{"guid": "9f69dea8-4b02-4592-b185-4d1aca3b159d:987d563f-5c8a-42bc-bc80-1a2bc74d7e21", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:6119259034.2", "spisova_znacka": "5CoCsp/11/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoCsp/11/2024 z 23. 5. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 23. mája 2024, sp. zn. 5CoCsp/11/2024, ECLI:SK:KSPO:2024:6119259034.2", "identifikacne_cislo": "6119259034", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Világiová", "sudca_id": 123, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-vilagiova-123", "datum_vydania": "2024-05-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/987d563f-5c8a-42bc-bc80-1a2bc74d7e21", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:6119259034.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2024:6119259034.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2024:6119259034.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Prešov\n5CoCsp/11/2024\n6119259034\n23. 05. 2024\nJUDr. Gabriela Világiová\nECLI:SK:KSPO:2024:6119259034.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov\nsenátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so\nsídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpený:\nRemedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53\n255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX A., o zaplatenie 3.906,44 Eur\ns prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 8Csp/92/2019 -174, zo\ndňa 11.09.2020, takto\nrozhodol:\nZ r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom I. žalobu zamietol a výrokom\nII. nepriznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.\n2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka; § 1 ods. 2,\n§ 2 písm. a), b) a d), § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; § 39, § 53 ods. 9, §\n524 ods. 1, 2, § 565 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“); § 255 ods. 1, § 262\nods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“).\n3. Skonštatoval, že dňa 23.06.2015 uzavrela žalovaná s právnym predchodcom žalobcu zmluvu\no spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol\nžalovanej peňažné prostriedky vo výške 5.000,- Eur. Podľa bodu 2 zmluvy mala žalovaná splatiť úver\nv 108 mesačných splátkach po 109,- Eur (mesačná anuitná splátka 104,- Eur a náklady spojené s\npoistením vo výške 5,- Eur) vždy k 25. dňu v mesiaci počnúc dňom 25.07.2015 a končiac dňom\n25.06.2024. Celková výška nákladov (t.j. celková čiastka úveru podľa zmluvy) bola v zmluve uvedená\nvo výške 10.998,52 Eur, ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 20,90 % ročne, odplata\nvo výške 22,10 %, najvyššia prípustná výška odplaty 23,06 %, ročná percentuálna miera nákladov\n(RPMN) bola uvedená vo výške 23,10 % ročne a priemerná RPMN vo výške 11,53 % ročne. Podľa\nzmluvy si žalovaná zvolila základný súbor poistenia. Žalovaná podľa Aktuálneho stavu úveru uhradila\nod 25.07.2015 do 16.02.2016 celkovo 5 splátok po 109,- Eur (čiastočne aj s malým omeškaním) a\nďalej sumy 0,52 Eur, 14,48 Eur, 104,- Eur, 15,- Eur, 104,- Eur a 0,56 Eur, t.j. celkom 783,56 Eur, z\nktorých suma 55,56 Eur bola započítaná na poplatky, suma 650,06 Eur na úroky a suma 77,94 Eur\nna istinu. Vzhľadom na omeškanie žalovanej právny predchodca žalobcu vyhotovil dňa 30.05.2016\nvýzvu na splatenie dlžnej časti úveru, ktorá bola odoslaná na adresu žalovanej dňa 30.05.2016. Touto\nvýzvou právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že podstatne porušila úverovú zmluvu, vyzval ju\nna úhradu dovtedy dlžných splátok úveru a upozornil ju na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti\núveru. Žalovaná aj napriek výzve neuhradila žiadnu splátku, preto výzvou zo dňa 23.06.2016 oznámil\nprávny predchodca žalobcu žalovanej, že ku dňu 23.06.2016 sa jej úverová pohľadávka stáva predčasne\nsplatnou. Žalovaná bola zároveň vyzvaná na jej úhradu do 10 dní od jej doručenia. Žalovaná si výzvu\n\nprevzala dňa 27.06.2016. Následne od 22.08.2016 do 21.02.2019 uhradila žalovaná 31 splátok po 10,Eur, a to každý mesiac jednu splátku. Dňa 06.05.2019 bola uzavretá medzi pôvodným a súčasným\nžalobcom zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola aj pohľadávka uplatnená v tomto\nkonaní.