{"guid": "b6ea6e8a-c99b-4af2-b076-f3c83552fdba:75ea18f8-a5e7-4c2b-861f-28fcbff378f6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8720202682.3", "spisova_znacka": "14CoPr/1/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 14CoPr/1/2025 z 26. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 26. augusta 2025, sp. zn. 14CoPr/1/2025, ECLI:SK:KSPO:2025:8720202682.3", "identifikacne_cislo": "8720202682", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Roman Lajoš", "sudca_id": 1195, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-lajos-1195", "datum_vydania": "2025-08-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 496/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:b632f7b1-e607-4332-a0af-11607f80b79b", "datum": "2026-08-13", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369", "nazov": "zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/369-1990"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/75ea18f8-a5e7-4c2b-861f-28fcbff378f6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8720202682.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8720202682.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8720202682.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n14CoPr/1/2025\n8720202682\n26. 08. 2025\nJUDr. Roman Lajoš\nECLI:SK:KSPO:2025:8720202682.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Lajoša a členov senátu\nJUDr. Andreja Radomského a JUDr. Kataríny Krochtovej, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom D. E. XXXX/X, XXX XX F., právne zastúpenej: IKC – advokátska kancelária s.r.o., Hruny 11B, 080\n01 Prešov, IČO: 56 108 222, proti žalovanému: F. G. H. I., C. XXX, XXX XX F., J.: XX XXX XXX, právne\nzastúpenému: JUDr. Martin Staroň, advokát, Hlavná 89, 080 01 Prešov, IČO: 42 083 541, o neplatnosť\nskončenia pracovného pomeru a iné s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného\nsúdu Prešov č. k. 19Cpr/15/2023-314 z 03.12.2024 takto\nrozhodol:\nI. Potvrdzuje rozsudok.\nII. Žalovanému voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%,\no výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 19Cpr/15/2023-314 z 3.12.2024\n(ďalej len „napadnutý rozsudok“), v poradí druhým, rozhodol takto, cit:\n„I. Súd žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude\nrozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“\n2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne zo 14.09.2020, ktorou sa po zmene navrhnutej podaním doručeným\n23.11.2021 v spojení s podaním doručeným 26.11.2021, pripustenej uznesením č. k. 9Cpr/14/2021–\n122 z 10.05.2022 domáhala určenia, že skončenie pracovného pomeru z 16.07.2020 dané žalovaným\nvoči žalobkyni je neplatné, pracovný pomer žalobkyne u žalovaného, ktorý vznikol na základe pracovnej\nzmluvy z XX.XX.XXXX naďalej trvá a žalovaný je povinný v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto\nrozsudku zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy brutto z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru\nnasledovne: 1. sumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 07.08.2020 do zaplatenia, 2.\nsumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 07.09.2020 do zaplatenia, 3. sumu 1.938,31 eur\nspolu s 5 % úrokom z omeškania od 07.10.2020 do zaplatenia, 4. sumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom\nz omeškania od 07.11.2020 do zaplatenia, 5. sumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od\n07.12.2020 do zaplatenia, 6. sumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 07.01.2021 do\nzaplatenia, 7. sumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 07.02.2021 do zaplatenia, 8. sumu\n1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 07.03.2021 do zaplatenia, 9. sumu 1.938,31 eur spolu\ns 5 % úrokom z omeškania od 07.04.2021 do zaplatenia, 10. sumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom\nz omeškania od 07.05.2021 do zaplatenia, 11. sumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od\n\n07.06.2021 do zaplatenia, 12. sumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 07.07.2021 do\nzaplatenia, 13. sumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 07.08.2021 do zaplatenia, 14.\nsumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 07.09.2021 do zaplatenia, 15. sumu 1.938,31\neur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 07.10.2021 do zaplatenia, 16. sumu 1.938,31 eur spolu s 5\n% úrokom z omeškania od 07.11.2021 do zaplatenia, 17. sumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom z\nomeškania od 07.12.2021 do zaplatenia. Žalobkyňa súčasne žiadala priznať jej voči žalovanému nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n3. Prípad právne posúdil podľa § 13 ods. 3, § 48 ods. 1, § 59 ods. 1 a 2, § 71 ods. 1 až 3 a § 77 zákona č.\n311/2001 Z. z. ZP v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“), § 11 ods. 4 písm. l) zákona č. 369/1990\nZb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.“) a vo vzťahu\nk nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).\n4. Na podklade vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný ako zamestnávateľ\na žalobkyňa ako zamestnanec uzavreli XX.XX.XXXX pracovnú zmluvu, ktorým dňom medzi nimi vznikol\npracovný pomer. V bode 2. tejto zmluvy bolo ako druh práce dohodnuté „poverená riadením Parku\nkultúry a oddychu“, v bode 3. bol dohodnutý pracovný pomer na dobu určitú „do návratu A. B. K.,\nriaditeľa F. G. H. I. z verejnej funkcie prednostu I. L. F., najneskôr však do XX.XX.XXXX“, v bode 4. že\npracovný pomer sa môže predĺžiť iba z dôvodu uvedeného v § 48 ods. 4 ZP, v bode 5. že miesto výkonu\npráce zamestnanca je A. F., v bode 6. že pracovisko zamestnanca je F. G. H. I., C. XX, XXX XX F.