{"guid": "c943f643-23da-4b99-9673-dd33ae19bf02:fae5974b-9627-4d92-865a-0dcb53fa85c7", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8722201563.2", "spisova_znacka": "6Co/30/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/30/2024 z 5. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 5. novembra 2024, sp. zn. 6Co/30/2024, ECLI:SK:KSPO:2024:8722201563.2", "identifikacne_cislo": "8722201563", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Andrej Radomský", "sudca_id": 1150, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-andrej-radomsky-1150", "datum_vydania": "2024-11-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "6Cdo/92/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "441bb0f9-c091-4d24-9293-ea1fbdce452a:e52cfec9-3904-4399-865e-1415688befef", "datum": "2026-05-28", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fae5974b-9627-4d92-865a-0dcb53fa85c7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8722201563.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2024:8722201563.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2024:8722201563.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n6Co/30/2024\n8722201563\n05. 11. 2024\nJUDr. Andrej Radomský\nECLI:SK:KSPO:2024:8722201563.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a sudcov JUDr.\nGabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša, v sporovej veci žalobcu: JGLM s.r.o., so sídlom Partizánska\n688, 058 01 Poprad, IČO: 36 820 032, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Jozef Madej\ns. r. o., so sídlom Tomášikova 30, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 56 138 768, proti\nžalovaným: 1/ ALPINA SK, s.r.o., so sídlom Bajkalská 12985/9, 831 04 Bratislava, IČO: 36 823 538, 2/\nPneu Tatry, spol. s.r.o., so sídlom Partizánska 688/9, 058 01 Poprad, IČO: 36 472 697, obaja právne\nzastúpení JUDr. Tibor Bašista, advokát, so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 35 507 128,\nza účasti intervenienta na strane žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX D., XXX XX D.,\nprávne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Jozef Madej s. r. o., so sídlom Tomášikova 30, 821 01\nBratislava - mestská časť Ružinov , IČO: 56 138 768, o určenie vlastníckeho práva s príslušenstvom,\no odvolaní žalobcu a intervenienta na strane žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn.\n21C/41/2022 – 282 zo dňa 03.11.2023, jednohlasne takto\nrozhodol:\nI. Mení rozsudok v napadnutom výroku I. tak, že určuje, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom nebytového\npriestoru č. 2 - prevádzka č. 2, nachádzajúceho sa na prízemí stavby - E. súp. č. XXX postavenej\nna pozemkoch C KN parc. č. XXXX/XX, F. XXXX/XX E. F. XXXX/XX vedených na liste vlastníctva č.\nXXXX, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na\npríslušenstve v podiele 46692/83350-in z celku, to všetko vedených na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. G.,\nobec G., H. G..\nII. Žalobkyni a intervenientovi na strane žalobkyne voči žalovaným 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100%, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) hore označeným rozsudkom (ďalej len\n„napadnutý rozsudok“) rozhodol takto, cit:\n„ I. Žalobu zamieta.\nII. Žalovanému v 1. a 2. rade priznáva voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že\nsúd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“\n2. Rozhodol tak v konaní o žalobe, ktorou sa žalobkyňa voči žalovaným 1/ a 2/ domáhala určenia\nvlastníckeho práva k nebytovému priestoru č. 2, prevádzka č. 2, nachádzajúceho sa na prízemí stavby E. súp. č. XXX postavenej na pozemkoch I. B. parc. č. XXXX/XX, F. XXXX/XX E. F. XXXX/XX vedených\nna liste vlastníctva č. XXXX, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných\n\nzariadeniach domu a na príslušenstve v podiele 46692/83350-in z celku, všetko vedených na liste\nvlastníctva č. XXXX, k. ú. G., obec G., H. G. (ďalej len „nebytový priestor s príslušenstvom“) ako aj\nnároku na náhradu trov konania. Konanie bolo po celý čas vedené za účasti intervenienta označeného\nv úvodnej časti rozsudku.\n3. Prípad právne posúdil podľa § 3 ods. 1, § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 132 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) a § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 160/2015 Z. z.“).\n4. Skutkovo vychádzal zo zistenia, že dňa 15.04.2008 intervenient (v tom čase podnikajúci pod\nobchodným menom A. B. E. J.) ako predávajúci a žalovaná 2/ ako kupujúca uzavreli Zmluvu o prevode\nvlastníctva nebytových priestorov, ktorej predmetom bol prevod nebytového priestoru s príslušenstvom\nza kúpnu cenu 13 000 000,- Sk, ktorú sa kupujúca zaviazala zaplatiť vo výške 500.000,- Sk pri\nuzavretí kúpnej zmluvy v hotovosti a vo výške 12 500.000,- Sk v lehote do 30 dní odo dňa uzavretia\ntejto zmluvy bezhotovostným prevodom z úveru poskytnutého kupujúcemu H. D. J., E., ktorá na\nzáklade dohody s účastníkmi tejto zmluvy a záložným veriteľom poukáže z tejto sumy sumu vo výške\n4 260.000,- Sk na úverový účet J. K. E. L. D. E., čím zanikne jej záložné právo na nehnuteľnosti\nzapísané na LV č. XXXX, k. ú. G. a sumu 8 240.000,- Sk na účet predávajúceho vedený v F. E.,\npobočka Poprad. Súčasne zmluvné strany dojednali, že ak kupujúci nezaplatí zvyšok dohodnutej\nkúpnej ceny v dohodnutej lehote splatnosti, môže predávajúci od tejto kúpnej zmluvy odstúpiť, pokiaľ\nsa účastníci nedohodnú na predĺžení lehoty splatnosti a že pri porušení zmluvnej povinnosti zaplatiť\ndohodnutú kúpnu cenu v dohodnutej lehote splatnosti vznikne za predpokladu, že predávajúci využije\nsvoje právo na odstúpenie od zmluvy predávajúcemu nárok na zmluvnú pokutu vo výške 500.000,Sk. Ďalej vychádzal zo zistenia, že intervenient od označenej kúpnej zmluvy odstúpil dňa 27.02.2009\nz dôvodu nezaplatenia zvyšku dohodnutej kúpnej ceny v lehote splatnosti a s prihliadnutím na to, že\nžalovaná 2/ ani na opakované výzvy na úhradu celej kúpnej ceny nereagovala jej úhradou. V označenom\nodstúpení od zmluvy si súčasne intervenient voči žalovanej 2/ uplatnil zmluvnú pokutu vo výške\n500.000,- Sk. Súd prvej inštancie ďalej v konaní ustálil, že intervenient ako predávajúci a žalobkyňa (v\ntom čase s obchodným názvom A. - M. J.) ako kupujúca uzavreli dňa 11.06.2012 Zmluvu o prevode\nvlastníctva nebytového priestoru s príslušenstvom, ktorého identifikácia bola spresnená dodatkami č. 2\na 3, a že vo vzťahu k tejto zmluve podal intervenient dňa 20.06.2012 návrh na vklad vlastníckeho\npráva, ohľadne ktorého bolo rozhodnutím Okresného úradu Poprad, katastrálneho odboru z 10.07.2015\nkonanie o vklade vlastníckeho práva vedené pod č.k. V-2368/2012/DP podľa ust. § 31a písm. a)\nzákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastnícky a iných práv k nehnuteľnostiam\n(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov prerušené na dobu 30 dní. V ďalšom zistil, že žalovaná\n2/ ako predávajúca a žalovaná 1/ ako kupujúca dňa 25.06.2012 uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom\nktorej bol tiež prevod nebytového priestoru s