Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoCsp/8/2025 z 18. 8. 2025
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 18. augusta 2025, sp. zn. 7CoCsp/8/2025, ECLI:SK:KSPO:2025:8124207756.1
Krajský súd Prešov | 7CoCsp/8/2025 | ECLI:SK:KSPO:2025:8124207756.1 | 2025-08-18 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: CSP, OZ, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e3f9e253-197f-4dee-927d-5ee659f0b945
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8124207756.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Prešov
7CoCsp/8/2025
8124207756
18. 08. 2025
JUDr. Branislav Breza
ECLI:SK:KSPO:2025:8124207756.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov
JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu: R. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S., O. XXX/X, zastúpený: Mgr. Matúš Macko, advokát, 089 01
Svidník, Karpatská 804/10, IČO: 50424777, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., 824
96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35792752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., 811 04 Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47233516, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru,
vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 10. januára 2025, č.k.
11Csp/140/2024-81, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku III., IV., V..
II. Mení rozsudok vo výroku VII. tak, že určuje:
Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z 11.07.2014, v bode
6. Zmluvy, v znení: „Poplatok za poskytnutie úveru: 35 eur“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z 11.07.2014, v bode
8. Zmluvy, v znení: „8.1. V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou
mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je
Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej
sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1,
Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm.
a) tejto Zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa
tejto zmluvy a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania ( t.j. 14,6 % p.a.).“
„8.2. Okrem zmluvnej pokuty podľa čl. 8. ods. 8.1. tejto Zmluvy o RÚ je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník
2) povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v platnom znení, k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku.
Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 8.1. tejto Zmluvy
o RÚ nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 8.3. tejto Zmluvy o RU.“
„8.5. Akékoľvek dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve o RÚ a zaplatenie akejkoľvek
zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy o RÚ nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhradu
škody vzniknutej porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto
Zmluvy o RÚ, a to v plnej výške.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému náhrada trov prvoinštančného a odvolacieho konania v
rozsahu 100 % za konanie o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok.

odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 11.07.2014 je bezúročný a bez poplatkov. Žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.244,72 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy
1.244,72 eur od 18.9.2024 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej
určil, že časť zmluvnej podmienky uvedenej v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z
11.07.2014, v bode 7. Zmluvy, v znení: „... Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa so zmluvnými
dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať. ...“; zmluvná
podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z 11.07.2014, v bode 8.
Zmluvy a bode 8.4 v znení: „V prípade omeškania Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 s úhradou
akéhokoľvek splatného peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ má Veriteľ právo zverejniť (použiť)
osobné údaje Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 v rozsahu mena a priezviska, adresy trvalého
bydliska a dátumu narodenia, obchodného mena, sídla, identifikačného čísla spolu so skutočnosťou
existencie ich záväzkov po splatnosti pre potrebu vymáhania svojich splatných nárokov, k čomu Dlžník,
Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 podpisom tejto Zmluvy o RÚ udeľujú svoj výslovný súhlas.“; časť zmluvnej
podmienky uvedenej v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., č. zmluvy XXXXXXXXXX k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
z 11.07.2014, v článku 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, v bode 8.2., v
znení: „... Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 sa zaväzujú pri úhrade splátky alebo iného záväzku
podľa tejto Zmluvy o RÚ uvádzať ako variabilný symbol číslo tejto Zmluvy o RÚ. V prípade, že tento
variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený nesprávne, čiastka sa považuje za uhradenú
nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamihom, kedy dôjde k jej identifikácii Veriteľom.“; časť zmluvnej
podmienky uvedenej v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., č. zmluvy XXXXXXXXXX k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
z 11.07.2014, v článku 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, v bode 8.3.,
v znení: „... Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 je povinný oznámiť Veriteľovi okolnosti, ktoré môžu
negatívne ovplyvniť schopnosť plniť záväzky Dlžníka, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 z tejto Zmluvy o
RÚ. Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 zodpovedá za škody, ktoré Veriteľ utrpí v dôsledku nesplnenia
tejto povinnosti.“ sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. V poradí siedmym výrokom žalobu v
prevyšujúcej časti zamietol. Za konanie o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd nepriznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Za konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia priznal
žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Za konanie o určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 1/3.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej strany sporu dňa 11.07.2014
uzatvorili formulárovú písomnú Zmluvu o revolvingovom úvere. Na jej základe žalovaný poskytol
žalobcovi úver vo výške 1050,- eur, počet mesačných splátok 36, výška mesačnej splátky vrátane úrokov
37,28 eur, celková čiastka 1377,08 eur, RPMN 20,92 %, ročná úroková sadzba 18,04 %, poplatok za
poskytnutie úveru 35,- eur.
3. V zmluve o úvere absentuje údaj o dobe trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru podľa §
9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, teda v znení účinnom od 01.06.2014 do 31.08.2014 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) a údaj o
termíne splátok podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.. Súd prvej inštancie dospel k záveru
aj o nesprávne uvedenej celkovej výške spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010
Z.z.), kde napriek v zmluve deklarovanej výške 1050,- eur reálne bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške
1015,- eur, z dôvodu poníženia o poplatok za poskytnutie úveru vo výške 35,- eur. Na základe uvedeného
súd prvej inštancie dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm.
b) zákona č. 129/210 Z.z..
