{"guid": "26b08134-06da-471b-9400-f03231749528:6ef9bde6-2092-4838-b048-98b4903f346e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8513201698.2", "spisova_znacka": "13Co/5/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/5/2021 z 29. 3. 2021", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 29. marca 2021, sp. zn. 13Co/5/2021, ECLI:SK:KSPO:2021:8513201698.2", "identifikacne_cislo": "8513201698", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Erika Madaraszová", "sudca_id": 147, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erika-madaraszova-147", "datum_vydania": "2021-03-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6ef9bde6-2092-4838-b048-98b4903f346e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8513201698.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2021:8513201698.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2021:8513201698.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/5/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513201698
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8513201698.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcov: 1/ R. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Y., L. V. XXXX/XX, 2/ D. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., R. T. XX, právne zastúpená
JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom so sídlom v Prešove, Vajanského 33, 3/ Q. X., rod. R., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., D. Y. XXXXX/X, 4/ K. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., R. T. XXXX/XX
proti žalovanému: Y. Q. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, N. V. Y., okres T. B., právne zastúpenému
JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni, Garbiarska 20, o odstránenie čiernej
stavby a náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k 1C
93/2013 - 498 zo dňa 05.06.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I., II., III. a V..

II. Žalobkyňa 2/ má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

III. Žalobcom 1/, 3/ a 4/ nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v konaní o odstránenie stavby takto rozhodol:

„I. Súd zriaďuje k parcele registra C parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX v
k. ú. N., evidovanej na LV č. XXXX a k parcele registra C parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX mX v k. ú. N., evidovanej na LV č. XXX, vecné bremeno v prospech žalovaného Y. Q., rod.
Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N., D. XXX, štátny občan T. republiky, ako vlastníka drobnej stavby, a
to plota pozostávajúceho z betónového múru a na ňom osadenej kovovej konštrukcie plota, spočívajúce
v práve umiestnenia vyššie uvedenej drobnej stavby na uvedených parcelách registra C parc. č. XXX a
parc. č. XXX v rozsahu zodpovedajúcom parcele registra C parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere X m2, vytvorenej z uvedených parciel registra C parc. č. XXX a parc. č. XXX geometrickým
plánom č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vyhotoveným J. H., Y. papierňou XX, XXX XX P., autorizačne
overeným dňa XX.X.XXXX a úradne overeným dňa XX.X.XXXX pod číslom H ktorý je súčasťou tohto
rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne odplatu za zriadenie
vecného bremena vo výške 75,- eur za 1 m2, teda spolu v sume 225,- eur, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Súd priznáva žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne voči žalovanému náhradu trov konania,
vrátane konania o odvolaní vedeného na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 21Co/63/2018, v časti



konania týkajúcej sa vysporiadania vzťahu medzi žalobcami ako vlastníkmi pozemkov a žalovaným ako
vlastníkom stavby, a to v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

I. Súd priznáva žalovanému voči žalobcom v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania,
vrátane konania o odvolaní vedeného na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 21Co/63/2018, v časti
konania, predmetom ktorej bolo rozhodovanie o žalobou uplatnenom nároku na náhradu škody, a to v
rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

V. Súd priznáva štátu voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.“

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že stavba, a to oplotenie žalovaného
vrátane betónového múra je postavená na pozemkoch patriaceho žalobcom v rozsahu cca XmX tak ako
to vyplýva z geometrického plánu znalca H. č. X/XXXX, pričom žalovaný nemal oprávnenie na zriadenie
tejto stavby. Nakoľko žalobcovia nežiadali prikázať stavbu do ich vlastníctva a nebolo účelné odstránenie
stavby, usporiadal pomery medzi stranami sporu tak, že zriadil vecné bremeno v prospech žalovaného
vo forme práva užívania stavby postavenej na pozemkoch žalobcov, a to za náhradu vo výške 225,- Eur,
ktorú je povinný žalovaný zaplatiť žalobcom v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 100, § 123, § 124, § 126, § 130, § 134,
§ 135c Občianskeho zákonníka ako aj § 54, § 55 Zákona č. 50/1976 Zb., § 2, § 3 Vyhlášky č. 85/1976
Zb., § 43, § 139b Zákona č. 50/1976 Zb..

4. Súd prvej inštancie na základe vypracovaných znaleckých posudkov mal za preukázané, že žalovaný
svojou stavebnou činnosťou a stavbou zasiahol do pozemkov žalobcov, pričom v konaní nepreukázal
tvrdené skutočnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k zastavaným pozemkom na základe vydržania
z dôvodu absencie titulu vstupu do držby.

