedeného je podľa názoru odvolateľa zrejmé, že\nsúd nesprávne aplikoval kritérium primeranosti obrany, obrana A. B. bola v danom kontexte primeraná,\nkeďže, ako osoba napadnutá v zúženom priestore, použil rovnaké prostriedky ako útočník, a preto\nmal súd túto obranu uznať ako zákonnú, primeranú v súlade s § 25 Tr. zákona o nutnej obrane. Súd\nsa však mylne zameral na hodnotenie zranení namiesto hodnotenia použitých prostriedkov obrany.\nOkresný súd považoval obranu obžalovaného za neprimeranú, keďže spôsobil poškodenému zranenia\núdermi päsťou. Tento výrok považuje odvolateľ za právne nesprávny, pretože nesprávne kladie dôraz na\nvýsledný rozsah zranení jedného účastníka incidentu, bez informácií o zraneniach druhého účastníka\nincidentu, namiesto hodnotenia proporcionality použitých prostriedkov. Na základe uvedeného odvolateľ\nzhrnul, že obrana A. B. bola primeraná povahe a intenzite útoku, keďže použil rovnaké prostriedky ako\nútočník. Preto žiadal, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a rozhodol o primeranosti obrany v\nsúlade s § 25 Tr. zákona. Obžalovaný sa bránil pred útokom, ktorý sám nevyvolal. Súd týmto rozhodnutím\npotrestal človeka, ktorý bol najprv slovne napadnutý pri stole a následne fyzicky napadnutý na toalete.\nA. B., ako fyzicky väčší muž, sa prirodzene ubránil, no bol neprávom odsúdený len preto, že jeho obrana\nbola oproti útoku psychicky rozpoloženého žiarlivého M. L. účinnejšia. Odsúdenie človeka, ktorý nemal\nžiadny motív na takéto konanie, zatiaľ čo skutočný agresor s preukázaným žiarlivostným motívom a\nrozpadom vzťahu s A. M. a agresívnym správaním nebol spravodlivo potrestaný ani len výtržnosťou,\nktorej sa dopustil, je evidentným popretím princípov spravodlivého súdneho konania a spravodlivosti\nako takej. Na základe uvedeného navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu\nprvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie alebo aby krajský súd obžalovaného oslobodil spod\nobžaloby.\nNa základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.\nporiadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší\n\nrozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,\nproti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom\nna chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania\npodľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k nasledovným záverom.\nV posudzovanej trestnej veci bolo podľa názoru krajského súdu na súde prvého stupňa vykonané\ndokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku pre správne\nzistenie skutkového stavu nevyhnutné. Prvostupňový súd dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v\nustanovení § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel v podstate k správnym skutkovým\nzáverom až na to, že tak prokurátor v podanej obžalobe a okresný súd skutkovú vetu prebral do rozsudku\nv rovnakom znení, pokiaľ ide o rozsah poranení poškodeného, tieto nezodpovedajú záverom znaleckého\ndokazovania ako aj pomerne podrobnému výsluchu znalca z odvetvia úrazovej chirurgie na hlavnom\npojednávaní dňa 03.05.2024, keď tak v obžalobe ako aj v skutkovej vete rozsudku bol zúžený rozsah\nporanení poškodeného. V dôsledku chýbajúceho odvolania prokurátora v neprospech obžalovaného\nkrajský súd toto pochybenie okresného súdu nemohol napraviť v dôsledku zásady zákazu reformatio\nine peius, teda zásady zákazu zhoršenia postavenia obžalovaného len na základe odvolania podaného\nv prospech obžalovaného. Inak však súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne\nuviedol, ktoré dôkazy vo veci vykonal, a ktoré pojal za základ pre svoje rozhodnutie. Keďže rozsudok\nprvostupňového súdu tvorí s rozhodnutím krajského súdu jeden celok, krajský súd už len v krátkosti\nzrekapituluje vykonané dôkazy.