Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21CoP/20/2020 z 20. 7. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 20. júla 2020, sp. zn. 21CoP/20/2020, ECLI:SK:KSPO:2020:8718203366.1 Krajský súd Prešov | 21CoP/20/2020 | ECLI:SK:KSPO:2020:8718203366.1 | 2020-07-20 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bb113623-89d3-414a-a924-0a05b417a90c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8718203366.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/20/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718203366
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8718203366.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej vo veci starostlivosti súdu o mal. deti I.
- I., narodenú XX.XX.XXXX a B., narodeného XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené v konaní
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, deti rodičov matky W. I.,
narodenej XX.XX.XXXX, bytom A., I. XXX/X, zastúpenej v konaní JUDr. Michalom Petríkom, advokátom,
Poprad, Francisciho 25 a otca B. I., narodeného XX.XX.XXXX, bytom A., zastúpeného W.. Marcelom
Kohútom, advokátom, Poprad, Nám. sv. Egídia 95, v konaní začatom na návrh matky o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva rodičov, o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 15P/142/2018- 45 zo dňa 17.09.2019 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I., II. IV.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je určenie výživného pre maloleté deti I. a B. zo strany otca na čas do rozvodu
manželstva rodičov. Matka podala návrh, dôvodiac to tým, že otec si neplní dobrovoľne vyživovaciu
povinnosť od 23.11.2017. Maloleté deti sa nachádzajú v jej výlučnej osobnej starostlivosti. V čase začatia
konania prebiehalo konanie o rozvod manželstva rodičov .

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Otec mal. detí sa z a v ä z u j e prispievať za obdobie od 1.3.2018 do 31.1.2019 na výživu mal. I.
sumou 80 eur mesačne a na výživu mal. B. sumou 80 eur mesačne.
II. Zaostalé výživné vo výške 520 eur je otec p o v i n n ý uhradiť matke v 30-eurových mesačných
splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
III.V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a .
IV.Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania“.

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti od
novembra 2017, kedy otec deti fyzicky napadol matku, za čo bol vzatý do väzby a bol prepustený v
marci 2018, odkedy žije u svojej matky. Pracuje v spoločnosti M. D. s.r.o. ako elektrikár, jeho priemerný



mesačný zárobok za rok 2017 činil 637,- Eur a za rok 2018 558,- Eur. Otec platil výživné po 80,- Eur
za obdobie od júna 2018 do októbra 2018, okrem toho zakúpil deťom bicykle a oblečenie. Poukázal
na to, že v rozvodovom konaní je určené výživné vo výške 100,- Eur na každé dieťa, rozsudok o
rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.02.2019. Dôvodnosť návrhu
matky, keďže žiadala spätne priznať výživné odôvodnil od 01.03.2018, kedy bol otec prepustený z väzby.
V prevyšujúcej časti návrh zamietol, pretože matka mohla podať návrh na určenie výživného v zmysle
príslušných ustanovení Zákona o rodine aj skôr, napriek tomu, že konanie o rozvod prebiehalo, podala
ho až 26.06.2018. Zamietol aj návrh v časti, keď matka žiadala na každé dieťa sumu 150,- Eur.

III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu

4. Proti tomuto rozsudku podáva odvolanie otec maloletých detí, ktorý namieta, že rozsudok je
nezákonný a arbitrárny. Udáva, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné, pretože
jeho priemerný príjem je 520,- Eur a výška výživného nezohľadňuje jeho reálne schopnosti a možnosti.
Súd pri zmeškanom výživnom nezohľadnil skutočnosti, že úhrada bežného výživného a zameškaného
je likvidačná,že investoval podstatnú časť príjmov do rekonštrukcie domu, kde deti bývajú, prispieva
svojej matke na chod domácnosti. Otec bol z domácnosti vyhodený a nechal v tomto dome všetky svoje
úspory. Ďalej je zrejmé, že návrh bol podaný v čase, keď prebiehalo konanie o rozvod manželstva, pričom
bolo už rozhodnuté v konaní o rozvod manželstva. Otec bol zaviazaný na úhradu ďalšieho výživného
nedôvodne. Má za to, že musí vždy časovo predchádzať konanie rozhodnutiu o rozvode manželstva,
čo sa v danom prípade nestalo. Navrhol zamietnuť návrh matky alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Kolízny opatrovník mal. detí I. a B. navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny.

6. Matka navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa
(§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP)
a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že
odvolanie otca nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie správne posudzoval, či sú dané dôvody pre priznanie výživného v konaní o
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností do rozvodu manželstva rodičov. Návrh bol podaný dňa
26.06.2018 a výrok o rozvode manželstva rodičov nadobudol právoplatnosť dňa 13.02.2019. Odvolateľ
napadá nesprávne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, preto odvolací súd preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo.

