{"guid": "1939773d-324d-4f86-860f-603c0db2d552:869ff3ab-57d7-4080-94cc-22d8ece8a853", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8720202682.2", "spisova_znacka": "6CoPr/3/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6CoPr/3/2024 z 10. 9. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 10. septembra 2024, sp. zn. 6CoPr/3/2024, ECLI:SK:KSPO:2024:8720202682.2", "identifikacne_cislo": "8720202682", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Andrej Radomský", "sudca_id": 1150, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-andrej-radomsky-1150", "datum_vydania": "2024-09-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369", "nazov": "zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/369-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/869ff3ab-57d7-4080-94cc-22d8ece8a853", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8720202682.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2024:8720202682.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2024:8720202682.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n6CoPr/3/2024\n8720202682\n10. 09. 2024\nJUDr. Andrej Radomský\nECLI:SK:KSPO:2024:8720202682.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov\nsenátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom D. E. XXXX/X, XXX XX F., právne zastúpená IKC – advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hruny\n11B, 080 01 Prešov, IČO: 56 108 222, proti žalovanému: Park kultúry a oddychu, Hlavná 50A, 080 01\nPrešov, IČO: 00 187 437, právne zastúpený JUDr. Martin Staroň, advokát, Hlavná 89, 080 01 Prešov,\nIČO: 42 083 541, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku\nOkresného súdu Poprad č. k. 9Cpr/14/2020-198 zo dňa 31.07.2023 (po postúpení vec vedená Okresným\nsúdom Prešov pod sp. zn. 19Cpr/15/2023), jednohlasne takto\nrozhodol:\nZrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad hore označeným rozsudkom (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol takto, cit:\n„I. Súd žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému priznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady\ntrov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.“\n2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne zo dňa 14.09.2020, ktorou sa po zmene navrhnutej podaním\ndoručeným dňa 23.11.2021 v spojení s podaním doručeným dňa 26.11.2021, pripustenej uznesením\nč. k. 9Cpr/14/2021–122 zo dňa 10.05.2022 domáhala určenia, že skončenie pracovného pomeru z\n16.07.2020 dané žalovaným voči žalobkyni je neplatné, pracovný pomer žalobkyne u žalovaného, ktorý\nvznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 02.11.2015 naďalej trvá a žalovaný je povinný v lehote do\ntroch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy brutto z dôvodu neplatného\nskončenia pracovného pomeru nasledovne: 1. sumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od\n07.08.2020 do zaplatenia, 2. sumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 07.09.2020 do\nzaplatenia, 3. sumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 07.10.2020 do zaplatenia, 4. sumu\n1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 07.11.2020 do zaplatenia, 5. sumu 1.938,31 eur spolu\ns 5 % úrokom z omeškania od 07.12.2020 do zaplatenia, 6. sumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom\nz omeškania od 07.01.2021 do zaplatenia, 7. sumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od\n07.02.2021 do zaplatenia, 8. sumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 07.03.2021 do\nzaplatenia, 9. sumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 07.04.2021 do zaplatenia, 10.\nsumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 07.05.2021 do zaplatenia, 11. sumu 1.938,31\neur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 07.06.2021 do zaplatenia, 12. sumu 1.938,31 eur spolu s 5\n% úrokom z omeškania od 07.07.2021 do zaplatenia, 13. sumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom z\nomeškania od 07.08.2021 do zaplatenia, 14. sumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od\n07.09.2021 do zaplatenia, 15. sumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 07.10.2021 do\nzaplatenia, 16. sumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 07.11.2021 do zaplatenia, 17.\n\nsumu 1.938,31 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 07.12.2021 do zaplatenia. Žalobkyňa súčasne\nžiadala priznať jej voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n3. Prípad právne posúdil podľa § 13 ods. 3, § 48 ods. 1, § 59 ods. 1 a 2, § 71 ods. 1 až 3 a § 77 zákona č.\n311/2001 Z. z. ZP v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“), § 11 ods. 4 písm. l) zákona č. 369/1990\nZb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.“) a vo vzťahu\nk nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).