\nV konaní pred okresným súdom a napokon ani v prípravnom konaní ani obžalovaný a ani svedok\npoškodený nespochybňovali, že príčinou dlhšie trvajúceho napätia medzi nimi bol vzťah s A. M., pričom\npoškodený vyčítal obžalovanému, že mu ničí fungujúci vzťah. Uvádzal to poškodený pri podaní trestného\noznámenia dňa 20.03.2023, pri výpovedi pred policajtom dňa 26.03.2023, kedy poškodený priznal,\nže keď v bare išiel okolo stola, kde sedel obžalovaný, povedal mu, že nie je dobré, aby oni dvaja\nboli v jednom podniku. Je pravdou, že na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo po viac ako roku od\nskutku, o tom už poškodený nevypovedal, na otázku prečo, poškodený uviedol, že si to už nepamätá,\navšak poškodený opätovne priznal, že medzi ním a obžalovaným bolo napätie. Nie je preto zrejmé,\nz čoho odvolateľ v podanom odvolaní vychádzal, keď ako jeden z podstatných odvolacích argumentov\nuvádzal to, že okresný súd vôbec neprihliadal na to, že fyzickému konfliktu predchádzal slovný útok\npoškodeného na obžalovaného, ktorý následný útok vyvolal a že poškodený mal túto skutočnosť\nzamlčovať, keď zo spisu plynie presný opak a aj krajský súd má za to, že samotnému stretnutiu na\ntoaletách predchádzala slovná výmena v priestoroch baru. Napokon aj skutková veta rozsudku obsahuje\núdaj o tom, že fyzickému útoku predchádzala slovná výmena názorov, ani krajský súd pritom nepovažuje\nza potrebné do skutkovej vety uvádzať presne doslovnú citáciu toho, čo kto komu povedal. Poškodený\nteda dával obžalovanému za vinu, že počas ich vzťahu si jeho priateľka A. M. mala písať s obžalovaným,\nresp. obžalovaný mal poškodenému podľa jeho slov „liezť do kapusty“. A. M. sa pritom v bare dňa\n18.03.2023 nenachádzala a to, že medzi obžalovaným a poškodeným išlo o vyjasňovanie si vzťahu,\nako aj že poškodený dlhšiu dobu vyčítal obžalovanému, že vstupuje do fungujúceho vzťahu s M., plynie\naj z výpovede poškodeného, nielen z výpovede obžalovaného, preto ani krajský súd nevidel potrebu\nvypočutia tejto svedkyne súdom.\nNikto nespochybňoval, že v inkriminovaný čas sa tak obžalovaný A. B., ako aj poškodený M. L.,\nnachádzali v priestoroch pánskych toaliet v C. K. L. v D., ako aj to, že v priestoroch toaliet sa pri\nfyzickom konflikte nachádzal len obžalovaný a poškodený. Svedok D. C. vypovedal, že bol na toaletách\ns poškodeným, ktorý je jeho priateľom a že tam vošiel obžalovaný, ktorý nešiel k pisoárom, ale stál v\ndverách, načo sa on opýtal poškodeného, či je v poriadku, že odíde a poškodený mu povedal, že môže\nodísť, načo svedok C. z toaliet odišiel a konflikt nevidel, len sprostredkovane sa dozvedel od priateľky,\no tom, že jej pred barom niekto povedal, že poškodený mal byť na toaletách napadnutý a že mu mal\nprevádzkar C. prikladať k hlave ľad. Svedok A. C., ktorý prevádzkoval uvedený bar, rovnako vypovedal,\nže nevidel začiatok konfliktu, len keď išiel na toalety, nepodarilo sa mu otvoriť dvere, niekto tam stál,\ndvere boli zablokované, počul dunenie, keď vošiel dnu, osoby sa držali za goliere a pustili sa, ten väčší\nopustil pánsku toaletu a on sa opýtal poškodeného, čo sa stalo, načo mu tento povedal, že sa spolu\npochytili, svedok zabezpečil poškodenému ľad, aby si ho priložil na opuchnutú tvár. Teda ani svedok C.