príslušenstvom, že intervenient podal Okresnému úradu\nPoprad dňa 16.4.2020 návrh na pokračovanie katastrálneho konania č. N./XXXX s odvolaním sa na\nrozsudok odvolacieho súdu vydaný vo veci sp. zn. 7Cob/66/2019, že dňa 21.05.2020 Okresný úrad\nPoprad, katastrálny odbor vydal pod č. N./XXXX rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva\nv prospech žalobkyne, na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi ňou a intervenientom s vkladom\npovolenia dňa 21.05.2020 a že napriek tomu je na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. G. vedená ako\nvlastník spornej nehnuteľnosti žalovaná 2/. Zároveň vychádzal zo skutočností známych konajúcemu\nsúdu z jeho predchádzajúcej činnosti, predovšetkým že v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/81/2010\nbola skoršia žaloba intervenienta o určenie vlastníckeho práva k nebytovému priestoru s príslušenstvom\nzamietnutá z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu, rozsudok, ktorý bol v odvolacím súdom\nako vecne správny potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/10/2012 z 26.04.2012,\nďalej že žaloba žalovanej 2/ voči intervenientovi o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy\nz 15.04.2008 bola súdom prvej inštancie rozsudkom č. k. 18Cb/259/2015-228 z 18.06.2019 zamietnutá\nz dôvodu premlčania uplatneného nároku, rozhodnutie ktoré bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu\nv Prešove č. k. 7Cob/66/2019-276 z 25.02.2002 a že v konaní vedenom pred súdom prvej inštancie\npod sp. zn. 7C/14/2017 medzi žalovanou 1/ a žalovanou 2/ bolo rozsudkom vyhovené žalobe o určení\nvlastníckeho práva k nebytovému priestoru s príslušenstvom v prospech žalovanej 1/ (v označenom\nkonaní vystupujúcej v postavení žalobkyne).\n5. Prípad právne uzavrel poukazom na závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nI.ÚS 151/2016 z 3. mája 2017 a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 510/2016 z\n19. januára 2021 zaoberajúceho sa kolíziou vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, princípov ochrany\n\ndobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a právnej istoty v demokratickom právnom štáte a princípu nemo\nplus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet, pri riešení ktorej je potrebné prihliadnuť na princíp\nvšeobecnej spravodlivosti a individuálne okolnosti prípadu. Podľa tohto princípu m vyššie riziko niesť\nnedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o\ntom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom\nsprávnom (katastrálnom) konaní. Na druhej strane materiálna publicita údajov katastra nehnuteľností\nje vyvrátiteľná a podmienená tým, či sa v konkrétnom prípade nepreukáže nesúlad údajov katastra\nso skutočným stavom. S touto okolnosťou musí byť opatrný nadobúdateľ uzrozumený, preto iba\nviera nadobúdateľa v správnosť údajov v katastri na prelomenie zásady nemo plus iuris nestačí.\nVychádzal tiež z úvahy, že súd je povinný posúdiť aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako aj danosť\nnaliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, a že posúdenie aktívnej vecnej legitimácie\nžalobcu predchádza posúdeniu danosti naliehavého právneho záujmu, pretože pokiaľ v konaní u žalobcu\nnie je daná aktívna vecná legitimácia, tento nemôže mať na požadovanom určení ani naliehavý právny\nzáujem. Nadväzne konštatoval, že otázkou, komu svedčí vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti a\nplatnosťou odstúpenia od kúpnej zmluvy, sa súd prvej inštancie zaoberal už v konaniach 12C/81/2010\na 18Cb/259/2015, v ktorých vyslovil názor o platnosti odstúpenia od zmluvy, čím medzi pôvodnými\nzmluvnými stranami vznikol synalagmatický záväzok vrátiť si navzájom všetko, čo od druhej strany\nprijali. Poukázal na to, že žaloba o určenie vlastníckeho práva intervenienta prejednaná v konaní sp. zn.\n12C/81/2010 bola súdom prvej inštancie zamietnutá pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu\nna obnovení vecnoprávneho stavu pred uzavretím prevodnej zmluvy, čoho následkom bolo zachovanie\nvlastníckeho práva žalovanej 2/ - spoločnosti G. O. J.. J.; uvedené rozhodnutie pritom vychádzalo\nzo záveru, že intervenient si v súvislosti s odstúpením od zmluvy nesplnil zákonné povinnosti, t. j.\nvrátenie prijatej kúpnej ceny, prípadne jej časti, a nikdy ani nepodal žalobu o vypratanie nehnuteľnosti\noproti vráteniu kúpnej ceny. Intervenient preto ako predávajúci v roku 2012 vedel, že predmetný\nnebytový priestor sa do jeho majetkovej sféry nevrátil, teda jeho vlastnícke právo sa neobnovilo, napriek\nčomu ho previedol na tretiu osobu, pričom žalobca ako kupujúci v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy\ns intervenientom mohol z katastra nehnuteľností vedieť, že predmetná nehnuteľnosť je vo vlastníctve\nžalovanej 2/. Preto pokiaľ v čase uzavretia kúpnej zmluvy intervenient nebol vlastníkom nehnuteľnosti,\nnemohol platne previesť vlastnícke právo na žalobcu v súlade so zásadou nemo plus iuris ad alienum\ntransferre potest quam ipse habet, preto kúpnu zmluvu medzi žalobcom a intervenientom posúdil ako\nabsolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ. Na základe tejto úvahy uzavrel, že žalobkyňa\nv tomto spore nemá aktívnu vecnú legitimáciu, keďže nie je nositeľom práva, ktorého porušenie v žalobe\ndeklaruje, z dôvodu ktorého žalobu zamietol.\n6. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP\nvychádzajúc zo záveru, že žalovaní 1/ a 2/ boli voči žalobkyni v konaní plne úspešní. Preto im súd prvej\ninštancie priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.\n7. Voči napadnutému rozsudku, podala odvolanie žalobkyňa a intervenient vystupujúci na jej strane,\nopierajúc ho o odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. a), f), g) a h) CSP, teda že v konaní\nneboli splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku, že súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú\nprípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ako aj z dôvodu že rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Napadnutý rozsudok považovali\nsúčasne za nepreskúmateľný. V podstatnom namietali, že žalovaná 2/ nikdy neuhradila celú kúpnu\ncenu a do dispozičnej sféry prevodcu sa dostala len záloha vo výške 3,85 % kúpnej ceny, ktorá bola\nzároveň zmluvnou pokutou pre prípad odstúpenia od zmluvy v dôsledku neuhradenia kúpnej ceny.\nPoukázali na predchádzajúcu nezákonnosť, ktorej sa mal dopustiť Okresný úrad Poprad, katastrálny\nodbor, ktorý odmietol vykonať zápis vlastníckeho práva v prospech intervenienta po ním vykonanom\nodstúpení od zmluvy, pričom túto nezákonnosť sa podarilo odstrániť až po vydaní rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky č. k. 10Sžr/171/2013-55 z 12.11.2014 tým, že žalovaná 2/ bola vyzvaná\nna podanie žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. Ďalej namietali, že súd prvej\ninštancie vychádzal z nesprávnych záverov zaujatých v predchádzajúcom konaní vedenom pred ním pod\nsp. zn. 12C/81/2010 o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení citujúc z bližšie\nneoznačeného rozsudku iného krajského súdu vydaného v inej veci, súčasne tvrdiac, že ani v jednom\nz predchádzajúcich konaní si žalovaná 2/ neuplatnila vzájomnú žalobu, v súvislosti, s ktorou by bolo\nmožné ako prejudiciálnu otázku riešiť opodstatnenosť zmluvnej pokuty. Keďže žalovaní 1/ a 2/ si\nboli vedomí, že nárok, ktorý si mohli uplatniť odo dňa odstúpenia od zmluvy je premlčaný, iniciovali\n\nmedzi sebou fiktívne sporové konanie vedené pod sp. zn. 7C/14/2017 o určenie vlastníckeho práva\nk nebytovému priestoru s príslušenstvom a to napriek vedomosti o prebiehajúcom súdnom konaní\no žalobe na určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy vedeného súdom prvej inštancie pod sp. zn.