\n4. Na podklade vykonaného dokazovania Okresný súd Poprad ustálil, že žalovaný ako zamestnávateľ\na žalobkyňa ako zamestnanec uzavreli dňa 02.11.2015 pracovnú zmluvu, ktorým dňom vzniká medzi\nzamestnávateľom a zamestnancom pracovný pomer. V bode 2. danej pracovnej zmluvy bolo ako druh\npráce dohodnuté „poverená riadením Parku kultúry a oddychu“, v bode 3. bol dohodnutý pracovný pomer\nna dobu určitú „do návratu A. B. G., riaditeľa Parku kultúry a oddychu z verejnej funkcie prednostu\nOkresného úradu Prešov, najneskôr však do 02.05.2016“, v bode 4. že pracovný pomer sa môže\npredĺžiť iba z dôvodu uvedeného v § 48 ods. 4 ZP, v bode 5. že miesto výkonu práce zamestnanca\nje Mesto Prešov, v bode 6. že pracovisko zamestnanca je Park kultúry a oddychu, Hlavná 50, 080 01\nPrešov a v bode 7. že zamestnávateľ a zamestnanec sa nedohodli na skúšobnej dobe. Ďalej zistil, že\nžalovaný a žalobkyňa dňa 02.05.2016 uzavreli Dohodu o zmene pracovnej zmluvy v zmysle § 54 ZP,\npodľa ktorého bol pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú, najneskôr do 31.05.2016 a že Mestské\nzastupiteľstvo Mesta Prešov prijalo na svojom 20. zasadnutí 23.05.2016 pod č. 392/2016 k materiálu:\nNávrh na poverenie riadenia Parku kultúry a oddychu uznesenie, ktorým podľa § 11 ods. 4 písmeno l)\nzákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov na návrhy primátorky mesta\nPrešov H. I. J., vymenovalo A. B. C. do funkcie riaditeľky Parku kultúry a oddychu, Hlavná 50, 080\n01 Prešov, IČO: 00 187 437 s účinnosťou od 01.06.2016 do návratu A. B. G., dlhodobo uvoľneného\nna výkon verejnej funkcie, do skončenia alebo zániku jeho pracovného pomeru, ak by táto skutočnosť\nnastala skôr. Nadväzne vychádzal zo zistenia, že žalovaný a žalobkyňa uzavreli Dohodu o zmene\npracovnej zmluvy v zmysle § 54 ZP z 31.05.2016, podľa ktorej bola žalobkyňa ako zamestnanec povinná\nvykonávať nasledovný druh práce: riaditeľka Parku kultúry a oddychu s tým, že pracovný pomer bol\ndohodnutý na dobu určitú, do návratu A. B. G., ktorý je dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie,\ndo funkcie riaditeľa Parku kultúry a oddychu, resp. do skončenia alebo zániku jeho pracovného pomeru,\nak by táto skutočnosť nastala skôr a že dňa 31.5.2017 uzavreli dohodu o zmene pracovnej zmluvy\nv zmysle § 54 ZP, ktorým sa zmenil pracovný čas zamestnanca na 37,5 hodín/týždenne (100% pracovný\núväzok). Ďalej vychádzal zo zistenia, že podľa Oznámenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru\nna základe zákona zo dňa 15.07.2020, č. K./XXXXXX vystaveného Ministerstvom vnútra Slovenskej\nrepubliky podľa § 82 ods. 7 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) v spojení s § 82 ods. 4 zákona o štátnej službe došlo dňom\n15.07.2020 k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona štátneho zamestnanca:\nA. B. G., druh štátnej služby: dočasná štátna služba, funkcia: prednosta okresného úradu z dôvodu\nodvolania z funkcie prednostu Okresného úradu Prešov Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 471\nz 15.07.2020, dňom 15.07.2020 a potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky podľa § 86 zákona\nč. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov o štátnej službe zo dňa\n15.07.2020,\nč. K./XXXXXX štátnemu zamestnancovi: A. B. G., druh štátnej služby: dočasná štátna\nslužba, z ktorého zistil dobu trvania štátnozamestnaneckého pomeru od 04.12.2014 do 15.07.2020. Z\noznámenia o skončení pracovného pomeru zo dňa 15.07.2020 vyplynulo, že primátorka mesta Prešov\nH. I. J. oznámila žalobkyni, že jej pracovný pomer uzavretý na dobu určitú na základe pracovnej zmluvy\nzo dňa 02.11.2015 v znení jej dohôd o zmene pracovnej zmluvy v spojení s uznesením Mestského\nzastupiteľstva mesta Prešov č. XXX/XXXX z 23.05.2016 skončil dňa 15.07.2020 a to z dôvodu zániku\nverejnej funkcie, do ktorej bol A. B. G., riaditeľ Parku kultúry a oddychu dlhodobo uvoľnený a jeho\nnástupom na pracovné miesto, z ktorého bol dlhodobo uvoľnený dňa 16.07.2020, s tým že prevzatie\ntohto oznámenia žalobkyňa potvrdila svojím podpisom. Následne vychádzal z oznámenia žalobkyne\ndoručeného žalovanému dňa 03.08.2020, že v súlade s § 71 ods. 2 ZP sa jej zmenil pracovný pomer\nna dobu neurčitú a naďalej trvá, ako aj z odpovede žalovaného žalobkyni zo dňa 11.08.2020, podľa\nktorého funkcia riaditeľky Parku kultúry a oddychu skončila žalobkyni dňom 15.07.2020 a jej tvrdenie\no zmene pracovného pomeru na dobu neurčitú je právne irelevantné a ďalších vyjadrení žalobkyne\nk predmetnej záležitosti. Súčasne vychádzal zo Štatútu Parku kultúry a oddychu v Prešove, podľa\nktorého žalovaného zriadilo Mestské zastupiteľstvo v Prešove uznesením č. 70/1992 z 13.04.1992 podľa\n§ 11 ods. 3 písm. i) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, a to\n\ndňom 01.05.1992 ako mestskú príspevkovú organizáciu: Park kultúry a oddychu (ďalej len „PKO“), so\nsídlom na Hlavnej ul. č. 50 v Prešove, IČO: 00 187 437, v ktorom pokiaľ ide o riadenie a organizáciu,\nv článku 3. bod 1. je uvedené: „Štatutárnym orgánom PKO je riaditeľ, ktorý je vymenúvaný a odvolávaný\nv zmysle § 11 ods. 4 písm. l) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších\npredpisov. Riaditeľa v čase neprítomnosti zastupuje v plnom rozsahu práv a povinností riaditeľom určený\nzástupca riaditeľa.