Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoCsp/14/2024 z 19. 9. 2024
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 19. septembra 2024, sp. zn. 22CoCsp/14/2024, ECLI:SK:KSPO:2024:8722200933.2
Krajský súd Prešov | 22CoCsp/14/2024 | ECLI:SK:KSPO:2024:8722200933.2 | 2024-09-19 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: CSP, zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, OZ, zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, pod
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/318d0066-e546-4256-ad5f-1c675378fb7a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8722200933.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Prešov
22CoCsp/14/2024
8722200933
19. 09. 2024
JUDr. Viera Kandriková
ECLI:SK:KSPO:2024:8722200933.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom
C. XXX, XXX XX, zastúpeného: BANÍK & Partners s.r.o., so sídlom Košická 4984/46, 821 08 Bratislava,
IČO: 51 329 972, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 30.788,- eur s prísl., o odvolaní
žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17Csp/24/2022-203 zo dňa 10.1.2023 v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Poprad č.k. 17Csp/24/2022-251 zo dňa 10.4.2024, jednohlasne
takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I.
II. Zrušuje rozsudok vo výroku III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozhodol takto:
„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 37.252,35 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z
omeškania zo sumy 1.693,25 eur od 24.03.2022 do 06.05.2022, zo sumy 29.094,75 eur od 24.03.2022
do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 4 ods. 2 písm. a), § 11 ods.
6, 7, 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenou prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 420 ods. 1,
§ 427 ods. 1, § 441, § 442, § 444 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 2, 5, § 10 ods.
1, 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného
poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,
podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.
V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie okrem iného konštatoval, že je nesporné, že
žalobca v dôsledku poškodeného zdravia v súvislosti s dopravnou nehodu z 26.9.2020 a obmedzenia
možnosti uplatniť sa v živote a spoločnosti má právo na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
V konaní nebolo sporné, že vodičom motorového vozidla, v ktorom v čase nehody bol žalobca
prepravovaný, bol D. E., pričom zodpovedným poisťovateľom titulom povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bol v čase škodovej udalosti

žalovaný, ktorý je pasívne legitimovanou stranou sporu v konaní podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001
Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Žalovaný v konaní po čiastočnom späťvzatí žaloby a zmene žaloby uplatnil nárok na časť náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 29.094,75 eur a zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia vo výške 14.275,80 eur.
Po vykonanom dokazovaní prvoinštančný súd dospel k záveru, že nárok na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia v rozsahu 29.094,75 eur je dôvodný a nárok na zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia je dôvodný v rozsahu 8.157,60 eur, t.j. -20 % z celkovej náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia na rozdiel od navrhovaného priznania zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia žalobcom v rozsahu 35 %.
Súd prvej inštancie vychádzajúc z vykonaného dokazovania ustálil počet bodov na výpočet náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. na 3600 bodov á 22,66 eur, t.j.
81.576,- eur, keď pri výške náhrady prvoinštančný súd vychádzal z výšky 2 % z priemernej mesačnej
mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej
republiky za kalendárny rok 2021, keď nárok za náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
žalobcovi vznikol v r. 2022, kedy bol zdravotný stav žalobcu ustálený. Pri súčte bodov súd prvej inštancie
vychádzal zo znaleckého posudku č. 28/2021 D. D. F. a znaleckého posudku č. XX/XXXX D. G. D. H..
Žalovaný nenamietal záver znaleckého posudku č. XX/XXXX, namietal bodové hodnotenie vyplývajúce
zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, a to nie jednotlivé položky, ale zvýšenie položiek na dvojnásobok.
Prvoinštančný súd bol toho názoru, že znalec v znaleckom posudku č. XX/XXXX správne ohodnotil
položky sťaženia spoločenského uplatnenia. Uvedené potvrdil i znalecký posudok LEGE ARTIS s.r.o.
č. XX/XXXX, ktorý nesúhlasil so zvýšením položiek č. 325e, 393a, 433a na dvojnásobok (správne 1,5
násobok - poznámka odvolacieho súdu). Na druhej strane pri položke č. 309 v znaleckom posudku LEGE
ARTIS s.r.o. bolo konštatované zvýšenie bodového ohodnotenia na dvojnásobok a pridal položku 432a
- plošné jazvy počet bodov 30. Správnosť položiek znaleckého posudku č. 28/2021 potvrdilo i odborné
vyjadrenie Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o.
Súd prvej inštancie bol toho názoru, že u žalobcu je dôvodné zvýšenie všetkých položiek sťaženia
spoločenského uplatnenia na dvojnásobok (správne 1,5 násobok - poznámka odvolacieho súdu) v
zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. vzhľadom na reálne obmedzenie žalobcu ako poškodeného
uplatniť sa v živote a v spoločnosti zohľadňujúc vek, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví - necelých
dvadsať rokov.
Pokiaľ celková náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje 3600 bodov á 22,66 eur
t.j. 81.576,- eur a žalovaný plnil pred začatím konania 10.000,- eur a v priebehu konania 1.693,25
eur, pričom žalobca akceptoval mieru spoluzavinenia žalobcu 50 %, žalovaný akceptoval mieru
spoluzavinenia žalobcu 75 %, súd prvej inštancie sa v otázke spoluzavinenia žalobcu priklonil k 50 %, je
dôvodné plnenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške (81.576,- eur : 2) - 10.000,- eur - 1.693,25
eur t.j. 29.094,75 eur.
V súvislosti s výškou spoluzavinenia žalobcu dospel prvoinštančný súd k záveru, že je dôvodné
spoluzavinenie žalobcu v rozsahu 50 % a to z dôvodu, že žalobca nebol pripútaný bezpečnostným
pásom vo vozidle, ktoré bolo 26.9.2020 účastné dopravnej nehody, i keď z obsahu trestného spisu je
sporné, či vôbec vozidlo na mieste, na ktorom sedel žalobca bolo vybavené bezpečnostným pásom.
Ďalším dôvodom je, že žalobca nastúpil do motorového vozidla, ktoré viedol vodič D. E., o ktorom
žalobca vedel, že je pod vplyvom alkoholu. Nie je dôvodné spoluzavinenie nad rozsah 50 %, keď podľa
názoru prvoinštančného súdu nie je logické, aby v akomkoľvek prípade mal spolujazdec väčší podiel
na vine ako samotný vodič vozidla aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky
sp.zn. 25Cdo/4199/2013 z 27.3.2014.
