{"guid": "6a0d2f98-7ba1-41c2-a3f8-95737d3ef1b2:318d0066-e546-4256-ad5f-1c675378fb7a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8722200933.2", "spisova_znacka": "22CoCsp/14/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoCsp/14/2024 z 19. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 19. septembra 2024, sp. zn. 22CoCsp/14/2024, ECLI:SK:KSPO:2024:8722200933.2", "identifikacne_cislo": "8722200933", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Viera Kandriková", "sudca_id": 443, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-kandrikova-443", "datum_vydania": "2024-09-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381", "nazov": "zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/437", "nazov": "zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, pod", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/437-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/318d0066-e546-4256-ad5f-1c675378fb7a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8722200933.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2024:8722200933.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2024:8722200933.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n22CoCsp/14/2024\n8722200933\n19. 09. 2024\nJUDr. Viera Kandriková\nECLI:SK:KSPO:2024:8722200933.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov\nsenátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom\nC. XXX, XXX XX, zastúpeného: BANÍK & Partners s.r.o., so sídlom Košická 4984/46, 821 08 Bratislava,\nIČO: 51 329 972, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom\nŠtefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 30.788,- eur s prísl., o odvolaní\nžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17Csp/24/2022-203 zo dňa 10.1.2023 v spojení\ns opravným uznesením Okresného súdu Poprad č.k. 17Csp/24/2022-251 zo dňa 10.4.2024, jednohlasne\ntakto\nrozhodol:\nI. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I.\nII. Zrušuje rozsudok vo výroku III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozhodol takto:\n„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 37.252,35 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z\nomeškania zo sumy 1.693,25 eur od 24.03.2022 do 06.05.2022, zo sumy 29.094,75 eur od 24.03.2022\ndo zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nII. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.\nIII. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých\nrozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“\n2. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 4 ods. 2 písm. a), § 11 ods.\n6, 7, 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu\nspôsobenou prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 420 ods. 1,\n§ 427 ods. 1, § 441, § 442, § 444 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 2, 5, § 10 ods.\n1, 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia\na o zmene a doplnení zákona NR SR č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného\npoistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,\npodnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.\nV odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie okrem iného konštatoval, že je nesporné, že\nžalobca v dôsledku poškodeného zdravia v súvislosti s dopravnou nehodu z 26.9.2020 a obmedzenia\nmožnosti uplatniť sa v živote a spoločnosti má právo na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.\nV konaní nebolo sporné, že vodičom motorového vozidla, v ktorom v čase nehody bol žalobca\nprepravovaný, bol D. E., pričom zodpovedným poisťovateľom titulom povinného zmluvného poistenia\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bol v čase škodovej udalosti\n\nžalovaný, ktorý je pasívne legitimovanou stranou sporu v konaní podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001\nZ.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla\na o zmene a doplnení niektorých zákonov.\nŽalovaný v konaní po čiastočnom späťvzatí žaloby a zmene žaloby uplatnil nárok na časť náhrady\nza sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 29.094,75 eur a zvýšenie sťaženia spoločenského\nuplatnenia vo výške 14.275,80 eur.\nPo vykonanom dokazovaní prvoinštančný súd dospel k záveru, že nárok na náhradu za sťaženie\nspoločenského uplatnenia v rozsahu 29.094,75 eur je dôvodný a nárok na zvýšenie sťaženia\nspoločenského uplatnenia je dôvodný v rozsahu 8.157,60 eur, t.j. -20 % z celkovej náhrady za sťaženie\nspoločenského uplatnenia na rozdiel od navrhovaného priznania zvýšenia sťaženia spoločenského\nuplatnenia žalobcom v rozsahu 35 %.\nSúd prvej inštancie vychádzajúc z vykonaného dokazovania ustálil počet bodov na výpočet náhrady za\nsťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. na 3600 bodov á 22,66 eur, t.j.\n81.576,- eur, keď pri výške náhrady prvoinštančný súd vychádzal z výšky 2 % z priemernej mesačnej\nmzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej\nrepubliky za kalendárny rok 2021, keď nárok za náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia\nžalobcovi vznikol v r. 2022, kedy bol zdravotný stav žalobcu ustálený. Pri súčte bodov súd prvej inštancie\nvychádzal zo znaleckého posudku č. 28/2021 D. D. F. a znaleckého posudku č. XX/XXXX D. G. D. H..\nŽalovaný nenamietal záver znaleckého posudku č. XX/XXXX, namietal bodové hodnotenie vyplývajúce\nzo znaleckého posudku č. XX/XXXX, a to nie jednotlivé položky, ale zvýšenie položiek na dvojnásobok.\nPrvoinštančný súd bol toho názoru, že znalec v znaleckom posudku č. XX/XXXX správne ohodnotil\npoložky sťaženia spoločenského uplatnenia. Uvedené potvrdil i znalecký posudok LEGE ARTIS s.r.o.\nč. XX/XXXX, ktorý nesúhlasil so zvýšením položiek č. 325e, 393a, 433a na dvojnásobok (správne 1,5\nnásobok - poznámka odvolacieho súdu). Na druhej strane pri položke č. 309 v znaleckom posudku LEGE\nARTIS s.r.o. bolo konštatované zvýšenie bodového ohodnotenia na dvojnásobok a pridal položku 432a\n- plošné jazvy počet bodov 30. Správnosť položiek znaleckého posudku č. 28/2021 potvrdilo i odborné\nvyjadrenie Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o.\nSúd prvej inštancie bol toho názoru, že u žalobcu je dôvodné zvýšenie všetkých položiek sťaženia\nspoločenského uplatnenia na dvojnásobok (správne 1,5 násobok - poznámka odvolacieho súdu) v\nzmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. vzhľadom na reálne obmedzenie žalobcu ako poškodeného\nuplatniť sa v živote a v spoločnosti zohľadňujúc vek, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví - necelých\ndvadsať rokov.\nPokiaľ celková náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje 3600 bodov á 22,66 eur\nt.j. 81.576,- eur a žalovaný plnil pred začatím konania 10.000,- eur a v priebehu konania 1.693,25\neur, pričom žalobca akceptoval mieru spoluzavinenia žalobcu 50 %, žalovaný akceptoval mieru\nspoluzavinenia žalobcu 75 %, súd prvej inštancie sa v otázke spoluzavinenia žalobcu priklonil k 50 %, je\ndôvodné plnenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške (81.576,- eur : 2) - 10.000,- eur - 1.693,25\neur t.j. 29.094,75 eur.\nV súvislosti s výškou spoluzavinenia žalobcu dospel prvoinštančný súd k záveru, že je dôvodné\nspoluzavinenie žalobcu v rozsahu 50 % a to z dôvodu, že žalobca nebol pripútaný bezpečnostným\npásom vo vozidle, ktoré bolo 26.9.2020 účastné dopravnej nehody, i keď z obsahu trestného spisu je\nsporné, či vôbec vozidlo na mieste, na ktorom sedel žalobca bolo vybavené bezpečnostným pásom.