\n4. Súd prvej inštancie preskúmal okolností uzavretia úverovej zmluvy, jej náležitostí a povahy\nzmluvných strán. Zistil, že právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej\npodnikateľskej činnosti, kým žalovaná vystupovala ako fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, teda\nako spotrebiteľ). Dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu o\nspotrebiteľskom úvere podľa v tom čase platného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.\nUvedené skutočnosti ani nikto nenamietal a tieto boli nesporné.\n5. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu je v danom prípade dôležité prihliadať na to, či boli splnené\npodmienky na postúpenie práv zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravené v cit. § 17 ods. 1 zák.\nč. 129/2010 Z.z. Tento zákon upravuje podmienky poskytovania určitého druhu úverov (konkrétne\nspotrebiteľských úverov). Jednou z podmienok v tomto ustanovení na postúpenie pohľadávky zo\nspotrebiteľského úveru je, že postupovaná pohľadávka je splatná v celom rozsahu, teda že je buď po\nkonečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j. nastala splatnosť už aj poslednej splátky alebo\nide o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j.\npri ktorej bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je\nzrejmé, že konečná splatnosť úveru mala nastať až poslednou splátkou splatnou dňa 25.06.2024, teda\nsplatnou v celom rozsahu mohla byť v čase postúpenia pohľadávky iba z dôvodu vyhlásenia predčasnej\nsplatnosti úveru. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v\ncit. § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ pred zosplatnením úveru vyžaduje\nvýzvu veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a možnosť požadovať\nzaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinností dlžníka. Ustanovenie § 565 OZ\nzase stanovuje, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre\nnesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. V danom prípade\nteda prichádza do úvahy iba možnosť, že si zmluvné strany dohodli možnosť veriteľa žiadať celý dlh\npredčasne naraz. Takúto dohodu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou súd prvej inštancie\nnemal preukázanú. Zo zmluvy o úvere takáto dohoda nevyplýva. V čl. 4.6 zmluvy o úvere je síce\nuvedené, akými listinami sa riadia vzťahy neupravené zmluvou, avšak z tohto, ani z iného ustanovenia\nzmluvy nevyplýva, že by tieto listiny boli odovzdané žalovanej a že by na znak súhlasu boli podpísané.\nNielen z úradnej činnosti súdu prvej inštancie bolo známe, že vyhlásenie o oboznámení sa s VOP, OP\na ďalšími listinami slúži predovšetkým záujmom veriteľa, pretože oboznámenie sa s niekoľko desiatok\nstranovými VOP či OP pri podpise zmluvy je prakticky nereálne. Uviedol, že ak malo ísť o dohodu dvoch\nzmluvných strán (v danom prípade o možnosti veriteľa žiadať predčasnú splatnosť úveru), ktorá vyžaduje\nsúhlasný prejav oboch strán, bolo potrebné vyžadovať, aby takáto dohoda bola podpísaná spotrebiteľom\nna znak súhlasu. Ak takáto dohoda mala byť obsiahnutá v inej listine (v danom prípade podľa tvrdenia\nžalobcu v OP), bolo potom potrebné vyžadovať, aby aj takáto iná listina bola na znak súhlasu podpísaná.\n6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda medzi právnym\npredchodcom žalobcu a žalovanou o možnosti žiadať predčasné splatenie úveru nebola platne uzavretá.