V súlade s § 5 ods. 5 zákona 437/2004 Z.z. súd prvej inštancie rozhodol o zvýšení sťaženia
spoločenského uplatnenia do výšky 20 %, i keď žalobca navrhoval 35 %, teda zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia priznal vo výške 8.157,60 eur. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že 20 %-né
zvýšenie je primerané k miere sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v spoločnosti. Z vykonaného
dokazovania mal preukázané, že žalobca bol v dôsledku spôsobeného úrazu pri dopravnej nehode
obmedzený vo viacerých oblastiach života. Žalobca je obmedzený v spoločenskom, pracovnom živote,
záujmových aktivitách. Má výrazne sťaženú možnosť sa zamestnať, keď ťažko môže vykonávať fyzickú
prácu ako pred dopravnou nehodou, keď pomáhal príbuzným s prácami na stavbe. Má narušený sociálny
kontakt, stratil priateľské väzby. Založenie vlastnej rodiny je otázne, žalobca je t.č. prevažne odkázaný
na rodičov. Žalobca prešiel psychickými zmenami. Je odkázaný na starostlivosť rodičov. Prihliadajúc na
vek žalobcu, následky úrazu, predpokladaný vývoj do budúcna je podľa názoru súdu prvej inštancie

dôvodné priznanie zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ale v rozsahu 20 %, ktoré považoval
za primerané, pričom nevychádzal iba zo zistenia, že žalobca poberá invalidný dôchodok, ale skúmal
všetky oblasti na strane žalobcu aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 2Cdo/170/2008 z 29.10.2009.
Na margo tvrdenia žalovaného o požívaní omamných látok - pervitínu žalobcom a k tvrdeniu, že žalobca
nemal predpoklad, aby prežil šťastný a úspešný život, keď pervitín by mal následky na fyzickom a
psychickom zdraví žalobcu, súd prvej inštancie dodal, že uvedené nemožno s istotou tvrdiť. Je ale
nepochybné, že žalobca v mladom veku nemá možnosti ako jeho zdraví rovesníci a má výrazné
obmedzenie v sociálnom kontakte, čo je dôležité kritérium v každom veku, najmä v tak mladom veku.
Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 517 ods. 1 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
priznal žalobcovi i uplatnený úrok z omeškania, ale až od 24.3.2022, keď žalobca u žalovaného nárok
uplatnil dňa 8.12.2021. Podľa § 11 ods. 6, 7, 8 zákona č. 381/2001 Z.z. mal žalovaný ukončiť šetrenie
do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, t.j. do 8.3.2022 a plniť do 15 dní
po skončení prešetrovania t.j. do 23.3.2022. Úrok z omeškania preto priznal až od 24.3.2022.
3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej „CSP“) a priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, keď výška
plnenia v časti zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia závisela od úvahy súdu a žalobca bol v
časti úrokov z omeškania neúspešným iba v nepatrnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne
uznesením po právoplatnosti rozsudku.
4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. f) a h) CSP majúc za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Podľa žalovaného prvoinštančný súd nesprávnym hodnotením predložených znaleckých posudkov
dospel k nesprávnemu záveru o počte bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“).
Ak mal totiž súd pri rozhodovaní dva alebo aj viac znaleckých posudkov s rozdielnymi závermi o tej
istej otázke, nemôže iba jednoducho vybrať jeden z nich a na ostatné bez ďalšieho neprihliadať. Musí
ich všetky vyhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a prečo je určujúci pre podklad rozhodnutia a z akých
dôvodov nevychádzal zo záverov druhého (ostatných) znaleckého posudku. Tento myšlienkový pochod
potom vyjadrí v písomnom vyhotovení rozsudku. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na súvisiacu
ustálenú judikatúru, a to R 1/1981, R 45/1984. Pri hodnotení znaleckého posudku je vo všeobecnosti
prijímaný záver, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd
však hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie
znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. (napr rozsudok Najvyššieho súdu ČR
z 26.11.1998, sp.zn. 3Cdon385/96, obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 7Cdo41/20101.
Žalovaná pritom oprávnene očakávala, že súd bude vychádzať práve z neskôr vypracovaného
Znaleckého posudku č. XX/XXXX znaleckej organizácie LEGE ARTIS znalecká organizácia s.r.o. zo
dňa 17.3.2022 (ďalej len „ZP č. XX/XXXX“). Predmetný ZP č. XX/XXXX bol pritom vypracovaný práve
za účelom preskúmania správnosti Znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca D. D. F. zo dňa 29.9.2021
(ďalej len „ ZP č. XX/XXXX“), po osobnom vyšetrení žalobcu, na rozdiel od Odborného vyjadrenia
č. 45/2022 znaleckej organizácie Forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. zo dňa
28.2.2022 (ďalej len „OV č. XX/XXXX“), ktorá vychádzala výlučne zo zdravotnej dokumentácie žalobcu,
bez jeho osobného vyšetrenia. Je preto nepochopiteľné, prečo súd zobral za podklad svojho rozhodnutia
práve starší ZP č. XX/XXXX a OV č. XX/XXXX, ktorý vychádzal iba zo zdravotnej dokumentácie žalobcu
bez jeho osobného vyšetrenia, keď mal k dispozícii podrobný, komplexný (už aj s posúdením správnosti
predchádzajúceho ZP) a najaktuálnejší ZP č. XX/XXXX, kde svoje závery formulovali dvaja lekári (D.
E., I. a D. J.) po osobnom vyšetrení žalobcu. Zo B. K. XX/XXXX pritom vyplýva, že SSU v ZP č. XX/
XXXX nebolo hodnotené správne, nakoľko D. F. opomenul ohodnotiť plošné jazvy žalobcu pod položkou
č. 432a, navyše v ZP č. XX/XXXX sa nachádza jasné odôvodnenie navýšenia, resp. nenavýšenia
jednotlivých položiek, keď znalecká organizácia na str. 9 a 10 ZP uviedla: „ Navýšenie položky číslo 309
o polovicu bolo prevedené pre obmedzenie v rodinnom. spoločenskom, pracovnom živote, vzhľadom na
vek, kedy menovaný dané poranenie utrpel. Obmedzenie hybnosti v pravom ramene a pravom bedre je
malého rozsahu, preto sme nevideli pádny dôvod na navýšenie položiek číslo 325e a 393a.“ Naopak,
ZP č. XX/XXXX neobsahuje žiadne konkrétne odôvodnenie navýšenia všetkých priznaných položiek,
iba všeobecný odkaz na ust. § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., napriek tomu sa súd priklonil práve
k tomuto znaleckého posudku, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia, prečo odmietol závery znaleckej

organizácie v ZP č. XX/XXXX, zároveň bez toho, aby vyzval D. F. aspoň na písomné doplnenie dôvodov,
pre ktoré priznal plošné navýšenie všetkých položiek o jeden a pol násobok, ktoré v ZP D. F., na rozdiel od
ZP znaleckej organizácie LEGE ARTIS, absentujú. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie
nehodnotil predložené znalecké posudky v súlade s ustálenou judikatúrou, keď si vybral jeden ZP bez
relevantného odôvodnenia, prečo odmietol závery druhého, neskôr vypracovaného ZP. Podľa žalovanej
za dostatočné odôvodnenie nie je možné považovať úvahu súdu prezentovanú v bode 52. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, a to, že súd je toho názoru, že u žalobcu je dôvodné zvýšenie všetkých položiek
SSU na dvojnásobok v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. Podľa výslovného znenia ust. §
10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. totiž hodnotenie zvýšenia SSU prináleží posudzujúcemu lekárovi, a
nie súdu (na rozdiel od ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.). Navyše, ani D. F. nepriznal žalobcovi
navýšenie bodového hodnotenia SSU 0 dvojnásobok, ale iba o jeden a pol násobok. Žalovaná vzhľadom
na vyššie uvedené preto zastáva názor, že súdom ustálený počet bodov za základné SSU neobstojí,
pretože pokiaľ sa súd nechcel prikloniť k neskôr vypracovanému ZP č. XX/XXXX, ktorý mal revidovať
skorší ZP č. XX/XXXX, mal požiadať D. F. o doplnenie konkrétnych dôvodov ním priznaného navýšenia
SSU, ktoré v jeho ZP, na rozdiel od ZP č. XX/XXXX absentovali, resp. nariadiť výsluch obidvoch znalcov.