“ Podľa Dodatku č. 1 k Štatútu Parku kultúry a oddychu v Prešove z 10.04.2019,\nktorý nadobudol účinnosť dňa 01.05.2019 štatutárnym orgánom príspevkovej organizácie je riaditeľ\npríspevkovej organizácie, ktorého menuje a odvoláva mestské zastupiteľstvo na návrh primátora mesta.\nRiaditeľ zastupuje príspevkovú organizáciu navonok. Riaditeľ príspevkovej organizácie je pracovníkom\npríspevkovej organizácie a zodpovedá za svoju činnosť mestskému zastupiteľstvu a primátorovi mesta\nv rozsahu tohto štatútu. Okrem toho Okresný súd Poprad vychádzal aj z výsluchov svedkov A. L. F., A.\nF. M., A. A. F., B. D., A. B. G. a čestných prehlásení A. A. F. zo 04.12.2020 a H. F. A. zo 07.12.2020.\n5. Právne Okresný súd Poprad vo veci uzavrel, že výpoveďami svedkov, čestnými prehláseniami, SMS\nsprávami a mailovou komunikáciou bola potvrdená len tá skutočnosť, že žalobkyňa bola prítomná\n16.07.2020 v práci a zúčastnila sa V. ročníka festivalu architektúry a dizajnu N. XXXX a že A. B.\nG. jednoznačne potvrdil, že žalobkyňu oboznámil deň vopred t.j. 15.07.2020 s tým, že bol odvolaný\nz funkcie prednostu Okresného úradu Prešov k 15.07.2020 a od 16.07.2020 sa opäť ujíma funkcie\nriaditeľa PKO a že od uvedeného dátumu nie je riaditeľkou ani zamestnankyňou PKO. Zároveň potvrdil,\nže uvedený svedok o akcii N. XXXX nevedel a že žalobkyni nedal súhlas, resp. nepožiadal ju o účasť\nna tomto stretnutí ani nikto zo strany zamestnávateľa, alebo Mesta Prešov a že B. D. potvrdila, že\n16.07.2020 sa žalobkyňa nachádzala v práci, ale nevedela sa vyjadriť, či nejakú prácu vykonávala,\npričom súčasne potvrdila, že pán G. oboznámil mestský úrad a žalobkyňu, že od 16.07.2020 nastupuje\ndo zamestnania. Podľa názoru Okresného súdu Poprad bolo iba rozhodnutím žalobkyne zúčastniť sa\nakcie, ktorej sa zúčastnil aj ďalší zamestnanec, avšak žalobkyňa si vzhľadom na vykonané dokazovanie\nmusela byť vedomá, že už nevykonáva funkciu riaditeľky PKO a teda účasť na uvedenej akcii musí\nbyť minimálne s vedomím riaditeľa A. B. G.. Nadväzne na to konštatoval, že v aplikačnej praxi je\nv záujme preukázateľnosti skutočnosti, že zamestnávateľ nepočíta s výkonom práce zamestnanca\npracujúceho v pracovnom pomere na určitú dobu po jej uplynutí obvyklé, že zamestnávateľ zašle\noznámenie zamestnancovi, kedy sa mu končí pracovný pomer (ide len o úkon zamestnávateľa nad\nrámec povinností daných ZP, avšak týmto úkonom výslovne deklaruje svoju vôľu naďalej zamestnanca\nnezamestnávať). Vecne konštatoval, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby žalobkyňa\ns vedomím zamestnávateľa – žalovaného vykonávala prácu aj po 15.07.2020, a teda že by došlo\nk zmene pracovného pomeru žalobkyne z doby určitej na dobu neurčitú. Oznámenie o skončení\npracovného pomeru zo strany primátorky mesta Prešov z 15.07.2020 doručené žalobkyni 16.07.2020\ns poukazom na vyššie uvedený bod 45. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyhodnotil ako právne\nirelevantné. Pracovný pomer sa v zmysle citovaných zákonných ustanovení skončil kvalifikovaným\nuplynutím času t. j. na základe právnej udalosti dňa 15.07.2020 priamo zo zákona a v súlade\ns Uznesením Mestského zastupiteľstva Mesta Prešov z 23.05.2016 č. 392/2016 a Dohodou o zmene\npracovnej zmluvy zo dňa 31.05.2016 uplynutím doby určitej a to zánikom verejnej funkcie A. B. G.,\nako prednostu Okresného úradu v Prešove. Od 16.07.2020 teda žalobkyňa nebola zamestnancom\nžalovaného, aj keď sa nesprávne domnievala, že aj naďalej ostala jeho zamestnancom (ako sama\nuviedla už prestala vykonávať funkciu riaditeľa PKO, ale sa domnievala, že zostala zamestnancom\nžalovaného). Preto bola žaloba žalobkyne Okresným súdom Poprad zamietnutá.\n6. Voči napadnutému rozsudku podala z odvolacích dôvodov v zmysle § 365 písm. f) a h) CSP\nv celom rozsahu odvolanie žalobkyňa, žiadajúc rozhodnutie Okresného súdu Poprad zmeniť a žalobe\nvyhovieť. Namietala celkovú nepresvedčivosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, pričom na podporu\nsvojej argumentácie citovala z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20CoPr/3/2018 majúc\nza to, že pre transformáciu pracovného pomeru na dobu neurčitú je potrebné, aby zamestnanec\npokračoval vo výkone práce pre zamestnávateľa s vedomím akéhokoľvek vedúceho zamestnanca,\nktorý je zamestnancovi nadriadený a aby išlo o pokračovanie prác s vedomím zamestnávateľa,\nbez toho, aby mu v tom vedúci zamestnanec zabránil. Namietala, že závery uvedené Okresným\nsúdom Poprad v bode 45. odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývajú z vykonaného dokazovania,\nresp. sú s ním v rozpore. Výpoveď svedka G., na ktorej Okresný súd Poprad postavil rozsudok,\noznačila za zavádzajúcu a absolútne nedôveryhodnú, zotrvávajúc na svojich tvrdeniach uvádzaných už\npred Okresným súdom Poprad. K oznámeniu primátorky Mesta Prešov z 15.07.2020 namietala, že nejde\no právne irelevantný dokument, ale vzhľadom na transformovanie pracovného pomeru na dobu neurčitú\n\no neplatné skončenie jej pracovného pomeru. Keďže skutočnosť, kedy bol A. G. z pozície prednostu\nOkresného