\nZa tohto stavu aj vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru súd prvej inštancie nepovažoval za platné,\nkeďže bolo vykonané v rozpore so zákonom (konkrétne s § 565 OZ). Na uvedenom závere nemenila ani\nskutočnosť, že právny predchodca žalobca splnil podmienky na predčasné zosplatnenie úveru v zmysle\n§ 53 ods. 9 OZ, keďže na ich splnenie možno prihliadať len v spojení s dohodou podľa § 565 OZ. Ak úver\nnebol platne zosplatnený, v čase postúpenia pohľadávky nebola ešte celá pohľadávka splatná, preto\npostúpenie pohľadávky bolo vykonané v rozpore s cit. § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., ktorý výslovne\nzakazuje postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, ak nie sú splnené podmienky upravené v\ntomto ustanovení. Po zohľadnení vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca nie je\naktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby.\n7. Keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca platne nadobudol pohľadávku uplatnenú v tomto\nkonaní od jeho právneho predchodcu, súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej\nvecnej legitimácie žalobcu.\n\n8. Výrok o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s ust. § 262 ods. 1\nCSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaná ako strana, ktorá mala vo veci plný úspech, by mala\nnárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%. Žalovaná si však žiadne trovy neuplatnila\na ani zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy vznikli, preto súd prvej inštancie žalovanej nárok na\nnáhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.\n9. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, v celom rozsahu, odvolanie žalobca. Svoje\nodvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žalobca poukázal na ust. Čl.\n16 ods. 1 CSP, § 52 ods. 2 OZ, § 524 ods. 1 OZ, § 565 OZ, § 273 ods. 1 OZ a § 506 OZ.\nŽalobca poukázal na skutočnosť, že Obchodné podmienky (ďalej len ,,OP“) boli neoddeliteľnou súčasťou\nZmluvy. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná mala pri podpise Zmluvy možnosť sa s ich obsahom\noboznámiť a v prípade, že z ich ustanoveniami nesúhlasila, Zmluvu vôbec nepodpísať. Žalobca sa\nnestotožnil s tvrdením, že uvedený právny vzťah treba posudzovať podľa ust. § 52 ods. 2 OZ a preto\nnemožno časť obsahu Zmluvy určiť odkazom na OP, nakoľko tento inštitút je upravený výlučne v\nustanoveniach obchodného práva. Ustanovenie § 52 ods. 2 OZ stanovuje povinnosť v prípade konfliktu\nprávnych predpisov prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, avšak v žiadnom prípade\nnesubsumuje úpravu spotrebiteľských zmlúv výlučne pod Občiansky zákonník. Nakoľko možnosť úpravy\nčasti obsahu zmluvy je upravená v Obchodnom zákonníku, použijú sa ustanovenia Obchodného\nzákonníka. Podotkol, že žiadna norma spotrebiteľského práva Slovenskej republiky alebo Európskej\núnie nevyžaduje, aby spotrebiteľská zmluva bola vyhotovená ako jediný dokument, resp. aby každá\nčasť takého dokumentu bola osobitne podpísaná. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci\nHome Credit C-42/15. Na základe uvedeného žalobca zastával názor, že súd prvej inštancie dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v konaní bolo nielen\npredloženými listinnými dôkazmi, ale aj vykonanými skutkovými tvrdeniami preukázané, že žalovaná\nbola v čase postúpenia pohľadávky, napriek písomnej výzve postupcu, v omeškaní. Právny predchodca\nžalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím mu zároveň vznikol voči žalovanej nárok domáhať sa\nposkytnutých finančných prostriedkov. Na základe citovaných zákonných ustanovení ako aj zmluvných\ndojednaní sa žalobca nestotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku. V predmetnom konaní bolo\nnesporne preukázané, že žalobca (resp. postupca) a žalovaná sa dohodli na možnosti zosplatnenia tak,\nako to predpokladá ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Predmetná dohoda je v zmysle Zmluvy platná\na účinná, nakoľko žalovaná svojím podpisom potvrdila, že si Zmluvu prečítala, jej obsahu porozumela\na preukázateľne s citovaným znením OP súhlasila. Poukázal na skutočnosť, že skutkové tvrdenia\nneboli protistranou popreté v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP, bolo ich podľa názoru žalobcu potrebné\npovažovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia, na základe čoho bolo v konaní potrebné uzavrieť, že\nje nesporným