Žalovaný mal tiež za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil spoluzavinenie žalobcu na jeho škode
na zdraví, resp. nevzal do úvahy špecifické okolnosti tohto konkrétneho prípadu. Poukazoval pri tom na
ust. § 441 OZ a ustálenú judikatúru (napr. rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/213/2017, 25Cdo/1500/2006,
25Cdo/657/2006).
Prvoinštančný súd stanovil mieru zavinenia žalobcu v rozsahu 50 %, pričom prihliadal na to, že žalobca
nebol pripútaný bezpečnostným pásom, ako aj na skutočnosť, že žalobca nastúpil do motorového vozidla
s vodičom pod vplyvom alkoholu. Zároveň v bode 55. odôvodnenia konštatoval, že „nie je dôvodné
spoluzavinenie nad rozsah 50 %, keď podľa názoru súdu nie je logické, aby v akomkoľvek prípade mal
spolujazdec väčší podiel na vine ako samotný vodič vozidla.“ Žalovaný sa nestotožňuje s predmetným
záverom, pretože v danom prípade mal súd vyhodnotiť, akou mierou sa samotný poškodený podieľal
svojim konaním, resp. akýmikoľvek okolnosťami na jeho strane, na škode na svojom vlastnom zdraví, nie
riešiť vinu poškodeného na vzniku dopravnej nehody. Z vykonaného dokazovania pritom jednoznačne
vyplynulo, že podstatná časť ťažkých zranení žalobcu, najmä poranenia hlavy, vznikla práve v dôsledku
jeho nepripútania sa bezpečnostným pásom, kedy aj svedok L. L. vypovedal, že žalobca pri prvom
aj druhom náraze preletel dopredu a hlavou narazil do priestoru pod autorádiom (str. 10 zápisnice o
výsluchu svedka L. L. zo dňa 12.11.2020). V konaní bolo preukázané nielen to, že žalobca nastúpil do
motorového vozidla s vodičom, o ktorom veľmi dobre vedel, že celú noc požíval tvrdý alkohol, ale je
potrebné prihliadnuť aj na správanie žalobcu, ktorý nenastúpil do vozidla, pretože sa napríklad nemal
ako inak dostať domov, ale z osobitného motívu - ďalšieho zabezpečenia alkoholu a cigariet v M.. Súdy
opakovane vyslovili názor, že motorové vozidlo pôsobí na ceste ako zbraň. Ak teda žalobca v priebehu
konania, ako aj vo svojej záverečnej reči tvrdil, že v daný večer on sám nepožíval ani alkohol, ani drogy,
o to skôr sa mal pokúsiť zabrániť D. E. viesť motorové vozidlo, ktorým mohla byť spôsobená ujma na
živote alebo zdraví aj iným, nič netušiacim účastníkom cestnej premávky. Bolo na slobodnom rozhodnutí
žalobcu, či nastúpi do vozidla, ktoré viedol D. E. alebo nie. Žalobca v konaní nepreukázal žiadne
také okolnosti, ktoré by mohli viesť k záveru, že žalobcu prinútila tieseň alebo iné podstatné dôvody,
podstúpiť takéto značné riziko a nastúpiť ako spolujazdec do motorového vozidla s vodičom pod vplyvom
alkoholu. Žalobca teda mohol celkom zabrániť vlastnej škode na zdraví tým, že by vôbec nenastúpil do
vozidla s vodičom pod značným vplyvom alkoholu, čiže absolútne nespôsobilým na vedenie motorového
vozidla, ak ho už od takejto jazdy sám neodhovoril. Navyše, žalobca mal možnosť minimalizovať riziko
vyplývajúce z takejto jazdy, ak by sa aspoň pripútal bezpečnostným pásom, čo neurobil a čo následne
viedlo k podstatnej časti ťažkých zranení (najmä poranenia hlavy), ktoré žalobca utrpel. Pokiaľ súd pri
posúdení miery spoluzavinenia žalobcu vychádzal zo staršieho českého
rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 25Cdo/4199/2013 z 27.3.2014, žalovaná nevidí dôvod na jeho
aplikáciu. Z judikatúry slovenských súdov totiž vyplýva, že aj v prípade objektívnej zodpovednosti vodiča
motorového vozidla prichádza do úvahy záver o nadpolovičnej, resp. výlučnej miere spoluzavinenia
poškodeného na svojej škode na zdraví (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 7Cdo/288/2021
z 30.11.20211). Podľa žalovanej boli v konaní jednoznačne preukázané špecifické okolnosti, ktoré
predchádzali vzniku škody na zdraví žalobcu, a ktoré odôvodňujú záver o miere spoluzavinenia žalobcu
v rozsahu 75 %.
