{"guid": "9c8e85ee-0d22-4e37-9c19-4e92a88bdb24:c967693f-ccfb-498c-aa60-7ae8b2a02cf8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8720200749.2", "spisova_znacka": "5CoCsp/43/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoCsp/43/2023 z 23. 1. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 23. januára 2025, sp. zn. 5CoCsp/43/2023, ECLI:SK:KSPO:2025:8720200749.2", "identifikacne_cislo": "8720200749", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Világiová", "sudca_id": 123, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-vilagiova-123", "datum_vydania": "2025-01-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c967693f-ccfb-498c-aa60-7ae8b2a02cf8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8720200749.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8720200749.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8720200749.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n5CoCsp/43/2023\n8720200749\n23. 01. 2025\nJUDr. Gabriela Világiová\nECLI:SK:KSPO:2025:8720200749.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov\nsenátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.\nXXX/XX, XXX XX D., obaja žalobcovia právne zastúpení advokátom Mgr. Ondrej Barna, so sídlom\nZámocká 529/34, 091 01 Stropkov, IČO: 52 824 837, proti žalovanému F. G. E., H., I. J.: F., H.,\nI. I. K. J. X, XXX XX E., L.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Remedium\nLegal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o\nzdržanie sa výkonu záložného práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k.\n17Csp/18/2020-373 zo dňa 19. augusta 2022 v spojení s opravným uznesením č.k. 17Csp/18/2020-427\nzo dňa 18.10.2023 takto\nrozhodol:\nZrušuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením a vec vracia súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:\n„I. Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou podľa zmluvy o zriadení\nzáložného práva č. M. M. XX.XX.XXXX, predmetom ktorej sú nehnuteľností nachádzajúce sa v k. ú. D.\n- zapísané na LV č. XXXX na C. G. C. N. D. a to:\nbyt č. XX vo vchode XX J. X. poschodí nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXX na ulici C. F.\nD., podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXX nachádzajúci\nsa na pozemku parcela reg. N. D. O. XXX F. podiele 6286/186376, spoluvlastnícky podiel na pozemku\nparcela reg. N. D. O. XXX o výmere 256 m2 - zastavaná plocha a nádvorie v podiele 6286/186376,\n- zapísané na LV č. XXXX na C. G. C. N. D. a to:\nbyt č. X F. F. XX J. X. poschodí nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XX J. P. K. F. D., podiel na\nspoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XX nachádzajúci sa na pozemku\nparcela reg. N. D. O. XXX v podiele 505/8514, spoluvlastnícky podiel na pozemku parcela reg. N. D. O.\nXXX o výmere 204 m2 - zastavaná plocha a nádvorie v podiele 505/8514.\nII. Priznáva žalobcom v 1./ a 2./ rade právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých\nrozhodne súd uznesením po právoplatnosti rozsudku.“\n2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka,\npodľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa § 151b ods. 1, 2, 3 a 4,\npodľa § 151c ods. 1 a 2, podľa § 151d ods. 1, 2 a 3, podľa § 151e ods. 1, 2 a 5, podľa § 151j ods. 1,\n2 a 3, podľa § 565 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n\n3. Súd prvej inštancie konštatoval, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\nŽalobcovia v 1. a 2. rade v konaní žiadali, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu\nzáložného práva podľa zmluvy č. M. XXXXXXX-XX M. Q. XX.XX.XXXX o zriadení záložného práva k\nnehnuteľnostiam, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese D., obci D., katastrálne\núzemie D.. C. G. D. - katastrálny odbor:\n1. na LV č. XXXX. a to:\n- byt č. XX, F. XX, J. X. poschodí, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXX na ulici\nC. v podiele 1/1\n- podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXX,\npostavený na pozemku - parcele R. D. O. XXX, v podiele 6286/186376.\n- spoluvlastnícky podiel na pozemku - parcele R. D.. O. XXX o výmere 256 m2 druh pozemku zastavaná\nplocha a nádvorie, na ktorom je bytový dom súp. č. XXX postavený, v podiele 6286/186376\n2. Na LV č. XXXX, a to:\n- byt č. X, F. XX, J. X poschodí, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XX J. P. K. v podiele 1/1\n- podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XX,\npostavený na pozemku-parcele R. pare. č. XXX, v podiele 505/8514,\n- spoluvlastnícky podiel na pozemku - parcele R. D. O. XXX o výmere 204 m2 , druh pozemku zastavaná\nplocha a nádvorie. na ktorom je bytový dom súp. č. XX postavený v podiele 505/8514.\n4. V predmetnom konaní žalobcovia v 1. a 2. rade nenamietali platnosť zmluvy o úvere z 01.06.2015,\nani platnosť zmluvy o zriadení záložného práva z 01.06.2015. Žalobcovia v 1. a 2. rade poukázali\nna neprijateľnosť niektorých zmluvných dojednaní v zmluve o úvere, ktoré nespôsobujú absolútnu\nneplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere.\n5. Podstatným v konaní boli skutkové tvrdenia strán sporu o čom, že v súčasnosti žalobcovia v 1. a 2.\nrade uhrádzajú mesačne splátky podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere a prostriedky procesného útoku\nžalobcov v 1. a 2. rade spočívajúce v tvrdení ochrany obydlia žalobcov v 1. a 2. rade.\n6. Nebolo sporné, že v minulosti počas trvania úverového vzťahu boli žalobcovia v 1. a 2. rade v\nomeškaní s úhradou splátok úveru. Z výpisu splátok je zrejmé omeškanie so splátkou splatnou v\nnovembri 2016. Žalovaný vyhlásil okamžitú splatnosť úveru až 15.01.2018, uvedený postup žalovaného\nje v rozpore s § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia môže veriteľ použiť právo\nžiadať zaplatenie celej pohľadávky do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, keď je to dohodnuté, v\nprípade zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu v bode 5.1. zmluvy o úvere.\n7. Za daných okolností súd prvej inštancie konštatoval, že na strane veriteľa vyhlásenie okamžitej\nsplatnosti úveru 15.07.2018 je v rozpore s § 565 Občianskeho zákonníka a čl. 5.1. zmluvy o úvere. Pokiaľ\nna základe splatnosti celého úveru žalovaný pristúpil k realizácii záložného práva formou dobrovoľnej\ndražby bez toho, aby bol splatný celý dlh žalobcov v 1. a 2. rade, realizácii záložného práva nemožno\nposkytnúť právnu ochranu.\n8. Ďalej treba uviesť, že pokiaľ žalovaný ako veriteľ považoval vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru\nza platné, mohol žiadať od žalobcov v 1. a 2. rade splatenie celého zostatku úveru. Predmetné právo,\npokiaľ by žalobcovia v 1. a 2. rade vzniesli námietku premlčania v konaní, je premlčané dňom 16.07.2021\n(trojročná všeobecná premlčacia doba). Nie je zrejmé, žeby žalovaný ako veriteľ v súdnom konaní žiadal\nod žalobcov v 1. a 2. rade zaplatenie zostatku úveru. Ak žalovaný ako záložný veriteľ vo vyhlásení podľa\n§ 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách uplatnil pohľadávku, ktorej základ spočíva v neprijateľnosti\nzmluvnej podmienky, alebo pohľadávky, ku ktorej je právo premlčané, dochádza k porušeniu ustanovenia\n§ 7 ods. 2 zákona, pretože záložný veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie\nustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Uvedená právna vada umožňuje domáhať sa neplatnosti\ndobrovoľnej dražby, pretože neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv dlžníka, resp. záložcu,\nod ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho základu.