skutkovým tvrdením, že žalobca a žalovaná si predmetný postup dohodli a žalovaná s\npredmetným postupom súhlasila. Postup podľa § 295 CSP sa žiadnym spôsobom nemôže vzťahovať\nna prejednávanú vec, nakoľko v zmysle odbornej literatúry ako aj rozsiahlej judikatúry Súdneho dvora\nEurópskej Únie toto ustanovenie oprávňuje súdy na skúmanie nekalých obchodných praktík dodávateľov\nex offo, teda aj v prípade, že to spotrebiteľka vzhľadom na svoje postavenie v spore nenavrhla. Práve\nnaopak, povinnosť skutkových tvrdení (vrátane popretia skutkových tvrdení) spotrebiteľa nemožno\ntakýmto spôsobom nahrádzať ingerenciou štátnej moci, nakoľko takýto výklad by viedol k absurdnej\nsituácii, kedy by spotrebiteľka v postavení žalobcu ani nemusela v žalobe uvádzať, čoho sa domáha a v\npostavení žalovanej sa ani nemusí zúčastňovať na konaní, nakoľko všetky formy procesnej obrany by v\njeho mene vykonával súd alebo iný orgán ex offo. Uvedený postup je v príkrom rozpore s požiadavkou\nna nezávislý a nestranný súd, nakoľko žalobca ako procesná strana de facto nesúperí so žalovanou ako\ns protistranou, ale so samotným súdom. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu\npreskúmal a v zmysle ust. § 388 CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobe, resp. v zmysle ust. § 389 ods.\n1 CSP ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n10. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.\n11. Odvolací súd už raz vo veci rozhodol, a to rozsudkom č.k. XXXXXX/X/XXXX – XXX zo dňa\n16.12.2021, a to tak že potvrdil rozsudok a vyslovil, že stranám sporu nepriznáva náhradu trov\nodvolacieho konania. Konštatoval, že v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích\ndôvodov v kontexte s nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci, teda\nto, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy,\nči svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia\nnemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na\n\ntie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní. Súd prvej inštancie v dostatočnom\nrozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu\nodvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil\nnáležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkázal\na vo vzťahu k odvolacím námietkam poukázal na ust. § 387 ods. 2 CSP.\n12. K odvolacej námietke, že skutkové tvrdenia žalobkyne neboli protistranou popreté a v zmysle\nust. § 151 ods. 1 CSP ich bolo potrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia, ktoré nie\nje potrebné preukázať ďalšími listinnými, prípadne inými dôkazmi, odvolací súd uviedol, že súd prvej\ninštancie v prvom rade správne pristúpil k vyhodnocovaniu toho, či aktívna hmotnoprávna legitimácia\nsvedčí samotnej žalobkyni. Bez akýchkoľvek pochybností a právnych polemík je zrejmé, že aktívna\nvecná legitimácia patrí medzi základné procesné podmienky. Posudzovanie aktívnej vecnej legitimácie\nnesúvisí s ust. § 151 ods. 1 CSP ohľadne skutkových tvrdení strany, ktoré má protistrana výslovne\npoprieť, resp. súd považovať za sporné, či nesporné. V danej veci bolo potrebné zohľadniť jednu zo\nzákladných zásad Civilného sporového konania, a to materiálny korektív prejednacej zásady. V rámci\nmateriálnych korektívov prejednacej zásady, jedným z podstatných je aj ust. § 185 ods. 2 a 3 CSP. V\nzmysle ust. § 185 ods. 3 tento jednoznačne stanovuje, že súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na\nzistenie, či sú splnené procesné podmienky.\n13. K druhej odvolacej námietke žalobkyne, že obchodné podmienky sú v európskom právnom prostredí,\nvrátane Slovenskej republiky, štandardnou a všeobecne akceptovateľnou súčasťou zmlúv a dojednanie\nčasti obsahu zmluvy v obchodných podmienkach nevylučuje ani vnútroštátne či únijné právne predpisy,\ntýkajúce sa ochrany spotrebiteľa, odvolací súd uviedol, že je zrejmé, že v danom prípade boli zmluvné\npodmienky dodávateľom vopred pripravené a nebolo možné zo stany spotrebiteľa meniť ich obsah.\nUvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce\ncharakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán\nv neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou\nzmluvnou stranou či už z dôvodu neinformovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť\nzmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Pokiaľ ide o samotné všeobecné obchodné podmienky\na ich jednotlivé dojednania, odvolací súd je toho názoru, že zakotvenie tak podstatnej zmluvnej\npodmienky, akým je zosplatnenie pohľadávky a zároveň existencia finančných nárokov dodávateľa do\ntextu všeobecných obchodných podmienok, o aký prípad ide v prejednávanej veci, je nekalou obchodnou\npraktikou už len z dôvodu, že tieto podmienky obsahujú rozsiahly text, pričom spotrebiteľ pri uzatváraní\nzmluvy reálne nemá ani najmenšiu možnosť sa s takýmito podmienkami oboznámiť a uvedomiť si\nich dôsledky. Preto takémuto konaniu dodávateľa nemožno priznať právnu ochranu, nakoľko takýmto\nkonaním si môže dodávateľ vymôcť aj podmienky, ktoré výrazne zhoršujú postavenie spotrebiteľa oproti\ndodávateľovi. Preto vychádzajúc z vyššie uvedeného, dohoda medzi právnym predchodcom žalobkyne\na žalovanou o možnosti predčasného splatenia úveru nebola platne uzavretá. Na uvedenom závere nič\nnemení ani skutočnosť, že právny predchodca žalobkyne splnil podmienky na predčasné zosplatnenie\núveru podľa § 53 ods. 9 OZ, keďže na ich splnenie možno prihliadať len v spojení s dohodou podľa ust. §\n565 OZ. Zároveň, keďže úver nebol platne zosplatnený, k postúpeniu pohľadávky došlo v čase, keď celá\npohľadávka splatná ešte nebola, a preto postúpenie pohľadávky bolo vykonané v rozpore s § 17 ods. 1\nzákona č. 129/2010 Z. z. Odvolací súd ešte poznamenáva, že samotné všeobecné obchodné podmienky\naj v tomto prípade predstavujú rozsiahly text, ktorý je pre bežného spotrebiteľa na porozumenie náročný.\nIde o text pripravený dodávateľom, a to bez možnosti zmeniť jeho obsah. Z uvedeného dôvodu existuje\nnezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ si nebude v čase uzatvorenia zmluvy vedomý svojich zmluvných\npovinností a zaviaže sa k splneniu povinností pri znalosti, ktorej by k uzavretiu zmluvy nepristúpil. Ďalej\nnemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že všeobecné obchodné podmienky spotrebiteľ nepodpisuje,\nnemožno tak preto dospieť k záveru, že o prejavení súhlasu žalovanej s ich obsahom došlo. Aj v danom\nprípade obchodné zmluvné podmienky tvoriace prílohu, tak ako boli žalobkyňou predložené, nie sú\nspotrebiteľom podpísané.\n14. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktorého prípustnosť\nodvodzovala z § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n15. Dovolateľka zastávala názor, že odvolací súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, nakoľko ju v spore nepovažoval za aktívne vecne legitimovanú, pričom poukázala na rozhodnutie\n\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/9/2019 z 27. mája 2020 a podľa jej názoru riadne\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, predvídateľnosť rozhodnutia, zákaz svojvoľného postupu súdu, ako\nsúčasti obsahu základného práva na spravodlivý proces, boli porušené.\n16. Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.\n17. Dovolací súd rozhodnutím sp.zn. 1Cdo/104/2022 zo dňa 30.01.2024 rozsudok Krajského súdu\nv Prešove č.k. XXXXXX/X/XXXX – XXX zo dňa 16.12.2021 zrušil, a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n18. Dovolací súd konštatoval, že z výroku rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že odvolací súd\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Podstata odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu\nje uvedená v bodoch 15. a 16. odôvodnenia rozsudku. Odvolací súd mal rovnako ako okresný súd za\nto, že nemohlo dôjsť k zosplatneniu celého úveru a ani k postúpeniu pohľadávky na žalobkyňu nakoľko\nzosplatnenie nebolo dojednané v zmluve ale v obchodných podmienkach na ktoré zmluva odkazovala,\nhoci okresný súd pripustil zmenu na strane žalobkyne z A. D., E. na dovolateľku.