\n18Cb/259/2015. Podľa odvolateľov skutočnosť, že nezákonný postup Správy katastra Poprad, ktorú\nodstránil až Najvyšší súd SR, zabránil zosúladiť faktický a právny stav ešte neznamená, že intervenient\nv roku 2012 nebol vlastníkom nebytového priestoru, ktorým sa podľa žalobkyne stal platným odstúpením\nod zmluvy, a tým bol aj v roku 2012; bola to preto práve žalovaná 2/, ktorá sa napriek vedomosti\no platnom odstúpení od kúpnej zmluvy zo strany intervenienta a vedomosti, že nie je vlastníčkou,\nresp. že nemá platný nadobúdací titul, pokúsila previesť vlastnícke právo na žalovanú 1/, čím na ňu\npreviedla viac práv, než ktorých bola nositeľom. Žiadala preto, aby sa odvolací súd vysporiadal s otázkou,\nod ktorého momentu a akým úkonom prestal byť intervenient vlastníkom sporného nebytového priestoru,\npotom ako od kúpnej zmluvy dňa 27.02.2009 platne odstúpil, ďalej s otázkou akým právnym úkonom\nsa žalovaná 2/ stala vlastníkom sporného nebytového priestoru, keď len formálny zápis v katastri\nnehnuteľností v roku 2012 nemožno považovať za titul nadobudnutia vlastníckeho práva, tiež s otázkou\nako mohla žalovaná 2/ previesť na žalovanú 1/ nebytový priestor napriek tomu, že nemá nadobúdací\ntitul spornej nehnuteľnosti a napokon aj s otázkou čo intervenientovi bránilo v prevode vlastníckeho\npráva na žalobkyňu, ak odstúpenie od kúpnej zmluvy z 27.02.2009 bolo platným právnym úkonom.\nZ uvedených dôvodov navrhla postupom podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe\nvyhovieť, eventuálne v zmysle § 389 CSP napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n8. Žalovaní 1/ a 2/ podali k doručenému odvolaniu žalujúcej strany vyjadrenie v podaní z 23.02.2024.\nArgumentovali v ňom, že obsahom žaloby a odvolania sú zavádzajúce, neobjektívne a neúplné\ninformácie a skutočnosti, s tým že podané odvolanie žiada zodpovedať otázky právoplatne\nzodpovedané už v iných konaniach. Podľa žalovaných 1/ a 2/ intervenient nebol v čase uzavretia\nkúpnej zmluvy vlastníkom nebytového priestoru s príslušenstvom, preto na žalobkyňu nemohol previesť\nvlastnícke právo k nemu. Žalobkyňa tak nedisponovala žiadnym platným právnym titulom, od ktorého\nby mohla odvodzovať svoje vlastnícke právo, nakoľko v konaní vedenom pred súdom prvej inštancie\npod sp. zn. 12C/81/2010 bola rozsudkom v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n19Co/10/2012 zo 04.05.2012 právoplatne zamietnutá predchádzajúca žaloba intervenienta určenie\nvlastníckeho práva k nebytovému priestoru. Poukázali na to, že intervenient nikdy nevrátil zaplatenú\nkúpnu cenu ani nebol ochotný a pripravený ju vrátiť. V konaní o určenie vlastníckeho práva vedenom\npod sp. zn. 12C/81/2010 bolo podľa žalovaných 1/ a 2/ právoplatne rozhodnuté o nevlastníctve\nintervenienta, ktorý si vedome nesplnil povinnosť plniť druhej zmluvnej strane pri právnom úkone,\npri ktorom si zmluvné strany majú plniť navzájom, resp. svoj návrh na protiplnenie v označenom\nkonaní vzal späť, čo len potvrdzuje, že kúpnu cenu nechcel vrátiť a o jej zaplatení a výške zavádzal.\nSúčasne poukázali na skutočnosť, že prevodná zmluva medzi žalovanými 1/ a 2/ bola uzavretá až dňa\n25.06.2012, t.j. po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu sp. zn. 19Co/10/2012 a za situácie, že\nzápis v katastri nehnuteľností o vlastníctve nebytového priestoru svedčil v prospech žalovanej 2/,\nčo sa nedá konštatovať vo vzťahu k prevodnej zmluve uzavretej medzi žalobkyňou a intervenientom\nz 11.06.2012. Nie je tak podľa nich zrejmé, z čoho intervenient odvodzoval svoje vlastnícke právo,\na na základe čoho sa žalobkyňa mohla domnievať, že vlastníctvo k nebytovému priestoru platne\nnadobudla. Keďže vlastnícke právo žalovanej 2/ zostalo zachované, neexistoval rozumný dôvod na to,\naby sa musela domáhať tohto svojho práva na súde. Súčasne argumentovali, že výrok o zamietnutí\nžaloby o nároku na určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy neznamená, že týmto výrokom bola\nurčená platnosť alebo neplatnosť tohto odstúpenia a tiež, že zápis vlastníckeho práva v prospech\nintervenienta bol predmetom protestu prokurátora, z dôvodu ktorého bol tento zápis zrušený. Namietali,\nže žalobkyňa a intervenient len zneužívajú právo a mnohopočetnými podaniami, neodkladnými\nopatreniami a žalobami konajú v rozpore s dobrými mravmi, dlhodobo poškodzujúc záujmy skutočného\nvlastníka nebytového priestoru. Napadnutý rozsudok preto navrhli ako vecne správny potvrdiť.\n9. Žalobkyňa a intervenient vystupujúci v konaní na jej strane v odvolacej replike z 19.03.2024 nad\nrámec obsahu odvolania uviedli, že vzhľadom na odstúpenie intervenienta od prvej kúpnej zmluvy dňa\n27.2.2009 je v konaní sa potrebné vysporiadať s otázkou, kedy intervenient po tomto dni stratil vlastnícke\nprávo a akým úkonom sa tak stalo, pretože ak do 11.06.2012 zostal vlastníkom nebytového priestoru,\nmohol toto vlastnícke právo na žalobcu platne priviesť. Súčasne zvýraznil, že rozsudkom súdu prvej\ninštancie sp. zn. 12C/81/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/10/2012\nnebola žaloba intervenienta o určenie vlastníckeho práva zamietnutá preto, že by stratil svoje vlastníctvo,\n\npričom dôvody, pre ktoré došlo k zamietnutiu žaloby boli neskoršou súdnou praxou už prekonané.\nZároveň podotkli, že rozsudok súdu prvej inštancie vydaný v konaní vedenom medzi žalovanými 1/ a 2/\npod sp. zn. 7C/14/2017 vychádzal iba na základe uznania nároku. Dôvody, pre ktoré bola súdom prvej\ninštancie zamietnutá žaloba predstavujúca pre žalobkyňu jedinú šancu na odstránenie tejto neprávosti\noznačili za zmätočné.\n10. Žalovaní 1/ a 2/ v odvolacej duplike z 22.04.2024 nad rámec skôr uvedených argumentov\nnamietali, že vydaním rozsudku súdu prvej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/81/2010\nv spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/10/2012 bola medzi sporovými stranami\nzaložená prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), ktorá musí viesť aj k zamietnutiu\nžaloby právneho nástupcu intervenienta podanej vo vzťahu k tej istej nehnuteľnosti. Zopakovali, že\nžalovaná 2/ previedla nebytový priestor s príslušenstvom na žalovanú 1/ po právoplatnom skončení\nkonania o určenie vlastníckeho práva vedeného s intervenientom a pri súčasne existujúcom zápise\nžalovanej 2/ ako vlastníka na príslušnom liste vlastníctva, v dôsledku čoho nemôže byť spochybnená\ndobrá viera žalovanej 1/ pri nadobudnutí vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti. V doplňujúcom\nvyjadrení z 24.04.2024 poukázali na právnu prax vyplývajúcu z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 8Sžo/4/2008 z 24.04.2008, podľa ktorého odstúpenie od kúpnej zmluvy predávajúcim nie je samo\no sebe dôvodom pre obnovenie vlastníckeho práva pôvodného vlastníka v katastri nehnuteľností, pričom\nkonštitutívne (právotvorné) účinky vkladu môžu byť odstránené buď spätným vkladom vlastníckeho\npráva do katastra nehnuteľností na základe dohody účastníkov, alebo verejnou listinou predloženou na\nzápis záznamom podľa § 34 katastrálneho zákona na základe rozsudku vydaného v konaní o žalobe\npožadujúcej určenie vlastníckeho práva.