\nnevidel začiatok a priebeh útoku.\n\nO tom, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo k fyzickému konfliktu, svedčia ich výpovede,\nlekárske správy z ošetrenia poškodeného a z nich plynúci znalecký posudok znalca z odvetvia\ntraumatológie. Sporné bolo, kto začal samotný fyzický konflikt na toaletách. V prvom rade krajský\nsúd konštatuje, že výpoveď obžalovaného z prípravného konania, keď tento uvádzal, že len odtláčal\npoškodeného od seba, je v rozpore so záverom znaleckého posudku znalca z odvetvia traumatológia,\nktorý ako mechanizmus vzniku poranení jednoznačne uviedol najmenej päť stredne ťažkých úderov\nzovretou päsťou do rôznych častí hlavy poškodeného- najmenej jeden na oblasť čela vľavo, jeden\nna oblasť čela vpravo (obojstranne, nie ako je uvedené nesprávne v skutkovej vete rozsudku a aj\nv obžalobe), jeden úder do spánkovej oblasti vľavo a jeden úder do spánkovej oblasti vpravo a jeden\nv oblasti tváre a ľavého oka a jeden úder do oblasti rebier. Znalec opakovane tak v prípravnom konaní\nako aj na hlavnom pojednávaní v prítomnosti obžalovaného ako aj jeho obhajcu jednoznačne uvádzal,\nže rozsah poranení určil podľa zdravotnej dokumentácie, a to konkrétne CT a RTG dokumentácie,\nktorá je obsahom znaleckého posudku, a nie podľa výpovedí svedka poškodeného alebo obžalovaného,\npretože ide o objektívne dôkazy- CT, RTG a nie subjektívne výpovede svedkov či obžalovaného,\nktorí môžu výpovede meniť. Napokon ani obhajoba nenamietala popis CT a RTG snímok znalcom,\nktoré sú v spise pripojené, len mala názor, že znalec vychádzal len z výpovede svedka poškodeného,\nčo znalec jednoznačne a opakovane vylúčil. Ani obžalovaný ani jeho obhajca pritom nepredložili\nodlišný odborný popis uvedených objektívnych lekárskych nálezov, resp. RTG a CT dokumentácie\npoškodeného vyhotovenej pri jeho ošetrení dva dni po incidente. Znalec ďalej na hlavnom pojednávaní\nuviedol, že počet šiestich úderov je minimálny počet, ktorý smeroval na telo poškodeného, a že úderov\nmohlo byť aj viac, do dvadsať, čo opäť korešponduje s výpoveďou svedka poškodeného. Výpoveď\nobžalovaného o tom, že tento sa len bránil útokom poškodeného, vyhodnotil aj krajský súd ako výpoveď\nurobenú v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti, keď uveril výpovedi poškodeného, ktorý jednoznačne\nopakovane uvádzal, že ho obžalovaný opakovane desať až pätnásťkrát udieral päsťou do hlavy, že\nobžalovaný mal nad ním fyzickú prevahu, napokon aj samotný obžalovaný zmenil svoju výpoveď na\nsúde oproti výpovedi z prípravného konania, keď na rozdiel od prípravného konania, kde vypovedal, že\nlen odtláčal poškodeného už uviedol, že najskôr poškodeného len odtláčal a potom ho začal udierať.\nVýpoveď obžalovaného, ktorý uviedol, že po tom, čo okolo stola, pri ktorom sedel obžalovaný so\nsvojím priateľom svedkom C. R., prechádzal poškodený a povedal obžalovanému, aby vypadol z baru,\na že obžalovaný si nevšimol, že tento-svedok poškodený vošiel na toaletu, ktorá bola len približne\n2-4 metre od miesta, kde sedel, preto vyznieva nevierohodne, čo potvrdil aj svedok D. C., ktorý tam\nprišiel, pričom poškodený zhodne so svedkom C. opakovane tvrdili, že krátko po tomto slovnom prejave\npoškodeného, aby obžalovaný odišiel z baru, následne vošiel obžalovaný do priestorov panských toaliet,\nkde poškodený uviedol, že obžalovaný sa ho pýtal, o čo mu ide, na čo mu poškodený povedal, že či\nsa lezie inému do kapusty.