\n19. Následne dovolací súd konštatoval, že v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu úplne absentuje\nvysporiadanie sa so skutkovou a právnou argumentáciou žalobkyne bez ohľadu na bod 15. a 16.\nodôvodnenia, v ktorom žalobkyňa poukázala na jednak nelogickosť pripustenia žalobkyne do sporu\nnamiesto pôvodnej žalobkyne, pričom podstatou bolo, že k postúpeniu pohľadávky nedošlo a absencie\nodôvodnenia rozsudku vo vzťahu k rozhodnutiu SD EÚ vo veci Home Credit C-42/15. Podľa dovolacieho\nsúdu rozhodnutie SD EÚ vo veci Home Credit C-42/15 spoločne s rozhodnutím NS SR 4Cdo/9/2019\nz 27. mája 2020 bolo vo veci potrebné vziať do úvahy a to najmä body 12. až 14. (12. Podľa ústavne\nkonformného výkladu je preferovaná platnosť pred neplatnosťou právneho úkonu (nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/07). Preto aj v prejednávanej veci je potrebné uprednostniť\nvýklad, ktorý rešpektuje vôľu zmluvných strán, pred výkladom, ktorý vedie absolútnej neplatnosti\núčastníkmi uzatvorenej zmluvy. Ak teda strany uzatvorili zmluvu, ktorej podstatné náležitosti sú v\nlistine podpísanej obidvomi stranami určené výslovným odkazom na samostatnú listinu, ktorá nebola\npodpísaná, nespôsobuje to bez ďalšieho neplatnosť tejto zmluvy za podmienky, že ich prejav vôle bol\ndostatočne určitý a zmluvný konsenzus pokrýva aj tieto dojednania. Stačí, že zmluvné strany ju vyhlásia\nza súčasť zmluvy v podpísanom texte vlastnej zmluvy. 13. Dovolateľke tak možno prisvedčiť, že pri\nvýklade ustanovenia § 75 ods. 4 zákona o bankách úverová zmluva a príloha patria k sebe (je jej\nsúčasťou) a tvoria jeden celok. Súdny dvor Európskej únie v tejto súvislosti tiež judikoval, že zmluva o\núvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky (podstatné náležitosti) musia\nbyť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči (porov. Home Credit Slovakia, C-42/15).14. Pri\nanalogickej aplikácii týchto záverov je zjavné, že právny názor nižších súdov bol nesprávny a skutočnosť,\nže podstatné náležitosti boli uvedené v prílohe, nemôže byť dôvodom neplatnosti úverovej zmluvy.\n20. V tomto smere je možné prisvedčiť žalobkyni, že potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu je v\ntomto smere nedostatočne odôvodnené a došlo teda k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces\nv zmysle § 420 písm. f) CSP. V nádväznosti na uvedenú vadu zmätočnosti, ktorú považoval dovolací\nsúd za podstatnú, je potrebné poukázať na to, že skutočne je potrebné sa týmto argumentom venovať.\n21. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená v tom, že ak v konaní došlo k procesnej\nvade uvedenej v § 420 CSP, dovolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť bez toho, aby\nsa dovolací súd zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušené rozhodnutie\nsúdu (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/44/2015, 2Cdo/111/2014, 3Cdo/4/2012, 7Cdo/212/2014\na 8Cdo/130/2015).\n22. Na základe uvedených skutočností dovolací súd dovolaniu žalobkyne vyhovel, rozsudok odvolacieho\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 449 ods. 1, § 450 CSP) s tým, že\nprávny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je preň záväzný (§ 455 CSP).\n23. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vec vráti odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§\n453 ods. 3 CSP).\n\n24. Odvolací súd na základe podaného odvolania po zrušení svojho predchádzajúceho rozsudku\ndovolacím súdom znova preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu\npredchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúcich CSP, bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu\nje dôvodné.\n25. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v\nktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie\nodvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal\nsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a\npovinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať, nemusí byť pritom daná odpoveď na každú\nnámietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre\nrozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/78/05).