{"guid": "7598df6e-4158-4860-9983-af63ba436ba5:b3e4f655-0350-4f14-9101-d66ae172239d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8720201810.2", "spisova_znacka": "20Co/16/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/16/2025 z 24. 6. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 24. júna 2025, sp. zn. 20Co/16/2025, ECLI:SK:KSPO:2025:8720201810.2", "identifikacne_cislo": "8720201810", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr Michal Boroň", "sudca_id": 76, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michal-boron-76", "datum_vydania": "2025-06-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b3e4f655-0350-4f14-9101-d66ae172239d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8720201810.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8720201810.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8720201810.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n20Co/16/2025\n8720201810\n24. 06. 2025\nJUDr. Michal Boroň\nECLI:SK:KSPO:2025:8720201810.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu\nJUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom\nC. XXX/XX, XXX XX D., zastúpeného Mgr. Adriánom Bobkom, advokátom so sídlom AK Námestie sv.\nEgídia 78, 058 01 Poprad, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX\nXX D., zastúpenému: JUDr. Mariánom Kollárom, advokátom so sídlom Mnoheľova 22, 058 01 Poprad,\no vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.287,77 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nOkresného súdu Poprad č.k. 19C/23/2020-263 zo dňa 29.11.2024, takto\nrozhodol:\nZrušuje sa rozsudok vo výroku II. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozhodol takto:\n,,I. Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a.\nII. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na 100 % náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené\nsamostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“\n2. V odôvodnení svojho rozhodnutia o trovách konania súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej\nveci nezistil také výnimočné okolnosti, ani dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by o trovách\nkonania nerozhodoval v zmysle zásady úspechu v konaní, teda pre ktoré by úspešnému žalovanému\ntrovy konania nepriznal. Prisvedčil žalovanému, že keby žalobca bol pred započatím rekonštrukčných\nprác na dome v podielovom spoluvlastníctve strán sporu postupoval zákonným spôsobom, toto súdne\nkonanie by sa nemuselo uskutočniť. A aj keby žalovaný odmietal podieľať sa na opravách domu,\nktoré v konaní boli vyhodnotené nie ako nevyhnutné, mal žalobca ďalšie zákonné možnosti, ako\nopravy realizovať. V konečnom dôsledku je väčšinovým spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti. Žalobca\nale, ako bolo v konaní preukázané, žalovaného žiadnym spôsobom o zamýšľaných opravách ani len\nneinformoval, tiež napr. že nefunkčnosť kotla bola spôsobená jeho pričinením a rovnako aj to, že práce\n(podľa neho nevyhnutné) vykonával len v tej časti nehnuteľnosti, ktorú obýva on sám. Podľa názoru\nsúdu neprimeranou tvrdosťou by bolo práve, za danej situácie, nepriznanie trov konania žalovanému,\nktoré musel vynaložiť na úspešné bránenie svojho práva. Vzhľadom na vyššie uvedené, ani skutočnosť,\nže žalobca je 12 rokov dôchodcom, nemôže byť dôvodom na aplikáciu § 257 zákona č. 160/2015 Z.z.\nCivilného sporového poriadku (ďalej v texte len ako ,,CSP“).\n3. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku II. o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote\nodvolanie žalobca. Namietal, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie vôbec nevyplýva, ako súd skúmal\ndôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP v súvislosti s rozhodovaním o nároku na náhradu\ntrov konania, pre indikovaný príbuzenský vzťah podielových spoluvlastníkov.\nŽalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nehodnotil žalobcom uvádzané\nokolnosti danej veci a ostatné okolnosti na strane žalobcu, na ktoré v konaní poukazoval, a\n\nktoré vyplývajú z obsahu súdneho spisu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na okolnosti danej\nveci vyplývajúce zo samotného nároku, ktorým je náhrada investícií žalobcu do opráv spoločnej\nnehnuteľnosti, ktoré boli v konaní preukázané, a ktoré vykonanie nespochybňuje súd prvej inštancie,\npričom tieto investície žalobcu do spoločnej nehnuteľnosti boli vykonané aj v prospech žalovaného,\nkeďže sa týmito investíciami žalobcu a to opravou zlepšil technický stav a zvýšila hodnota spoločnej\nnehnuteľností, a teda aj majetok samotného žalovaného, na ktoré zveľadenie aj svojho majetku žalovaný\nneprispel žiadnym spôsobom, a to ani finančne a ani svojou fyzickou výpomocou.