úradu Prešov odvolaný nie je všeobecne známou skutočnosťou, táto situácia si jednoznačne\nvyžadovala písomné oznámenie žalobkyni, že nastala a že zakladá skončenie pracovného pomeru\nna dobu určitú, ktoré by však bolo žalobkyni doručené predo dňom skončenia pracovného pomeru,\nanalogicky ako v prípade začatia pracovného pomeru uzavretím pracovnej zmluvy, či jeho skončenia\nvýpoveďou. Žalovaný tak podľa žalobkyne neuniesol dôkazné bremeno ohľadne jej vedomosti o tom,\nže nastala skutočnosť zakladajúca skončenie jej pracovného pomeru. Pokiaľ ide o splnenie podmienky\npokračovania žalobkyne vo výkone práce s vedomím zamestnávateľa namietala, že svedok G. mal\nvedomosť o účasti žalobkyne na porade FEAD a teda, že pokračuje vo výkone práce, z dôvodu ktorého\njej mal prípadne vo výkone tejto práce zabrániť, čo sa nestalo. Tvrdenia svedka Chlapečeka o tom,\nže žalobkyni oznámil svoj nesúhlas s jej účasťou na porade nebolo nijakým spôsobom v konaní\npreukázané a nesprávny je aj záver Okresného súdu Poprad uvedený v bode 47. odôvodnenia rozsudku,\nže v konaní nebola preukázaná zmena pracovného pomeru žalobkyne z doby určitej na dobu neurčitú.\n7. K odvolaniu žalobkyne sa podaním zo dňa 23.02.2024 vyjadril žalovaný, ktorý napadnutý rozsudok\nOkresného súdu Poprad považoval za vecne správny stotožniac sa pritom s bodmi 45. až 47. jeho\nodôvodnenia. K odvolaniu žalobkyne uviedol, že pracovný pomer žalobkyne a žalovaného skončil\n15.07.2020 priamo zo zákona, uplynutím dojednanej doby, a to zánikom verejnej funkcie A. B. G.\nako prednostu Okresného úradu v Prešove. Odmietol polemiku žalobkyne v jej odvolaní ohľadne\npravdivosti výpovede svedka A. G., majúc za to, že jeho výpoveďou bolo preukázané, že ešte dňa\n15.07.2020 žalobkyňu informoval o svojom odvolaní z funkcie, keď jej oznámil, že dňom 16.07.2020\nuž nie je riaditeľkou ani zamestnankyňou PKO, pričom účasť žalobkyne na pracovnej porade N.\nvediac, že už nie je riaditeľkou ani zamestnankyňou PKO označil za účelové vyvolanie situácie, ktorá\nmala svedčiť o zmene jej pracovného pomeru z doby určitej na dobu neurčitú. Poukázal tiež na\nspôsob získania čestných prehlásení žalobkyňou podsunutím textu, že sa na pracovnej porade N.\n2020 zúčastnila v pozícii riaditeľa PKO a na výpoveď svedkyne M. na pojednávaní dňa 13.07.2022.\nKeďže nepovažoval za splnenú zákonnú podmienku, že žalobkyňa ako zamestnanec pokračovala vo\nvýkone práce s vedomím zamestnávateľa, k žalobkyňou tvrdenej zmene pracovného pomeru z doby\nurčitej na dobu neurčitú nedošlo a jej pracovný pomer sa skončil na základe právnej udalosti - uplynutia\nčasu. Žalobu žalobkyne považoval za nedôvodnú a neprípustnú aj z dôvodu, že k skončeniu pracovného\npomeru nedošlo výpoveďou, okamžitým skočením, v skúšobnej dobe ani dohodou, teda právnym\núkonom zamestnávateľa, z dôvodu, ktorého nemožno rozhodovať o neplatnosti skončenia pracovného\npomeru zo 16.07.2020. Žaloba je nedôvodná aj v časti, že pracovný pomer trvá, nakoľko k vyššie\noznačenej zmene pracovného pomeru nedošlo. Výsluchy svedkov A. G., pani D. a pána F., ako aj listinné\ndôkazy svedčia jednoznačne v neprospech žalobkyne, zatiaľ čo svedkovia žalobkyne svedčia len\no jej účasti na pracovnej porade a pre právne posúdenie zmeny pracovného pomeru z doby určitej\nna dobu neurčitú a posúdenie toho, či na poradu išla so súhlasom a vedomím zamestnávateľa sú\nprávne bezvýznamné. Žalobkyňa si vzhľadom na vykonané dokazovanie musela byť vedomá, že funkciu\nriaditeľky PKO nevykonáva a preto jej účasť na pracovnej porade musí byť minimálne s vedomím\nriaditeľa A. G. a že sa nesprávne domnieva, že v inej pracovnej pozícii naďalej ostala zamestnankyňou\nžalovaného. Napadnutý rozsudok navrhoval potvrdiť a žalovanému priznať náhradu trov odvolacieho\nkonania v rozsahu 100%.\n8. V odvolacej replike z 22.03.2024 k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobkyňa nad rámec\nargumentácie uvedenej vo svojom odvolaní poukázala aj na to, že výpis hovorov predložených svedkom\nA. G. preukazuje len skutočnosť, že tento žalobkyni dňa 15.07.2020 telefonoval, nepreukazuje však\nskutočnosť, že žalobkyni oznámil, že už nie je viac zamestnankyňou žalovaného a že sa pracovnej\nporady k FEAD nemá zúčastniť. K spôsobu vyhodnocovania skutkového stavu a zásade voľného\nhodnotenia dôkazov citovala z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 86/2020 z 08.09.2020\nako aj nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 615/17 a právnickej literatúry. Opätovne namietala,\nže výpoveď svedka G. je v rozpore s ďalšími dôkazmi, že žalobkyňa nevedela a ani nemala odkiaľ\nvedieť, že nastala skutočnosť odvolania svedka z funkcie prednostu okresného úradu, na základe ktorej\nmal 15.07.2020 skončiť pracovný pomer, pričom jej vedomosť o tejto skutočnosti nebola preukázaná.