\na v bode 7. že zamestnávateľ a zamestnanec sa nedohodli na skúšobnej dobe. Ďalej zistil, že žalovaný\na žalobkyňa XX.XX.XXXX uzavreli Dohodu o zmene pracovnej zmluvy v zmysle § 54 ZP, podľa ktorého\nbol pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú, najneskôr do XX.XX.XXXX a že A. M. A. F. prijalo na\nsvojom 20. zasadnutí dňa XX.XX.XXXX F. E. XXX/XXXX k materiálu: Návrh na poverenie riadenia F.\nG. H. I. uznesenie, ktorým podľa § 11 ods. 4 písmeno l) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení\nv znení neskorších predpisov na návrhy primátorky mesta F. J. H. N., vymenovalo A. B. C. do funkcie\nriaditeľky F. G. H. I., C. XX, XXX XX F., J.: XX XXX XXX s účinnosťou od XX.XX.XXXX do návratu\nA. B. K., dlhodobo uvoľneného na výkon verejnej funkcie, do skončenia alebo zániku jeho pracovného\npomeru, ak by táto skutočnosť nastala skôr. Nadväzne vychádzal zo zistenia, že žalovaný a žalobkyňa\nuzavreli Dohodu o zmene pracovnej zmluvy v zmysle § 54 ZP z 31.05.2016, podľa ktorej bola žalobkyňa\nako zamestnanec povinná vykonávať nasledovný druh práce: riaditeľka F. G. H. I. s tým, že pracovný\npomer bol dohodnutý na dobu určitú, do návratu A. B. K., ktorý je dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej\nfunkcie, do funkcie riaditeľa F. G. H. I., resp. do skončenia alebo zániku jeho pracovného pomeru, ak\nby táto skutočnosť nastala skôr a že dňa XX.XX.XXXX uzavreli dohodu o zmene pracovnej zmluvy\nv zmysle § 54 ZP, ktorým sa zmenil pracovný čas zamestnanca na 37,5 hodín/týždenne (100% pracovný\núväzok). Ďalej vychádzal zo zistenia, že podľa Oznámenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru\nna základe zákona z 15.07.2020, č. O./XXXXXX P. A. P. O. Q. podľa § 82 ods. 7 zákona č. 55/2017 Z. z.\no štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) v spojení\ns § 82 ods. 4 zákona o štátnej službe došlo dňom 15.07.2020 ku skončeniu štátnozamestnaneckého\npomeru na základe zákona štátneho zamestnanca: A. B. K., druh štátnej služby: dočasná štátna služba,\nfunkcia: F. I. L. z dôvodu odvolania z funkcie F. I. L. F. R. P. O. Q. č. 471 z 15. júla 2020, dňom\n15. júla 2020 a potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky podľa § 86 zákona č. 55/2017\nZ. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov o štátnej službe z 15.07.2020, č. O./\nXXXXXX štátnemu zamestnancovi: A. B. K., druh štátnej služby: dočasná štátna služba, z ktorého zistil\ndobu trvania štátnozamestnaneckého pomeru od 04.12.2014 do 15.07.2020. Z oznámenia o skončení\npracovného pomeru z 15.07.2020 vyplynulo, že primátorka mesta F. J. H. N. oznámila žalobkyni, že\njej pracovný pomer uzavretý na dobu určitú na základe pracovnej zmluvy z XX.XX.XXXX v znení jej\ndohôd o zmene pracovnej zmluvy v spojení s uznesením A. M. A. F. E. XXX/XXXX M. XX.X.XXXX O. S.\nXX.XX.XXXX, a to z dôvodu zániku verejnej funkcie, do ktorej bol A. B. K., riaditeľ F. G. H. I. dlhodobo\nuvoľnený a jeho nástupom na pracovné miesto, z ktorého bol dlhodobo uvoľnený dňa 16.07.2020 s tým,\nže prevzatie tohto oznámenia žalobkyňa potvrdila svojím podpisom. Následne vychádzal z oznámenia\nžalobkyne doručeného žalovanému 03.08.2020, že v súlade s § 71 ods. 2 ZP sa jej zmenil pracovný\npomer na dobu neurčitú a naďalej trvá, ako aj z odpovede žalovaného žalobkyni z 11.08.2020, podľa\nktorého funkcia riaditeľky F. G. H. I. skončila žalobkyni dňom 15.07.2020 a jej tvrdenie o zmene\npracovného pomeru na dobu neurčitú je právne irelevantné a ďalších vyjadrení žalobkyne k predmetnej\nzáležitosti. Súčasne vychádzal zo Štatútu F. G. H. I. P. F., podľa ktorého žalovaného zriadilo A. M.\nP. F. R. E. XX/XXXX M. XX.XX.XXXX podľa § 11 ods. 3 písm. i) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom\n\nzriadení v znení neskorších predpisov, a to dňom 01.05.1992 ako mestskú príspevkovú organizáciu:\nF. G. H. I. (T. U. „F.“), O. O. V. C. R. E. XX P. F., J.: XXX XXX XX, v ktorom pokiaľ ide o riadenie\na organizáciu, v článku 3. bod 1. je uvedené: „Štatutárnym orgánom F. W. riaditeľ, ktorý je vymenúvaný\na odvolávaný v zmysle § 11 ods. 4 písm. l) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení\nneskorších predpisov. Riaditeľa v čase neprítomnosti zastupuje v plnom rozsahu práv a povinností\nriaditeľom určený zástupca riaditeľa.“ Podľa Dodatku č. 1 k Štatútu F. G. H. I. P. F. M. XX.XX.XXXX,\nktorý nadobudol účinnosť dňa 01.05.2019 štatutárnym orgánom príspevkovej organizácie je riaditeľ\npríspevkovej organizácie, ktorého menuje a odvoláva mestské zastupiteľstvo na návrh primátora mesta.\nRiaditeľ zastupuje príspevkovú organizáciu navonok. Riaditeľ príspevkovej organizácie je pracovníkom\npríspevkovej organizácie a zodpovedá za svoju činnosť mestskému zastupiteľstvu a primátorovi mesta\nv rozsahu tohto štatútu. Okrem toho vychádzal súd prvej inštancie z výsluchu žalobkyne ako aj z\nvýsluchov svedkov A. Q. F., A. F. M., A. A. F., B. D., A. B. K. a čestných prehlásení A. A. F. zo 04.12.2020\na J. F. A. zo 07.12.2020.\n5. Právne súd prvej inštancie uzavrel, že výpoveďami svedkov, čestnými prehláseniami, SMS správami\na mailovou komunikáciou bola potvrdená len tá skutočnosť, že žalobkyňa bola prítomná 16.07.2020\nv práci a zúčastnila sa V. ročníka festivalu architektúry a dizajnu X. XXXX a že A. B. K. jednoznačne\npotvrdil, že žalobkyňu oboznámil deň vopred t.j. 15.07.2020 s tým, že bol odvolaný z funkcie F. I. L.