\n9. Zo zmluvy o úvere boli refinancované úvery uvedené v čl. 3 časť žalovaného zmluvy o úvere:\n- veriteľa voči klientovi zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX vo výške 56.006,06 eur bude prevedená\nna účet č.: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX\n- F. H. voči klientovi zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX vo výške 6.408,67 eur bude prevedená na účet\nč.: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX\n\n- R. H. voči klientovi zo zmluvy č. XXXXXXX F. výške 3.014,95 eur bude prevedená na účet č.: I. XXXX\nXXXX XXXX XXXX XXXX VS č. XXXXXXX\n- R. H. voči klientovi zo zmluvy č. XXXXXXXX vo výške 2.420,-- eur bude prevedená na účet č.: I. XXXX\nXXXX XXXX XXXX XXXX VS č. XXXXXXXX\n- R. H. voči klientovi zo zmluvy č. XXXXXXX vo výške 556,17 eur bude prevedená na účet č.: I. XXXX\nXXXX XXXX XXXX XXXX VS č. XXXXXXX\n- R. H. voči klientovi zo zmluvy č. XXXXXXX vo výške 4.299,96 eur bude prevedená na účet č.: I. XXXX\nXXXX XXXX XXXX XXXX VS č. XXXXXXX\n- R. H. voči klientovi zo zmluvy č. XXXXXXX vo výške 5.104,55 eur bude prevedená na účet č.: I. XXXX\nXXXX XXXX XXXX XXXX VS č. XXXXXXXX\n- R. H. voči klientovi zo zmluvy č. XXXXXXXX vo výške 2.370,-- eur bude prevedená na účet č.: I. XXXX\nXXXX XXXX XXXX XXXX VS č. XXXXXXXX,\npričom žalovaný v konaní predložil zmluvy č. X, X, X, X, nepredložil zmluvy č. X, X, X, X, teda súd\nprvej inštancie nemohol posúdiť ani, či úverom boli refinancované poskytnuté úvery na základe platných\núverových zmlúv, či úvery sú bezúročné a bez poplatkov, či nie.\n10. Platnosť zmluvy o úvere žalobcovia v 1. a 2. rade nespochybnili, namietali neprijateľnosť niektorých\nzmluvných dojednaní. Žalobcovia v 1. a 2. rade nespochybnili ani platnosť záložnej zmluvy. Je potrebné\nzohľadniť, že žalobcovia v 1. a 2. rade v súčasnosti riadne splácajú splátky dohodnuté v zmluve o úvere.\n11. Podstatou záložného práva v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka je zabezpečenie\npohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa\nuspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva v prípadoch, ak pohľadávka dlžníka nie je riadne\na včas splnená. Jedným zo spôsobov uspokojenia pohľadávky záložcu je v zmysle § 151j ods. 1\nObčianskeho zákonníka aj predaj zálohu na dražbe postupom upraveným v zmysle zákona č. 527/2002\nZ. z. o dobrovoľných dražbách. V zmysle tohto zákona je veriteľ oprávnený za zákonom stanovených\npodmienok siahnuť na majetok záložcu bez predchádzajúceho odobrenia súdom, resp. iným nezávislým\ntribunálom a dosiahnuť tak uspokojenie svojej pohľadávky voči záložcovi. Vo svojej podstate tak ide\no exekúciu majetku záložcu, avšak s tým rozdielom, že nie je vykonávaná súdom, ale samotným\nveriteľom (podnikateľom). V takýchto prípadoch výkonu záložného práva prípadné otázky súvisiace s\nexistenciou, či výškou pohľadávky posudzuje samotný záložný veriteľ, ktorý má na výkone záložného\npráva finančný záujem. Práve v takýchto prípadoch dochádza k nezohľadňovaniu tak možností na\nopätovné splácanie dlhu, ako ani závažných okolností, akými sú napríklad ochrana obydlia, či nekalé\nobchodné praktiky. Pre záložných veriteľov je v takýchto prípadoch rozhodujúcim, že dlžník si riadne\nneplní, resp. vôbec neplní svoje povinnosti, a preto je daný dôvod na výkon záložného práva. Výkon\nzáložného práva formou dobrovoľnej dražby sa môže dotknúť obydlia záložcu. Právo na rešpektovanie\nobydlia je upravené v Ústave SR a rovnako v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „Dohovor“), a to článkom 8 Dohovoru, ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný, a v zmysle\nčl. 7 ods. 5 Ústavy SR má prednosť pred zákonom. „Strata príbytku je najzávažnejšia forma zásahu\ndo práva na rešpektovanie obydlia. Akákoľvek osoba ohrozená zásahom tohto rozsahu by mala mať\nprincipiálne príležitosť nechať posúdiť primeranosť opatrenia nezávislým súdom vo svetle relevantných\nzásad podľa čl. 8 Dohovoru, bez ohľadu na to, že podľa vnútroštátneho práva jej právo zdržiavať sa v\npríbytku skončilo“ (z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva McCann proti Spojenému kráľovstvu\nzo dňa 13.5.2008, sť. č. 19009/04, bod 50.). Podľa odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora EÚ z 10.\nseptembra 2014 v veci C 34/13 K. N. proti SMART Capital, a.s.. o.i. Pokiaľ ide o primeranú povahu\nsankcie, osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti, že majetok dotknutý konaním o mimosúdnom\nvýkone záložného práva, o ktorý ide vo veci samej, je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a\njeho rodiny. Strata rodinného obydlia totiž môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa (rozsudok Aziz,\nEU:C:2013:164), ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie (pozri v tomto\nzmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora vo veci Sánchez K. a H. S., EU:C:2014:1388, bod 11). V tejto\nsúvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov\ndo práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate\nmožnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (pozri rozsudky ESĽP McCann\nv. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, § 50, ESĽP 2008, a Rousk v. Švédsko, č. 27183/04, § 137). V práve\nÚnie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny\nsúd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. Konkrétne, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a\njeho rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia predstavujúceho ich hlavné bydlisko.\n\n12. Proporcionalita, primeranosť zásahu do základných práv znamená, že možno zasiahnuť do práva\nna súkromie len v tom prípade, keď je to nevyhnutné, ak za daných okolností nie je možné dosiahnuť\nlegitímny cieľ inak a pri dodržaní princípov demokratickej spoločnosti. Kritériu nevyhnutnosti zásahu do\npráva na súkromný život zodpovedá zásada primeranosti.\n13. V tomto smere môže mať pri naplnení princípu proporcionality význam aj otázka, či by primeraný\nčasový priestor, prípadne povolenie splátok dostatočne nenaplnili zmysel a cieľ záložného práva a jeho\nzabezpečovacej funkcie. Ak existovali podmienky pre úspešné vymoženie pohľadávky bez vykonania\nzáložného práva v súdnej exekúcii, prípadne povolenie splácania dlhu v rámci súdnej exekúcie, je\nnamieste otázka, či je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti vykonať záložné právo mimosúdne\npredajom založenej veci (porov. PL ÚS 23/2014),/ viď vyslovený právny názor v uznesení KS Prešov\n22Co/38/2019/.\n14. Vo veci dochádza ku konfliktu dvoch práv a to práva žalovaného požadovať od žalobcov v 1. a 2.\nrade ako dlžníkov splanenie dlhu, pričom je pravdou, že v minulosti sa žalobcovia v 1. a 2. rade omeškali\ns plnením niektorých splátok, no v súčasnosti úver riadne splácajú a práva žalobcov v 1. a 2. rade ako\ndlžníkov a fyzických osôb, ktoré majú právo na ochranu obydlia.