4. V konaní nebolo sporným, že žalobca žalovanému zaplatil 2259,72 eur, vzhľadom na konštatovanú
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru žalovaný mal nárok len na vrátenie istiny vo výške 1015,- eur,
preto súd prvej inštancie považoval v tejto časti žalobu za dôvodnú a žalovanému uložil povinnosť

vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 1244,72 eur spolu s úrokom z omeškania priznaného odo dňa
nasledujúceho po doručení žaloby, t.j. od 18.09.2024.
5. Čo sa týka uplatnenia nároku na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, súd prvej inštancie
vyhovel žalobe len čiastočne.
6. Čo sa týka určenia neprijateľnosti poplatku za poskytnutie úveru, podľa názoru súdu prvej inštancie
aj keď tento poplatok nebol individuálne dojednaný, keďže je súčasťou predtlačeného formulára, obsah
ktorého nemohol žalobca ovplyvniť, právna úprava nevylučuje, aby účastníci úverovej zmluvy si nemohli
dohodnúť ako odplatu za poskytnutie úveru okrem úroku aj jednorazový poplatok. Takáto možnosť
vyplýva z ust. § 499 Obchodného zákonníka, ale aj § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, prípadne §
1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.a § 2 písm. g) , § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z.z.. Dohodnutý poplatok je formulovaný jasne a transparentne v súlade s § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-26/13 zo dňa 30.04.2014, v ktorom
Európsky súd uviedol, že rozhodujúce je to, či zmluva transparentným spôsobom uvádza príslušnú
zmluvnú podmienku, či spotrebiteľ bol o nej riadne informovaný pred uzavretím zmluvy a či mohol na
základe jasných a zrozumiteľných kritérií predpokladať hospodárske dôsledky, ktoré z nej pre neho
vyplývajú. K podobným záverom dospel aj Súdny dvor EÚ vo veci C-621/17 z 3.10.2019. Súd poukázal
aj na stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČR, Cpjn 200/2014
zo dňa 23.04.2014, nález Ústavného súdu ČR sp.zn. III. ÚS 3725/13 zo dňa 10.4.2014. Najvyšší súd
Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 7Cdo/294/2019 zo dňa 28.02.2020 uviedol, že z označenia
sporného poplatku vyplýva, že ide o poplatok za poskytnutie úveru, teda za úkony na strane veriteľa,
ktoré sú nevyhnutné pre uzavretie zmluvy a ktoré sú súvisiace s poskytnutím úveru a to vypracovanie
zmluvy, jej uzatvorenie a pod. Poplatok za poskytnutie úveru predstavuje cenu za poskytnutie služby
veriteľom. Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/292/2021
zo dňa 26.01.2023, rozsudok sp. zn. 5Cdo/47/2019 z 29.06.2021, uznesenie sp.zn. 6Cdo/89/2023 z
30.10.2024.
7. K zmluvnej podmienke uvedenej v bode 7 zmluvy o úvere sa súd stotožnil s názorom vysloveným
v rozhodnutí Ústredného inšpektorátu a SOI č. K. zo dňa 24.03.2014, ktorým za obdobnú zmluvnú
podmienku vrátane ďalších bola uložená sankcia vo výške 10 000,- eur. Išlo o zmluvnú podmienku
týkajúcu sa vyhlásenia dlžníka, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP,
úverové podmienky a ďalšie a že súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, ktorá má za následok že na
spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými
podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy.
8. Čo sa týka zmluvnej pokuty dohodnutej v bode 8.1, 8.2, 8.5 zmluvy súd poukázal na § 3a ods. 1, 2,
3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a konštatoval, že nejde o neprimeranú výšku zmluvnej pokuty.
Ročne predstavuje 14,6 %, čo znamená, že neprekročila zákonný limit, ktorý je stanovený v § 3a ods. 1
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Dohoda o zmluvnej pokute korešponduje s platnou právnou úpravou,
bola dohodnutá písomne podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dohoda je transparentná,
nie je ukrytá v mnohých zmluvných ustanoveniach, je zreteľne označená pod názvom „sankcie“, zmluva
je stručná a teda žalobca nemohol prehliadnuť túto zmluvnú podmienku.
9. Rovnako súd prvej inštancie nevyhovel žalobe ani v časti zmluvnej podmienky v bode 8.5. zmluvy
vzhľadom nato, že táto korešponduje s právnou úpravou § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
10. Čo sa týka zmluvnej podmienky v bode 8.4. týkajúcej sa súhlasu so zverejnením a používaním
osobných údajov dlžníka pre potrebu vymáhania omeškaných dlhov, súd uviedol, že takýto súhlas je
nevyhnutný s poukazom na § 9 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov platného v
čase uzavretia zmluvy. Súhlas dotknutej osoby môže byť akceptovateľný len v prípade súhlasu dlžníka
spracovaného osobitnou listinou preukazujúcou aj splnenie informačnej povinnosti veriteľa v súvislosti s
jeho obsahom a účelom. V danom prípade táto forma udelenia súhlasu k spracovaniu osobných údajov
žalobcu nebola splnená, súd túto zmluvnú podmienku vyhodnotil ako rozpornú so zákonom o ochrane
osobných údajov a preto prijal záver o jej neprijateľnosti.