\n11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z § 34 CSP, po zistení,\nže odvolanie žalobkyne bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenou\nosobou (§ 359 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce\nv zmysle zásad vyplývajúcich z § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie\npodľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané\nprvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť\nskutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého\nrozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaných odvolaní do tej miery, že napadnutý rozsudok\nnebol oprávnený preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní.\nVýnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v\nodvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne\nvyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia\nrozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods.\n1, 3 CSP).\n12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v\nktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie\nodvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov nastal pri rozhodnutí súdu prvej inštancie\nsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a\npovinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.\n13. Odvolací súd v predmetnom prípade posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov ako aj či\nsúd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či\nriadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí\nbyť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú\nrozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).\n14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) CSP, t.j. že pri prejednaní veci neboli splnené\nprocesné podmienky odvolací súd poznamenáva, že teória civilného práva procesného rozoznáva vecné\nprocesné podmienky, ktorými sú v sporovom konaní žaloba a splnenie poplatkovej povinnosti, ďalej\nprocesné podmienky na strane súdu, ktorými súd právomoc, príslušnosť a zákonné obsadenie súdu\na napokon aj procesné podmienky na strane sporových strán (pozitívne procesné podmienky) ktorými sú\nprocesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom\ns riadnym plnomocenstvom a tzv. negatívne procesné podmienky medzi ktoré patria prekážka začatého\nkonania a prekážka rozsúdenej veci. Skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou\n\nsúdu prvej inštancie a rovnako aj súdu odvolacieho počas celého priebehu konania pred súdmi týchto\ninštancií. Nedostatky niektorých procesných podmienok sú neodstrániteľné, čo znamená, že prítomnosť\ntakéhoto nedostatku absolútne bráni súdu v konaní a rozhodnutí vo veci a jedine správne rezultuje do\nzastavenia konania. Nedostatky iných procesných podmienok sú odstrániteľné, a teda súd po zistení\nnedostatku procesnej podmienky sa pokúsi tento nedostatok odstrániť vlastným postupom alebo výzvou\nvoči strane sporu. Vadou predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a) tak trpí konanie pred súdom prvej\ninštancie v prípade, keď tento vec prejednal a rozhodol napriek nesplneniu niektorej z vyššie uvedených\nprocesných podmienok.\n15. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že\ndokazovanie je procesný postup založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom\na ich následnom zhodnotení. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je\njednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom\nvôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia\nsprávnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti,\na to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Vyhodnotenie\nvykonaných dôkazov súd musí uviesť v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie\ndôkazov súdom pritom neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho\ndôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy\nvo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje\nnesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej\nlogiky. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť\nvýsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p.\n(teraz § 191 ods. 1 CSP), pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z\nprednesov nevyplynuli ani inak v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti,\nktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení\ndôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo\ninak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický\nrozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až 135 O.s.p., resp. teraz § 192 a 193 CSP.\n16. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. g) CSP, t. j. že zistený skutkový stav\nneobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného\nútoku, ktoré neboli uplatnené, odvolací súd uvádza, že prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné\nvnímať v spojitosti s ust. § 366 písm. d), z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto\nprípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny. Použitie\ntohoto odvolacieho dôvodu teda umožňuje dotvoriť skutkový základ rozhodnutia, avšak za súčasného\nuplatnenia koncentračného princípu.\n17. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. h) CSP, t.j. že napadnuté rozhodnutie súdu\nprvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že právnym\nposúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu\nprávnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii\npráva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak\nsíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Vo vzťahu\nk aplikácii práva všeobecnými súdmi odvolací súd uvádza, že výklad a aplikácia zákonných predpisov\nzo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom\nzákladného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby\nbola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom\ntýchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej\ninštancie, obmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS\n214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).\n18. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v danom prípade zistil skutkový stav v dostatočnom\nrozsahu tak, aby bolo možné súdenú vec riadne právne posúdiť. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie\nopísané hlavne v bodoch 10. až 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku zodpovedajú medzi stranami\nv zásade nesporným skutočnostiam a preto niet žiadnych prekážok k tomu, aby v ďalšom konaní nemohli\n\nbyť prevzaté za podklad pre rozhodnutie o podanom odvolaní. Odvolací súd sa preto stotožňuje so\nskutkovými zisteniami súdu prvej inštancie vyplývajúcimi z napadnutého rozsudku a v podrobnostiach\nna tieto poukazuje.\n19. V súdenom prípade je nesporné, že intervenient ako predávajúci a žalovaná 2/ ako kupujúca uzavreli\ndňa 15.04.2008 zmluvu o prevode vlastníctva nebytových priestorov, v ktorej si za prevod vlastníctva\nnebytového priestoru s príslušenstvom dohodli kúpnu cenu vo výške 13 miliónov Sk, ktorú sa žalovaná\n2/ zaviazala zaplatiť spôsobom dohodnutým v zmluve, ktorej vklad bol povolený pod č. V 2038/08,\nako aj že dňa 27.02.2009 intervenient odstúpil od tejto zmluvy z dôvodu nezaplatenia celej, v zmluve\ndohodnutej, kúpnej ceny. Rovnako nebolo sporné, že dňa 11.06.2012 intervenient ako predávajúci\na žalobkyňa ako kupujúca uzatvorili zmluvu o prevode vlastníctva predmetného nebytového priestoru\ns príslušenstvom (vo vzťahu ku ktorej bolo pred katastrálnym orgánom vedené správne konanie o vklade\npod č. N. - XXXX/XXXX, v rámci ktorého bolo rozhodnutie o vklade vydané 21.05.2020, ktoré bolo\nnásledne v konaní o proteste prokurátora č.k. P./XXXX zrušené), a tiež že dňa 25.06.2012 žalovaná 2/\nako predávajúca uzavrela so žalovanou 1/ ako kupujúcou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol taktiež\nprevod nebytového priestoru s príslušenstvom (vo vzťahu, ku ktorej sa pred katastrálnym orgánom vedie\npod č. N. XXXX/XXXX dosiaľ prerušené správne konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva).\n20. Žaloba žalobkyne bola napadnutým rozsudkom zamietnutá pre nepreukázanie jej vecnej\naktívnej legitimácie a z toho odvodeného záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu na\npožadovanom určení z dôvodu založeného na úvahe, že žalobkyňa sa zmluvou uzavretou medzi ňou\na intervenientom dňa 11.06.2012 nemohla stať vlastníkom nebytového priestoru s príslušenstvom,\npretože vlastnícke právo k nebytovému priestoru v čase uzavretia zmluvy intervenientovi nepatrilo\nvzhľadom k tomu, že konanie o určenie vlastníckeho práva vedené pred súdom prvej inštancie\nmedzi ním a žalovanou 2/ pod sp. zn. 12C/81/2010 skončilo pre intervenienta neúspešne (žaloba\nbola zamietnutá pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu), čoho následkom bolo zachovanie\nvlastníckeho práva žalovanej 2/. Odhliadnuc od skutočnosti, že Najvyšší súd Slovenskej republiky\nuž v rozsudku sp. zn. 10Sžr/171/2013 z 12.11.2014 vyhodnotil obdobný záver Správy katastra G.\nzaujatý v jeho rozhodnutí č. N. XXXX/XXXX/XX z 22.01.2013 za minimálne predčasný, táto úvaha\npodľa názoru odvolacieho súdu nezohľadňuje nesporný fakt, že intervenient dňa 27.02.2009 odstúpil\nod kúpnej zmluvy uzavretej 15.04.2008 medzi ním a žalovanou 2/ o prevode vlastníctva nebytových\npriestorov z dôvodu nezaplatenia zvyšku dohodnutej kúpnej ceny v dohodnutej lehote splatnosti,\nresp. do dňa právneho úkonu, ktorým intervenient od prevodnej zmluvy odstúpil, pri súčasnom\nakceptovaní právnych záverov ustálených v predchádzajúcich súdnych konaniach, že toto odstúpenie\nod zmluvy učinené intervenientom bolo platné, z dôvodu ktorého medzi pôvodnými zmluvnými stranami\nvznikol synalagmatický záväzok vrátiť si navzájom všetko, čo od druhej strany prijali (porovnaj\nbod 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Podľa názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd\nvo svojej záverečnej právnej úvahe neposúdil do všetkých dôsledkov dôvody zamietnutia žaloby\nintervenienta o určenie vlastníckeho práva vyplývajúce z obsahu rozsudku súdu prvej inštancie\nvydaného pod č. k. 12C/81/2010-178 z 03.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 19Co/10/2012 z 26.04.2012 a napriek použitiu správneho právneho predpisu (t. j. na prípad\ndopadajúcich právnych noriem) vec nesprávne právne posúdil (čím došlo k naplneniu odvolacieho\ndôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP).\n21. Súd prvej inštancie v bode 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku citoval právne závery zaujaté\nv rozsudku č. k 12C/81/2010-178 z 03.11.2011 k nároku intervenienta o určenie vlastníckeho práva\nk nebytovému priestoru s príslušenstvom voči žalovanej 2/, podľa ktorých bola jeho žaloba zamietnutá\npre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, vzhľadom na názor, že\npodmienky naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môžu byť dané len vtedy, ak by\nplnenie, ktoré podľa zmluvy od ktorej platne odstúpil dostal, t.j. kúpnu cenu, vrátil, prípadne ak by\nsúčasne s touto žalobou na určenie podal žalobu o vypratanie kupujúceho z nehnuteľnosti oproti vráteniu\nkúpnej ceny. Je zrejmé, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o uplatnenom nároku v označenom\nkonaní vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22Cdo/534/2002, ktorého\nprávna veta znie cit.: „Prodávající má naléhavý právní zájem na určení obnoveného vlastnického práva\nk nemovitostem po odstoupení od kupní smlouvy jen tehdy, jestliže sám plnění, které z této smlouvy\ndostal, tj. kupní cenu, vrátil kupujícímu, případně jestliže s touto žalobou na určení podal žalobu na\nvyklizení kupujícího z nemovitosti oproti vrácení kupní ceny.“. Uvedený záver o nedostatku naliehavého\nprávneho záujmu na požadovanom určení za opísaných podmienok a zamietnutie žaloby z uvedeného\n\ndôvodu však podľa odvolacieho súdu neznamená, že k obnoveniu vlastníckeho práva pôvodného\nvlastníka platným odstúpením od zmluvy nedošlo. Z obsahu označeného rozsudku Najvyššieho súdu\nČR odkazujúceho na ďalší rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 1Odon/26/97 totiž nepochybne\nvyplýva, že platným odstúpením od zmluvy podľa § 48 ods. 2 OZ sa zmluva od začiatku ruší (pokiaľ\nprávnym predpisom alebo účastníkmi nie je dohodnuté inak), čo znamená, že v prípade, ak predávajúci\nodstúpil od kúpnej zmluvy, ktorou previedol nehnuteľnosť v súlade so zákonom, nehnuteľnosť sa na\nzáklade zmluvy nevráti späť, ale účinky prevodu nehnuteľnosti na kupujúceho zanikajú okamihom\núčinnosti odstúpenia, čím sa obnovuje pôvodný stav. Preto aj v prípade, že kupujúci zo zrušenej\nzmluvy je po nadobudnutí účinnosti odstúpenia od zmluvy zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník\nnehnuteľnosti, nie je jej vlastníkom po tom, ako zanikol právny titul, ktorý zakladal jeho vlastnícke právo.\nAk predávajúci účinne odstúpil od zmluvy o prevode nehnuteľnosti, súd môže určiť jeho vlastnícke právo\nk nehnuteľnosti, ktorá bola zmluvou prevedená práve preto, že odstúpením od zmluvy mu bolo obnovené\nvlastnícke právo. Súčasne je zrejmé, že súd prvej inštancie v konaní vedenom pod č. k 12C/81/2010\nnevzal do úvahy následný názorový posun vyplývajúci napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.\nzn. 31Cdo/1836/2005 z 28.06.2006, podľa ktorého „existence naléhavého právního zájmu na určení\nvlastnictví prodávajícího k nemovitosti po odstoupení od kupní smlouvy ve smyslu ustanovení § 80 písm.