{"guid": "a84980fa-5daa-44f5-a2ae-b7cf93263059:5dc9f5cf-130d-4b7f-8da8-c66e52fd03bf", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8124205276.1", "spisova_znacka": "3CoCsp/38/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoCsp/38/2024 z 4. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 4. marca 2025, sp. zn. 3CoCsp/38/2024, ECLI:SK:KSPO:2025:8124205276.1", "identifikacne_cislo": "8124205276", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Eva Šofranková", "sudca_id": 56, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-sofrankova-56", "datum_vydania": "2025-03-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5dc9f5cf-130d-4b7f-8da8-c66e52fd03bf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8124205276.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8124205276.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2025:8124205276.1/text", "citacie_n": 4, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n3CoCsp/38/2024\n8124205276\n04. 03. 2025\nJUDr. Eva Šofranková\nECLI:SK:KSPO:2025:8124205276.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu\nJUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobkyne: I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.\nX, XXX XX O. právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66,\n089 01 Svidník, IČO: 31 954 448 proti žalovanej: Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB,\na.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 právne zastúpená: Remedium\nLegal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 53 255 739, o primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 1.800 eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa\n23. septembra 2024 č. k. 9Csp/81/2024-57, takto jednohlasne\nrozhodol:\nI. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I a v súvisiacom výroku III. o trovách konania.\nII. Priznáva žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s\ntým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným\nuznesením.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:\n„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 800 € a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto\nrozsudku.\nII. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.\nIII. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa\nprávoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.“\n2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov\npod sp. zn. 8Csp/109/2023 voči žalovanej domáhala určenia neprijateľnosti deviatich zmluvných\npodmienok. Súd prvej inštancie žalobe žalobkyne rozsudkom zo dňa 20. februára 2024, č. k.\n8Csp/109/2023-76 s dátumom právoplatnosti 11.04.2024 vyhovel a určil neprijateľnosť deviatich\nzmluvných podmienok. Žalobkyňa teda v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.\n8Csp/109/2023 úspešne uplatnila porušenie jej práva garantovaného zákonom o ochrane spotrebiteľa,\nako aj Občianskym zákonníkom, a preto v predmetnom konaní ako spotrebiteľka si uplatnila primerané\nfinančné zadosťučinenie za porušenie jej spotrebiteľských práv, ktoré bola nútená brániť v základnom\nkonaní. Súd konštatoval, že pri výklade § 3 ods. 5 z. č. 250/2007 Z. z. treba akcentovať, že\nsúčasné znenie § 3 ods. 5 z. č. 250/2007 Z. z. zakladá nárok na finančné zadosťučinenie už pri\núspešnom uplatnení porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými\npredpismi bez toho, že by sa vyžadovala čo len potenciálna ujma. Ani analogicky nemožno aplikovať\n§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže z. č. 250/2007 Z. z. žiadnu postupnosť satisfakčných\nprostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné zadosťučinenie za porušenie\n\nspotrebiteľského práva je potrebná určitá intenzita. Týmto je daná aj odpoveď na obvyklú argumentáciu\ndodávateľov, ktorej podstata spočíva v tvrdení, že právo na primerané finančné zadosťučinenie je\ndané až vtedy, keď porušenie práva nie je možné napraviť inak. Podľa názoru súdu dotknuté zákonné\nustanovenie žiadnu takúto podmienku neustanovuje, naopak dovršuje sa ním ochrana spotrebiteľa v\ndodávateľom spôsobenom závadnom spotrebiteľskom vzťahu. Primerané zadosťučinenie podľa § 3\nods. 5 z. č. 250/2007 Z. z. nemá napriek svojmu názvu nič spoločné s obdobným inštitútom náhrady\nnemajetkovej ujmy v peniazoch, preto nie je potrebné skúmať či a ako bolo zasiahnuté do osobnostnej\nsféry spotrebiteľa.