11. Vo vzťahu k zmluvnej podmienke, obsahom ktorej bola povinnosť uvádzať pri úhradách variabilný
symbol a to číslo zmluvy, podľa názoru súdu zhoršuje právne postavenie žalobcu ako spotrebiteľa,
keďže zo žiadnej právnej normy upravujúcej súkromnoprávny vzťah nevyplýva povinnosť uvádzania
pri úhradách peňažného záväzku variabilný symbol. Žalovaný podmienka je v rozpore s § 559 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého splnením dlh zanikne, keďže žalovaný tento časový moment
splnenia dlhu posunul až do momentu identifikácie platby, čo zhoršuje postavenie spotrebiteľa, keďže
dôsledkom tejto zmluvnej podmienky je to, že pri neidentifikovanej platbe sa spotrebiteľ dostáva do
omeškania, s čím je spojené právo veriteľa na úroky z omeškania. Podmienkou splnenia dlhu v zmysle
§ 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je to, aby bol dlh splnený nielen včas, ale aj riadne, riadne
však znamená len to, že sa plní záväzok vrátane príslušenstva oprávnenej osobe, teda predovšetkým
veriteľovi a neznamená, že musí byť pri platbe peňažného dlhu uvádzaná jej identifikácia. Podľa názoru
súdu prvej inštancie môže byť dlžníkovi pri jeho viacerých peňažných dlhoch voči tomu istému veriteľovi
uložená povinnosť identifikácie platby, čo je napokon aj v záujme samotného dlžníka, avšak nie s tým
dôsledkom, že k splneniu dlhu dôjde až po identifikácii platby. Táto zmluvná podmienka je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou zhoršujúcou postavenie spotrebiteľa.
12. Zmluvná podmienka o oznamovacej povinnosti dlžníka v bode 8.3. zmluvných dojednaní je podľa
súdu prvej inštancie neurčitá a nezrozumiteľná, keďže ostáva na posúdení veriteľa, ktoré okolnosti by
mal dlžník nahlásiť v súvislosti s jeho bonitou. Táto zmluvná podmienka predstavuje hrubý nepomer v
právach a povinnostiach účastníkov zmluvy a to v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa.
13. Výrok o trovách konania bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1, ods. 2 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
14. Proti rozsudku v časti výrokov III., IV., V. a X podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný
z dôvodov, že rozhodnutie je založené na porušení práv žalovaného na riadny, objektívny a spravodlivý
súdny proces, súd prvej inštancie v rozpore so skutočnosťami vyplývajúcimi zo súdneho spisu dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
15. Čo sa týka výroku III., zmluvnej podmienky v bode 7 považuje rozhodnutie za nezákonné, pričom
v konaní nebolo preukázané a z odôvodnenia rozsudku ani nevyplýva, aký hrubý nepomer by časť
bodu 7 uvedená vo výroku III. rozsudku mala spočívať a v akých právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa bol tento hrubý nepomer identifikovaný. Ustanovenie nie je zmluvnou podmienkou,
neupravuje žiadne práva a povinnosti, preto nemôže spôsobiť hrubú nerovnováhu. Ustanovenie bodu
7 v zmluve o revolvingovom úvere žiadne dôkazné bremeno na spotrebiteľa neprenáša, iba konštatuje,
že spotrebiteľ sa so zmluvnými dokumentami zoznámil a záväzok dodržiavať ich nie je ničím iným ako
„pacta sunt servanda.“
16. Ustanovenie bodu 8.4 nepredstavuje zmluvnú podmienku, ide o právny režim spracúvania osobných
údajov, ktorý sa riadi osobitným zákonom. Uvedené ustanovenie vychádza z právnej úpravy pre
spracúvanie osobných údajov a osobitne zákonného režimu ako jedného z právnych titulov pre
spracúvanie osobných údajov.
17. Odôvodnenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v čl. 8 bod 8.2 o povinnosti uhrádzať záväzky s
variabilným symbolom neobsahuje jediný skutkový záver a právne posúdenie hrubej nerovnováhy v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Javí sa krajne účelové a v rozpore
so základnými princípmi výkladu práva to, aby osoba bola pri platbách voči štátu povinná používať
predpísané platobné údaje a v súkromných vzťahoch v postavení spotrebiteľa už takúto povinnosť
nemala. Rozhodnutie vo výroku V. je nielen nepreskúmateľné čo do splnenia zákonných podmienok, ale
súčasne je po právnej stránke svojvoľné, arbitrárne a neakceptovateľné.
18. Odvolanie proti výroku o trovách konania je závislým výrokom od ostatných výrokov a žalobca nemal
plný úspech vo veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napádanom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania a trovy
právneho zastúpenia v plnom rozsahu.
19. Proti rozsudku v rozsahu výroku VII., ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a proti
súvisiacemu výroku X. o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z

dôvodu nesprávnych skutkových zistení a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie.