\n15. Súd prvej inštancie sa zaoberal konfliktom týchto dvoch práv, pričom posudzoval primeranosť výkonu\nzáložného práva v dobrovoľnej dražbe cez prizmu dobrých mravov.\n16. Je zrejmé, že v byte na ulici C. fyzicky bývajú žalobcovia v 1. a 2. rade a v byte na ulici K., ktorý\nje vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade (k tomu odvolací súd poznamenáva, že z obsahu vyplýva, že\nvýlučnou vlastníčkou bytu č. X je iba žalobkyňa v 2. rade č.l. 12 spisu), bývajú syn žalobcov v 1. a 2. rade\ns priateľkou a 2 mal. deťmi. I keď v byte na ul. K. nebývajú priamo žalobcovia v 1. a 2. rade, z vykonaného\ndokazovania o príjme syna žalobcov v 1. a 2. rade je nepochybne zrejmé, že nie je reálne možné, aby\nsi syn žalobcov v 1. a 2. rade pre svoju rodinu zabezpečil iné bývanie, napr. využijúc hypotekárny úver.\nVzhľadom na jeho príjem mu žiadny peňažný ústav neposkytne hypotéku, ani nie je reálne možné, aby\nbol spôsobilý splácať splátky úveru najmä zohľadňujúc cenu základných životných potrieb a to najmä v\nsúčasnosti v období zdražovania potravín, energií.\n17. Žalobcovia v 1. a 2. rade podľa názoru súdu prvej inštancie osvedčili, že je potrebné a nevyhnutné\nzabrániť tomu, aby došlo k výkonu záložného práva.\n18. Súd prvej inštancie musel venovať pozornosť prípadom, keď je predmetom sporu nehnuteľnosť\nslúžiaca pre potreby bývania, pretože v takom prípade je nepriamo dotknuté nielen právo na súkromný\na rodinný život podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8 Dohovoru, ale aj právo každého na zachovanie ľudskej\ndôstojnosti zaručené čl. 19 ods. 1 Ústavy. Všeobecný súd musí byť preto ostražitý v prípadoch, keď je\nžaloba podaná práve z dôvodu ochrany pred tvrdeným nezákonným zásahom do vlastníckeho práva\nk rodinnému domu uspokojujúceho základnú potrebu bývania žalobcov. Výkon záložného práva ako\nkaždý iný výkon práva musí byť v súlade so zásadou dobrých mravov uplatňovanou v spoločnosti.\nPlatí totiž ustanovenie\n§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv\na povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do\npráv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Zákaz konať v rozpore s\ndobrými mravmi vyplýva tiež z ustanovenia § 4 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.o ochrane spotrebiteľa v\nznení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely\ntohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné\nznaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní\nslužby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a\npraxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej\nslobody. Súd prvej inštancie za daných podmienok žalobe vyhovel, keď žalobcovia v 1. a 2. rade mali\njediný prostriedok ochrany, a to podanie žaloby o zdržanie sa výkonu záložného práva a túto žalobu súd\nprvej inštancie vo vzťahu k obom bytom - predmetom záložnej zmluvy považoval za dôvodnú.\n19. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným\nžalobcom v 1. a 2. rade priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Konštatoval, že o výške trov\nkonania rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.\n\n20. Opravným uznesením č.k. 17Csp/18/2022-427 zo dňa 18.10.2023 súd prvej inštancie opravil\nzáhlavie rozsudku Okresného súdu Poprad:\nI. O p r a v u j e záhlavie rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 17Csp/18/2020 z 19.08.2022 tak,\nže správne znie:\n„Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobcov: 1/\nA. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom\nC. XXX/XX, XXX XX D., obaja žalobcovia právne zastúpení advokátom JUDr. Ondrej Barna, so sídlom\nZámocká 529/34, 091 01 Stropkov, IČO: 52 824 837, proti žalovanému F. G. E., H., I. J.: F., H., I. I.\nK. J. X, XXX XX E., L.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Remedium Legal,\ns.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 53 255 739, o zdržanie sa výkonu\nzáložného práva“\nSúd prvej inštancie však znova pochybil, pretože právny zástupca žalobcov nie je JUDr. Ondrej Barna,\nale Mgr. Ondrej Barna.\n21. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie podľa ust. § 224 CSP s tým, že v záhlaví rozsudku došlo\nk zrejmej nesprávnosti týkajúcej sa obchodného mena žalovaného a titulu právneho zástupcu žalobcu.\n22. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. V úvode odvolania poukázal na procesnú,\nprávnu a hmotnoprávnu neprípustnosť meritórneho výroku o zdržanie sa výkonu záložného práva\ndobrovoľnou dražbou na časovo neobmedzené obdobie. Jedným z najzásadnejších nedostatkov\nrozsudku tak predstavuje už samotný výrok I., ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný\nje povinný zdržať sa výkonu záložného práva. Meritórny výrok v uvedenom znení je podľa názoru\nžalovaného z procesnoprávneho a hmotnoprávneho hľadiska neprípustný a postačuje nanajvýš ako\nformulácia pre účely nariadenia predbežného opatrenia. Z vecno - právneho charakteru záložného\npráva totiž vyplýva jeho pôsobnosť erga omnes. Z jeho akcesorickej povahy zároveň vyplýva závislosť\nod vzniku a trvania pohľadávky, ktorú má zabezpečovať. Záložné právo teda predpokladá existenciu\nplatne vzniknutej pohľadávky, ku ktorej je právom akcesorickým a bez ktorej nemôže existovať. V tejto\nsúvislosti poukázal žalovaný na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky č.k. 29Odo/563/2003-29.\nIde o tzv. subsidiárny zdroj uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa v prípade jej riadneho a včasného\nnesplácania dlžníkom. Obsahom záložného práva je oprávnenie veriteľa, aby záložca až do zročnosti\nzabezpečoval jeho pohľadávku, pričom záložca v dispozícii s predmetom záložného práva nie je\nobmedzený. Záložné právo má zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. Zo súvisiacich listinných\ndôkazov ako aj tvrdení prezentovaných žalobcami priamo v žalobe vyplýva, že ich zabezpečená\npohľadávka zo zmluvy o úvere nebolo riadne a včas splácaná. Za daného skutkovo – právneho\nstavu tak podľa názoru žalovaného nemôže konajúci súd vo veci samej uložiť povinnosť žalovanému\nako záložnému veriteľovi zdržať sa bez akéhokoľvek časového obmedzenia výkonu záložného práva,\nktoré je podporným zdrojom uspokojenia existujúcej splatnej pohľadávky. Nemožno pritom prehliadnuť\nskutočnosť, že záväzok žalobcov ako dlžníkov predstavoval ku dňu začiatku výkonu záložného práva\ndobrovoľnú dražbou sumu presahujúcu 70.000,- eur. V nadväznosti na to mal žalovaný za to, že\nvýrok formulovaný súdom prvej inštancie je neprípustný pre účely meritórneho rozhodnutia vo veci\nsamej. Takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné a je výsledkom nesprávneho procesného postupu\nsúdu prvej inštancie. Nesprávnosť rozhodnutia, ktorým bola veriteľovi uložená časovo neobmedzená\npovinnosť zdržať sa výkonu záložného práva bola judikovaná viacerými rozhodnutiami Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, z ktorých poukázal žalovaný na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 29.01.2019 sp.zn. 8Cdo/147/2017, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 25.04.2019 sp.zn. 5Cdo/113/2017 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo\ndňa 26.08.2019 sp.zn. 2Cdo/36/2019, z ktorých citoval. Na vyššie uvedené podľa názoru žalovaného\nnadväzuje aj neprijateľnosť odôvodnenia rozhodnutia tým, že v prejednávanom prípade by bol výkon\nzáložného práva v rozpore s dobrými mravmi a v nesúlade s princípom proporcionality. V súvislosti\nso zachovaním princípu proporcionality poukázal žalovaný na skutočnosť, že žalobcovia mali viacero\nmožností ako predísť výkonu záložného práva. V prvom rade boli žalobcovia upozornení na omeškanie\na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru. Je síce pravdou, že žalobcovia po vyhlásení okamžitej\nsplatnosti úveru úver splácajú, no ide len o dobrovoľné splátky bez akejkoľvek dohody alebo uznania\nzáväzku, ktoré by ďalej zabezpečovali pohľadávku žalovaného. Splácanie je zároveň zjavne iba\npodmienené už začatým výkonom záložného práva. Žalobcovia svoju pohľadávku neuznávajú čo\npreukázali aj v priebehu tohto konania, keď rozporujú pohľadávku a vznášajú voči nej viacero námietok.