V súvislosti s nárokom na zvýšenie SSU, ktorý súd prvej inštancie priznal žalobcovi v rozsahu 20 %,
žalovaný uviedol, že v konaní nerozporoval, že žalobca v dôsledku úrazu utrpel trvalé následky na

svojom zdraví, ktoré mu sťažili jeho spoločenské uplatnenie, avšak poukazoval na to, že z dokazovania
nevyplynuli skutočnosti, ktoré by prípad žalobcu umožňovali hodnotiť ako prípad hodný osobitného
zreteľa, a teda, že vzhľadom na konkrétne okolnosti samotné základné SSU nie je spôsobilé odškodniť
žalobcom utrpenú ujmu na zdraví. Uplatnenie krátenia v dôsledku spoluzavinenia pritom podľa
žalovaného nemôže byť tým dôvodom, pre ktorý by sa základné odškodnenie žalobcu malo javiť ako
nedostatočné. Podľa žalovaného vychádzajúc z obmedzení žalobcu v bežnom živote v porovnaní
s jeho životom predchádzajúcim, žiadne mimoriadne okolnosti nevyplynuli. Žalobca sa v dôsledku úrazu
logicky nemôže venovať pôvodnej pracovnej činnosti, čo však neznamená, že do budúcna nemôže
vykonávať žiadnu pracovnú činnosť, pričom z výpovede žalobcu na pojednávaní 13.12.2022 vyplynulo,
že prácu primeranú jeho možnostiam sa už aj pokúšal hľadať. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca sa
nemôže venovať športu, avšak z výpovede matky na pojednávaní dňa 13.12.2022 vyplynulo, že ani pred
nehodou sa žalobca športu nevenoval, rovnako pred nehodou nemal priateľku, resp. nejaký vážnejší
vzťah, o ktorý by v dôsledku nehody prišiel. Pokiaľ prvoinštančný súd zdôrazňoval najmä výrazné
obmedzenie žalobcu v sociálnom kontakte, keď v dôsledku úrazu prišiel o kamarátov, ide iba o jeden
aspekt života žalobcu, pričom práve otec žalobcu vypovedal, že kamaráti mali na žalobcu negatívny
vplyv. Aj keď žalobca prišiel o väzby s doterajšími kamarátmi podľa žalovaného samotná táto skutočnosť
ešte neodôvodňuje priznanie zvýšenia SSU. Zdravotný stav žalobcu nie je takého charakteru, pre ktorý
by nadväzovanie priateľských alebo partnerských kontaktov bolo pre žalobcu do budúcna vylúčené. Nie
je znemožnené ani budovanie citových väzieb a vzťahov v rámci najbližšej rodiny žalobcu. Žalovaný mal
za to, že súd prvej inštancie neuviedol také mimoriadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali priznanie nároku na zvýšenie SSU v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. poukazujúc
pri tom na rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/90/2004, 5Cdo/49/2012, 3Cdo/192/2015 ako aj rozhodnutie KS
v Košiciach sp.zn. 1Co/171/2017 zo dňa 11.4.2018
Podľa žalovaného prvoinštančný súd pochybil, keď priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu a nezohľadňoval každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva
pohľadávky. Žaloba bola zamietnutá v časti nároku na úroky z omeškania, pričom nejde o nárok, ktorý
by bol závislý od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. Záver súdu, že čo sa týka zamietnutého
nároku na úroky z omeškania, ide o neúspech nepatrnej časti, je nesprávny a v rozpore s CSP. Nepatrný
úspech CSP aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti
príslušenstva pohľadávky. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia
závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. Prvoinštančný súd tak mal o trovách konania
rozhodnúť podľa pomeru úspechu strán vo veci.
Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vo veci
sám rozhodol tak, že žalobu zamietne.
5. K odvolaniu žalovaného zaslal žalobca vyjadrenie, v ktorom namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie
bol žalovanému doručený dňa 9.2.2023, pričom zákonná lehota na podanie odvolania uplynula dňa
24.2.2023. Podľa podacej pečiatky bol e-mail žalovaného doručený súdu dňa 27.2.2023 a tak je potrebné
v kontexte vyššie uvedeného odvolanie žalovaného ako podané oneskorene podľa § 386 písm. a) CSP
bez ďalšieho odmietnuť. Pre prípad, že sa odvolací súd nestotožní s argumentáciou o neprípustnosti
odvolania, žalobca namietal, že v podaní žalovaného absentuje uvedenie rozsahu, v akom rozhodnutie
súdu napáda.
V bode I. odvolania žalovaný namieta, že súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo záverov znaleckých
posudkov predložených žalobcom, pričom bez relevantného odôvodnenia opomenul hodnotiť aj ostatné
predložené znalecké úkony, čím sa podľa jeho názoru odklonil od ustálenej judikatúry. Hodnotenie
rozsahu trvalých následkov úrazu žalobcu bolo predmetom troch znaleckých úkonov, ktoré boli v
konaní stranami sporu predložené súdu. Žalobca svoj nárok opiera o znalecký posudok č. XX/XXXX
vypracovaný D. D. F. a znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný D. G. D. H., D., kde záverom obaja
znalci hodnotili sťaženie spoločenského uplatnenia v úhrne 3600 bodov (1350 b. + 2250 b.). Žalovaný
prílohou vyjadrenia k žalobe predložil znalecký posudok spol. LEGE ARTIS znalecká organizácia, s.r.o.
so záverom hodnotenia výlučne somatického poškodenia zdravia 1255 bodov a zároveň aj odborné
vyjadrenie č. XX/XXXX spol. forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. s hodnotením
totožne 3600 bodov. Vzájomnou komparáciou posudkov dospejeme k záveru, že diskrepancia medzi
hodnoteniami je výsledkom odlišnej aplikácie ust. § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. posudzujúcimi
znalcami, kedy D. F. navýšil o polovicu bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia en bloc,
D. E. tak učinil s výnimkou položiek č. 325e a 393a.

Zvýšenie bodového hodnotenia posudzujúcim lekárom až na dvojnásobok je nepochybne dôležitým
inštitútom reflektujúcim na závažnejšie prípady, zo znenia už cit. ust. ale možno vyvodiť, že zákon
umožňuje zvýšiť hodnotenie len ako celok a nie jeho časť. Je pritom prirodzené, že žalovaný favorizuje
ten znalecký úkon, ktorého závery sú pre neho priaznivejšie. Súd v bodoch 51. a 52. rozsudku
však jasne a zrozumiteľne zdôvodnil, prečo ustálil celkovú náhradu škody v rozsahu 3600 bodov
a sledujúc týmto princíp hospodárnosti konania (čl. 17 CSP) vychádzal zo záverov stranami sporu
už predložených súkromných znaleckých posudkov; na tomto závere nič nemení ani časová línia
vypracovania jednotlivých posudkov, či rovnako vágne odôvodnenie zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia znaleckou organizáciou LEGE ARTIS.
V časti pomerného znášania škody žalobcom sa súd stotožnil s inak racionálnou argumentáciou
žalobcu (pozn. podporenou rozhodnutím najvyššej súdnej autority ČR), že spolujazdec zodpovedá za
vznik škody maximálne v polovičnom rozsahu, nakoľko za vedenie motorového vozidla a tým aj vznik
dopravnej nehody je zodpovedný výlučne jeho vodič. V bode II. podania žalovaný hneď úvodom cituje
z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 3Cdo/213/2017, ktoré označil za ustálenú judikatúru;
skúmaním jeho odôvodnenia ale žalobca zistil, že sa jedná o citáciu súdu prvého stupňa (pozn. bod 2.1.),
nie právny názor dovolacieho súdu, pričom v konaní sa otázka miery spoluviny vôbec neposudzovala,
nakoľko správnosť súdmi riešených skutkových otázok nemôže byť v dovolacom konaní podrobená
meritórnemu prieskumu. Záverom tejto časti žalovaný rovnako tvrdí, že z judikatúry slovenských súdov
vyplýva nadpolovičná, či výlučná miera zavinenia poškodeného v prípade objektívnej zodpovednosti
vodiča motorového vozidla, odkazuje pritom na uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 7Cdo/288/2021. Aj
v tomto prípade sa jedná o zavádzajúce tvrdenie, nakoľko dovolací súd v konaní predmetnú právnu
otázku neposudzoval a dovolanie ako neprípustné odmietol. V uvedenej veci navyše dovolateľ namietal
mieru zavinenia poškodeného žalobcu účastného na dopravnej nehode ako chodca, čo je nutné v tomto
smere vyhodnotiť ako s prejednávanou vecou nesúvisiace. K hypotetickej úvahe žalovaného o možnosti
žalobcu zabrániť vlastnej škode na zdraví tým, že nenastúpi do vozidla vedeného vodičom pod vplyvom
alkoholu, sa žiada doplniť, že škode na zdraví mohol obdobne zabrániť aj vodič, ak by vozidlo viedol
spôsobom súladným s pravidlami cestnej premávky.