\nŽalobca zdôraznil, že súd žalobný nárok nepriznal len z dôvodu, že tento nárok žalobcovi vznikne\nžalobcovi až pri zrušení a vyporiadaní podielového vlastníctva. Pričom ide o právny názor súdu, avšak\nskutkové okolnosti svedčia opodstatnenosti žalobného nároku. Žalovaný sa dlhodobo nezaujíma a\nnestará o technický stav spoločnej nehnuteľností, a dokonca ani len neprispieva na prevádzku spoločnej\nnehnuteľnosti, a to na úhradu elektriny, vodného, stočného v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu.\nŽalobca sa musí týchto plnení domáhať súdnou cestou o čom svedčia viaceré súdne konania, kde sa\ntieto nároky úspešne uplatňovali (napr. konania na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 18C/47/2023,\n9C/32/2021, a 12C/91/2016). Len pre úplnosť uviedol, že žalovaný viac než 20 rokov sústavne obýva\nrodinný dom, pričom cez verejný vodovod odoberá pitnú vodu a rovnako aj odoberá elektrinu, za ktoré\nplnenia platí až na základe rozsudkov súdov. Žalovaný si ani napriek výzvam žalobcu tieto uhradzovacie\npovinnosti neplní dobrovoľne a to dlhodobo. Pričom tieto plnenia musí hradiť ich dodávateľom žalobca\na následne tieto plnenia cestou súdu vymáhať, čo ho finančne ako dôchodcu veľmi zaťažuje, a napriek\ntomu podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie má ešte znášať aj trovy tohto konania.\nĎalej žalobca namietal, že prvej inštancie len nedbalo prihliadal na osobné, majetkové, zárobkové a\niné pomery strán sporu. V predmetnom konaní je žalovaný v produktívnom veku, ktorému nepriznanie\ntrov konania nijako nezasiahne do jeho finančných záležitostí, keďže plnenia za ich spoločný rodinný\ndom uhrádza jeho brat a to žalobca. Naproti tomu žalobca má XX rokov, a 12 rokov je dôchodca,\nteda poberateľom len starobného dôchodku, žije v nehnuteľností, ktorá chátra, a ktorú je nevyhnutné\nopravovať, aby sa dalo aj naďalej v nej bývať, čo bolo zrejmé súdu prvej inštancie obhliadkou rodinného\ndomu, pričom ako už vyššie uviedol, ide o spoločnú nehnuteľnosť, do ktorej žalovaný dlhodobo odmieta\ninvestovať a prispievať na jej prevádzku. Súd prvej inštancie len veľmi formálne vyhodnotil pomery\nžalobcu, a to, že je dôchodca, pričom túto skutočnosť vôbec ďalej neskúmal a nehodnotil.\nŽalobca poukazujúc na vyššie uvedené okolností prejednávanej veci, ako aj na okolnosti strán sporu,\nindikovaný príbuzenský vzťah podielových spoluvlastníkov, považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie\nv otázke náhrady trov konania za nepreskúmateľné a nepresvedčivé, nezohľadňujúce požiadavku\npresvedčivosti upravenú ustanovením § 220 CSP.\nVzhľadom na uvedené, žalobca navrhol, aby odvolací súd, rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust.\n§ 388 CSP zmenil tak, že žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva príp. pri zistení\ndôvodov uvedených v ust. § 389 CSP aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n4. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný. Poukázal na to, že žalobca ničím nešpecifikoval\na žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, v čom súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi ako\nprocesnej strane uskutočniť jeho procesné právo, aby došlo k naplneniu zásad spravodlivého procesu.\nSúd prvej inštancie správne vyhodnotil princíp rovností zbraní, lebo by použitie ustanovenia § 257\nCSP bolo zjavne nespravodlivé voči jeho osobe ako žalovanej strane, ak by bol takýmto rozhodnutím\nsúdu prinútený znášať v celom rozsahu všetky trovy konania zavinené predchádzajúcim neobvyklým\na nezákonným postupom žalobcu v rozpore s ustanovením § 139 Občianskeho zákonníka. Bolo\nobjektívne preukázané už v samotnom konaní o zaplatenie 3.287,77 eura, že zo strany žalobcu\nnešlo o nevyhnutné opravy, uskutočnené stavebné práce neboli v celom rozsahu hospodárne a bolo\npreukázané, že nefunkčnosť kotla ústredného kúrenia a samotných radiátorov ústredného kúrenia boli\nzavinené žalobcom, ktorý v zimnom období nevykuroval svoju časť rodinného domu, v dôsledku čoho\ndošlo k zamrznutiu vody v ústrednom kúrení a tým aj k poškodeniu kotla.