{"guid": "1a799d4a-992e-4d37-aa56-854e814bec23:38754f94-0fd1-4c52-a719-290d9c61c453", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8512202467.2", "spisova_znacka": "5CoEk/19/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoEk/19/2024 z 17. 9. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 17. septembra 2024, sp. zn. 5CoEk/19/2024, ECLI:SK:KSPO:2024:8512202467.2", "identifikacne_cislo": "8512202467", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Világiová", "sudca_id": 123, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-vilagiova-123", "datum_vydania": "2024-09-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/38754f94-0fd1-4c52-a719-290d9c61c453", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8512202467.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2024:8512202467.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2024:8512202467.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n5CoEk/19/2024\n8512202467\n17. 09. 2024\nJUDr. Gabriela Világiová\nECLI:SK:KSPO:2024:8512202467.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov\nsenátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša v exekučnej veci oprávneného A., B., B.\nB. A. XX, XXX XX C., D.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so\nsídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale\nbytom E. XXX/XX, XXX XX A., o vymoženie 550,- Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu\nOkresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 3Er/241/2012-77 zo dňa 27. mája 2024, takto\nrozhodol:\nI. Potvrdzuje uznesenie.\nII. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:\n„I. Súd exekúciu zastavuje.\nII. Povinnému sa náhrada trov konania nepriznáva.\nIII. Súd priznáva súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi, Exekútorský úrad Bratislava, Haburská\n49/A, 821 01 Bratislava nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v plnom rozsahu.“\n2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 243f ods. 1, 3, 4, 5, 6, § 243h ods. 1, § 9a, § 39 ods. 4, § 57 ods.\n1 písm. m), § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej\nčinnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, § 251, § 256 zákona č. 160/2015\nZ. z. Civilný sporový poriadok.\n3. Vychádzal zo zistenia, že exekučným titulom bol v predmetnej veci vykonateľný rozhodcovský\nrozsudok sp. zn. B. XXXXX/XX zo dňa 20.07.2011 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným\nzriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s.. Uznesením č.k. 3Er/241/2012-39 zo dňa 15.07.2013 bol\nvedením exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ivan Nestor namiesto pôvodného súdneho exekútora\nJUDr. Rudolfa Krutého, PhD.. Dňa 04.01.2022 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Dňa\n21.03.2016 predložil súdny exekútor súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1\nExekučného poriadku, ktoré mu bolo oprávneným doručené dňa 03.03.2016. V predmetnom doplnení\nsa oprávnený vyjadril k vzniku zmluvného vzťahu medzi ním a povinným, rovnako ako aj o nároku, ktorý\nbol zabezpečený zmenkou.\n4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinný ako dlžník síce v zmluve o úvere označil údaj, ktorým\nmal byť úver poskytnutý na účel podnikania, súčasne sú však v zmluve uvedené aj ďalšie údaje\no povinnom ako fyzickej osobe, predovšetkým rodné číslo. Pokiaľ sú teda v zmluve o úvere takto\nuvedené údaje o dlžníkovi, potom nemožno urobiť jednoznačný záver o tom, že úver bol poskytnutý\n\npovinnému na účel podnikania. Zároveň to neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s\npodnikaním má uzavretie predmetnej zmluvy. Po preskúmaní spisového materiálu mal za preukázané,\nže oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného\nporiadku v spojení s ustanovením § 243f ods.1 Exekučného poriadku v lehote do 22.01.2016, ale až dňa\n21.03.2016, teda po uplynutí zákonnej lehoty. V súvislosti s doručením doplnenia návrhu na vykonanie\nexekúcie poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, č.k. III. ÚS 752/2016-7 z 08.11.2016 a uznesenie\nč.k. III. ÚS 564/2016-11 z 13.09.2016, v zmysle ktorých súd vyslovil, že bolo potrebné predmetné\ndoplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručiť v zákonom stanovenej lehote priamo exekučnému súdu\na nie súdnemu exekútorovi. Poznamenal, že v predmetnom prípade oprávnený predmetné doplnenie\nnávrhu na vykonanie exekúcie doručil súdnemu exekútorovi dňa 03.03.2016. Zákonným následkom\nnedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. (t.j.\ndo 22.01.2016) je zastavenie exekúcie. Exekučný súd pritom nemôže odpustiť zmeškanie lehoty. V\ntejto súvislosti poukázal aj na opakované rozhodnutia vyšších súdnych autorít - napr. Krajského súdu v\nPrešove (sp. zn. 7CoEk/15/2023 zo dňa 13.12.2023, sp. zn. 5CoE/71/2021 zo dňa 12.10.2021).\n5. K náhrade trov účastníkov exekučného konania uviedol, že oprávnený procesne zavinil zastavenie\nkonania, preto by bol povinný zaplatiť povinnému náhradu trov konania. Povinnému ale v tomto konaní\npreukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, preto mu ich náhradu\nnepriznal.