\nZároveň žalovaný uviedol, že žalobcom ponúkol niekoľko návrhov zmierlivého riešenia, ktorými by\nsa žalobcovia vyhli nútenému výkonu záložného práva. O pokusoch mimosúdneho riešenia žalovaný\n\ninformoval aj súd v podaní zo dňa 29.09.2020. V priebehu nasledujúcich 2 rokov boli žalobcom\npredložené viaceré návrhy, ktoré by predišli výkonu záložného práva. Súčasťou návrhov bola možnosť\núver splácať splátkami v pôvodnej, v zmluve dojednanej výške, spolu odpustením časti príslušenstva\npohľadávky (riadnych úrokov a úrokov z omeškania vo výške viac ako 11 tisíc eur). Žalobcovia sa\nani k takto pre nich výhodnému návrhu nevyjadrili preto nie je možné naplniť zmysel a cieľ záložného\npráva povolením splátok. Súčasná situácia, za ktorej žalobcovia iba dobrovoľne uhrádzajú dlžnú sumu\nčiastočnými plneniami nie je pre žalovaného do budúcna udržateľná. V prípade potvrdenia rozsudku\nby žalobcom nič nebránilo prestať splátky uhrádzať. Uvedené podporuje aj aktuálne konanie žalobcov,\nktorí bezprostredne po vydaní rozsudku uhradili platbu o 100,- eur nižšiu ako pri platbách do vyhlásenia\nrozsudku. Výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby je zákonom prikázaným,\nlegálnym prostriedkom uspokojenia veriteľa v prípade záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy.\nPredaj zálohu, ktorý na zabezpečenie svojej pohľadávky ponúkli žalobcovia, je tak pre žalovaného ako\naj žalobcov najprimeranejším spôsobom úhrady pohľadávky (okrem dohody o splátkach, ktorá bola\nžalobcom ponúknutá, a ktorú odmietli). Vymáhanie pohľadávky formou exekučného konania, na ktoré\nnepriamo poukazuje súd prvej inštancie, nie je v prospech spotrebiteľa a je nehospodárne tak pre\nžalovaného ako aj pre žalobcov, ktorých pohľadáva by sa v tomto prípade navýšila približne o sumu\n20,000,- eur, ktorá by pozostávala z trov súdneho a exekučného konania.\n23. K otázke ochrany obydlia záložcu zabezpečujúceho nesplácanú pohľadávku žalovaný uviedol, že\nsamotné obydlie nie je prekážkou výkonu záložného práva a v plnom rozsahu sa stotožnil a poukázal\nna rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, č.k. 11Co/144/2019 – 171 zo dňa 17.07.2019, z ktorého citoval:\n„Záložné právo upravené v Občianskom zákonníku je legitímny právny inštitút, na realizáciu ktorého\nslúži zákon o dobrovoľných dražbách. Citované právne normy neboli konštatované ako rozporné s\nÚstavou SR, nemožno preto zakázať žalovanému výkon jeho záložného práva dobrovoľnou dražbou,\nkeďže toto právo má žalovaný zriadené v zmysle zákona, na základe záložnej zmluvy, a to bez zreteľa\nna to, či sa jedná o obydlie žalobcu alebo nie. Ochranu obydlia nie je možné ponímať absolútne tak,\nže každá dražba je porušením ústavného práva na ochranu obydlia. Tieto závery nevyplývajú ani z\nnálezov ústavného súdu, ani z rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva. Neoprávnený zásah do\nobydlia je totiž zásah, ktorý nemá oporu v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu\na zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a neprimeraným na\ndosiahnutie legitímneho cieľa (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/2000 zo dňa 10.07.2001).“\nZáložné právo predstavuje právny prostriedok zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva tým, že\nzáložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu\nzáložného práva. Ide teda o zákonom dovolený a najmä predpokladaný zabezpečovací inštitút. V\ndanom prípade sú predmetom záložného práva nehnuteľnosti. Žalobca si pri uzatváraní Zmluvy bol\nvedomý toho, že v prípade, ak nebude plniť svoje povinnosti plynúce z úverového vzťahu ako hlavného\nzáväzkového vzťahu zabezpečeného záložným právom (t.j. najmä ak nebude uhrádzať pohľadávku v\ndohodnutých mesačných splátkach riadne a včas), môže veriteľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru\n(t.j. požadovať splatenie pohľadávky jednorázovo) a tiež sa domáhať uspokojenia svojej pohľadávky\nvýkonom záložného práva.\n24. Následne poukázal na plenárne rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. PL.ÚS 23/14, na uznesenie\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/393/2016 zo dňa 14.09.2016 a uznesenie Krajského súdu\nv Nitre sp.zn. 12CoCsp/22/2021 zo dňa 13.07.2021 a konštatoval, že dobrovoľná dražba sa odvíja od\npredchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku.\nOchrana obydlia dlžníka, ktorý popiera svoju pohľadávku a nereaguje na pokusy veriteľa o urovnanie\niným spôsobom nemôže byť prekážkou zákonného výkonu záložného práva. Následne žalovaný\nnamietal, že odôvodnenie súdu prvej inštancie, v ktorom uvádza, že v prípade uplatneného premlčaného\npráva ide o neexistujúcu pohľadávku je v priamom rozpore so zákonom a súd si tu protirečí aj s vlastným\nvýrokom v bode 37 rozsudku. Nie je pravdivé tvrdenie, že premlčaná pohľadávka je neexistujúca (len\nsa mení na naturálnu pohľadávku), takže nedochádza k porušeniu ustanovenia § 7 ods. 2 zákona\no dobrovoľných dražbách a zároveň je v zmysle ustanovenia §151j ods. 2 Občianskeho zákonníka\n(na ktorý poukazuje súd v bode 37) možné vykonať záložné právo aj pre premlčanú pohľadávku (čím\nžalovaný netvrdil, že by pohľadávka bola premlčaná). Súd prvej inštancie tak priznal účinky preklúzie\n(zánik pohľadávky) premlčaniu, s čím sa žalovaný v žiadnom prípade nestotožnil. V tomto smere\nžalovaný poukázal na druhú časť prvej vety ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka: „Premlčané\nprávo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods.\n2 tým nie je dotknuté“. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zároveň vychádza z nesprávneho právneho\n\nposúdenia veci aj v tom, že začatie výkonu záložného práva nemá za následok spočívanie plynutia\npremlčacej doby. Zápis výkonu záložného práva v katastri nehnuteľností o začatí výkonu záložného\npráva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe, prípadne oznámenie začatia výkonu záložného práva\nsa považuje v súlade s § 112 OZ za uplatnenie práva na súde alebo u iného príslušného orgánu.\nV tejto súvislosti žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 250/2011-30\nzo dňa 08.12.2011 a ustanovenie § 151l ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka. Registrácia oznámenia\no začatí výkonu záložného práva predstavuje samotné začatie výkonu záložného práva a ide zároveň\no uplatnenie práva na príslušnom orgáne. Týmto okamihom záložný veriteľ zahájil výkon záložného\npráva, pričom v prípade nehnuteľnosti ide o výkon záložného práva jej predajom na dobrovoľnej dražbe.