\nZdôraznil, že opomenutie zaslania výzvy žalobcu na vykonanie uvedených opráv a stavebných\núprav znemožnili žalovanému ako podielovému spoluvlastníkovi podieľať sa na výbere zhotoviteľov.\nNeoznámenie termínu vykonávania stavebných prác, znemožnenie osobného výkonu žalovaného týchto\nstavebných prác, znemožnenie účasti pri odovzdávaní vykonaných stavebných prác, posudzovania\nsúpisu vykonaných stavebných prác a vylúčenia zo samotného rozhodovania o celom tomto procese\nbolo objektívne vyhodnotené ako porušenie oprávnení druhého spoločníka na spolurozhodovanie o\nzáležitostiach spoločnej nehnuteľnosti. Takýto postup žalobcu nemohli rešpektovať súdy ako uplatnenie\n\nriadneho nároku na súde voči druhému podielovému spoluvlastníkovi ako procesnej strane a preto\nžaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. (R 24/1964).\nPodľa žalovaného žalobca po vrátení veci odvolacím súdom nepreukázal existenciu dôvodov osobitného\nzreteľa, čo bolo jeho povinnosťou v zmysle § 153 CSP určujúcej koncentráciu konania. V rámci\nkontradiktórnosti tohto konania však túto povinnosť žalobca žiadnym spôsobom nesplnil, aby mohol\nsúd objektívne posúdiť neprimeranú tvrdosť voči stranám sporu, vyhodnotiť podiel oboch strán na\nvzniku a priebehu sporu, vyhodnotiť povahu a okolnosti sporu, zaoberať sa zložitosťou danej právnej\nproblematiky sporu, posúdiť osobné a majetkové pomery strán sporu a nízky príjem strán sporu. Túto\nsvoju možnosť žalobca žiadnym spôsobom nevyužil a nepredložil súdu prvej inštancie žiadny dôkaz a\nani ich nepredniesol na pojednávaní vytýčenom dňa 30.10.2024, lebo všeobecné nekonkrétne okolnosti\nuvedené právnym zástupcom nemajú žiadne právne opodstatnenie. Naopak, súd prvej inštancie\nakceptoval skutočnosti prednesené žalovaným na aplikáciu ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.\nŽalovaný absolútne nesúhlasil s námietkami žalobcu, že sa odmietal spolupodieľať na investíciách\ndo spoločnej nehnuteľnosti, ak mu nebola daná možnosť zo strany žalobcu v zmysle riadnej písomnej\nkomunikácie. Naopak, prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal žalobcovi návrh zmluvy o\núprave práv a povinností k spoločným nehnuteľnostiam dňa 03.10.2023, na ktoré žalobca žiadnym\nspôsobom nereagoval a odmietol uzavrieť zmluvu o úprave práv a povinností k spoločnej nehnuteľnosti.\nŽalobca odmieta uskutočniť stavebné úpravy, v zmysle ktorých by došlo k inštalácii samostatných\nelektrických meračov na časť rodinného domu užívaného žalobcom a na prístavbu užívanú mojou\nosobou. Podobne odignoroval aj montáž samostatných meračov spotrebovanej vody, čím by sa vylúčili\nakékoľvek spory ohľadne spotreby týchto médií.\nNapokon žalovaný zásadne nesúhlasil s konštatovaním žalobcu, že rozsudok súdu o zaviazaní žalobcu\nna náhradu trov konania je arbitrárny, lebo v celom rozsahu len potvrdzuje meritórne rozhodnutie\nvo veci samej, v ktorom tak okresný, ako aj krajský súd jednoznačne potvrdili nezákonnosť postupu\nžalobcu a nedôvodnosť uplatneného žalovaného nároku. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na\nuznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/41/2020-359 zo dňa 15.12.2020, ktorým nevyhovel\npodanému odvolaniu žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/248/2013-332\nzo dňa 16.07.2020 vo výrokoch IV. a V. týkajúcich sa priznaniu 100% trov konania žalobcovi voči\nžalovanému, ktorý zavinil toto konanie a nebol v konaní úspešný.\nZ uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom\nrozsahu potvrdil ako zákonný a vecne správny. Zároveň navrhol priznať trovy odvolacieho konania v\ncelom rozsahu.\n5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),\nvzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutom výroku II. o trovách konania,\nako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia\npojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.\n6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd\nprvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne\nsvoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť\ndaná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú\nrozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).\n7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v\nktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie\nodvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal\nsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a\npovinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.