\n6. Pri posudzovaní, kto by mal v danom prípade nahradiť trovy exekúcie, dospel súd prvej inštancie\nk záveru, že v zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený zavinil\nzastavenie nedoplnením návrhu na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, preto rozhodol tak, že\nsúdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o ich výške rozhodne\nsamostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia.\n7. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie právne odôvodnil § 365\nods. 1 b), d), f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „C.s.p.“). Napadnuté uznesenie považuje za nepreskúmateľné. Poukázal na to, že súd mal\nv odôvodnení rozhodnutia stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané\na ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal. Odvodnenie predmetného uznesenia však tieto zákonom\nstanovené podmienky nespĺňa. Ďalej sa nestotožnil s názorom konajúceho súdu a poukázal na to,\nže predmetné exekučné konanie je vedené proti povinnému, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je\nvzťahom spotrebiteľským. Predmetná skutočnosť musí byť známa súdnemu exekútorovi ako aj súdu,\nnakoľko rozhodujúce skutočnosti uviedol už v návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň uvedené vyplýva\naj zo samotného exekučného titulu. Bol toho názoru, že novela Exekučného poriadku týkajúca sa\ndoplnenia návrhov na vykonanie exekúcie sa vzťahuje na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi.\nPredmetné exekučné konanie sa už od začiatku vzťahuje na fyzickú osobu, ktorá uzatvorila zmluvu na\nvýkon podnikania. Vzhľadom na uvedené má za to, že sa predmetné zákonné ustanovenia na dané\nexekučné konanie nemôžu vzťahovať, keďže hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským.\nNavyše, fyzická osoba v čase podpísania zmluvy o úvere a vystavení zmenky prehlásila, že peňažné\nprostriedky žiadala poskytnúť na výkon podnikania. Pokiaľ by sa odvolací súd neuspokojil s uvedenou\nargumentáciou, tak zároveň poukázal na to, že už k samotnému návrhu na vykonanie exekúcie priložil\nnielen exekučný titul a zmenku, ale aj zmluvu o úvere, splnenie ktorého zmenka zabezpečovala.\nRozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinnou, vrátane dôkazov boli\nsúčasťou exekučného spisu tak, ako na to upozornil v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie. Zároveň\nuviedol, že medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu záväzkov. Vzhľadom na\nuvedené skutočnosti má za to, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie, preto žiadal uznesenie\nsúdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n8. Povinný a ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.\n9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie\n§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad\nvyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.\na contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.\n\n10. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že oprávnený namietal porušenie práva na spravodlivý\nproces, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) zákona\nč. 160/2015 Z. z. C.s.p.).\n11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte\ns namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym\nprávnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval\npríslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v\nodôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom\nprostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd\nSlovenskej republiky II. ÚS 78/05).\n12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený\nsprávny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych\nzisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia\nprvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.\n13. K námietke oprávneného, že v predmetnej veci nemôže ísť o spotrebiteľský vzťah odvolací súd\nuvádza, že v prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie\nnespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť\nspôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť\npreukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním\nnemôže byť len uvedenie, že povinný bral úver na účel podnikania, pričom absentuje odpoveď na otázku,\naký konkrétny súvis s (údajným) podnikaním dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. V prípade\npochybností je potom namieste prijať výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t.j. že dôkazné bremeno na\npreukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na\ndodávateľovi. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uzavrel, že\nzmluva, ktorá bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená je spotrebiteľskou zmluvou, a preto je\nmožné na tento spotrebiteľský vzťah aplikovať aj ust. § 243f v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.