\n26. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte\ns nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej\ninštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či svoje\nrozhodnutie riadne odôvodnil. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu držiac sa inštrukcií\nvyslovených dovolacím súdom, nezistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav a zo zistených skutočností\nprijal zatiaľ predčasný právny záver keď žalobu zamietol.\n27. Podľa názoru dovolacieho súdu v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu úplne absentuje\nvyporiadanie sa so skutkovou a právnou argumentáciou žalobkyne, v ktorom žalobkyňa poukázala na\njednak nelogickosť pripustenia žalobkyne do sporu namiesto pôvodnej žalobkyne, pričom podstatou\nbolo, že k postúpeniu pohľadávky nedošlo a absencie odôvodnenia rozsudku vo vzťahu k rozhodnutie\nSD EÚ vo veci Home Credit C – 42/15.\n28. Podľa dovolacieho súdu z ktorého odvolací súd opäť cituje, rozhodnutie SD EÚ vo veci Home\nCredit C-42/15 spoločne s rozhodnutím NS SR 4Cdo/9/2019 z 27. mája 2020, bolo vo veci potrebné\nvziať do úvahy a to najmä body 12. až 14. (12. Podľa ústavne konformného výkladu je preferovaná\nplatnosť pred neplatnosťou právneho úkonu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.\nÚS 242/07). Preto aj v prejednávanej veci je potrebné uprednostniť výklad, ktorý rešpektuje vôľu\nzmluvných strán, pred výkladom, ktorý vedie k absolútnej neplatnosti účastníkmi uzatvorenej zmluvy.\nAk teda strany uzatvorili zmluvu, ktorej podstatné náležitosti sú v listine podpísanej obidvomi stranami\nurčené výslovným odkazom na samostatnú listinu, ktorá nebola podpísaná, nespôsobuje to bez ďalšieho\nneplatnosť tejto zmluvy za podmienky, že ich prejav vôle bol dostatočne určitý a zmluvný konsenzus\npokrýva aj tieto dojednania. Stačí, že zmluvné strany ju vyhlásia za súčasť zmluvy v podpísanom texte\nvlastnej zmluvy. 13. Dovolateľke tak možno prisvedčiť, že pri výklade ustanovenia § 75 ods. 4 zákona\no bankách úverová zmluva a príloha patria k sebe (je jej súčasťou) a tvoria jeden celok. Súdny dvor\nEurópskej únie v tejto súvislosti tiež judikoval, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená\nako jediný dokument, ale všetky (podstatné náležitosti) musia byť vyhotovené písomne alebo na inom\ntrvalom nosiči (porov. Home Credit Slovakia, C-42/15).14. Pri analogickej aplikácii týchto záverov je\nzjavné, že právny názor nižších súdov bol nesprávny a skutočnosť, že podstatné náležitosti boli uvedené\nv prílohe, nemôže byť dôvodom neplatnosti úverovej zmluvy.)\n29. Odvolací súd sa vo svojom pôvodnom rozhodnutí priklonil k názoru súdu prvej inštancie. Jeho názor\nvšak bol vyvrátený dovolacím súdom, ktorý konštatoval, že rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené\na teda k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces došlo. Vo vzťahu k argumentom, ktorými\nsa mal odvolací súd zaoberať tak, ako to uvádza odvolací súd v bode 28. a 29. svojho odôvodnenia,\nodvolací súd uvádza, že týmito argumentami, ktoré považoval dovolací súd za podstatné sa nezaoberal\ndostatočne ani súd prvej inštancie. Preto odvolací súd mal za to, že bude účelné rozhodnutie súdu prvej\ninštancie zrušiť v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie v zmysle ust. § 391 CSP.\n30. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto znova vo veci konať v intenciách naznačených tak odvolacím\nako aj dovolacím súdom. Následne vo veci znova rozhodnúť a samozrejme svoje rozhodnutie v zmysle\nzásad uvedených v ust. § 220 ods. 2 CSP tak, ako to uviedol i dovolací súd vo svojom rozhodnutí aj\nnáležite odôvodniť.