20. Čo sa týka poplatku za poskytnutie úveru Smernica Rady 93/13/EHS nevyžaduje plnú harmonizáciu,
preto § 53 ods. 4 písm. t) nie je v rozpore so Smernicou, a preto ani rozsudok SD EÚ vo veci C-621/17
nijakým spôsobom neruší slovenskú právnu úpravu obsiahnutú v § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho
zákonníka a naviac, ust. § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka ani podrobnú špecifikáciu
všetkých služieb poskytnutých ako protihodnotu dotknutých poplatkov nevyžaduje. Ust. § 53 ods. 4
písm. t) Občianskeho zákonníka nevyžaduje na posúdenie neprijateľnosti poplatkov žiadnu špecifikáciu
služieb poskytnutých ako protihodnotu poplatkov, ale len splnenie podmienky, že ide o plnenie za
službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Poukázal
na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, ktorými už bol poplatok za poskytnutie úveru v zmluvách
žalovaného právoplatne určený za neprijateľný, napr. rozsudok sp.zn. 5CoCsp/23/2023 z 28.05.2024,
sp.zn. 27CoCsp/9/2024 z 30.01.2025, sp.zn. 6CoCsp/6/2022 z 25.08.2022, sp.zn. 14CoCsp/2/2022 z
12.04.2022. Čo sa týka neprijateľnosti poplatku za poskytnutie úveru resp. spracovateľského poplatku vo
vzťahu k iným dodávateľom, poukázal na rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3CoCsp/177/2018
z 4.4.2019, sp.zn. 5CoCsp/22/2021 z 21.01.2022, sp.zn. 7CoCsp/32/2022 z 30.01.2023, sp.zn.
18CoCsp/36/2020 z dňa 28.09.2021, sp.zn. 20CoCsp/10/2023 zo dňa 22.08.2023. Ďalej žalobca
poukázal na odôvodnenie rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-321/22 z 23.11.2023, bod 51, 55
a 46, bod 3 a bod 4 rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-84/19, C-222/19 a C-252/19,
bod 2 rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-656/21 zo dňa 16.03.2023.
21. Čo sa týka zmluvnej pokuty za omeškanie s úhradou splátok bod 8.1, 8.2 a 8.5 zmluvy, žalobca
uviedol, že zmluvná pokuta bola dohodnutá len pre prípad omeškania dlžníka, nie však omeškanie v
plnení povinnosti veriteľa, z čoho vyplýva, že porušenie povinností dlžníka je sankcionované viac ako
porušenie zmluvných povinností veriteľa. Za porušenie zmluvného dojednania môže veriteľ požadovať
zákonné úroky z omeškania, v dôsledku čoho je zmluvná pokuta ďalšou duplicitnou sankciou za
omeškanie. Predmetné ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere neboli individuálne dojednané.
Totožná zmluvná podmienka bola určená za neprijateľnú rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn.
29Csp/19/2024 zo 16.09.2024, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn.
27CoCsp/9/2024 z 31.01.2025. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
22. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol odvolanie žalobcu zamietnuť v celom rozsahu a
priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Zároveň uviedol, že trvá na podanom odvolaní
proti rozsudku súdu prvej inštancie.
23. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalovaného nie je opodstatnené, odvolanie žalobcu je opodstatnené.
24. Pokiaľ ide o námietky žalovaného o porušení jeho práva na spravodlivý proces, s týmito nie je možné
sa stotožniť.
25. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.
26. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra
2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“.

27. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v
preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila
druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len
celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo
k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.
28. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
29. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu vo vzťahu k výrokom III., IV. a V. obsahuje náležité
vysvetlenie dôvodov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade
s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.
30. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov. Pod procesným postupom sa rozumie len faktická, vydaniu konečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
31. V prejednávnom spore predmetom konania bolo okrem určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru a vydania bezdôvodného obohatenia tiež určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok
uvedených v Zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 11.07.2014. Sporné zmluvné podmienky boli
výslovne uvedené v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profi Credit
Slovakia s.r.o. č.zmluvy XXXXXXXXXX a medzi stranami sporu nebolo sporné ich znenie, teda obsah
zmluvných podmienok. Sporným bolo len to, či tieto zmluvné podmienky mali charakter neprijateľných
zmluvných podmienok alebo nie.
32. Medzi stranami sporu bola dňa 11.07.2014 uzatvorená štandardná formulárová zmluva o
spotrebiteľskom úvere v súlade s ustanoveniami v tom čase účinného zákona č. 129/2010 Z.z.
Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce
charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou
zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť
zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.
33. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu
spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym
pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života.

34. Rovnako Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 1 priamo uvádza, že spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). S akoukoľvek neprijateľnou
podmienkou upravenou v spotrebiteľskej zmluve sa spája sankcia neplatnosti, čo priamo vyplýva z ust.
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
35. Možnosť určenia niektorej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľnú a teda
neplatnú, priamo vyplýva z ust. § 53a Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, ak súd
určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa ods. 1 týka len časti
zmluvnej podmienky, obchodník je povinný splniť povinnosť uvedenú v ods. 1 v rozsahu tejto časti.