\nF. G. XX.XX.XXXX a od 16.07.2020 sa opäť ujíma funkcie riaditeľa F. a že od uvedeného dátumu\nnie je riaditeľkou ani zamestnankyňou F.. Zároveň potvrdil, že uvedený svedok o akcii X. XXXX\nnevedel a že žalobkyni nedal súhlas, resp. nepožiadal ju o účasť na tomto stretnutí ani nikto zo strany\nzamestnávateľa, alebo A. F. a že B. D. potvrdila, že 16.07.2020 sa žalobkyňa nachádzala v práci,\nale nevedela sa vyjadriť, či nejakú prácu vykonávala, pričom súčasne potvrdila, že pán K. oboznámil\nA. L. a žalobkyňu, že od 16.07.2020 nastupuje do zamestnania. Podľa názoru súdu prvej inštancie\nbolo iba rozhodnutím žalobkyne zúčastniť sa akcie, ktorej sa zúčastnil aj ďalší zamestnanec, avšak\nžalobkyňa si vzhľadom na vykonané dokazovanie musela byť vedomá, že už nevykonáva funkciu\nriaditeľky F. a teda účasť na uvedenej akcii musí byť minimálne s vedomím riaditeľa A. B. K.. Nadväzne\nna to konštatoval, že v aplikačnej praxi je v záujme preukázateľnosti skutočnosti, že zamestnávateľ\nnepočíta s výkonom práce zamestnanca pracujúceho v pracovnom pomere na určitú dobu po jej uplynutí\nobvyklé, že zamestnávateľ zašle oznámenie zamestnancovi, kedy sa mu končí pracovný pomer (ide\nlen o úkon zamestnávateľa nad rámec povinností daných ZP, avšak týmto úkonom výslovne deklaruje\nsvoju vôľu naďalej zamestnanca nezamestnávať). Podľa súdu prvej inštancie nebolo vykonaným\ndokazovaním preukázané, aby žalobkyňa s vedomím zamestnávateľa – žalovaného vykonávala prácu\naj po 15.07.2020, a teda že by došlo k zmene pracovného pomeru žalobkyne z doby určitej na dobu\nneurčitú. Oznámenie o skončení pracovného pomeru zo strany primátorky A. F. M. XX.XX.XXXX\ndoručené žalobkyni 16.07.2020 s poukazom na vyššie uvedený bod 45. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku vyhodnotil ako právne irelevantné. Pracovný pomer sa v zmysle citovaných zákonných\nustanovení skončil kvalifikovaným uplynutím času t. j. na základe právnej udalosti dňa 15.07.2020 priamo\nzo zákona a v súlade s Uznesením A. M. A. F. M. XX.XX.XXXX E. XXX/XXXX a Dohodou o zmene\npracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uplynutím doby určitej, a to zánikom verejnej funkcie A. B. K.,\nako F. I. L. P. F.. Od 16.07.2020 teda žalobkyňa nebola zamestnancom žalovaného, aj keď sa nesprávne\ndomnievala, že aj naďalej ostala jeho zamestnancom (ako sama uviedla už prestala vykonávať funkciu\nriaditeľa F., ale sa domnievala, že zostala zamestnancom žalovaného). Nad rámec týchto dôvodov\npoukázal na skutočnosť, že žalobkyňa v žalobe vôbec neuvádzala telefonát medzi ňou a svedkom K.\ndňa XX.XX.XXXX, zmienila sa o ňom až pri výpovedi na pojednávaní, a že vo svetle výpovedí svedkyne\nD. a F. hodnotí skutočnosť, že by svedok K. žalobkyni pri tomto telefonáte neuviedol najpodstatnejšiu\nokolnosť dňa, t. j. že žalobkyňa nebude od nasledujúceho dňa pôsobiť na pozícii riaditeľky žalovaného\nako neudržateľný. Odmietol názor žalobkyne, že svojou účasťou na stretnutí X. S. XX.XX.XXXX došlo\nk transformácii jej pracovného pomeru na dobu určitú na pracovný pomer na neurčitý čas.\n6. Voči napadnutému rozsudku podala z odvolacích dôvodov v zmysle § 365 písm. f) a h) CSP v celom\nrozsahu odvolanie žalobkyňa, žiadajúc rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť.\nNamietala záver súdu prvej inštancie, že sa pracovného stretnutia X. S. XX.XX.XXXX zúčastnila bez\nvedomia svedka K., ktorý je podľa nej v rozpore s obsahom výpovede označeného svedka citovanej\nv bode 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Podľa názoru žalobkyne súd prvej inštancie vzal\ndo úvahy skutočnosť, ktorá nevyplynula z vykonaných dôkazov, čím bol založený odvolací dôvod podľa\n§ 365 ods. 1 písm. f) CSP. Odmietala účelovosť neuvedenia informácie o telefonáte so svedkom dňa\n15.07.2020 v podanej žalobe poukazujúc na neskoršie svoje vysvetlenie vo vyjadrení zo 07.12.2020,\n\nže označený svedok ju v predmetnom telefonickom rozhovore len žiadal o stretnutie nasledujúceho\ndňa. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie opomína rozhodujúce skutočnosti vyplývajúce z vykonaných\ndôkazov, t.j. že svedok K. neurobil žiaden úkon, ktorým by žalobkyni zabránil vo výkone jej práce,\nkeď v konaní sám vypovedal, že v účasti na porade jej nemohol zabrániť. Nadväzne rozporovala záver\nsúdu prvej inštancie, že vo svetle svedeckých výpovedí svedkov D. a F. je vysoko nepravdepodobné,\naby svedok K. žalobkyni pri telefonáte 15.07.2020 neoznámil najpodstatnejšiu okolnosť dňa, t. j.\nže žalobkyňa nebude od nasledujúce z toho dňa pôsobiť v pozícii riaditeľky žalovaného. Skutočnosť\nodvolania F. I. L. F. A. K. dňa XX.XX.XXXX nemožno podľa žalobkyne považovať za všeobecne\nznámu skutočnosť akou je napríklad dátum, pričom záver súdu prvej inštancie v tomto smere podľa\nnej nemožno opierať len o svedecké výpovede niektorých zamestnancov žalovaného, podľa ktorých\nbola informácia o odvolaní F. I. L. R. XX.XX.XXXX známa, nakoľko tieto sú v rozpore s výpoveďami\niných zamestnankýň žalovaného (svedkýň M. a F.), ktoré o tejto okolnosti v tom čase vedomosť nemali.\nV tomto kontexte poukazovala na ústavné limity voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúce napríklad\nz nálezov Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 86/2020 z 08.09.2020, či sp. zn. II. ÚS 332/2018,\nako aj svoje postavenie ako slabšej sporovej strany v individuálnom pracovnoprávnom spore. Podľa\nžalobkyne súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku postupoval v zjavnom rozpore s ochrannou\nfunkciou pracovného práva, keď nielenže nechránil žalobkyňu ako zamestnanca proti svojvoľnému\nkonaniu žalovaného, ktorý s ňou ukončil pracovný pomer po tom, ako sa ten zmenil z doby určitej na dobu\nneurčitú v rozpore s ustanoveniami ZP, ale ignoroval aj dôkazy svedčiace v jej prospech, nijako sa\ns nimi v napadnutom rozsudku nezaoberal a dokonca uviedol závery, ktoré z vykonaného dokazovania\nnevyplývajú. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalobkyňa poukázala na závery\nvyplývajúce z rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6CoPr/3/2020, rozsudku Krajského súdu\nv Prešove sp. zn. 20CoPr/3/2018 ako aj komentár k § 71 ods. 2 ZP konštatujúc, že súd prvej inštancie vo\nveci nerozhodol v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Vzhľadom na\nto, že svedok K. podľa žalobkyne potvrdil, že už XX.XX.XXXX vedel, že žalobkyňa bude pokračovať vo\nvýkone práce účasťou na porade k X., keďže mu to sama povedala, označila za nespornú skutočnosť,\nže žalobkyňa pokračovala vo výkone práce pre žalovaného s jeho vedomím a že svedok K., ako riaditeľ\nžalovaného ani nikto iný nevykonal žiadny úkon, ktorým by žalobkyni zabránil vo výkone práce dňa\n16.07.2020 pokračovať. Tvrdenie svedka K., že v telefonáte dňa XX.XX.XXXX žalobkyni zakázal, aby\nXX.XX.XXXX išla na poradu k X. nebolo ničím preukázané, pričom vzhľadom na jeho podriadenosť\na lojalitu k žalovanému a skutočnosť, že nahradil žalobkyňu na jej mieste je na jeho výpoveď nutné\nnahliadať ako na nedôveryhodnú. Podľa žalobkyne svedkovi K. nič nebránilo prísť do sídla žalovaného a\nplniť si svoje pracovné povinnosti dňa XX.XX.XXXX, keď tvrdil, že je jeho riaditeľom a napriek domnelej\npovinnosti odovzdávať I. L. bolo jeho povinnosťou byť v sídle žalovaného, obzvlášť ak preukázateľne I. L.\npodľa jeho vyjadrenia „odovzdal“ viac ako hodinu pred tým ako žalobkyňa odišla zo sídla žalovaného na\nporadu k X., teda nešla na poradu k X. ľstivo v neštandardnom čase, či vyhýbajúc sa sídlu žalovaného,\nako s obľubou opakuje žalovaný. Na základe toho, že žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že nastala\nskutočnosť zakladajúca skončenie jej pracovného pomeru, dňa XX.XX.XXXX pokračovala riadne vo\nvýkone svojej práce, tak ako jej to vyplývalo z pracovnej zmluvy, čím sa jej pracovný pomer z doby\nurčitej zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú, pričom oznámenie o skončení pracovného pomeru\nz XX.XX.XXXX, ktoré jej bolo doručené dňa XX.XX.XXXX je podľa žalobkyne neplatným skončením\npracovného pomeru, pričom žiadny iný úkon smerujúci k skončeniu jej pracovného pomeru žalovaným\nnebol uskutočnený. Napadnutý rozsudok podľa žalobkyne neobsahuje náležitosti vyžadované § 220\nods. 2 CSP neuvádza, z ktorých dôkazov súd vychádzal, ani ako ich vyhodnotil, pričom v strohých\núvahách uvedených v bodoch 59. až 65. sú uvedené závery, ktoré sú v zrejmom rozpore s vykonaným\ndokazovaním.\n7. K odvolaniu žalobkyne sa podaním z 20.01.2025 vyjadril žalovaný, ktorý napadnutý rozsudok\nOkresného súdu Poprad považoval za vecne správny a žalobkyňou uplatnené odvolacie dôvody za\nnenaplnené. Žalobkyňa podľa neho v odvolaní nesprávne interpretuje záver súdu prvej inštancie\nvyslovený v bode 56. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukazujúc na jeho kontext s bodom 65.\nodôvodnenia napadnutého rozsudku. Poukazujúc na obsah jednotlivých dôkazov vykonaných pred\nsúdom prvej inštancie zvýraznil, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil dňa XX.XX.XXXX\npriamo zo zákona uplynutím doby určitej – zánikom verejnej funkcie A. K. ako F. I. L., pričom podľa\nžalovaného bolo preukázané, že o odvolaní A. K. žalobkyňa bola informovaná už XX.XX.XXXX.\nOdmietol, že by sa žalobkyňa zúčastnila porady k X. s vedomím nadriadeného, nakoľko dňa\nXX.XX.XXXX B. A. K. V. riaditeľom žalovaného, a teda ani žalobkyne, že v ranných hodinách\ndňa XX.XX.XXXX A. K. odovzdával funkciu prednostu I. L. novému prednostovi, a že žalobkyňa\n\nnemala žiadneho nadriadeného (ani na A. L. P. F.), nakoľko žalovaný je samostatná právnická osoba\ns právnou subjektivitou, ktorej najvyšším vedúcim zamestnancom je riaditeľ, a preto nemožno právne\nvyhodnotiť, že by sa označenej pracovnej porady zúčastnila s vedomím nadriadeného. Poukázal na\nneštandardnosť celej situácie, keď A. K. dňa XX.XX.XXXX ešte nebol riaditeľom F. H. S. XX.XX.XXXX,\nkedy už bol riaditeľom žalovaného, sa žalobkyňa urýchlene vybrala z pracoviska na pracovnú\nporadu ešte pred príchodom riaditeľa žalovaného, aby jej tento nemohol v účasti na tejto porade\nfyzicky zabrániť. Preto sa žalobkyňa na porade k X. S. XX.XX.XXXX zúčastnila nad rámec svojich\nkompetencií, bez súhlasu a vedomia zamestnávateľa, nakoľko v tom čase už nebola zamestnancom\nžalovaného, ani jeho riaditeľkou. Rovnako ako v priebehu celého konania, aj v odvolaní argumentoval\nlstivosťou čestných prehlásení predložených žalobkyňou. Podľa žalovaného výsluchy svedkov A. K.,\np. D., F. F. a listinné dôkazy (výpis hovorov, registračné listy FO) svedčia jednoznačne v neprospech\nžalobkyne, týkajú sa merita veci, kým svedkovia žalobkyne svedčia len o jej účasti na porade X., a teda\nsú právne bezvýznamné pre posúdenie zmeny pracovného pomeru z doby určitej na dobu neurčitú\na posúdenie skutočnosti, či žalobkyňa išla na túto poradu so súhlasom a vedomím zamestnávateľa\na či jej v tom bolo bránené. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a žalovanému\npriznať náhradu trov odvolacieho konania.\n8. V odvolacej replike z 30.01.2025 k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobkyňa nad rámec\nargumentácie uvedenej vo svojom odvolaní odmietla, že by svedok K. nemohol dňa XX.XX.XXXX\nžalobkyni zabrániť vo výkone práce pre žalovaného (účasti na porade k X. po 10.00), nakoľko odovzdanie\nokresného úradu bolo podľa jeho výpovede skončené už o 8:30 označeného dňa, a že už o 8:45\nsa mohol nachádzať v sídle žalovaného, a tak žalobkyni zabrániť v účasti na porade k X. po 10:00.\nNadväzne namietala rozporuplnosť tvrdení žalovaného týkajúce sa konania svedka K. dňa XX.XX.XXXX\na XX.XX.XXXX a zvýraznila, že svedok K. ako riaditeľ žalovaného bol jediný oprávnený zabrániť\nžalobkyni v ďalšom výkone jej práce, avšak neurobil nič pre to, aby žalobkyni zabránil prácu vykonávať\na ani bezprostredne po odovzdaní pozície prednostu neprišiel do sídla žalovaného. Vo vzťahu k výpovedi\nsvedka F. namietala, že jeho vedomosť ani vedomosť vrátnika o návrate svedka K. na post riaditeľa\nžalovaného dňa XX.XX.XXXX nezakladá ani nepreukazuje vedomosť žalobkyne o tejto skutočnosti a\nvo vzťahu k výpovedi svedkyne D. namietala, že nebola pritom, ako svedok K. žalobkyňu informoval\no jej odvolaní z funkcie F. I. L.. Odmietla tiež argumentáciu voči čestným vyhláseniam, ktoré žalobkyňa\npredložila, tvrdiac, že to čo je v nich uvedené bolo potvrdené následnými svedeckými výpoveďami.