\nŽalobkyňa vykonávala 16.07.2020 prácu s vedomím štatutárneho orgánu žalovaného, ktorý neurobil\nžiaden úkon, ktorým by jej vo výkone práce zabránil. S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu\nv Prešove mala tiež za to, že vo veci bol príslušný rozhodovať Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej\ninštancie“) a nie Okresný súd Poprad, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, čím z dôvodu, že rozhodnutie\nbolo vydané nepríslušným súdom bol založený aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP.\n\nSo zreteľom na to navrhla odvolaciemu súdu, aby bol rozsudok zrušený a vrátený na ďalšie prejednanie\na rozhodnutie alebo, aby rozhodol tak ako to už skôr navrhla vo svojom odvolaní.\n9. Žalovaný v odvolacej duplike z 10.04.2024 nad rámec skôr uvádzaného doplnil, že na počiatku\nkonania žalobkyňa tvrdila, že svedok G. jej vôbec netelefonoval, a až na pojednávaní, kde jej\nbol predložený výpis z hovorov zmenila svoju argumentáciu, podľa ktorej jej uvedený svedok\nnevolal z dôvodu oznámenia, že skončil vo funkcii prednostu Okresného úradu Prešov a že tým\nžalobkyňa končí vo funkcii riaditeľky PKO. Obsah tohto telefonického hovoru bol podľa žalovaného\npreukázaný svedeckou výpoveďou A. B. G. ako účastníka tohto hovoru. Vykonaným dokazovaním tak\npovažoval za preukázané, že žalobkyňa mala uzavretý pracovný pomer len na dobu určitú a tento skončil\npriamo zo zákona uplynutím doby určitej, t.j. zánikom verejnej funkcie svedka ako prednostu okresného\núradu.\n10. Žalobkyňa vo vyjadrení z 02.05.2024 doručenom bez výzvy súdu k odvolacej duplike žalovaného\nnamietala, že by k zmene jej argumentácie došlo až po predložení výpisu hovorov svedkom A. G., k\nčomu poukázala na obsah svojho vyjadrenia zo 07.12.2020. Taktiež namietala, že svedok A. G. nezaslal\ndňa 15.07.2020 ani listinu o svojom odvolaní z funkcie prednostu, hoci tak vo vzťahu k svedkyni D. mal\nurobiť. Rozpory vo výpovedi svedka A. G. tak podľa nej preukazujú nepravdivosť jeho výpovede.\n11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom\nstanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti\nktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie\nmu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 CSP a contrario), pričom v prvom rade skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých\nmôže konať a rozhodnúť, čo je jeho povinnosťou vyplývajúcou priamo z ustanovenia § 161 ods. 1 CSP\ns použitím § 378 CSP. Nadväzne dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Poprad\nje nutné pre nesplnenie procesných podmienok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie\n[§ 389 ods. písm. a) CSP].\n12. V tejto súvislosti sa v prvom rade žiada podotknúť, že žalobkyňa vo svojej odvolacej replike\npoukázala na skutočnosť, že vzhľadom na záver odvolacieho súdu ustáleného v súvislosti s rozhodnutím\no nesúhlase súdu prvej inštancie s postúpením predmetnej veci Okresným súdom Poprad z dôvodu\nzmeny kauzálnej príslušnosti v individuálnych pracovných sporoch s účinnosťou od 01.06.2023 bol\npo tomto dni oprávnený vo veci konať a rozhodnúť Okresný súd Prešov a nie Okresný súd Poprad,\nz dôvodu ktorého došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) CSP.\n13. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada\nna to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).\n14. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne\nrozhodnúť vo veci samej. Existencia a splnenie procesných podmienok je predpokladom poskytnutia\nsúdnej ochrany ohrozeným alebo poškodeným subjektívnym právam v rozsahu čl. 1 CSP. Súd je povinný\nzisťovať ich existenciu a splnenie v každom štádiu konania, teda aj v štádiu odvolacieho konania.\nTeória civilného práva procesného rozoznáva vecné procesné podmienky, ktorými sú v sporovom\nkonaní žaloba a splnenie poplatkovej povinnosti, ďalej procesné podmienky na strane súdu, ktorými\nsúd právomoc, príslušnosť a zákonné obsadenie súdu a napokon aj procesné podmienky na strane\nsporových strán (pozitívne procesné podmienky) ktorými sú procesná subjektivita, procesná spôsobilosť,\npovinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom s riadnym plnomocenstvom a tzv. negatívne\nprocesné podmienky medzi ktoré patria prekážka začatého konania a prekážka rozsúdenej veci.\nSkúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou prvoinštančného súdu a rovnako\naj súdu odvolacieho počas celého priebehu konania. Nedostatky niektorých procesných podmienok\nsú neodstrániteľné, čo znamená, že prítomnosť takéhoto nedostatku absolútne bráni súdu v konaní\na rozhodnutí vo veci a jedine správne rezultuje do zastavenia konania. Nedostatky iných procesných\npodmienok sú odstrániteľné, a teda súd po zistení nedostatku procesnej podmienky sa pokúsi tento\nnedostatok odstrániť vlastným postupom alebo výzvou voči strane sporu. Vadou predpokladanou\nv § 365 ods. 1 písm. a) CSP tak trpí konanie pred prvoinštančným súdom v prípade, keď tento vec\nprejednal a rozhodol napriek nesplneniu niektorej z vyššie uvedených procesných podmienok.\n\n15. Podľa § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú\npríslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba\ndo otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.