\nĎalším dôvodom je, že žalobca nastúpil do motorového vozidla, ktoré viedol vodič D. E., o ktorom\nžalobca vedel, že je pod vplyvom alkoholu. Nie je dôvodné spoluzavinenie nad rozsah 50 %, keď podľa\nnázoru prvoinštančného súdu nie je logické, aby v akomkoľvek prípade mal spolujazdec väčší podiel\nna vine ako samotný vodič vozidla aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky\nsp.zn. 25Cdo/4199/2013 z 27.3.2014.\nV súlade s § 5 ods. 5 zákona 437/2004 Z.z. súd prvej inštancie rozhodol o zvýšení sťaženia\nspoločenského uplatnenia do výšky 20 %, i keď žalobca navrhoval 35 %, teda zvýšenie sťaženia\nspoločenského uplatnenia priznal vo výške 8.157,60 eur. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že 20 %-né\nzvýšenie je primerané k miere sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v spoločnosti. Z vykonaného\ndokazovania mal preukázané, že žalobca bol v dôsledku spôsobeného úrazu pri dopravnej nehode\nobmedzený vo viacerých oblastiach života. Žalobca je obmedzený v spoločenskom, pracovnom živote,\nzáujmových aktivitách. Má výrazne sťaženú možnosť sa zamestnať, keď ťažko môže vykonávať fyzickú\nprácu ako pred dopravnou nehodou, keď pomáhal príbuzným s prácami na stavbe. Má narušený sociálny\nkontakt, stratil priateľské väzby. Založenie vlastnej rodiny je otázne, žalobca je t.č. prevažne odkázaný\nna rodičov. Žalobca prešiel psychickými zmenami. Je odkázaný na starostlivosť rodičov. Prihliadajúc na\nvek žalobcu, následky úrazu, predpokladaný vývoj do budúcna je podľa názoru súdu prvej inštancie\n\ndôvodné priznanie zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ale v rozsahu 20 %, ktoré považoval\nza primerané, pričom nevychádzal iba zo zistenia, že žalobca poberá invalidný dôchodok, ale skúmal\nvšetky oblasti na strane žalobcu aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. 2Cdo/170/2008 z 29.10.2009.\nNa margo tvrdenia žalovaného o požívaní omamných látok - pervitínu žalobcom a k tvrdeniu, že žalobca\nnemal predpoklad, aby prežil šťastný a úspešný život, keď pervitín by mal následky na fyzickom a\npsychickom zdraví žalobcu, súd prvej inštancie dodal, že uvedené nemožno s istotou tvrdiť. Je ale\nnepochybné, že žalobca v mladom veku nemá možnosti ako jeho zdraví rovesníci a má výrazné\nobmedzenie v sociálnom kontakte, čo je dôležité kritérium v každom veku, najmä v tak mladom veku.\nSúd prvej inštancie s poukazom na ust. § 517 ods. 1 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.\npriznal žalobcovi i uplatnený úrok z omeškania, ale až od 24.3.2022, keď žalobca u žalovaného nárok\nuplatnil dňa 8.12.2021. Podľa § 11 ods. 6, 7, 8 zákona č. 381/2001 Z.z. mal žalovaný ukončiť šetrenie\ndo 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, t.j. do 8.3.2022 a plniť do 15 dní\npo skončení prešetrovania t.j. do 23.3.2022. Úrok z omeškania preto priznal až od 24.3.2022.\n3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného\nsporového poriadku (ďalej „CSP“) a priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, keď výška\nplnenia v časti zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia závisela od úvahy súdu a žalobca bol v\nčasti úrokov z omeškania neúspešným iba v nepatrnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne\nuznesením po právoplatnosti rozsudku.\n4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365\nods. 1 písm. f) a h) CSP majúc za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\nPodľa žalovaného prvoinštančný súd nesprávnym hodnotením predložených znaleckých posudkov\ndospel k nesprávnemu záveru o počte bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“).\nAk mal totiž súd pri rozhodovaní dva alebo aj viac znaleckých posudkov s rozdielnymi závermi o tej\nistej otázke, nemôže iba jednoducho vybrať jeden z nich a na ostatné bez ďalšieho neprihliadať. Musí\nich všetky vyhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a prečo je určujúci pre podklad rozhodnutia a z akých\ndôvodov nevychádzal zo záverov druhého (ostatných) znaleckého posudku. Tento myšlienkový pochod\npotom vyjadrí v písomnom vyhotovení rozsudku. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na súvisiacu\nustálenú judikatúru, a to R 1/1981, R 45/1984. Pri hodnotení znaleckého posudku je vo všeobecnosti\nprijímaný záver, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd\nvšak hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie\nznaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. (napr rozsudok Najvyššieho súdu ČR\nz 26.11.1998, sp.zn. 3Cdon385/96, obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 7Cdo41/20101.\nŽalovaná pritom oprávnene očakávala, že súd bude vychádzať práve z neskôr vypracovaného\nZnaleckého posudku č. XX/XXXX znaleckej organizácie LEGE ARTIS znalecká organizácia s.r.o. zo\ndňa 17.3.2022 (ďalej len „ZP č. XX/XXXX“). Predmetný ZP č. XX/XXXX bol pritom vypracovaný práve\nza účelom preskúmania správnosti Znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca D. D. F. zo dňa 29.9.2021\n(ďalej len „ ZP č. XX/XXXX“), po osobnom vyšetrení žalobcu, na rozdiel od Odborného vyjadrenia\nč. 45/2022 znaleckej organizácie Forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. zo dňa\n28.2.2022 (ďalej len „OV č. XX/XXXX“), ktorá vychádzala výlučne zo zdravotnej dokumentácie žalobcu,\nbez jeho osobného vyšetrenia. Je preto nepochopiteľné, prečo súd zobral za podklad svojho rozhodnutia\npráve starší ZP č. XX/XXXX a OV č. XX/XXXX, ktorý vychádzal iba zo zdravotnej dokumentácie žalobcu\nbez jeho osobného vyšetrenia, keď mal k dispozícii podrobný, komplexný (už aj s posúdením správnosti\npredchádzajúceho ZP) a najaktuálnejší ZP č. XX/XXXX, kde svoje závery formulovali dvaja lekári (D.\nE., I. a D. J.) po osobnom vyšetrení žalobcu. Zo B. K. XX/XXXX pritom vyplýva, že SSU v ZP č. XX/\nXXXX nebolo hodnotené správne, nakoľko D. F. opomenul ohodnotiť plošné jazvy žalobcu pod položkou\nč. 432a, navyše v ZP č. XX/XXXX sa nachádza jasné odôvodnenie navýšenia, resp. nenavýšenia\njednotlivých položiek, keď znalecká organizácia na str. 9 a 10 ZP uviedla: „ Navýšenie položky číslo 309\no polovicu bolo prevedené pre obmedzenie v rodinnom. spoločenskom, pracovnom živote, vzhľadom na\nvek, kedy menovaný dané poranenie utrpel. Obmedzenie hybnosti v pravom ramene a pravom bedre je\nmalého rozsahu, preto sme nevideli pádny dôvod na navýšenie položiek číslo 325e a 393a.“ Naopak,\nZP č. XX/XXXX neobsahuje žiadne konkrétne odôvodnenie navýšenia všetkých priznaných položiek,\niba všeobecný odkaz na ust. § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., napriek tomu sa súd priklonil práve\nk tomuto znaleckého posudku, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia, prečo odmietol závery znaleckej\n\norganizácie v ZP č. XX/XXXX, zároveň bez toho, aby vyzval D. F. aspoň na písomné doplnenie dôvodov,\npre ktoré priznal plošné navýšenie všetkých položiek o jeden a pol násobok, ktoré v ZP D. F., na rozdiel od\nZP znaleckej organizácie LEGE ARTIS, absentujú. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie\nnehodnotil predložené znalecké posudky v súlade s ustálenou judikatúrou, keď si vybral jeden ZP bez\nrelevantného odôvodnenia, prečo odmietol závery druhého, neskôr vypracovaného ZP. Podľa žalovanej\nza dostatočné odôvodnenie nie je možné považovať úvahu súdu prezentovanú v bode 52. odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku, a to, že súd je toho názoru, že u žalobcu je dôvodné zvýšenie všetkých položiek\nSSU na dvojnásobok v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. Podľa výslovného znenia ust. §\n10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. totiž hodnotenie zvýšenia SSU prináleží posudzujúcemu lekárovi, a\nnie súdu (na rozdiel od ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.). Navyše, ani D. F. nepriznal žalobcovi\nnavýšenie bodového hodnotenia SSU 0 dvojnásobok, ale iba o jeden a pol násobok. Žalovaná vzhľadom\nna vyššie uvedené preto zastáva názor, že súdom ustálený počet bodov za základné SSU neobstojí,\npretože pokiaľ sa súd nechcel prikloniť k neskôr vypracovanému ZP č. XX/XXXX, ktorý mal revidovať\nskorší ZP č. XX/XXXX, mal požiadať D. F. o doplnenie konkrétnych dôvodov ním priznaného navýšenia\nSSU, ktoré v jeho ZP, na rozdiel od ZP č. XX/XXXX absentovali, resp. nariadiť výsluch obidvoch znalcov.\nŽalovaný mal tiež za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil spoluzavinenie žalobcu na jeho škode\nna zdraví, resp. nevzal do úvahy špecifické okolnosti tohto konkrétneho prípadu. Poukazoval pri tom na\nust. § 441 OZ a ustálenú judikatúru (napr. rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/213/2017, 25Cdo/1500/2006,\n25Cdo/657/2006).\nPrvoinštančný súd stanovil mieru zavinenia žalobcu v rozsahu 50 %, pričom prihliadal na to, že žalobca\nnebol pripútaný bezpečnostným pásom, ako aj na skutočnosť, že žalobca nastúpil do motorového vozidla\ns vodičom pod vplyvom alkoholu. Zároveň v bode 55. odôvodnenia konštatoval, že „nie je dôvodné\nspoluzavinenie nad rozsah 50 %, keď podľa názoru súdu nie je logické, aby v akomkoľvek prípade mal\nspolujazdec väčší podiel na vine ako samotný vodič vozidla.“ Žalovaný sa nestotožňuje s predmetným\nzáverom, pretože v danom prípade mal súd vyhodnotiť, akou mierou sa samotný poškodený podieľal\nsvojim konaním, resp. akýmikoľvek okolnosťami na jeho strane, na škode na svojom vlastnom zdraví, nie\nriešiť vinu poškodeného na vzniku dopravnej nehody. Z vykonaného dokazovania pritom jednoznačne\nvyplynulo, že podstatná časť ťažkých zranení žalobcu, najmä poranenia hlavy, vznikla práve v dôsledku\njeho nepripútania sa bezpečnostným pásom, kedy aj svedok L. L. vypovedal, že žalobca pri prvom\naj druhom náraze preletel dopredu a hlavou narazil do priestoru pod autorádiom (str. 10 zápisnice o\nvýsluchu svedka L. L. zo dňa 12.11.2020). V konaní bolo preukázané nielen to, že žalobca nastúpil do\nmotorového vozidla s vodičom, o ktorom veľmi dobre vedel, že celú noc požíval tvrdý alkohol, ale je\npotrebné prihliadnuť aj na správanie žalobcu, ktorý nenastúpil do vozidla, pretože sa napríklad nemal\nako inak dostať domov, ale z osobitného motívu - ďalšieho zabezpečenia alkoholu a cigariet v M.. Súdy\nopakovane vyslovili názor, že motorové vozidlo pôsobí na ceste ako zbraň. Ak teda žalobca v priebehu\nkonania, ako aj vo svojej záverečnej reči tvrdil, že v daný večer on sám nepožíval ani alkohol, ani drogy,\no to skôr sa mal pokúsiť zabrániť D. E. viesť motorové vozidlo, ktorým mohla byť spôsobená ujma na\nživote alebo zdraví aj iným, nič netušiacim účastníkom cestnej premávky. Bolo na slobodnom rozhodnutí\nžalobcu, či nastúpi do vozidla, ktoré viedol D. E. alebo nie. Žalobca v konaní nepreukázal žiadne\ntaké okolnosti, ktoré by mohli viesť k záveru, že žalobcu prinútila tieseň alebo iné podstatné dôvody,\npodstúpiť takéto značné riziko a nastúpiť ako spolujazdec do motorového vozidla s vodičom pod vplyvom\nalkoholu. Žalobca teda mohol celkom zabrániť vlastnej škode na zdraví tým, že by vôbec nenastúpil do\nvozidla s vodičom pod značným vplyvom alkoholu, čiže absolútne nespôsobilým na vedenie motorového\nvozidla, ak ho už od takejto jazdy sám neodhovoril. Navyše, žalobca mal možnosť minimalizovať riziko\nvyplývajúce z takejto jazdy, ak by sa aspoň pripútal bezpečnostným pásom, čo neurobil a čo následne\nviedlo k podstatnej časti ťažkých zranení (najmä poranenia hlavy), ktoré žalobca utrpel. Pokiaľ súd pri\nposúdení miery spoluzavinenia žalobcu vychádzal zo staršieho českého\nrozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 25Cdo/4199/2013 z 27.3.2014, žalovaná nevidí dôvod na jeho\naplikáciu. Z judikatúry slovenských súdov totiž vyplýva, že aj v prípade objektívnej zodpovednosti vodiča\nmotorového vozidla prichádza do úvahy záver o nadpolovičnej, resp. výlučnej miere spoluzavinenia\npoškodeného na svojej škode na zdraví (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 7Cdo/288/2021\nz 30.11.20211). Podľa žalovanej boli v konaní jednoznačne preukázané špecifické okolnosti, ktoré\npredchádzali vzniku škody na zdraví žalobcu, a ktoré odôvodňujú záver o miere spoluzavinenia žalobcu\nv rozsahu 75 %.\nV súvislosti s nárokom na zvýšenie SSU, ktorý súd prvej inštancie priznal žalobcovi v rozsahu 20 %,\nžalovaný uviedol, že v konaní nerozporoval, že žalobca v dôsledku úrazu utrpel trvalé následky na\n\nsvojom zdraví, ktoré mu sťažili jeho spoločenské uplatnenie, avšak poukazoval na to, že z dokazovania\nnevyplynuli skutočnosti, ktoré by prípad žalobcu umožňovali hodnotiť ako prípad hodný osobitného\nzreteľa, a teda, že vzhľadom na konkrétne okolnosti samotné základné SSU nie je spôsobilé odškodniť\nžalobcom utrpenú ujmu na zdraví. Uplatnenie krátenia v dôsledku spoluzavinenia pritom podľa\nžalovaného nemôže byť tým dôvodom, pre ktorý by sa základné odškodnenie žalobcu malo javiť ako\nnedostatočné. Podľa žalovaného vychádzajúc z obmedzení žalobcu v bežnom živote v porovnaní\ns jeho životom predchádzajúcim, žiadne mimoriadne okolnosti nevyplynuli. Žalobca sa v dôsledku úrazu\nlogicky nemôže venovať pôvodnej pracovnej činnosti, čo však neznamená, že do budúcna nemôže\nvykonávať žiadnu pracovnú činnosť, pričom z výpovede žalobcu na pojednávaní 13.12.2022 vyplynulo,\nže prácu primeranú jeho možnostiam sa už aj pokúšal hľadať. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca sa\nnemôže venovať športu, avšak z výpovede matky na pojednávaní dňa 13.12.2022 vyplynulo, že ani pred\nnehodou sa žalobca športu nevenoval, rovnako pred nehodou nemal priateľku, resp. nejaký vážnejší\nvzťah, o ktorý by v dôsledku nehody prišiel. Pokiaľ prvoinštančný súd zdôrazňoval najmä výrazné\nobmedzenie žalobcu v sociálnom kontakte, keď v dôsledku úrazu prišiel o kamarátov, ide iba o jeden\naspekt života žalobcu, pričom práve otec žalobcu vypovedal, že kamaráti mali na žalobcu negatívny\nvplyv. Aj keď žalobca prišiel o väzby s doterajšími kamarátmi podľa žalovaného samotná táto skutočnosť\nešte neodôvodňuje priznanie zvýšenia SSU. Zdravotný stav žalobcu nie je takého charakteru, pre ktorý\nby nadväzovanie priateľských alebo partnerských kontaktov bolo pre žalobcu do budúcna vylúčené. Nie\nje znemožnené ani budovanie citových väzieb a vzťahov v rámci najbližšej rodiny žalobcu. Žalovaný mal\nza to, že súd prvej inštancie neuviedol také mimoriadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by\nodôvodňovali priznanie nároku na zvýšenie SSU v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. poukazujúc\npri tom na rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/90/2004, 5Cdo/49/2012, 3Cdo/192/2015 ako aj rozhodnutie KS\nv Košiciach sp.zn. 1Co/171/2017 zo dňa 11.4.2018\nPodľa žalovaného prvoinštančný súd pochybil, keď priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania\nv plnom rozsahu a nezohľadňoval každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva\npohľadávky. Žaloba bola zamietnutá v časti nároku na úroky z omeškania, pričom nejde o nárok, ktorý\nby bol závislý od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. Záver súdu, že čo sa týka zamietnutého\nnároku na úroky z omeškania, ide o neúspech nepatrnej časti, je nesprávny a v rozpore s CSP. Nepatrný\núspech CSP aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti\npríslušenstva pohľadávky. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia\nzávisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. Prvoinštančný súd tak mal o trovách konania\nrozhodnúť podľa pomeru úspechu strán vo veci.\nZ uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vo veci\nsám rozhodol tak, že žalobu zamietne.\n5. K odvolaniu žalovaného zaslal žalobca vyjadrenie, v ktorom namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie\nbol žalovanému doručený dňa 9.2.2023, pričom zákonná lehota na podanie odvolania uplynula dňa\n24.2.2023. Podľa podacej pečiatky bol e-mail žalovaného doručený súdu dňa 27.2.2023 a tak je potrebné\nv kontexte vyššie uvedeného odvolanie žalovaného ako podané oneskorene podľa § 386 písm. a) CSP\nbez ďalšieho odmietnuť. Pre prípad, že sa odvolací súd nestotožní s argumentáciou o neprípustnosti\nodvolania, žalobca namietal, že v podaní žalovaného absentuje uvedenie rozsahu, v akom rozhodnutie\nsúdu napáda.\nV bode I. odvolania žalovaný namieta, že súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo záverov znaleckých\nposudkov predložených žalobcom, pričom bez relevantného odôvodnenia opomenul hodnotiť aj ostatné\npredložené znalecké úkony, čím sa podľa jeho názoru odklonil od ustálenej judikatúry. Hodnotenie\nrozsahu trvalých následkov úrazu žalobcu bolo predmetom troch znaleckých úkonov, ktoré boli v\nkonaní stranami sporu predložené súdu. Žalobca svoj nárok opiera o znalecký posudok č. XX/XXXX\nvypracovaný D. D. F. a znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný D. G. D. H., D., kde záverom obaja\nznalci hodnotili sťaženie spoločenského uplatnenia v úhrne 3600 bodov (1350 b. + 2250 b.). Žalovaný\nprílohou vyjadrenia k žalobe predložil znalecký posudok spol. LEGE ARTIS znalecká organizácia, s.r.o.\nso záverom hodnotenia výlučne somatického poškodenia zdravia 1255 bodov a zároveň aj odborné\nvyjadrenie č. XX/XXXX spol. forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. s hodnotením\ntotožne 3600 bodov. Vzájomnou komparáciou posudkov dospejeme k záveru, že diskrepancia medzi\nhodnoteniami je výsledkom odlišnej aplikácie ust. § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. posudzujúcimi\nznalcami, kedy D. F. navýšil o polovicu bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia en bloc,\nD. E. tak učinil s výnimkou položiek č. 325e a 393a.\n\nZvýšenie bodového hodnotenia posudzujúcim lekárom až na dvojnásobok je nepochybne dôležitým\ninštitútom reflektujúcim na závažnejšie prípady, zo znenia už cit. ust. ale možno vyvodiť, že zákon\numožňuje zvýšiť hodnotenie len ako celok a nie jeho časť. Je pritom prirodzené, že žalovaný favorizuje\nten znalecký úkon, ktorého závery sú pre neho priaznivejšie. Súd v bodoch 51. a 52. rozsudku\nvšak jasne a zrozumiteľne zdôvodnil, prečo ustálil celkovú náhradu škody v rozsahu 3600 bodov\na sledujúc týmto princíp hospodárnosti konania (čl. 17 CSP) vychádzal zo záverov stranami sporu\nuž predložených súkromných znaleckých posudkov; na tomto závere nič nemení ani časová línia\nvypracovania jednotlivých posudkov, či rovnako vágne odôvodnenie zvýšenia sťaženia spoločenského\nuplatnenia znaleckou organizáciou LEGE ARTIS.\nV časti pomerného znášania škody žalobcom sa súd stotožnil s inak racionálnou argumentáciou\nžalobcu (pozn. podporenou rozhodnutím najvyššej súdnej autority ČR), že spolujazdec zodpovedá za\nvznik škody maximálne v polovičnom rozsahu, nakoľko za vedenie motorového vozidla a tým aj vznik\ndopravnej nehody je zodpovedný výlučne jeho vodič. V bode II. podania žalovaný hneď úvodom cituje\nz rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 3Cdo/213/2017, ktoré označil za ustálenú judikatúru;\nskúmaním jeho odôvodnenia ale žalobca zistil, že sa jedná o citáciu súdu prvého stupňa (pozn. bod 2.1.),\nnie právny názor dovolacieho súdu, pričom v konaní sa otázka miery spoluviny vôbec neposudzovala,\nnakoľko správnosť súdmi riešených skutkových otázok nemôže byť v dovolacom konaní podrobená\nmeritórnemu prieskumu. Záverom tejto časti žalovaný rovnako tvrdí, že z judikatúry slovenských súdov\nvyplýva nadpolovičná, či výlučná miera zavinenia poškodeného v prípade objektívnej zodpovednosti\nvodiča motorového vozidla, odkazuje pritom na uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 7Cdo/288/2021. Aj\nv tomto prípade sa jedná o zavádzajúce tvrdenie, nakoľko dovolací súd v konaní predmetnú právnu\notázku neposudzoval a dovolanie ako neprípustné odmietol. V uvedenej veci navyše dovolateľ namietal\nmieru zavinenia poškodeného žalobcu účastného na dopravnej nehode ako chodca, čo je nutné v tomto\nsmere vyhodnotiť ako s prejednávanou vecou nesúvisiace. K hypotetickej úvahe žalovaného o možnosti\nžalobcu zabrániť vlastnej škode na zdraví tým, že nenastúpi do vozidla vedeného vodičom pod vplyvom\nalkoholu, sa žiada doplniť, že škode na zdraví mohol obdobne zabrániť aj vodič, ak by vozidlo viedol\nspôsobom súladným s pravidlami cestnej premávky.\nV ostatnej časti odvolania (pozn. bod III. Nárok na zvýšenie SSU) žalovaný neuvádza žiadne nové\nskutočnosti ani dôkazy, duplicitne cituje rozhodnutia všeobecných súdov a uvádza argumenty, na ktoré\nuž žalobca reagoval v predchádzajúcich podaniach.\nZa pochybenie súdu prvej inštancie žalovaný označil napokon i rozhodnutie o trovách konania, kedy\nich náhradu priznal žalobcovi v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP. Námietka pritom smeruje k\nnezohľadneniu zamietnutia časti príslušenstva pri stanovení pomeru úspechu vo veci. Úspech vo veci\nsa vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku, nie jeho príslušenstva;\nnejedná sa samostatný predmet sporu, ktorý by bol i samostatným základom pre vyrubenie súdneho\npoplatku. Poukazoval pritom na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.4.2018,\nsp.zn. 41Co/1/2018, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.11.2008, sp.zn. 6Obo/243/2007 alebo\nrozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa 27.7.2016, sp.zn. 10Copr/2/2016. Ak zamietnutie žaloby v časti\núrokov z omeškania (konkr. v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30.788,eur od 9.3.2022 do 24.3.2022, t.j. 63,26 eur) nemá vplyv na pomer úspechu a neúspechu vyčísleného\npri rozhodovaní súdu o trovách konania podľa § 255 CSP, procesný úspech žalobcu predstavuje 100 %,\nnakoľko bol tento plne úspešný v časti základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (pozn.\nžalobou žiadal a súd mu priznal sumu 30.788,- eur), tiež plne úspešný čo do právneho základu zvýšenia\nsťaženia spoločenského uplatnenia ako nároku závislého od úvahy súdu a zastavenie konanie v časti\no zaplatenie 1.693,25 eur procesne zavinil žalovaný.\nNa základe všetkých vyššie uvedených skutočností mal žalobca za to, že odvolanie žalovaného nie je\ndôvodné v celom rozsahu, čo odôvodňuje postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 1 CSP.