V ostatnej časti odvolania (pozn. bod III. Nárok na zvýšenie SSU) žalovaný neuvádza žiadne nové
skutočnosti ani dôkazy, duplicitne cituje rozhodnutia všeobecných súdov a uvádza argumenty, na ktoré
už žalobca reagoval v predchádzajúcich podaniach.
Za pochybenie súdu prvej inštancie žalovaný označil napokon i rozhodnutie o trovách konania, kedy
ich náhradu priznal žalobcovi v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP. Námietka pritom smeruje k
nezohľadneniu zamietnutia časti príslušenstva pri stanovení pomeru úspechu vo veci. Úspech vo veci
sa vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku, nie jeho príslušenstva;
nejedná sa samostatný predmet sporu, ktorý by bol i samostatným základom pre vyrubenie súdneho
poplatku. Poukazoval pritom na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.4.2018,
sp.zn. 41Co/1/2018, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.11.2008, sp.zn. 6Obo/243/2007 alebo
rozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa 27.7.2016, sp.zn. 10Copr/2/2016. Ak zamietnutie žaloby v časti
úrokov z omeškania (konkr. v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30.788,eur od 9.3.2022 do 24.3.2022, t.j. 63,26 eur) nemá vplyv na pomer úspechu a neúspechu vyčísleného
pri rozhodovaní súdu o trovách konania podľa § 255 CSP, procesný úspech žalobcu predstavuje 100 %,
nakoľko bol tento plne úspešný v časti základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (pozn.
žalobou žiadal a súd mu priznal sumu 30.788,- eur), tiež plne úspešný čo do právneho základu zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia ako nároku závislého od úvahy súdu a zastavenie konanie v časti
o zaplatenie 1.693,25 eur procesne zavinil žalovaný.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností mal žalobca za to, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné v celom rozsahu, čo odôvodňuje postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 1 CSP.
6. V odvolacej replike žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu, že žalovaný podal odvolanie oneskorene
je nesprávne s poukazom na ust. § 121 a § 125 CSP.
Žalovaný súhlasil so žalobcom v tom, že posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol deň
24.2.2023, v ktorý deň aj žalovaná odvolanie podala, a to v súlade s ust. § 121 ods. 5 CSP. Následne
dňa 2.3.2023, t. j. v lehote 10 dní, žalovaná doplnila odvolanie aj v listinnej podobe.
Žalovaný trval na tom, že súd prvej inštancie pri hodnotení znaleckých posudkov nepostupoval správne
s poukazom najmä na judikát R 45/1984. Zdôraznil, že nešlo o hodnotenie znaleckého posudku ako
takého, ale v konaní boli predložené dva znaleckého posudky s odlišnými závermi, s čím sa súd pri ich
hodnotení dostatočne nevysporiadal.

V otázke spoluzavinenia poškodeného žalovaný k už v odvolaní uvádzanému rozhodnutiu NS SR
sp.zn. 3Cdo/213/2017 naviac poukázal aj na rozhodnutia NS ČR sp.zn. 25Cdo/1054/2007 ako aj
25Cdo/2471/2000.
Žalovaný opätovne zdôraznil, že podstatná časť ťažkých zranení žalobcu, najmä poranenia hlavy vznikla
práve v dôsledku jeho nepripútania sa bezpečnostným pásom. Opakovane poukazoval žalovaný na
uznesenie NS SR sp.zn. 7Cdo/288/2021 konkrétne na jeho bod 25., v ktorom je konštatovaná miera
účasti na dopravnej nehode podielom 90 % na strane žalobcu a 10 % na strane žalovaného.
Zároveň sa žalovaný nestotožnil s názorom žalobcu, že pre posudzovanie pomeru úspechu a neúspechu
strán sporu je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu iba v uplatnenej istine bez príslušenstva, a to
s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 228/2020 ako aj na rozsudky iných
krajských súdov, v zmysle ktorých plný úspech strany sporu vyžaduje aj úspech v otázke príslušenstva
uplatneného nároku.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobu (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
prechádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že vo veci samej je rozhodnutie správne, ale ohľadne
výroku o trovách konania nie sú splnené podmienky na potvrdenie ani na zmenu napadnutého rozsudku.
8. V súvislosti s konštatovaním žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu, že odvolanie bolo podané oneskorene
a preto je ho potrebné odmietnuť, odvolací súd udáva, že odvolanie žalovaného posúdil ako podané
včas. Odvolanie žalovaného bolo prvoinštančnému súdu mailom doručené dňa 24.2.2023 a následne
v listinnej podobe podaním na pošte dňa 28.2.2023, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa
2.3.2023 v dvoch rovnopisoch (podľa § 121 ods. 5 CSP lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty
urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy,
ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. Podľa §
125 ods. 1, 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva.). Nakoľko posledným dňom na podanie odvolania bol deň 24.2.2023,
v ktorý deň aj žalovaný odvolanie podal, a toto následne dňa 2.3.2023, teda v lehote 10 dní aj doplnil
v listinnej podobe, odvolací súd námietku žalobcu nezohľadnil a odvolanie podané žalovaným posúdil
ako podané včas (obdobne pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 8Sžo/15/2012).
9. Odvolací súd sa nestotožnil ani s ďalšou argumentáciou žalobcu ohľadne absentujúceho uvedenia
rozsahu, v akom rozhodnutie súdu žalovaný odvolaním napáda. Odvolací súd posúdil odvolanie podľa
obsahu, z ktorého je zrejmé, že žalovaný namieta vyhovujúci výrok I. ako aj výrok III. o trovách konania.
Z toho dôvodu ani výrok II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nepreskúmaval.
10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka pochybenia v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúceho v tom, že skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre jeho
rozhodnutie, sú nesprávne.
11. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej
stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy,
ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli ani nijak nevyšli
počas konania najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo,
opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.
12. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa s listinami zo spisu dospel k záveru, že všetky
skutkové zistenia k základu nároku, ktoré súd prvej inštancie posúdil, sú správne a majú oporu vo
vykonanom dokazovaní; v konaní súdu prvej inštancie a skutkovom závere, ku ktorému z vykonaných
dôkazov dospel nebol odvolacím súdom zistený žiaden z dôvodov preukazujúcich nesprávne zistenie
skutkového stavu.

13. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.) Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade
nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti
ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). (z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14.9.2011, sp.zn.
3Cdo 204/2009)
14. K námietke o nesprávnom právnom posúdení (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) odvolací súd
poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.zn.
7Cdo7/2010). Ani táto odvolacia námietka žalovaného nebola odvolacím súdom posúdená ako dôvodná.
15. Cieľom civilného súdneho procesu je dosiahnuť spravodlivé usporiadanie vzťahov tak, aby bol
zachovaný princíp právnej istoty.