36. Občiansky zákonník tak umožňuje spotrebiteľovi aj formou žaloby na určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky domáhať sa ochrany svojich práv v súdnom konaní bez potreby preukazovania naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko tento vyplýva priamo z právneho predpisu.
37. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal výrok III. o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v bode 7
zmluvy o revolvingovom úvere, s touto námietkou žalovaného nemožno súhlasiť. Zmluvná podmienka
v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných
strán, v neprospech spotrebiteľa. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53
ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, ktoré by mala podľa
práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť iná zmluvná strana, a to v otázke oboznámenia sa so
zmluvnými dojednaniami. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13,
podľa ktorého „Ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom
zmysle, že: - jednak bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej dôkazné bremeno nesplnenia
povinností upravených v článkoch 5 a 8 smernice 2008/48 zaťažuje spotrebiteľa, a - jednak bránia
skutočnosti, aby sa súd z dôvodu štandardného ustanovenia musel domnievať, že spotrebiteľ uznal
úplné a správne vykonanie veriteľom jeho predzmluvných povinností, pričom toto ustanovenie má za
následok aj prenesenie dôkazného bremena o vykonaní uvedených povinností, ktoré môže narušiť
účinnosť práv priznaných smernicou 2008/48. “ Totožnú zmluvnú podmienku už Okresný súd Prešov
rozsudkom sp.zn. 7Csp/5/2024 z 10.6.2024, určil, že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, rovnako
tak rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 13Csp/56/2023, z 31.1.2024 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 25CoCsp/11/2024 zo dňa 11.02.2025. Zmluvné podmienky uvedené
v bode 7 odôvodnenia tohto rozsudku už v boli určené ako neprijateľné okrem vyššie uvedených, aj
rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 8Csp/13/2022 zo dňa 31.07.2023 a rozsudkom Okresného
súdu Bardejov č.k. SK - 4Csp/64/2022 zo dňa 14.06.2023, čoho si žalovaný musí byť dobre vedomý
a napriek tomu spomínané zmluvné podmienky nielen že uplatňuje voči spotrebiteľom, ale ešte sa na
ich základe aj domáha ochrany na súde. Uvedené konanie nemožno nazvať inak ako nerešpektovanie
súdov a ich činnosti.
38. Podľa bodu 7 zmluvy o revolvingovom úvere dlžník vyhlásil, že sa zoznámil so zmluvnými
dojednaniami ešte pred tým, než boli v zmluve kompletne uvedené. Takéto vyhlásenie je preto
predčasné a nemožno s ním spájať zamýšľané právne dôsledky. Vyhlásenie o oboznámení sa so
zmluvnými podmienkami a dojednaniami a súhlas s ich dodržiavaním je už samotným obsahom a
zmyslom súčasťou procesu uzatvárania zmluvy. Zmluvná podmienka je neprijateľná aj z dôvodu, že v
rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa súčasne na spotrebiteľa neprijateľne bez ďalšieho
prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s obsahom zmluvy, porozumenia jej obsahu a
okolností uzavretia zmluvy v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok na spotrebiteľa. Je
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že zmluvná podmienka spotrebiteľa ovplyvní pri uplatňovaní jeho
práv (napr. spotrebiteľ nevyužije svoje právo podľa § 49 Občianskeho zákonníka), resp. u spotrebiteľa

vyvolá dojem, že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvu prečítal a
jej obsahu a konštrukcii porozumel. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa
neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov,
keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného
podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa
taktiež neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s esenciálnymi informáciami
podstatnými pre posúdenie vhodnosti a únosnosti úveru podľa zmluvy v kontexte jeho majetkových
pomerov a finančných možností. Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou
podmienkou prenášané dôkazné bremeno.
39. Dôkazné bremeno ohľadne existencie vôle spotrebiteľa byť viazaný nielen zmluvou, ale
aj všeobecnými obchodnými podmienkami, ako aj skutočnosť, že spotrebiteľ bol s týmito
podmienkami riadne oboznámený, zaťažuje dodávateľa, pričom pre preukázané oboznámenie sa
nepostačuje len konštatovanie a vyhlásenie spotrebiteľa vo formulárovej zmluve o tom, že bol s
obchodnými podmienkami oboznámený. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť
predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a
vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nemajú slúžiť na to, aby do nich často v neprehľadnej, zložito
formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napr. rozhodcovská
doložka, dojednanie o zmluvnej pokute, vznik možného nepovoleného prečerpania a povinnosť
platiť úrok s tým spojený). Všeobecné obchodné podmienky predstavujú rozsiahly, pre priemerného
spotrebiteľa na porozumenie náročný text, vopred pripravený dodávateľom, bez možnosti spotrebiteľa
zmeniť ich obsah. Z tohto dôvodu existuje nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ si nebude v čase
uzavretia zmluvy vedomý svojich zmluvných povinností a zaviaže sa tak k splneniu povinnosti, pri
znalosti ktorej by k uzavretiu zmluvy nepristúpil. Ak banka uvedie podstatné obsahové náležitosti len v
rámci rozsiahlych, pre priemerného spotrebiteľa na porozumenie náročných všeobecných obchodných
podmienok, nemožno takémuto konaniu priznať právnu ochranu. Zmluvná podmienka, obsahom ktorej je
vyhlásenie spotrebiteľa, že sa pred uzatvorením zmluvy oboznámil so zmluvnými podmienkami a súhlasí
s nimi, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, pretože
na spotrebiteľa sa prenáša dôkazné bremeno v otázke, či sa pred uzatvorením zmluvy s predloženými
zmluvnými podmienkami skutočne oboznámil.