5. Pri náhrade za zriadenie vecného bremena súd prvej inštancie vychádzal zo správ realitných
kancelárií, pričom vzhľadom na vedomé a protiprávne zasiahnutie žalovaného do vlastníckych práv
žalobcov považoval za dôvodné, vzhľadom aj na dĺžku jeho trvania, zvýšiť túto sumu oproti správam
realitných kancelárií, podľa ktorých je možná cena v tejto lokalite v hodnote 25,- Eur za m2 na sumu
trojnásobku, teda 75,- Eur za m2 aj s prihliadnutím na to, že takto zriadené vecné bremeno, ktoré musia
žalobcovia trpieť uchráni žalovaného pred podstatne vyššími nákladmi, ktoré by mu vznikli v súvislosti
s odstránením stavby.

6. O trovách konania v časti týkajúcej žaloby o odstránenie stavby rozhodol súd prvej inštancie tak, že
priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko boli v konaní úspešní napriek
skutočnosti, že súd prvej inštancie zvolil pri vyporiadaní vzťahov iný postup než žalobcovia navrhovali,
čo však vyplýva z charakteru sporu.

7. Rovnako súd priznal nárok na náhradu štátu voči žalovanému v súvislosti s výdavkami, ktoré v konaní
vznikli s poukazom na zásadu úspechu v konaní.

8. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody, ohľadom ktorého neboli žalobcovia úspešní, priznal nárok na
náhradu trov konania úspešnému žalovanému. V tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie
právoplatnosť 30.11.2017 na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie z 08.09.2017.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie žalovaným proti výroku I., II., III. a V. s
poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP.

10. Odvolateľ považoval napadnutý rozsudok za nesprávny z dôvodu, že súd v bode 41 odôvodnenia
uviedol súd prvej inštancie, že zistenú sumu 25,- Eur za m2 v súvislosti s určením výšky primeranej
náhrady za zriadenie vecného bremena zvýšil na sumu 75,- Eur. Odvolateľ nesúhlasil s týmto
záverom, nakoľko betónový múr bol vybudovaný v roku XXXX dobromyseľne, kedy žalovaný predkladal



geometrické plány a samotným žalobcom tento múr začal vadiť až po 21 rokoch od jeho zriadenia. Tento
múr chráni aj stavbu žalobcov. Podľa správ realitných kancelárií bolo zistené, že ceny v tejto lokalite sa
pohybujú od 5 až do 25,- Eur za m2, pričom samotná obec predávala pozemky v priemere za 6,- Eur,
preto odvolateľovi nie je zrejmé, na základe akých kritérií dospel súd k sume 75,- Eur za m2. V tejto
súvislosti neobstojí tvrdenie súdu, že žalovaný ponúkol žalobcom kúpnu cenu vo výške 100,- Eur za m2,
pričom túto cenu ponúkol ako kúpnu cenu, nie však cenu za primeranú náhradu za zriadenie vecného
bremena. Súd mal vychádzať z priemernej trhovej ceny, ktorá predstavuje 10,- Eur za m2 a z tejto
sumy vychádzať pri primeranej náhrade. Zároveň odvolateľ uviedol, že predmetná stavba postavená
v roku XXXX  ako betónový múr bola riadne ohlásená príslušnému stavebnému úradu a žalovaný
túto užíval od roku XXXX a až do vyhotovenia posudku sa domnieval, že je oprávneným vlastníkom
nehnuteľnosti, pričom už v roku XXXX žalobcovia si nedali zamerať a vyznačiť v teréne presne priebeh
hranice medzi stranami sporu a žalovaný pri nadobudnutí pozemku v roku XXXX vychádzal z náčrtku,
ktorý predstavoval určenie hranice medzi stranami sporu. Až v roku XXXX došlo k zameraniu hranice,
preto v čase výstavby múru žalovaný bol presvedčený, že tento stavia na svojom pozemku. Zároveň
nesúhlasil s rozhodnutím o priznaní trov štátu voči nemu, nakoľko žalobca navrhoval vykonať znalecké
dokazovanie a tvrdil, že zloží aj zálohu na jeho vykonanie. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol.

11. V replike k podanému odvolaniu žalobkyňa 2/ uviedla, že namietnutá výška odplaty za zriadenie
vecného bremena nepredstavuje trhovú cenu, ale cenu za zriadenie vecného bremena pri zohľadnení
okolností prípadu. Tento postup zohľadňuje to, že žalovaný protiprávne zasiahol do vlastníckeho
práva žalobcov. Žalovaný nenamietal ocenenie nehnuteľnosti realitnými kanceláriami a ani nenavrhoval
vykonať znalecké dokazovanie. Rovnako námietka dobromyseľného postavenia múru je nedôvodná,
nakoľko touto sa správne zaoberal súd prvej inštancie, keď uviedol, že u žalovaného absentuje titul, ktorý
by mohol zakladať jeho dobromyseľnosť pri stavbe plota a následne prípadného vydržania. Z týchto
dôvodov sa žalobkyňa 2/ stotožnila s napadnutým rozsudkom a žiadala tento potvrdiť a priznať nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k replike žalobkyne 2/ uviedol, že zotrváva na svojich záveroch, podľa
ktorých bola stavba v roku XXXX postavená dobromyseľne v presvedčení, že nezasahuje do pozemku
žalobcov, pričom zopakoval svoje tvrdenia o tom, že táto stavba chráni aj vlastníctvo žalobcov a zotrval
na názore nepreskúmateľnosti stavenej náhrady za zriadenie vecného bremena vo výške 75,- Eur za m2.