\n14. Odvolací súd poukazuje na to, že ust. § 243f a § 39 ods. 4 boli do Exekučného zákona\nzavedené zákonom č. 438/2015 Z. z., pričom nadobudli účinnosť dňa 23.12.2015 a zaviedli povinnosť\nexekučných súdov ex offo prihliadať v exekučných konaniach v prípade vymáhania nárokov zo\nzmenky proti povinným, ktorí sú fyzickými osobami, že v prípade ak tieto súdy dospejú k záveru,\nže povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, či bola povinnému v konaní\npred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako\nspotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený\nuž v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce\nskutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené\nskutočnosti osvedčujú. Z uvedeného vyplýva, že po 23.12.2015, t.j. po dátume nadobudnutia účinnosti\nzmien zavedených zákonom č. 438/2015 Z. z. mal povinnosť uvedené skutočnosti preukázať v lehote 30\ndní od účinnosti zákona aj oprávnený vo vzťahu k predmetnému exekučnému konaniu, ktoré síce začalo\npred 23.12.2015, avšak v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku sa táto povinnosť vzťahovala aj\nna exekučné konania začaté pred týmto dátumom.\n15. Exekučný poriadok v intertemporálnom ust. § 243f ods. 4 upravil vyvrátiteľnú domnienku podľa ktorej,\nak sa nepreukáže opak platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).\nDôkazné bremeno (t.j. povinnosť preukázať skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným) mal\noprávnený, a to aj v prípade, ak ide o oprávneného, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom\nindosamentov, čo vyplýva z ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.\n16. Skôr ako sa bolo možné zaoberať otázkou, či oprávnený si dostatočne splnil povinnosť vyplývajúcu\nmu z § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, bolo potrebné zaoberať sa otázkou, či oprávnený svoju povinnosť\nsplnil v zákonom stanovenej lehote. V tejto súvislosti dospel odvolací súd k rovnakému záveru, ako\nsúd prvej inštancie, a to, že oprávnený si svoju povinnosť upravenú Exekučným poriadkom nesplnil\nv zákonnej lehote, pretože po 23.12.2015, t.j. po dátume nadobudnutia účinnosti zmien zavedených\nzákonom č. 438/2015 Z. z. mal povinnosť uvedené skutočnosti preukázať v lehote 30 dní od účinnosti\nzákona, teda do 22.01.2016, avšak z vykonaného dokazovania vyplýva, že oprávnený návrh nedoplnil\n\nv lehote, a to ani už v čase jeho podania adresovanému súdnemu exekútorovi. Doplnenie návrhu\noprávneným bolo súdnemu exekútorovi doručené až dňa 03.03.2016 a súdu prvej inštancie bolo\ndoručené následne až dňa 21.03.2016, t.j. po lehote na doplnenie, preto súd prvej inštancie správne\nzastavil exekúciu v predmetnej veci.\n17. Odvolací súd vzhľadom k vyššie uvedenému a k otázke komu je potrebné doplnenie návrhu v\nlehote adresovať, t.j. či priamo exekučnému súdu alebo súdnemu exekútorovi poukazuje na uznesenie\nÚstavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 564/2016-11 zo dňa 13.09.2016, ktorý vo vzťahu k subjektu,\nktorému je potrebné podať doplnenie návrhu a k posúdeniu včasnosti doplnenia návrhu uviedol,\nže: „Z pohľadu ústavného súdu je potrebné uviesť, že dotknuté ustanovenia Exekučného poriadku\nnedávajú jednoznačnú odpoveď na otázku, komu má byť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v\ndanom špecifickom prípade v zákonnej lehote doručené, teda či má byť doplnenie doručené priamo\nokresnému súdu alebo postačuje, ak bude doručené súdnemu exekútorovi, ktorý má povinnosť\nbezodkladne podanie predložiť súdu. Za uvedeného stavu nemožno právne závery okresného súdu\npovažovať za arbitrárne či zjavne neodôvodnené, čo znamená, že ústavný súd nemá dôvod do záverov\nokresného súdu zasiahnuť. Samotná skutočnosť, že sťažovateľka má na vec odlišný právny názor,\nbez ďalšieho nezakladá porušenie označených článkov ústavy a dohovoru. Ústavný súd považuje za\npotrebné zdôrazniť, že sťažovateľka (ako to vyplýva z predmetu jej činnosti) okrem iného obchoduje\ns pohľadávkami a zaoberá sa aj ich vymáhaním vo väčšom rozsahu. Za tohto stavu možno od nej\noprávnene očakávať dostatočnú odbornú starostlivosť a predvídavosť pri vybavovaní takejto agendy.\nPreto pri náležitej opatrnosti a predvídavosti sťažovateľka mala predpokladať aj možný odlišný výklad\nsporných ustanovení a v súlade so zásadou vigilantibus iura scripta sunt doplnenie návrhu podať\nv zákonnej lehote nielen súdnemu exekútorovi, ale aj okresnému súdu. Berúc do úvahy uvedené\nskutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.“ K rovnakému záveru\ndospel Ústavný súd SR už aj vo svojom skoršom uznesení, a to sp. zn. II. ÚS 615/2016-13 zo dňa\n10.08.2016.\n18. Odvolací súd rovnako poukazuje aj na závery Ústavného súdu SR prijaté v jeho uznesení sp. zn.\nIII. ÚS 111/2020 zo dňa 02.04.2020 v ktorom uviedol, že: „Ústavný súd v predmetnom prípade nenašiel\ndôvod na odklon od záverov vyjadrených v jeho skorších rozhodnutiach o ústavných sťažnostiach\ntýkajúcich sa obdobného skutkového a právneho stavu, ako je to v predmetnom prípade - problematika\nposúdenia včasnosti doplnenia návrhu na začatie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku\nv spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku a následné zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 5\nExekučného poriadku (pozri III. ÚS 415/2018, III. ÚS 752/2016, III. ÚS 564/2016, II. ÚS 615/2016,\nII. ÚS 774/2016), ktorými ústavný súd ústavné sťažnosti odmietol pre ich zjavnú neopodstatnenosť\ns poukazom na ústavnú udržateľnosť záverov vyslovených v ústavnými sťažnosťami napadnutých\nrozhodnutiach všeobecných súdov. Ústavný súd v zhode s krajským súdom poukazuje na závery\nvyslovené v uznesení ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 774/2016 a na týchto zotrváva aj v prejednávanom\nprípade.