\nV tejto súvislosti poukázal žalovaný na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/220/2018. Opačný\nvýklad by neprimerane zaťažoval nielen veriteľa, ktorý by pri zabezpečených pohľadávkach, ktoré nie\nsú v nepatrnej hodnote, musel vynakladať neprimerané finančné prostriedky nielen na samotný výkon\nzáložného práva, ale aj náklady na vedenie súdneho sporu o zaplatenie zabezpečenej pohľadávky,\nale navyšoval by neprimerane aj samotný dlh úverových dlžníkov. Zároveň žalovaný uviedol, že ako\nzáložný veriteľ nemohol počas platnosti neodkladného opatrenia riadne svoje záložné právo vykonávať,\na to práve v dôsledku konania žalobcov. Preto zastával názor, že prípadnú námietku premlčania\nvznesenú zo strany žalobcov treba považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi a súd prvej\ninštancie by ani na takto vznesenú námietku premlčania nemal prihliadať. V tejto súvislosti poukázal\nna uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 20.04.2011 sp.zn. ÚS 176/2011 a obdobne na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 09.02.2017 sp.zn. 5Obo/2/2015 a 5Obo/16/2015. Žalovaný predložil\nzmluvy, ktoré sa podarilo dohľadať. Nenesie dôkazné bremeno žalobcov a minimálne s ohľadom na\nzásadu kontradiktórnosti konania, rovnosti zbraní a práva na spravodlivé súdne konanie nik, a to\nani súd nemôže žalovaného nútiť, aby pomáhal žalobcovi obhájiť svoje žalobné tvrdenia a návrhy.\nTeoretická bezúročnosť a bezpoplatkovosť refinancovaných úverov, z ktorých refinancované úvery\nposkytnuté žalovaným predstavovali len 29% hodnoty čerpaných prostriedkov nemá vplyv na výšku\nzáväzku žalobcov zo zmluvy o poskytnutí úveru „T. D.“ O. P. XXXXXXX-XX, ktorú žalobcovia uzatvorili\ndňa 29.05.2015 so žalovaným. Účel, na ktorý žalobcovia využili poskytnuté finančné prostriedky v tomto\nprípade najmä vyplatenie ich pohľadávok je čírou individuálnou požiadavkou žalobcov, ktorá bola\npretavená do textu zmluvy. Žalovaný v takomto prípade neskúmal či klienti uhrádzajú pohľadávku,\nktorá je platná ani neoveroval správnosť výšky takejto pohľadávky. Stanovenie toho ako a kam žiadali\nžalobcovia uhradiť jednotlivé časti čerpanej sumy respektíve aké pohľadávky a v akej výške žiadali\nuhradiť je potrebné jednoznačne považovať za individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Preto\nžalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil\ntak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného\na odvolacieho konania v plnom rozsahu alebo v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 CSP ho zruší a vráti\nvec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n25. Vyjadrenie zo strany žalobcov k odvolaniu podané nebolo.\n26. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu\ns opravný uznesením a konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379\na nasledujúcich CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 CSP a zistil,\nže odvolanie žalovaného je dôvodné aj keď čiastočne z iných dôvodov ako je uvedené v odvolaní.\n27. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v\nktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie\nodvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal\nsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a\npovinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.\n28. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte\ns namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej\ninštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne\nsvoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť\ndaná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú\nrozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. II.ÚS 78/05).\n\n29. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie\nje procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a\nich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na\nzáklade ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na\nktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie\nskutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci\nsporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený\nskutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia\ndôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane\nrozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne\nnemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a\nobsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné\núkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným\nprocesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje\nsvoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal\nodvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka bola naplnená.\n30. Z výsledkov vykonaného dokazovania a obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia v žalobe, ktorá bola\ndoručená Okresnému súdu Poprad dňa 06.03.2020 namietali, že nehnuteľnosti, u ktorých žiadajú zdržať\nsa výkonu záložného práva sú ich jediným obydlím tak ich ako ich syna a 90-ročnej matky, ktorá je\nležiaca. Zároveň, že nie sú v omeškaní so žiadnou splátkou a splátky splácajú podľa podmienok v zmluve\nkeď sumu, ktorú im vyčíslil žalovaný vo výške 76.049,52 eur vyplatiť naraz nie sú schopní. Boli si\nvedomí porušenia povinnosti pri splácaní mesačných splátok, ale podľa ich názoru to nie je dôvod, aby\nprišli o obydlie. Namietali spotrebiteľský charakter zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka\na následne namietali neprijateľnosť zmluvných podmienok v zmluve o úvere zo dňa 01.06.2015.\nNeprijateľné zmluvné podmienky zhrnuli na č.l. 221 a nasledujúcich spisu. Jednalo sa o vyjadrenie\nžalobcov s návrhom na zmenu žaloby. K podmienkam, ktoré považovali žalobcovia za neprijateľné\npoukázali na rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp.zn. 10C/4/2014 zo dňa 17.01.2018, v ktorom súd\nurčil množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, medzi ktorými je aj poplatok za poskytnutie úveru,\nktorého ekvivalentom je v prípade žalobcov servisný poplatok. Rovnako je v tomto rozsudku definovaná\naj neprijateľnosť poplatku za upomienky a zmluvnú pokutu, pričom túto sankciu účtuje žalovaný aj\nžalobcom. Poukázali aj na žalovaným doložené oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, podľa\nktorého žalovaný účtuje pokutu za porušenie obchodných podmienok práve vo výške 331,- eur. Za\nneplatné dojednanie považovali žalobcovia aj poplatok za zmenu zmluvných podmienok a iné úkony\nsúvisiace s úverom vyvolané klientom vo výške 99,- eur. Mali za to, že tak široké a neurčité vymedzenie\nzmluvnej podmienky nie je možné akceptovať ani z pohľadu klasickej civilistiky. Z tohto ustanovenia nie\nje možné zistiť, kedy by si tento poplatok žalovaný už neúčtoval. Prakticky by ho totiž mohol účtovať vždy\nvtedy, keď by došlo k akejkoľvek požiadavke alebo k úkonu s úverom. Napríklad za vyčíslenie zostatku,\nza jednotlivé účtovanie platieb, za zaslanie kópie zmluvy a podobne. Nerovnováha medzi stranami\nzmluvy pokiaľ ide o