13. Ďalšie vyjadrenia strán sporu v odvolacom konaní predložené neboli.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s  tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie  nie
je  dôvodné.

15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

17. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych



zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .

18.  Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,
ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

19. K odvolacej námietke  podľa § 365 ods.1 písm./e CSP uvádza odvolací súd, že táto nie je dôvodná.

20. Dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné
na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc
posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí
dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v
rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 185 CSP), nie účastníkov konania. Ak teda
súd prvej inštancie odmietol vykonať navrhnuté dôkazy s odôvodnením, uvedeným v  rozsudku konal
v rámci svojej právomoci.

21. V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednou so všeobecných
záruk spravodlivého prejednania veci pred súdom je zásada „rovnosti zbraní“. Táto zásada zabezpečuje,
aby v súdnom konaní mali jeho účastníci rovnaké postavenie. „Rovnosť zbraní“ spočívajúca v rovnakom
postavení účastníkov súdneho konania sa prejavuje v procesnoprávnom postavení účastníkov konania,
v spôsobe a rozsahu dokazovania a v iných oblastiach spojených so súdnym uplatňovaním práva.
Zachovanie „rovnosti zbraní“ z pohľadu spôsobu a rozsahu vykonávaného dokazovania sa týka aj
oprávnenia účastníkov konania navrhovať dôkazy. Možnosť navrhovania dôkazov je spojená s princípom
dôkazného bremena, ktorého úspešnosť sa v súdnom spore viaže na schopnosť predložiť adekvátne
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Výber dôkazných prostriedkov je na vôli účastníka konania, no o
tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd podľa svojej voľnej úvahy.
Obsahom záruky na spravodlivý súdny proces z pohľadu oprávnenia navrhovať dôkazy je limitovanie
tejto voľnej úvahy súdu. Týmto limitom je požiadavka, aby nevykonanie navrhnutých dôkazov alebo
vykonanie iných dôkazov nepostavilo účastníka konania do jasne nevýhodnejšej pozície v porovnaní
s jeho odporcom v súdnom spore (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Feldbrugge
c. Holandsko z roku 1986). V súvislosti s rozhodnutím súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a
ktoré nie, to teda znamená, že účastník konania nesmie byť týmto rozhodnutím znevýhodnený oproti
druhému účastníkovi. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nevykonanie účastníkom
navrhnutého dôkazu môže byť porušením základného práva na spravodlivé súdne konanie dokonca
aj bez priamej spojitosti s porušením zásady „rovnosti zbraní“. Ústavný súd Slovenskej republiky vo
svojom náleze z 26. januára 2010 sp. zn. III. ÚS 332/09 vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného
dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov
nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky. Nakoľko skutkový stav bol pre rozhodnutie vo veci ustálený ako dôvodný
je nepochybne nutné zhodnotiť postup súdu prvej inštancie, keď zamietol návrh na vykonania dôkazu.
Žalovaný mal dostatočný časový priestor na predloženie posudku, pričom tento nevyužil. Bolo by v
rozpore s pricípmi hospodárnosti ako aj koncentrácie v konaní opätovne odročovať pojednávanie, pričom
súd prvej inštancie mal dostatočne preukázanú otázku trhovej ceny z ktorej vychádzal.

22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v
dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam. Skutkové zistenie nezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1 CSP (Dôkazy



súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné
okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného
dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne
správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá  § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

23. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že
všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu
vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených
dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

24. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.,) Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade
nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti
ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). (z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14. 9.
2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009)

25. K námietke o nesprávnom právnom posúdení /§ 365 ods.1 písm. h) CSP/ odvolací súd
poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010). Ani táto odvolacia námietka nebola naplnená, nakoľko súd prvej inštancie použil správny
predpis a rovnako tak, ho správne aplikoval a interpretoval.