\nc) o. s. ř. není podmíněna tím, zda sám kupní cenu vrátil kupujícímu anebo zda podal žalobu na vyklizení\nkupujícího oproti vrácení kupní ceny.“ (publikované pod R 53/2007).\n22. V zmysle právnej doktríny odstúpenie od zmluvy je jednostranný adresný právny úkon, ktorý ak\nje v súlade s právom, spôsobí účinky bez ohľadu na vôľu alebo súhlas zmluvného partnera. Platným\nodstúpením od zmluvy dochádza k zrušeniu zmluvy (zániku záväzkového právneho vzťahu) priamo zo\nzákona, to znamená vzniká rovnaký právny stav, ako keby k zmluve nebolo vôbec došlo s následkami,\nže ak bolo na základe takto zrušenej zmluvy plnené, ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením\nbez právneho dôvodu. Právnym následkom odstúpenia od zmluvy je tak i obnovenie vlastníckeho právo\nna veci, ktoré si účastníci pred odstúpením navzájom poskytli. Následný zápis vlastníckeho práva do\nkatastra nehnuteľností o tejto skutočnosti, vzhľadom na to, že k obnoveniu vlastníckeho práva prevodcu\ndochádza zo zákona, nemá konštitutívne účinky a nevykonáva sa vkladom, resp. výmazom vkladu, ale\nmá len deklaratórne účinky a vykoná sa záznamom.\n23. K argumentácii žalovaných 1/ a 2/ rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n8Sžo/4/2008 z 24.04.2008, že odstúpenie od kúpnej zmluvy predávajúcim samé o sebe nie dôvodom\npre obnovenie vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností odvolací\nsúd uvádza, že tento názor je potrebné vztiahnuť len k podmienkam obnovenia zápisu vlastníckeho\npráva v katastri nehnuteľností v zmysle § 28 a § 31 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností\na o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), nie však k otázke\nobnovenia vlastníckeho práva pôvodného vlastníka z dôvodu zrušenia prevodnej zmluvy s účinkami\nex tunc, ktoré možno dosiahnuť aj úspechom v súdnom konaní deklarujúcom existenciu vlastníckeho\npráva pôvodného vlastníka k spornej nehnuteľnosti. Odvolací súd súčasne poukazuje na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/229/2010 z 20.07.2011 publikovaného v Zbierke\nstanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 81/2014, ktorého právne\nvety znejú, cit.: „I. Platným odstúpením od zmluvy sa zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti od\nzačiatku zrušuje (ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak). Týmto\nzrušením zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti.\nMedzi účastníkmi je po zrušení zmluvy z hľadiska obligačných a vecnoprávnych účinkov taký právny\nstav, ako keby k uzavretiu zmluvy nedošlo. Vlastnícke právo prevodcu sa obnovuje zo zákona.\nTáto zmena sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom. Predpokladom takéhoto obnovenia\nvlastníctva prevodcu je však skutočnosť, že vlastníctvo dotknutej nehnuteľnosti nebolo pred odstúpením\nod zmluvy dobromyseľne nadobudnuté treťou osobou. II. Existenciu sporu o platnosť odstúpenia od\nzmluvy musí správa katastra skúmať obligatórne, a to jednak z dôvodu, že len platné odstúpenie od\nzmluvy vyvoláva príslušné právne účinky, ako i s prihliadnutím na závažnosť zásahu týchto účinkov\ndo vlastníckeho, resp. vecnoprávneho stavu. Pokiaľ vznikne spor o platnosť odstúpenia od zmluvy,\njedná sa o občianskoprávny spor, ktorý je oprávnený rozhodnúť jedine súd.“ Podľa názoru odvolacieho\nsúdu tak vývojová spornosť výkladov týkajúcich sa následkov platného odstúpenia od zmluvy o prevode\nnehnuteľností bola prekonaná v prospech názoru, že právnym následkom odstúpenia od zmluvy je bez\nďalšieho obnovenie vlastníckeho právo na veci, ktorej vlastníctvo bolo takouto zmluvou prevedené.\n\n24. Ako bolo už vyššie konštatované, v súdenom prípade medzi stranami nebolo relevantne\nspochybnené, že intervenient dňa 27.02.2009 písomne odstúpil od zmluvy o prevode nehnuteľností\nuzavretej medzi ním a žalovanou 2/, ako ani dôvod tohto odstúpenia, t.j. nezaplatenie celej\nkúpnej ceny dohodnutej zmluvou z 15.04.2008 intervenientovi ako predávajúcemu. Žalovaní 1/ a 2/\nzaplatenie celej kúpnej ceny intervenientovi pred odstúpením od zmluvy v konaní ani netvrdili.\nSúčasne je zrejmé, že otázka platnosti tohto právneho úkonu bola prejudiciálne riešená vo viacerých\npredchádzajúcich súdnych konaniach (porovnaj rozsudok sp. zn. 12C/81/2010-178 z 03.11.2011\nv spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/10/2012-202 z 26.04.2012, či\nuznesenie Krajského súdu v Prešove spisová značka 11Co/14/2020 - 117 z 27.08.2020), opakovane\ns výsledkom, podľa ktorého odstúpenie od kúpnej zmluvy realizované intervenientom 27.02.2009\nje potrebné považovať za platné. Žalovanou 2/ iniciované súdne konanie o určenie neplatnosti\nodstúpenia od kúpnej zmluvy vedené súdom prvej inštancie pod sp. zn. 18Cb/259/2015 sa skončilo\nzamietnutím žaloby rozsudkom z 18.06.2019, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 7Cob/66/2019-276 z 25.02.2020 z dôvodu premlčania uplatneného nároku, s nevyhnutným\ndôsledkom vzniku právnej domnienky, že odstúpenie od zmluvy bolo platné. Z okolností daného prípadu\nsúčasne vyplýva, že v období od uzavretia zmluvy o prevode nebytového priestoru (15.04.2008)\ndo dňa odstúpenia od zmluvy (27.02.2009) žalovaná 2/ ako kupujúca nepreviedla vlastnícke právo\nk nebytovému priestoru s príslušenstvom na žiadnu inú osobu, preto odstúpením od uvedenej\nzmluvy intervenientom nemohla byť žiadnym spôsobom dotknutá prípadná dobrá viera tretej strany\no nadobudnutí vlastníctva k nebytovému priestoru. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu tak\nodstúpením od zmluvy intervenientom zanikli účinky prevodu nebytového priestoru s príslušenstvom\nna žalovanú 2/ ako kupujúcu a k momentu účinnosti tohto odstúpenia od zmluvy došlo súčasne\nk obnoveniu pôvodného stavu, t.j. vlastníckeho práva intervenienta k predmetu prevodu. Po\nnadobudnutí účinnosti odstúpenia od zmluvy tak pôvodný nadobúdateľ predmetu prevodu, zapísaný\nv katastri nehnuteľností prestal byť jeho skutočným vlastníkom, pretože zanikol právny titul, ktorý jeho\nvlastnícke právo zakladal, a to aj v prípade, že vzájomná reštitučná povinnosť účastníkov pôvodnej\nprevodnej zmluvy, ktorá platným odstúpením od zmluvy súčasne podľa § 457 OZ vznikla, nebola v plnom\nrozsahu medzi zmluvnými stranami zrealizovaná.\n25. Pojmovým predpokladom vzniku reštitučnej povinnosti zakotvenej v § 457 OZ je, ak obe (resp.\nvšetky) zmluvné strany už podľa neplatnej alebo zrušenej zmluvy aspoň čiastočne plnili, jej obsahom je\npovinnosť vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostali. Zmyslom takejto vzájomnej reštitučnej povinnosti\nje dosiahnuť medzi zmluvnými stranami stav, aký tu bol pred uzavretím zrušenej, alebo neplatnej zmluvy.