\n3. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľ si voči žalovanej\nako dodávateľovi v konaní 8Csp/109/2023 úspešne uplatnila porušenie svojich spotrebiteľských práv,\nčím bola splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy.\n4. Zo stanoviska rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/127/2017 vyplýva,\nže jediným predpokladom, ktorý vyžaduje ust. § 3 ods. 5 z. č. 250/2007 Z. z. pre uplatnenie nároku\nna zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia je, že spotrebiteľ si na súde úspešne uplatnil\nporušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými právnymi predpismi. Žiadnu\ninú podmienku teda ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy, a aby\nspotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, sa nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku\nuľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného\nobohatenia) je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické\npreukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany.\nPreukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného\nzadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia\nzohľadniť. Jediným kritériom je jeho primeranosť. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na\nvšetky okolnosti každého jednotlivého prípadu stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.\n5. Pri neexistencii kritéria pre určovanie výšky finančného zadosťučinenia, súd mal za to, že finančné\nzadosťučinenie musí byť priznané ako primerané. V prejednávanej veci patrí finančné zadosťučinenie\nza porušenie ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 53 ods. 1, t. j. že spotrebiteľské zmluvy nesmú\nobsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných\nstrán v neprospech spotrebiteľa; to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného\npredmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne,\nzrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané), ako aj z. č. 250/2007 Z. z.\no ochrane spotrebiteľa (§ 4 ods. 2, t. j. predávajúci nesmie po a) ukladať spotrebiteľovi povinnosť bez\nprávneho dôvodu, b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3, c) používať nekalé obchodné praktiky a\nneprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách).\n6. Pri určovaní výšky finančného zadosťučinenia súdna prax do úvahy pri určení jeho výšky berie\naj nasledujúce skutočnosti, ktoré sú v súčasnosti uvedené priamo v § 3 ods. 1 písm. e) zákona\no ochrane spotrebiteľa č. 108/2024 Z. z., podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na primerané\nfinančné zadosťučinenie od osoby, ktorá porušila práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany\nspotrebiteľa, ak spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti v oblasti ochrany\nspotrebiteľa; pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliada najmä na povahu,\nzávažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti\nv oblasti ochrany spotrebiteľa.\n7. Žalobkyňa netvrdí, že jej z neprijateľných zmluvných podmienok vznikla ujma alebo že žalovaná\nna jej úkor získala finančnú výhodu. Žalobkyňa má uľahčenú úlohu, keďže zmluvné podmienky,\nktorých neprijateľnosti sa v základnom konaní domáhala, boli už v obdobných typových zmluvách za\nneprijateľné opakovane judikované. Súd tak primerané finančné zadosťučinenie chápe ako dovŕšenie\nnápravy vadného stavu, ktorého základom však bol úspech spotrebiteľa v základnom konaní, ktorého\nsa zúčastnil ako žalobca alebo žalovaný. Potom primerané finančné zadosťučinenie po úspechu v\ntzv. základnom konaní mu má naviac nahradiť „určitý diskomfort“ spôsobený súdnym konaním (či už\nvyhľadanie občianskeho združenia na ochranu spotrebiteľa alebo advokáta, alebo účasť na súde a pod.,\nkeďže tento čas mohol využiť inak). Súd má zároveň za to, že v tomto type konaní je možná aj určitá\npaušalizácia náhrad, aby sa nepriznávali len symbolické sumy bez hospodárneho významu (ale ako\nvýsledok zaťažovania súdneho systému žalobcami o bagateľné sumy) alebo sumy premrštené, vedúce\n\nk obohacovaniu spotrebiteľov. Za neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v bodoch I. až VI. a IX.