\n8. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok II.\nnapadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách prvoinštančného konania. Keďže\nvýrok I. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nebol odvolaním napadnutý, nebol preto v odvolacom\nkonaní predmetom preskúmavania a ako taký nadobudol právoplatnosť.\n9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n\n10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa.\n11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť\nv konaní pred odvolacím súdom.\n12. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\n13. V prejednávanom spore sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.287,77 eura\ns príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Tvrdil, že investoval do nehnuteľnosti v podielovom\nspoluvlastníctve strán sporu z vlastných finančných prostriedkov za účelom jej rekonštrukcie, v dôsledku\nčoho došlo k zvýšeniu jej trhovej hodnoty, pričom žalovaný sa na úkon žalobcu obohatil tým, že neprispel\nna náklady spojené s rekonštrukciou tejto nehnuteľnosti.\nO podanej žalobe rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 19C/23/2020-182 zo dňa 22.06.2023\ntak, že I. výrokom žalobu zamietol a II. výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na 100 %\nnáhradu trov konania voči žalobcovi. Na základe podaného odvolania žalobcom odvolací súd rozsudkom\nsp.zn. 20Co/62/2023-210 zo dňa 27.06.2024 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I.\na zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vo svojom rozsudku v súvislosti s napadnutým\nvýrokom o náhrade trov konania konštatoval nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, pretože súd\nprvej inštancie opomenul ex offo skúmanie dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP\nv súvislosti s rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania, pre indikovaný príbuzenský vzťah\npodielových spoluvlastníkov, preto jeho rozhodnutie v otázke náhrady trov konania je nepreskúmateľné\na nepresvedčivé, nezohľadňujúce požiadavku presvedčivosti upravenú ustanovením § 220 CSP.\n14. Tak ako už bolo uvedené podľa ust. § 257 CSP môže súd výnimočne náhradu trov konania nepriznať,\nak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym\ndôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania a použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na\nstranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného\nustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný\ncharakter.\n15. Súdna prax zdôraznila to, že pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri\nrozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 257 CSP treba prihliadať v prvom rade na majetkové,\nsociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých strán sporu, a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto\nby mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové\npomery oprávnenej strany sporu. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré\nviedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán sporu v priebehu konania a pod.\n16. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa po vrátení veci odvolacím súdom\nv rozsahu trov konania zaoberal dôvodnosťou aplikácie § 257 CSP na prejednávaný spor, pričom\nnezistil také výnimočné okolnosti, ani dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by o trovách konania\nnerozhodoval v zmysle zásady úspechu v konaní, teda pre ktoré by úspešnému žalovanému trovy\nkonania nepriznal. Svoj záver podložil len okolnosťami vzniku sporu, keď prisvedčil úspešnej obrane\nžalovanému, že žalobca svojim postupom v súvislosti s rekonštrukciou domu v podstate ,,zavinil“\nexistenciu tohto súdneho konania.\n17. Odvolací súd považuje za relevantné, že súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti použitia §\n257 CSP v tomto konaní obmedzil svoje skúmanie iba na okolnosti vzniku sporu medzi stranami, pričom\nsa napriek pokynu odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení z 27.06.2024 vonkoncom nevysporiadal s\npríbuzenským vzťahom podielových spoluvlastníkov ako možným dôvodom hodným osobitného zreteľa\npodľa § 257 CSP. Právny názor odvolacieho súdu je záväzný pre súd prvej inštancie a vzťahuje sa\nrovnako na otázky hmotného i procesného práva. Ide o tzv. inštančnú alebo kasačnú záväznosť, ktorá\nv žiadnom prípade neznamená zásah do nezávislosti sudcu, definovanej v čl. 144 ods. 1 Ústavy SR.