\nTo v prípade odstúpenia od zmlúv, ktorých predmetom bol odplatný prevod nehnuteľností znamená vznik\npovinnosti predávajúceho vrátiť kúpnu cenu, ktorú podľa nej dostal oproti povinnosti kupujúceho predmet\nkúpy vrátiť predávajúcemu, čo spočíva jednak vo vyprataní nehnuteľnosti, tak aj v poskytnutí súčinnosti\nk úkonu nutnému k navráteniu vlastníctva predávajúceho v katastri nehnuteľností. Zákonné zakotvenie\nvzájomnej reštitučnej povinnosti účastníkov zrušenej prevodnej zmluvy však nezakladá právny titul, od\nktorého možno odvodzovať vlastnícke právo kupujúceho k predmetu prevodu, pokiaľ došlo k zrušeniu\npôvodnej prevodnej zmluvy s účinkami od jej počiatku. Dôsledkom zrušenia pôvodnej prevodnej zmluvy\nmusí byť zákonite obnovenie vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, na čom nič nemôže zmeniť\nskutočnosť, či na prípadnej určovacej žalobe bol alebo nebol daný naliehavý právny záujem. Súd prvej\ninštancie preto nesprávne vychádzal zo záveru, že z dôvodu zamietnutia žaloby o určenie vlastníckeho\npráva v predchádzajúcom v sporovom konaní vedenom pod sp. zn. 12C/81/2010 pre nedostatok\nnaliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nedošlo k obnoveniu vecnoprávneho stavu\npred uzavretím zmluvy o prevode nebytového priestoru, čoho následkom zostalo zachované vlastnícke\nprávo žalovanej 2/. Tento záver nemôže zvrátiť ani argumentácia rozsudkom odvolacieho súdu sp.\nzn. 19Co/10/2012 z 26.04.2012, ktorý vo svojich záveroch priznáva existenciu naliehavého právneho\nzáujmu určovacej žalobe v prípadoch, ak v evidencii nehnuteľností je ako vlastník zapísaná iná osoba\nnež skutočný vlastník, okrem prípadu, ak v žalobe „nebola riešená reštitučná zodpovednosť“ sporových\nstrán, keď práve a len z tohto dôvodu bola konštatovaná vecná správnosť rozsudku súdu prvej\ninštancie, to znamená zamietnutie určovacej žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na\npožadovanom určení.\n26. K argumentácii žalovaných 1/ a 2/ o existencii prekážky res iudicata z dôvodu predchádzajúceho\nkonania o nároku intervenienta na určenie vlastníckeho práva k nebytovému priestoru s príslušenstvom,\nodvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/105/2003\nz 27. novembra 2003, publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\n\nSlovenskej republiky pod R 15/2005, podľa ktorého o prekážku veci rozsúdenej nejde, ak\npredchádzajúcim rozsudkom bola určujúca žaloba zamietnutá bez toho, aby súd záväzne posúdil\nexistenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania. Rozsudkom súdu prvej inštancie č. k.\n12C/81/2010-178 z 03.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n19Co/10/2012-202 z 26.04.2012 bola žaloba intervenienta, ktorý bol právnym predchodcom súčasnej\nžalobkyne, zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení\nzaloženého nesplnením reštitučnej povinnosti intervenienta voči žalovanému, a nie z dôvodu, že by\nsa učineným odstúpením od prevodnej zmluvy intervenientovi neobnovilo vlastnícke právo nebytového\npriestoru s príslušenstvom, teda že by nebol jeho vlastníkom.\n27. Pokiaľ ide o otázku prípustnosti určovacej žaloby (§ 137 písm. c/ CSP) odvolací súd uvádza,\nže žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak tvrdené\nprávo je neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto\nneistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý je potrebné chápať tak, že právny záujem má\ndostatočnú intenzitu, pričom naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu\npodstatným spôsobom užitočný. Oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú\ndomnienku, že právny záujem žalobcu je daný. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení práva\nje daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému. Ak je\nžalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý\nprávny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť aj\npodkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (ZSP 48/2004). V súdenom prípade\nbolo rozhodnutie Okresného úradu Poprad, katastrálneho odboru o povolení vkladu týkajúceho sa\nprevodu vlastníckeho práva nebytového priestoru s príslušenstvom z intervenienta na žalobkyňu č. N./\nXXXX z 21.5.2020 zrušené rozhodnutím Okresného úradu Poprad, katastrálneho odboru č. P./XXXX\nzo 17.12.2020 o vyhovení protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad sp. zn. Pd 110/20/7706-9\nz 18.9.2020, potvrdeným rozhodnutím Okresného úradu Prešov č. Upo 3/2021/LUS z 25.5.2021, s tým\nže správny orgán je povinný prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv\nna povolenie vkladu, t. j. prihliadať aj na skôr zaevidovanú listinu doručenú správnemu orgánu na zápis\nzáznamom, keď takouto listinou má byť aj v proteste prokurátora namietaný rozsudok Okresného súdu\nPoprad č. k. 7C/14/2017-27 v prospech žalovanej 1/ vydaný v konaní o žalobe žalovanej 1/ podanej\nvoči žalovanej 2/ o určenie vlastníckeho práva k nebytovému priestoru s príslušenstvom. Vzhľadom\nna existenciu iného súdneho rozhodnutia o vlastníctve nebytového priestoru jedným zo žalovaných\nako aj na zápis druhého zo žalovaných ako vlastníka tohto nebytového priestoru v katastri nehnuteľností\nje potrebné vyhodnotiť podmienku existencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení jej\nvlastníckeho za splnenú. Tento záver platí aj v prípade zotrvania na východiskách prezentovaných\nv rozsudku č. k. 12C/81/2010-178 z 03.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.\nzn. 19Co/10/2012-202 z 26.04.2012, keď v tomto konaní vystupujúcej žalobkyni voči žalovaným 1/ a 2/\nnevznikla žiadna reštitučná povinnosť, nakoľko táto bola založená len medzi intervenientom a žalovanou\n2/ (k tomuto záveru porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/66/2022 z 28.02.2023\n– bod 12.)\n28. Pre vecne správne rozhodnutie o žalovanom nároku odvolací súd nepovažuje za opodstatnenú\nargumentáciu súdu prvej inštancie týkajúcu sa aplikácie princípu ochrany dobrej viery ďalšieho\nnadobúdateľa. V tomto smere odvolací súd odkazuje na uznesenie prijaté veľkým senátom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 27.04.2021, ktorého právne vety znejú:\n„I. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo,\na to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra\nnehnuteľností. II. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac\npráv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť\nvlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho\núkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. III. Dobrá viera nadobúdateľa,\nže hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho\npráva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s\npoukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de\nlege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa\nneumožňuje. IV. Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise\nvlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov\nkatastra, nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri\n\nnehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník.“ Pokiaľ teda žalovaná 2/\nnebola vlastníčkou nebytového priestoru s príslušenstvom, jej právny úkon, ktorým previedla vlastnícke\nprávo k nebytovému priestoru na žalovanú 1/ je absolútne neplatným právnym úkonom. K tomuto\nprávnemu úkonu došlo 25.06.2012, t. j. 5 dní potom, ako bol príslušnému správnemu orgánu doručený\nnávrh intervenient na vklad vlastníckeho práva k nebytovému priestoru s príslušenstvom na základe\nzmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru uzatvorenej medzi intervenientom a žalobkyňou už\ndňa 11.06.2012 zaevidovaný pod č. V-2368/2012, pričom v konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by\nod tohto momentu nebola na príslušnom liste vlastníctva evidovaná plomba informujúca o tomto konaní.