\n\n31. Napriek názoru vyslovenému dovolacím súdom v tejto konkrétnej veci, odvolací súd poukazuje na\nrozhodnutie NS SR sp.zn. 2Cdo/7/2021, z ktorého vyplýva, že súd pri posudzovaní návrhu na zmenu\nstrany sporu podľa § 80 CSP, musí skúmať jeho podmienky, 1. či zmenu strany sporu navrhol oprávnený\nsubjekt (žalobca), 2. či súhlasí s tým ten, kto mal vstúpiť na miesto žalobcu (ak sa ma nástupníctvo\ntýkať strany žalovaného, táto podmienka odpadá, 3. či sa preukáže, či po začatí konania nastala právna\nskutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv, alebo povinnosti o ktorých sa koná. Otázkou\nči tvrdené právo (povinnosť, ktoré malo byť prevedené alebo ktoré malo prejsť na iného, tu skutočne je,\nalebo či na iného skutočne prešlo, alebo bolo prevedené, sa nezaoberá, pretože sa týka už posúdenia\nveci samej, ku ktorému sa súd vyjadruje až v rozhodnutí vo veci samej. V závislosti od ne/splnenia týchto\npodmienok súd ne/pripustí návrh na zmenu strany sporu až po právoplatnosti rozhodnutia o pripustení\nzmeny strany sporu, pristúpi k posudzovaniu vecnej legitimácie (pasívnej, aktívnej), pretože táto môže\nbyť závislá od výsledku posúdenia návrhu na zmenu strany konania (pozri rozhodnutie NS SR sp.zn.\n5Cdo/248/2012).\n32. Súdnou praxou reprezentovanou rozhodnutiami NS SR, napríklad sp.zn. 5Cdo/248/2012,\n7Cdo/587/2014, ktoré prešlo aj testom ústavnosti (uznesenie ÚS SR sp.zn. II.ÚS 788/2015, sp.zn.\n4Cdo/195/2015, 1Cdo/163/2017, 2Cdo/62/2020), bolo ustálené, že súd rozhodujúci o súhlase so\nzmenou musí posúdiť, či žalobca preukázal prechod alebo prevod práv a povinností, avšak pre účely\ntohto rozhodnutia stačí preukázanie, že nastala (formálno-právna) skutočnosť, ktorá môže mať podľa\nhmotného práva za následok prechod alebo prevod práv a povinností. Súd v tomto štádiu preto nie\nje oprávnený hodnotiť, či sú inak naplnené predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu\nhmotnoprávnej úpravy. To znamená, že nie je jeho úlohou prechod alebo prevod práv a povinností\nposúdiť podľa hmotného práva v rozsahu zodpovedajúcom možnému záveru pre rozhodnutie vo veci\nsamej (posúdiť, či podľa hmotného práva skutočne k prechodu alebo k prevodu práv a povinností došlo.\nUvedené závery sú plne opodstatnené aj vo vzťahu k ust. § 80 ods. 1, 2 CSP (rozhodnutie NS SR sp.zn.\n1Cdo/163/2017). Preto bude účelné, aby sa s týmito rôznymi právnymi názormi súd prvej inštancie vo\nsvojom rozhodnutí zaoberal.\n33. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhradách náhrade všetkých trov konania (§\n396 ods. 3 CSP). Teda trov odvolacích i dovolacích.\n34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.\n2 CSP).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné\ndoručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Csp/92/2019", "guid": "7c72d3ab-ff31-456d-aac0-0be9c22e094e:5e08450d-f351-40f0-874d-d10ca8de7325", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:78221688-5c5e-4b1f-b3c2-07b76919af5a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.788.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 788/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 788/2015 z 2. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-02", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.788.2015.1"}, {"guid": "ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 242/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 833, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a"}, {"guid": "5ddae9d6-c1dd-41eb-ae0d-439ee6eaa120:452ce339-b348-47e4-9d60-16ebef0dbc3b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:6307200536.1", "spisova_znacka": "5Cdo/248/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/248/2012 z 24. 6. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-06-24", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:6307200536.1"}, {"guid": "c1bb3240-bdc6-4639-9d89-1682f8212237:4e9f245f-9e19-4fe2-b7be-79145317ef1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Csp/92/2019", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice okolie sp. zn. 8Csp/92/2019 z 29. 4. 2019", "sud": "Okresný súd Košice okolie", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c1bb3240-bdc6-4639-9d89-1682f8212237:4e9f245f-9e19-4fe2-b7be-79145317ef1a"}], "citovane_v": []}