\nrozsudku v základnom konaní, súd priznal ako primerané finančné zadosťučinenie 7 x 100 eur. Tieto\nzmluvné podmienky týkajúce sa prenosu dôkazného bremena na spotrebiteľa (I.) súhlasu so sankciami\na najmä s účtovaním neurčitej kompenzácie ušlých výnosov (II.), nevyžiadanej dohody o zrážkach\nzo mzdy (III.), neprimeranej lehoty uchovávania osobných údajov (IV.), neuhradenia splátky z dôvodu\nchýbajúceho identifikátora (V.), započítania jednostranne výhodného pre dodávateľa (VI.) a odňatia\nvšeobecnému súdu rozhodcovskou doložkou (IX.), považuje súd za „priemerné“ závažné, vyžadujúceho\nodškodnenie sumou 100 eur za každú vyhlásenú vyššie uvedenú neprijateľnú zmluvnú podmienku.\nZa zmluvné podmienky uvedené v bodoch VII. a VIII. rozsudku v základnom konaní, priznal súd ako\nprimerané finančné zadosťučinenie sumu 2 x 50 eur, považujúc podmienku o zaznamenávaní hovorov s\ncall centrom za prospešnú z hľadiska dôkazného aj pre spotrebiteľa a podmienku o zmluvnej pokute vo\nvýške 10 % z dlžnej splátky za takú, z ktorej spotrebiteľovi nehrozila neprimeraná ujma. Tieto podmienky\ntak súd považoval za menej závažné, a preto sumu základnej náhrady znížil.\n8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že konanie žalobkyne, ktorá uspela v základnom konaní, spočívajúce\nv podaní predmetnej žaloby, nepovažoval súd za zneužitie práva, naopak ak žalovaný vediac o\nvýsledku základného konania nekontaktoval žalobkyňu za účelom odškodnenia, potom podanie žaloby\no primerané finančné zadosťučinenie je logickým krokom pre zavŕšenie ochrany pri porušení práva,\nktoré žalovaný spôsobil. V rámci právnej argumentácie súd prvej inštancie poukázal aj na rozsudok SD\nEÚ vo veci C-35/22 a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n800 eur.\n9. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 251, § 255 ods. 1 a § 257 CSP. V konaní išlo\no nárok, ktorého výška závisela od úvahy súdu a vtedy je žalobca úspešný, ak je úspešný v základe\nnároku. Žalobcovi tak patrí náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktorej výška sa bude odvíjať od\npriznanej sumy.\n10. Proti tomuto rozsudku, proti výrokom I. a III. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie\nžalovaná dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nUviedla, že napadnutý rozsudok okrem citovaných právnych predpisov neobsahuje odôvodnenie, prečo\nsúd priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 eur, resp. 50 eur za každú určenú\nzmluvnú podmienku a ani prečo takto priznané zadosťučinenie považuje za primerané. Rovnako sa\nsúd nijako nevysporiadal s námietkami žalovanej ohľadom výšky požadovaného zadosťučinenia a\nohľadom namietanej skutočnosti, že v priebehu úveru došlo zo strany žalobkyne k čerpaniu úveru\nvo výške 762,09 eur a žalobkyňa ako dlžníčka uhradila len sumu vo výške 37,71 eur. Základom pre\nstanovenie výšky finančného zadosťučinenia je primeranosť a súd ho určuje na základe vlastnej úvahy.\nJe potrebné si preto uvedomiť, že uplatňovanie sankcií proti zakázanému správaniu dodávateľov na\nvoľnom trhu je prioritne zverené odvetviam verejného práva, predovšetkým orgánom kontroly, dozoru\na dohľadu nad voľným trhom, resp. nad finančným trhom, napr. Slovenskej obchodnej inšpekcii,\nNárodnej banke Slovenska, Ministerstvu financií Slovenskej republiky, ktoré disponujú širokým rozsahu\noprávnení ukladať za nezákonné konanie sankcie (pozri napr. z. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).\nS ohľadom na uplynutie dvanásť rokov od dojednania zmluvných podmienok a tiež skutočnosť, že\nžalobca nepreukázal, že by mu bola spôsobená akákoľvek ujma, nepovažuje odvolateľ priznané\nprimerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 eur, resp. 50 eur za každú určenú neprijateľnú\npodmienku za primerané. Zároveň zastáva názor, že neprijateľné zmluvné podmienky nemali žiadny\ndosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa. Súdom tvrdená preventívna funkcia primeraného\nfinančného zadosťučinenia nebola v tomto prípade naplnená, nakoľko žiadosť a zmluva o poskytnutí\núčelovej pôžičky zo dňa 21.03.2012, ktorá bola súdom posudzovaná v konaní 8Csp/109/2023 o\nurčení neprijateľnosti zmluvných podmienok, bola uzavretá a vypovedaná v roku 2012, teda pred\ndvanástimi rokmi. Akékoľvek údajné preventívne pôsobenie je preto obsolentné. V základnom konaní\nbola posudzovaná zmluva z roku 2012, teda prípadná preventívna funkcia primeraného finančného\nzadosťučinenia v takomto prípade nie je naplnená, nakoľko zmluvné