\n9. Žalovaný v odvolacej duplike zo 17.02.2025 opakovane poukázal na skutočnosti vyplývajúce\nz dokazovania (výsluchov svedkov) i svoju, v priebehu konania, už opakovane prezentovanú právnu\nargumentáciu. Zopakoval, že v danom prípade nebola splnená zákonná podmienka pokračovania\nzamestnanca vo výkone práce s vedomím zamestnávateľa, z dôvodu ktorého nedošlo k zmene\npracovného pomeru žalobkyne z doby určitej na dobu neurčitú a pracovný pomer žalobkyne sa skončil\nuplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý bez toho, aby bol potrebný akýkoľvek úkon zo strany žalovaného.\nKeďže ku skončeniu pracovného pomeru výpoveďou nedošlo výpoveďou, ani okamžitým skončením,\nani v skúšobnej dobe a ani dohodou - teda právnym úkonom zamestnávateľa, nemožno o neplatnosti\nskončenia pracovného pomeru žalobkyne vôbec rozhodovať nakoľko k takémuto právnemu úkonu vôbec\nnedošlo.\n10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP,\npo zistení, že odvolanie žalobkyne bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),\noprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu\npredchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil\nodvolacie pojednávanie podľa ust. § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil\ndokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho\nsúdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri\npreskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej\nmiery, že napadnutý rozsudok nebol oprávnený preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne\nuvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných\npodmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo\nveci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a\nčas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove\n(§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP).\n\n11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v odvolacom\nkonaní v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov nastal u rozhodnutia súdu\nprvej inštancie suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd\noprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.\n12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte\ns namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či\nsúd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, to\nvšetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku\nalebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie\no odvolaní (napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).\n13. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že\ndokazovanie je procesný postup založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a\nich následnom zhodnotení. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou\nz najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre\nrozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia správnosti\ntvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť\nv sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd zdôrazňuje, že\nsúd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj\nstrany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,\nprocesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú však povinné na\nvšetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom\nreagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v\nktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného\nprocesu.\n14. K námietke nesprávnych skutkových zistení vyvodených z vykonaných dôkazov odvolací súd ďalej\nuvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy\nv ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa\n§ 220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí\njednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne\nsúd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných\ndôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením\npravidiel formálnej logiky.\n15. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. nesprávnemu právnemu posúdeniu\nveci súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo\nskutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový\nstav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme,\nktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Riešenie právnej\notázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej\nprávnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel,\nnormu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení prijíma právne závery o existencii alebo\nneexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (pozri napr.\nuznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Cdo/23/2021 z 29.09.2021). Nesprávnym právnym posúdením\nveci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.\nzn. 7 Cdo 7/2010).\n16. Odvolací súd konštatuje, že vo veci bol súdom prvej inštancie zistený skutkový stav v postačujúcom\nrozsahu a zo zistených skutočností bol ustálený vecne správny právny záver. Na uvedenom sa nič\nnezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania, pričom odvolací súd súčasne pre absenciu nových, pre\nposúdenie prípadu podstatných dôkazov dospel k názoru, že od zopakovania súdom prvej inštancie\nvykonaného dokazovanie nemožno očakávať také závažné zmeny, ktoré by zvrátili zistený skutkový\n\nstav ako aj právne posúdenie prípadu realizované súdom prvej inštancie. Odvolací súd si preto\nosvojuje vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré poukazuje a na\nzvýraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia ako aj k odvolacím dôvodom žalobkyne dopĺňa\nnasledovné.