40. Čo sa týka námietky žalovaného o nezákonnosti vo vzťahu k výroku IV., ktorým súd určil za
neprijateľnú zmluvnú podmienku v bode 8 zmluvy, bod 8.4, s touto námietkou nemožno súhlasiť. Okresný
súd Prešov rozsudkom č.k. 9Csp/140/2024-298 zo dňa 5.12.2024 v spojení s Krajským súdom v Prešove
10CoCsp/4/2025 zo dňa 13.03.2025 určil neprijateľnosť totožnej zmluvnej podmienky a v odôvodnení
svojho rozhodnutia Krajský súd uviedol cit.: „v prípade zmluvnej podmienky uvedenej v Zmluvných
dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere v článku 8., v bode 8.4., ide o závažný zásad do súkromia
spotrebiteľa a možnosť vzniku tlaku na spotrebiteľa, aby plnil svoje záväzky, keď je zrejmé, že klient si
takéto dojednanie osobitne nevyžiadal. Naformulovanou podmienkou ide o hrubý zásah do súkromia
spotrebiteľa, ktorý sa bez osobitného dojednania akceptovať nedá, keďže zasahuje do sféry ochrany
osobnosti spotrebiteľa.“
41. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že súhlas so spracovaním osobných
údajov môže byť akceptovateľný v prípade, že súhlas dlžníka by bol daný slobodne, výslovne a
zrozumiteľne, na osobitnej listine s preukázaním aj informačnej povinnosti veriteľa v súvislosti s jeho
obsahom a účelom. Súhlas so spracovaním osobných údajov inkorporovaný do zmluvy malým písmom,
ťažko čitateľným, nemožno považovať za slobodne daný, zrozumiteľný prejav vôle ako to predpokladá
ust. § 4 ods. 3 písm. d) zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov platného a účinného v
čase podpisu zmluvy o revolvingovom úvere (rovnako tak aj v ust. § 5 písm. a) zákona č. 18/2018 Z.z.
o ochrane osobných údajov).
42. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom
úvere v článku 8., v bode 8.2., v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 sa zaväzujú pri
úhrade splátky alebo iného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ uvádzať ako variabilný symbol číslo tejto
Zmluvy o RÚ. V prípade, že tento variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený nesprávne,
čiastka sa považuje za uhradenú nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamihom, kedy dôjde k jej
identifikácii veriteľom.“ odvolací súd vidí v tom, že jej jadrom je skrytá a zjavne neprimeraná sankcia

pre spotrebiteľa. Je zjavne neprijateľné také ustanovenie zmluvy, podľa ktorého obchodník neakceptuje
plnenie spotrebiteľa iba preto, že splátka nie je opatrená správnym variabilným symbolom (ďalej aj
„VS“). Uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná aj z dôvodu, že jej účinkom je upieranie práv
spotrebiteľovi, čo je neprípustné (§ 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. účinného do 30.6.2024).
Takáto podmienka opätovne sleduje možnosť za každých okolností postihnúť dlžníka. Neuvedenie, resp.
nesprávne uvedenie VS je formálna chyba zo strany dlžníka a je neprípustné, aby bol za riadne plnenie
dlžník postihovaný.
43. Odvolací súd nijako nepopiera dôležitosť a význam uvádzania variabilného symbolu, ktorý slúži na
identifikáciu platby pre veriteľa, avšak podstata neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky spočíva v tom,
že napriek jej včasnej úhrade sa spotrebiteľ dostáva v dôsledku konania veriteľa do „omeškania“, s čím
je veriteľ následne oprávnený spotrebiteľa sankcionovať. Odvolací súd netvrdí, že v prípade viacerých
záväzkov toho istého dlžníka má veriteľ jednostranne určiť účel platby, ale v súlade s dobrými mravmi a
poctivým obchodným stykom je také konanie veriteľa, ktorý po dodatočnej identifikácii neurčenej platby
(aj v súčinnosti s dlžníkom), považuje túto platbu za uhradenú nie až dňom jej identifikácie, ale spätne
ku dňu jej prijatia.
44. Čo sa týka ďalších zmluvných podmienok, ktoré boli určené za neprijateľné, v tejto časti je potrebné
skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k týmto zmluvným podmienkam.
45. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok v
odvolaním napadnutej časti výrokov III., IV. a V ako vecne správny potvrdil.
46. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky v
bode 6 zmluvy o revolvingovom úvere o zaplatení poplatku za poskytnutie úveru 35,- eur, kde súd prvej
inštancie v tejto časti žalobu zamietol, podľa názoru odvolacieho súdu je odvolacia námietka žalobcu
opodstatnená.
47. Vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru je potrebné poukázať na ust. § 53 ods. 4 písm. t)
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa použijú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie
obchodníkom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. t)
Občianskeho zákonníka bolo prijaté zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 13.06.2014.