tieto zmluvné podmienky podľa názoru žalobcov je jednoznačne v neprospech\nžalobcov ako spotrebiteľov. Zároveň namietali bezúročnosť a bezpoplatkovosť skorších refinancovaných\núverov s tým, že nebolo doposiaľ zistiteľné koľko na všetky refinancované úvery zaplatili, teda, že\nzáväzok, ktorý mala zabezpečovať záložná zmluva reálne neexistuje. Namietali, že samotná záložná\nzmluva je neplatným právnym úkonom zabezpečujúcim neexistujúci záväzok čo by malo byť v konaní\nna základe žalovaným doložených dôkazov preukázané. Boli toho názoru, že záložná zmluva má vady\nvedúce k jej neplatnosti z dôvodu, že nezabezpečuje záväzok v takom rozsahu ako je v nej uvedené\nrespektíve, že zabezpečuje neexistujúci záväzok. Preto mali za to, že ich nehnuteľnosti nemôžu byť\nzaťažené záložným právom a žiadali určiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti 6 zmluvná pokuta\nv znení tak ako je to uvedené na č.l. 222 spisu. Žiadali určiť i neprijateľnosť zmluvnej podmienky poplatok\nza zmenu podmienok a iné úkony súvisiace s úverom vykonané klientom 99,- eur, servisný poplatok\nvo výške 1.018,50 eur a poplatok za upomienku sú tiež neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zároveň\nžiadali určiť, že nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcov nie sú zaťažené záložným právom.\nSúd prvej inštancie síce nepripustil zmenu žaloby tak ako žiadali žalobcovia, ale s odvolaciemu súdu\nz neznámych dôvodov nezobral do úvahy celé toto podanie, na ktoré odkazovali žalobcovia aj neskôr\na ktoré bolo aj ich vyjadrením k vyjadreniu žalovaného. Už na pojednávaní dňa 21.09.2021 na č.l.\n155 spisu žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietali neprijateľnosť zmluvných\npodmienok, a to konkrétne poplatok za poskytnutie úveru v časti A vo výške 1.419,64 eur, taktiež bod\n\n6 zmluvnú pokutu a bod 7 servisný poplatok vo výške 1.018,50 eur respektíve poplatky za upomienky,\nktoré boli tiež už vyhlásené za neprijateľné. Rovnako poukázali na to, že podľa bodu B úveru sa mohli\nrefinancovať skoršie zmluvy, ktoré sú podľa názoru žalobcov bezúročné a bez poplatkov. Namietali, že\ntieto zmluvy nemajú. Už tu namietali aj neplatnosť záložnej zmluvy, keď nezabezpečuje platný záväzok\na rozpor s dobrými mravmi.\n31. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať sa týmito\nneprijateľnými zmluvnými podmienkami v zmluve, keďže sa jednalo o spotrebiteľský vzťah keď tieto\nžalobcovia namietali. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zákon upravuje\nzákaz používania neprijateľnej zmluvnej podmienky. Uvedený zákaz platí kontinuálne napriek zmenám\nprávnej úpravy (§ 40 ods. 2 písm. a/, b/ Zákona č. 257/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 4 ods. 2\npísm. c/ Zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Rozsudok ukladajúci zákaz vykonať proces\nna domoženie sa plnenia z neprijateľnej podmienky predstavuje naplnenie ochrany pred porušením\ntakéhoto zákazu. Je tiež naplnením cieľa podľa článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 Smernice 93/13 EHS,\naby spotrebiteľ nebol postihnutý stratou obydlia v dôsledku použitia neprijateľnej zmluvnej podmienky\n(C-598/21, výrok i.f). Odvolací súd zároveň poukazuje na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp.zn. 4Cdo/149/2020, 2Cdo/110/2021, z ktorých vyplýva, že dôvodom neplatnosti dobrovoľnej\ndražby bola veriteľom nesprávne uvedená výška vymáhanej pohľadávky. Za neprijateľné podmienky\nuvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý\nnesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho\nzáväzku (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom dňa 01.06.2015).\n32. Súd prvej inštancie sa zaoberal vyhlásením okamžitej splatnosti úveru a konštatoval, že pokiaľ\nby žalobcovia v 1. a 2. rade vzniesli námietku premlčania v konaní je premlčaná dňom 16.07.2021.\nOdvolací súd má za to, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia skutočne vzniesli námietku premlčania\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu na č.l. 330, kde právny zástupca žalobcov uviedol, že\nk dnešnému dňu je hlavný záväzok premlčaný v celom rozsahu. Keďže od vyhlásenia okamžitej\nsplatnosti úveru dňa 15.07.2018 na č.l. 107 spisu žalovaný neinicioval konanie o zaplatenie pohľadávky.\nPodľa názoru odvolacieho súdu tento prejav jasne možno považovať za vznesenie námietky premlčania,\nkeďže právny zástupca žalobcov uvedené premlčanie konštatuje aj odôvodňuje tým, že konanie nebolo\niniciované pravdepodobne na základe presvedčenia žalovaného, že nikdy by nedostal pohľadávku\nv takej sume cestou súdu ako by ju dostal z výťažkov dražby. Súd prvej inštancie konštatuje, že\npohľadávka je premlčaná dňom 16.07.2021 a jej základ spočíva v neprijateľnosti zmluvnej podmienky\ns tým, že dochádza k porušeniu ustanovenia § 7 ods. 2 zákona, pretože záložný veriteľ uplatnil\npohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách.\nSúd prvej inštancie správne konštatuje, že uvedená právna vada umožňuje domáhať sa neplatnosti\ndobrovoľnej dražby, pretože neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv dlžníka respektíve\nzáložcu, ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho základu.\nZ uvedeného však nevyplýva aké neprijateľné zmluvné podmienky mal súd prvej inštancie na mysli.\nIba v bode 45 hovorí o tom, že z výpisu splátok je zrejmé omeškanie so splátkou splatnou v novembri\n2016. Žalovaný mal vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru až 15.01.2018. Uvedený postup žalovaného mal\nbyť podľa názoru súdu prvej inštancie v rozpore s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka. S týmto\nnázorom však žalovaný nesúhlasil a podrobne popísal prečo má ísť o vyhlásenie okamžitej splatnosti\naž od splátky splatnej 15.01.2018.\n33. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej\nsúvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli\núčastníci. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska\nich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný\nprávnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.\nUplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním\nnavrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov (I.ÚS 97/97). (z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14.9.2011, sp. zn. 3Cdo/204/2009)\n34. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením\nje činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu\n\nnormu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva\nna zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce\naplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Aj táto\nodvolacia námietka bola naplnená.\n35. Vo veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v nedostatočnom rozsahu zistil skutkový\nstav, vykonané dôkazy nedostatočne vyhodnotil a zo zistených skutočností vyvodil i nesprávny právny\nzáver.\n36. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb\ndomáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne\ninštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo\nna relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre\nprocesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a\npredstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych\npredpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo\nprocesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj\nrozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.