\nNaviac, intervenient odstúpil od kúpnej zmluvy so žalovanou 2/ už dňa 27.02.2009, preto v danom\nprípade nie je názor súdu prvej inštancie obhájiteľný ani s poukazom na jeden z názorov vyskytujúci sa\nv právnej doktríne k otázke dobrej viery tretích osôb, majúci základ v rozhodovacej praxi Najvyššieho\nsúdu ČR, podľa ktorého je záver o dobrej viere nadobúdateľov podmienený okolnosťou, že v dobe\nuzavretia zmluvy, na základe ktorej nadobudli vlastnícke právo, boli so zreteľom na všetky okolnosti veci\nv dobrej viere o tom, že nie je daný dôvod na odstúpenie od zmluvy žiadnou zo strán zmluvy, ktorá bola\nodstúpením zrušená (porovnaj Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič,\nM. a kol. Občiansky zákonník I. § 1-450. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, 447-451 s.).\n29. Odvolací súd tiež konštatuje, že v priebehu celého konania nevyšli najavo žiadne také skutočnosti,\nktoré by bolo možné kvalifikovať ako jednoznačne rozporné s dobrými mravmi a odôvodňovali by\nzamietnutie žaloby žalobkyne pre rozpor výkonu jej práva s dobrými mravmi. Zo skutočnosti, že\nvoči žalovaným 1/ a 2/, alebo niektorým z nich, boli v minulosti vedené viaceré súdne konania\nmajúce základ v spore o vlastníctvo nebytového priestoru s príslušenstvom prameniaceho z odstúpenia\nod zmluvy uzavretej medzi intervenientom a žalovanou 2/ nemožno vyvodiť, že uplatnenie nároku\nžalobkyne v tomto konaní predstavuje z jej strany šikanózny výkon práva, pre ktorý by mali všeobecné\nsúdy jej právnu ochranu odmietnuť.\n30. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že po vykonaní odvolacieho prieskumu v medziach\nžalobkyňou označených odvolacích dôvodov zistil naplnenie len odvolacieho dôvodu v zmysle § 365\nods. 1 písm. h) CSP, t.j. že prejednávaný prípad bol súdom prvej inštancie nesprávne právne posúdený,\nz dôvodu ktorého súd vo veci nesprávne rozhodol. Súčasne nebolo zistené, že by súd prvej inštancie\nvydal napadnutý rozsudok pri nesplnení procesných podmienok, že by pri svojom rozhodovaní vychádzal\nz nesprávnych skutkových zistení relevantných pre posúdenie prípadu, ani že by boli splnené podmienky\npre pripustenie ďalších prostriedkov procesnej obrany alebo prostriedkov procesného útoku, ktoré neboli\nžalobkyňou v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnené. Odvolacie dôvody označené žalobkyňou v\npodanom odvolaní, zodpovedajúce ust. § 365 ods. 1 písm. a), f) a g) CSP tak nemožno považovať vo\nveci za naplnené. Preto odvolací súd postupom v zmysle v zmysle § 388 CSP napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, že žalobe žalobkyne vyhovel.\n31. Z už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď\nna každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby\nbolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (viď napr. aj rozhodnutia ÚS SR II. ÚS\n251/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu sporových strán zachádzajúcu do\nnadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť ďalší úspech podaným odvolaniam, preto odvolací\nsúd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.\n32. S ohľadom na zmenu napadnutého rozsudku bol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP povinný\nrozhodnúť aj o náhrade trov konania na súde prvej inštancie a súčasne aj o trovách odvolacieho konania.\nPre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania považoval odvolací súd za aplikovateľný § 255 ods.\n1 a 2 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,\na ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne\nvysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Keďže žalujúca strana bola v súdnom\nkonaní napokon v plnom rozsahu úspešná, odvolací súd súvisiacim výrokom priznal žalobkyni ako aj\nintervenientovi vystupujúcemu na jej strane voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu všetkých trov\nkonania, t.j. ako konania prvoinštančného, tak aj konania odvolacieho, a to v plnom rozsahu s tým, že\n\no ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým\nsa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).\n33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"stav": {"sz": "6Cdo/92/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "441bb0f9-c091-4d24-9293-ea1fbdce452a:e52cfec9-3904-4399-865e-1415688befef", "datum": "2026-05-28", "vztah": "zrusene"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "21C/41/2022", "guid": "4eff5d88-a8a5-4df8-b3c0-a8869e0f6551:5b559fce-abc4-4b05-b8a8-f198ef0406c0", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:419b7a90-8e8c-4e9e-a2f9-e64f3e477f9d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.510.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 510/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 510/2016 z 19. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-19", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.510.2016.1"}, {"guid": "ussr:fc11689c-38e3-4162-ad82-5d35391833ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.151.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 151/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 151/2016 z 3. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 320, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.151.2016.1"}, {"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 476, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "1b473a05-98db-46c8-bea6-fbf0e96e9f3d:90e9ea4f-81e4-41b6-ab08-0c79bcf431d8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:5118214558.1", "spisova_znacka": "5Cdo/66/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/66/2022 z 28. 2. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-02-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:5118214558.1"}, {"guid": "55a921dd-19c5-46e0-9a3c-bf6a7fc208c7:baeee3a9-7578-46d8-86d8-12f8e541d07a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1", "spisova_znacka": "1VObdo/2/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 26. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-26", "citacie_n": 394, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1"}, {"guid": "b77befc7-7278-45da-8121-0973913b3e4f:d79fa92d-0d7e-4a31-8389-2ed9af0fbe0d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6718205079.1", "spisova_znacka": "11Co/14/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/14/2020 z 27. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-05-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6718205079.1"}, {"guid": "03c9f122-1ce5-4901-b457-dcc3e41e0829:1a81206e-d042-40bd-8fbb-a1594ecfa3ae", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8715210038.2", "spisova_znacka": "7Cob/66/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Cob/66/2019 z 24. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-02-24", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8715210038.2"}], "citovane_v": []}