48. Ak dodávateľ využíva spoplatnenie konkrétnych úkonov alebo služieb, môže na spotrebiteľa
prenášať len také nákladové bremeno, ktoré bude sledovať prospech spotrebiteľa v prevažnej miere.
49. V súvislosti s poplatkom za poskytnutie úveru, zásadné stanovisko k tomuto poplatku vyslovil Súdny
dvor Európskej únie vo svojom rozsudku zo dňa 05. júna 2025 vydanom vo veci C-280/24. Podľa
tohto rozhodnutia článok 4 ods. 2 a článok 5 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej
judikatúre, podľa ktorej zmluvná podmienka týkajúca sa poplatku za poskytnutie úveru uvedená v zmluve
o úvere uzavretej so spotrebiteľom spĺňa požiadavku transparentnosti stanovenú v týchto ustanoveniach
len z toho dôvodu, že jednak z názvu tohto poplatku vyplýva, že je úhradou za úkony vykonané veriteľom,
ktoré sú potrebné na uzavretie tejto zmluvy a sú internou záležitosťou veriteľa a jednak, že výška
uvedeného poplatku je v uvedenej zmluve presne určená.
50. Článok 3 ods. 1 a Článok 4 ods. 1 Smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že
zmluvná podmienka týkajúca sa „spracovateľského poplatku“, uvedená v zmluve o úvere uzavretej
so spotrebiteľom, musí na to, aby splnila požiadavky stanovené v týchto ustanoveniach, zodpovedať
skutočným službám alebo nákladom, ktoré spadajú primerane do rozsahu plnení, ktoré veriteľ poskytuje
pri uzatváraní tejto zmluvy a ktoré sú na uzavretie tejto zmluvy potrebné, pričom je vylúčené, aby sa
jednotlivé poplatky alebo služby, za ktoré sa tieto poplatky platia, akokoľvek prekrývali; takúto zmluvnú
podmienku nemožno považovať za nekalú len z toho dôvodu, že na spotrebiteľa prenáša náklady
na ekonomickú činnosť finančnej inštitúcie, pokiaľ neukladá spotrebiteľovi povinnosť platiť poplatky
neprimerané nákladom súvisiacim s dotknutými službami alebo výške úveru.

51. Vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru vo výške 35,- eur, tento predstavuje skrytú sankciu
vo vzťahu k žalobcovi, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalovaný bližšie nešpecifikoval, aké
skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, keď zaň má zaplatiť poplatok 35,- eur, nakoľko za poskytnutie
úveru spotrebiteľ zaplatí odmenu v podobe úrokov. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá
okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi
a v jeho záujme. Dá sa len predpokladať, že poplatok za poskytnutie úveru je zrejme poplatkom za
akúsi administratívnu agendu s tým spojenú. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia,
odvolací súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie
plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Odvolací súd sa
plne stotožnil a osvojuje si argumentáciu Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 3. mája 2011 (17
U 192/10), v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského
úveru sú neprijateľné „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu
dojednaniu o cene“. Vyšší krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa
vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi
neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme
dodávateľa.
52. Ak dodávateľ využíva spoplatnenie konkrétnych úkonov alebo služieb, môže na spotrebiteľa
prenášať len také nákladové bremeno, ktoré bude sledovať prospech spotrebiteľa v prevažnej miere. Ak
poskytovateľ úveru má riadne s odbornou starostlivosťou poskytovať úvery, teda podnikať podľa svojho
licencovaného predmetu podnikania, nemôže poskytnúť úver bez toho, aby so spotrebiteľom uzatvoril
zmluvu, ktorá v prípade spotrebiteľského úveru musela mať pod sankciou neplatnosti písomnú formu,
čo je zrejmé z ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Ide
teda o činnosť, ktorá je pre poskytovateľa úveru nevyhnutná na to, aby mohol spotrebiteľom poskytovať
úvery a spotrebitelia sú za poskytnuté úvery povinní zaplatiť odmenu. Samotné spoplatnenie úkonu
uzatvorenia zmluvy v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, a preto predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Pokiaľ ide o dojednanie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 35,- eur, k
tomuto odvolací súd uvádza, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v
neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej
podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie
záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného
ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Dojednanie poplatku za poskytnutie úveru je neprijateľné
s poukazom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľovi zaň nie je poskytnuté
zo strany veriteľa žiadne protiplnenie. V danom prípade odplatu za poskytnutie úveru predstavuje
dojednaný úrok ako cena úveru, a preto nemôže obstáť poplatok ani ako ďalšie plnenie toho istého
charakteru a účelu, len pod iným názvom. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou v
záujme spotrebiteľa nie sú a dojednanie takýchto poplatkov možno hodnotiť ako poškodzujúce vo vzťahu
k spotrebiteľovi. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb
dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytne skutočné protiplnenie a naopak, tieto sú vykonávané vo
vlastnom záujme dodávateľa.
53. Poplatky na rozdiel od úroku vyjadrujúceho cenu (odplatu) za úver, sú cenou za tzv. vedľajšie plnenie.
Ak má poplatok obstáť z hľadiska súdnej kontroly podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí
ísť o plnenie, ktoré je pre spotrebiteľa skutočné, ktoré má pre neho význam a teda má pre spotrebiteľa
akúsi pridanú hodnotu.
54. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu aj vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvnej
podmienky o zmluvnej pokute. Čo sa týka zmluvnej podmienky v bode 8.1., 8.2., 8.5 zmluvy o
revolvingovom úvere, v danom prípade nie je možné považovať za individuálne vyjednanú, pretože
ako úverová zmluva, tak aj zmluvné podmienky sú typickými štandardnými formulárovými listinami,
ktoré podliehajú súdnej kontrole. Dohodnutá zmluvná pokuta je preto podľa súčasnej súdnej praxe
považovaná za neprijateľnú, lebo bola vopred zo strany žalovaného naformulovaná bez možnosti
ovplyvnenia zo strany spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu zmluvná podmienka v čl. 8., v bode.
8.1., 8.2. a 8.5 v zmluvných dojednaniach spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľná.

55. Rovnako tak k totožnej zmluvnej podmienke vo vzťahu k žalovanému konštatoval Krajský súd
v Prešove v rozsudku zo dňa 20.10.2020, sp. zn. 12Co/33/2020, ktorý uviedol, cit.: „Vo vzťahu k
napadnutému výroku III. odvolací súd uvádza, že ani v tomto prípade neobstoja odvolacie námietky
žalovaného o primeranosti zmluvnej pokuty, ktorá bola dojednaná vo výške 0,065% denne z dlžnej sumy
(t.j. 23,725% ročne), pretože aj v tomto prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa.
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti záveru súdu prvej inštancie dodáva, že uvedená zmluvná
podmienka je naviac pomerne sofistikovane ukrytá do rozsiahlych a drobným písmom písaných
zmluvných dojednaní, pričom Občiansky zákonník vyžaduje pre platné dojednanie o zmluvnej pokute (§
544 ods. 2 Občianskeho zákonníka) písomnosť, teda osobitnú pozornosť zmluvných strán. Zo zaradenia
uvedeného ustanovenia o zmluvnej pokute do Zmluvných dojednaní vyplýva, že žalobkyňa ako
spotrebiteľka nemohla mať vedomosť a nemohla ani predpokladať, že súčasťou Zmluvných dojednaní
k zmluve budú aj ustanovenia o zmluvnej pokute, pretože zmluvné dojednania či všeobecné zmluvné
podmienky vo všeobecnosti slúžia na úpravu dojednaní najmä technického charakteru. Z uvedeného
dôvodu by preto tieto podmienky nemali slúžiť na to, aby boli do nich v často zložito a neprehľadnej
formulovanej podobe zakomponované a ukryté dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o
ktorých dodávateľ predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa. V prípade, ak aj tak dodávateľ koná,
možno konštatovať, že sa v právnom vzťahu nespráva poctivo, a preto potom takémuto dojednaniu
nemožno priznať právnu ochranu. Odvolací súd poukazuje na to, že súdna prax dospela k tomu, že
v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže byť zmluvná pokuta dojednaná len v tej časti zmluvy, na ktorú
spotrebiteľ pripojuje svoj podpis. Naviac podľa názoru odvolacieho súdu výška zmluvnej pokuty 23,725%
ročne je neprimerane vysoká po zohľadnení úrokov z omeškania a ostatných nákladov, ktoré bola tiež
žalobkyňa ako spotrebiteľ povinná platiť. Z uvedených dôvodov preto nemožno prisvedčiť odvolacej
argumentácii žalovaného ohľadom primeranosti zmluvnej pokuty vo vzťahu k tomu, že táto nepresiahla
výšku trojnásobku úrokovej sadzby úroku z omeškania“. Zmluvná podmienka bola vyhlásená za
neprijateľnú zmluvnú podmienku rozhodnutiami súdov: rozsudok Okresného súdu Bardejov sp.zn. 8Csp/
13/2022 zo dňa 31.07.2023, rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3Csp/76/2019
zo dňa 30.09.2020, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/19/2024, zo 16.09.2024, ktorý
bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 27CoCsp/9/2024, z 30.01.2025, rozsudok
Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoCsp/68/2020, zo 16.02.2021, rozsudok Okresného súdu Prešov,
sp. zn. 9Csp/140/2024, zo dňa 5.12.2024, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov,
sp. zn. 10CoCsp/4/2025, z 13.3.2025, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 7Csp/5/2024 zo dňa
10.06.2024, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 20Csp/3/2024 zo dňa 13.05.2024.
56. Z uvedených dôvodov preto možno prisvedčiť odvolacej argumentácii žalobcu o neprijateľnosti
zmluvných podmienok uvedených v bode 6 a v bode 8., 8.1, 8.2., 8.5 Zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.7.2014.
57. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa § 388 CSP rozsudok vo výroku VII
zmenil tak, že žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok v bode 6 zmluvy o revolvingovom
úvere a v bode 8, bod 8.1, 8.2, 8.5 vyhovel v celom rozsahu.
58. Zároveň v súlade s ust. § 396 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP priznal v konaní o
určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok úspešnému žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
59. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).