ÚS 252/04, I.ÚS 50/04, a II.ÚS 251/03). Podľa\nustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), súdy musia v rozsudkoch jasne a\nzrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími\nargumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto\nargumentov; nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces.\nAj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva\nstrany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá\nvšetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu.\nPorušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa strane\nsporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom)\nodníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia\nprípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.\n37. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie\ndôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie\nveci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. I.ÚS 226/03). Právo na spravodlivý proces je porušené aj v takom prípade ak rozhodnutie súdu\nnie je riadne odôvodnené (k tomu porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 5Cdo/57/2019, 2Cdo/100/2018, 4Cdo/3/2019, 4Cdo/125/2019, 4Cdo/120/2019, 1Obdo/7/2018,\nči rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 559/2018, II.ÚS 120/2020, I.ÚS\n235/2020).\n38. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci nezaujal k odvolacím súdom konštatovaným relevantným\nprávnym otázkam a skutkovým zisteniam dostatočne zrozumiteľné a právne obhájiteľné stanovisko.\nOkrem toho sa dopustil súd prvej inštancie aj ďalších pochybení, ktoré odvolací súd popíše nižšie:\nv bode 42 odôvodnenia súd prvej inštancie konštatuje, že žalobcovia v 1. a 2. rade v konaní žiadali, aby\nsúd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva podľa zmluvy č. M. XXXXXXX-XX\nM. Q. XX.XX.XXXX o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti\nnachádzajúce sa v okrese D., obci D., katastrálne územie D.. C. G. D. - katastrálny odbor:\n1. na LV č. XXXX. a to:\n- byt č. XX, F. XX, J. X. poschodí, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXX na ulici\nC. v podiele 1/1\n- podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXX,\npostavený na pozemku - parcele R. D. O. XXX, v podiele 6286/186376.\n- spoluvlastnícky podiel na pozemku - parcele R. D.. O. XXX o výmere 256 m2 druh pozemku zastavaná\nplocha a nádvorie, na ktorom je bytový dom súp. č. XXX postavený, v podiele 6286/186376\n\n2. Na LV č. XXXX, a to:\n- byt č. X, F. XX, J. X poschodí, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XX na ulici K. v podiele 1/1\n- podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XX,\npostavený na pozemku-parcele R. D.. č. XXX, v podiele 505/8514,\n- spoluvlastnícky podiel na pozemku - parcele R. D. O. XXX o výmere 204 m2 , druh pozemku zastavaná\nplocha a nádvorie. na ktorom je bytový dom súp. č. XX postavený v podiele 505/8514.\n39. Odvolací súd v bode 1 odôvodnenia presne uvádza ako súd prvej inštancie rozhodol pričom aj čo sa\ntýka bytu č. XX aj čo sa týka bytu č. X chýba podiel 1/1 na správnu identifikáciu vlastníctva k uvedeným\nbytom. Teda súd prvej inštancie vo vzťahu k týmto výrokom rozhodol ultra petitum. Zároveň súd prvej\ninštancie v bode 18 konštatuje, že z listu vlastníctva č. XXXX vedeného na C. G. C. N. D. vyplýva,\nže žalobcovia v 1/ a 2/ rade sú bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. XX vo vchode XX J. X. poschodí v\nbytovom dome XXX, ktorý sa nachádza na pozemku U. parcela registra R. D. O. XXX o výmere 25 m2\n– zastavaná plocha a nádvorie. Zároveň spoluvlastníci spoločných častí a spoločných zariadení domu,\npríslušenstva a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v rozsahu 6286/186376.\n40. Z bodu 19 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že z listu vlastníctva č. XXXX\nvedeného na C. G. C. N. D. súd zistil, že žalobkyňa v 2/ rade je výlučná vlastníčka bytu č. X F. F. XX J. X.\nposchodí v bytovom dome súp. č. XX na pozemku parcela registra R. D. O. XXX a podielu priestoru na\nspoločných častiach, spoločných zariadeniach domu, príslušenstva, spoluvlastnícky podiel k pozemku\nrozsahu 505/8514.\n41. Teda žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX a výlučne žalobkyňa\nv 2. rade je vlastníčkou bytu č. X. Uvedené nevyplýva ani z petitu rozhodnutia súdu prvej inštancie a táto\nidentifikácia chýba i v samotnej žalobe, vyplýva iba z odôvodnenia a priložených dôkazov. Uvedené je\ntak závažným nedostatkom rozhodnutia, ktorý zakladá porušenie práva na spravodlivý proces, ale podľa\nnázoru odvolacieho súdu zaťažuje rozsudok súdu prvej inštancie i jeho nevykonateľnosťou.\n42. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil\ns použitím ustanovenia § 391 CSP a spolu s opravným uznesením vrátil vec na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie.\n43. Súd prvej inštancie v prvom rade vyzve žalobcov na odstránenie vady žaloby vo vzťahu k petitu\nžaloby tak, aby bolo jasné kto je vlastníkom bytu č. XX a kto vlastníkom bytu č. X a v záujme eliminácie\nakýchkoľvek ďalších pochybností potencionálne vedúcich k vade nového rozhodnutie vezme na zreteľ,\nže je v rozpore s ustanovením § 220 ods. 2 a 3 CSP a právom na spravodlivý proces, ak neposúdi\npodstatné skutkové tvrdenia a argumenty strán sporu, nevyhodnotí dôkazy vo vzájomnej súvislosti,\npričom nedá odpoveď na podstatné právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nochrany t.j. uplatnením nároku a obranou voči nemu v zmysle účelu odôvodnenia rozhodnutia tak ako to\nvýstižne vyjadril Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí z 01. júla 2003 Suominen v/ Fínsko, sť. č.\n37801/97, § 37: „účelom odôvodnenia rozhodnutia je dať stranám najavo, že boli vypočuté“. Ústavný súd\nSlovenskej republiky taktiež uviedol, že právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy\nzistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení)skutkový stav a po využití relevantných právnych noriem\nvo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že\nneboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý\nproces (sp.zn. III.ÚS 236/2014 zo dňa 01.04.2014).\n44. Pokiaľ žalobcovia vadu odstránia tak bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať\ndôvodnosťou uplatneného nároku v prejednávanej veci teda, či zdržanie sa výkonu záložného práva\nneobmedzene do budúcna je adekvátnym prostriedkom ochrany práv žalobcov s tým, že súd prvej\ninštancie vykoná znova aj test proporcionality tak ako je požadovaný v rozhodnutí Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo/117/2020. Súd prvej inštancie sa bude zaoberať žalobcami\nnamietanými neprijateľnými zmluvnými podmienkami tak, ako ich popísal odvolací súd v bode 30\nodôvodnenia a námietkami žalovaného vo vzťahu k nim. Súd prvej inštancie bude skúmať aj skutočnosť,\nči pohľadávka, pre ktorú žalovaný vykonal úkony smerujúce k dražbe spočívala aj v neprijateľných\nzmluvných podmienkach a akých konkrétne. Zároveň sa súd prvej inštancie vyjadrí k otázke neplatnosti\nzáložnej zmluvy a tvrdeniu, že má zabezpečovať neexistujúcu pohľadávku. Zároveň sa bude zaoberať\notázkou kto má dôkaznú povinnosť na preukázanie existencie pohľadávky, pre ktorú má byť realizovaný\n\nvýkon záložného práva (žalobcovia tvrdia, že táto neexistuje a súčasne ju splácajú, v tom vidí odvolací\nsúd rozpor). Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné, aby súd prvej inštancie vysvetlil prečo je\npohľadávka z úveru nesplatná. V tejto súvislosti odkazuje odvolací súd na rozhodnutie Krajského súdu\nv Prešove sp.zn. 20Co/99/2019 zo dňa 19.09.2024, ktoré identifikoval bližšie v bode 45 odôvodnenia.\nZároveň súd prvej inštancie znova ex offo posúdi, či zmluvná podmienka, podľa ktorej sa žalobcovia\ndohodli so žalovaným na možnosti využiť právo veriteľa uvedené v § 565 Občianskeho zákonníka a ktorej\ndôsledkom je zároveň aj možnosť následného výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú\nzároveň obydlím žalobcov (a ich najbližších príbuzných) sa má považovať za nekalú podmienku podľa\nčlánku 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS.\n45. Zároveň odvolací súd poukazuje i na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn.\n20Co/99/2019-913 zo dňa 19.09.2024, ktoré bolo vydané po zrušení jeho rozsudku sp.zn. 7Co/130/2016\nzo dňa 26.01.2017 uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 8Cdo/147/2017. Odvolací súd\nrozhodoval po tom čo sa obrátil na Súdny dvor EÚ a generálna advokátka vo svojom stanovisku\nkonštatovala, že judikatúra brániaca žalobám o zdržanie sa výkonu záložného práva je v rozpore\ns právom EÚ. Do pozornosti súdu prvej inštancie dáva odvolací súd i rozsudok Krajského súdu v Prešove\nsp.zn. 20Co/47/2022-114 zo dňa 31.05.2024.\n46. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.\n47. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa\n(§ 419 C.s.p.)\nv lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 C.s.p.).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17Csp/18/2020", "guid": "2f3f5a74-dba3-4941-8265-3c3b4846a91a:85fa8bf4-764c-4164-9c13-0f3d4589554b", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e8adcd69-5df6-416f-861d-29f1bd1b710b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 120/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-21", "citacie_n": 315, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1"}, {"guid": "ussr:b5773c34-7b7c-416a-8494-ccbd842f3059", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.235.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 235/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 235/2020 z 22. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-22", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.235.2020.2"}, {"guid": "ussr:7664175e-bdc1-45e6-b802-7d6902749494", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 23/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/2014 z 24. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-24", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7664175e-bdc1-45e6-b802-7d6902749494"}, {"guid": "ussr:22ec672f-3960-4a02-8adf-b06853484dd3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 236/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 236/2014 z 1. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-01", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22ec672f-3960-4a02-8adf-b06853484dd3"}, {"guid": "ussr:90782b7a-24c9-4be8-95fe-fd941210db22", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 250/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 250/2011 z 8. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-08", "citacie_n": 172, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90782b7a-24c9-4be8-95fe-fd941210db22"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "71b11292-3422-4e9c-9301-0b9deb265da5:18e1e459-3591-48c7-879c-c27a4f8bb422", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8717209305.1", "spisova_znacka": "7Cdo/117/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/117/2020 z 24. 8. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8717209305.1"}, {"guid": "a683d887-7206-4bd0-a102-9874b5ed1fd2:8eb91e50-59e1-40fe-acba-371ed3252884", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:7915210029.1", "spisova_znacka": "4Cdo/149/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/149/2020 z 20. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-20", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:7915210029.1"}, {"guid": "cfed86bf-20a0-48bf-a6c5-6ea079a87598:4384336f-eecf-4133-930e-524af39ac24b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8721201577.1", "spisova_znacka": "20Co/47/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/47/2022 z 31. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-05-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8721201577.1"}, {"guid": "339017e4-174e-4d6f-8b22-f6dc5982f03c:efdf40da-a105-46f7-8edd-b9ba2ffe20c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "20Co/99/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/99/2019 z 12. 6. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-06-12", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/339017e4-174e-4d6f-8b22-f6dc5982f03c:efdf40da-a105-46f7-8edd-b9ba2ffe20c2"}, {"guid": "746fb819-a975-4619-aaca-aa10bb608a23:fc918a17-dbe3-40ee-ba36-be1c97b68df3", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6119452150.1", "spisova_znacka": "12CoCsp/22/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CoCsp/22/2021 z 19. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-05-19", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6119452150.1"}, {"guid": "b1e1c5ef-e62e-49dd-bed6-1d9e155ba20f:a5584ce5-1098-4217-ab07-7dbb13bd19ad", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5318201573.4", "spisova_znacka": "11Co/144/2019", "nazov": "Opravné uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/144/2019 z 11. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-09-11", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5318201573.4"}, {"guid": "f741e55e-1a28-4160-ad86-53f93c9d0fa5:3c90ec34-ad78-4ba6-8ae4-749ef7bf64a6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8613206657.1", "spisova_znacka": "7Co/130/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/130/2016 z 25. 1. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-01-25", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8613206657.1"}, {"guid": "2182c737-45f6-4e90-9efd-a7c12af7f627:28c17517-90ff-4aa3-8d3e-db8c0694c9d0", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6116212419.1", "spisova_znacka": "17Co/393/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/393/2016 z 13. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-09-13", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6116212419.1"}, {"guid": "47e2ec7a-0b52-4887-8d3c-34cd5855a19e:114a7567-296a-4f6e-832e-e386d54a15fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Csp/18/2020", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 17Csp/18/2020 z 21. 9. 2020", "sud": "Okresný súd Prievidza", "datum_vydania": "2020-09-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/47e2ec7a-0b52-4887-8d3c-34cd5855a19e:114a7567-296a-4f6e-832e-e386d54a15fa"}], "citovane_v": []}