podmienky, ktoré boli súdom\nurčené ako neprijateľné, boli dojednané pred viac ako dvanástimi rokmi, pričom samotná zmluva\nbola taktiež ukončená pred viac ako dvanástimi rokmi. Akékoľvek údajné preventívne pôsobenie je\npreto nepodstatné, nakoľko namietané zmluvné podmienky sa už v zmluvných vzťahoch v súčasnosti\nneuplatňujú. Podaná žaloba preto nebola podľa názoru žalovanej sprevádzaná domáhaním sa\nochrany žiadneho konkrétneho subjektívneho práva žalobkyne, ale ide výlučne o hypotetický, umelo\n\nvykonštruovaný spor, ktorý neslúži žiadnej obhájiteľnej potrebe. Žalovaná zastáva názor, že podanú\nžalobou a aj výšku priznaného primeraného zadosťučinenia treba posúdiť aj s ohľadom na ust. § 3\nods. 1 Občianskeho zákonníka a inštitút dobrých mravov. Na záver zdôraznila, že trestanie veriteľa\nza zmluvné podmienky dojednané pred viac ako dvanástimi rokmi v zmluve, ktorá bola ukončená\npred dvanástimi rokmi, je neprimeraný dôsledok práva a nemožno mu poskytnúť súdnu ochranu v\npodobe priznania finančného zadosťučinenia pre spotrebiteľa. V základnom konaní bolo preukázané,\nže žalobkyňa neuhradila ani len poskytnutú istinu, preto odvolateľ zastáva názor, že priznaním\nfinančného zadosťučinenia žalobkyni došlo k vybočeniu z medzí ochrany spotrebiteľa a akékoľvek\npriznanie finančného zadosťučinenia považuje za viac než neprimerané. Takémuto konaniu podľa\nnázoru žalovanej nemožno poskytnúť súdnu ochranu. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nzmenil, žalobu zamietol a priznal žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania alebo aby\nrozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n11. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa atribúty jasnosti,\nstručnosti, zrozumiteľnosti odôvodnenia čo do zdôvodnenia vzniku a existencie základu nároku na\nprimerané finančné zadosťučinenie a jeho výšky, a preto ho považuje za dostatočne odôvodnený.\nSamotná skutočnosť, že právne závery učinené v rozhodnutí súdu nekorešpondujú predstavám\nžalovanej nemôže založiť arbitrárnosť a objektívnu nepresvedčivosť rozsudku. Nesúhlasí s tvrdeniami\nžalovanej uvedenými v odvolaní, naopak jej jednotlivé argumenty iba preukazujú opodstatnenosť\nžaloby. Výsledok a závery vyplývajúce zo základného konania evidentne preukazujú, že v súdnom\n(základnom) konaní bola žalobkyňa preukázateľne úspešná. Priznaná suma primeraného finančného\nzadosťučinenia 800 eur predstavuje iba 0,000003 z výšky zisku žalovanej za rok 2023 (údaj z\nportálu Finstat.sk). Symbolická suma priznaného primeraného finančného zadosťučinenia dodávateľa\nneodradí od neustáleho porušovania spotrebiteľských práv a noriem. Žalovaná sa porušenia nedopustila\niba voči žalobkyni, ale vzhľadom na modus operandi pri postupoch v kontraktačnom procese voči\ntisíckam spotrebiteľov. Preto priznaná suma 800 eur v minimálnej miere nepochybne napĺňa jednotlivé\nfunkcie inštitútu a nepredstavuje neprimerané obohatenie spotrebiteľa, ani neprimerané ukrátenie\nalebo sankcionovanie dodávateľa. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozsudky Krajského\nsúdu v Prešove sp. zn. 18CoCsp/2/2024, sp. zn. 12CoCsp/5/2024, sp. zn. 18CoCsp/11/2022, sp. zn.\n3CoCsp/46/2022, sp. zn. 8CoCsp/19/2021, sp. zn. 5CoCsp/7/2023 a sp. zn. 1CoCsp/22/2023, ako aj\nna rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/237/2021 zo dňa 30.03.2023, ktorým bolo zamietnuté\ndovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18CoCsp/20/2022 zo dňa 23.09.2020, pričom\nv tomto konaní bola priznaná suma primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 3.000 eur. Navrhla\nnapadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.\n12. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej časti spolu s konaním, ktorého vydaniu predchádzalo\nv zmysle predpokladov § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len\nCSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej\ndôvodné nie je.\n13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v\nktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie\nodvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal\nsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a\npovinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.\n14. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie\nje procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a\nich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na\nzáklade ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na\nktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie\nskutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci\nsporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený\nskutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia\ndôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane\nrozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne\nnemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a\n\nobsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné\núkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným\nprocesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje\nsvoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal\nodvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.\n15. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením\nje činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu\nnormu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva\nna zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce\naplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).\n16. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zákona\nč. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.\n17. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona slovenskej\nnárodnej rady č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a\npovinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi\nna súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby\nsa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto\nkonanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov\njednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa\nuplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý\nna súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými\npredpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo\npovinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.\n18. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné\nzadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a\nosobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby\nspotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností\ndôjde.\n19. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.\n250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože\ntoto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom\nč. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť\nujmu spotrebiteľovi. Od 10.06.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom\nspotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom č.\n250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.\n20. V tejto súvislosti zásadným je rozhodnutie NS SR, sp. zn. 3Cdo/31/2020 z 25.05.2022, ktoré bolo\nuverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 3/2023: „Podmienka úspešného uplatnenia\npráva spotrebiteľa namietať v konaní pred súdom porušenie práva alebo povinnosti (§ 3 ods. 5 veta\ntretia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.\n372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších zmien a doplnení a osobitnými predpismi), je splnená\naj vtedy, keď súd v inom konaní konštatoval toto porušenie pri rozhodovaní o predbežnej otázke“.\n21. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu primeraného finančného zadosťučinenia v celkovej sume\n1.800 eur, nakoľko ako spotrebiteľka úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde v základnom\nkonaní vo vzťahu k deviatim judikovaným neprijateľným zmluvným podmienkam. Žiadala za každú\nneprijateľnú zmluvnú podmienku priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške po 200 eur.\n22. Nemožno mať pochybnosti o tom, že v súdenej veci bolo preukázané splnenie všetkých\nzákonných podmienok v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Tvrdenie o úspechu v\nzákladnom konaní bolo preukázané rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 20. februára 2024 č.\n\nk. 8Csp/109/2023-76, právoplatným 11.04.2024, v ktorom bola žalobkyňa voči žalovanému úspešná o\nurčenie k deviatim v základnom konaní judikovaným neprijateľným zmluvným podmienkam.\n23. Podľa rozhodnutia NS SR, sp. zn. 7Cdo/92/2021 z 30.06.2022: „Pre priznanie práva na\nzadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti v zmysle\n§ 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, je rozhodujúcim kritériom\nprimeranosť požadovaného zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom na\nokolnosti každého jednotlivého prípadu“.