\n17. Z medzi stranami nesporných tvrdení ako aj z pripojených dôkazov je nepochybné, že žalobkyňa bola\nzamestnankyňou žalovaného od XX.XX.XXXX na základe pracovnej zmluvy z toho istého dňa, ktorej\nobsah bol zmenený následnými dohodami o zmene pracovnej zmluvy z XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX H.\nXX.XX.XXXX, pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú, v jej konečnom znení „do návratu\nA. B. K., ktorý je dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie, do funkcie riaditeľa F. G. H. I.,\nresp. do skončenia alebo zániku jeho pracovného pomeru, ak by táto skutočnosť nastala skôr“,\ns dohodnutým druhom práce: „riaditeľka F. G. H. I.“. Riaditeľ žalovaného je v zmysle čl. 3 bodu 1. štatútu\nzo 07.04.2014 štatutárnym orgánom žalovaného ako príspevkovej organizácie A. F., vymenúvaného\na odvolávaného v zmysle § 11 ods. 4 písm. l) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení\nneskorších predpisov a v zmysle čl. 3 bodu 2. tohto štatútu zastupuje F. navonok a koná v jeho\nmene, zodpovedá za splnenie poslania a úloh F., za správne uplatňovanie a dodržiavanie zásad\nfinančnej, mzdovej a personálnej politiky, zákonnosť, pracovnú disciplínu, ekonomickú a kontrolnú\nčinnosť, hospodárenie s majetkom a za jeho ochranu. Pre posúdenie prípadu je tiež relevantné, že A. B.\nK. bol dňa XX.XX.XXXX odvolaný z funkcie F. I. L. F. uznesením Vlády SR č. 471 z 15.07.2020 dňom\nXX.XX.XXXX, čím mu zo zákona skončil jeho štátnozamestnanecký pomer.\n18. V zhode s názorom súdu prvej inštancie ako aj obidvoch sporových strán vyjadrených nimi\nv odvolacom konaní považuje aj odvolací súd za najzásadnejšie pre rozhodnutie veci posúdenie,\nči sa žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX zúčastnila pracovnej porady k X. s vedomím zamestnávateľa,\nt.j. žalovaného. Iba v takom prípade by mohlo v zmysle § 71 ods. 2 ZP dôjsť k prekvalifikácii\n(zmene) pracovného pomeru z dohodnutého na dobu určitú na pracovný pomer na neurčitý čas.\nOznačené ustanovenie citované súdom prvej inštancie v bode 51. odôvodnenia napadnutého rozsudku\ntak v prípade splnenia podmienok v ňom vymedzených zakladá fikciu zmeny pracovného pomeru,\nčo znamená, že jeho zmena nastane aj bez uzatvorenia právneho úkonu konkrétnymi účastníkmi\npracovnoprávneho vzťahu.\n19. V zmysle ustálenej súdnej praxe, pre zmenu pracovného pomeru z dohodnutého na dobu určitú\nna pracovný pomer na neurčitý čas nie je dôležité, či zamestnanec pokračuje vo výkone doteraz\ndohodnutého a vykonávaného druhu práce, alebo začne vykonávať úplne inú prácu, a to bez ohľadu\nna to, či táto práca je súladná s druhom práce dohodnutým v pracovnej zmluve. Pre záver o\npokračovaní v práci s vedomím zamestnávateľa postačuje, že o ďalšom výkone práce zamestnanca\nvedel akýkoľvek vedúci zamestnanec, ktorý je zamestnancovi nadriadený, napríklad najbližší nadriadený\nvedúci zamestnanec, bez toho, aby mu v tom zamestnávateľ (člen štatutárneho orgánu alebo iný\nnadriadený vedúci zamestnanec) zabránil. Pokiaľ však takýto vedúci zamestnanec dá zamestnancovi\nnepochybne najavo, že s ďalším výkonom práce nesúhlasí, nemalo by dôjsť k zmene pracovného\npomeru na neurčitý čas. V prípade, že o ďalšom výkone práce najbližší nadriadený vedúci zamestnanec\nzamestnávateľa nevedel, k prekvalifikácii pracovného pomeru z doby určitej na čas neurčitý nedôjde.\nK rovnakému záveru pritom možno dospieť aj v prípade, ak zamestnávateľ svoj nesúhlas s ďalším\nvýkonom práce neprejavil v dôsledku omylu, ktorý u zamestnávateľa zamestnanec vyvolal a tiež\nv prípade ak by Zákonníkom práce stanovená fikcia zmeny obsahu pracovného pomeru bola v rozpore\ns prejavenou vôľou účastníkov pracovnoprávneho vzťahu resp. ich prezentovaným postojom.\n20. V okolnostiach súdeného prípadu žalobkyňa namieta, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo,\na ani v konaní nevyšlo najavo, že by svedok A. K. ako riaditeľ žalovaného dňa XX.XX.XXXX nevedel,\nže žalobkyňa bude dňa XX.XX.XXXX pokračovať v práci, v súvislosti s čím cituje z výpovede tohto\nsvedka realizovanej súdom prvej inštancie, z ktorej má vyplývať, že svedok bol žalobkyňou o pracovnej\nporade k X. a o zámere jej účasti na nej oboznámený. Z obsahu spisu je zrejmé, že výsluchy\noznačeného svedka a žalobkyne sa zhodujú v tom, že svedok žalobkyňu kontaktoval telefonicky dňa\nXX.XX.XXXX, kedy sa dohodli na vzájomnom stretnutí nasledujúceho dňa a že žalobkyňa svedkovi\noznámila aj svoju účasť na porade k X.. Keďže žalobkyňa v konaní popierala, že by jej svedok v rámci\ntohto telefonického rozhovoru oznámil svoje odvolanie z funkcie F. I. L. a nástup do funkcie riaditeľa\nžalovaného nasledujúcim dňom a tým aj skončenie jej pracovného pomeru, ako aj, že by jej oznámil\nnesúhlas s jej účasťou na danej porade nasledujúceho dňa, súd prvej inštancie mal opodstatnene za to,\n\nže nad rámec medzi stranami zhodných tvrdení ide o tvrdenie proti tvrdeniu, ktoré neboli preukázané\nžiadnym iným dôkazom. Potom ale vôbec nemožno dospieť k záveru, že by označený svedok, ktorý\nsa dňom XX.XX.XXXX vrátil na funkciu riaditeľa (štatutárneho orgánu) žalovaného, mal informáciu aj o\ntom, že účasť žalobkyne na porade k X. dňa XX.X.XXXX má byť súčasne výkonom práce žalobkyne\npre žalovaného, majúcej za následok zmenu v obsahu pracovného pomeru. V zmysle Krátkeho\nslovníka slovenského jazyka z r. 2003 je pojem „vedomie“ definovaný ako schopnosť človeka myslieť\na uvedomovať si svoj vzťah k okoliu, v zmysle Synonymického slovníka slovenčiny z r. 2004 tiež stav, keď\nsi človek niečo uvedomuje. Podľa názoru odvolacieho súdu, podmienka vedomosti zamestnávateľa (jeho\nnajbližšieho nadriadeného zamestnanca), že jeho zamestnanec