\n16. V rozsahu vecnej, funkčnej a kauzálnej príslušnosti hovoríme o odstrániteľnom nedostatku\npodmienky konania, pretože nemá za následok zastavenie konania, ale len postúpenie veci príslušnému\nsúdu.\n17. Zákonom č. 150/2022 Z. z. okrem iného došlo k zmene a doplneniu zákona č. 160/2015 Z. z.\nCSP. V rámci tejto zmeny došlo s účinnosťou od 1.6.2023 k zmene kauzálnej príslušnosti súdov v\npracovnoprávnych sporoch, konkrétne k zmene znenia § 24 písm. e) CSP, keď v znení účinnom\nod 1.6.2023 sa na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch a v sporoch z kolektívnych\npracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky stal pre obvod Krajského súdu v Prešove namiesto\nOkresného súdu Poprad kauzálne príslušným Okresný súd Prešov.\n18. Pokiaľ dochádza k zmene procesného predpisu, je potrebné prihliadať na ustanovenia\nintertemporálnej povahy, ktorými sa určuje režim dočasného, prechodného (intertemporálneho)\nspolupôsobenia skoršej a neskoršej právnej úpravy; teda vzájomný vzťah týchto úprav. Nosným\npojmovým znakom procesnej intertemporality je princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej\núpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených či zmenených)\npredpisov. Účelom princípu okamžitej aplikovateľnosti nových procesných noriem, teda použiteľnosti\nnových procesných ustanovení na konania začaté a prebiehajúce podľa doterajšej právnej úpravy je\nzabezpečiť taký procesný priebeh jednotlivých konaní, ktorý nepripúšťa alternatívne, a v dôsledku toho\nsporné výklady pre časovú pôsobnosť príslušných predpisov alebo ich jednotlivých ustanovení (nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky z 22.10.2014 sp. zn. PL. ÚS 107/2011, uznesenie z 12.04.2018\nsp. zn. II. ÚS 185/2018, uznesenie z 22.09.2020 sp. zn. III. ÚS 349/2020, nález z 8.02.2023 sp. zn.\nII. ÚS 451/2022).\n19. Princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy je procesnému právu natoľko imanentný,\nže sa v prechodných ustanoveniach procesnej úpravy nemusí explicitne vyjadrovať, t. j. platí aj bez toho,\naby bol priamo vyjadrený.\n20. Intertemporálnym ustanovením - prechodným ustanovením k úpravám účinným od 01.06.2023 je\n§ 471c CSP, podľa ktorého konania začaté a právoplatne neskončené do 31.05.2023 sa dokončia na\nsúdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31.05.2023; to neplatí, ak podľa\nosobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.\n21. Ustanovenie § 471c CSP je výnimkou z princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesno-právnej\núpravy Civilného sporového poriadku v znení účinnom od 1.06.2023 a vzťahuje sa výlučne na konania\nzačaté a právoplatne neskončené na súdoch vecne a miestne príslušných. Napriek tomu, že Civilný\nsporový poriadok rozoznáva a upravuje vecnú, miestnu, kauzálnu a funkčnú príslušnosť zvlášť, ust. §\n471c CSP sa dotýka len vecnej a miestnej príslušnosti súdov. Uvedené ustanovenie CSP neupravuje\ndokončenie konaní začatých a právoplatne neskončených do 31.05.2023 na súdoch kauzálne a funkčne\npríslušných podľa predpisov účinných do 31.05.2023.\n22. Pokiaľ teda na konanie v pracovnoprávnych sporoch podľa predpisov účinných do 31.05.2023\nbol kauzálne príslušný Okresný súd Poprad [§ 23 písm. g) CSP účinného do 31.05.2023], zatiaľ čo\ns účinnosťou od 1.06.2023 je na konanie v pracovnoprávnych sporoch pre obvod Krajského súdu\nv Prešove kauzálne príslušný Okresný súd Prešov [§ 24 písm. e) CSP] a súčasne § 471c CSP\n(intertemporálne ustanovenie) explicitne neupravilo, že konania začaté a právoplatne neskončené do\n31.05.2023 sa dokončia na súde kauzálne príslušnom podľa predpisov účinných do 31.05.2023, potom\nso zreteľom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy je na konanie v\npracovnoprávnych sporoch začatých a právoplatne neskončených do 31.05.023 pre obvod Krajského\nsúdu v Prešove kauzálne príslušný Okresný súd Prešov. V takomto prípade na určenie príslušnosti\nsúdu nemajú vplyv žiadne okolnosti na strane účastníkov konania (ako to predpokladá § 36 ods. 2\nCSP a v ňom vyjadrená zásada „perpetuatio fori“), pretože príslušnosť súdu sa odvíja len od zmeny\nprocesného predpisu.\n\n23. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na analógiu vo vzťahu k rozhodnutiam ohľadne funkčnej\npríslušnosti súdu podľa Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z.z., ďalej len „CMP“)\nv nadväznosti na § 396b CMP upravujúci prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.06.2023\nobdobne ako § 471c CSP, a to na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.06.2023 sp.\nzn. IV. ÚS 257/2023 (ods. 75. až 77.), ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 2Ndc/30/2023 zo dňa 26.07.2023 a sp. zn. 4Ndc/11/2023 zo dňa 25.07.2023, ktorými bola okamžite\naplikovaná nová procesná úprava funkčnej príslušnosti súdov podľa CMP účinného od 01.06.2023.