\n24. Výška primeraného finančného zadosťučinenia podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa spočíva teda\nna voľnej úvahe súdu, ktorá nemôže byť svojvoľná. Pri stanovení výšky treba vychádzať zo závažnosti\nporušenia práv, povinností, z okolností tak na strane žalobcu ako aj žalovaného, okolností, za ktorých\ndošlo k porušeniu práv, povinností. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na\nfinančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale v danom prípade\nmusí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Základom pre určenie\nsumy peňažného zadosťučinenia je primeranosť a súd túto sumu určí na základe vlastnej úvahy. Je\nteda posudzovaná podľa subjektívnej povahy a zohľadňuje všetky skutočnosti, ktoré viedli spotrebiteľa\nk podaniu žaloby o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.\n25. Kritériom kvantifikácie nároku by mali byť podľa odvolacieho súdu najmä okolnosti, za ktorých k\nporušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia\npráv spotrebiteľa. Konkrétna výška priznaného finančného zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové\nokolnosti danej veci a spĺňať požiadavku primeranosti.\n26. Za stavu, keď rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 20. februára 2024 č. k. 8Csp/109/2023-76\ndošlo k vyhoveniu žaloby žalobkyne v dôsledku prijatých záverov, že zmluvné podmienky uvedené v\nbodoch I. až IX. rozsudku v základnom konaní sú neprijateľné, sa odvolací súd stotožnil so súdom prvej\ninštancie, že v tejto veci základ nároku je daný. Bol preto naplnený predpoklad úspešného uplatnenia\nporušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobkyni požadovať od žalovanej právo na primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n27. Z hľadiska výšky priznaného primeraného finančného zadosťučinenia musí odôvodnenie priznanej\nvýšky byť presvedčivé. Výška primeraného finančného zadosťučinenia podľa zákona o ochrane\nspotrebiteľa spočíva vo voľnej úvahe súdu, ktorá nemôže byť ale svojvoľná. Pri stanovení výšky\ntreba vychádzať zo závažnosti porušených práv a povinností z okolností tak na strane žalobcu,\nako aj žalovaného, okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práv a povinností. Inštitút primeraného\nfinančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu\njeho majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho\nprostriedku ochrany. Základom pre určenie sumy peňažného zadosťučinenia je primeranosť a súd túto\nsumu určí na základe vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná podľa subjektívnej povahy a zohľadňuje\nvšetky skutočnosti, čo viedli spotrebiteľa k podaniu žaloby o priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia.\n28. Kritériom kvantifikácie nároku by mali byť podľa odvolacieho súdu najmä okolnosti, za ktorých k\nporušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia\npráv spotrebiteľa. Konkrétna výška priznaného finančného zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové\nokolnosti danej veci a spĺňať požiadavku primeranosti.\n29. Základom pre určenie sumy peňažného zadosťučinenia je primeranosť a súd túto sumu\nurčí na základe vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná podľa subjektívnej povahy a zohľadňuje\nvšetky skutočnosti, ktoré viedli spotrebiteľa k podaniu žaloby o priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia. Tak to bolo aj v prejednávanej veci, keď súd prvej inštancie správne považoval za\nadekvátnu a primeranú výšku finančného zadosťučinenia vo výške 800 eur za neprijateľné zmluvné\npodmienky uvedené v základnom konaní v bodoch I. až VI. a IX. rozsudku, keď priznal primerané\nfinančné zadosťučinenie v sume 7 x 100 eur. Tieto zmluvné podmienky týkajúce sa prenosu dôkazného\nbremena na spotrebiteľa (I.) súhlasu so sankciami a najmä s účtovaním neurčitej kompenzácie ušlých\nvýnosov (II.), nevyžiadanej dohody o zrážkach zo mzdy (III.), neprimeranej lehoty uchovávania osobných\n\núdajov (IV.), neuhradenia splátky z dôvodov chýbajúceho identifikátora (V.), započítania jednostranne\nvýhodného pre dodávateľa (VI.) a že nárok zo zmluvy bude rozhodovaný rozhodcovským súdom (IX.),\npovažoval za závažné, vyžadujúce