26. K jednotlivým odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že pokiaľ sa týka otázky zásahu
žalovaného do vlastníckych práv žalobcov, odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej
inštancie, ktorý presvedčivo v bodoch 28, 29, 30, 31, 32 a 33 sa vyporiadal s tým, že na základe
vykonaných dôkazov, medzi inými aj znaleckých posudkov, bolo nepochybne preukázané, že došlo
k zásahu zo strany žalovaného do vlastníctva žalobcov. Rovnako tak sa odvolací súd stotožnil aj s
odôvodnením súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva
k tejto časti pozemku žalovaným na základe vydržania z dôvodu absencie titulu vstupu do držby. K
uvedenému odvolací súd uvádza, že samotná skutočnosť splnenia ohlasovacej povinnosti príslušnému
stavebnému úradu v žiadnom prípade nemôže byť titulom, ktorý by založil dobrú vieru žalovaného k
nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním.

27. Pri uvedenej námietke  odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6?M Cdo
44/2012, ZSR, 2014, č. 40: „Za neoprávnenú stavbu v zmysle § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka
sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny
titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku; pre posúdenie, či ide o stavbu neoprávnenú,



nie je podstatné, či stavebník mal stavebné povolenie a ani vedomie (súhlas) orgánu obce o stavbe.
Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti. Cudzím
pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke (spoluvlastnícke)
právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo umožňujúce zriadenie
stavby.“

28. S poukazom na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je zrejmé, že pre
posúdenie  dôvodnosti zásahu do vlastníckeho práva žalobcov nie je rozhodujúce to, či žalovaný
mal stavebné povolenie, alebo súhlas orgánu obce o stavbe ani to, či žalovaný toto preukázal. V
zásade pre posudzovanie nárokov podľa § 135c Občianskeho zákonníka platí, že neoprávnená stavba
je súčasne aj stavbou nepovolenou s výnimkou postavenia stavby na cudzom pozemku na základe
občianskoprávneho oprávnenia platného k momentu zriadeniu stavby vo forme práva zodpovedajúcemu
vecnému bremenu prípadne obligačnému právu, ktoré umožňuje zriadenie stavby. Táto skutočnosť
žalovaným nebola preukázaná.

29. Pokiaľ sa týka namietanej výšky primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena, odvolací
súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie pod bodom 41 odôvodnenia,
pričom primeranou náhradou za zriadenie vecného bremena sa nepochybne nerozumie len trhová cena
pozemku, na ktorom takéto vecné bremeno vzniklo. Správne súd prvej inštancie zohľadnil aj ďalšie
okolnosti prípadu, ktoré si odvolací súd osvojuje. V danom prípade sa nemožno stotožniť s odvolacou
námietkou žalovaného, že jeho ponuka na odkúpenie tejto časti nehnuteľnosti v sume 100,- Eur za m2
je neporovnateľná, nakoľko by bol výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že takto zriadené vecné bremeno v podstate dáva žalovanému oprávnenia, ktoré sú
porovnateľné s oprávnením vlastníka veci okrem práva nakladania s touto vecou, čo však je reálne
nevykonateľné, nakoľko je zrejmé, že táto časť zemského povrchu v rozsahu XmX. je trvalo zastavanou
stavbou, ktorej účel vzhľadom na spôsob využitia pozemku je zrejmé nemenný.

30. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len  tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd
SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval
za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite
veci bez významu.

31. Rovnako súd prvej inštancie správne rozhodol aj o výroku o náhrade trov štátu, nakoľko je
nepochybné, že rozhodujúcim kritériom pre priznanie nároku na trovy štátu je skutočnosť týkajúca sa
úspechu v konaní, ktoré v časti o vypratanie nehnuteľnosti nepochybne patrí žalobcom bez ohľadu na to,
že súd prvej inštancie upravil pomery medzi stranami sporu odlišne od návrhu žalobcov. Z vykonaných
dôkazov boli preukázané skutočnosti tvrdené žalobcami, že došlo k zásahu do ich vlastníckeho práva,
preto je nepochybné, že trovy, ktoré v tejto súvislosti boli vynaložené má niesť neúspešná strana, ktorou
bol žalovaný. Pokiaľ by tieto trovy boli už vynaložené v konaní žalobcami, bol by žalovaný zaviazaný
na povinnosť ich náhrady. Z uvedeného dôvodu preto nie sú relevantné odvolacie námietky žalovaného
ohľadom prísľubu zloženia zálohy žalobcami. Táto okolnosť nič nemení na vyššie uvedených princípoch.

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 255 ods. 1 CSP, keď súd priznal v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni 2/ nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Žalobcovia 1/, 3/ a 4/ nemajú nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, nakoľko im tieto preukázateľne nevznikli.



33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v  pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1C/93/2013", "guid": "07d5e440-d54d-4a4e-8fec-54b08f0972c1:830c6f00-1950-4d94-beb8-512342f7fab3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5c613aad-abf8-4750-b183-03c452ed7c9c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.512.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 512/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 512/2023 z 7. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-07", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.512.2023.2"}]}