\nUstanovenie § 396b (obdobne ako § 471c CSP) neupravuje dokončenie vecí v konaniach začatých\na právoplatne neskončených do 31.05.2023 na súdoch funkčne (ani kauzálne) príslušných podľa\npredpisov účinných do 31.05.2023\n24. V danej veci je nepochybné, že odvolací súd v postavení nadriadeného súdu aj v súdenom prípade\nuznesením č. k. 26NcC/4/2023-234 z 12.12.2023 z vyššie uvádzaných dôvodov rozhodol o nedôvodnosti\nnesúhlasu Okresného súdu Prešov s postúpením veci z Okresného súdu Poprad, keď súčasne rozhodol,\nže kauzálne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci je Okresný súd Prešov. Tento postup\nvšak bol okolnostiach prípadu realizovaný až po vydaní napadnutého rozsudku, t.j. po 31.07.2023\n(postúpenie veci Okresným súdom Poprad dňa 29.09.2023, nesúhlas Okresného súdu Prešov dňa\n23.11.2023). Napadnutý rozsudok však vydal Okresný súd Poprad už v čase, kedy už boli zmenené\npodmienky kauzálnej príslušnosti súdov v individuálnych pracovnoprávnych sporoch, ako sú popísané\nvo predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto uznesenia.\n25. Jedným z dôsledkov zmeny kauzálnej príslušnosti súdov v pracovnoprávnych sporoch je aj zmena\nsudcu, ktorý je vo veci oprávnený konať a rozhodnúť. Zákonným sudcom je sudca, ktorý vykonáva\nfunkciu sudcu na kauzálne príslušnom súde a je určený v súlade so zákonom rozvrhom práce na konanie\na rozhodovanie o prejednávanej pracovnoprávnej veci (por. § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov). Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v\nsúlade so zákonom a s rozvrhom práce (por. § 3 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z.z.).\n26. V naznačenej súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n1Nc52/2010 z 5.10.2010), podľa ktorého je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods.\n1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého slovenský preklad bol vyhlásený\nv oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb., ďalej len „Dohovor“)\ngarancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom. Súvislosťou medzi\nsúdom, ktorý je založený na zákone, a jeho nezávislosťou, ako to vyjadruje článok 6 ods. 1 prvá veta\ndohovoru („každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych\nprávach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu“), garantuje\ntento Dohovor v celoeurópskom rozmere súčasne sudcovskú nezávislosť aj právo na zákonného sudcu.\nÚstavná úprava súdnej a inej právnej ochrany v Slovenskej republike garantuje obdobne vyjadrené\nprávo na spravodlivý proces [čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá je uvedená ústavným\nzákonom č. 23/1991 Zb., ďalej len „listina\"; čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uverejnenej pod č.\n460/1992 Zb., ďalej len „ústava\", ktoré články dávajú každému možnosť (právo) domáhať sa (zákonom)\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v (zákonom) určených\nprípadoch na inom orgáne (Slovenskej republiky), do ktorého tiež zahrňuje aj právo na to, aby právna\nvec účastníka nebola odňatá zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 listiny; čl. 48 ods. 1 ústavy, ktoré články\npostulujú, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu ustanoví zákon).\nÚstavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadruje zhodu (totožný zámer) na\nsudcovskú nezávislosť a právo na zákonného sudcu s právnym režimom podľa dohovoru (v obsahu\ntýchto práv podľa dohovoru a podľa ústavy nemožno vidieť zásadnú odlišnosť).\n27. Nesprávne obsadenie súdu nespočíva len v situácii, ak namiesto senátu rozhodol sudca, ale ide aj o\notázku zákonného sudcu. Náprava nedostatku tejto procesnej podmienky spočíva v zrušení rozhodnutia\na vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, s predpokladom odstránenia zistenej procesnej\nvady. (DUDITŠ, Ladislav. § 389 [Zrušenie rozhodnutia]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana,\nBARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek. Civilný sporový\nporiadok. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1302, marg. č. 3.)\n28. S ohľadom na uvedené je dôvodný záver, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané za situácie,\nkeď neboli splnené všetky procesné podmienky stanovené platným procesným právnym predpisom,\n\nkonkrétne podmienky kauzálnej príslušnosti Okresného súdu Poprad na prejednanie tohto druhu sporu,\nkeďže počnúc dňom 01.06.2023 sa kauzálne príslušným súdom aj v tejto sporovej veci stal Okresný\nsúd Prešov, ktorému mala byť vec bezodkladne postúpená Okresným súdom Poprad ešte pred vydaním\nrozhodnutia vo veci samej. Inak povedané, pre okamžitú aplikabilitu ustanovení, ktorými došlo k zmene\nv kauzálnej príslušnosti súdov už Okresný súd Poprad v čase rozhodovania 31.07.2023 „neexistoval“\nako kauzálne príslušný súd pre individuálne pracovnoprávne spory.\n29. Po zistení uvedeného pochybenia neostávalo pre naplnenie požiadaviek vyplývajúcich z čl. 6\nDohovoru odvolaciemu súdu iné, než bez vecného prejednania odvolania žalobkyne postupom v zmysle\n§ 389 ods. 1 písm. a) CSP napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Prešov na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie. Konanie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvorí vždy jeden celok,\npreto vydanie prvoinštančného rozhodnutia nepríslušným súdom znemožňuje nápravu tohto nedostatku\nvýhradne v rámci odvolacieho konania (t. j. bez zrušenia odvolaním napadnutého rozhodnutia).