9. Odvolací súd skutočný stav zistený súdom prvej inštancie považoval za dostatočný a nevznikla
potreba doplniť dokazovanie pred odvolacom súdom. Súd prvej inštancie postupoval v zmysle Zákona
o rodine, posudzoval schopnosti a možnosti povinného rodiča, oprávnené potreby maloletých detí. O
výške výživného správne rozhodoval podľa ust. § 62 ods.2,3, 4, 5, § 65 ods.1, § 75 ods.1 Zákona
o rodine. Vykonal dokazovanie, ktoré podrobne zhodnotil a z ktorého vyvodil skutkové závery, ktoré
odvolací súd považuje za správne.

10. Námietky odvolateľa sa dotýkajú skutkových otázok zistenia jeho reálnych možnosti a schopnosti,
správnosti záveru prispievať na výživu maloletých detí. Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti povinného
rodiča tak schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a
rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného,
zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. Pri posudzovaní schopností a



možností povinného rodiča sú dôležité jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho
fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.

11. Odvolací súd nenašiel iné dôvody pre posúdenie vo vzťahu k skutkovému záveru ohľadne príjmov
a teda jeho schopnosti a možnosti. Práve naopak súd prvej inštancie vychádzal pri zisťovaní iba z
opisu mzdového listu, konštatoval priemerný mesačný zárobok otca v roku 2017 a v roku 2018. V
rámci zisťovania skutočného stavu mohol sa zamerať aj na otázku zisťovania celkového majetku v
jeho vlastníctve, otázku, či v možnostiach a schopnostiach otca v časovom rozhodnom období bolo
dosahovať aj iný príjem. Súd nevyhodnocoval otázku potencionality príjmu otca . Zistené príjmy otca v
rozhodnom období postačujú k pokrytiu prevažnej časti odôvodnených potrieb maloletých detí, ako už
bolo uvedené vyššie. Nebolo preto dôvodné skúmať v danej veci potencionálne majetkové pomery otca.
Aj s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci, na dôvodné, základné potreby otca, na okolnosti, že
prispieval od júna 2018 na výživu maloletých detí, uhradil a zaplatil bicykle, ošatenie pre maloleté deti,
rozsah stanoveného výživného je treba považovať za správny.

12. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal.
dieťaťa (§ 28 ods. 1, 2 ZoR Ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok
materiálnej a nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a
schopnosti k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú
prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom, podľa kritérií
uvedených v ust. § 75 ods. 1 ZoR.

13. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd,
kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné
odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

14. Súd prvej inštancie správne zistil potreby mal. I., ako aj mal. B. v rozhodnom období, správne zistil
otázku osobnej starostlivosti matky, na ktorú prihliadol. Maloleté deti sú stále osobou oprávnenou z
výživného a sú odkázané na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov. Vyživovacia povinnosť
rodiča k neplnoletému dieťaťu je daná ex lege a obvyklým spôsobom plnenia je stav kedy dieťa žije v
spoločnej domácnosti rodičov a výživné je plnené v naturálnej forme. Súd k stanoveniu konkrétnej výšky
výživného pristupuje len v prípadoch potencionálneho ohrozenia oprávneného dieťaťa - ak nežijú rodičia
spolu, došlo k rozpadu ich rodiny, prípadne k rozvodu manželstva a prípadne pokiaľ niektorý z rodičov
svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Zmyslom je teda zabezpečiť dieťaťu porovnateľné podmienky s tými
aké by malo keby rodičia žili spolu a riadne sa o dieťa starali (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn.
IV. ÚS 650/15 zo dňa 16.12.2015).

15. Náklady na výživu dieťaťa predstavujú teda náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Preto
výživné nemožno považovať len za plnenie na výživu maloletého dieťaťa, ale aj náklady na bývanie,
stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotnú starostlivosť a iné potreby, ktoré sa vyskytnú. Pri
skúmaní oprávnených potrieb maloletých detí je potrebné a nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé,
pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy. Účelom výživného je uhrádzať
nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj detí,
teda i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie.

16. Námietky odvolateľa sa dotýkajú aj nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie vo vzťahu k záverom,
že výživné je určené za obdobie spätne pred podaním návrhu.

17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Zákonná podmienka existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného
vyplýva okrem iného zo snahy o zamedzenie špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné
pre maloleté dieťa. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k
riešeniu tejto otázky, t. j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení
zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné účastníci
žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie



tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť
podľa konkrétnych okolností prípadu (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR z 28. marca 2018, sp.
zn. I. ÚS 99/2018).