“\n19. Vzhľadom na vyššie uvedené závery Ústavného súdu SR tak možno konštatovať, že doplnenie\nnávrhu na vykonanie exekúcie v zmysle zákona č. 438/2015 Z. z. bolo potrebné v zákonom stanovenej\nlehote, t.j. do 22.01.2016, doručiť priamo exekučnému súdu. Ako bolo už konštatované vyššie,\noprávnený si síce splnil svoju povinnosť a doplnil návrh v zmysle uvedeného zákona, avšak s poukazom\nna obsah spisu a zistenia súdu prvej inštancie vyplýva, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo\nexekučnému súdu doručené až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Vzhľadom na to, že doplnenie\nzo strany oprávneného nebolo vykonané v zákonom stanovenej lehote, vznikol dôvod na zastavenie\nexekúcie.\n20. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedajú aj správne výroky o trovách.\n21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto\nuznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..\n22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §\n255 ods. 1 C.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože\noprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.\n\nPovinnému a ani súdnemu exekútorovi preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im\nneboli priznané.\n23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 C.s.p.).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Er/241/2012", "guid": "916edb4f-cf1a-4f6d-962a-b68ee71f23ad:ac9a1115-35fe-4209-93af-ede07ac3667d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d5f645b-b4f2-4fad-ae9c-ce738f0ff53b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.111.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 111/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/2020 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.111.2020.1"}, {"guid": "ussr:ed05b6d9-de72-4051-bb4a-00fb4cb12cef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.415.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 415/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 415/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.415.2018.1"}, {"guid": "ussr:aed404d8-8db4-41ba-b3d9-6a32d4939266", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.752.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 752/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 752/2016 z 8. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-08", "citacie_n": 242, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.752.2016.1"}, {"guid": "ussr:4a0303e8-b8ef-4153-ba9f-d313dfa7436c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.774.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 774/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 774/2016 z 27. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-27", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.774.2016.1"}, {"guid": "ussr:72b7c4f2-7308-4b8b-b346-65ba636d322f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.564.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 564/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 564/2016 z 13. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-13", "citacie_n": 223, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.564.2016.1"}, {"guid": "ussr:ba1573dc-a673-463e-8d2e-8cb3561c4c1a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.615.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 615/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 615/2016 z 10. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-10", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.615.2016.1"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "43c85921-baf0-4b57-acb4-33360b79171d:8d9da90f-047a-40e4-b8a6-36a4197e6069", "ecli": null, "spisova_znacka": "7CoEk/15/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoEk/15/2023 z 16. 10. 2023", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2023-10-16", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/43c85921-baf0-4b57-acb4-33360b79171d:8d9da90f-047a-40e4-b8a6-36a4197e6069"}, {"guid": "42190203-5f7a-4ed8-b7f9-f0d05b0460d4:61639497-acb3-4d58-8ff6-7af9a94a931b", "ecli": null, "spisova_znacka": "5CoE/71/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoE/71/2021 z 12. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-10-12", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/42190203-5f7a-4ed8-b7f9-f0d05b0460d4:61639497-acb3-4d58-8ff6-7af9a94a931b"}, {"guid": "cada703d-4b54-4951-88ff-948c177eeb14:52a4c167-ff0b-4b18-a97f-89f9562294ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Er/241/2012", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bánovce n/B sp. zn. 3Er/241/2012 z 2. 4. 2014", "sud": "Okresný súd Bánovce n/B", "datum_vydania": "2014-04-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/cada703d-4b54-4951-88ff-948c177eeb14:52a4c167-ff0b-4b18-a97f-89f9562294ce"}], "citovane_v": []}