\n30. Úlohou súdu prvej inštancie, ktorému pred predložením veci odvolaciemu súdu bola Okresným\nsúdom Poprad vec už postúpená, bude vec opätovne prejednať a vo veci znovu rozhodnúť. Skutkový\nstav zistený vo veci a jeho vyhodnotenie je potrebné v novom rozhodnutí o merite veci primerane\nopísať, tak aby rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo preskúmateľné a jeho odôvodnenie zodpovedalo\npožiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP. Na riadne zistený a vyhodnotený skutkový stav je\nnásledne potrebné aplikovať správnu právnu normu, tak aby bol naplnený princíp právnej istoty, t.j. aby\nbol spor rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. K relevantnej\nargumentácii žalobkyne aj žalovaného, produkovanej v konaní pred súdom prvej inštancie je zároveň\npotrebné poskytnúť dostatočnú a logicky nerozpornú právnu odpoveď. V novom rozhodnutí súd prvej\ninštancie rozhodne znovu aj o trovách celého konania (§ 396 ods. 3 CSP).\n31. Toto rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Cpr/14/2020", "guid": "69006a5a-9107-4c50-8fd6-64fdbe844549:7b512894-2bd3-4291-9f65-f5d5da62d5a3", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1bf8f9c6-c018-417f-9ce0-224ee13007d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.257.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 257/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/2023 z 27. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.257.2023.2"}, {"guid": "ussr:b5c5584c-e3ed-49e1-802b-224e366333a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.451.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 451/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 451/2022 z 8. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-08", "citacie_n": 180, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.451.2022.1"}, {"guid": "ussr:3478d534-ce28-486e-9d8c-f630d2fa9387", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.349.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 349/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 349/2020 z 22. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-22", "citacie_n": 192, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.349.2020.1"}, {"guid": "ussr:ba689367-e87d-4340-a26d-a71189d7e123", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.86.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 86/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 86/2020 z 8. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-08", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.86.2020.2"}, {"guid": "ussr:a854ee3c-40f1-4517-99d0-b85f6ba93aae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.185.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 185/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 185/2018 z 12. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-12", "citacie_n": 356, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.185.2018.1"}, {"guid": "ussr:30ebed92-21d9-4fda-bc5f-299e0446e359", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 107/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 107/2011 z 22. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-22", "citacie_n": 163, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30ebed92-21d9-4fda-bc5f-299e0446e359"}, {"guid": "f631301a-1461-49f4-af9c-0ef19f95c0c5:0094ff42-3baf-4888-b098-abb7c074a903", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:1519203264.1", "spisova_znacka": "4Ndc/11/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Ndc/11/2023 z 25. 7. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-07-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1519203264.1"}, {"guid": "2017006a-9be6-4598-bdfe-8c79526b22df:a8ec7282-c13e-4599-9d9a-530b8176deb1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8315210704.2", "spisova_znacka": "20CoPr/3/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20CoPr/3/2018 z 24. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-03-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8315210704.2"}, {"guid": "ef78ebfa-6119-49a1-8320-73821bb8895c:ea11aed5-e35f-46b3-b695-82275b400ed7", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Cpr/14/2021", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 9Cpr/14/2021 z 2. 5. 2022", "sud": "Okresný súd Ružomberok", "datum_vydania": "2022-05-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ef78ebfa-6119-49a1-8320-73821bb8895c:ea11aed5-e35f-46b3-b695-82275b400ed7"}, {"guid": "a60868c7-6c07-46ad-9844-7b9787500140:ba8a3e7a-0604-44b8-ae14-cf59ccb24f6a", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Cpr/14/2020", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 9Cpr/14/2020 z 15. 1. 2021", "sud": "Okresný súd Ružomberok", "datum_vydania": "2021-01-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a60868c7-6c07-46ad-9844-7b9787500140:ba8a3e7a-0604-44b8-ae14-cf59ccb24f6a"}], "citovane_v": []}