19. Návrh matky bol podaný dňa 26.06.2018, odvolateľ namieta, že súd v veci rozhodol až dňa
17.09.2019, kedy už bol právoplatný výrok o rozvode manželstva rodičov a teda je neprijateľné,
aby konanie o výživnom do rozvodu manželstva nejakým spôsobom bolo ukončené až po rozvode
manželstva účastníkov. V prvom rade je treba uviesť, že návrh bol podaný matkou v čase, keď prebiehalo
rozvodové konanie, v čase, kedy otec neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť a rozsudok o rozvode
manželstva nebol právoplatný ani vykonateľný. Táto skutočnosť je právne významná. Podať návrh na
určenie výživného zo strany matky do rozvodu manželstva rodičov je legitímnym právom rodiča, ktorý
zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa pokiaľ povinný druhý rodič mu na výživné pre maloletí deti
neprispieva alebo v dostatočnom rozsahu .

20. V prejednávanej veci súd citlivým a spravodlivým spôsobom vysvetlil dôvody pre priznanie výživného
od 01.03.2018, teda 3 mesiace spätne pred podaním návrhu matkou. Nebolo by spravodlivé žiadať, aby
matka s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci podávala návrh hneď po tom, čo otec
opustil spoločnú domácnosť, sú zrejmé dôvody rozpadu rodiny a veľmi komplikované vzťahy medzi
rodičmi. Súd navyše priznáva výživné len od 01.03.2018, teda od prepustenia otca z výkonu väzby.
Odvolací súd považuje dôvody pri priznanie od 01.03.2018 za dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže
prebiehalo rozvodové konanie, nebolo možné predpokladať čas ukončenia rozvodového konania, v
rozvodovom konaní sa upravujú len pomery rodičov na čas po rozvode manželstva. Nenašiel odvolací
súd v konaní matky žiadne špekulatívne dôvody pre podanie návrhu až dňa 26.06.2018, pričom jej
dôvody sú akceptovateľné.

21. Súd prvej inštancie určil výživné do 31.01.2019, aj keď správne by bolo určiť výživné do
doby právoplatnosti výroku rozsudku súdu č.k 15P/248/2017-62 o rozvode manželstva, prípadne do
vykonateľnosti výroku tohto rozsudku o výživnom teda do 13.02.2019. Určené výživné do 31.01.2019 je
treba považovať vzhľadom na podané odvolanie iba otcom tak za správne. Súd zisťoval aké sumy boli
vyplatené zo strany otca na výživnom, zohľadnil ich v súlade s ust.§ 75 ods.1 Zákona o rodine, správne
zisťoval rozsah výživného, plnenie v naturálnej forme, a náležitým spôsobom to vyhodnotil.

22. Odvolateľ ďalej namieta stanovenie 30,- Eur mesačných splátok spolu s bežným výživným pod
stratou výhody splátok (výrok II.) napadnutého rozsudku. Stanovenú splátku mesačného výživného
vo výške 30,- Eur mesačne je potrebné hodnotiť ako stanovenú správne vychádzajúc z objektívne
existujúceho skutočného stavu v konaní.

23. Zameškané výživné plní satisfakčnú funkciu, ktorou by malo byť mal. dieťa kompenzované za
obdobie, počas ktorého bolo aj napriek dostatočným príjmovým pomerom otca ukrátené na svojom práve
podieľať sa na jeho životnej úrovni. Súd pristupuje v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) k možnosti povoliť splácať dlh ako k
výnimočnému riešeniu.

24. Otec nedisponuje veľkou sumou finančnej rezervy, z ktorej by mohol uhradiť celkovú sumu
zameškaného výživného právoplatnosťou daného rozsudku alebo stanovením dlhšej lehoty a práve z
tohto dôvodu súd pristúpil k stanoveniu splátok, pričom otec má príjem zo zamestnania, má bežné výdaje
na život. Odvolací súd nevzhliadol pri uplatnených výdavkoch otca pochybnosti o ich výške, považuje ich
primerané cenám a potrebám dospelého človeka a práve preto súhlasí so záverom súdu prvej inštancie,
že dôvodné je určiť dlžné výživné splácať v splátkach s prihliadnutím na rozsah stanoveného výživného,
možnosti a schopnosti otca splácať aj dlžné výživné, ako aj na kompenzačnú funkciu.

25. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody napadnutý rozsudok vo výrokoch o výživnom,
dlžnom výživnom a trovách konania potvrdil postupom podľa § 387 C.s.p. ako vecne správny.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací



súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému
z účastníkov v zmysle § 55 CMP.

27. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal
dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na
odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto
preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli
žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene
písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti
Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod
sp.zn. 5Cdo/218/2009, 3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012, 7Cdo/56/2011).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).