Rovnako aj v tomto konaní je potrebné spravodlivo usporiadať vzťahy medzi stranami tak, aby bolo
zadosťučinené princípu právnej ekvity.
Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany
definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim
korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp.zn. 5Obo/52/2010).
16. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu. Vyplýva to aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby
na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruistoriace. Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303A, str. 12, § 29; Hirobalanice, Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-D;, Georgiadis c. Grécko z
29.05.1997; Higgins c. Francúzsko z 19.02.1998).
Ústavný súd SR sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutia v náleze III. ÚS
119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnenie nárokov a
obranu proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
17. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
18. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody na zdraví s príslušenstvom z dôvodu,
že dňa 26.9.2020 o 6:40 hod. došlo v katastri obce A. M., okres I., k dopravnej nehode osobného
motorového vozidla zn. N. O., ev.č. E., ktoré po ceste č. G. v smere od mesta I. na obec A. M.
viedol vodič D. E., nar. XX.X.XXXX a to tak, že vodič pri prejazde pravotočivej zákruty prešiel do
protismernej časti vozovky, kde ľavou časťou vozidla narazil do stromu, v dôsledku čoho utrpel žalobca
ako spolujazdec ťažké poškodenie zdravia. Zodpovedným poisťovateľom škodcu v zmysle zákona č.

381/2001 Z.z. bol v čase škodovej udalosti žalovaný, čím je daná jeho pasívna vecná legitimácia.
Výzvou zo dňa 3.12.2021, doručenou dňa 8.12.2021, si žalobca uplatnil cestou svojho právneho
zástupcu u žalovaného v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. okrem iného právny nárok
na jednorazové odškodnenie titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 444
Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. v celkovom rozsahu
3600 bodov, a to na základe znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovaného dňa 29.9.2021 D. D. F.,
znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Traumatológia a č. XX/XXXX vypracovaného dňa
30.11.2021 D. G. D. H., D., znalkyňou z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, čo v
peňažnom vyjadrení predstavuje sumu 81.576,- eur (1350 b. x 22,66 eur/ bod + 2250 b. x 22,66 eur/bod).
Podaním zo dňa 31.1.2022 oznámil žalovaný vykonanie úhrady poistného plnenia titulom náhrady
sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 10.000,- eur. Žalobca akceptoval a nerozporoval
žalovaným stanovenú mieru zodpovednosti žalobcu za vznik škody v rozsahu 50 %. V zákonom
stanovenej lehote podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. žalovaný nepristúpil k likvidácii poistnej
udalosti. V ostatnej časti uplatneného nároku sa žalobca domáhal uspokojenia pohľadávky vo výške
30.788,- eur (81.576,- – 50 % - 10.000,- eur) s poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. a), § 11 ods. 6, §
11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z.
19. Po zmene žaloby a po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie doplatku náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 30.788,- eur,
keď žalobca pôvodne uplatnil nárok na náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia za 3600
bodov a 22,66 eur, t.j. vo výške 81.576,- eur, pričom žalobca uznal 50 %-né spoluzavinenie žalobcu a
zohľadnil plnenie zo strany žalovaného vo výške 10.000,- eur a tiež aj zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia vo výške 14.275,80 eur, keď žalobca navrhol zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia
o 35 %, pričom rovnako zohľadnil spoluzavinenie žalobcu vo výške 50 %.
20. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z troch vykonaných znaleckých posudkov, a to zo
znaleckého posudku č. XX/XXXX D. D. F., znaleckého posudku č. 85/2021 D. G. D. a znaleckého
posudku č. XX/XXXX LEGE ARTIS znalecká organizácia s.r.o. a rovnako prihliadal aj na odborné
vyjadrenie č. XX/XXXX znaleckej organizácie Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. a dospel
k záveru, že nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 29.094,75 eur (81.576,eur : 2) - 10.000,- eur - 1.693,25 eur) je dôvodný priklaniac sa k záveru o 50 % spoluzavinení
poškodeného na rozdiel od žalovaným tvrdeného 75 % spoluzavinenia poškodeným žalobcom a nárok
na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia je dôvodný v rozsahu 8.157,60 eur, t.j. -20 % z celkovej
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rozdiel od navrhovaného priznania zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobcom v rozsahu 35 %.
21. Ohľadne náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd prvej inštancie ustálil počet bodov
na výpočet náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. na
3600 bodov á 22,66 eur, t.j. 81.576,- eur, keď pri výške náhrady súd vychádzal z výšky 2% z
priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok 2021, keď nárok za náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia žalobcovi vznikol v r. 2022, kedy bol zdravotný stav žalobcu ustálený.
Pri súčte bodov súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku č. 28/2021 D. D. F. a znaleckého
posudku č. XX/XXXX D. G. D. H.. Žalovaný nenamietal záver znaleckého posudku č. XX/XXXX, namietal
bodové hodnotenie vyplývajúce zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, a to nie jednotlivé položky, ale
zvýšenie položiek na dvojnásobok (správne 1,5 násobok - poznámka odvolacieho súdu).
Súd prvej inštancie bol toho názoru, že znalec v znaleckom posudku č. XX/XXXX správne ohodnotil
položky sťaženia spoločenského uplatnenia. Uvedené potvrdil i znalecký posudok LEGE ARTIS s.r.o.
č. XX/XXXX, ktorý nesúhlasil so zvýšením položiek č. 325e, 393a, 433a na dvojnásobok. Na druhej
strane pri položke č. 309 v znaleckom posudku LEGE ARTIS s.r.o. bolo konštatované zvýšenie bodového
ohodnotenia na dvojnásobok a pridal položku 432a - plošné jazvy počet bodov 30. Správnosť položiek
znaleckého posudku č. XX/XXXX potvrdilo i odborné vyjadrenie Inštitútu forenzných medicínskych
expertíz s.r.o. (podľa odseku 51. napadnutého rozsudku).
Súd prvej inštancie mal za to, že u žalobcu je dôvodné zvýšenie všetkých položiek sťaženia
spoločenského uplatnenia na dvojnásobok (správne 1,5 násobok) v zmysle § 10 ods. 4 zákona č.
437/2004 Z.z. vzhľadom na reálne obmedzenie žalobcu ako poškodeného uplatniť sa v živote a v
spoločnosti zohľadňujúc vek, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví - necelých dvadsať rokov (podľa
odseku 52. napadnutého rozsudku).

S uvedeným postupom a odôvodnením súdu prvej inštancie sa stotožňuje aj odvolací súd z dôvodov
ďalej uvedených.
22. Odvolateľ v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nehodnotil predložené znalecké posudky
v súlade s ustálenou judikatúrou, keď si vybral jeden znalecký posudok, podľa jeho tvrdenia
bez relevantného odôvodnenia, pričom odmietol závery druhého neskôr vypracovaného znaleckého
posudku.
23. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku v ods. 51 súdom prvej inštancie vyplýva, že tento vychádzal
zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý správne ohodnotil položky sťaženia spoločenského
uplatnenia, tak ako to potvrdil i znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný LEGE ARTIS s.r.o. s tým, že
žalovaný nenamietal jednotlivé položky znaleckého posudku č. XX/XXXX, ale zvýšenie položiek na 1,5násobok. Zároveň prvoinštančný súd v bode 51. odôvodnenia uvádza, že správnosť položiek posudku
č. XX/XXXX potvrdilo i odborné vyjadrenie Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o. Súd prvej
inštancie v bode 52. napadnutého rozsudku konštatuje, že u žalobcu je dôvodné zvýšenie všetkých
položiek sťaženia spoločenského uplatnenia na dvojnásobok (správne 1,5-násobok) a to na rozdiel od
záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX LEGE ARTIS.
24. Odvolací súd dáva do pozornosti, že závery znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne D. G. D.
H., ktorým bolo ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia po zvýšení na 2250 bodov žalovaný
nenamietal. Žalovaný namietal závery znaleckého posudku č. XX/XXXX D. D. F., ktorý po zvýšení
celkového ohodnotenia 900 bodov o polovicu stanovil bodové hodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia na spolu 1350 bodov. Naproti tomu znalecký posudok, ktorý uprednostňuje žalovaný a to
č. XX/XXXX vypracovaný LEGE ARTIS znaleckou organizáciou s.r.o. hodnotí sťaženie spoločenského
uplatnenia žalobcu spolu 1.255 bodov (rozdiel oproti posudku D. F. 95 bodov). Závery tohto
posudku vypracovaného D. D. F. pritom boli potvrdené aj znaleckou organizáciou Inštitút forenzných
medicínskych expertíz s.r.o., tak ako to vyplýva z jej odborného vyjadrenia č. XX/XXXX, a teda, že
sťaženie spoločenského uplatnenia podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX v počte 1350 bodov je
preukázané.
25. Za situácie, ak by sa súd prvej inštancie uspokojil len so znaleckými posudkami predloženými
žalobcom (D. G. D. H. č. XX/XXXX a D. D. F. č. XX/XXXX, ktorý stanovil bodové hodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu spolu 1350 bodov) a za stavu, keď závery znaleckého
posudku na objednávku žalovaného č. XX/XXXX LEGE ARTIS znalecká organizácia s.r.o. ohľadne
ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu toto stanovuje na 1255 bodov, teda závery
týchto znaleckých posudkov (D. F. a LEGE ARTIS) sú rozdielne a preferoval by znalecký posudok D. F.
bez všetkého, bolo by to neudržateľné. Avšak aj súd prvej inštancie poukazuje na odborné vyjadrenie
znaleckej organizácie Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. č. XX/XXXX. Uvedené odborné
vyjadrenie Forensic.sk vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie žalobcu je zo dňa 28.2.2022, pričom
znalecký posudok LEGE ARTIS je zo dňa 17.3.2022 a to po osobnom vyšetrení žalobcu. Aj D. F.
osobne vyšetril žalobcu dňa 24.9.2021 (vyplýva to aj z posudku LEGE ARTIS na č.l. 57). Takisto za
LEGE ARTIS vyšetril žalobcu len jeden lekár D. L. E. dňa 11.3.2022. Žalovaný preferuje posudok LEGE
ARTIS, nakoľko mal byť vypracovaný dvoma lekármi – D. E., I. a D. M. J., D.. Odborné vyjadrenie č. XX/
XXXX Forensic.sk žalovaný neakceptuje, nakoľko toto bolo vyhotovené len zo zdravotnej dokumentácie
žalobcu bez jeho osobného vyšetrenia. Odvolací súd však dáva do pozornosti, že uvedené odborné
vyjadrenie vypracovali znalci tejto znaleckej organizácie a to traja lekári – D. A. H., D. P. D., I. a D. I.
Q., pričom jednoznačne konštatovali, že tak bodové hodnotenie SSU vypracované D. D. H. na celkový
počet 2250 bodov a rovnako aj bodové hodnotenie SSU vyčíslené v posudku č. XX/XXXX D. F. v počte
1350 bodov sú preukázané.
Pri rozdiele počtu bodov spolu 95 medzi posudkami D. F. a LEGE ARTIS a za situácie, keď vo veci
boli vypracované tri znalecké posudky a jedno odborné vyjadrenie, nebolo by hospodárne vypracovanie
ďalšieho „kontrolného znaleckého posudku“. Za situácie, keď žalovaná strana (a ani žalobca) vykonanie
ďalšieho znaleckého posudku ani nenavrhovali, správne postupoval súd prvej inštancie, keď vychádzal
zo znaleckého posudku D. F. podporeného aj odborným vyjadrením Forensic.sk vypracovaným troma
lekármi.
26. K miere spoluzavinenia žalobcu prvoinštančný súd dospel k záveru, že je dôvodné spoluzavinenie
žalobcu v rozsahu 50 % a to z dôvodu, že žalobca nebol pripútaný bezpečnostným pásom vo vozidle,

ktoré bolo 26.09.2020 účastné dopravnej nehody, i keď z obsahu trestného spisu je sporné, či vôbec
vozidlo na mieste, na ktorom sedel žalobca bolo vybavené bezpečnostným pásom. Ďalším dôvodom
je, že žalobca nastúpil do motorového vozidla, ktoré viedol vodič D. E., o ktorom žalobca vedel, že je
pod vplyvom alkoholu. Nie je dôvodné spoluzavinenie nad rozsah 50 %, keď podľa názoru súdu, nie je
logické, aby v akomkoľvek prípade mal spolujazdec väčší podiel na vine ako samotný vodič vozidla.
27. Odvolací súd sa stotožňuje aj s posúdením spoluzavinenia žalobcu, tak ako to konštatoval súd
prvej inštancie v bode 54. odôvodnenia rozsudku. Tvrdenia žalovaného v odvolaní prezentované aj v
priebehu konania, že podstatná časť zranení je v dôsledku nepripútania sa bezpečnostným pásom,
pričom vychádzajúc z trestného spisu je sporné, či vozidlo bolo na mieste, kde sedel žalobca, vôbec
vybavené bezpečnostným pásom, boli správne posúdené už súdom prvej inštancie a ním stanovená
miera spoluzavinenia 50 % je adekvátna, pričom zohľadňuje aj skutočnosť, že žalobca ako spolujazdec
nastúpil do motorového vozidla s vodičom, o ktorom vedel, že požíval alkohol.
28. Ohľadne zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona 437/2004 Z.z. súd
prvej inštancie rozhodol o zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia do výšky 20 %, i keď žalobca
navrhoval 35 %, teda zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia priznal vo výške 8.157,60 eur.