\n\n18. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo\ndňa 17.03.2015, sp.zn. II. ÚS 158/2015, uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu\nSlovenskej republiky pod č. 59/2015: „Právna úprava nevylučuje vidieť dôvody hodné osobitného zreteľa\npodľa § 150 ods. 1 OSP (pozn. teraz ust. § 257 CSP) aj vo vzájomných vzťahoch medzi účastníkmi či\nich príbuzenskom pomere. Vzájomné vzťahy medzi účastníkmi konania a ich príbuzenský pomer možno\nkvalifikovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 OSP.“\n19. Odvolací súd taktiež konštatuje, že súd prvej inštancie pri skúmaní existencie dôvodov hodných\nosobitného zreteľa podľa § 257 CSP sa nevyporiadal s osobnými, majetkovými, zárobkovými a inými\npomermi strán sporu. Súd prvej inštancie obmedzil svoje závery v tomto smere len na jednoduché\nkonštatovanie, že ani skutočnosť, že žalobca je 12 rokov dôchodcom, nemôže byť dôvodom na aplikáciu\n§ 257 CSP. Aplikačná prax považuje pritom nepriaznivú sociálnu situáciu strany sporu za relevantnú na\núčely aplikácie § 257 CSP. Ani predmetnú vec nemožno vylúčiť z aplikácie uvedeného zmierňujúceho\nustanovenia.\n20. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), súdy musia v rozsudkoch\njasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať\nnajdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie\ntýchto argumentov; nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces.\nAj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva\nstrany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá\nvšetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu.\nPorušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa strane\nsporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma\nmožnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných\nriadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia je porušením práva na spravodlivý proces, táto vada zakladá prípustnosť odvolania podľa\n§ 365 ods. 1 písm. b) CSP.\n21. Pokiaľ je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie\ndôvodov, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s vyššie uvedenými skutočnosťami ako s potenciálnymi\ndôvodmi hodnými osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do\núvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n22. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách konania postupom\nvyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).\n23. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o trovách konania s tým, že\nopätovne posúdi, či v tejto veci existujú relevantné skutočnosti tykajúce sa prejednávanej veci, ako aj\nstrán sporu, ktoré odôvodňujú aplikáciu ust. § 257 CSP vo vyššie uvedených intenciách rešpektujúc\nprávny názor odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie svoje závery odôvodní v súlade s ust. § 220 ods.\n2 CSP tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé.\nOdvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie, že žalobca dňa 08.10.2024 podal dovolanie\nproti rozsudku odvolacieho súdu, preto sa odvolací súd opodstatnene domnieva, že súd záležitosť strán\nsporu v otázke trov konania prioritne vyrieši v súlade s pokynom odvolacieho súdu.\n24. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v novom\nrozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP)\n25. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/23/2020", "guid": "47e47615-1000-4533-94c7-51fcfb4e6dc5:f71e8a3a-718e-4193-ac33-e7d7fb98ca8a", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:69724364-58fd-4443-86cf-232f2f1fa88b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.158.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 158/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 158/2015 z 17. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-17", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.158.2015.1"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "1413a8e7-992c-49a3-a384-b928ee68c918:587fb881-3dfc-4b70-9f57-a7b9dc1daf32", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8713217896.2", "spisova_znacka": "18Co/41/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/41/2020 z 14. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-12-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8713217896.2"}], "citovane_v": []}