\n6. V odvolacej replike žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu, že žalovaný podal odvolanie oneskorene\nje nesprávne s poukazom na ust. § 121 a § 125 CSP.\nŽalovaný súhlasil so žalobcom v tom, že posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol deň\n24.2.2023, v ktorý deň aj žalovaná odvolanie podala, a to v súlade s ust. § 121 ods. 5 CSP. Následne\ndňa 2.3.2023, t. j. v lehote 10 dní, žalovaná doplnila odvolanie aj v listinnej podobe.\nŽalovaný trval na tom, že súd prvej inštancie pri hodnotení znaleckých posudkov nepostupoval správne\ns poukazom najmä na judikát R 45/1984. Zdôraznil, že nešlo o hodnotenie znaleckého posudku ako\ntakého, ale v konaní boli predložené dva znaleckého posudky s odlišnými závermi, s čím sa súd pri ich\nhodnotení dostatočne nevysporiadal.\n\nV otázke spoluzavinenia poškodeného žalovaný k už v odvolaní uvádzanému rozhodnutiu NS SR\nsp.zn. 3Cdo/213/2017 naviac poukázal aj na rozhodnutia NS ČR sp.zn. 25Cdo/1054/2007 ako aj\n25Cdo/2471/2000.\nŽalovaný opätovne zdôraznil, že podstatná časť ťažkých zranení žalobcu, najmä poranenia hlavy vznikla\npráve v dôsledku jeho nepripútania sa bezpečnostným pásom. Opakovane poukazoval žalovaný na\nuznesenie NS SR sp.zn. 7Cdo/288/2021 konkrétne na jeho bod 25., v ktorom je konštatovaná miera\núčasti na dopravnej nehode podielom 90 % na strane žalobcu a 10 % na strane žalovaného.\nZároveň sa žalovaný nestotožnil s názorom žalobcu, že pre posudzovanie pomeru úspechu a neúspechu\nstrán sporu je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu iba v uplatnenej istine bez príslušenstva, a to\ns poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 228/2020 ako aj na rozsudky iných\nkrajských súdov, v zmysle ktorých plný úspech strany sporu vyžaduje aj úspech v otázke príslušenstva\nuplatneného nároku.\n7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom\nstanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobu (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému\nje odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu\nprechádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§\n385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej\nstránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že vo veci samej je rozhodnutie správne, ale ohľadne\nvýroku o trovách konania nie sú splnené podmienky na potvrdenie ani na zmenu napadnutého rozsudku.\n8. V súvislosti s konštatovaním žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu, že odvolanie bolo podané oneskorene\na preto je ho potrebné odmietnuť, odvolací súd udáva, že odvolanie žalovaného posúdil ako podané\nvčas. Odvolanie žalovaného bolo prvoinštančnému súdu mailom doručené dňa 24.2.2023 a následne\nv listinnej podobe podaním na pošte dňa 28.2.2023, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa\n2.3.2023 v dvoch rovnopisoch (podľa § 121 ods. 5 CSP lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty\nurobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy,\nak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. Podľa §\n125 ods. 1, 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva.). Nakoľko posledným dňom na podanie odvolania bol deň 24.2.2023,\nv ktorý deň aj žalovaný odvolanie podal, a toto následne dňa 2.3.2023, teda v lehote 10 dní aj doplnil\nv listinnej podobe, odvolací súd námietku žalobcu nezohľadnil a odvolanie podané žalovaným posúdil\nako podané včas (obdobne pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 8Sžo/15/2012).\n9. Odvolací súd sa nestotožnil ani s ďalšou argumentáciou žalobcu ohľadne absentujúceho uvedenia\nrozsahu, v akom rozhodnutie súdu žalovaný odvolaním napáda. Odvolací súd posúdil odvolanie podľa\nobsahu, z ktorého je zrejmé, že žalovaný namieta vyhovujúci výrok I. ako aj výrok III. o trovách konania.\nZ toho dôvodu ani výrok II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nepreskúmaval.\n10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka pochybenia v zisťovaní skutkového stavu\nveci súdom prvej inštancie spočívajúceho v tom, že skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre jeho\nrozhodnutie, sú nesprávne.\n11. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej\nstránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy,\nak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli ani nijak nevyšli\npočas konania najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo,\nopomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.\n12. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa s listinami zo spisu dospel k záveru, že všetky\nskutkové zistenia k základu nároku, ktoré súd prvej inštancie posúdil, sú správne a majú oporu vo\nvykonanom dokazovaní; v konaní súdu prvej inštancie a skutkovom závere, ku ktorému z vykonaných\ndôkazov dospel nebol odvolacím súdom zistený žiaden z dôvodov preukazujúcich nesprávne zistenie\nskutkového stavu.\n\n13. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej\nsúvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli\núčastníci (§ 132 O.s.p.) Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy\nhodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade\nnie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti\nten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu\nhodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu\nhodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). (z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14.9.2011, sp.zn.\n3Cdo 204/2009)\n14. K námietke o nesprávnom právnom posúdení (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) odvolací súd\npoznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne\nzávery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením\nveci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.zn.\n7Cdo7/2010). Ani táto odvolacia námietka žalovaného nebola odvolacím súdom posúdená ako dôvodná.\n15. Cieľom civilného súdneho procesu je dosiahnuť spravodlivé usporiadanie vzťahov tak, aby bol\nzachovaný princíp právnej istoty.\nRovnako aj v tomto konaní je potrebné spravodlivo usporiadať vzťahy medzi stranami tak, aby bolo\nzadosťučinené princípu právnej ekvity.\nCivilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany\ndefinovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim\nkorelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena.\nDôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie\ntýchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu\ntýchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp.zn. 5Obo/52/2010).\n16. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého\nsúdneho procesu. Vyplýva to aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby\nna každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v\nodôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument (Ruistoriace. Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303A, str. 12, § 29; Hirobalanice, Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-D;, Georgiadis c. Grécko z\n29.05.1997; Higgins c. Francúzsko z 19.02.1998).\nÚstavný súd SR sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutia v náleze III. ÚS\n119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka\nkonania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnenie nárokov a\nobranu proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03).\n17. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení\nrozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké\nprostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany\npoužil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty\nstrán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov\nvychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,\nprípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n18. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody na zdraví s príslušenstvom z dôvodu,\nže dňa 26.9.2020 o 6:40 hod. došlo v katastri obce A. M., okres I., k dopravnej nehode osobného\nmotorového vozidla zn. N. O., ev.č. E., ktoré po ceste č. G. v smere od mesta I. na obec A. M.\nviedol vodič D. E., nar. XX.X.XXXX a to tak, že vodič pri prejazde pravotočivej zákruty prešiel do\nprotismernej časti vozovky, kde ľavou časťou vozidla narazil do stromu, v dôsledku čoho utrpel žalobca\nako spolujazdec ťažké poškodenie zdravia. Zodpovedným poisťovateľom škodcu v zmysle zákona č.\n\n381/2001 Z.z. bol v čase škodovej udalosti žalovaný, čím je daná jeho pasívna vecná legitimácia.\nVýzvou zo dňa 3.12.2021, doručenou dňa 8.12.2021, si žalobca uplatnil cestou svojho právneho\nzástupcu u žalovaného v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. okrem iného právny nárok\nna jednorazové odškodnenie titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 444\nObčianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. v celkovom rozsahu\n3600 bodov, a to na základe znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovaného dňa 29.9.2021 D. D. F.,\nznalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Traumatológia a č. XX/XXXX vypracovaného dňa\n30.11.2021 D. G. D. H., D., znalkyňou z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, čo v\npeňažnom vyjadrení predstavuje sumu 81.576,- eur (1350 b. x 22,66 eur/ bod + 2250 b. x 22,66 eur/bod).\nPodaním zo dňa 31.1.2022 oznámil žalovaný vykonanie úhrady poistného plnenia titulom náhrady\nsťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 10.000,- eur. Žalobca akceptoval a nerozporoval\nžalovaným stanovenú mieru zodpovednosti žalobcu za vznik škody v rozsahu 50 %. V zákonom\nstanovenej lehote podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. žalovaný nepristúpil k likvidácii poistnej\nudalosti. V ostatnej časti uplatneného nároku sa žalobca domáhal uspokojenia pohľadávky vo výške\n30.788,- eur (81.576,- – 50 % - 10.000,- eur) s poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. a), § 11 ods. 6, §\n11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z.\n19. Po zmene žaloby a po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného\nna zaplatenie doplatku náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 30.788,- eur,\nkeď žalobca pôvodne uplatnil nárok na náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia za 3600\nbodov a 22,66 eur, t.j. vo výške 81.576,- eur, pričom žalobca uznal 50 %-né spoluzavinenie žalobcu a\nzohľadnil plnenie zo strany žalovaného vo výške 10.000,- eur a tiež aj zvýšenia sťaženia spoločenského\nuplatnenia vo výške 14.275,80 eur, keď žalobca navrhol zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia\no 35 %, pričom rovnako zohľadnil spoluzavinenie žalobcu vo výške 50 %.\n20. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z troch vykonaných znaleckých posudkov, a to zo\nznaleckého posudku č. XX/XXXX D. D. F., znaleckého posudku č. 85/2021 D. G. D. a znaleckého\nposudku č. XX/XXXX LEGE ARTIS znalecká organizácia s.r.o. a rovnako prihliadal aj na odborné\nvyjadrenie č. XX/XXXX znaleckej organizácie Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. a dospel\nk záveru, že nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 29.094,75 eur (81.576,eur : 2) - 10.000,- eur - 1.693,25 eur) je dôvodný priklaniac sa k záveru o 50 % spoluzavinení\npoškodeného na rozdiel od žalovaným tvrdeného 75 % spoluzavinenia poškodeným žalobcom a nárok\nna zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia je dôvodný v rozsahu 8.157,60 eur, t.j. -20 % z celkovej\nnáhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rozdiel od navrhovaného priznania zvýšenia sťaženia\nspoločenského uplatnenia žalobcom v rozsahu 35 %.\n21. Ohľadne náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd prvej inštancie ustálil počet bodov\nna výpočet náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. na\n3600 bodov á 22,66 eur, t.j. 81.576,- eur, keď pri výške náhrady súd vychádzal z výšky 2% z\npriemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým\núradom Slovenskej republiky za kalendárny rok 2021, keď nárok za náhradu za sťaženie spoločenského\nuplatnenia žalobcovi vznikol v r. 2022, kedy bol zdravotný stav žalobcu ustálený.\nPri súčte bodov súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku č. 28/2021 D. D. F. a znaleckého\nposudku č. XX/XXXX D. G. D. H.. Žalovaný nenamietal záver znaleckého posudku č. XX/XXXX, namietal\nbodové hodnotenie vyplývajúce zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, a to nie jednotlivé položky, ale\nzvýšenie položiek na dvojnásobok (správne 1,5 násobok - poznámka odvolacieho súdu).\nSúd prvej inštancie bol toho názoru, že znalec v znaleckom posudku č. XX/XXXX správne ohodnotil\npoložky sťaženia spoločenského uplatnenia. Uvedené potvrdil i znalecký posudok LEGE ARTIS s.r.o.\nč. XX/XXXX, ktorý nesúhlasil so zvýšením položiek č. 325e, 393a, 433a na dvojnásobok. Na druhej\nstrane pri položke č. 309 v znaleckom posudku LEGE ARTIS s.r.o. bolo konštatované zvýšenie bodového\nohodnotenia na dvojnásobok a pridal položku 432a - plošné jazvy počet bodov 30. Správnosť položiek\nznaleckého posudku č. XX/XXXX potvrdilo i odborné vyjadrenie Inštitútu forenzných medicínskych\nexpertíz s.r.o. (podľa odseku 51. napadnutého rozsudku).\nSúd prvej inštancie mal za to, že u žalobcu je dôvodné zvýšenie všetkých položiek sťaženia\nspoločenského uplatnenia na dvojnásobok (správne 1,5 násobok) v zmysle § 10 ods. 4 zákona č.\n437/2004 Z.z. vzhľadom na reálne obmedzenie žalobcu ako poškodeného uplatniť sa v živote a v\nspoločnosti zohľadňujúc vek, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví - necelých dvadsať rokov (podľa\nodseku 52. napadnutého rozsudku).\n\nS uvedeným postupom a odôvodnením súdu prvej inštancie sa stotožňuje aj odvolací súd z dôvodov\nďalej uvedených.\n22. Odvolateľ v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nehodnotil predložené znalecké posudky\nv súlade s ustálenou judikatúrou, keď si vybral jeden znalecký posudok, podľa jeho tvrdenia\nbez relevantného odôvodnenia, pričom odmietol závery druhého neskôr vypracovaného znaleckého\nposudku.\n23. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku v ods. 51 súdom prvej inštancie vyplýva, že tento vychádzal\nzo znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý správne ohodnotil položky sťaženia spoločenského\nuplatnenia, tak ako to potvrdil i znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný LEGE ARTIS s.r.o. s tým, že\nžalovaný nenamietal jednotlivé položky znaleckého posudku č. XX/XXXX, ale zvýšenie položiek na 1,5násobok. Zároveň prvoinštančný súd v bode 51. odôvodnenia uvádza, že správnosť položiek posudku\nč. XX/XXXX potvrdilo i odborné vyjadrenie Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o. Súd prvej\ninštancie v bode 52. napadnutého rozsudku konštatuje, že u žalobcu je dôvodné zvýšenie všetkých\npoložiek sťaženia spoločenského uplatnenia na dvojnásobok (správne 1,5-násobok) a to na rozdiel od\nzáverov znaleckého posudku č. XX/XXXX LEGE ARTIS.