\nTaktiež z obsahu výpovedí svedkov ako aj znalca plynie, že obžalovaný mal nad poškodeným fyzickú\nprevahu, napokon to uvádza aj odvolateľ v podanom odvolaní. Krajský súd má vzhľadom na uvedené\nza to, že poškodený, ktorý opakovane oslovoval obžalovaného, toho slovne vyprovokoval a tento po\nkrátkej výmene názorov opakovane udieral poškodeného päsťou do rôznych častí tela a spôsobil mu\notras mozgu ľahkého stupňa, podvrtnutie krčnej chrbtice ľahkého stupňa, pomliaždenie hlavy v oblasti\nčela obojstranne –teda nielen vľavo ale aj vpravo, v spánkovej oblasti obojstranne –teda vľavo aj vpravo,\nporanenie tváre a okolo ľavého oka a zlomeninu štvrtého rebra vľavo, pričom poranenia si vyžiadali\nliečenie a práceneschopnosť v trvaní 3 - 4 týždňov, a to práve z titulu zlomeného rebra.\nPoškodený po tom, čo mu neustávala bolesť v oblasti rebra, bol dňa 19.03.2023 o 21.46 hod. ošetrený\nv Nemocnici Poprad, a. s., kde boli okrem iného vyhotovené aj CT a RTG snímky. O rozsahu poranení\npoškodeného vypovedá aj fotodokumentácia, ktorú predložil orgánom činným v trestnom konaní\npoškodený, a ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu. K dôvodu, prečo nevyhľadal lekársku pomoc skôr,\nresp. nepodal trestné oznámenie, poškodený uviedol, že nemal v úmysle podávať oznámenie, avšak\nneustupovali mu bolesti rebra a aj zvracal, preto išiel na ošetrenie.\nPokiaľ obžalovaný stredne silnými údermi päsťou opakovane útočil na poškodeného, ktorý bol fyzicky\nslabší, nešlo ani podľa názoru krajského súdu o nutnú obranu, keď z už vyššie uvedeného plynie, že išlo\no bitku dvoch mužov kvôli žene, pričom obžalovaný si bol vedomý fyzickej prevahy nad poškodeným,\nktorý utrpel poranenia, ktoré boli viditeľné. Nikto nevypovedal, že by snáď po incidente ošetrovali\nobžalovaného. Nikto ani samotný obžalovaný nevypovedal, že by snáď použil toaletu, keď po tom,\n\nčo do priestoru toaliet vstúpil svedok C., obžalovaný z tohto priestoru odišiel do baru, kde zotrval pol\nhodiny a odišiel preč, čo len dokresľuje záver o tom, že dôvodom, prečo obžalovaný vošiel do priestorov\npánskych toaliet a počkal, kým odtiaľ odíde svedok C., bolo to, že po tom, čo ho slovne napádal\npoškodený, aby vypadol a aby mu nekazil vzťah s M., došlo k vedomej bitke s poškodeným.\nPodľa § 25 ods. 1 Tr. zákona, čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok\nna záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.\nPodľa § 25 ods. 2 Tr. zákona, nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku,\nnajmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe\nobrancu.\nBol to o práve obžalovaný, ktorý vošiel do priestorov toaliet, napriek tomu, že vedel o tom, že mu\npoškodený vyčíta jeho vzťah s jeho priateľkou a taktiež jednoznačne svedok C. potvrdil, že obžalovaný\nB., ktorému aj uvoľnil priestor pri pisoári, nešiel vykonávať potrebu, ale išiel si vysvetľovať niečo s\npoškodeným a on sa ešte poškodeného opýtal, či môže odísť. Krajský súd na základe vykonaného\ndokazovania nezistil takú situáciu, aby obžalovaný bol ohrozený útokom poškodeného.\nPokiaľ odvolateľ namietal, že svedok C. je priateľom poškodeného a že nevidel, ako mal poškodený\nkopnúť do obžalovaného, keď sa mal tento zohýnať po roztrhnutú retiazku, je treba uviesť, že svedok\nC. vypovedal, že povedal poškodenému, aby sa ukľudnil, teda v žiadnom prípade nevypovedal, žeby\nsnáď bol poškodený pokojný, nebolo vhodné, aby bol obžalovaný a poškodený spolu, obžalovaný odišiel\nz WC a svedok C. išiel k barmanovi pre ľad. Svedok C. vypovedal, že oboch, teda obžalovaného aj\npoškodeného poznal z baru ako zákazníkov, ktorí do baru chodili aj po uvedenom skutku, s poškodeným\nnie sú blízki priatelia. Obhajoba ani len nepripustila možnosť, ktorá sa logicky naskytá, že pokiaľ svedok\nC. hovoril poškodenému, aby sa skľudnil, je možné predpokladať, že stál k nemu čelom, pričom vtedy\nmohol poškodený kopnúť obžalovaného bez toho, aby to svedok C. videl. Svedok C. nevypovedal, žeby\nsnáď bol poškodený pokojný, ale že ho ukľudňoval.