primerané finančné odškodnenie sumou 7 x 100 eur za každú\nurčenú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Za zmluvné podmienky uvedené v bodoch VII. a VIII. rozsudku\nv základnom konaní, správne súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 2 x 50 eur, považujúc\npodmienku o zaznamenávaní hovorov s call centrom po dobu 10 rokov od uskutočnenia telefonického\nhovoru a podmienku o zmluvnej pokute vo výške 10 % z dlžnej sumy za neprijateľné. Tieto podmienky\nsprávne súd prvej inštancie považoval za menej závažné, a preto oproti vyššie uvedeným zmluvným\npodmienkam (uvedených v bodoch I. až VI. a bode IX.) sumu základnej náhrady znížil zo 100 eur na 50\neur za určenie zmluvných podmienok uvedených v bodoch VII. a VIII. rozsudku v základnom konaní.\n30. Je zrejmé, že žalobkyňa s prihliadnutím na postoj žalovanej v predmetnej veci, v ktorom žalovaná\nspochybňovala dôvodnosť podanej žaloby, bola dlhodobo nedôvodne vystavená stavu právnej neistoty\na ešte stále je až do právoplatného skončenia uvedeného konania.\n31. V dôsledku konania žalovanej bola žalobkyňa nielenže vystavená bezprostredne hroziacej\nmajetkovej ujme, nad rámec uvedeného bola nútená chrániť svoje práva súdnou cestou. Súdne konania\nsú stresujúcim zážitkom vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej\nujmy v podobe náhrady trov konania protistrane v prípade neúspechu v konaní. Spotrebiteľ, teda\nžalobkyňa, nie je povinný preukázať ujmu, ktorá jej vznikla, pretože zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane\nspotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinností\ndôjde. Žalobkyňa sa v tomto prípade úspešne domohla svojho práva, a teda boli splnené všetky\nzákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia. Cieľom existencie inštitútu finančného\nzadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívny odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od\nrecidívy a na upustenie od porušovania spotrebiteľských práv.\n32. Preto odvolací súd konštatuje, že za daného stavu vzhľadom na porušenie spotrebiteľských práv\nžalobkyne zo strany žalovanej, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domohla na všeobecnom\nsúde v základnom konaní sa priznanie finančného zadosťučinenia javí ako dôvodné. Pri určení výšky\npriznaného zadosťučinenia odvolací súd je toho názoru, že primeraná povahe a v rozsahu porušenia\npráv žalobkyne (určenie deviatich neprijateľných zmluvných podmienok) je suma 800 eur (tak ako\nto ustálil súd prvej inštancie) dostatočná a vo vzťahu k žalobkyni ako spotrebiteľke neprestavuje\nnepodstatné a neprimerané obohacovanie sa.\n33. Súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol aj o trovách konania, keď výrok o trovách konania\naj správne odôvodnil v bodoch 7, 7.1 odôvodnenia rozsudku. Na uvedené odôvodnenie odvolací súd\nodkazuje.\n34. Preto odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny v napadnutých výrokoch\nI. a III. potvrdil.\n35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP. Úspešnej žalobkyni odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti\nneúspešnej žalovanej v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným\nuznesením (§ 262 ods. 2 CSP).\n36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\n\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Csp/81/2024", "guid": "0f77a063-5d4c-4026-9489-7c08a0f58a99:6b6a6882-91a7-4988-9162-c00ec02e2e33", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "e7a412dd-b194-4c0e-a52c-0732fa7e2ba7:812b6524-a8da-4f80-8f1b-663936093aa5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:3818204886.1", "spisova_znacka": "7Cdo/92/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/92/2021 z 30. 6. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:3818204886.1"}, {"guid": "68480825-3723-4e2f-ba54-631d950fe64e:04e34441-aa77-4935-85e6-e33604968acc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8717210821.1", "spisova_znacka": "3Cdo/31/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/31/2020 z 25. 5. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-05-25", "citacie_n": 130, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8717210821.1"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "89d6b5d6-cc35-4438-8734-3c40c05b344d:99767a48-9905-4814-b571-f92a77233151", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8123204933.1", "spisova_znacka": "18CoCsp/2/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18CoCsp/2/2024 z 27. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8123204933.1"}, {"guid": "e15c6783-84e6-4bfa-ad75-5e37f1622435:39b1da1c-2424-49b2-ae38-80ce6fd10992", "ecli": null, "spisova_znacka": "12CoCsp/5/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12CoCsp/5/2024 z 16. 4. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-04-16", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e15c6783-84e6-4bfa-ad75-5e37f1622435:39b1da1c-2424-49b2-ae38-80ce6fd10992"}, {"guid": "5f933d69-5bd6-43c3-8528-349755050929:66608b73-708f-451e-887a-74b87dc4a410", "ecli": null, "spisova_znacka": "1CoCsp/22/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoCsp/22/2023 z 10. 10. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-10-10", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5f933d69-5bd6-43c3-8528-349755050929:66608b73-708f-451e-887a-74b87dc4a410"}, {"guid": "08f8ca3e-456a-4bde-8a53-911a6428aa8d:a01279ca-d811-4001-a713-b934eca9d52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "3CoCsp/46/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoCsp/46/2022 z 1. 2. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-02-01", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/08f8ca3e-456a-4bde-8a53-911a6428aa8d:a01279ca-d811-4001-a713-b934eca9d52b"}, {"guid": "3a2d6a08-99c8-4d81-ba8a-d2feba678818:35a60483-ebd3-4dac-b7b6-c3da3fb3bca2", "ecli": null, "spisova_znacka": "18CoCsp/11/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18CoCsp/11/2022 z 31. 1. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-01-31", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3a2d6a08-99c8-4d81-ba8a-d2feba678818:35a60483-ebd3-4dac-b7b6-c3da3fb3bca2"}, {"guid": "44ba2704-876a-4c2a-8444-4efcff7a8b5f:85d4715d-7c8e-4cdb-b733-656335afdaab", "ecli": null, "spisova_znacka": "18CoCsp/20/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18CoCsp/20/2022 z 28. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/44ba2704-876a-4c2a-8444-4efcff7a8b5f:85d4715d-7c8e-4cdb-b733-656335afdaab"}, {"guid": "5c6ed0db-1416-49ef-8317-45e6fe8190bc:a3b855d0-95eb-418d-b8d3-741aeb96a53e", "ecli": "ECLI:SK:OSSN:2024:6124213815.5", "spisova_znacka": "9Csp/81/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9Csp/81/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSN:2024:6124213815.5"}, {"guid": "8b2c95c6-af9b-4d0b-b1ae-3f1067e1ef80:f1bcb092-bb38-4f80-bac1-e2043dc64c52", "ecli": "ECLI:SK:OSSN:2023:6123267443.3", "spisova_znacka": "8Csp/109/2023", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 8Csp/109/2023 z 14. 7. 2023", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2023-07-14", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSN:2023:6123267443.3"}], "citovane_v": [{"guid": "89c76f90-6dc3-4e8a-b9df-4d8e33d83d8a:7c4355db-ee99-44e8-a576-f1b4f5827422", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8125200118.1", "spisova_znacka": "17CoCsp/9/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17CoCsp/9/2025 z 6. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-11-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8125200118.1"}, {"guid": "ed9bf7da-d163-49fc-a147-ac28eac87e1d:e216a5e3-f842-41b4-985a-6e6e008b4745", "ecli": "ECLI:SK:OSVT:2026:8825200731.5", "spisova_znacka": "5Csp/23/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5Csp/23/2025 z 27. 2. 2026", "sud": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "datum_vydania": "2026-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2026:8825200731.5"}, {"guid": "6ce0878f-3b5b-4629-b1e5-f0c361b3d5da:94a1ab98-9827-46a2-b306-43b3e68ed043", "ecli": "ECLI:SK:OSSL:2025:8525200449.5", "spisova_znacka": "6Csp/18/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 6Csp/18/2025 z 5. 12. 2025", "sud": "Okresný súd Stará Ľubovňa", "datum_vydania": "2025-12-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSL:2025:8525200449.5"}, {"guid": "4d031ae8-8aef-4988-9e77-51eb09a126cc:04675d65-5806-47de-9617-61e7f49ca6d5", "ecli": "ECLI:SK:OSVT:2025:8825200196.5", "spisova_znacka": "5Csp/3/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5Csp/3/2025 z 29. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "datum_vydania": "2025-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2025:8825200196.5"}]}