pokračuje po uplynutí doby, na ktorú\nbol pracovný pomer dohodnutý, vo výkone práce spočíva tiež v tom, že zamestnávateľ si uvedomuje (je\nuzrozumený so skutočnosťou), že zamestnanec vykonáva prácu pre neho, napriek tomu, že dohodnutá\ndoba pracovného pomeru tomuto zamestnancovi už skončila. To v danej veci preukázané nebolo,\nnakoľko z dokazovania možno vyvodiť len záver, že svedok A. K. mal poznatok o účasti žalovanej\nna porade k X., nie však súčasne aj o tom, že na predmetnej porade bude žalobkyňa zastupovať\nžalovaného (t. j. vykonávať prácu pre žalovaného). Povinnosť zastupovať žalovaného navonok je podľa\noboznámeného štatútu obsahom pracovných povinností riaditeľa žalovaného, pričom v okolnostiach\nprípadu mal svedok A. K. nepochybne vedomosť o tom, že dňom XX.XX.XXXX opätovne nastúpil na\nmiesto žalobkyne; preto v súvislosti s týmto poznatkom nemožno u neho automaticky predpokladať\nvedomosť, že označenej porady sa žalobkyňa zúčastňovala ako riaditeľka (predstaviteľka) žalovaného\na teda že pre neho vykonávala prácu.\n21. Odvolací súd vidí špecifická prípadu v skutočnosti, že k skončeniu pracovného pomeru malo dôjsť u\nštatutárneho zástupcu zamestnávateľa, ktorý nad sebou nemá už žiadneho nadriadeného, opätovným\nujatím sa tejto funkcie novým štatutátnym zástupcom po skončení doby prerušenia pracovnoprávneho\nvzťahu, ako aj že dĺžka pracovného pomeru žalobykne na dobu určitú nebola vymedzená konkrétnym\ndátumom, teda závisela od udalosti, ktorej čas nebol vopred známy, pričom táto udalosť nastala náhle\na od svedka A. K. vyžadovala aj ukončenie pôvodnej funkcie, t.j. odovzdanie I. L. novému F.. Ďalším\nšpecifikom prípadu je skutočnosť že osoba, ktorá sa mala ujať výkonu funkcie štatutárneho zástupcu\nzamestnávateľa od žalobkyne v čase ňou tvrdeného výkonu práce po skončení pracovného pomeru\nna dobu určitú (svedok A. K.) tak urobila až potom, ako výkonom práce v tento deň malo podľa\nžalobkyne u nej dôjsť k transformácii pracovného pomeru na neurčitý čas. V tejto súvislosti odvolací\nsúd poukazuje na to, že žalobkyňa pred súdom prvej inštancie sama uvádzala, že až po porade k X.\ndňa XX.XX.XXXX oznámila svedkovi A. K. sms správou možnosť sa s ním stretnúť. Pokiaľ za tejto\nsituácie svedok až v priebehu dňa (a nie hneď v ranných hodinách) od žalobkyne prevzal výkon funkcie\nriaditeľa žalovaného (potom ako toho istého dňa formálne odovzdal funkciu F. I. L. po svojom odvolaní\nz nej), len formalistickým výkladom podmienok uvedených v § 71 ods. 2 ZP by bolo možné z účasti\nžalobkyne na predmetnej porade vyvodzovať bez ďalšieho zmenu jej pracovného pomeru na neurčitý\nčas. Zmyslom označeného ustanovenia je totiž umožniť zamestnancovi pokračovať vo výkone práce\npre zamestnávateľa aj bez formálnej zmeny pracovnej zmluvy v prípade, ak zamestnávateľ si je výkonu\npráce zamestnanca vedomý (t. j. túto skutočnosť si uvedomuje), konkludentne s jej vykonávaním súhlasí\na žiadnym spôsobom neprejaví s výkonom takejto práce nesúhlas.\n22. Vzhľadom na správny právny záver súdu prvej inštancie o nedostatku vedomosti žalovaného\no výkone práce žalobkyne pre neho dňa XX.XX.XXXX považuje odvolací súd námietky žalobkyne\no tom, že svedok K. V. P. P. G. Y. Y. L., G. D. W. M. P. L. V. F. G. X., ako aj o vedomosti žalobkyne\no odvolaní svedka z funkcie prednostu a tým o skončení jej pracovného pomeru u žalovaného až\nnasledujúceho dňa ako právne bezvýznamné. Hoci s ohľadom na výpovede svedkov D. a F. aj odvolací\nsúd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa, napriek tomu, že to v konaní popierala,\nmusela byť dňa XX.XX.XXXX svedkom A. K. telefonicky oboznámená so skutočnosťou, že označený\nsvedok bol v uvedený deň odvolaný z funkcie F. a že nasledujúceho dňa začne u žalovaného\nvykonávať funkciu riaditeľa žalovaného, v dôsledku čoho ďalší výkon tejto funkcie žalobkyňou už\nXX.XX.XXXX nie je možný, vedomosť žalobkyne o tejto skutočnosti nemožno považovať za relevantnú\npre právne posúdenie prípadu. Totiž pre žalobkyňou vyvodzovaný právny následok (t. j. transformáciu\njej pracovného pomeru) je podstatná len vedomosť žalovaného o tom, že vykonáva pre neho závislú\nprácu po dátume, ktorým malo dôjsť k skončeniu dohodnutého pracovného pomeru na dobu určitú.\n23. Ani skutočnosť, že žalobkyňa bola zamestnancom, a že v danom individuálnom pracovnom spore\nmala postavenie slabšej procesnej strany neznamená, že výklad hmotnoprávnej normy z oblasti\n\npracovného práva sa musí uskutočňovať vždy v prospech zamestnanca. Zmyslom zavedenia § 316\naž § 323 do platného znenia CSP bolo v procesnoprávnej rovine zaviesť nástroje napomáhajúce\nzamestnancom ako slabšej procesnej strane v spore so zamestnávateľom ubrániť svoje práva, a nie\nviesť k výkladu hmotného práva bez spravodlivej rovnováhy vo vzťahoch medzi zamestnancom\na zamestnávateľom.\n24. Vzhľadom na vecne správny záver súdu prvej inštancie o nesplnení hmotnoprávnych podmienok\nvyplývajúcich z § 71 ods. 2 ZP pre zmenu pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným\nz pracovného pomeru na dobu určitú na pracovný pomer na neurčitý čas, odvolací súd s výhradou\nrozvedenou nižšie konštatuje správne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a z neho plynúci\nzáver o nedôvodnosti žalobkyňou podanej žaloby, osobitne čo do nároku na určenie, že pracovný pomer\nžalobkyne u žalovaného, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy z XX.XX.XXXX trvá, ako aj čo\ndo nároku na náhradu mzdy vyčíslenej v petite napadnutého rozsudku za obdobie od XX.XX.XXXX\nS. XX.XX.XXXX.\n25. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo XX.XX.XXXX\nnad rámec už rozvedených dôvodov, odvolací súd poukazuje na obsah § 77 ZP, ktorý taxatívne\nvymedzuje spôsoby skončenia pracovného pomeru, v prípade ktorých je možné domáhať sa určenia\njeho neplatnosti. Ide len o prípady neplatného skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým\nskončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou, nie však o prípad skončenia pracovného\npomeru na dobu určitú uplynutím dojednanej doby. Samotné oznámenie o skončení pracovného pomeru\nz XX.XX.XXXX má len deklaratórny význam, nakoľko nejde o právny úkon, s ktorým by bolo možné\nspájať právne následky v podobe skončenia pracovného pomeru. Vzhľadom na to je žaloba v tejto\nčasti nedôvodná aj pre nesplnenie podmienok procesnej prípustnosti takejto žaloby o určenie právnej\nskutočnosti [§ 137 písm. d) CSP v spojení s § 77 ZP].\n26. Odvolací súd preto v danej veci nezistil naplnenie odvolacích dôvodov uplatnených v odvolaní, t.j.\npodľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, mimo obsahu ktorých stojí aj námietka nedostatočného\nodôvodnenia napadnutého rozsudku uvedená v závere odvolania odvolateľa. Takáto námietka je právne\nvýznamná iba vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala i patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces alebo § 365 ods. 1 písm. d), t.j. že konanie má inú\nvadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré však v danej veci odvolateľka\nv podanom odvolaní neuplatnila. Keďže vo veci bol v postačujúcom rozsahu zistený skutkový stav\nmajúci podklad v správne vyhodnotených dôkazoch a zistené skutočnosti boli aj správne právne\nposúdené, predovšetkým podľa v napadnutom rozhodnutí citovaných zákonných ustanovení, odvolací\nsúd nevzhliadol v okolnostiach prípadu dôvody pre odvolateľkou navrhovaný postup podľa ust. § 388,\nresp. ust. § 389 ods. 1 CSP.\n27. Správnemu výroku I. vo veci samej zodpovedá aj správny výrok II. o nároku na náhradu trov\nkonania. Žalobkyňa nebola pri uplatnení nároku, o ktorom súd prvej inštancie rozhodoval úspešná, preto\nžalovanému patrí náhrada trov konania v rozsahu vyjadrenom výrokom II. napadnutého rozsudku.\n28. Z už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď\nna každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby\nbolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (viď napr. aj rozhodnutia ÚS SR II.ÚS\n251/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu žalovaného, zachádzajúcu do\nnadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval\nza potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.\n29. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý\nrozsudok ako vecne správny potvrdil.\n30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1, v spojení\ns ust. § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Na základe týchto ustanovení odvolací súd priznal žalovanému\n\nvoči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania rozsahu 100%, keďže v\nodvolacom konaní bola žalobkyňa v celom rozsahu neúspešná. Žiadne dôvody hodné osobitného\nzreteľa, pre ktoré by v zmysle ust. § 257 CSP nebolo dôvodné žalovanému priznať náhradu odvolacích\ntrov neboli v okolnostiach prípadu vzhliadnuté.\n31. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady všetkých priznaných trov konania rozhodne súd prvej\ninštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n32. Toto rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"stav": {"sz": "III. ÚS 496/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:b632f7b1-e607-4332-a0af-11607f80b79b", "datum": "2026-08-13", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "19Cpr/15/2023", "guid": "cb5bf76c-7676-4040-a158-53c35809f9a1:b60110a2-bdb3-4de8-873c-e527924f233f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ba689367-e87d-4340-a26d-a71189d7e123", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.86.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 86/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 86/2020 z 8. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-08", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.86.2020.2"}, {"guid": "ussr:d61436a9-43a1-4751-975d-5a5202c80dbf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.332.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 332/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 332/2018 z 11. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.332.2018.2"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "a2ed97e0-04d0-422c-a247-1797325abc3d:55275357-c922-4c52-be32-4fcf701cbdae", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5918200493.1", "spisova_znacka": "6CoPr/3/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoPr/3/2020 z 29. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-09-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5918200493.1"}, {"guid": "2017006a-9be6-4598-bdfe-8c79526b22df:a8ec7282-c13e-4599-9d9a-530b8176deb1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8315210704.2", "spisova_znacka": "20CoPr/3/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20CoPr/3/2018 z 24. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-03-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8315210704.2"}, {"guid": "ef78ebfa-6119-49a1-8320-73821bb8895c:ea11aed5-e35f-46b3-b695-82275b400ed7", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Cpr/14/2021", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 9Cpr/14/2021 z 2. 5. 2022", "sud": "Okresný súd Ružomberok", "datum_vydania": "2022-05-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ef78ebfa-6119-49a1-8320-73821bb8895c:ea11aed5-e35f-46b3-b695-82275b400ed7"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b632f7b1-e607-4332-a0af-11607f80b79b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.496.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 496/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 496/2026 z 13. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.496.2026.1"}]}