\nSvedok C. R., priateľ obžalovaného totiž vypovedal, že sedel s obžalovaným za stolom, ako aj že\npoškodený, keď prechádzal okolo ich stola, povedal obžalovanému, aby z baru odišiel. Uviedol, že keď\nvychádzali zo záchodu, obžalovaný zistil, že mu chýba retiazka, po ktorú sa otočil a na to L. ho kopol\nnohou do hlavy, pričom L. útok zastavil prevádzkar, ktorý ho tlačil rukou k stene a že obžalovaný sa\npostavil za svedka, lebo sa bál L., aby mu nejako ešte neublížil.\nVzhľadom na námietky obhajoby odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že do práva na spravodlivý\nproces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi\nnázormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to,\naby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej\npožiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne právo strany v konaní, ak si neosvojí ňou\nnavrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných\nprávnych predpisov (nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 339/2008, II.ÚS 197/2007, II.ÚS78/2005,\nV.ÚS252/2004).\nPokiaľ ide o námietky týkajúce sa priebehu vyšetrovania, krajský súd z vyšetrovacieho spisu zistil, že\ntrestné oznámenie podal poškodený M. L. dňa 20.03.2023, trestné stíhanie začalo vydaním uznesenia\no začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Tr. poriadku poverenou príslušníčkou OO PZ Poprad\ndňa 21.03.2023, poškodený bol na ošetrení dňa 19.03.2023. Po tom, čo bol do konania uznesením\npovereného príslušníka Policajného zboru SR zo dňa 29.03.2023 pribratý znalec z odboru zdravotníctvo\na farmácia, odvetvie traumatológia za účelom posúdenia poranení poškodeného, mechanizmu vzniku\nporanení a dĺžky liečenia, bolo po doručení znaleckého posudku dňa 05.06.2023 vznesené obvinenie\nobvinenému A. B., ktorý postup považuje aj krajský súd za zákonný, keď poverený príslušník preveril tak\ntrestné oznámenie ako aj lekárske správy, keď vykonal dokazovanie za účelom objasnenia podstatných\nskutočností a až po týchto úkonoch vzniesol obvinenie obvinenému.\nPodľa § 199 ods. 1 Tr. poriadku, ak nie je dôvod na postup podľa § 197 ods. 1 alebo 2, policajt začne\ntrestné stíhanie bez meškania, najneskôr však do 30 dní od prijatia trestného oznámenia, ak ho treba\n\ndoplniť. Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne\npolicajt trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného\núkonu. Po ich vykonaní vyhotoví ihneď uznesenie o začatí trestného stíhania, v ktorom uvedie, ktorým\nz týchto úkonov už bolo začaté trestné stíhanie.\nPodľa § 206 ods. 1 veta prvá Tr. poriadku, ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených\nskutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá\nosoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému\na doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi a ak je obvineným súdny exekútor, notár, znalec, tlmočník\nalebo prekladateľ, aj ministrovi spravodlivosti a ak je obvineným advokát aj Slovenskej advokátskej\nkomore; o tomto úkone upovedomí bez meškania oznamovateľa a poškodeného.