Rovnako aj odvolací súd sa prikláňa k záveru súdu prvej inštancie, že 20 %-né zvýšenie je primerané
k miere sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v spoločnosti, vzhľadom na jeho obmedzenia vo
viacerých oblastiach života v dôsledku spôsobeného úrazu pri dopravnej nehode. Žalobca je obmedzený
v spoločenskom, pracovnom živote, záujmových aktivitách. Je správny záver súdu prvej inštancie,
že žalobca má výrazne sťaženú možnosť sa zamestnať, keď ťažko môže vykonávať fyzickú prácu
ako pred dopravnou nehodou, keď pomáhal príbuzným s prácami na stavbe. Má narušený sociálny
kontakt, stratil priateľské väzby. Založenie vlastnej rodiny je otázne, žalobca je t.č. prevažne odkázaný
na rodičov. Žalobca prešiel psychickými zmenami. Je odkázaný na starostlivosť rodičov. Prihliadajúc
na vek žalobcu, následky úrazu, predpokladaný vývoj do budúcna bolo dôvodné priznanie zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 20 %. Posúdenie, či u poškodeného ide o prípad hodný
osobitného zreteľa je výlučne úlohou súdu, pričom právna úprava nijakým spôsobom neuvádza, aké
poškodenia zdravia, resp. aké následky tohto poškodenia, zakladajú nárok na mimoriadne zvýšenie
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, resp. za bolesť. Súd vychádzajúc z lekárskych
posudkov a základného bodovania poškodení musí tiež prihliadať na to, aké zmeny v živote dotknutej
osoby poškodenie zdravia vyvolalo vo vzťahu k stavu pred poškodením. Uvedené okolnosti hodné
osobitného zreteľa sa posudzujú s ohľadom na konkrétneho poškodeného a to bez ohľadu na to, či jeho
spôsob života pred poškodením vykazoval znaky vysokého spoločenského angažovania alebo viedol
tzv. bežný život. Žalovaná v odvolaní zdôraznila, že netvrdila, že by mal byť žalobca vysoko spoločensky
angažovaný, aby mohol vzniknúť nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a vychádzala
výlučne z obmedzení žalobcu v bežnom živote v porovnaní s jeho životom predchádzajúcim, pričom
podľa jej názoru z dokazovania žiadne takéto mimoriadne okolnosti nevyplynuli. Uviedla, že žalobca
sa nemôže venovať pôvodnej činnosti, čo ale neznamená, že do budúcna nemôže vykonávať žiadnu
pracovnú činnosť, nakoľko pred súdom vypovedal, že prácu primeranú jeho možnostiam sa pokúšal
hľadať. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca
nemôže vykonávať fyzickú prácu tak, ako pred dopravnou nehodou a nemôže ani byť nápomocný rodine
a príbuzným s prácami na stavbe. Je odkázaný na starostlivosť svojich rodičov. Rovnako z vykonaného
dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca sa nemôže venovať športu a hoci
z výpovede jeho matky na pojednávaní dňa 13.12.2022 má podľa žalovaného vyplývať, že ani pred
nehodou sa žalobcu športu nevenoval a rovnako, že pred nehodou nemal priateľku, neznamená to, že
do budúcna by sa žalobca nechcel viac venovať športu, prípadne v neskoršom veku si nájsť priateľku,
mať vážny vzťah, prípadne založiť rodinu. O tieto aspekty života je však žalobca ukrátený a rovnako aj je
ukrátený v sociálnom kontakte, keď v dôsledku úrazu prišiel o kamarátov, hoci by aj mali naňho negatívny
vplyv. Je pochopiteľné, že po úraze je nadväzovanie priateľských, prípadne partnerských kontaktov pre
žalobcu výrazne sťažené, hoci nie úplne vylúčené, avšak vo výrazne obmedzenej miere. V tejto súvislosti
poukazovanie žalovaného v odvolaní na skutočnosť, že u žalobcu nie je znemožnené budovanie citových
väzieb v rámci najbližšej rodiny vyznieva až cynicky, nakoľko žalobca po úraze prešiel výraznými
psychickými zmenami a je odkázaný len na starostlivosť svojej najbližšej rodiny, predovšetkým svojich
rodičov. Výrazné psychické obmedzenia žalobcu napokon vyplývajú zo znaleckého posudku D. G. D.
H., D., ktorý posudok žalovaný ani nijakým spôsobom nespochybňoval a nenamietal. V tejto súvislosti
je rovnako správne konštatovanie súdu prvej inštancie aj ohľadne argumentácie žalovaného v súvislosti
požívaním omamných látok - pervitínu žalobcom o tom, že žalobca nemal predpoklad prežiť šťastný

a úspešný život. Takéto tvrdenia žalovaného nie sú korektné ani z hľadiska etiky, ani z hľadiska
predpokladaného ďalšieho možného života žalobcu, keď k úrazu došlo v mladom veku a nie je vylúčené,
že by žalobca, nebyť úrazu, v budúcnosti viedol svoj bežný život riadne, venoval sa športu, priateľom,
prípadne si založil rodinu, pracoval a mal mnoho „správnych“ priateľov. Napokon tieto tvrdenia a odkaz
na judikatúru v súvislosti s nárokom na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v odvolaní žalovaný
prezentoval v priebehu už konania pred súdom prvej inštancie, ku ktorým sa súd prvej inštancie
v odôvodnení rozsudku v bode 58. - 60. dostatočným spôsobom vyjadril a s jeho závermi sa stotožňuje
aj odvolací súd.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd priznal
žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, keď výška plnenia v časti zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia závisela od úvahy súdu a žalobca bol v časti úrokov z omeškania neúspešným
iba v nepatrnom rozsahu.
30. V súvislosti s priznanými trovami konania žalovaný namietal, že nepatrný neúspech ohľadne
zamietnutého nároku na úrok z omeškania sa musí premietnuť vo výroku o trovách a poukazoval na
množstvo judikatúry.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznil, že úspech vo veci sa vždy skúma čo do právneho základu
veci a čo do výšky priznaného nároku, nie jeho príslušenstva poukazujúc na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 6Obo/243/2007, aj na rozhodnutia iných odvolacích súdov. Odvolací súd konštatuje, že
ak mal súd prvej inštancie za to, že ide len o malicherný neúspech, bolo jeho povinnosťou dôsledne
vyargumentovať a konkrétne zdôvodniť, prečo sa pri rozhodovaní o trovách konania odchýlil od zásady
podľa § 255 ods. 1 CSP.
31. Z Nálezu ÚS III. 98/2018 z 02.05.2018 vyplýva, že podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje
odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie
(§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho ,,nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania
úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto
trovy nahradila protistrane.“. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza
ani exemplifikatívne.
Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor
na celkom voľnú úvahu súdu. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov
podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia
o určitom druhu nárokov. ,,Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému
typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 292/07 či sp. zn. I. ÚS 303/12),
ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III.
ÚS 727/2000).“ Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá
jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu
zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1) resp. za procesné zavinenie zastavenia
konania (§ 256 ods. 1).
32. Obsahové náležitosti rozhodnutia určuje ustanovenie § 220 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP. Ich
správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie
preskúmateľné alebo nie, sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.
Keďže nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup
súdu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o trovách konania postupom vyplývajúcim
z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
33. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o trovách konania s tým, že
posúdi, či v tejto veci existujú skutočnosti, ktoré odôvodňujú aplikáciu ust. § 255 CSP, prípadne § 257
CSP vo vyššie uvedených intenciách. Súd prvej inštancie svoje závery odôvodní v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé.
34. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).