\n24. Odvolací súd dáva do pozornosti, že závery znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne D. G. D.\nH., ktorým bolo ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia po zvýšení na 2250 bodov žalovaný\nnenamietal. Žalovaný namietal závery znaleckého posudku č. XX/XXXX D. D. F., ktorý po zvýšení\ncelkového ohodnotenia 900 bodov o polovicu stanovil bodové hodnotenie sťaženia spoločenského\nuplatnenia na spolu 1350 bodov. Naproti tomu znalecký posudok, ktorý uprednostňuje žalovaný a to\nč. XX/XXXX vypracovaný LEGE ARTIS znaleckou organizáciou s.r.o. hodnotí sťaženie spoločenského\nuplatnenia žalobcu spolu 1.255 bodov (rozdiel oproti posudku D. F. 95 bodov). Závery tohto\nposudku vypracovaného D. D. F. pritom boli potvrdené aj znaleckou organizáciou Inštitút forenzných\nmedicínskych expertíz s.r.o., tak ako to vyplýva z jej odborného vyjadrenia č. XX/XXXX, a teda, že\nsťaženie spoločenského uplatnenia podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX v počte 1350 bodov je\npreukázané.\n25. Za situácie, ak by sa súd prvej inštancie uspokojil len so znaleckými posudkami predloženými\nžalobcom (D. G. D. H. č. XX/XXXX a D. D. F. č. XX/XXXX, ktorý stanovil bodové hodnotenie\nsťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu spolu 1350 bodov) a za stavu, keď závery znaleckého\nposudku na objednávku žalovaného č. XX/XXXX LEGE ARTIS znalecká organizácia s.r.o. ohľadne\nohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu toto stanovuje na 1255 bodov, teda závery\ntýchto znaleckých posudkov (D. F. a LEGE ARTIS) sú rozdielne a preferoval by znalecký posudok D. F.\nbez všetkého, bolo by to neudržateľné. Avšak aj súd prvej inštancie poukazuje na odborné vyjadrenie\nznaleckej organizácie Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. č. XX/XXXX. Uvedené odborné\nvyjadrenie Forensic.sk vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie žalobcu je zo dňa 28.2.2022, pričom\nznalecký posudok LEGE ARTIS je zo dňa 17.3.2022 a to po osobnom vyšetrení žalobcu. Aj D. F.\nosobne vyšetril žalobcu dňa 24.9.2021 (vyplýva to aj z posudku LEGE ARTIS na č.l. 57). Takisto za\nLEGE ARTIS vyšetril žalobcu len jeden lekár D. L. E. dňa 11.3.2022. Žalovaný preferuje posudok LEGE\nARTIS, nakoľko mal byť vypracovaný dvoma lekármi – D. E., I. a D. M. J., D.. Odborné vyjadrenie č. XX/\nXXXX Forensic.sk žalovaný neakceptuje, nakoľko toto bolo vyhotovené len zo zdravotnej dokumentácie\nžalobcu bez jeho osobného vyšetrenia. Odvolací súd však dáva do pozornosti, že uvedené odborné\nvyjadrenie vypracovali znalci tejto znaleckej organizácie a to traja lekári – D. A. H., D. P. D., I. a D. I.\nQ., pričom jednoznačne konštatovali, že tak bodové hodnotenie SSU vypracované D. D. H. na celkový\npočet 2250 bodov a rovnako aj bodové hodnotenie SSU vyčíslené v posudku č. XX/XXXX D. F. v počte\n1350 bodov sú preukázané.\nPri rozdiele počtu bodov spolu 95 medzi posudkami D. F. a LEGE ARTIS a za situácie, keď vo veci\nboli vypracované tri znalecké posudky a jedno odborné vyjadrenie, nebolo by hospodárne vypracovanie\nďalšieho „kontrolného znaleckého posudku“. Za situácie, keď žalovaná strana (a ani žalobca) vykonanie\nďalšieho znaleckého posudku ani nenavrhovali, správne postupoval súd prvej inštancie, keď vychádzal\nzo znaleckého posudku D. F. podporeného aj odborným vyjadrením Forensic.sk vypracovaným troma\nlekármi.\n26. K miere spoluzavinenia žalobcu prvoinštančný súd dospel k záveru, že je dôvodné spoluzavinenie\nžalobcu v rozsahu 50 % a to z dôvodu, že žalobca nebol pripútaný bezpečnostným pásom vo vozidle,\n\nktoré bolo 26.09.2020 účastné dopravnej nehody, i keď z obsahu trestného spisu je sporné, či vôbec\nvozidlo na mieste, na ktorom sedel žalobca bolo vybavené bezpečnostným pásom. Ďalším dôvodom\nje, že žalobca nastúpil do motorového vozidla, ktoré viedol vodič D. E., o ktorom žalobca vedel, že je\npod vplyvom alkoholu. Nie je dôvodné spoluzavinenie nad rozsah 50 %, keď podľa názoru súdu, nie je\nlogické, aby v akomkoľvek prípade mal spolujazdec väčší podiel na vine ako samotný vodič vozidla.\n27. Odvolací súd sa stotožňuje aj s posúdením spoluzavinenia žalobcu, tak ako to konštatoval súd\nprvej inštancie v bode 54. odôvodnenia rozsudku. Tvrdenia žalovaného v odvolaní prezentované aj v\npriebehu konania, že podstatná časť zranení je v dôsledku nepripútania sa bezpečnostným pásom,\npričom vychádzajúc z trestného spisu je sporné, či vozidlo bolo na mieste, kde sedel žalobca, vôbec\nvybavené bezpečnostným pásom, boli správne posúdené už súdom prvej inštancie a ním stanovená\nmiera spoluzavinenia 50 % je adekvátna, pričom zohľadňuje aj skutočnosť, že žalobca ako spolujazdec\nnastúpil do motorového vozidla s vodičom, o ktorom vedel, že požíval alkohol.\n28. Ohľadne zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona 437/2004 Z.z. súd\nprvej inštancie rozhodol o zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia do výšky 20 %, i keď žalobca\nnavrhoval 35 %, teda zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia priznal vo výške 8.157,60 eur.\nRovnako aj odvolací súd sa prikláňa k záveru súdu prvej inštancie, že 20 %-né zvýšenie je primerané\nk miere sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v spoločnosti, vzhľadom na jeho obmedzenia vo\nviacerých oblastiach života v dôsledku spôsobeného úrazu pri dopravnej nehode. Žalobca je obmedzený\nv spoločenskom, pracovnom živote, záujmových aktivitách. Je správny záver súdu prvej inštancie,\nže žalobca má výrazne sťaženú možnosť sa zamestnať, keď ťažko môže vykonávať fyzickú prácu\nako pred dopravnou nehodou, keď pomáhal príbuzným s prácami na stavbe. Má narušený sociálny\nkontakt, stratil priateľské väzby. Založenie vlastnej rodiny je otázne, žalobca je t.č. prevažne odkázaný\nna rodičov. Žalobca prešiel psychickými zmenami. Je odkázaný na starostlivosť rodičov. Prihliadajúc\nna vek žalobcu, následky úrazu, predpokladaný vývoj do budúcna bolo dôvodné priznanie zvýšenia\nsťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 20 %. Posúdenie, či u poškodeného ide o prípad hodný\nosobitného zreteľa je výlučne úlohou súdu, pričom právna úprava nijakým spôsobom neuvádza, aké\npoškodenia zdravia, resp. aké následky tohto poškodenia, zakladajú nárok na mimoriadne zvýšenie\nodškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, resp. za bolesť. Súd vychádzajúc z lekárskych\nposudkov a základného bodovania poškodení musí tiež prihliadať na to, aké zmeny v živote dotknutej\nosoby poškodenie zdravia vyvolalo vo vzťahu k stavu pred poškodením. Uvedené okolnosti hodné\nosobitného zreteľa sa posudzujú s ohľadom na konkrétneho poškodeného a to bez ohľadu na to, či jeho\nspôsob života pred poškodením vykazoval znaky vysokého spoločenského angažovania alebo viedol\ntzv. bežný život. Žalovaná v odvolaní zdôraznila, že netvrdila, že by mal byť žalobca vysoko spoločensky\nangažovaný, aby mohol vzniknúť nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a vychádzala\nvýlučne z obmedzení žalobcu v bežnom živote v porovnaní s jeho životom predchádzajúcim, pričom\npodľa jej názoru z dokazovania žiadne takéto mimoriadne okolnosti nevyplynuli. Uviedla, že žalobca\nsa nemôže venovať pôvodnej činnosti, čo ale neznamená, že do budúcna nemôže vykonávať žiadnu\npracovnú činnosť, nakoľko pred súdom vypovedal, že prácu primeranú jeho možnostiam sa pokúšal\nhľadať. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca\nnemôže vykonávať fyzickú prácu tak, ako pred dopravnou nehodou a nemôže ani byť nápomocný rodine\na príbuzným s prácami na stavbe. Je odkázaný na starostlivosť svojich rodičov. Rovnako z vykonaného\ndokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca sa nemôže venovať športu a hoci\nz výpovede jeho matky na pojednávaní dňa 13.12.2022 má podľa žalovaného vyplývať, že ani pred\nnehodou sa žalobcu športu nevenoval a rovnako, že pred nehodou nemal priateľku, neznamená to, že\ndo budúcna by sa žalobca nechcel viac venovať športu, prípadne v neskoršom veku si nájsť priateľku,\nmať vážny vzťah, prípadne založiť rodinu. O tieto aspekty života je však žalobca ukrátený a rovnako aj je\nukrátený v sociálnom kontakte, keď v dôsledku úrazu prišiel o kamarátov, hoci by aj mali naňho negatívny\nvplyv. Je pochopiteľné, že po úraze je nadväzovanie priateľských, prípadne partnerských kontaktov pre\nžalobcu výrazne sťažené, hoci nie úplne vylúčené, avšak vo výrazne obmedzenej miere. V tejto súvislosti\npoukazovanie žalovaného v odvolaní na skutočnosť, že u žalobcu nie je znemožnené budovanie citových\nväzieb v rámci najbližšej rodiny vyznieva až cynicky, nakoľko žalobca po úraze prešiel výraznými\npsychickými zmenami a je odkázaný len na starostlivosť svojej najbližšej rodiny, predovšetkým svojich\nrodičov. Výrazné psychické obmedzenia žalobcu napokon vyplývajú zo znaleckého posudku D. G. D.\nH., D., ktorý posudok žalovaný ani nijakým spôsobom nespochybňoval a nenamietal. V tejto súvislosti\nje rovnako správne konštatovanie súdu prvej inštancie aj ohľadne argumentácie žalovaného v súvislosti\npožívaním omamných látok - pervitínu žalobcom o tom, že žalobca nemal predpoklad prežiť šťastný\n\na úspešný život. Takéto tvrdenia žalovaného nie sú korektné ani z hľadiska etiky, ani z hľadiska\npredpokladaného ďalšieho možného života žalobcu, keď k úrazu došlo v mladom veku a nie je vylúčené,\nže by žalobca, nebyť úrazu, v budúcnosti viedol svoj bežný život riadne, venoval sa športu, priateľom,\nprípadne si založil rodinu, pracoval a mal mnoho „správnych“ priateľov. Napokon tieto tvrdenia a odkaz\nna judikatúru v súvislosti s nárokom na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v odvolaní žalovaný\nprezentoval v priebehu už konania pred súdom prvej inštancie, ku ktorým sa súd prvej inštancie\nv odôvodnení rozsudku v bode 58. - 60. dostatočným spôsobom vyjadril a s jeho závermi sa stotožňuje\naj odvolací súd.\n29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd priznal\nžalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, keď výška plnenia v časti zvýšenia sťaženia\nspoločenského uplatnenia závisela od úvahy súdu a žalobca bol v časti úrokov z omeškania neúspešným\niba v nepatrnom rozsahu.\n30. V súvislosti s priznanými trovami konania žalovaný namietal, že nepatrný neúspech ohľadne\nzamietnutého nároku na úrok z omeškania sa musí premietnuť vo výroku o trovách a poukazoval na\nmnožstvo judikatúry.\nŽalobca vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznil, že úspech vo veci sa vždy skúma čo do právneho základu\nveci a čo do výšky priznaného nároku, nie jeho príslušenstva poukazujúc na uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR sp.zn. 6Obo/243/2007, aj na rozhodnutia iných odvolacích súdov. Odvolací súd konštatuje, že\nak mal súd prvej inštancie za to, že ide len o malicherný neúspech, bolo jeho povinnosťou dôsledne\nvyargumentovať a konkrétne zdôvodniť, prečo sa pri rozhodovaní o trovách konania odchýlil od zásady\npodľa § 255 ods. 1 CSP.\n31. Z Nálezu ÚS III. 98/2018 z 02.05.2018 vyplýva, že podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu\ntrov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje\nodchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie\n(§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho ,,nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania\núspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto\ntrovy nahradila protistrane.“. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza\nani exemplifikatívne.\nVýklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor\nna celkom voľnú úvahu súdu. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov\npodľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia\no určitom druhu nárokov. ,,Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému\ntypu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 292/07 či sp. zn. I. ÚS 303/12),\nale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III.\nÚS 727/2000).“ Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá\njej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu\nzodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1) resp. za procesné zavinenie zastavenia\nkonania (§ 256 ods. 1).\n32. Obsahové náležitosti rozhodnutia určuje ustanovenie § 220 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP. Ich\nsprávnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie\npreskúmateľné alebo nie, sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.\nKeďže nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup\nsúdu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o trovách konania postupom vyplývajúcim\nz ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).\n33. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o trovách konania s tým, že\nposúdi, či v tejto veci existujú skutočnosti, ktoré odôvodňujú aplikáciu ust. § 255 CSP, prípadne § 257\nCSP vo vyššie uvedených intenciách. Súd prvej inštancie svoje závery odôvodní v súlade s ust. § 220\nods. 2 CSP tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé.\n34. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:29322fe2-5a2a-43a9-8895-056a44f1b59b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.228.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 228/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 228/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.228.2020.1"}, {"guid": "ussr:0a034a32-4b8d-4a4d-a746-80593d2b7f28", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 292/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 292/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 345, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0a034a32-4b8d-4a4d-a746-80593d2b7f28"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "da1e725a-11a7-466a-ac11-12648ee59b47:5ebae86e-628d-47a0-ab55-7aba03a4d98d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5114208032.1", "spisova_znacka": "7Cdo/288/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/288/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5114208032.1"}, {"guid": "28386a77-8456-4819-874e-878dc5478c9c:f2a7b322-29de-4d5e-bc09-0f7c87f7d8c2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6616211743.2", "spisova_znacka": "41Co/1/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Co/1/2018 z 24. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-04-24", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6616211743.2"}, {"guid": "b8ba443d-7fb3-4d16-9c72-6cb7f2f3d0f7:ba1d2e2e-323f-471f-8a79-c95abb72299f", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Csp/24/2022", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17Csp/24/2022 z 11. 7. 2022", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2022-07-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b8ba443d-7fb3-4d16-9c72-6cb7f2f3d0f7:ba1d2e2e-323f-471f-8a79-c95abb72299f"}], "citovane_v": []}