\nSprávne okresným súdom zistenému skutkovému stavu až na vyššie uvedené pochybenie okresného\nsúdu pokiaľ ide o vynechanie časti poranení poškodeného v skutkovej vete, zodpovedá aj správna\nprávna kvalifikácia. Obžalovaný tým, že inému úmyselne ublížil na zdraví, dopustil sa prečinu ublíženia\nna zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a dopustil sa na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým,\nže napadol iného, čím naplnil aj znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.\nPo rozhodnutí okresného súdu došlo s účinnosťou od 06.08.2024 k zmene časti Trestného zákona, keď\nokrem iného nadobudlo účinnosť aj ustanovenie § 33a ods. 2 Tr. zákona, podľa ktorého sa sankcie\nukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu\npáchateľa jeho pomery .\nPodľa § 33a ods. 3 Tr. zákona, tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne,\nnesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť\nuložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť\nuložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.\nPodľa § 33a ods. 4 Tr. zákona, pri ukladaní sankcií sa prihliada aj k právom chráneným záujmom\npoškodeného.\nKrajský súd k osobe obžalovaného zistil, že tento bol v minulosti postihnutý v priestupkovom konaní\nlen pre priestupky na úseku dopravy a v odpise registra trestov má jeden záznam, keď bol rozsudkom\nOkresného súdu Poprad sp. zn. 4T/83/2016 zo dňa 12.06.2018 uznaný vinným z prečinu ublíženia na\nzdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)\nTr. zákona pre skutok, ktorý spáchal dňa 31.05.2015, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo\nvýmere 1 roku a 3 mesiacov, ktorého výkon bol odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka a 3 mesiacov\ndo 28.05.2020, pričom sa obžalovaný osvedčil dňa 08.10.2020, na obžalovaného sa preto hľadí, ako\nkeby nebol odsúdený. Skutočnosť, že došlo k zahladeniu odsúdenia neznamená, že tým došlo aj k\nzahladeniu toho, že skutok sa stal, došlo len k zahladeniu trestu. Zo správy Sociálnej poisťovne plynie,\nže obžalovaný má stály príjem.\nZ tohto dôvodu potom krajský súd s prihliadnutím aj na okolnosti, za ktorých bol poškodený napadnutý\nobžalovaným, keď tomuto slovne opakovane vyčítal vzťah s jeho priateľkou, prihliadajúc aj na novú\nprávnu úpravu, keď podľa ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona, je potrebné zvážiť uloženie predovšetkým\npeňažného trestu, ako výraz tzv. restoratívnej justície, kedy aj poškodený vypovedal, že nemal v úmysle\npodávať trestné oznámenie, na ošetrenie išiel až po tom, čo mu neustávali bolesti v oblasti rebier\nako aj zvracal, bol krajský súd toho názoru, že na nápravu páchateľa nie je potrebné pôsobiť trestom\nspojeným s obmedzením osobnej slobody, ale postačí uloženie peňažného trestu. Preto krajský súd\nzrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložil peňažný trest vo výške 300,- eur. Pre\nprípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia\nslobody na 2 mesiace. Týmto výrokom nebol dotknutý výrok o vine obžalovaného v rozsudku okresného\nsúdu a nebola dotknutá povinnosť, ktorou bol obžalovaný zaviazaný nahradiť F. P. D., S. škodu vo výške\n237,68 eur a I. D. škodu vo výške 60,20 eur.\nToto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.\njednomyseľne\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/82/2023", "guid": "cff33f79-9d21-4ecb-b22b-1d88f5ddf8ef:f332a0f0-9d97-4458-9ae1-dbe7677fc6b4", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}